Čítania na deň: 22. 12. 2025
Izaiáš
Koniec poroby
52 1 Prebuď sa, prebuď sa, Sion, obleč si svoju moc,
obleč si svoje slávnostné šaty, sväté mesto Jeruzalem,
lebo už nevstúpi do teba neobrezaný a nečistý človek.
2 Stras zo seba prach a vstaň, zajatý Jeruzalem,
roztrhni putá na svojej šiji, zajatá dcéra Sion,
3 lebo takto hovorí Hospodin:
Zadarmo ste boli predaní, nie za peniaze budete vykúpení.
4 Lebo takto hovorí Pán, Hospodin:
Do Egypta, do cudziny šiel kedysi bývať môj ľud
a napokon ho utláčala Asýria.
5 A teraz čo s vami?
— znie výrok Hospodina.
Zadarmo bol vzatý môj ľud.
Vystatujú sa tí, čo nad ním vládnu
— znie výrok Hospodina.
Ustavične, celý deň potupujú moje meno.
6 Preto v ten deň môj ľud spozná moje meno,
že ja som ten, čo hovorí: Tu som!
Ohlásenie spásy
7 Aké milé sú na vrchoch nohy posla,
ktorý oznamuje pokoj,
posla blaha, ktorý ohlasuje spásu
a hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje!
8 Čuj, tvoji strážcovia zvyšujú hlas,
spoločne sa radujú,
lebo na vlastné oči vidia
návrat Hospodina na Sion.
9 Plesajte, zrúcaniny Jeruzalema,
spoločne sa radujte,
lebo Hospodin potešil svoj ľud,
vykúpil Jeruzalem.
10 Hospodin si obnažil sväté rameno
pred očami všetkých pohanov
a všetky končiny zeme
uvidia spásu nášho Boha.
11 Preč, preč, vyjdite odtiaľ!
Nečistého sa nedotýkajte!
Vyjdite spomedzi nich, očistite sa,
vy, ktorí nosíte Hospodinove nádoby.
12 Nevychádzajte však náhlivo
a neodchádzajte s chvatom,
lebo Hospodin kráča pred vami,
Boh Izraela uzatvára vaše rady.
Štvrtá pieseň o Hospodinovom služobníkovi
13 Hľa, môj služobník bude mať úspech,
bude vyvýšený, vyzdvihnutý a veľmi zvelebený.
14 Ako sa nad ním mnohí začudovali;
jeho výzor je neľudsky znetvorený
a jeho tvár sa nepodobá človeku,
15 tak ho budú obdivovať mnohé
národy a králi si pred ním zatvoria ústa,
lebo uvidia, o čom sa im nehovorilo
a spoznajú, čo nepočuli.
53 1 Kto uveril nášmu ohlasovaniu?
Komu sa zjavilo rameno Hospodina?
2 Vyrástol pred ním ako výhonok,
ako koreň zo suchej zeme.
Nemá podobu ani krásu,
aby sme na neho hľadeli,
ani výzor, aby sme po ňom túžili.
3 Opovrhnutý a opustený ľuďmi,
muž bolesti, ktorý poznal utrpenie,
pred ktorým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a my sme si ho nevážili.
4 Naozaj, on niesol naše choroby
a naše bolesti ho obťažili.
My sme si mysleli, že je ranený,
Bohom doudieraný a opovrhnutý.
5 On však bol prebodnutý za naše hriechy,
zdrvený za naše neprávosti.
Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom
a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie.
6 Všetci sme blúdili ako ovce,
každý išiel svojou cestou,
ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých.
7 Bol trápený a on sa nechal ponižovať,
neotvoril ústa,
ako baránok vedený na zabitie;
neotvoril ústa
ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.
8 Z úzkosti a súdu bol vzatý.
Kto uvažuje o jeho pokolení?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre neprávosť svojho ľudu bol ranený.
9 Dali mu hrob s bezbožnými
a s bohatým našiel smrť,
hoci nepáchal násilie
a v jeho ústach nebola lesť.
10 Hospodinovi sa zapáčilo zdrviť ho utrpením.
Ak položí svoj život za zotrenie viny,
uvidí potomstvo, predĺži si život
a skrze neho sa podarí Hospodinov zámer.
