Čítania na deň: 11. 3. 2026 (Streda po 3. nedeli Štyridsiatnice)
Exodus — Druhá Mojžišova kniha
34 5 Keď Hospodin zostúpil v oblaku, Mojžiš sa tam k nemu postavil a vzýval meno Hospodina.
6 Hospodin prechádzal pred ním a volal: Hospodin, Hospodin! Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh!
7 Preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané. Trestá vinu otcov na synoch a vnukoch do tretieho a štvrtého pokolenia.
8 Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa
9 a hovoril: Pane, ak som získal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdošijný ľud, ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.
10 Vtedy Hospodin povedal: Ja s vami uzavriem zmluvu. Pred všetkým tvojím ľudom budem robiť divy, aké sa nestali na celej zemi ani v nijakom národe. Všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí Hospodinovo dielo. To, čo s tebou urobím, vyvolá úžas.
11 Zapamätaj si, čo ti dnes prikazujem: Vyženiem pred tebou Amorejčanov, Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejov, Chivvijov a Jebúsejov.
12 Daj si pozor, aby si neuzatváral zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vojdeš, aby pre teba neboli pokušením.
13 Preto zrúcaš ich oltáre, rozlámeš ich posvätné stĺpy a povytínaš ich ašéry[*] Ašéra bol posvätný kôl, symbol bohyne Ašéry..
14 Nebudeš sa klaňať inému bohu, lebo Hospodin, ktorý sa volá Žiarlivý, je naozaj žiarlivý Boh.
15 Neuzavrieš zmluvu s obyvateľmi tej krajiny, lebo keď budú smilniť so svojimi bohmi a prinášať im obety, pozvú ťa a musel by si jesť z ich obetnej hostiny.
16 Bral by si si z ich dcér ženy pre svojich synov a tie by smilnili so svojimi bohmi a zvádzali by na to aj tvojich synov.
17 Nebudeš si robiť liatych bohov.
18 Budeš zachovávať slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby v určený čas v mesiaci abíb, ako som ti to prikázal, lebo v mesiaci abíb si vyšiel z Egypta.
19 Všetko, čo otvára materské lono, patrí mne; všetko samčie prvorodené z tvojho stáda, tak z dobytka ako aj z oviec.
20 Prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy. Vykúpiš každého svojho prvorodeného syna. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami.
21 Šesť dní budeš pracovať, ale siedmy deň budeš odpočívať. Odpočívať budeš aj počas orby a žatvy.
22 Zachovávaj slávnosť týždňov, slávnosť pšeničnej žatvy a slávnosť zberu úrody na konci roka.
23 Nech sa každý muž ukáže trikrát v roku pred Pánom, Hospodinom, Bohom Izraela.
24 Vyženiem totiž pred tebou národy a rozšírim tvoje územie; nikto nebude bažiť po tvojej krajine, keď sa trikrát do roka pôjdeš ukázať pred Hospodina, svojho Boha.
25 Nebudeš obetovať krv mojej obety s kvaseným chlebom a nič z obety slávnosti veľkonočného baránka nenecháš cez noc do rána.
26 Prvotiny raných plodov svojej pôdy prinesieš do domu svojho Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.
Mojžišova žiariaca tvár
27 Potom Hospodin Mojžišovi povedal: Napíš si tieto slová, lebo podľa nich som uzavrel zmluvu s tebou a s Izraelom.
28 Bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb ani nepil vodu. Na tabule napísal slová zmluvy, desať slov.
29 Keď Mojžiš schádzal z vrchu Sinaj, mal pri zostupe v rukách dve tabule svedectva. Mojžiš nevedel, že mu po rozhovore s Hospodinom pokožka tváre žiarila.
30 Keď Áron a všetci Izraeliti videli, že Mojžišova tvár žiari, báli sa k nemu priblížiť.
31 Keď ich Mojžiš zavolal, prišli k nemu Áron a všetci vodcovia pospolitosti. Keď sa s nimi rozprával,
32 priblížili sa k nemu aj ostatní Izraeliti. Rozpovedal im všetko, čo mu Hospodin na vrchu Sinaj prikázal.
33 Keď Mojžiš prestal hovoriť, dal si na tvár závoj.
34 Kedykoľvek predstupoval Mojžiš pred Hospodina, aby sa s ním rozprával, odkladal si závoj, kým sa nevrátil späť. Keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mu bolo prikázané.
