Čítania na deň: 20. 12. 2025
Izaiáš
Kýros, Hospodinov pomazaný
45 1 Takto hovorí Hospodin svojmu pomazanému,
Kýrovi, ktorého som uchopil za pravicu,
aby som pred ním pošliapal národy
a uvoľnil opasky z bedier kráľov,
aby som pred ním otvoril vráta a brány nezostali zatvorené.
2 Ja pôjdem pred tebou a vyrovnám kopce,
bronzové vráta rozlámem a železné závory dolámem.
3 Vydám ti poklady ukryté v temnotách a cennosti zo skrýš,
aby si vedel, že ja som Hospodin,
Boh Izraela, ktorý ťa volám po mene.
4 Kvôli môjmu sluhovi Jákobovi
a kvôli Izraelu môjmu vyvolenému
som ťa pomenoval, a hoci si ma nepoznal, dal som ti čestné meno.
5 Ja som Hospodin, iného niet.
Okrem mňa niet Boha.
Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal.
6 Aby si od východu slnka i od jeho západu uvedomili,
že okrem mňa niet iného.
Ja som, Hospodin, iného niet.
7 Utváram svetlo a tvorím tmu.
Pôsobím blaho a tvorím biedu.
Ja, Hospodin, to všetko tvorím.
8 Roste, nebesá, zhora
a z oblakov nech sa leje spravodlivosť,
otvor sa, zem,
nech sa urodí spása.
Spolu s ňou nech vypučí spravodlivosť.
Ja, Hospodin, som to všetko stvoril.
9 Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom, hlinený črep s hrnčiarom.
Môže hlina tomu, kto ju stvárňuje,
povedať: Čo robíš? V tvojej práci niet zručnosti.
10 Beda tomu, kto povie otcovi: Načo plodíš?
a žene: Načo rodíš?
11 Takto hovorí Hospodin, Svätý Izraela a jeho tvorca:
Chcete sa ma pýtať na mojich synov
a rozhodovať o diele mojich rúk?
12 Ja som utvoril zem a na nej som stvoril človeka.
Ja som vlastnými rukami roztiahol
nebesá a všetkým ich vojom som dal príkaz.
13 Ja som ho vzbudil v spravodlivosti[*] Myslí sa na perzského kráľa Kýra (559—529 pred Kr.), ktorý prepustí Židov z exilu.,
vyrovnám všetky jeho cesty.
On postaví moje mesto a prepustí mojich zajatcov
bez platenia a darov, hovorí Hospodin zástupov.
14 Takto hovorí Hospodin: Výťažok Egypta a zisk Kúša
i Sabeji, urastení muži, prídu k tebe a budú tvoji.
Za tebou pôjdu v okovách,
pred tebou sa sklonia a k tebe sa budú modliť:
Len u teba je Boh, ničotou sú bohovia.
15 Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva,
Boh Izraela, spasiteľ.
16 Zahanbia sa a všetci budú potupení.
Spoločne vyjdú na hanbu tvorcovia modiel.
17 Hospodin spasí Izrael večnou spásou.
Nezahanbíte sa, nebudete potupení na večné veky.
18 Lebo takto hovorí Hospodin, stvoriteľ nebies:
On je Boh, ktorý utvoril zem, urobil ju, on ju upevnil.
Nestvoril ju pustú, ale na bývanie ju utvoril.
Ja som Hospodin a iného niet.
19 Nehovoril som v skrytosti, v temnom kúte zeme.
Nepovedal som Jákobovmu potomstvu:
Hľadajte ma v pustých zákutiach.
Ja som Hospodin.
Hovorím, čo je správne,
oznamujem, čo je pravdivé.
20 Zhromaždite sa a príďte,
pristúpte spolu, zachránení spomedzi národov.
Nechápaví sú tí, čo nosia svoje drevené modly
a modlia sa k bohu, ktorý nepomôže.
21 Oznámte to, predložte a poraďte sa spolu:
Kto toto zvestoval od začiatku
a oznamoval oddávna?