11 Po útrapách svojho života uvidí svetlo,
našiel uspokojenie, že ho pochopili.
Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých,
vezme na seba ich viny.
12 Preto mu dám podiel s mnohými
a s početnými si rozdelí korisť,
lebo až na smrť vydal svoj život
a pripočítali ho k zločincom,
hoci on niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.
Stála Božia láska
54 1 Zaplesaj neplodná, čo si nerodila,
zajasaj a výskaj, hoci si nepoznala pôrodné bolesti,
lebo bude viac synov opustenej ako synov vydatej,
hovorí Hospodin:
2 Rozširuj miesto pre svoj stan,
rozťahuj plachty svojich príbytkov, nezužuj ich,
naťahuj svoje povrazy a upevňuj stanové kolíky!
3 Veď napravo aj naľavo sa rozšíriš.
Tvoje potomstvo ovládne národy
a obsadí spustnuté mestá.
4 Neboj sa, lebo nebudeš zahanbená,
nehanbi sa, lebo nebudeš potupená.
Veď zabudneš na hanbu svojej mladosti
a na potupu svojho vdovstva si už nespomenieš.
5 Tvojím manželom je predsa tvoj Tvorca,
Hospodin zástupov je jeho meno.
Tvojím vykupiteľom je Svätý Izraela,
nazýva sa Bohom celej zeme.
6 Veď Hospodin ťa povolal ako opustenú
a duchom skormútenú ženu.
Možno zapudiť ženu mladosti?
— hovorí tvoj Boh.
7 Opustil som ťa na malý okamih,
ale veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím.
8 V návale hnevu som na krátko skryl svoju tvár pred tebou,
ale večnou milosťou sa nad tebou zľutúvam,
hovorí tvoj vykupiteľ, Hospodin.
9 Pripadá mi to ako za dní Noacha, keď som prisahal,
že Noachove vody už nezaplavia zem,
tak teraz prisahám, že sa nebudem na teba hnevať
ani ťa nebudem karhať.
10 Aj keby sa vrchy pohli a kopce kolísali,
moja milosť sa nepohne od teba
a moja zmluva pokoja sa nezakolíše,
hovorí Hospodin, ktorý sa zľutúva nad tebou.
11 Ty biedna, zmietaná bez útechy.
Pozri, ja pri kladení mením tvoje kamene na malachit
a tvoje základy na zafír.
12 Tvoje ochranné múry urobím z rubína,
tvoje brány z karbunkulu
a tvoje hradby zo vzácnych kameňov.
13 Všetci tvoji potomkovia budú učeníkmi Hospodina
a budú žiť vo veľkom pokoji.
14 V spravodlivosti budeš upevnená,
ďaleko sa drž od útlaku,
aby si sa nemusela báť,
a od hrôzy, aby sa nepriblížila k tebe.
15 Pozri, ak ťa napadnú,
nemá to nič spoločné so mnou,
kto proti tebe zaútočí, padne pred tebou.
16 Hľa, ja som stvoril kováča,
čo rozdúchava uhlie v ohni
a svojou zručnosťou vyrába zbrane.
Ja som stvoril ničiteľa, aby ničil.
17 Nijaká zbraň vyrobená proti tebe sa nevydarí
a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe, usvedčíš na súde.
Toto je podiel služobníkov Hospodina
a dobrodenie odo mňa
— znie výrok Hospodina.
Hospodinova večná zmluva
55 1 Poďte všetci smädní k vode!
Aj vy, čo ste bez peňazí, poďte!
Kupujte a jedzte, poďte a kupujte,
kupujte zadarmo bez platenia víno aj mlieko.
2 Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlieb,
a vašu robotu za to, čo nenasýti?
Pozorne ma počúvajte a budete jesť dobroty,
vaše hrdlo si v hojnosti pochutí.
3 Nakloňte si uši a poďte ku mne,
počúvajte a budete žiť.
Uzavriem s vami večnú zmluvu,
preukážem milosrdenstvo prisľúbené Dávidovi.
4 Hľa, urobil som ho svedkom pre ľudí,
ich kniežaťom a vládcom.
