Čítania na deň: 21. 3. 2026 (Sobota po 4. nedeli Štyridsiatnice)
Jeremiáš
Rozbitý krčah
19 1 Toto hovorí Hospodin: Choď, kúp hlinený krčah u hrnčiara, vezmi so sebou niektorých starších z ľudu a starších z kňazov.
2 Potom sa pober do Údolia Ben-Hinnóm, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a tam vyhlásiš slová, ktoré ti budem hovoriť.
3 Povieš: Počujte Hospodinovo slovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Na toto miesto privediem také nešťastie, že každému, kto o ňom počuje, zacvendží v ušiach.
4 Veď ma opustili, toto miesto mi odcudzili, pálili tam kadidlo cudzím bohom, ktorých nepoznali ani ich otcovia, ani judskí králi, a toto miesto naplnili nevinnou krvou.
5 Baálovi budovali výšiny, kam svoje deti prinášali Baálovi ako spaľovanú obetu, čo som im neprikázal, nenariadil, ba ani mi to neprišlo na myseľ.
6 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —, keď sa toto miesto už nebude volať Tófet a Údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia.
7 Na tomto mieste urobím bezradným Júdu a Jeruzalem, pobijem ich mečom pred ich nepriateľmi, rukou tých, ktorí im siahajú na život. Ich mŕtvoly vydám za pokrm nebeským vtákom a zveri zeme.
8 Na hrôzu a na posmech obrátim toto mesto; každý, kto pôjde popri ňom, zhrozí sa a zhíkne nad všetkými jeho ranami.
9 Budem ich kŕmiť mäsom z ich synov a mäsom z ich dcér. Každý bude jesť mäso svojho blížneho pri obliehaní a v núdzi, keď ich budú zvierať ich nepriatelia a budú im siahať na život.
10 Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou.
11 Povedz im: Toto hovorí Hospodin zástupov: Takto rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbila hlinená nádoba, ktorú nemožno opraviť. V Tófete sa bude pochovávať, lebo inde nebude miesto na pochovávanie.
12 Tak zaobchodím s týmto miestom — znie výrok Hospodina — a s jeho obyvateľmi. Toto mesto urobím podobným Tófetu.
13 Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófet: totiž všetky domy, na ktorých strechách pálili kadidlo celému nebeskému zástupu a cudzím bohom prinášali nápojové obety.
14 Keď sa Jeremiáš vrátil z Tófetu, kam ho poslal Hospodin prorokovať, postavil sa na nádvorie domu Hospodina a povedal všetkému ľudu:
15 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Na toto mesto a na všetky okolité mestá privediem každú pohromu, ktorou som im hrozil, lebo si zatvrdili šiju a nepočúvali moje slová.
Pašchúr uväznil Jeremiáša
20 1 Kňaz Pašchúr, syn Imméra, dozorca a predstavený v Hospodinovom dome, počul Jeremiáša prorokovať tieto slová.
2 Pašchúr dal proroka Jeremiáša zbiť a zovrieť do klady, ktorá bola vedľa hornej Benjamínovej brány pri Hospodinovom dome.
3 Nasledujúce ráno Pašchúr Jeremiáša z klady prepustil. Jeremiáš mu povedal: Hospodin ťa nebude volať Pašchúr, ale Hrôza je naokolo.
4 Toto ti hovorí Hospodin: Urobím z teba hrôzu pre teba a pre všetkých, ktorí ťa milujú; padnú mečom svojich nepriateľov a tvoje oči sa budú na to dívať. A celé Judsko vydám do ruky babylonského kráľa; odvlečie ich do Babylonu a pobije ich mečom.
5 Všetok majetok tohto mesta, všetko jeho imanie, všetky jeho drahocennosti, všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu.
6 Ty, Pašchúr, a všetci obyvatelia tvojho domu, pôjdete do babylonského zajatia. Pôjdeš do Babylonu a tam zomrieš, tam pochovajú teba i všetkých, ktorí ťa milujú a ktorým si falošne prorokoval.
Vnútorný zápas proroka
7 Zvábil si ma, Hospodin,
a dal som sa zvábiť,
mocne si ma pritiahol k sebe
a premohol si ma.
Celý deň som na posmech,
každý sa mi posmieva.
8 Kedykoľvek hovorím, musím kričať:
Násilie a lúpež! musím volať.
Veď Hospodinovo slovo mi celý deň
prináša potupu a výsmech.
