Čítania na deň: 24. 1. 2026
Prvá Samuelova kniha
Povstanie proti Filištíncom
13 1 Saul bol už rok kráľom. V druhom roku vlády nad Izraelom
2 si zvolil spomedzi Izraela tritisíc mužov: dvetisíc ich bolo so Saulom v Michmase a v Bételskom pohorí, tisíc s Jonatánom v Benjamínovej Gibei. Zvyšok ľudu poslal domov.
3 Jonatán pobil filištínsku hliadku v Gebe a Filištínci sa to dozvedeli. Saul dal trúbiť na roh po celej krajine a povedal: Nech počujú Hebreji!
4 Celý Izrael sa dopočul správu, že Saul pobil filištínsku hliadku. Tým sa dostal Izrael u Filištíncov do nepríjemného postavenia. Ľud dostal výzvu ísť za Saulom do Gilgálu.
5 Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelu. Mali tridsaťtisíc vozov, šesťtisíc jazdcov a ľudu toľko ako piesku na morskom pobreží. Tí pritiahli a utáborili sa v Michmase, východne od Bét-Ávenu.
6 Keď izraelskí muži videli, že sú v tiesni a že sa k nim blíži nepriateľ, poukrývali sa do jaskýň, do skalných trhlín, do dutín a jám.
7 Hebreji prešli cez Jordán do krajiny Gádu a Gileádu. Saul zostával v Gilgále a ľud, čo prišiel za ním, sa chvel strachom.
8 Vyčkával ešte sedem dní do času, ktorý určil Samuel. Samuel však do Gilgálu neprichádzal a ľud sa začal rozchádzať.
9 Saul prikázal: Prineste mi spaľovanú obetu a obetu spoločenstva. Tak obetoval spaľovanú obetu.
10 Po jej skončení prišiel Samuel. Saul mu vyšiel v ústrety, aby ho pozdravil.
11 Samuel sa spýtal: Čo si to urobil? Saul odvetil: Videl som, že ľud odo mňa odchádza, ty si na stanovený čas neprišiel a Filištínci sa zhromaždili v Michmase.
12 Pomyslel som si: Filištínci zídu teraz ku mne do Gilgálu a dosiaľ som si nenaklonil Hospodinovu tvár. Tak som sa odhodlal priniesť spaľovanú obetu sám.
13 Samuel povedal Saulovi: To bolo od teba nerozvážne. Nezachoval si príkaz, čo ti dal Hospodin, tvoj Boh. Hospodin by bol teraz natrvalo upevnil tvoju kráľovskú moc nad Izraelom.
14 Takto tvoje kráľovstvo neobstojí. Hospodin si už našiel muža podľa svojho srdca a ustanovil ho za vojvodcu svojho ľudu, pretože si nesplnil jeho príkaz.
15 Nato Samuel vstal a odišiel z Gilgálu do Benjamínovej Gibey. Saul spočítal tých, čo zostali pri ňom; bolo ich asi šesťsto mužov.
16 Saul, jeho syn Jonatán a ľud, čo zostal s nimi, sa usadil v Benjamínovej Gebe, kým Filištínci táborili v Michmase.
17 Z tábora Filištíncov vyrazila skupina záškodníkov v troch oddieloch. Jeden oddiel zamieril k Ofre a do kraja Šúal,
18 druhý sa vydal smerom k Bét-Chorónu a tretí k územiu s výhľadom na Cebójimské údolie, obrátené k púšti.
19 V celej izraelskej krajine sa nenašiel nijaký kováč. Filištínci si totiž povedali: Hebreji si nesmú zhotovovať meče ani kopije.
20 Preto všetci Izraeliti chodili k Filištíncom naostriť si pluh, motyku, sekeru alebo kosák.
21 Naostrenie pluhu a motyky stálo jeden pím, naostrenie sekery a hrotu tretinu šekela.
22 Keď došlo k boju, nikto z ľudu, čo bol so Saulom a Jonatánom, nemal pri sebe meč alebo kopiju. Mal ich len Saul a jeho syn Jonatán.
23 Hliadka Filištíncov vyšla k michmaskému priesmyku.
Jonatánov hrdinský skutok
14 1 Raz povedal Saulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil.
2 Saul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov.
3 Efód vtedy nosil Achija, syn Achítuba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel.
4 V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bócec, druhý Senne.
5 Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmasu, druhý od juhu oproti Gebe.
6 Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.
7 Zbrojnoš mu odvetil: Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš.
8 Jonatán navrhol: Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im.
9 Ak nás vyzvú: Stojte, kým prídeme k vám, zostaneme na svojom mieste a nevystúpime.
10 No ak povedia: Vystúpte k nám hore, tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením.
11 Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali.
12 Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: Poďte k nám hore, niečo vám povieme. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela.
13 Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal.
14 To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol honu poľa.
Saulovo víťazstvo nad Filištíncami
15 V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh.
16 Saulove hliadky v Benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam.
17 Saul povedal tým, čo boli s ním: Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel. Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš.
18 Tu prikázal Saul Achijovi: Prines Božiu archu. Toho času bola totiž s Izraelitmi.
19 Kým sa Saul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Saul kňazovi: Nechaj to tak!
20 Saul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú.
21 Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Saulom a Jonatánom.
22 Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja.
23 Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Ávenu.
Porušenie Saulovej prísahy
24 Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Saul ich zaprisahal týmito slovami: Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol. Nikto z ľudu sa jedla nedotkol.
25 Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu.
26 Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu.
27 Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči.
28 Ktosi z ľudu sa ozval: Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.
29 Jonatán povedal: Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu.
30 Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.
31 V ten deň porážali Filištíncov od Michmasu po Ajjalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný.
32 Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, rezal ich na zemi a jedol mäso aj s krvou.
