Čítania na deň: 5. 12. 2025
Judita
Porážka Asýrčanov
14 1 Judita im povedala: Počúvajte ma, bratia! Vezmite túto hlavu a zaveste ju na cimburie našich hradieb.
2 Keď sa začne brieždiť a keď slnko vyjde nad zem, každý z vás nech si zoberie svoju vojenskú výzbroj a každý bojaschopný muž nech vyjde von z mesta. Na čelo si postavte veliteľa, ako keby ste chceli zostúpiť na rovinu k predsunutým strážam Asýrčanov. Ale nezostúpte.
3 Oni sa chopia svojich zbraní, pôjdu do svojho tábora a zobudia veliteľov asýrskeho vojska. Zbehnú sa k Holofernesovmu stanu, ale keď ho nenájdu, padne na nich hrôza a ujdú pred vami.
4 A vtedy ich vy a všetci obyvatelia izraelskej vrchoviny budete prenasledovať a na úteku ich rozdrvíte.
5 Skôr však, ako to urobíte, zavolajte mi Amónčana Achiora, aby videl a spoznal toho, čo opovrhol domom Izraela a poslal ho k nám akoby na smrť.
6 Zavolali teda Achiora z Oziášovho domu. Keď prišiel a videl Holofernesovu hlavu v ruke jedného z mužov ľudového zhromaždenia, padol na tvár a omdlel.
7 Keď ho zodvihli, klesol Judite k nohám, s úctou sa jej poklonil a povedal: Ty požehnaná v každom judskom príbytku i v každom národe. Tí, čo počujú tvoje meno, zachvejú sa strachom.
8 Teraz mi však porozprávaj všetko, čo si urobila v týchto dňoch. Vtedy mu Judita uprostred ľudu vyrozprávala všetko, čo urobila odo dňa, keď odišla, až po chvíľu, keď im to rozprávala.
9 Keď prestala hovoriť, ľud prepukol v hlasitý jasot a radostne plesal vo svojom meste.
10 Keď Achior videl všetko, čo urobil Boh Izraela, pevne uveril v Boha a dal sa obrezať. Bol natrvalo pridružený k domu Izraela.
11 Keď sa rozbrieždilo, zavesili Holofernesovu hlavu na hradby. Každý muž sa chopil svojej zbrane a po čatách vypochodovali na prístupové cesty k pohoriu.
12 Keď ich Asýrčania zazreli, poslali odkaz svojim vodcom, ktorí šli k veliteľom, ku kapitánom a k všetkým vojvodcom.
13 Prišli pred Holofernesov stan a povedali jeho zástupcovi, ktorý ho vo všetkom zastupoval: Rýchlo zobuď nášho pána, pretože otroci sa odvážili zostúpiť do boja proti nám, a tak budú do posledného muža zničení.
14 Bagóas vošiel a pred závesom stanu zatlieskal. Myslel si totiž, že jeho pán tam spí s Juditou.
15 No keď sa nikto neozýval, odhrnul záves, vstúpil do spálne a našiel ho mŕtveho ležať na zemi bez hlavy.
16 Skríkol z celej sily a s plačom, stonaním a hlasitým nárekom si roztrhol šaty.
17 Potom vbehol do stanu, ktorý obývala Judita, ale nenašiel ju. Vybehol von medzi ľudí a kričal:
18 Tí otroci nás dostali! Jediná žena, Hebrejka, zhanobila dom kráľa Nabuchodonozora. Pozrite, Holofernes leží na zemi bez hlavy.
19 Keď tie slová počuli velitelia asýrskeho vojska, roztrhli si rúcho a veľmi sa vyľakali. V tábore nastal veľký nárek a strašný krik.
Útek asýrskeho vojska
15 1 Keď to počuli ostatní, čo boli v stanoch, zhrozili sa nad tým, čo sa stalo.
2 Padol na nich strach a hrôza. Nebolo nikoho, kto by čakal na svojho druha; v momente sa rozpŕchli a jeden cez druhého sa rozutekali po všetkých cestách na rovine či po horách.
3 Aj tí, čo táborili na vrchovine okolo Betulie, dali sa na útek. Vtedy sa na nich vyhrnuli synovia Izraela, všetci bojovníci.
4 Oziáš poslal poslov do Betomastaimu, Beby, Chóby a Kóly i na celé územie Izraela, aby oznámili, čo sa stalo, a aby všetci zaútočili na nepriateľov a zničili ich.