35 Keď Izraeliti pozreli na Mojžišovu tvár, videli, že mu pokožka na tvári žiari. Mojžiš si na tvár dával závoj, kým sa nešiel rozprávať s Hospodinom.
Zhotovenie svätostánku
35 1 Mojžiš zhromaždil celú pospolitosť Izraelitov a povedal im: Hospodin prikázal, aby ste dodržiavali toto:
2 Šesť dní budete vykonávať svoje práce a siedmy deň budete mať slávnosť, Hospodinov svätý deň sobotného odpočinku. Každý, kto by vtedy konal nejakú prácu, musí zomrieť.
3 V deň sobotného odpočinku nebude nikto zakladať oheň v nijakom príbytku.
4 Mojžiš celej pospolitosti Izraelitov vyhlásil: Hospodin prikázal toto: Vyberte z toho, čo máte, pre Hospodina na obetu pozdvihovania.
5 Nech každý ochotne prinesie obetu pozdvihovania pre Hospodina: zlato, striebro, bronz,
6 fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť,
7 červeno sfarbené baranie a tachašové kože, akáciové drevo,
8 olej na svietenie, balzamy do oleja na pomazanie, voňavé kadidlo,
9 ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka.
10 Každý z vás, kto má dar zručnosti, nech príde a urobí všetko, čo Hospodin prikázal:
11 príbytok, jeho stan, prikrývku, spony, dosky, žrde, stĺpy, podstavce,
12 archu a jej žrde, vrchnák a vnútornú oponu,
13 stôl a jeho žrde, aj všetko náradie i s posvätnými chlebmi,
14 svietnik na svietenie s náradím, lampy a oleje na svietenie,
15 kadidlový oltár a jeho žrde, olej na pomazanie, kadidlo z voňavých látok, záclonu k vchodu do príbytku,
16 oltár na spaľovanú obetu a k nemu bronzové mriežky, jeho žrde, všetko príslušné náradie a umývadlo s podstavcom,
17 plachty pre nádvorie, jeho stĺpy s podstavcami a záclona na vchod do nádvoria,
18 kolíky pre príbytok, kolíky pre nádvorie a príslušné povrazy,
19 utkané rúcha na službu vo svätyni, sväté rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov, na kňazskú službu.
20 Potom celá pospolitosť Izraelitov odišla od Mojžiša.
21 Každý, kto bol ochotný a koho pobádala myseľ, prišiel s obetou pozdvihovania pre Hospodina na zhotovenie stanu stretávania, na všetku jeho službu a na posvätné rúcha.
22 Prichádzali muži i ženy s ochotným srdcom a prinášali náramky, krúžky, prstene, prívesky a všelijaké zlaté predmety. Každý, kto chcel obetovať Hospodinovi zlato, priniesol ho.
23 Každý kto mal fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, červeno sfarbené baranie a tachašové kože, priniesol ich.
24 Kto chcel priniesť obetu pozdvihovania v striebre a bronze, priniesol to ako obetu pozdvihovania Hospodinovi. Každý, kto mal akáciové drevo, súce na zhotovenie bohoslužobného diela, priniesol ho.
25 Aj všetky zručné ženy vlastnoručne priadli a prinášali hotovú priadzu, fialový a červený purpur, karmazín a jemné plátno.
26 Všetky ženy, ktoré mali ochotné srdce a vrodenú zručnosť, priadli koziu srsť.
27 Vodcovia prinášali ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka,
28 balzam a olej na svietenie i olej na pomazanie a kadidlo z voňavých látok.
29 Izraeliti, každý muž a žena, ktorých nabádalo srdce priniesť dar Hospodinovi na zhotovenie celého diela, ktoré prostredníctvom Mojžiša rozkázal vykonať Hospodin, prinášali dobrovoľné dary Hospodinovi.
30 Mojžiš povedal Izraelitom: Pozrite, Hospodin povolal po mene Becaleela, Úriho syna, Chúrovho syna z Júdovho kmeňa.
31 Naplnil ho Božím Duchom, dal mu múdrosť, dôvtip, zručnosť pre každú prácu,
32 aby mohol zhotovovať návrhy a uskutočňovať ich v zlate, striebre a bronze,
33 okresávať kamene na osádzanie, opracúvať drevo, aby mohol zhotovovať všetky umelecké práce.
