Čítania na deň: 28. 12. 2025
Ester (grécka verzia)
Ester u kráľa
5 1 Na tretí deň, keď skončila svoje modlitby, vyzliekla si kajúci odev a obliekla sa do svojej kráľovskej nádhery.
2 (1a) Keď už bola skvostne odetá a vyslala vrúcnu prosbu k Bohu a Záchrancovi, ktorý vidí všetko, vzala so sebou dve komorné; o jednu sa opierala, ako sa svedčí na vznešenú dámu, tá druhá šla za ňou a nadľahčovala vlečku jej šiat.
3 (1b) Prekvitala oslnivou krásou a tvár jej žiarila ako tvár zaľúbenej, ale jej srdce sa zvieralo strachom.
4 (1c) Prešla cez všetky dvere a zastala pred kráľom. Kráľ sedel na svojom kráľovskom tróne a bol oblečený v plnej nádhere, celý pokrytý zlatom a vzácnymi drahokamami. Pohľad naňho naháňal veľký strach.
5 (1d) Keď zdvihol svoju tvár, ktorá planula slávou, pozrel na ňu plný hnevu. Kráľovná sa poklonila až po zem, červeň z jej tváre zmizla, chytali ju mdloby a hlavu si oprela o komornú, ktorá šla pred ňou.
6 (1e) Boh však zmenil kráľovu náladu na prívetivosť a hlboko pohnutý rýchlo vstal z trónu, vzal ju do svojho náručia, a keď prišla k sebe, prihovoril sa jej, aby ju upokojil:
7 (1f) Ester, čo je? Ja som tvoj brat. Nemaj strach. Nezomrieš. Náš rozkaz sa vzťahuje iba na pospolitý ľud. Poď bližšie!
8 (2) Zodvihol zlaté žezlo a položil ho na jej šiju. Potom ju pobozkal a povedal jej: Môžeš hovoriť.
9 (2a) Nato mu povedala: Videla som ťa, pane, sťa Božieho anjela a srdce sa mi rozochvelo strachom pri pohľade na tvoju slávu. Si úžasný, pane, a tvoja tvár oplýva čarom.
10 (2b) Kým hovorila, v mdlobách padla na zem. Kráľ sa vyľakal a všetci jeho dvorania ju kriesili.
11 (3) Kráľ povedal: Čo si želáš, Ester? Aká je tvoja žiadosť? Dostaneš čokoľvek až do polovice môjho kráľovstva.
12 (4) Ester povedala: Dnes je pre mňa významný deň. Ak sa kráľovi páči, nech príde aj on aj Haman na hostinu, ktorú dnes usporiadam.
13 (5) Kráľ povedal: Ponáhľajte sa po Hamana, aby sme vyhoveli Esterinmu pozvaniu. Potom obidvaja odišli na hostinu, o ktorej hovorila Ester.
14 (6) Keď sa popíjalo víno, povedal kráľ Ester: Čo sa deje, kráľovná Ester? Čokoľvek si želáš, splní sa ti.
15 (7) Ester povedala: Moja prosba a moja žiadosť je toto.
16 (8) Ak som našla priazeň u kráľa, nech kráľ i Haman zajtra znova prídu na hostinu, ktorú pre nich pripravím. Lebo aj zajtra urobím to isté.
17 (9) Haman odišiel od kráľa naradostený a v dobrej nálade. No keď zazrel Žida Mardocheja na nádvorí, náramne sa rozčúlil.
18 (10) Keď prišiel domov, privolal priateľov a svoju ženu Zósaru.
19 (11) Ukázal svoje bohatstvo a slávu, ktorou ho kráľ obdaril, i na to, že ho urobil prvým mužom vo vedení ríše.
20 (12) Napokon Haman povedal: Kráľovná nepozvala okrem kráľa nikoho iného na hostinu iba mňa. Som pozvaný na zajtra.