Či nie ja som Hospodin?
Iného Boha okrem mňa niet.
Okrem mňa niet Boha pravého a zachraňujúceho.
22 Obráťte sa ku mne a zachráňte sa, všetky končiny zeme,
lebo ja som Boh a iného niet!
23 Na seba som prisahal.
Z mojich úst vyšla spravodlivosť, slovo, ktoré sa nevráti:
Predo mnou sa skloní každé koleno
a prisahať bude každý jazyk.
24 Len v Hospodinovi — povedia mi — je spravodlivosť a moc.
K nemu prídu a zahanbia sa všetci, čo proti nemu horlili.
25 Vďaka Hospodinovi získa spravodlivosť,
v ňom bude oslávené celé potomstvo Izraela.
Bezmocnosť modiel
46 1 Bél padol na kolená, nakláňa sa Nebó[*] Bél označuje hlavné božstvo Marduka a Nebó bol jeho syn a posol zároveň, známy pod menom Nabu.
Ich modly sa dostali na zvieratá a dobytok,
to, čo ste nosili vy, nesú ako bremeno ustaté zvieratá.
2 Naklonili sa, spolu klesli na kolená, nevládali zachrániť bremeno.
Oni sami idú do zajatia.
3 Počúvajte ma, dom Jákobov
a celý zvyšok domu Izraela:
Vy, čo ste nosení od matkinho života a dvíhaní od matkinho lona.
4 Ja som až do vašej staroby ten istý,
až do šedín, ja vás budem nosiť.
Ja som konal, ja vás budem niesť,
ja vás budem nosiť a vyslobodím.
5 Ku komu ma prirovnáte, primeriate
a pripodobníte, aby sme boli rovní?
6 Tí, čo sypú zlato z mešca
a na váhe vážia striebro,
najmú zlievača a on z nich urobí boha.
Koria sa mu a klaňajú.
7 Zdvihnú ho na plece a budú ho niesť.
Keď ho zložia, zostane stáť
a nepohne sa z miesta.
Ak niekto k nemu volá, neodpovedá,
z jeho úzkosti ho nevyslobodí.
8 Pamätajte na to a vzmužte sa,
vezmite si to k srdcu, odpadlíci!
9 Pamätajte na predchádzajúce veci od večnosti,
lebo ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja.
10 Od počiatku oznamujem budúcnosť,
od pradávna to, čo sa ešte nestalo.
Hovorím: Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím.
11 Od východu volám dravého vtáka,
z ďalekej krajiny muža, ktorý splní môj zámer.
Čo som povedal, to iste vyplním,
čo som naplánoval, to určite urobím.
12 Počúvajte ma, vy povýšení v srdci,
čo ste ďaleko od spravodlivosti.
13 Priblížil som svoju spravodlivosť,
nie je ďaleko
a moja spása nebude meškať.
Na Sione dám spásu
a Izraelu svoju slávu.
Súd nad Babylonom
47 1 Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela.
Sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejov.
Lebo nebudú ťa viac volať nežná a jemná.
2 Vezmi mlynské kamene a meľ múku.
Odhaľ si závoj, vyhrň si sukňu,
obnaž lýtka a prebroď rieky.
3 Odhalí sa tvoja nahota a ukáže sa aj tvoja hanba.
Vykonám pomstu a nik sa nepostaví proti mne.
4 Meno nášho vykupiteľa je:
Hospodin zástupov, Svätý Izraela.
5 Seď ticho a uchýľ sa do tmy, dcéra Chaldejov,
lebo ťa viac nebudú volať: Pani kráľovstiev.
6 Hneval som sa na tvoj ľud,
znesvätil som svoje dedičstvo
a dal som ti ich do rúk,
nezmilovala si sa nad nimi,
aj starcov si veľmi zaťažila svojím jarmom.
7 Ty si povedala: Stále budem paňou.
Nevzala si si to k srdcu,
nepamätala si na budúcnosť.