34 Dal mu aj schopnosť poúčať iných, jemu aj Oholíabovi, Achísamakovmu synovi z Dánovho kmeňa.
35 Naplnil ich múdrosťou, aby mohli zhotovovať akékoľvek práce: remeselnícke, umelecké, výšivkárske z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemného plátna, ako aj tkáčske práce. Oni budú vykonávať všetky práce a navrhovať plány.
36 1 Becaleel, Oholíab a všetci zruční muži, ktorým dal Hospodin múdrosť a dôvtip, aby vedeli zhotoviť všetko potrebné na službu vo svätyni, nech konajú celkom tak, ako prikázal Hospodin.
2 Potom Mojžiš zavolal Becaleela, Oholíaba a všetkých zručných mužov, ktorým dal Hospodin múdrosť a boli ochotní dať sa do práce na tom diele.
3 Od Mojžiša prevzali všetky obety pozdvihovania, ktoré doniesli Izraeliti na vykonanie prác potrebných na službu vo svätyni, a predsa mu prinášali každé ráno ďalšie dary.
4 Všetci majstri, ktorí pracovali pri svätyni, prerušili prácu, prichádzali jeden po druhom k Mojžišovi
5 a hovorili mu: Ľud prináša oveľa viac, než treba na dokončenie diela, ktoré Hospodin prikázal vykonať.
6 Preto Mojžiš dal príkaz, ktorý oznámili v tábore: Nech nikto, ani muž, ani žena, už nič nedonáša na obetu pozdvihovania pre svätyňu. Vtedy ľud prestal prinášať,
7 lebo toho, čo doniesli, bolo dosť na vykonanie všetkých prác, ba aj zvýšilo.
Žalmy
Boh povstane a jeho nepriatelia sa rozpŕchnu
68 1 Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Pieseň.
2 Boh povstane a jeho nepriatelia sa rozpŕchnu,
zutekajú pred ním tí, čo ho nenávidia.
3 Ako býva odviaty dym, tak ich rozoženieš;
ako sa pri ohni rozpúšťa vosk,
tak zahynú bezbožní pred Bohom.
4 Spravodliví sa však tešia a jasajú,
pred Bohom radostne plesajú.
5 Spievajte Bohu, ospevujte jeho meno,
upravte cestu tomu, ktorý sa nesie na oblakoch!
Plesajte pred ním, lebo jeho meno je Hospodin!
6 Otcom sirôt a obhajcom vdov je Boh
vo svojom svätom príbytku.
7 Boh pripravuje domov osamelým,
väzňov privádza k blahobytu,
ale odbojníci zostanú vo vyprahnutom kraji.
8 Bože, keď si šiel na čele svojho ľudu,
keď si kráčal pustatinou, — Sela —
9 otriasala sa zem,
nebo sa rozpršalo pred Bohom,
pred Bohom zo Sinaja,
pred Bohom, Bohom Izraela.
10 Hojným dažďom, Bože, zvlažil si svoje dedičstvo,
čo bolo zomdleté, to si osviežil.
11 Tam nachádza tvoje tvorstvo príbytok,
vo svojej dobrote, Bože, pripravil si ho pre biednych.
12 Pán prikázal hovoriť
a veľký je zástup zvestovateliek víťazstva:
13 Utekajú králi vojsk, utekajú
a pani domu delí korisť.
14 Zostanete ležať medzi košiarmi?
Postriebrené sú krídla holubice,
jej perute sú zo žltkastého zlata.
15 Keď Všemohúci rozháňal kráľov,
snežilo na Calmóne.
16 Vrchovina Bášan je vrchovinou božstiev,
vrchovina Bášan má mnoho štítov.
17 Prečo vy, strmé štíty, zazeráte
na vrch, na ktorom chce bývať Boh?
Skutočne, Hospodin tam bude sídliť natrvalo!
18 Božích vozov sú desaťtisíce, nespočetné tisíce,
na nich prišiel Pán zo Sinaja do svätyne.
19 Vystúpil si na výšinu,
priviedol si zajatcov,
ľudí si prijal do daru[*] Sýr. aram. rkp.: dal si ľudom dary (dar zákona zo Sinaja), porov. Ef 4,8.,
ešte aj odbojníkov,
aby si trónil, Hospodin, Bože!