21 (13) Mne sa však také čosi nepáči, kým na nádvorí stretám toho Žida Mardocheja.
22 (14) Jeho žena Zósara a priatelia mu povedali: Rozkáž pripraviť šibenicu vysokú päťdesiat lakťov a ráno povedz kráľovi, aby dal obesiť Mardocheja na to drevo. Ty však choď na hostinu s kráľom a zabávaj sa. Tento návrh sa Hamanovi zapáčil a dal pripraviť šibenicu.
Pocta pre Mardocheja
6 1 Tú noc Pán odoprel kráľovi spánok, a tak kráľ povedal svojmu učiteľovi, aby mu priniesol kroniku a aby mu z nej čítal.
2 V nej narazil na zápis, ktorý hovoril o Mardochejovi, ako upozornil kráľa na dvoch kráľových eunuchov, že počas strážnej služby stroja úklady, aby zavraždili Artaxerxa.
3 Kráľ sa spýtal: Ako sme vyznamenali Mardocheja alebo ako sme sa mu odvďačili? Kráľovi pobočníci mu povedali: Neurobil si preňho nič.
4 Kým si kráľ zisťoval podrobnosti o Mardochejovej oddanej službe, na nádvorí sa objavil Haman. Kráľ sa opýtal: Kto je na nádvorí? Haman vošiel dnu, aby povedal kráľovi, nech dá obesiť Mardocheja na šibenicu, ktorú pripravil.
5 Kráľovi pobočníci povedali: Na nádvorí stojí Haman. Nato kráľ povedal: Zavolajte ho!
6 Kráľ povedal Hamanovi: Čo mám urobiť pre človeka, ktorého chcem vyznamenať? Haman si povedal: Koho iného chce kráľ vyznamenať, ak nie mňa?
7 Preto kráľovi odpovedal: Človekovi, ktorého chce kráľ vyznamenať,
8 nech prinesú kráľovi sluhovia šaty z jemnej látky, ktoré si oblieka kráľ, a nech mu dá koňa, na ktorého si kráľ sadá.
9 Oboje nech sa dá jednému z vynikajúcich kráľových priateľov a ten nech oblečie človeka, ktorého kráľ miluje, a nech ho posadí na koňa a rozhlasuje po uliciach mesta: Toto sa dostane každému človeku, ktorého kráľ vyznamená.
10 Kráľ povedal Hamanovi: Ako si to povedal, tak urob Židovi Mardochejovi, ktorý koná službu na nádvorí. A nevynechaj ani slovko z toho, čo si povedal.
11 Haman zobral šaty aj koňa, obliekol Mardocheja a vysadil ho na koňa, prechádzal ulicami mesta a rozhlasoval: Toto sa dostane každému človeku, ktorého chce kráľ vyznamenať.
12 Mardochej sa vrátil na nádvorie a Haman zamieril domov zronený a so sklonenou hlavou.
13 Keď Haman vyrozprával svojej žene Zósare a priateľom, čo sa mu prihodilo, priatelia a žena mu povedali: Ak je Mardochej z pokolenia Židov a ak toto je začiatok tvojho ponižovania, čaká ťa tvrdý pád. Nebudeš schopný postaviť sa mu na odpor, pretože s ním je živý Boh. —
14 Ešte kým hovorili, prišli eunusi a súrili Hamana, aby išiel na hostinu, ktorú pripravila Ester.
Hamanov pád
7 1 Kráľ aj Haman prišli ku kráľovnej, aby spoločne hodovali.
2 Na druhý deň pri popíjaní vína povedal kráľ Ester: O čo ide, kráľovná Ester, čo je tvoja žiadosť a aké je tvoje želanie? Dostaneš to až do polovice môjho kráľovstva.
3 Ona odpovedala: Ak som našla priazeň u kráľa, nech je podľa mojej žiadosti zachovaný môj život a podľa môjho želania život môjho ľudu.