9 Povedal som: Nebudem ho pripomínať
a nepoviem už ani slovo v jeho mene.
V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň,
zadržiavaný v mojich kostiach.
Snažil som sa ho v sebe zadržať,
ale nevládal som.
10 Počúvam zlomyseľné šepkanie mnohých:
Hrôza je naokolo! Udajte ho! Udáme ho!
Všetci moji priaznivci
striehnu na moje potknutie.
Azda sa dá zviesť, premôžeme ho
a vypomstíme sa na ňom.
11 Hospodin je so mnou ako mocný hrdina,
preto sa moji prenasledovatelia potknú
a nič nezmôžu.
Utŕžia hanbu,
že nič nedosiahli,
hanbu večnú a nezabudnuteľnú.
12 Hospodin zástupov,
ktorý skúmaš spravodlivého,
ktorý vidíš do obličiek i srdca,
chcem vidieť, ako sa na nich vypomstíš,
veď tebe som zveril svoj spor.
13 Spievajte Hospodinovi, oslavujte Hospodina,
lebo vytrhol život úbožiaka
z ruky zločinov.
14 Prekliaty deň,
v ktorom som sa narodil!
Deň, keď ma porodila moja matka,
nech nie je požehnaný!
15 Prekliaty muž,
ktorý oznámil môjmu otcovi:
Narodilo sa ti dieťa, chlapec!
a naplnil ho radosťou.
16 Nech je ten muž ako mestá,
ktoré Hospodin bez milosti rozvrátil.
Ráno nech počuje krik
a na poludnie poplašné znamenie,
17 lebo ma neusmrtil v matkinom lone,
aby sa mi matka stala hrobom
a jej lono aby zostalo so mnou
navždy tehotné.
18 Prečo som vyšiel z matkinho lona?
Aby som videl trápenie a žiaľ?
Aby sa v hanbe míňali moje dni?
Jeremiášova odpoveď Cidkijovi
21 1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď kráľ Cidkija poslal k nemu Malkijovho syna Pašchúra a Maaséjovho syna Cefanju so žiadosťou:
2 Dopytuj sa Hospodina o nás, či babylonský kráľ Nebúkadnecar zaútočí proti nám, a či Hospodin naloží s nami podľa svojich zázračných skutkov, aby od nás odtiahol.
3 Jeremiáš im však povedal: Toto povedzte Cidkijovi:
4 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Určite obrátim vo vašich rukách vojnové zbrane, ktorými vy bojujete proti babylonskému kráľovi a proti Chaldejom[*] Hebr. Kasdím., ktorí vás obliehajú vonku za múrmi, a zhromaždím ich uprostred tohto mesta.
5 Ja sám budem bojovať proti vám vystretou rukou, mocným ramenom, hnevom, zlosťou a veľkou prchkosťou.
6 Raním obyvateľov tohto mesta, ľudí i dobytok ťažkým morom, takže pomrú.
7 Potom — znie výrok Hospodina — vydám judského kráľa Cidkiju, jeho sluhov i ľud, aj tých, ktorých nepostihol v tomto meste mor, meč alebo hlad, do ruky babylonského kráľa Nebúkadnecara, do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, ktorí striehnu na ich život. On ich pobije ostrím meča bez ľútosti, bez súcitu a bez milosrdenstva.
Cesta života a cesta smrti
8 Tomuto ľudu povedz: Toto hovorí Hospodin: Predkladám vám cestu života a cestu smrti.
9 Kto zostane v tomto meste, zomrie mečom, od hladu alebo na mor. Kto z neho vyjde a vzdá sa Chaldejom, ktorí vás obliehajú, zostane nažive; život mu bude korisťou.
10 Obrátil som svoju tvár proti tomuto mestu; nie však s dobrým, ale so zlým úmyslom — znie výrok Hospodina. Dostane sa do ruky babylonského kráľa a ten ho vypáli.
Napomenutie kráľovskému domu
11 Domu judského kráľa povedz: Počujte slovo Hospodina,
12 Dávidov dom! Toto hovorí Hospodin:
Od rána súďte spravodlivo,
vyslobodzujte poškodeného z ruky utláčateľa,
aby pre zlobu vašich zlých skutkov
nevzbĺkol môj hnev ako oheň,
nerozhorel sa tak, že ho nikto neuhasí.
Proti mestu
13 Som predsa proti tebe,
obyvateľka údolia,
skala na rovine
— znie výrok Hospodina.