20 Nech je velebený Pán deň čo deň,
on nesie naše bremená.
Boh je naša spása. — Sela —
21 Náš Boh je Boh záchrany,
Hospodin, Pán, má východisko zo smrti.
22 Áno, Boh rozdrví hlavu svojim nepriateľom,
vlasaté temeno tomu, kto zotrváva vo vinách.
23 Pán povedal: Privediem ťa späť z Bášanu,
privediem ťa späť z hlbín mora,
24 aby si si opláchol nohy v krvi,
aby sa aj jazyku tvojich psov ušlo z nepriateľov.
25 Bože, bolo vidieť tvoje sprievody,
sprievody môjho Boha, Kráľa, ísť do svätyne.
26 Vpredu šli speváci, vzadu hudobníci,
uprostred devy s bubnami.
27 V zhromaždeniach zvelebujte Boha,
Hospodina, vy, čo pochádzate z Izraela!
28 Na čele je najmenší kmeň, Benjamín,
je tu zástup kniežat Júdu,
sú tu kniežatá Zebúluna, kniežatá Naftáliho.
29 Dokáž, Bože, svoju moc!
Potvrď, Bože, čo si vykonal pre nás
30 zo svojho chrámu nad Jeruzalemom!
Králi ti budú prinášať dary.
31 Obor sa na zver v tŕstí,
na stádo býkov s teľcami národov.
Pošliap tých, čo bažia po striebre,
rozožeň bojachtivé národy!
32 Prídu veľmoži z Egypta,
Kúš vystrie ruky k Bohu.
33 Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu,
ospevujte Pána, — Sela —
34 ktorý sa nesie na nebesiach, na nebesiach odvekých!
Čujte, ako znie jeho hlas, jeho mocný hlas!
35 Zvestujte Božiu moc!
Jeho vznešenosť je nad Izraelom,
jeho moc je v oblakoch.
36 Boh vzbudzuje úžas vo svojich svätyniach.
On je Boh Izraela,
ktorý dáva ľudu moc a silu.
Nech je zvelebený Boh!
Zjavenie Jána
Nové nebo a nová zem
21 1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet.
2 A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha.
3 Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stan je s ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi.
4 Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.
5 A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko tvorím nové. A dodal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé.
6 A dodal: Už sa vyplnili! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.
7 Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom.
8 Ale zbabelci, neveriaci[*] Prekl.: neverní., nemravníci, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v ohnivom jazere, horiacom sírou; to je tá druhá smrť.
Nový Jeruzalem
9 Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš, naplnených siedmimi poslednými ranami, a takto ku mne prehovoril: Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku.
10 V duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha,
11 ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu akoby krištáľovo čistému jaspisu.
12 Malo mohutné a vysoké hradby; malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela:
13 tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu.
14 Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
15 Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny, aby premeral mesto i jeho brány a hradby.
16 Mesto je postavené do štvorca a jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké.
17 Zmeral aj hradby a merali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel použil.
18 Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto z rýdzeho zlata podobného čistému sklu.
19 Základy mestských hradieb boli ozdobené drahokamami všetkých druhov: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd,
20 piaty sardonyx, šiesty karneol, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.
21 Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána bola z jednej perly. Námestie mesta bolo z rýdzeho zlata ako z priezračného krištáľu.
22 Chrám som však v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh a Baránok.
23 Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho osvecuje Božia sláva a jeho lampou je Baránok.
24 V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu.
25 Jeho brány sa nebudú vo dne zatvárať, lebo noci tam nebude.
26 Prinesú doň slávu a česť národov.
27 A nevojde doň nič nečisté, ani ten, čo pácha ohavnosť a lož, ale iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.
22 1 Ukázal mi aj rieku s vodou života, priezračnú ako krištáľ, ktorá vyteká od Božieho a Baránkovho trónu.
2 Uprostred jeho námestia a z oboch strán rieky je strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie, každý mesiac dáva svoje ovocie i lístie stromu na uzdravenie národov.
3 A nebude tam nič prekliate, ale Boží a Baránkov trón bude v ňom a jeho služobníci mu budú slúžiť.
4 Budú hľadieť na jeho tvár a jeho meno bude na ich čelách.
5 Noci už nebude, nepotrebujú svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov.
Príslovia
12 10 Spravodlivý pozná potreby svojho dobytka,
lež vnútro bezbožníkov je neľútostné.