5 Keď to počuli synovia Izraela, všetci sa jednomyseľne vrhli na nich a bojovali proti nim až po Chóbu. Pridali sa aj Jeruzalemčania a obyvatelia celého hornatého kraja, lebo im oznámili, čo sa prihodilo v tábore ich nepriateľov. Obyvatelia Gileádu a Galiley im zasadzovali ťažké rany, až kým nedošli do Damasku a na jeho územie.
6 Ostatní obyvatelia Betulie vtrhli do asýrskeho tábora, vyplienili ho a veľmi sa obohatili.
7 Keď sa Izraeliti vrátili z krvavej bitky, zmocnili sa vecí, čo zostali. A bohatú korisť si odniesli aj osady a usadlosti v hornatom kraji i na rovine. Bolo toho veľmi veľa.
Oslavy v Betulii
8 Veľkňaz Jójakim a rada starších synov Izraela, ktorí bývali v Jeruzaleme, prišli, aby uzreli dobrodenia, ktoré urobil Pán Izraelu, a aby sa stretli s Juditou a pozdravili ju.
9 Keď vošli do jej domu, všetci ju jednomyseľne požehnávali a hovorili jej: Ty si povznesenie Jeruzalema, ty si ozajstná pýcha Izraela, ty si veľká ozdoba nášho rodu.
10 Všetko toto si urobila vlastnou rukou, urobila si dobre Izraelu a Boh v tom našiel zaľúbenie. Nech ťa požehná všemohúci Pán na večné časy. A všetok ľud povedal: Nech sa tak stane.
11 Všetok ľud drancoval tábor tridsať dní. Judite dali Holofernesov stan, všetko jeho striebro, jeho divány, nádoby a zariadenie. Ona to vzala, naložila na svoju mulicu, zapriahla do svojich vozov a vrchovato ich naložila.
12 Zbehli sa aj všetky izraelské ženy, aby ju videli, požehnávali ju. Na jej počesť niektoré z nich tancovali. Ona si nabrala do rúk ratolesti a dávala ich ženám, ktoré boli s ňou.
13 Potom sa ozdobili olivovými vencami, ona i jej spoločníčky; Judita sa postavila na čelo všetkých a viedla tanec všetkých žien. Za nimi kráčali všetci izraelskí muži v plnej zbroji, ozdobení vencami a s piesňami na perách.
Juditin chválospev
14 Vtedy začala Judita pred celým Izraelom spievať toto vďakyvzdanie a celý národ ešte silnejšie opakoval tento chválospev:
16 1 Judita spievala:
Začnite oslavovať môjho Boha bubnami,
spievajte Pánovi s cimbalmi,
zanôťte mu žalm a chválospev,
vyvyšujte a vzývajte jeho meno,
2 pretože Pán je Boh, ktorý robí koniec vojnám,
pretože postavil tábor uprostred svojho ľudu
a mňa vytrhol z rúk tých, čo ma prenasledovali.
3 Prišiel Aššúr z hôr od severu,
prišiel s tisíckami svojich vojsk,
ich množstvo zatarasilo údolia
a ich jazda pokryla výšiny.
4 Povedal, že vypáli moje chotáre,
že mojich mládencov pozabíja mečom,
že moje dojčatá rozhádže po zemi,
že mojich maličkých dá za korisť,
že moje panny odvlečie.
5 Pán, Všemohúci, ich zničil rukou ženy.
6 Ich hrdina totiž nepadol rukou junákov
ani ho neubili synovia titanov,
ani sa naňho neoborili vysokí obri,
ale Judita, Meráriho dcéra,
ochromila ho krásou svojej tváre.
7 Vyzliekla si totiž svoj vdovský šat,
aby pozdvihla sužovaných v Izraeli,
voňavým olejom si pomazala tvár,
8 vlasy si previazala stuhou
a obliekla si jemné ľanové rúcho, aby ho zviedla.
9 Jej sandále uchvátili jeho oko,
jej krása mu vyrazila dych,
meč mu prenikol cez šiju.
10 Peržania sa roztriasli pred takou odvahou,
Médi sa vyľakali z jej odhodlania.
11 Vtedy moji pokorení spustili
víťazný krik, oni sa vyľakali,
moji slabí kričali[*] Toto sloveso je doplnené podľa zmyslu paralelného textu. Gr. pôvodina je zrejme porušená., oni sa preľakli,
moji pozdvihli svoj hlas, tí sa dali na útek.