Vy hovoríte: Kto vystúpi proti nám,
kto vnikne do našich príbytkov?
14 Potrestám vás,
ako si zaslúžia vaše skutky
— znie výrok Hospodina.
Zapálim oheň v jej lese
a ten strávi celé jej okolie.
Výstraha kráľovskému rodu
22 1 Toto hovorí Hospodin: Zostúp do domu judského kráľa a tam povedz toto slovo.
2 Povieš: Počuj slovo Hospodina, judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, ty, tvoji sluhovia a tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate cez tieto brány.
3 Toto hovorí Hospodin: Uplatňujte právo a spravodlivosť, vysloboďte okrádaného z ruky násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu nepoškodzujte a neutláčajte, nevinnú krv neprelievajte na tomto mieste.
4 Ak budete naozaj dodržiavať toto slovo, králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, povezú sa na vozoch a koňoch, oni, ich sluhovia a ich ľud.
5 Ak však nebudete počúvať tieto slová, prisahám na seba — znie výrok Hospodina — tento dom bude rumoviskom.
6 Veď toto hovorí Hospodin o dome judského kráľa:
Gileádom si mi,
temenom Libanonu,
obrátim ťa však na púšť,
na neobývané mestá.
7 Zasvätím ničiteľov proti tebe,
mužov so zbraňou,
vyrúbu tvoje vyberané cédre
a pohádžu ich do ohňa.
8 Mnohé národy prejdú popri tomto meste a jeden druhého sa bude pýtať: Prečo Hospodin takto urobil s týmto veľkým mestom?
9 Odpovedia im: Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, a klaňali sa cudzím bohom a slúžili im.
O Šallúmovi — Joacházovi
10 Nežiaľte za zomrelým,
nenariekajte na ním,
radšej žiaľte za odchádzajúcim,
lebo sa už nevráti
a neuvidí svoj rodný kraj.
11 Toto hovorí Hospodin o Joziášovom synovi Šallúmovi, judskom kráľovi, ktorý panoval namiesto svojho otca Joziáša a odišiel z tohto mesta: Už sa sem viac nevráti,
12 ale na mieste, kam ho odviedli, zomrie a už neuvidí túto krajinu.
Proti Jójakimovi
13 Beda tomu, kto stavia dom nespravodlivo
a svoje horné izby bez práva,
kto svojho blížneho núti slúžiť zadarmo
a nedá mu zaslúženú mzdu,
14 kto hovorí: Postavím si rozľahlý dom
a priestranné horné izby!
Vyseká si okná,
dom obloží cédrom
a zafarbí na červeno.
15 Stal si sa kráľom,
aby si sa pýšil cédrom?
Či tvoj otec nejedol a nepil?
Uplatňoval však právo a spravodlivosť
a mal sa dobre.
16 Dopomáhal k právu biednemu a chudobnému
a mal sa dobre.
Neznamená to poznať mňa?
— znie výrok Hospodina.
17 Ty však nemáš oči a srdce pre iné
ako pre vlastný zisk,
pre prelievanie nevinnej krvi,
pre útlak a vydieranie.
18 Preto toto hovorí Hospodin judskému kráľovi Jójakimovi, Joziášovmu synovi:
Nebudú za ním žialiť:
Ach, brat môj! Ach, sestra!
Nebudú za ním žialiť:
Ach, pane! Ach, veličenstvo!
19 Vystroja mu oslí pohreb:
vyvlečú ho a vyhodia
von za brány Jeruzalema.
Proti dcére Jeruzalem
20 Vystúp na Libanon a krič,
aj na Bášane vydaj svoj hlas
a krič z Abárimu,
veď sú porazení všetci tvoji milenci.
21 Prihováral som sa ti,
keď si bola v bezpečí,
ale povedala si: Nechcem počuť!
To je tvoje správanie od mladosti —
nepočúvala si môj hlas.
22 Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor,
tvoji milenci pôjdu do zajatia,
vtedy sa budeš hanbiť
a budeš potupená
pre svoje zlé skutky.
23 Ty, ktorá bývaš na Libanone,
ktorá hniezdiš na cédroch,
ako len budeš stonať,
keď prídu na teba pôrodné bolesti,
kŕče ako na rodičku.
Proti Jekonjovi
24 Akože žijem — znie výrok Hospodina — keby Jójakimov syn Konja, judský kráľ, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ho odtiaľ.
