Čítania na deň: 11. 11. 2025
Daniel
Cap a baran
8 1 V treťom roku vlády kráľa Bélšaccara, ja, Daniel, prijal som zjavenie vo videní po tom, ktoré som mal predtým.
2 Keď som pozeral, v tom videní som sa nachádzal v opevnenom meste Šúšan v provincii Élam pri rieke Úlaj.
3 Keď som zdvihol zrak, videl som jedného barana s dvoma rohmi stáť pri rieke. Jeho rohy boli dlhé, ale jeden bol dlhší ako druhý; ten dlhší však vyrástol neskôr.
4 Videl som toho barana klať na západ, sever i juh. Nijaké zviera pred ním neobstálo a nik sa nemohol vyslobodiť z jeho moci. Robil, čo sa mu páčilo, a vzmáhal sa.
5 Keď som sa díval, zo západu prichádzal cap ponad celú zem, ale zeme sa nedotýkal. Ten cap mal výrazný roh medzi očami.
6 Prišiel až k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a v návale svojej sily sa na neho vyrútil.
7 Videl som, ako sa prihnal k baranovi, rozzúril sa naň, barana nabral a zlomil mu obidva rohy. Baran nemal silu odolať mu. Cap ho zrazil na zem a podupal ho. Nikto nezachránil barana z jeho moci.
8 Cap sa veľmi vzmohol. Keď bol na vrchole svojej moci, veľký roh sa mu vylomil a na jeho mieste vystúpili štyri nápadné rohy na štyri svetové strany.
9 Z jedného z nich vyšiel ďalší malý roh, ktorý sa neobyčajne zväčšoval smerom na juh, východ a k Nádhernej krajine.
10 Keď vyrástol až po nebeské zástupy, zvrhol na zem niečo z toho množstva, aj z hviezd, a pošliapal ich.
11 Dorástol až na knieža tých zástupov, zrušil ustavičnú obetu a zbúral miesto jeho svätyne.
12 Do vzbury proti ustavičnej obete bolo nasadené vojsko. Pravdu zmietol na zem a čo robil, podarilo sa mu.
13 Vtedy som počul hovoriť jedného svätého. Iný svätý sa pýtal toho, ktorý hovoril: Dokedy bude platiť to videnie o ustavičnej obete, o pustošiacej vzbure a o vydaní svätyne, po ktorej šliape vojsko?
14 Odpovedal: Až keď prejde dvetisíctristo večerov a rán, bude svätyňa opäť obnovená.
15 Keď som ja, Daniel, vnímal to videnie a usiloval som sa mu porozumieť, stál predo mnou niekto ako muž.
16 Počul som ľudský hlas nad Úlajom. Ten zavolal: Gabriel, vysvetli mu to videnie!
17 Potom pristúpil k miestu, kde som stál. Keď sa približoval, bol som ohromený a padol som na tvár. Prihovoril sa mi: Pochop, človeče, že to videnie sa týka konca času.
18 Keď so mnou hovoril, ležal som v bezvedomí tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma, kde som bol,
19 a povedal: Dám ti vedieť, čo sa stane pri poslednom hroznom hneve, lebo sa to týka stanoveného konca.
20 Dvojrohý baran, ktorého si videl, to sú králi Médska a Perzie.
21 Chlpatý cap je grécky kráľ a veľký roh medzi jeho očami je prvý kráľ.
22 Vylomený roh, na ktorého mieste vyrástli štyri ďalšie, predstavuje štyri kráľovstvá, ktoré povstanú z jeho národa, ale nedosiahnu jeho silu.
23 V posledných dňoch ich kraľovania,
keď dôjdu k svojmu koncu spupní,
povstane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vyzná v úkladoch.
24 Bude oplývať silou, a nielen silou.
Spôsobí nezvyčajnú skazu
a vydarí sa, čo bude konať.
Zničí mocných. Aj proti svätému ľudu
25 bude namierená jeho dômyselnosť
a bude úspešný pre lesť v jeho ruke.