12 Synovia krehučkých dievčat[*] V pôvodine dievčatiek — básnické zveličenie na zvýraznenie protikladu vonkajšej slabosti Izraelcov a zdanlivo nezdolateľnej sily Asýrčanov. ich prebodli,
ako deti zbehov ich preklali;
vojsko môjho Pána ich zničilo.
13 Zaspievam svojmu Bohu novú pieseň:
Pán, veľký si a slávny,
obdivuhodný v sile, neprekonateľný.
14 Tebe nech slúžia všetky tvoje stvorenia,
pretože ty si povedal a oni vznikli,
poslal si svojho ducha a on ich tvoril.
Nikto sa nebude môcť vzoprieť tvojmu hlasu.
15 Veď hory s vodami sa budú triasť v samých základoch,
skaly sa ako vosk roztopia pred tvojou tvárou.
Ale k tým, čo sa ťa boja,
budeš naozaj milostivý.
16 Pretože každá obeta príjemnej vône znamená málo,
u teba sotva zaváži všetok tuk spaľovaných obiet,
no ten, kto sa bojí Pána, bude vždy veľký.
17 Beda národom, ktoré sa postavia proti môjmu rodu.
Pán, Všemohúci, ich potrestá v deň súdu,
pošle oheň a červy do ich tiel,
takže naveky budú nariekať od bolesti.
Judita v Jeruzaleme
18 Keď prišli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu, a po tom, čo sa ľud očistil, priniesli svoje spaľované obety, dobrovoľné obety a dary.
19 Judita odovzdala všetky veci od Holofernesa, ktoré jej dal ľud, aj sieť proti komárom, ktorú si vzala z jeho spálne. Dala to ako dar vyhradený Bohu.
20 Ľud v Jeruzaleme sa radoval pred svätyňou tri mesiace a Judita ostala s nimi.
Juditine posledné dni
21 Potom sa každý pobral späť do svojej otčiny. Aj Judita odišla do Betulie a ostala na svojom majetku. Už za života sa stala slávnou po celej krajine.
22 Mnohí túžili po nej, ale odvtedy, čo zomrel jej manžel Manases a bol pripojený k svojmu ľudu, nepoznal ju nijaký muž po celý zvyšok jej života.
23 V dome svojho manžela Manasesa sa dožila mimoriadne vysokého veku: stopäť rokov. Svoju slúžku prepustila na slobodu. Potom zomrela v Betulii a pochovali ju v skalnom hrobe jej muža Manasesa.
24 Dom Izraela ju oplakával sedem dní. Pred smrťou rozdelila svoj majetok medzi všetkých príbuzných svojho manžela Manasesa a medzi príbuzných zo svojho rodu.
25 Nebolo nikoho, kto by naháňal strach synom Izraela počas Juditinho života a dlhý čas po jej smrti.
Žalmy
Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina
128 1 Pútnická pieseň.
Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina,
kto chodí po jeho cestách.
2 Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk,
budeš blažený a dobre sa ti bude vodiť.
3 Tvoja žena bude v tvojom dome ako úrodný vinič;
tvoji synovia budú okolo tvojho stola ako mladé olivy.
4 Hľa, takto bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Hospodina.
5 Nech ťa požehná Hospodin zo Siona,
aby si videl blaho Jeruzalema
po všetky dni svojho života
6 a uzrel synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!
Evanjelium podľa Marka
3 22 Zákonníci, ktorí zišli z Jeruzalema, tvrdili: Je posadnutý Belzebulom a mocou vládcu zlých duchov vyháňa zlých duchov.
23 Zavolal ich k sebe a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana?
24 Ak je nejaké kráľovstvo vnútorne rozdelené, také kráľovstvo nemôže obstáť.
25 Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť.
26 Ak satan povstal proti sebe a je rozdelený, neobstojí, a je s ním koniec.
27 Nik nemôže vniknúť do domu siláka a okradnúť ho o jeho veci, ak toho siláka najprv nezviaže; a potom môže vylúpiť jeho dom.
28 Amen, hovorím vám: Všetky hriechy a rúhania, ktorých sa ľudia dopustia, im budú odpustené.
29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom.
30 Lebo hovorili: Je posadnutý nečistým duchom.
Pravá Ježišova rodina
31 Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať.
32 Okolo neho sedelo množstvo ľudí. Oznámili mu: Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia[*] Var.: + a tvoje sestry..
33 On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia?
34 Prešiel pohľadom po okolosediacich a povedal: Hľa, moja matka i moji bratia!
35 Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu!
Príslovia
18 17 Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý,
kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho.
18 Lós zakončuje zvady
a rozsudzuje mocnárov.