33 Saulovi oznámili: Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou. On povedal: Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.
34 Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou. V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil.
35 Saul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil.
36 Saul povedal: Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho. Odpovedali: Urob, čo uznáš za vhodné. Kňaz však navrhol: Pristúpme sem, k Bohu.
37 Saul si pýtal radu od Boha: Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela? Boh mu však v ten deň nedal odpoveď.
38 Vtedy Saul prikázal: Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech.
39 Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť. Nikto z ľudu sa však neozval.
40 Saul celému Izraelu prikázal: Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej. Ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré.
41 Saul volal k Hospodinovi: Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď. Lós padol na Jonatána a Saula a ľud sa z toho dostal.
42 Saul prikázal: Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána.
43 Tu vyzval Saul Jonatána: Priznaj sa, čo si urobil! Jonatán sa priznal. Povedal: Koncom palice, čo som držal, som si nabral trochu medu. Som pripravený zomrieť.
44 Saul vyhlásil: Nech ma Boh potresce a nech ešte pridá, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.
45 Ľud sa spýtal Saula: Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou. Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť.
46 Saul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov.
Prehľad Saulovej vlády
47 Keď sa Saul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Amónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Cóby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil[*] Prekl.: robil im zle..
48 Vytvoril vojenskú moc, porazil Amáleka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili.
49 Synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkíšua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Mérab a mladšia Míkal.
50 Saulova žena sa volala Achínoam, dcéra Achímaacova. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Saulovho strýca Néra.
51 Saulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela.
52 Kým žil Saul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Saul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.
Žalmy
Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?
22 1 Zbormajstrovi na nápev: Jelenica rannej zory. Dávidov žalm.
2 Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?
Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku.
3 Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš.
Volám v noci — neviem sa utíšiť.
4 Ty, Svätý, tróniš
nad chválami Izraela.
5 Naši otcovia dúfali v teba,
dúfali, a ty si ich vyslobodzoval.
6 Volali k tebe, a boli zachránení.
Dúfali v teba, a neboli zahanbení.
7 Som ako červ, nie ako človek;
ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli.
8 Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi,
uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou:
9 Spoľahol sa na Hospodina,
mal by ho zachrániť.
Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.
10 Veď ty si ma vytiahol z lona matky,
na jej prsiach dával si mi nádej.
11 Od svojho zrodu odkázaný som na teba,
ty si môj Boh už od lona matky.
12 Nebuď ďaleko odo mňa,
blíži sa súženie
a niet toho, kto by pomohol.
Prvý list Timotejovi
Povinnosti k iným
5 1 Staršieho nekarhaj tvrdo, ale ho napomínaj ako otca, mladších ako bratov,
2 staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry so všetkou mravnou čistotou.
3 Maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami.
4 Ak niektorá vdova má deti alebo vnúčatá, tie nech sa najprv naučia ctiť si príbuzných a odplácať sa rodičom, lebo to je milé Bohu.
5 Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa;
6 ale tá, čo žije v rozkošiach, je zaživa mŕtva.
7 To im prikazuj, aby boli bezúhonné.
8 No ak sa niekto nestará o svojich blízkych, najmä o členov rodiny, ten zaprel vieru a je horší než neveriaci.
9 Do zoznamu nech je zapísaná vdova nie mladšia ako šesťdesiatročná, raz vydatá,
10 ak má svedectvo, že robila dobré skutky: vychovávala deti, bola pohostinná, umývala veriacim nohy, pomáhala sužovaným a venovala sa každému dobrému dielu.
11 Mladšie vdovy však odmietni, lebo keď ich zmyselnosť odcudzí od Krista, chcú sa vydať
12 a majú výčitky, že porušili prvú vernosť.
13 Zároveň zaháľajú a učia sa chodiť z domu do domu, a nielen že zaháľajú, ale aj klebetia, sú priveľmi zvedavé a hovoria, čo sa nesluší.
14 Preto chcem, aby sa mladšie vydávali, rodili deti, starali sa o domácnosť a aby protivníkovi nedávali nijakú zámienku na ohováranie.
15 Niektoré sa totiž už odvrátili a šli za satanom.
16 Ak má niektorá veriaca žena[*] Var.: Ak niektorý veriaci muž alebo veriaca žena. vdovy v príbuzenstve, nech im pomáha, aby cirkev nebola zaťažená a mohla sa starať o tie, čo sú skutočne vdovami.
17 Starší, ktorí svoju službu konajú dobre, sú hodní dvojitej odmeny; najmä tí, čo sa usilovne venujú slovu a vyučovaniu.
18 Veď Písmo hovorí: Mlátiacemu volovi nedávaj náhubok a: Hoden je pracovník svojej mzdy.
19 Žalobu na staršieho neprijímaj, iba ak ju potvrdia dvaja alebo traja svedkovia.
20 Tých, čo hrešia, pokarhaj pred všetkými, aby aj ostatní žili v bázni.
21 Zaprisahávam ťa pred Bohom a Ježišom Kristom i pred vyvolenými anjelmi, aby si sa podľa tohto správal bez predsudkov a nič nekonal z náklonnosti k niekomu.
22 Unáhlene neklaď na nikoho ruky. Nemaj nič spoločné s hriechmi iných. Zachovaj sa čistý.
23 Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.
24 Hriechy niektorých ľudí sú celkom zjavné ešte než dôjdu pred súd; u iných vyjdú najavo až na súde.
25 Podobne sú celkom zjavné aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.
Príslovia
22 3 Rozvážny človek vidí zlo a ukryje sa,
neskúsení idú ďalej a doplatia na to.
4 Odmenou za pokoru je bázeň pred Hospodinom,
bohatstvo, sláva a život.