Čítania na deň: 14. 1. 2026
Kniha sudcov
7 1 Včasráno Jerubbaál, teda Gideón, i všetok ľud, čo bol s ním, vstal a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Midjánčanov bol severne od neho v doline za pahorkom Móre.
2 Hospodin povedal Gideónovi: Máš pri sebe priveľa ľudu, než aby som mu vydal Midjánčanov. Izrael sa totiž mohol vystatovať a povedať: Zachránil som sa vlastnou silou.
3 Oznám teda, aby ľud počul: Kto sa bojí a chveje sa, môže sa vrátiť a z Gileádskeho pohoria odísť. Vtedy sa dvadsaťdvatisíc mužov vrátilo a desaťtisíc ich zostalo.
4 Hospodin však Gideónovi povedal: Ešte stále je tých ľudí priveľa. Rozkáž im, aby zišli k vode, tam ti ich vytriedim. O kom ti poviem: Tento nech ide s tebou, ten nech s tebou ide. No o kom ti poviem: Tento nech nejde s tebou, ten nech s tebou nejde.
5 Gideón teda zaviedol ľudí dolu k vode. Hospodin mu povedal: Každého, kto bude chlípať vodu ako chlípe pes, postav na jednu stranu. Podobne každého, kto si kľakne na kolená a tak sa napije, postav na druhú stranu.
6 Tých, čo chlípali vodu tak, že si ju dlaňou podávali do úst, bolo tristo mužov. Ostatní z ľudu si k vode kľakli a tak sa napili.
7 Hospodin povedal Gideónovi: S tristo mužmi, ktorí chlípali vodu, vás zachránim a vydám ti Midjánčanov do rúk. Ostatní nech odídu každý do svojho domova.
8 Ľud si vzal potravu a svoje trúby. Gideón poslal všetkých Izraelitov domov. Pri sebe si ponechal len tých tristo mužov. Tábor Midjánčanov bol pod ním v údolí.
9 Onej noci mu Hospodin povedal: Vstaň, zostúp do tábora nepriateľov, lebo som ti ich vydal do rúk.
10 Ak sa bojíš zostúpiť sám, choď do tábora so svojím služobníkom Purom
11 a vypočuj, čo budú hovoriť. Vtedy získaš odvahu zísť do tábora. Gideón zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora.
12 Midjánčania, Amálekovia a východné kmene sa utáborili v doline ako kobylky a ich ťavy sa nedali spočítať, bolo ich ako piesku na morskom pobreží.
13 Gideón prišiel práve vtedy, keď jeden muž rozprával druhému, čo sa mu snívalo. Rozprával: Počuj, čo sa mi snívalo! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal na tábor Midjánčanov, dokotúľal sa k stanu, narazil naň tak, že stan padol, prevrátil sa a zostal ležať.
14 Jeho druh mu odvetil: To neznamená nič iné ako meč Izraelitu Gideóna, Jóašovho syna. Boh mu vydal napospas Midjánčanov s celým táborom.
15 Keď Gideón vypočul rozhovor o sne i jeho výklad, poklonil sa, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: Vstaňte! Hospodin vám vydal do rúk tábor Midjánčanov.
16 Rozdelil tristo mužov na tri oddiely, všetkým dal do rúk trúby, prázdne krčahy a do krčahov fakle.
17 Povedal im: Dívajte sa na mňa a robte to, čo ja! Keď prídem na okraj tábora, aj vy urobte to isté, čo urobím ja.
18 Len čo zatrúbim, zatrúbte aj vy, čo ste so mnou okolo tábora, a zvolajte: Za Hospodina a za Gideóna!
19 Gideón a sto mužov, čo boli s ním, prišli na okraj tábora na začiatku strednej nočnej stráže práve vtedy, keď sa vystriedali stráže. Zatrúbili a rozbili krčahy, ktoré mali v rukách.
20 Všetky tri oddiely zatrúbili a rozbili krčahy. Do ľavej ruky vzali fakle a do pravej trúby. Trúbili a volali: Meč za Hospodina a Gideóna!
21 Pritom zostal každý na svojom mieste okolo tábora. V tábore všetci pobehovali, kričali a utekali.
22 Kým tristo mužov trúbilo, Hospodin obrátil v tábore meč jedného proti druhému. Tábor utekal smerom k Bét-Šitte, k Ceréde, k brehu Ábel-Mecholy, k Tabbátu.
23 Vtedy boli privolaní muži Izraela z kmeňa Naftáli, Ašér a z celého kmeňa Menašše, aby prenasledovali Midjánčanov.
24 Gideón rozoslal poslov po celom Efrajimskom pohorí s výzvou: Zíďte dolu proti Midjánčanom a obsaďte im vody až po Bét-Báru na Jordáne. Všetci muži Efrajima boli povolaní a obsadili vody po Bét-Báru a Jordán.
