Čítania na deň: 13. 12. 2025
Izaiáš
Apokalypsa Izaiáša
Boží súd nad svetom
24 1 Hľa, Hospodin robí zem pustou a prázdnou,
rozvracia jej tvárnosť
a rozptyľuje jej obyvateľov.
2 Rovnako bude na tom ľud i kňaz,
sluha i jeho pán,
slúžka i jej pani,
predavač i kupec,
ten, čo požičiava, i ten, čo dlhuje,
veriteľ i dlžník.
3 Zem bude celkom vyľudnená a vyplienená,
lebo Hospodin vyriekol toto slovo.
4 Zem smúti a vysychá,
svet chradne a vädne,
vysokopostavení z ľudu na zemi upadajú.
5 Zem poškvrnili jej obyvatelia,
tí, čo prestupovali zákony, prekračovali ustanovenia,
porušovali večnú zmluvu.
6 Preto kliatba zožiera zem,
pykajú tí, čo na nej bývajú;
preto zhoreli obyvatelia zeme,
ľudí zostalo málo.
7 Mušt smúti, vinič usychá,
všetci, čo sa radovali, vzdychajú.
8 Utíchla veselosť bubnov,
prestal jasot plesajúcich,
utíchla veselosť citary.
9 Pri speve nepijú víno,
nápoj pijanom zhorkne.
10 Zničené je opustené mesto,
zavretý je každý dom, nevojdeš doň.
11 Na uliciach je nárek pre víno,
všetka radosť vyhasla,
z krajiny sa vytratila veselosť.
12 V meste zostala spúšť,
brána je rozbitá na kúsky.
13 Tak bude uprostred zeme medzi národmi,
ako keď sa zrážajú olivy,
ako pri paberkovaní, keď sa končí oberačka.
14 Oni pozdvihnú svoj hlas, zaplesajú,
aj od západu budú jasať nad velebou Hospodina.
15 Preto aj na východe vzdajte Hospodinovi úctu,
na morských ostrovoch vyvyšujte meno Hospodina, Boha Izraela.
16 Od končín zeme sme počuli chválospevy:
Sláva Spravodlivému!
Ja som však povedal:
Strácam sa, strácam, beda mi!
Zradcovia zrádzajú,
vierolomní sa dopúšťajú veľkej zrady.
17 Strach, jama a pasca
na teba, obyvateľ zeme.
18 Kto by unikol tomu strachu, padne do jamy,
kto by vyšiel z jamy, chytí sa do pasce.
Otvoria sa priepusty na výsosti
a základy zeme sa zatrasú.
19 Zem sa celkom dopuká,
úplne sa rozlomí,
celá sa bude triasť.
20 Zem sa bude tackať ako opilec,
bude sa otriasať ako chatrč;
doľahne na ňu jej previnenie,
spadne a viac nevstane.
21 V ten deň Hospodin potrestá nebeské zástupy na výsosti
aj zemských kráľov na zemi.
22 Spolu budú zhromaždení ako väzni v jame,
zavretí pod zámkom
a po mnohých dňoch potrestaní.
23 Zahanbí sa mesiac, slnko sa zapýri,
lebo Hospodin zástupov je kráľom
na vrchu Siona i v Jeruzaleme
a pred svojimi staršími má slávu.
Chválospev vykúpených
25 1 Hospodin, ty si môj Boh,
zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,
lebo si uskutočnil obdivuhodné veci,
tvoje odveké plány sú verné a pravdivé.
2 Veď si zmenil mesto na kopu trosiek,
opevnené mesto na zrúcaninu.
Paláca cudzincov v meste už navždy niet,
nebude vybudovaný.
3 Preto ti mocný ľud bude vzdávať úctu,
mestá krutých národov sa ťa budú báť.
4 Veď si bol pevnosťou pre chudobného,
baštou pre biedneho v jeho úzkosti,
úkrytom pred búrkou, tieňom v horúčave,
lebo dych tyranov je ako lejak, čo šľahá múr,
5 ako horúčava na suchej zemi.
Umlčal si hluk cudzincov
ako páľavu v tieni mraku,
stlmil si spev tyranov.