8 Teraz počuj toto: Ó nežná,
ty, čo tróniš v bezpečí,
čo si myslíš: Ja a nik iný.
Nezostanem vdovou
a nespoznám stratu detí.
9 Oboje ťa postihne v okamihu, v jeden deň:
strata detí aj vdovstvo ťa úplne zasiahnu
napriek mnohým tvojim čarom
a pri veľkej sile tvojich kúzel.
10 Spoliehala si sa na svoju zlobu.
Povedala si: Nikto ma nevidí.
Tvoja múdrosť a tvoje vedomosti, tie ťa zviedli.
Myslela si si: Ja a nikto iný.
11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš však jeho pôvod.
Dopadne na teba skaza, nemôžeš sa jej zbaviť.
Záhuba príde na teba tak náhle, že sa ani nenazdáš.
12 Postav sa so svojimi čarami a s množstvom svojich kúziel,
ktorými si sa unúvala od mladosti!
Možno sa ti to podarí, azda mi naženieš strach.
13 Si unavená z tvojich mnohých radcov,
nech sa teda postavia.
Nech ti pomôžu tí,
čo pozorujú nebo a sledujú hviezdy.
Tí, čo mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba.
14 Hľa, budú ako pleva, oheň ich spáli.
Nezachránia si život od plameňov,
lebo to nie je uhlie na zohrievanie
ani svetlo, pri ktorom si možno posedieť.
15 Tak sa ti stane s tými, o ktorých si sa starala,
s ktorými si obchodovala od mlada.
Každý sa poberie svojou cestou,
nebude toho, kto by ťa zachránil.
Minulé a budúce veci
48 1 Čuj toto, Jákobov dom, —
tí, čo sa volajú Izrael, čo vyšli z lona Júdu,
tí, čo prisahajú na meno Hospodina a chvália Boha Izraela,
ale nie v pravde a spravodlivosti.
2 Volajú sa podľa svätého mesta,
spoliehajú sa na Boha Izraela,
ktorý sa volá Hospodin zástupov.
3 Predchádzajúce veci som oznámil už dávno,
vyšli z mojich úst, dal som ich vedieť.
Konal som náhle a splnili sa.
4 Vedel som, že si zatvrdený,
šľachou zo železa je tvoja šija a tvoje čelo je z bronzu.
5 Oznámil som ti to už dávno.
Skôr než sa tak stalo,
dal som ti to vedieť, aby si nepovedal: Urobila to moja modla
a tak to prikázali obraz a socha, ktoré som utvoril.
6 Počul si to, všimni si všetko!
Či práve vy to nemáte oznamovať?
Odteraz ti zvestujem nové a skryté veci, o ktorých nevieš.
7 Teraz sa tvoria, nie oddávna, predtým si o nich nepočul,
aby si nepovedal: Hľa, vedel som o nich.
8 Ani si nepočul, ani si nevedel,
oddávna si si neotvoril uši.
Veď som vedel, že si veľmi neverný
a od materského lona sa voláš vzbúrencom.
9 Pre svoje meno odďaľujem svoj hnev
a kvôli svojej sláve umierňujem sa voči tebe,
aby som ťa nezničil.
10 Hľa, čistil som ťa, ale nie ako striebro,
skúšal som ťa v peci biedy.
11 Kvôli sebe, len kvôli sebe to urobím.
Veď ako by sa mohlo znesvätiť moje meno?
Svoju slávu inému nedám.
Povolanie Kýra
12 Počúvaj ma, Jákob a Izrael, môj povolaný:
Ja som to, ja som prvý a ja som aj posledný.
13 Veď moja ruka založila zem
a moja pravica roztiahla nebesia.
Ja na ne zavolám a oni naraz povstanú.
14 Zhromažďujte sa všetci a čujte:
Kto z nich to oznámil?
Koho miluje Hospodin,
toho túžbu vyplní
na Babylone a na potomkoch Chaldejov.
