Čítania na deň: 6. 1. 2026
Nehemiáš
4 1 Keď sa Sanballat a Tóbija, ako aj Arabi, Amónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili.
2 Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok.
3 Modlili sme sa k svojmu Bohu a na obranu pred nimi sme vo dne i v noci stavali proti nim stráž.
4 Vtedy Júdovci hovorili:
Ochabuje nosičova sila,
ruín je priveľa
a my nevládzeme
dobudovať hradby.
5 Naši protivníci hovorili: Nič nebudú vedieť, nič nezbadajú skôr ako prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu.
6 Židia, ktorí bývali v ich blízkosti, prišli a varovali nás aspoň desaťkrát: Kamkoľvek sa obrátite, odvšadiaľ idú proti nám!
7 Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi.
8 Rozhliadol som sa, vzpriamil a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti.
Ozbrojené zabezpečenie práce
9 Naši nepriatelia počuli, že sme sa to dozvedeli, a že Boh zmaril ich zámer. Všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý ku svojej práci.
10 Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy, štíty, luky a panciere a velitelia stáli za celým domom Júdu.
11 Tí, čo stavali hradby, aj tí, čo nosili a nakladali bremená, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň.
12 Každý, kto staval, mal na bedrách pripásaný svoj meč a takto staval, kým trubač stál vedľa mňa.
13 Šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu som povedal: Práce je veľa a je rozsiahla, no my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého.
14 Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás.
15 Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije.
16 V tom čase som nariadil ľudu: Nech každý so svojím sluhom nocuje v Jeruzaleme a tak nám v noci pomôžu strážiť a cez deň pracovať.
17 Nikto z nás — ani ja, ani moji bratia, ani sluhovia, ani muži zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu —, sme si nevyzliekali šaty, ale každý mal svoju zbraň poruke.
Ponosy vykorisťovaných
5 1 Ľud, najmä ženy, začali hlasno volať o pomoc svojim židovským krajanom.
2 Niektorí sa sťažovali: Svojich synov a dcéry musíme dávať do zálohu, aby sme dostali obilie, najedli sa a mohli prežiť.
3 Iní hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohu, aby sme dostali obilie v tomto hlade.
4 Ďalší zase vraveli: Na zaplatenie dane kráľovi za svoje polia a vinice sme si museli požičať peniaze.
5 Veď my sme takí istí ľudia ako naši súkmeňovci, ich synovia sú takí istí ako naši synovia, a predsa musíme predávať vlastných synov a vlastné dcéry do otroctva — a niektoré z našich dcér sú už zotročené — sme však bezmocní. Naše polia a vinice patria iným.
Odpustenie dlhov
6 Keď som počul ich volanie o pomoc a tieto slová, veľmi som sa nahneval.
7 Rozhodol som sa, že vezmem na zodpovednosť šľachticov a predákov a vytknem im: Vy úžerníčite na úkor svojich bratov. Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie
8 a povedal som im: My sme podľa svojich možností vykúpili z otroctva svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom. Vy však sami predávate do otroctva svojich bratov a ich potom predávajú nám. Nato umĺkli a nenašli slova.
9 Ďalej som povedal: Nedobre robíte. Nechcete chodiť v bázni pred naším Bohom bez toho, aby nás pohania, naši nepriatelia, potupovali?
10 Veď i ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze a obilie. Odpusťme im tento dlh!
11 Nuž vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, ako aj úrok z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali.
12 Nato odvetili: Vrátime a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako vravíš. Zavolal som kňazov, pred ktorými som ich zaviazal prísahou, že budú konať podľa tohto sľubu.
13 Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: Nech Boh takto vytrasie z domu i majetku každého, kto nedodrží toto slovo. Nech bude takto vytrasený a prázdny. Nato celý zbor prisvedčil: Amen! Potom oslavovali Hospodina. A ľud urobil, ako sľúbil.
Nehemiášova obetavosť
14 Od toho dňa, keď ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, teda počas dvanástich rokov — od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa — ani ja, ani moji bratia sme si nenárokovali miestodržiteľskú stravu.
15 Predchádzajúci miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud a vyberali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šekelov striebra. Aj ich sluhovia zneužívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom.
16 Podieľal som sa i na práci na hradbách. Nekúpili sme pole, ale všetci moji služobníci sa zapojili do práce.
17 Pri mojom stole jedávali Júdovci a predáci, okolo stopäťdesiat osôb, ako aj ľudia, ktorí k nám prichádzali z okolitých národov.
18 Denne sa pripravoval jeden vôl, šesť vyberaných oviec, aj hydinu mi pripravovali a raz za desať dní hojne rozličného vína, no miestodržiteľský plat som nepožadoval, lebo služba zaťažovala tento ľud.
19 Pamätaj na mňa, Bože môj, na moje dobro, na všetko, čo som urobil pre tento ľud!
Pokusy odstrániť Nehemiáša
6 1 Keď oznámili Sanballatovi, Tóbijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby a neostali na nich trhliny, hoci vráta do brán som do tých čias ešte neosadil,
2 Sanballat a Gešem mi odkázali: Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine na rovine Óno. Zamýšľali mi však urobiť niečo zlé.
3 Ja som k nim však poslal poslov s odkazom: Musím vykonať veľkú prácu, preto ta nemôžem prísť. Prečo by sa mala práca prerušiť iba preto, že ju opustím, aby som zišiel k vám?
