Čítania na deň: 9. 12. 2025
Izaiáš
Súd nad severným kráľovstvom Izraela
9 7 Pán zoslal slovo proti Jákobovi
a dopadlo na Izrael.
8 Dozvedel sa to všetok ľud, Efrajim a obyvatelia Samárie,
ktorí v namyslenosti a pýche srdca hovoria:
9 Tehly sa zrútili, budeme stavať z kamenných kvádrov;
plané figovníky povytínali, nahradíme ich cédrami.
10 Hospodin však vzbudí proti nemu nepriateľov — Recína,
a popudí jeho odporcov.
11 Sýriu od východu a Filištíncov od západu,
aby požierali Izrael naplno otvorenými ústami.
Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvracia
a jeho ruka je ešte vystretá.
12 Ľud sa však neobrátil k tomu, čo ho bil,
nehľadali Hospodina zástupov.
13 Vtedy Hospodin odsekne Izraelu hlavu i chvost,
palmovú ratolesť a trstinu[*] Termíny tu označujú nadriadených a podriadených (porov. Iz 19,15; Dt 28,13.44). v jeden deň.
14 Starec a hodnostár sú hlavou
a prorok, čo učí lož, je chvostom.
15 Vodcovia tohto ľudu sú zvodcami
a tí, čo sa dajú nimi viesť,
sú odsúdení na záhubu.
16 Preto Pán nemá radosť z jeho mladíkov
a nezmiluje sa nad jeho sirotami a vdovami,
lebo všetko sú to bezbožníci a zločinci
a ústa každého hovoria bláznovstvá.
Pri tom všetkom sa však neodvracia jeho hnev,
jeho ruka je ešte vystretá.
17 Veď zloba horela ako oheň,
čo stravuje tŕnie a bodľačie
a zapaľuje lesnú húštinu,
až sa zdvíhajú kúdole dymu.
18 Hnevom Hospodina zástupov sa spaľuje krajina
a jej ľud je ako potrava pre oheň;
nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
19 Zahryzne napravo, ale zostane hladný,
alebo naľavo, no nenasýti sa.
Každý pojedá mäso z vlastného ramena,
20 Menašše Efrajima a Efrajim Menaššeho
a obaja spoločne vystupujú proti Júdovi.
Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev,
jeho ruka je ešte vystretá.
10 1 Beda tým, čo ustanovujú nespravodlivé zákony,
a pisárom, ktorí horlivo vypisujú rozkazy utláčať,
2 aby úbožiakom odopreli prístup k súdu
a biednych môjho ľudu obrali o právo,
aby sa vdovy stali ich korisťou
a mohli olúpiť siroty.
3 Čo však urobíte v deň trestu
a pri pohrome, čo príde zďaleka?
Ku komu sa budete utiekať o pomoc
a komu zanecháte svoje bohatstvo?
4 Nič iné im nezostáva, len sa zohnúť medzi väzňami
alebo padnúť medzi zabitých.
Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev,
jeho ruka je ešte vystretá.
Hrozba Asýrii
5 Beda Asýrii, ktorá je palicou môjho hnevu,
ten prút v jej rukách — to je môj hnev.
6 Posielam ju na bezbožný národ, proti môjmu ľudu,
na ktorý sa hnevám a prikazujem jej,
aby ho ukoristila ako korisť
a ulúpila ako lup,
aby ho pošliapala ako blato na uliciach.
7 No Asýria tak neuvažuje,
jej srdce tak nerozmýšľa,
ale zamýšľa zničiť a vyhubiť nemálo národov.
8 Lebo hovorí:
Nie sú všetky moje kniežatá dovedna kráľmi?
9 Nie je Kalno ako Karkemiš?
Nie je Chamát ako Arpád?
Nie je Samária ako Damask?
10 Ak zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov,
hoci mali viac modiel ako Jeruzalem a Samária,
11 ako som urobil Samárii a jej modlám,
či tak neurobím Jeruzalemu a jeho modlám?
12 Keď Pán dokončí celé svoje dielo
na vrchu Siona a v Jeruzaleme,
potrestá pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa
a povýšenecký pohľad jeho očí.
13 Pretože povedala:
Konala som silou svojej ruky
a svojou múdrosťou, lebo som rozumná.
Odstránila som hranice ich národov,
ukoristila som ich poklady
a ako krutovládca som zvrhla tých,
čo sedeli na tróne.
14 Moja ruka našla bohatstvá národov ako hniezdo
a ako sa rabujú opustené vajcia,
tak som vyrabovala celú krajinu.
Nebolo toho, čo by zatrepotal krídlami,
otvoril zobák a zapišťal.
