Čítania na deň: 25. 12. 2025
Izaiáš
Zničenie Edómu
63 1 Kto to prichádza z Edómu
a v ohnivom rúchu z Bocry?
Čo sa skvie vo svojom odeve,
čo vykračuje v plnej sile?
— Ja som ten, čo hovorí správne
a sporí sa pre spásu.
2 Prečo je tvoje rúcho červené
a prečo sú tvoje šaty ako odev toho, čo šliape v lise?
3 Sám som šliapal v lise
a z národov pri mne nebol nikto,
vo svojom hneve som ich pošliapal
a udupal vo svojom rozhorčení,
až prúd krvi z nich striekal na môj šat
a celé rúcho som si poškvrnil.
4 Deň pomsty bol v mojom srdci,
prišiel rok môjho vykúpenia.
5 Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,
znechutený som sa díval,
nebol však nikto, kto by ma podporil.
Vtedy mi pomohlo moje rameno,
moje rozhorčenie, to ma podporilo;
6 šliapal som národy vo svojom hneve,
opil som ich svojím rozhorčením,
a ich krv som prúdom vylial na zem.
Žalospev spoločenstva
7 Dobrodenia Hospodina chcem spomínať,
chvályhodné skutky Hospodina
za všetko, čo nám Hospodin poskytol.
Za jeho veľkú dobrotu k domu Izraela,
ktorú preukázal ako svoje zľutovanie
a za množstvo svojich dobrodení.
8 On povedal: Sú predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú.
A stal sa im spasiteľom
9 vo všetkom ich súžení.
Ani posol, ani anjel,
no on sám ich zachránil
vo svojej láske a zhovievavosti,
on ich vykúpil,
pozdvihol ich a niesol,
po všetky dni, od nepamäti.
10 Oni sa však búrili
a zarmucovali jeho svätého ducha,
preto sa obrátil proti nim ako nepriateľ,
sám proti nim bojoval.
11 Spomenul si však na dávne dni,
na Mojžiša a jeho ľud.
Kde je ten, čo vyviedol z mora pastiera svojho stáda?
Kde je ten, čo mu vložil do vnútra svojho svätého ducha,
12 čo viedol za pravicu Mojžiša svojím slávnym ramenom,
čo rozdelil vody pred nimi, aby si urobil meno večným,
13 a čo ich viedol hlbinami
ako kone v púšti bez potknutia?
14 Duch Hospodina ich viedol do pokoja,
ako keď dobytok zostupuje do údolia.
Tak si viedol svoj ľud,
aby si svoje meno urobil slávnym.
15 Pozri z neba a hľaď zo svojho svätého a slávneho príbytku!
Kde je tvoja horlivosť a odvaha?
Pohnutie tvojho vnútra a tvoj súcit voči mne sú zdržanlivé.
16 Naším otcom si predsa ty,
lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná.
Ty, Hospodin, si náš otec,
náš vykupiteľ je oddávna tvoje meno.
17 Prečo nás, Hospodin, odkláňaš od svojich ciest;
zatvrdzuješ naše srdcia pred bázňou voči tebe?
Vráť sa pre svojich služobníkov,
pre tvoje dedičné kmene.
18 Na krátky čas tvoj svätý ľud ovládli naši nepriatelia,
pošliapali tvoju svätyňu.
19 Oddávna sme tí, nad ktorými si nevládol,
nad ktorými sa neprevoláva tvoje meno.
Kiežby si roztrhol nebesia, zostúpil
a vrchy by sa pred tebou rozliali,
64 1 ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu,
aby si dal poznať tvoje meno svojim nepriateľom.
Nech sa trasú pred tebou národy.
2 Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si,
pred tebou sa vrchy rozliali.
3 Od vekov nebolo počuť ani slýchať,
ani oko nevidelo, žeby iný boh
okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.
4 Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť
a na tvojich cestách spomína na teba.
Hľa, ty si sa hneval a my sme hrešili,
no na odvekých cestách môžeme byť spasení.
5 Všetci sme boli ako nečistí,
všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho,
všetci sme zvädli ako lístie,
naše viny nás odnášali ako vietor.
6 Nikto nevzýva tvoje meno,
neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe,
lebo si pred nami skryl svoju tvár
a nechal si nás v moci našich vín.