4 Podobným spôsobom mi poslali odkaz štyri razy, no ja som im odpovedal rovnako.
5 Sanballat podobne poslal ku mne svojho sluhu aj piaty raz. Ten mal v ruke otvorený list,
6 v ktorom bolo napísané: Počuť medzi národmi — aj Gešem to tvrdí —, že sa ty a Júdovci zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby. Podľa týchto rečí sa chceš sám stať ich kráľom.
7 Vraj si ustanovil aj prorokov, aby v Jeruzaleme o tebe prevolávali: Judsko má kráľa! Takú správu môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!
8 Nato som odkázal: Nič z toho, čo tvrdíš, sa nestalo. Sám si si to vymyslel.
9 Tí všetci nás chceli zastrašiť. Hovorili si: Ich ruky ochabnú v práci a tá sa nedokončí. Tak teda, Bože, posilni moje ruky!
Falošný prorok
10 Vošiel som do domu Šemaju, Delájovho syna, Mehétabelovho vnuka, ktorý žil oddelene, lebo bol nečistý. Povedal mi:
Poďme do Božieho domu, do vnútra chrámu,
zavrime dvere chrámu, lebo sa ťa chystajú zabiť,
v noci sa ťa chystajú zabiť!
11 Ja som však odvetil: Môže niekto ako ja utiecť? Môže niekto ako ja vojsť do chrámu a zostať nažive? Nevojdem.
12 Zbadal som, že ho Boh neposlal, ale proroctvo o mne vyslovil preto, lebo ho Tóbija a Sanballat najali za odmenu.
13 Bol najatý, aby som dostal strach, urobil to a prehrešil sa. Použili by to na šírenie zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť.
14 Pamätaj, Bože môj, na Tóbiju a Sanballata, na tieto ich skutky aj na prorokyňu Nóadju a ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali!
Dokončenie opravy hradieb
15 Tak boli dvadsiateho piateho elúla hradby dohotovené za päťdesiatdva dní.
16 Keď sa to všetci naši nepriatelia dopočuli a uvideli to všetky okolité pohanské národy, veľmi zmalomyseľneli. Uvedomili si, že toto dielo sa uskutočnilo s pomocou nášho Boha.
17 V týchto dňoch judskí šľachtici popísali mnoho listov a odosielali ich Tóbijovi. Tóbijove zase dochádzali im.
18 Veď mnohí v Judsku s ním boli spojení prísahou. Bol zaťom Šekanju, Árachovho syna, a jeho syn Jehóchanan si vzal dcéru Mešulláma, Berekjovho syna.
19 Aj o jeho dobrých vlastnostiach hovorili predo mnou a moje slová donášali jemu. Tóbija posielal listy, aby ma zastrašoval.
Žalmy
Netrestaj ma, Hospodin
6 1 Zbormajstrovi na osemstrunovom nástroji. Dávidov žalm.
2 Netrestaj ma, Hospodin, vo svojom hneve
a vo svojom rozhorčení ma nekarhaj!
3 Zmiluj sa nado mnou, Hospodin, lebo chradnem,
uzdrav ma, Hospodin, lebo mi kosti meravejú.
4 Moja duša je veľmi vystrašená
a ty, Hospodin, dokedy…?
5 Obráť sa, Hospodin, vysloboď moju dušu,
zachráň ma svojou milosťou!
6 V smrti si na teba nikto nespomenie.
Kto ťa v ríši mŕtvych[*] Hebr. šeól — ríša mŕtvych, podsvetie. oslávi?
7 Už ma vyčerpalo vzlykanie,
každú noc plačom kropím svoje lôžko,
slzami zmáčavam svoju posteľ.
8 Žiaľ mi oko zoslabil,
kalí ho množstvo mojich protivníkov.
9 Vzdiaľte sa všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Hospodin počul môj plač.
10 Hospodin počul moju úpenlivú prosbu.
Hospodin prijal moju modlitbu.
11 Veľmi sa zahanbia a prestrašia všetci moji nepriatelia.
Odídu v náhlom zahanbení.
List Rimanom
4 17 — ako je napísané: Ustanovil som ťa za otca mnohých národov — pred Bohom, ktorému uveril, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva k jestvovaniu to, čoho niet.
18 Proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: Také veľké bude tvoje potomstvo.
19 Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo i odumreté materinské lono Sáry, no predsa neoslabol vo viere.
20 Nezapochyboval v neviere o Božom zasľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu.
21 Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť.
22 Preto mu to bolo zarátané za spravodlivosť.
23 Nie však iba pre neho bolo napísané, že mu bolo zarátané,
24 ale aj pre nás. Zarátané má byť nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána.
25 On bol vydaný za naše priestupky a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.
Ovocie ospravedlnenia
5 1 Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.
2 Skrze neho sme vierou získali aj prístup k milosti, v ktorej zostávame, a chválime sa nádejou na Božiu slávu.
3 No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti,
4 vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji.
5 A nádej neklame, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.
6 Veď Kristus v určenom čase, keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných.
7 Sotvakto zomrie za spravodlivého, aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť.
8 No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.
9 Tým skôr teraz, keď sme boli ospravedlnení jeho krvou, budeme skrze neho zachránení pred hnevom.
10 Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriateľmi, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom, keď sme boli zmierení.
11 A nielen to, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie.
Príslovia
20 28 Milosrdenstvo a vernosť ochraňujú kráľa,
milosrdenstvom podopiera svoj trón.
29 Ozdobou mladých je ich sila,
okrasou starcov sú šediny.