15 Môže sa sekera povyšovať nad toho, kto ňou rúbe
a píla vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá?
Ako keby palica hýbala tými, čo ju dvíhajú,
a prút dvíhal toho, kto nie je drevom!
16 Preto Pán, Hospodin zástupov, zošle chradnutie na jej vypasených
a pod jej slávou bude blčať oheň ako požiar.
17 Svetlo Izraela bude ohňom a jeho Svätý bude plameňom,
bude horieť a za jediný deň strávi jej tŕnie a bodľač
18 aj slávu jej lesa a ovocného sadu,
počnúc dušou a končiac telom,
ako keď chorý chradne.
19 Zvyšok stromov z jej lesa bude počtom taký,
že ho spočíta aj dieťa.
20 V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení z Jákobovho domu
už nebudú opierať o toho, čo ich bije,
ale budú sa verne opierať o Pána, Svätého Izraela.
21 Zvyšok sa vráti, zvyšok Jákobov
k mocnému Bohu.
22 Aj keby bolo tvojho ľudu, Izrael, ako morského piesku,
len zvyšok z neho sa vráti.
Záhuba je stanovená, preteká spravodlivosť.
23 Stanovenú záhubu totiž vykoná Pán, Hospodin zástupov
uprostred celej zeme.
24 Preto takto hovorí Pán, Hospodin zástupov:
Ľud môj, čo bývaš na Sione, neboj sa Asýrie.
Bije ťa palicou a prút dvíha na teba,
ako to bolo v Egypte.
25 Lebo už len chvíľu a môj veľký hnev ustane,
no dovtedy ich môj hnev úplne zničí.
26 Hospodin zástupov vzbudí proti nej svoj bič,
ako keď bil Midjánčanov pri skale Oréb
a svoju palicu pozdvihne nad more,
ako to bolo v Egypte.
27 V ten deň spadne jej bremeno z jeho pliec
a jej jarmo z tvojej šije — sňaté jarmo ustúpi blahobytu.
Postup asýrskeho vojska
28 Ide na Ajjatu, prechádza cez Migrón,
v Michmase si necháva výzbroj,
29 prechádza cez priesmyk,
v Gebe strávi noc.
Ráma sa trasie,
Saulova Gibea je na úteku.
30 Krič z celého hrdla, dcéra Gallím!
Počúvaj, Lajša! Odpovedz jej, Anatót!
31 Madmena uteká,
obyvatelia Gebimu unikajú do bezpečia.
32 Ešte dnes zastane v Nóbe,
pohrozí rukou vrchu dcéry Siona,
pahorku Jeruzalema.
33 Hľa, Pán, Hospodin zástupov,
zhadzuje konáre násilím;
čo má vysoký vzrast, je stínané,
čo je vyvýšené, zníži sa.
34 Lesnú húštinu postína sekerou
a Libanon vo svojej nádhere padne.
Mesiášske kráľovstvo
11 1 Z Izajovho pňa vzíde ratolesť
a z jeho koreňov vyrastie výhonok.
2 Spočinie na ňom Duch Hospodina,
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a Hospodinovej bázne.
3 V bázni pred Hospodinom bude mať záľubu,
nebude súdiť podľa vonkajšieho zdania
ani nebude rozhodovať podľa toho, čo predtým počul,
4 ale spravodlivo bude súdiť slabých
a bude nestranne rozhodovať proti biednym v krajine.
Palicou svojich úst bude biť násilníkov,
dychom svojich pier usmrtí bezbožníka.
5 Spravodlivosť bude opaskom na jeho bedrách
a vernosť bude remeňom na jeho drieku.
6 Vlk bude ako hosť baránka,
leopard bude odpočívať vedľa kozľaťa.
Teliatko, levíča a vykŕmený vôl budú spolu
a malý chlapček ich bude zaháňať.
7 Jalovica sa bude pásť s medveďom,
ich mláďatá budú spolu polihovať
a lev bude žrať slamu ako vôl.
8 Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada
a bábätko rukou siahne do diery vretenice.
9 Nikde na mojom svätom vrchu
nebudú robiť zle ani škodiť,
lebo zem sa naplní poznaním Hospodina,
ako sa more napĺňa vodami.
10 V ten deň začnú prúdiť národy
ku koreňu Izaja, ktorý sa týči ako zástava pre národy
a jeho príbytok sa stane slávnym.
11 V ten deň Pán opäť pozdvihne ruku,
aby vykúpil zvyšok svojho ľudu,
ktorý zostal v Asýrii a Egypte,
v Patrose a Kúši, v Élame a Šineári,
v Chamáte a na ostrovoch mora.