6 Hospodin zástupov pripravil
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu s vyberanými jedlami a vínami,
s výdatnými jedlami a najlepšími vínami.
7 Na tomto vrchu odstráni
závoj, ktorý zahaľuje všetkých ľudí,
prikrývku, čo zakrýva všetky národy.
8 Navždy pohltí smrť
a Pán, Hospodin, zotrie
slzu z každej tváre,
odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme,
lebo Hospodin prehovoril.
9 V ten deň sa povie:
Hľa, on je náš Boh,
v neho sme dúfali, on nás spasí!
On je Hospodin, v neho sme dúfali,
jasajme a radujme sa z jeho spásy!
10 Hospodinova ruka spočinie na tomto vrchu
a Moáb bude pošliapaný namiesto neho,
ako býva utlačená slama na hnojisku.
11 Bude z neho naťahovať ruky,
ako ich rozťahuje plavec pri plávaní,
zrazí jeho pýchu aj šikovnosť jeho rúk.
12 Tvoje vysoké opevnené múry zníži,
zrazí, zvrhne na zem až do prachu.
26 1 V ten deň sa bude v judskej krajine spievať táto pieseň:
Pevné mesto máme,
záchranou sú mu vystavané múry a hradby.
2 Otvorte brány,
nech vojde spravodlivý ľud,
čo zachováva vernosť
3 a má nezlomnú myseľ.
Daruj mu pokoj,
pokoj, veď v teba dúfa.
4 Dúfajte v Hospodina po všetky veky,
pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov.
5 Preto znížil obyvateľov výšin
a mesto vyvýšené zrazil,
až na zem ho zrazil,
zvrhol ho až do prachu.
6 Pošliapu ho nohy utláčaných,
kroky biednych.
Modlitba v tiesni
7 Cesta spravodlivého je priama,
ty vyrovnávaš chodník spravodlivého.
8 Na ceste tvojich súdov, Hospodin, dúfame v teba,
tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
9 Moja duša túži po tebe za noci,
aj duch v mojom vnútri ťa hľadá za úsvitu.
Keď svoje súdy vykonávaš na zemi,
obyvatelia sveta sa priúčajú spravodlivosti.
10 Keď sa však bezbožnému preukáže milosť,
nepriučí sa spravodlivosti.
V krajine čestných bude konať zvrátene,
neuvidí Hospodinovu vznešenosť.
11 Hospodin, tvoja ruka je zdvihnutá, ale nevidia ju.
Nech vidia tvoju horlivosť za ľud a nech sa hanbia,
nech oheň strávi tvojich nepriateľov.
12 Hospodin, ty nám daruješ pokoj,
veď aj všetky naše diela si za nás urobil!
13 Hospodin, náš Boh, vládli nám iní páni než ty,
ale my vyznávame iba tvoje meno.
14 Mŕtvi neožijú, tiene zosnulých nepovstanú;
potrestal si ich a vyhubil,
vymazal si každú spomienku na nich.
15 Rozmnožil si národ, Hospodin,
rozmnožil si národ, preslávil si sa,
rozšíril si všetky hranice krajiny.
16 Hospodin, v úzkosti volali k tebe,
v tiesni tíško prosili, keď si ich trestal.
17 Ako keď má tehotná žena porodiť,
zvíja sa a kričí v bolestiach,
takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin.
18 Počali sme, zvíjali sme sa
a porodili sme vietor.
Nepriniesli sme záchranu krajine
a nevyšli z nás nijakí obyvatelia sveta.
19 Tvoji mŕtvi budú žiť,
ich telá vstanú.
Prebuďte sa a plesajte,
vy, čo ležíte v prachu!
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem vydá tiene mŕtvych.
20 Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb,
zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry,
kým nepominie hnev.
21 Pozri, Hospodin vychádza zo svojho príbytku,
aby potrestal vinu obyvateľov krajiny.
Zem odhalí krv vyliatu na nej
a nebude už skrývať zabitých.
27 1 V ten deň Hospodin krutým mečom,
veľkým a mocným, potrestá
Leviatana, unikajúceho hada,
Leviatana, skrúteného hada,
a zabije draka z mora.