25 Zajali obe midjánske kniežatá Oréba a Zeéba[*] Meno Oréb zamená Havran a Zeéb Vlk.. Oréba zabili na Havranej skale, Zeéba vo Vlčom lise a Midjánčanov prenasledovali. Hlavu Oréba a Zeéba priniesli Gideónovi za Jordán.
Žiarlivosť Efrajimovcov
8 1 Efrajimskí muži vyčítali Gideónovi: Čo si nám to vykonal, že si nás nezavolal, keď si šiel bojovať proti Midjánčanom? Ostro sa s ním pohádali.
2 On odvetil: Urobil som azda niečo veľké v porovnaní s vami? Či paberky Efrajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezera?
3 Do vašej moci Hospodin vydal Midjánske kniežatá Oréba a Zeéba. Čo som mohol urobiť v porovnaní s vami? Keď im to takto vysvetlil, zmiernilo sa ich rozčúlenie.
Gideón vo východnom Jordánsku
4 Keď prišiel Gideón s tristo mužmi, ktorí boli s ním, k Jordánu, prebrodil ho. Keďže boli od prenasledovania Midjánčanov vyčerpaní a vyhladnutí,
5 požiadal mužov zo Sukkótu: Dajte, prosím, niekoľko bochníkov chleba ľuďom, ktorí idú za mnou, lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem midjánskych kráľov Zebacha a Calmunnu.
6 Sukkótske kniežatá mu odpovedali: Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb?
7 Gideón im povedal: Dobre, keď mi Hospodin vydá do rúk Zebacha a Calmunnu, zmlátim vaše telá tŕňmi z púšte a bodliakmi.
8 Odtiaľ odišiel hore do Penúelu a s tamojšími ľuďmi sa podobne zhováral. Aj oni mu však odpovedali ako muži zo Sukkótu.
9 Mužom z Penúelu tiež pohrozil: Keď sa víťazne vrátim, zrúcam túto baštu.
10 Zebach a Calmunna boli so svojím táborom v Karkóre, v ktorom bolo asi pätnásťtisíc mužov, čo zostali z celého vojska východných kmeňov. Padlo stodvadsaťtisíc mečom vyzbrojených mužov.
11 Gideón odišiel cestou kočovníkov východne od Nóbachu a Jogbehy a prepadol tábor práve vtedy, keď sa tábor cítil v bezpečí.
12 Zebach a Calmunna utiekli. On ich však prenasledoval, oboch midjánskych kráľov, Zebacha i Calmunnu, zajal a celý tábor rozohnal.
13 Po boji sa Jóašov syn Gideón vracal späť cez priesmyk Cheres
14 a cestou zadržal jedného mládenca zo sukkótskych mužov. Ten mu pri výsluchu napísal zoznam sedemdesiatich siedmich kniežat a starších zo Sukkótu.
15 Keď potom Gideón prišiel k mužom zo Sukkótu, povedal: Pozrite, tu je Zebach a Calmunna, pre ktorých ste ma vysmiali: Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb?
16 Pochytal starších mesta a tŕňmi z púšte a bodliakmi zmlátil mužov zo Sukkótu.
17 Baštu v Penúeli zrúcal a mužov mesta pobil.
18 Zebacha a Calmunnu sa spýtal: Akých mužov ste pozabíjali na vrchu Tábor? Odpovedali: Podobali sa ti, každý vyzeral ako syn kráľa.
19 On povedal: Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Akože žije Hospodin, keby ste ich boli nechali nažive, nezabil by som vás.
20 Potom vyzval svojho prvorodeného syna Jetera: Vstaň a zabi ich! Chlapec však nevytasil meč, lebo sa bál; bol ešte mladý.
21 Zebach a Calmunna povedali: Vstaň a obor sa na nás, lebo aký je muž, taká je jeho sila. Vtedy Gideón vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky z krku ich tiav.
Gideón odmietol hodnosť
22 Muži z Izraela navrhli Gideónovi: Buď naším vládcom ty i tvoj syn a vnuk, lebo si nás zachránil z moci Midjánčanov.
23 Gideón im však odvetil: Nebudem panovať nad vami a nebude panovať nad vami ani môj syn. Hospodin bude vládnuť nad vami.
24 Potom Gideón dodal: Mám žiadosť: Nech mi každý z vás odovzdá jeden z ukoristených krúžkov. Nepriatelia nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Izmaeliti.
25 Izraeliti odpovedali: Ochotne dáme. Rozprestreli plášť a každý mu naň hodil jednu ukoristenú náušnicu.
26 Váha zlatých náušníc, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šekelov zlata, okrem ozdobných mesiačikov, náušníc a purpurových rúch, ktoré nosievali midjánski králi, a okrem ozdobných retiazok z krku ich tiav.
27 Gideón z toho urobil efód a uložil ho vo svojom meste Ofre. K nemu chodil modloslužobne smilniť celý Izrael. Stal sa osídlom pre Gideóna a jeho dom.
28 Midjánčania boli pred Izraelitmi pokorení a už nikdy nezodvihli hlavu. Za Gideóna žila krajina v mieri štyridsať rokov.