Vo svojom srdci sa bude vypínať
a nenápadne zničí mnohých.
Keď sa však postaví proti kniežaťu kniežat,
bude zlomený bez ľudského zásahu.
26 Videnie o večeri a ráne,
o tom, čo ti bolo povedané, je pravdivé.
Ty však to videnie udržuj v tajnosti,
lebo sa týka vzdialenej budúcnosti.
27 Ja, Daniel, som ochorel na niekoľko dní. Potom som vstal a konal som službu u kráľa. Žasol som nad tým videním, ale nikto to na mne nezbadal.
Danielova modlitba
9 1 V prvom roku Dária, Ahasvérovho syna z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad chaldejským kráľovstvom,
2 v prvom roku jeho vlády som ja, Daniel, premýšľal nad Písmami o počte rokov, ktoré majú podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi uplynúť, kým bude Jeruzalem v troskách, totiž sedemdesiat rokov.
3 Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som v modlitbe vrúcne prosil o zmilovanie. Pritom som sa postil vo vrecovine a v popole.
4 Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a vyznával som: Ó Pane, veľký a mocný Boh, ktorý verne zachovávaš zmluvu s tými, čo ťa milujú a dodržiavajú tvoje prikázania.
5 Zhrešili sme a bezbožne konali zlo. Vzopreli sme sa a odklonili sme sa od tvojich prikázaní a príkazov.
6 Neposlúchali sme tvojich služobníkov prorokov, ktorí hovorili v tvojom mene našim kráľom, našim kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny.
7 Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale na nás je až dodnes zrejmá hanba; postihla každého judského muža, obyvateľov Jeruzalema a všetkých Izraelitov, blízkych i vzdialených, vo všetkých krajinách, kam si ich vyhnal pre nevernosť, ktorej sa dopustili proti tebe.
8 Hospodin, hanba nám, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom, lebo sme zhrešili proti tebe.
9 U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie. Protivili sme sa mu
10 a neposlúchali sme hlas Hospodina, nášho Boha, aby sme kráčali podľa zákonov, ktoré nám predložil prostredníctvom svojich služobníkov prorokov.
11 Celý Izrael prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa, aby nepočul tvoj hlas. Tak nás postihla kliatba a prísaha zapísaná v zákone Mojžiša, Božieho služobníka, lebo sme zhrešili proti nemu.
12 Splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom, že privodí na nás také veľké nešťastie. Veď to, čo sa udialo v Jeruzaleme, nestalo sa nikde pod celým nebom.
13 Ako je napísané v Mojžišovom zákone, tak prišlo na nás všetko to nešťastie. My sme však neprosili o priazeň Hospodina, nášho Boha, ani sme sa k nemu neobrátili od svojich neprávostí, aby sme sa sústredili na tvoju pravdu.
14 Hospodin však bedlil a dopustil na nás nešťastie. Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkom, čo robí, ale my sme neposlúchali jeho hlas.
15 Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si mocnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a urobil si známym svoje meno, ako ho máš aj dnes, zhrešili sme a konali sme bezbožne.
16 Pane, nech sa pre všetku tvoju spravodlivosť odvráti tvoj veľký hnev od tvojho mesta Jeruzalema, od tvojho svätého vrchu. Pre naše hriechy a pre viny našich otcov sa Jeruzalem a tvoj ľud stali potupou pre všetkých okolo nás.
17 Teraz však, Bože náš, vypočuj modlitbu svojho služobníka a jeho prosby o zmilovanie pre seba samého, Pane, rozjasni svoju tvár nad spustošenou svätyňou.
18 Bože môj, nakloň svoje ucho a počúvaj. Otvor svoje oči a pozri na naše zničené mesto, ktoré nesie tvoje meno. Svoje prosby ti nepredkladáme pre svoju spravodlivosť, ale pre tvoje veľké milosrdenstvo.