12 Vztýči zástavu pre národy,
zhromaždí rozohnaných z Izraela
a roztrúsených z Judska pozbiera
zo štyroch svetových strán.
13 Pominie žiarlivosť Efrajima,
nepriatelia Judska budú vyhubení,
Efrajim nebude žiarliť na Judsko
a Judsko nebude utláčať Efrajim.
14 Letia úbočím bojovať proti Filištíncom na západe,
spolu olúpia synov Východu,
Edóm a Moábsko budú ziskom ich rúk
a synovia Amóna ich budú poslúchať.
15 Hospodin vysuší záliv egyptského mora,
zaženie sa rukou proti Eufratu
a svojím horúcim vetrom
ho rozbije na sedem potokov,
takže ho bude možné prejsť v sandáloch.
16 Takú cestu bude mať zvyšok jeho ľudu,
čo zostane v Asýrii, akú mal Izrael, keď vychádzal z Egypta.
Vďakyvzdanie
12 1 V ten deň povieš:
Ďakujem ti, Hospodin, lebo hoci si sa na mňa hneval,
svoj hnev si odvrátil a potešil si ma.
2 Veď Boh je moja spása, dôverujem mu a nezľaknem sa,
lebo moja sila a pieseň je Hospodin,
Hospodin sa mi stal spásou.
3 S radosťou budete čerpať vodu
z prameňov spásy.
4 V ten deň poviete:
Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno,
zvestujte jeho skutky medzi národmi,
pripomínajte, že jeho meno je slávne.
5 Ospevujte Hospodina, lebo veľkolepo konal,
nech je to známe po celej zemi.
6 Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona,
lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela!
Žalmy
Hospodin, pamätaj na Dávida
132 1 Pútnická pieseň.
Hospodin, pamätaj na Dávida,
na všetko, čo podstúpil,
2 keď prisahal Hospodinovi
a dal sľub Mocnému Jákobovmu:
3 Nevojdem do stanu, v ktorom bývam,
neľahnem si na lôžko, na ktorom odpočívam,
4 očiam nedoprajem spánok
ani viečkam zdriemnutie,
5 kým Hospodinovi nenájdem miesto,
príbytok Jákobovmu Mocnému.
6 Počuli sme, že archa zmluvy je v Efrate,
našli sme ju na Jaarských nivách.
7 Vojdime do jeho príbytkov,
klaňajme sa pri podnožke jeho nôh.
8 Vstaň, Hospodin, zaujmi miesto svojho odpočinku,
ty i archa tvojej moci!
9 Nech sa tvoji kňazi odejú spravodlivosťou
a tvoji zbožní nech plesajú.
10 Pre svojho služobníka Dávida
neodmietni svojho pomazaného.
11 Hospodin prisahal vernosť Dávidovi,
neodstúpi od nej:
Jedného potomka z tvojho rodu
posadím po tebe na trón.
12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
i prikázania, ktoré ich naučím,
potom ich synovia na večné veky
budú sedieť na tvojom tróne.
13 Veď Hospodin si vyvolil Sion,
chcel ho mať za príbytok:
14 Toto bude miesto môjho odpočinku na večné veky;
tu budem bývať, lebo som si ho želal.
15 Jeho pokrm bohato požehnám,
jeho chudobných nasýtim chlebom.
16 Jeho kňazov odejem spásou
a jeho zbožní nadšene zaplesajú.
17 Postarám sa, aby tam vyrástol Dávidov roh[*] Roh je symbol moci.,
horiacu sviecu[*] Svieca je symbol zachovania rodu. pripravím svojmu pomazanému.
18 Hanbou odejem jeho nepriateľov,
na ňom sa však bude ligotať kráľovská koruna.
Evanjelium podľa Marka
Jairova dcéra a trpiaca žena
5 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup.
22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám
23 a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!
24 Ježiš s ním odišiel.
Hrnulo sa za ním množstvo ľudí, ktorí ho tlačili zo všetkých strán.
25 Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok.
26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval.
27 Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu,
28 lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená!
29 Krvácanie sa hneď zastavilo[*] Gr. prameň krvi vyschol., takže na tele pocítila, že z neduhu je vyliečená.
30 Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha?
31 Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol?
32 Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.
33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu.
34 On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia.
35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa?
36 Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!
37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich.
39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.
40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa.
41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň!
42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas.
43 Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.
Príslovia
19 1 Lepší je chudobný kráčajúci v bezúhonnosti,
než človek s falošnými perami, ktorý je blázon.
2 Nikto nie je dobrý bez poznania,
kto sa náhli, dopúšťa sa hriechu.