5 Hľa, privoláš národ, ktorý nepoznáš.
Národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe,
kvôli Hospodinovi, tvojmu Bohu,
Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.
Sila Hospodinovho slova
6 Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť,
volajte ho, dokiaľ je nablízku.
7 Bezbožný nech zanechá svoju cestu
a hriešny svoje zmýšľanie.
Nech sa vráti k Hospodinovi
a on sa nad ním zmiluje;
k nášmu Bohu, lebo on veľa odpúšťa.
8 Lebo: Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú moje cesty
— znie výrok Hospodina.
9 Lebo ako nebesá prevyšujú zem,
tak prevyšujú moje cesty vaše cesty
a moje myšlienky vaše myšlienky.
10 Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta,
ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť,
vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie,
11 tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst.
Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to,
čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal.
12 Preto vyjdite s radosťou a v pokoji vás vyvedú.
Vrchy a kopce budú pred vami s radosťou plesať
a všetky poľné stromy budú tlieskať rukami.
13 Namiesto bodľačia vyrastie cyprus,
namiesto pŕhľavy vyrastie myrta.
Bude to na slávu Hospodinovho mena,
na večné znamenie, čo sa nepominie.
Žalmy
Nech je zvelebený Hospodin, moja skala
144 1 Dávidov.
Nech je zvelebený Hospodin, moja skala,
ktorý učí moje ruky bojovať,
moje prsty viesť vojnu.
2 Moje milosrdenstvo[*] Prekl.: sila. a moja pevnosť,
môj hrad a môj záchranca,
môj štít, ktorým sa kryjem.
On mi podmaňuje môj ľud.
3 Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš;
a syn človeka, že naňho myslíš?
4 Človek sa podobá vánku,
jeho dni sú ako miznúci tieň.
5 Hospodin, nakloň nebesia a zostúp,
dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo!
6 Zasiahni bleskom a rozpráš ich,
vystreľ šípy a zmäť ich!
7 Vystri ruku z výsosti,
vytrhni ma a vysloboď
z veľkých vôd, z rúk cudzincov,
8 ktorých ústa hovoria lož,
ktorých pravica je zradná.
Evanjelium podľa Marka
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
12 1 A začal hovoriť v podobenstvách: Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, pod lis vykopal žľab a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval.
2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice.
3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno.
4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho.
5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili.
6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: Iste budú mať rešpekt pred mojím synom!
7 No vinohradníci si povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!
8 Tak ho chytili, zabili a vyhodili z vinice.
9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným.
10 Či ste nečítali v Písme:
Kameň, ktorý stavitelia zavrhli,
stal sa uholným kameňom[*] Gr. hlavou uhla; prekl.: klinom klenby (klenákom). .
11 Pán to urobil,
je to obdivuhodné v našich očiach?
12 Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Mali však strach pred ľuďmi, preto ho nechali a odišli.
Spor o dani
13 Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.
14 Tí prišli a povedali mu: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi, či nie? Máme dávať, alebo nemáme dávať?
15 On však spoznal ich pokrytectvo a odpovedal im: Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár, aby som ho videl!
16 Keď mu ho priniesli, spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov!
17 A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu! Veľmi sa tomu čudovali.
Spor o vzkriesenie
18 Prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie nejestvuje, a spýtali sa ho:
19 Učiteľ, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa, nech sa s ňou ožení jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo.
20 Bolo sedem bratov. Oženil sa prvý, zomrel a nezanechal potomstvo.
21 Vzal si ju druhý, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí.
22 A tak postupne ani jeden z nich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena.
23 Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu!
24 Ježiš im odpovedal: Neblúdite preto, že nepoznáte Písmo, ani Božiu moc?
25 Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť, ani vydávať, ale budú ako nebeskí anjeli.
26 Pokiaľ ide o vzkriesenie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba?
27 Veď Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých! Veľmi sa mýlite!
Príslovia
19 27 Syn môj, len prestaň počúvať výčitky
a vzdiališ sa od rozumných slov.
28 Ničomný svedok sa vysmieva z práva,
ústa bezbožníkov hltajú neprávosť.