Čítania na deň: 31. 1. 2026
Prvá Samuelova kniha
Dávidov odchod od Filištíncov
29 1 Filištínci zhromaždili všetky svoje vojská do Aféku, kým Izraeliti táborili pri prameni v Jezreeli.
2 Filištínske kniežatá postupovali na čele stočlenných a tisícčlenných jednotiek, ale Dávid a jeho družina spolu s Akíšom šli poslední.
3 Filištínski velitelia sa pýtali: Čo sú to za Hebreji? Akíš im odpovedal: Je to predsa Dávid, služobník izraelského kráľa Saula, ktorý je už dlhší čas, ba roky mojím stúpencom. Odkedy prebehol ku mne, až dodnes mu nemôžem nič vyčítať.
4 Velitelia Filištíncov sa na neho rozhnevali a rozkázali mu: Pošli toho muža preč, nech sa vráti na miesto, ktoré si mu určil. Nech nejde s nami do boja, mohol by sa v boji obrátiť proti nám. Veď čím by si získal priazeň svojho pána, ak nie hlavami našich mužov?
5 Je to ten istý Dávid, ktorého ospevovali pri tanci:
Saul pobil svoje tisíce,
Dávid však svoje desaťtisíce.
6 Akíš si zavolal Dávida a povedal mu: Akože žije Hospodin, si statočný a bol by som rád, keby si sa so mnou zúčastňoval na vojenských výpravách. Odvtedy, ako si prišiel ku mne, až dodnes som totiž nenašiel na tebe nič zlé. Lenže kniežatám sa nepozdávaš.
7 Vráť sa teda a choď v pokoji. Nerob nič proti filištínskym kniežatám.
8 Dávid povedal Akíšovi: Čo som urobil a čo môžeš vyčítať svojmu služobníkovi od nástupu do tvojich služieb dodnes, že nesmiem ísť do boja proti nepriateľom svojho pána, kráľa?
9 Akíš Dávidovi odvetil: Viem to. Páčiš sa mi, si ako Boží anjel. No filištínski velitelia trvali na tom, že nesmieš ísť s nami do boja.
10 Vstaň teda zavčasu ráno, ty i služobníci tvojho pána, čo prišli s tebou, a za brieždenia odíďte.
11 Dávid so svojimi mužmi včasne vstal a vydal sa na spiatočnú cestu do krajiny Filištíncov. Filištínci však vystupovali do Jezreela.
Dávidova výprava proti Amálekom
30 1 Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amálekovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili.
2 Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali.
3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení.
4 Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania.
5 Aj obe Dávidove ženy, Achínoam z Jezreela a ženu po Nábalovi Abígajil z Karmela, odvliekli do zajatia.
6 Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu.
7 Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, synovi Achímelekovmu: Prines mi efód! Ebjatár mu ho teda priniesol.
8 Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju? Odpoveď znela: Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.
9 Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili.
10 Dávid pokračoval v prenasledovaní Amálekov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór.
11 V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody.
12 Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dva hrozienkové koláče. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu.
13 Dávid sa ho spýtal: Komu patríš a odkiaľ si? Odpovedal mu: Som mladý Egypťan, sluha istého Amáleka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil.
14 Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kálebovcov a vypálili sme Ciklag.
15 Dávid sa spýtal: Mohol by si ma k tej horde zaviesť? On odvetil: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.
16 Keď ho ta priviedol, Amálekovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska.
17 Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli.
18 Dávid zachránil všetko, čo Amálekovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy.
19 Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť.
20 Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: To je Dávidova korisť!
21 Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú.
22 No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.
23 Dávid však povedal: Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk.
24 S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.
25 To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes.
26 Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov.
27 Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Rámot-Negeve, v Jattíre,
28 v Aróeri, v Sifmóte, v Eštemóe,
29 v Rákale, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénijcov,
30 v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáku,
31 v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.
Saulova smrť
31 1 Filištínci bojovali proti Izraelu. Izraelskí muži zutekali pred nimi a pobití padali na pohorí Gilbóa.
2 Filištínci prenasledovali Saula a jeho synov. Filištínci zabili Saulových synov Jonatána, Abínadaba a Malkíšuu.
3 Boj proti Saulovi sa zosilnil. Dostihli ho lukostrelci a ťažko ho zranili.
4 Saul prikázal svojmu zbrojnošovi: Vytas meč a prebodni ma, aby neprišli tí neobrezanci, neprebodli ma a nezneuctili. Zbrojnoš však nechcel, lebo sa veľmi bál. Saul teda vzal svoj meč a hodil sa naň.