19 Pane, počúvaj! Pane, odpusť! Pane, vypočuj a konaj! Nemeškaj, kvôli sebe samému, Bože môj, lebo tvoje mesto a tvoj ľud nesú tvoje meno.
Vysvetlenie sedemdesiatich týždňov
20 Pokorne som sa modlil, vyznával som svoj hriech a vinu môjho ľudu, Izraela, a predkladal som Hospodinovi, svojmu Bohu, prosbu za Boží svätý vrch.
21 Kým som sa ešte modlil, Gabriel, ten muž, ktorého som videl predtým vo videní, priblížil sa ku mne v čase večernej pokrmovej obety.
22 Pristúpil a takto ku mne prehovoril: Daniel, práve som vyšiel, aby som ti dal plné poznanie.
23 Keď si sa začal modliť, vyšlo slovo a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si vzácny Bohu. Pochop to slovo a rozumej videniu:
24 Sedemdesiat týždňov je stanovených
pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto
na ukončenie priestupku,
na skoncovanie s hriechom,
na odpustenie viny,
na privedenie večnej spravodlivosti,
na zapečatenie prorockého videnia
a na pomazanie svätyne svätých.
25 Preto vedz a pochop: Odvtedy, čo zaznelo slovo o návrate a vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, uplynie sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov bude opäť vybudované námestie a priekopa. Budú to však časy súženia.
26 Po šesťdesiatich dvoch týždňoch bude zabitý pomazaný, a nebude ho. Mesto a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktoré príde. Potopa s nimi skoncuje a až do konca vojny bude trvať pustošenie.
27 Za jeden týždeň mnohým nanúti zmluvu. Uprostred týždňa zastaví spaľovanú a pokrmovú obetu. Na ich mieste bude hrozná modla až po stanovené rozhodnutie o konci pustošiteľa.
Žalmy
(zajin)
119 49 Pamätaj na slovo, ktoré si dal svojmu sluhovi,
v ňom si mi dal nádej.
50 V mojom pokorení mi je útechou,
že tvoja reč ma obživí.
51 Pyšní sa mi náramne posmievajú,
no ja sa od tvojho zákona neodchýlim.
52 Rozpomínam sa, Hospodin, na tvoje odveké rozhodnutia
a teším sa.
53 Rozhorčil som sa nad bezbožníkmi,
ktorí opúšťajú tvoj zákon.
54 Tvoje ustanovenia sú mi piesňami
v príbytku, kde som hosťom.
55 V noci spomínam na tvoje meno, Hospodin,
chcem zachovávať tvoj zákon.
56 To je môj údel,
lebo sa pridŕžam tvojich rozkazov.
Jakubov list
Pozdrav
1 1 Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre.
Viera a múdrosť
2 Bratia moji, majte z toho iba radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky,
3 veď viete, že ak sa vaša viera osvedčí, vedie to k vytrvalosti.
4 A vytrvalosť nech je zavŕšená skutkami, aby ste boli dokonalí, bezúhonní a bez akéhokoľvek nedostatku.
5 Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju.
6 Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.
7 Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána;
8 je to muž vnútorne rozpoltený a nestály vo všetkom svojom počínaní.
Chudoba a bohatstvo
9 Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoju hodnotu,
10 bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy.
11 Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní.
Skúška a pokušenie
12 Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú.
13 Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.
14 Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka.
15 Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť.
16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní.
17 Každý[*] Prekl.: Len. dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny.
18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.
Počúvanie a uskutočňovanie slova
19 Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu.
20 Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.
21 Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
22 Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.
23 Pretože ak niekto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.
24 Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá.
25 Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.
26 Ak si niekto myslí, že je ctiteľom Boha, a jazyk si nedrží na uzde, klame tým sám seba a jeho zbožnosť je márna.
27 Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta.
Príslovia
16 30 Kto zatvára oči, myslí na zvrátenosti,
ten, čo zlo vykonal, zoviera pery.
31 Šediny sú nádherná koruna,
získava sa čestným správaním.