25 Vydám ťa do ruky tých, čo striehnu na tvoj život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov.
26 Zahodím teba i tvoju matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam aj zomriete.
27 Do krajiny však, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše, sa nevrátia.
28 Je azda tento muž, Konja,
bezcennou a odhodenou nádobou,
náradím, ktoré nikto nechce?
Prečo on a jeho potomstvo sú odvrhnutí,
zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?
29 Krajina, krajina, krajina,
počuj Hospodinovo slovo!
30 Toto hovorí Hospodin:
Zapíšte tohto muža
ako bezdetného, ako človeka,
ktorý nemal úspech vo svojich dňoch,
lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarí
sedieť na Dávidovom tróne
a znova panovať v Judsku.
Žalmy
Nakloň svoj sluch, Hospodin, a odpovedz mi
86 1 Dávidova modlitba.
Nakloň svoj sluch, Hospodin, a odpovedz mi,
lebo som úbohý a chudobný.
2 Ochraňuj ma, veď som ti oddaný.
Pomôž mi, svojmu služobníkovi;
predsa si môj Boh, spolieham sa na teba!
3 Zmiluj sa nado mnou, Pane,
veď celý deň volám k tebe!
4 Obveseľ dušu svojho služobníka,
k tebe ju, Pane, povznášam.
5 Ty si dobrý, Pane, ochotný odpúšťať.
Oplývaš milosťou voči tým, čo k tebe volajú.
6 Hospodin, nakloň ucho k mojej modlitbe,
všímaj si môj úpenlivý hlas.
7 Volám ťa, keď som v tiesni,
a ty mi odpovieš.
8 Nikto medzi bohmi sa ti nevyrovná, Pane,
ani tvojim dielam.
9 Všetky národy, ktoré si utvoril,
prídu sa ti pokloniť, Pane,
a uctiť tvoje meno.
10 Ty si veľký a konáš divy,
ty jediný si Boh.
11 Vyuč ma, Hospodin, svojej ceste
a budem žiť podľa tvojej pravdy.
Sústreď moju myseľ,
aby som mal bázeň pred tvojím menom.
12 Chcem ti ďakovať, Pane, môj Bože,
celým srdcom a navždy velebiť tvoje meno.
13 Veľká je tvoja milosť voči mne,
vyslobodil si ma z hlbín ríše mŕtvych.
14 Bože, napadli ma pyšní ľudia,
tlupa násilníkov striehne na mňa,
na teba nedbajú.
15 Ty však, Pane, si Boh milosrdný a milostivý,
zhovievavý, plný lásky a vernosti.
16 Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou,
obdaruj svojho služobníka silou,
zachráň syna svojej služobnice!
17 Daj mi znamenie svojej priazne,
nech moji neprajníci zahanbení vidia,
že ty, Hospodin, mi pomáhaš a potešuješ ma.
Jeho základy sú na posvätných vrchoch
87 1 Od Kórachovcov. Žalm. Pieseň.
Jeho základy sú na posvätných vrchoch.
2 Hospodin miluje brány Siona
viac než všetky príbytky Jákoba.
3 Slávne chýry idú o tebe,
Božie mesto. — Sela —
4 Z tých, čo ma poznajú, spomeniem Rahab[*] Rahab je mýtická obluda a predstavuje Egypt. a Bábel,
ba aj Filištínsko, Týrus a Kúš,
tí všetci sa tu narodili.
5 O Sione sa povie:
Ten i onen sa tam narodil
a sám Najvyšší ho upevnil.
6 Hospodin pri súpise národov pripomenie:
Tento sa tam narodil. — Sela —
7 Dajú sa do spevu a tanca:
Pre mňa všetko z teba pramení.
Evanjelium podľa Jána
14 22 Júda — no nie ten Iškariotský — sa ho opýtal: Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu?
23 Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.
24 Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otca, ktorý ma poslal.
25 Toto som vám povedal, kým som ešte s vami.
26 No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.
27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.
28 Počuli ste, že som vám povedal: Odídem a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja.
29 Povedal som vám to teraz, prv, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.
30 Už vám nebudem veľa hovoriť. Prichádza totiž knieža tohto sveta. Nič vo mne mu nepatrí[*] 1. Nemá nado mnou nijakú moc. 2. Proti mne nič nezmôže..
31 Aby svet poznal, že milujem Otca, robím tak, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme odtiaľto!
Príslovia
12 20 V srdci tých, čo snujú zlo, je podvod,
kým v tých, čo šíria pokoj, je radosť.