7 Teraz však, Hospodin, ty si náš otec,
my sme hlina a ty si náš tvorca,
všetci sme dielom tvojej ruky.
8 Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin,
nespomínaj už viac vinu.
Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud.
9 Tvoje sväté mestá sa stali púšťou,
Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom.
10 Náš svätý a slávny dom,
v ktorom ťa chválili naši otcovia, stal sa zhoreniskom
a všetko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúraniskom.
11 Azda chceš byť po tom všetkom zdržanlivý?
Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?
Osud dobrých a zlých
65 1 Dal som sa hľadať tým, čo sa na mňa nepýtali,
dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali.
Tu som, tu som, povedal som národu, čo nevzýval moje meno.
2 Celý deň som vystieral ruky k vzdorovitému ľudu
kráčajúcemu za vlastnými výmyslami po ceste, čo nie je dobrá.
3 K ľuďom, čo ma ustavične otvorene provokujú,
čo obetujú v záhradách a na tehlách pália kadidlo,
4 čo vysedávajú v hroboch a nocujú v jaskyniach mŕtvych,
jedávajú bravčové mäso
a v nádobách majú vývar z nečistých vecí,
5 čo hovoria: Zostaň tam, kde si, nepribližuj sa ku mne,
lebo som sa oddelil od teba.
Oni sú dymom v mojom nose, ohňom, čo horí po celý deň.
6 Hľa, predo mnou je napísané:
Nebudem mlčať, kým neodplatím.
Odplatím im mierou vrchovatou.
7 Vaše hriechy spolu s hriechmi vašich otcov,
ktorí pálili kadidlo na vrchoch
a na vysočinách ma hanili,
hovorí Hospodin,
mierou vrchovatou odplatím ich dávne skutky.
Požehnanie verných
8 Takto hovorí Hospodin: Tak ako sa nájde mušt v strapci a povedia:
Neznič ho, lebo v ňom je požehnanie,
tak urobím kvôli svojim služobníkom,
aby nebolo zničené všetko.
9 Vyvediem potomstvo z Jákoba a z Júdu, vlastníka svojich vrchov.
Budú ich vlastniť moji vyvolení
a moji služobníci tam budú bývať.
10 Šáron bude pastvou pre stáda
a údolie Áchor pasienkom pre dobytok,
pre môj ľud, ktorý ma hľadá.
11 Vy, čo ste opustili Hospodina,
čo ste zabudli na môj svätý vrch,
čo ste prestierali stôl pre Gáda
a nalievali miešané víno pre Meniho[*] Bôžikovia šťastia a osudu.,
12 určím vás pod meč,
všetci sa zhrbíte na popravu,
lebo som volal, ale neodpovedali ste,
hovoril som, ale nepočúvali ste,
robili ste to, čo pokladám za zlé,
a vybrali ste si to, čo sa mi nepáči.
13 Preto takto hovorí Pán, Hospodin:
Hľa, moji služobníci budú jesť,
ale vy budete hladovať.
Hľa, moji služobníci budú piť,
ale vy budete smädní.
Hľa, moji služobníci sa budú radovať,
ale vy sa budete hanbiť.
14 Hľa, moji služobníci budú plesať v radosti srdca,
ale vy budete volať v žalosti srdca
a budete kvíliť v skrúšenosti ducha.
15 Zanecháte svoje meno ako kliatbu pre mojich vyvolených.
Pán, Hospodin ťa usmrtí,
ale svojich služobníkov nazve iným menom.
16 Kto ťa bude žehnať v krajine,
bude ťa žehnať Bohom, ktorý je verný.
Kto bude prisahať na krajinu,
bude prisahať na Boha, ktorý je verný.
Budú totiž zabudnuté predchádzajúce súženia
a naozaj ukryté pred mojimi očami,
17 lebo hľa, ja tvorím nové nebesia a novú zem,
na predchádzajúce sa viac nebude spomínať
a ani neprídu na myseľ.
18 Tešte sa však a ustavične jasajte nad tým, čo tvorím,
lebo pozrite, ja tvorím jasajúci Jeruzalem
a radujúci sa ľud v ňom.
19 Jasám v Jeruzaleme
a radujem sa medzi jeho ľudom,
nebude v ňom viac počuť hlas plaču a kvílenia.