Gideónovi synovia
29 Jóašov syn Jerubbaál teda odišiel a býval vo svojom dome.
30 Gideón mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z jeho bedra, lebo mal veľa žien.
31 Jeho vedľajšia žena, ktorá žila v Sícheme, mu porodila syna a tomu dal meno Abímelech.
32 Jóašov syn Gideón zomrel vo vysokom veku. Pochovali ho v hrobe jeho otca Jóaša v abíezerskej Ofre.
33 Len čo Gideón zomrel, Izraeliti začali modloslužobne smilniť s baálmi a Baál-Beríta vyhlásili za svojho boha.
34 Izraeliti si nepripomínali Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z moci všetkých okolitých nepriateľov.
35 Neboli vďační domu Jerubbaála — Gideóna za všetko dobro, ktoré pre Izraelitov vykonal.
Žalmy
Blázon si v srdci hovorí
14 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Blázon si v srdci hovorí: Boha niet!
Konajú skazonosne a ohavne,
niet nikoho, kto by konal dobro.
2 Hospodin hľadí z neba na ľudí,
díva sa, či je aspoň niekto rozumný,
kto hľadá Boha.
3 Všetci poblúdili, všetci sa zvrhli,
niet nikoho, kto by konal dobro,
niet ani jediného.
4 Nevedia azda všetci páchatelia neprávosti,
čo zožierajú môj ľud, akoby jedli chlieb,
a Hospodina nevzývajú,
5 že raz sa budú strachom chvieť?
Boh je totiž s pokolením spravodlivého.
6 Zámery biedneho tupíte,
ale jeho útočiskom je Hospodin.
7 Kiežby zo Siona prišla spása Izraela!
Keď Hospodin zmení údel svojho ľudu,
Jákob zajasá, Izrael sa poteší.
List Rimanom
Zvyšok Izraela
11 1 Pýtam sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita z Abrahámovho potomstva z Benjamínovho kmeňa.
2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako sa žaluje Bohu na Izrael?
3 Pane, pozabíjali tvojich prorokov, tvoje oltáre zbúrali a ostal som len ja sám — a striehnu na môj život.
4 Ale čo mu odpovedá Boh? Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli koleno pred Baálom.
5 Takto aj v tomto čase jestvuje zvyšok vyvolený z milosti.
6 Ak však z milosti, tak už nie zo skutkov, veď inak by milosť už nebola milosťou.
7 Čo teda? Izrael nedosiahol, čo hľadal, ale dosiahol to iba vyvolený zvyšok. Ostatní však zostali zatvrdení,
8 ako je napísané:
Boh im dal ducha tvrdého spánku,
oči, aby nevideli,
a uši, aby nepočuli —
až do dnešného dňa.
9 A Dávid hovorí:
Nech sa im ich stôl stane osídlom a pascou,
príčinou pádu a odplatou,
10 nech sa im zatemnia oči, aby nevideli,
a ich chrbát navždy zohni.
Spása pohanov
11 Pýtam sa teda: Vari sa tak potkli, aby padli? Určite nie. Ale pre ich poklesok prišla spása pre pohanov, aby sa v nich vyvolala žiarlivosť.
12 Ak sa však ich poklesok stal bohatstvom pre svet a ich previnenie bohatstvom pre pohanov, o čo viac ich plnosť.
13 Vám pohanom však hovorím: Pretože som apoštolom pohanov, robím česť svojej službe,
14 aby som nejako vyvolal žiarlivosť u svojich krajanov podľa tela a zachránil niektorých z nich.
15 Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie prechodom zo smrti do života?
16 Ak je však prvotina svätá, potom je aj cesto. A ak je koreň svätý, potom sú aj vetvy.
17 Ak však niektoré ratolesti boli vylomené, a ty, divá oliva, bol si zaštepený medzi tie ostatné a stal si sa účastníkom koreňa olivy, ktorý dáva miazgu,
18 nevychvaľuj sa nad ratolesti. Ak sa však vychvaľuješ, uvedom si, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba.
19 Povieš teda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol zaštepený.
20 Dobre, pre nevieru boli vylomené, ale ty stojíš za pomoci viery. Nenamýšľaj si, ale sa boj!
21 Lebo ak Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba.
22 Uvedom si teda dobrotu a prísnosť Božiu, prísnosť voči tým, čo padli, ale dobrotu Božiu voči tebe, ak zotrváš v tej dobrote, lebo inak budeš aj ty odseknutý.
23 Ale oni, ak nezotrvajú v neviere, budú vštepení. Boh totiž má moc znova ich vštepiť.
24 Veď ak si bol ty odťatý z planej olivy od prirodzenosti a bol si proti prirodzenosti zaštepený do dobrej olivy, o čo skôr budú do vlastnej olivy zaštepení tí, čo k nej patria podľa prirodzenosti.
Príslovia
21 14 Dar v skrytosti krotí hnev,
úplatok vo vrecku prudkú zlosť.
15 Presadzovať právo je pre spravodlivého radosť,
no pre páchateľov neprávosti je hrôzou.