5 Keď zbrojnoš videl, že je Saul mŕtvy, aj on sa vrhol na svoj meč a zahynul s ním.
6 V ten deň spolu so Saulom zahynuli jeho traja synovia, jeho zbrojnoš a všetci jeho muži.
7 Keď izraelskí muži, ktorí boli na druhej strane údolia a za Jordánom, videli, že sa izraelskí muži dali na útek a že Saul i jeho synovia zahynuli, opustili mestá a utiekli. Prišli Filištínci a usadili sa v nich.
8 Na druhý deň prišli Filištínci olúpiť pobitých, našli Saula a jeho troch synov na pohorí Gilbóa.
9 Saulovi odťali hlavu a vzali jeho výzbroj. Oboje dali nosiť po krajine Filištíncov. Túto dobrú správu dali oznamovať v ich modlárskom chráme a medzi ľudom.
10 Jeho výzbroj uložili v Aštartinom chráme a jeho mŕtve telo zavesili na hradby Bét-Šeánu.
11 Keď sa obyvatelia Jábeš-Gileádu dozvedeli, čo urobili Filištínci Saulovi,
12 vybrali sa všetci bojovníci a po celonočnom pochode sňali mŕtve telo Saula a jeho synov z hradieb Bét-Šeánu. Keď prišli do Jábeša, tam ich spálili.
13 Potom vzali ich kosti, pochovali ich v Jábeši pod tamariškou a sedem dní sa postili.
List Títovi
2 11 Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom,
12 ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne, spravodlivo a nábožne,
13 a očakávali blažené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
14 On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky.
15 Toto hovor, takto napomínaj a karhaj so všetkou naliehavosťou. Nech tebou nikto nepohŕda.
Vytrvalosť v dobrých skutkoch
3 1 Pripomínaj im, aby sa s poslušnosťou podrobovali vladárom a vrchnostiam, aby boli ochotní na každé dobré dielo,
2 aby nikoho neohovárali, aby neboli svárliví, ale priateľskí, a aby boli mierni k všetkým ľuďom.
3 Veď aj my sme boli kedysi nerozumní a neposlušní, blúdili sme, boli sme otrokmi všelijakých vášní a rozkoší, žili sme v zlobe a závisti, opovrhnutiahodní, nenávideli sme jedni druhých.
4 Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom,
5 zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom,
6 ktorého na nás štedro vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa,
7 aby sme sa ospravedlnení jeho milosťou stali dedičmi podľa nádeje večného života.
8 Táto reč je spoľahlivá a chcem, aby si to všetko neochvejne učil tak, aby tí, čo uverili v Boha, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je dobré a pre ľudí užitočné.
9 Vyhýbaj sa však hlúpym sporom a rodokmeňom, svárom a hádkam o zákone; sú totiž neužitočné a márne.
10 Bludárovi sa po jednom-dvoch napomenutiach vyhýbaj,
11 veď vieš, že taký človek je na bludnej ceste; hreší a sám sa odsudzuje.
Osobné príkazy a pozdravy
12 Keď pošlem k tebe Artemasa alebo Tychika, poponáhľaj sa prísť ku mne do Nikopolisu, lebo som sa rozhodol, že tam prezimujem.
13 Zénasa, znalca zákona, a Apolla starostlivo vychystaj na cestu, aby im nič nechýbalo.
14 Nech sa aj naši naučia vynikať v dobrých skutkoch tam, kde je naliehavá potreba, aby nezostali bez ovocia.
15 Pozdravujú ťa všetci, ktorí sú so mnou. Pozdrav tých, čo nás milujú vo viere. Milosť nech je s vami všetkými.
Príslovia
Výroky múdrych
22 17 Nakloň svoj sluch, počúvaj slová múdrych
a upriam svoje srdce na moje poznatky.
18 Veď bude príjemné, ak si ich zachováš,
zrazu sa dostanú na tvoje pery.
19 Dnes ťa poúčam, áno teba,
aby si sa spoliehal na Hospodina.
20 Vari som ti nenapísal tridsať výrokov[*] Zbierka prísloví 22,17—23,14 je veľmi podobná egyptskej zbierke Múdrosť Amenemopeho.,
rád a poučení,
21 aby som ti dal spoznať istotu pravdivých slov
a mohol si správne odpovedať tým, čo ťa posielajú?