Hospodinova vinica
2 V ten deň
bude vinica úrodná, ospevujte ju!
3 Ja, Hospodin, ju strážim,
ustavične ju polievam,
aby ju nepoškodili,
v noci i vo dne ju strážim.
4 Hnev neprechovávam.
Keby mi zarodila tŕnie a bodľačie,
spolu by som ich spálil,
vydal by som sa do boja proti nej;
5 alebo nech sa chopí mojej ochrany,
nech uzavrie so mnou mier,
nech mier so mnou uzavrie.
6 V budúcich dňoch Jákob zapustí korene,
Izrael zakvitne a rozvinie sa,
celú zem naplní ovocím.
7 Či ho udrel, ako udrel tých, čo udierali jeho?
Vari bol zabitý, ako boli zabití jeho vrahovia?
8 Spor s ním Boh ukončil odvrhnutím, vyhnanstvom,
zmietol ho svojím prudkým dychom, ako keď fúka východný vietor.
9 Takto bude uzmierená vina Jákoba,
tak sa odstráni všetko ovocie jeho hriechu.
Keď rozdrví všetky oltárne kamene na vápenec,
nebudú už stáť ašéry ani kadidlové oltáre.
10 Opevnené mesto osirie,
bude prázdnym príbytkom,
opusteným ako púšť.
Teľce sa tam budú pásť, odpočívať
a nivočiť jeho vetvy.
11 Keď jeho konáre uschnú, polámu sa,
prídu ženy a spália ich,
lebo je to nechápavý ľud.
Preto sa nad ním jeho Stvoriteľ nezmiluje,
jeho Tvorca ho neomilostí.
Návrat rozptýlených
12 V ten deň
Hospodin vymláti klasy od Eufratu
až po Egyptský potok,
vy však, Izraeliti, budete pozbieraní
jeden po druhom.
13 V ten deň sa rozozvučí veľká trúba
a prídu tí, čo hynuli v asýrskej krajine,
tí, čo boli rozptýlení v egyptskej krajine,
budú sa klaňať Hospodinovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.
Žalmy
Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý
136 1 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Ďakujte Bohu bohov,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
3 Ďakujte Pánovi pánov,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
4 Jedine on koná veľké divy,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
5 Dômyselne utvoril nebesia,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
6 Na vodách rozprestrel zem,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
7 Utvoril veľké svetlá,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
8 Slnko má vládnuť vo dne,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
9 Mesiac a hviezdy majú vládnuť v noci,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
10 Pozabíjal egyptských prvorodencov,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
11 Odtiaľ vyviedol Izrael,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
12 Mocnou rukou a vystretým ramenom,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
13 Rozdelil Trstinové more,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
14 Previedol ním Izrael,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
15 Faraóna i s vojskom vrhol do Trstinového mora,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
16 Svoj ľud viedol púšťou,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
17 Porazil veľkých kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
18 Pozabíjal mocných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
19 Amorejského kráľa Síchona,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
20 Bášanského kráľa Óga,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
21 Ich krajinu dal do dedičstva,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
22 Do dedičstva svojmu služobníkovi Izraelovi,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
23 Spomenul si na nás v našom ponížení,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
24 Oslobodil nás od našich protivníkov,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
25 Všetkým tvorom dáva pokrm,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
26 Ďakujte Bohu nebies,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Evanjelium podľa Marka
Viera Sýrofeničanky
7 24 Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru[*] Var.: + a Sidonu.. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť.
25 Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám.
26 No tá žena bola pohanka[*] Helénska žena., rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha.
27 On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám.
28 Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.
29 Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil.
30 Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč.
Uzdravenie hluchonemého
31 Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru stredom dekapolského kraja.
32 Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku.
33 Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka,
34 pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa!
35 Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával.
36 Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali
37 a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!
Príslovia
19 9 Falošného svedka trest neminie,
ten, čo rozširuje lži, zahynie.
10 Nie je vhodné, aby blázon žil v blahobyte,
a už vôbec nie, aby otrok panoval nad kniežatami.