15 Ja, ja som hovoril a povolal som ho,
priviedol som ho a on urobí svoju cestu úspešnou.
16 Poďte ku mne a počujte toto:
Nikdy som nehovoril v skrytosti.
Od času, čo sa tak deje, som pri tom.
A teraz Pán, Hospodin poslal mňa a svojho Ducha.
17 Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:
Ja som Hospodin, tvoj Boh.
Učím ťa, čo ti osoží,
vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť.
18 Keby si si všímal moje rozkazy,
tvoj pokoj by bol ako rieka
a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.
19 Tvojho potomstva by bolo ako
piesku a plodov tvojho lona ako jeho zrniek.
Nebolo by vyhubené ani zničené jeho meno predo mnou.
20 Vyjdite z Bábelu a ujdite z Chaldejska.
Jasavým hlasom to oznamujte a hlásajte,
rozneste to až do končín zeme, hovorte:
Hospodin vykúpil svojho služobníka Jákoba.
21 Netrpeli smädom, keď ich viedol po púšti,
dal pre nich vyvierať vodu zo skaly,
rozštiepil skalu a vystrekla voda.
22 Niet pokoja!, hovorí Hospodin bezbožným.
Žalmy
Nahlas volám k Hospodinovi
142 1 Poučný žalm Dávida. Modlitba, keď bol v jaskyni.
2 Nahlas volám k Hospodinovi,
nahlas volám k Hospodinovi o zmilovanie.
3 Pred ním vylievam svoj žiaľ,
rozprávam o svojom súžení.
4 Keď môj duch chradne,
ty aj vtedy poznáš môj chodník.
Na ceste, ktorou idem,
mi nastavili osídlo.
5 Pozri sa napravo a uvidíš:
nikto ma nechce poznať.
Nemám kam utiecť,
nikto sa o môj život nestará.
6 Hospodin, k tebe volám,
hovorím: Ty si moje útočisko,
môj podiel v krajine žijúcich!
7 Pozoruj môj nárek,
lebo som veľmi zúbožený.
Osloboď ma od tých, čo ma prenasledujú,
lebo sú mocnejší než ja.
8 Vyveď ma zo žalára, aby som chválil tvoje meno!
Spravodliví ma obstúpia, keď sa ma ujmeš.
Evanjelium podľa Marka
Triumfálny príchod do Jeruzalema
11 1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, pri Betfagé a Betánii blízko Olivovému vrchu poslal dvoch svojich učeníkov
2 a prikázal im: Choďte do dediny pred vami. Hneď ako ta vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!
3 Ak sa vás niekto spýta: Čo to robíte?, odpovedzte: Pán ho potrebuje, ale hneď ho sem zasa vráti.
4 Učeníci išli, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho.
5 Niektorí z tých, čo tam stáli, sa ich opýtali: Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?
6 No keď povedali, ako im hovoril Ježiš, nechali ich.
7 Učeníci priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol.
8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli.
9 Tí, čo šli pred ním i za ním, volali:
Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza!
Hosanna na výsostiach!
11 Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si poprezeral a pretože už bol večer, odišiel s Dvanástimi do Betánie.
Prekliatie figovníka
12 Keď na druhý deň odišli z Betánie, vyhladol.
13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil, okrem listov nenašiel nič, lebo nebol čas fíg.
14 Povedal mu: Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie. Jeho učeníci to počuli.
Vyčistenie chrámu
15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vstúpil do chrámu, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty.
16 Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám.
17 Učil ich a hovoril: Či nie je napísané:
Môj dom sa bude nazývať domom modlitby
pre všetky národy?
Vy ste však z neho urobili pelech lotrov!
18 Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob, ako ho zahubiť. Báli sa ho však, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie.
19 Keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
Príslovia
19 23 Bázeň pred Hospodinom vedie k životu,
spokojne spí ten, čo ju má, nezasiahne ho nešťastie.
24 Lenivec strčí ruku do misy,
ale k ústam ju už nepritiahne.