4 Boli sme totiž predaní, ja i môj ľud, aby nás zahubili, olúpili a zotročili — my aj naše deti —, aby sme sa stali sluhami a slúžkami. Nevenovala som tomu pozornosť. Ten intrigán[*] V gr. je slovo diabolos (porov. 8,1). si nezaslúži byť na kráľovskom dvore.
5 Kráľ sa opýtal: Kto je ten, čo si trúfol spáchať taký čin?
6 Ester povedala: Tým človekom je Haman, tento nepriateľ a zlosyn. Haman ostal pred kráľom a kráľovnou otrasený.
7 Kráľ vstal od hostiny a odišiel do záhrady. Haman začal prosiť kráľovnú, lebo videl, že je s ním zle.
8 Keď sa kráľ vrátil zo záhrady, Haman ležal na lôžku, na ktoré sa predtým vrhol, prosiac kráľovnú. Kráľ povedal: Tak ty ešte aj obťažuješ ženu v mojom dome? Keď to Haman počul, zdrvený odvrátil tvár.
9 Bugajčan, jeden z eunuchov, povedal kráľovi: Pozri, Haman pripravil aj šibenicu Mardochejovi, tomu, čo tú správu priniesol kráľovi. Šibenica u Hamana sa týči do výšky päťdesiat lakťov. Nato kráľ povedal: Nech na ňu obesia jeho.
10 Hamana obesili na šibenicu, ktorú nachystal pre Mardocheja. Vtedy sa kráľov hnev utíšil.
Žalmy
147 12 Jeruzalem, oslavuj Hospodina,
Sion, chváľ svojho Boha!
13 On spevnil závory tvojich brán,
požehnal tvojich synov v tebe.
14 Tvojim hraniciam zabezpečuje pokoj,
sýti ťa najlepšou pšenicou.
15 Posiela na zem svoju reč,
rýchlo sa šíri jeho slovo.
16 On sype sneh ako vlnu,
srieň rozsýpa ako popol,
17 ľadovec rozhadzuje ako odrobiny chleba.
Kto odolá jeho mrazu?
18 Pošle slovo, nastáva odmäk,
zošle vietor, a vody prúdia.
19 Svoje slovo oznámil Jákobovi,
svoje ustanovenia a rozhodnutia Izraelovi.
20 Neurobil tak inému národu,
preto nepoznali jeho rozhodnutia.
Haleluja!
Evanjelium podľa Marka
Zajatie Ježiša
14 43 Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších, vyzbrojený mečmi a kyjmi.
44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.
45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal ho.
46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho.
47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
48 Ježiš im povedal: Vyšli ste na mňa ako na lotra s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali?
49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.
50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.
51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho,
52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.
Ježiš pred veľradou
53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.
54 Peter ho z diaľky nasledoval až po nádvorie veľkňaza. Tam si sadol medzi stráž a zohrieval sa pri ohni.
55 Veľkňaz i celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali.
56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nezhodovali.
57 Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili:
58 Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram tento chrám postavený rukami a za tri dni vybudujem nový, nie rukami postavený.
59 Ale ani tieto svedectvá neboli rovnaké.
60 Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?
61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?
62 Nato Ježiš odpovedal: Ja som.
Uvidíte Syna človeka
sedieť po pravici Moci
a prichádzať s nebeskými oblakmi.
63 Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov?
64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? Nato všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť.
65 Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.
Peter zapiera Ježiša
66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza.
67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.
68 On to však zaprel a povedal: Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút[*] Tento dodatok je len v niektorých rkp..
69 Keď ho slúžka zazrela, začala znova hovoriť okolostojacim: Aj tento je jeden z nich.
70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan.
71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!
72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš; chytil sa za hlavu a plakal.
Príslovia
20 10 Dvojaké závažie a dvojaká miera —
oboje sa protiví Hospodinovi.
11 Už chlapec svojimi skutkami dáva najavo,
či je čisté a správne jeho konanie.