20 Nebude tam viac dieťa, čo žije len pár dní,
ani starec, ktorý by nezakúsil plnosť svojich dní.
Mladík zomrie ako storočný,
ale storočný hriešnik bude prekliaty.
21 Budú stavať domy a bývať v nich,
budú vysádzať vinice a jesť ich plody.
22 Nepostavia, aby iný býval, nevysadia, aby iný jedol,
lebo vek stromu sa rovná veku môjho ľudu
a prácu svojich rúk budú požívať moji vyvolení.
23 Nebudú sa nadarmo namáhať
ani nebudú rodiť v stave nečakanej hrôzy,
lebo oni a ich potomkovia s nimi
sú pokolením požehnaných od Hospodina.
24 Prv ako budú volať, ja odpoviem,
dokiaľ budú hovoriť, budem počúvať.
25 Vlk a baránok sa budú spolu pásť,
lev ako vôl bude žrať slamu,
ale pokrmom hada bude naďalej prach.
Nebudú robiť zle a nebudú ničiť
na celom mojom svätom vrchu, hovorí Hospodin.
Márnosť bohoslužby pokrytcov
66 1 Takto hovorí Hospodin:
Nebesia sú mojím trónom
a zem podnožkou pre moje nohy.
Aký je to dom, čo mi postavíte,
a aké miesto mi dáte na odpočinok?
2 Veď všetky tieto veci urobila moja ruka
a všetky sú moje, znie výrok Hospodina.
Na toho zhliadnem, kto je pokorný,
má skrúšeného ducha
a trasie sa pred mojím slovom.
3 Ten, čo zabíja vola, akoby zabíjal človeka,
kto obetuje jahňa,
akoby vykrúcal krk psovi,
kto prináša pokrmovú obetu,
akoby obetoval bravčovú krv,
kto páli kadidlo,
akoby žehnal modlu.
Tak ako si oni zvolili vlastné chodníky
a v ohavnostiach sa kochali,
4 aj ja si zvolím ich nešťastie
a privediem na nich hrôzy.
Pretože som volal, a nik neodpovedal,
hovoril som, ale nepočúvali,
robili, čo je zlé v mojich očiach,
a vyvolili si to, v čom nemám záľubu.
Budúca sláva Jeruzalema
5 Počujte slovo Hospodina,
vy, čo sa chvejete pred jeho slovom.
Vaši bratia, ktorí vás nenávidia,
čo vás odstrkujú pre moje meno, hovoria:
Nech Hospodin ukáže svoju slávu,
nech vidíme vašu radosť!
Oni však budú zahanbení.
6 Hlasný hrmot sa ozýva z mesta,
hluk z chrámu.
Je to hlas Hospodina;
spláca odplatu svojim nepriateľom.
7 Prv než prišli bolesti, porodila,
prv než prišli na ňu kŕče, priviedla na svet chlapca.
8 Kto kedy niečo také počul?
Kto kedy niečo také videl?
Či sa zrodí zem za jeden deň?
Či sa naraz narodí celý národ?
Veď rodila, aj porodila dcéra Sion svojich synov.
9 Či ja otvorím život a nedám zrodiť sa dieťaťu?
— hovorí Hospodin.
Či ja, čo umožňujem zrod dieťaťa, uzavriem lono?
— hovorí tvoj Boh.
10 Radujte sa s dcérou jeruzalemskou!
Plesajte v nej všetci, čo ju milujete.
Tešte sa s ňou preveľmi všetci, čo sa nad ňou rmútite,
11 aby ste mohli sať
a nasýtiť sa z pŕs jej útechy,
aby ste mohli čo najviac vypiť
a potešiť sa z ňadra jej slávy.
12 Lebo takto hovorí Hospodin:
Hľa, ja privádzam k nej pokoj ako rieku
a slávu národov ako rozvodnený potok.
Budete sať, v náručí vás budú nosiť
a na kolenách vás budú láskať.
13 Ako keď niekoho potešuje matka,
tak vás ja budem potešovať;
v Jeruzaleme budete potešení.
14 Uvidíte to a zaraduje sa vám srdce
a vaše kosti ožijú ako zeleň
a vyjde najavo, že ruka Hospodina je s jeho služobníkmi,
ale jeho nepriateľov odsudzuje.
15 Lebo hľa, Hospodin príde v ohni
a jeho vozy sú ako víchor,
aby sa odplatil v horlivosti za svoj hnev
a za svoju hrôzu v plameňoch ohňa.
16 Lebo hľa, ohňom a svojím mečom
sa bude Hospodin súdiť s každým tvorom
a mnoho bude tých, čo Hospodin prebodne.
17 Tí, čo sa posväcujú a očisťujú na ceste do záhrad,
nasledujú vodcu v strede, a tí, čo jedia mäso z prasiat,
z ohavných zvierat a myší, spolu zahynú — znie výrok Hospodina.
18 Ja však poznám ich skutky aj myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a jazyky; prídu a uvidia moju slávu.
19 Položím medzi nich znamenie a z nich, z tých čo sa zachránili, vyšlem k národom Taršíša, Pútu a Lúdu, ktorí naťahujú luk, k národom Túbalu, Jávanu a ďalekých ostrovov, ktorí nepočuli o mne správu a nevideli moju slávu, budú ohlasovať moju slávu medzi pohanmi.
20 Všetkých vašich bratov zo všetkých národov prinesú na koňoch, na vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách ako obetu pre Hospodina na môj svätý vrch do Jeruzalema, hovorí Hospodin; tak ako prinášajú Izraeliti pokrmovú obetu v čistej nádobe do domu Hospodina.
21 Aj z nich si povyberám kňazov a levitov, hovorí Hospodin.
22 Lebo ako nové nebesia a nová zem, ktoré ja tvorím, stoja predo mnou — znie výrok Hospodina —, tak bude trvať vaše potomstvo a vaše meno.
23 Stane sa, že pri každom novmesiaci a sobotu čo sobotu sa každý príde pokloniť predo mňa, hovorí Hospodin.
24 Vyjdú a budú hľadieť na mŕtvoly mužov, ktorí sa postavili proti mne. Áno, ich červ neumrie a oheň nevyhasne. Každému budú odpudzujúci.
Žalmy
(jod)
145 10 Nech ťa chvália, Hospodin, všetky tvoje skutky,
nech ti dobrorečia tvoji verní.
(kaf)
11 Nech hovoria o tvojom slávnom kraľovaní,
nech rozprávajú o tvojej moci,
(lámed)
12 aby sa ľudia dozvedeli o tvojich hrdinských skutkoch
a o slávnej nádhere tvojho kráľovstva.
(mém)
13 Tvoje kráľovstvo pretrvá všetky veky,
tvoja vláda všetky pokolenia.[*] Var.: + (nún) Hospodin je verný vo všetkých svojich slovách a milostivý vo všetkých svojich skutkoch.
(sámek)
14 Hospodin podopiera všetkých padajúcich,
dvíha všetkých skľúčených.
(ajin)
15 Na teba sa upierajú oči všetkých,
ty im dávaš pokrm v pravý čas.
(pé)
16 Otváraš svoju ruku
a ochotne sýtiš všetko, čo žije.
(cádé)
17 Hospodin je spravodlivý vo všetkom, čo koná,
a milostivý vo všetkých svojich skutkoch.
(kóf)
18 Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú,
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.
(réš)
19 Plní želanie tých, čo sa ho boja,
počuje, keď volajú o pomoc, a pomáha im.
(šín)
20 Hospodin chráni všetkých, čo ho milujú,
ale všetkých bezbožníkov zahubí.
(táv)
21 Moje ústa budú chváliť Hospodina,
a všetko tvorstvo nech dobrorečí jeho svätému menu
…na večné veky[*] Toto sú slová pravdepodobne zo záveru refrénu (pozri pozn. v. 1)..
Evanjelium podľa Marka
Úklady proti Ježišovi
14 1 Boli dva dni pred Veľkou nocou[*] Paschou. a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho.
2 Hovorili totiž: Len nie vo sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura.
Pomazanie v Betánii
3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu.
4 Niektorí namrzene šomrali: Načo také plytvanie olejom?
5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. A osopovali sa na ňu.
6 Ale Ježiš povedal: Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok.
7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy.
8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb.
9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala.
Príslovia
20 4 Lenivcovi sa nechce orať na jeseň,
ale cez žatvu žobre a nič nemá.
5 Zámery v srdci človeka sú hlboké vody,
rozumný človek z nich čerpá.