Čítania na deň: 14. 11. 2025
Prídavky ku knihe Daniel
Bél a drak[*] Text príbehu býva zaradený ako 14. kapitola knihy Daniela.
14 1 Kráľ Astyagés bol pripojený k svojim otcom a jeho kráľovstvo prevzal Peržan Kýros.
2 Daniel bol kráľovým spoločníkom pri stole a bol najváženejší spomedzi všetkých kráľových priateľov.
3 Babylončania mali modlu, ktorá sa volala Bél. Denne pre ňu spotrebovali dvanásť meríc najjemnejšej pšeničnej múky, štyridsať oviec a šesť amfor vína.
4 Kráľ modlu uctieval a každý deň sa jej šiel pokloniť, ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu.
5 Kráľ sa ho spýtal: Prečo sa neklaniaš Bélovi? On odpovedal: Pretože neuctievam modly vyrobené rukou, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo i zem a ktorý vládne nad každým živým tvorom.
6 Kráľ mu povedal: Vari sa ti nezdá, že Bél je živý boh? Nevidíš, koľko toho každý deň poje a vypije?
7 Daniel sa zasmial a povedal: Nedaj sa balamutiť, kráľ! Lebo tento boh je vnútri číra hlina a zvonku bronz. Nikdy nejedol ani nepil.
8 Vtedy sa kráľ nahneval, zavolal svojich kňazov a povedal im: Ak mi nepoviete, kto hlce tie výdavky, zomriete. No ak dokážete, že ich poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi.
9 Daniel povedal kráľovi: Nech sa stane podľa tvojich slov. Bélových kňazov okrem žien a detí bolo sedemdesiat.
10 Kráľ prišiel s Danielom do Bélovej svätyne.
11 Bélovi kňazi povedali: Pozri, my vyjdeme von a ty, kráľ, priprav jedlá, namiešaj víno, polož ho, zavri dvere a zapečať ich svojím prsteňom. Keď potom ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko zjedol, zomrieme. Inak zomrie Daniel, ktorý luhal proti nám.
12 Netrápili sa, pretože pod obetným stolom urobili tajný vchod; ním pravidelne vchádzali dnu a obety odnášali.
13 Keď teda kňazi vyšli, kráľ predložil pokrmy Bélovi.
14 Daniel však prikázal svojim sluhom, aby doniesli popol a porozsýpali ho po celom chráme tak, aby to videl iba kráľ. Keď vyšli von, zavreli dvere a zapečatili ich kráľovským prsteňom. Potom odišli.
15 Kňazi prišli v noci podľa svojho zvyku aj so ženami a s deťmi a všetko pojedli a vypili.
16 Kráľ vstal včasráno a Daniel s ním.
17 Kráľ sa opýtal: Daniel, sú pečate neporušené? A on odpovedal: Neporušené, kráľ.
18 Len čo otvoril dvere, kráľ pozrel na obetný stôl a zvolal silným hlasom: Veľký si, Bél, a niet u teba nijakej lesti.
19 Ale Daniel sa zasmial, zadržal kráľa, aby nešiel dnu, a povedal mu: Pozri sa na podlahu a uvedom si, čie sú tie stopy.
20 Kráľ povedal: Vidím stopy mužov, žien a detí.
21 Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a kázal pochytať kňazov, ich ženy aj deti. Ukázali mu tajné dvere, cez ktoré vchádzali a konzumovali, čo bolo na obetnom stole.
22 Kráľ ich dal usmrtiť a Béla vydal napospas Danielovi. Ten ho rozbil i s jeho svätyňou.
23 V Babylone bol aj veľký drak, ktorého Babylončania uctievali.
24 Kráľ povedal Danielovi: Nemôžeš povedať, že to nie je živý boh. Pokloň sa mu.
25 Ale Daniel odpovedal: Klaňať sa budem Pánovi, svojmu Bohu, lebo on je živý Boh. Ty však, kráľ, daj mi povolenie a ja draka zabijem bez meča i bez palice.
26 Kráľ povedal: Dávam ti povolenie.
27 Vtedy Daniel vzal smolu, tuk a vlasy, dal to spolu variť, narobil z toho placky a vložil ich do drakovej tlamy. Drak to zožral a praskol. Vtedy Daniel povedal: Pozrite, čo uctievate.
28 Keď to Babylončania počuli, náramne sa nahnevali, postavili sa proti kráľovi a hovorili: Žid sa stal kráľom. Zničil Béla, zabil draka, dal pobiť kňazov.
29 Prišli ku kráľovi a povedali: Vydaj nám Daniela. Ak to neurobíš, zabijeme teba i tvoju rodinu.
30 Keď kráľ videl, že naňho priveľmi naliehajú, v tiesni im Daniela vydal.
31 Oni ho hodili do jamy s levmi. Bol tam šesť dní.
32 V tej jame bolo sedem levov. Denne im dávali dve telá a dve ovce. Vtedy im však nedali nič, len aby zožrali Daniela.
33 V Judsku vtedy žil prorok Habakuk[*] V pôvodine Ambakum.. Ten navaril jedlo, do nádoby nadrobil chlieb a šiel to na pole zaniesť žencom.
34 Vtedy Pánov anjel povedal Habakukovi: Jedlo, ktoré máš, zanes Danielovi do Babylonu do levovej jamy.
35 Habakuk odpovedal: Pane, Babylon som nevidel a tú jamu nepoznám.
36 Vtedy ho Pánov anjel uchopil za temeno hlavy, a držiac ho za vlasy, silou svojho dychu ho preniesol do Babylonu a zložil pred jamou.
37 Habakuk zakričal: Daniel, Daniel, vezmi si jedlo. Posiela ti ho Boh.
38 Daniel povedal: Rozpamätal si sa na mňa, Bože. Ty neopúšťaš tých, čo ťa milujú.
39 Daniel vstal a začal jesť. Pánov anjel v tej chvíli vrátil Habakuka domov.
40 Na siedmy deň prišiel kráľ oplakať Daniela. Pristúpil k jame, nazrel do nej a videl Daniela, ako tam sedí.
41 Vtedy zvolal mocným hlasom: Veľký si, Pán, Boh Danielov, okrem teba iného niet.
42 Daniela dal vytiahnuť, ale vinníkov, ktorí sa usilovali o jeho záhubu, uvrhol do jamy a pred jeho očami ich levy zožrali.
Žalmy
(jod)
119 73 Tvoje ruky ma utvorili a upevnili,
pomôž mi pochopiť a naučiť sa tvoje príkazy.
74 Tí, čo sa ťa boja, ma uvidia a potešia sa,
pretože čakám na tvoje slovo.
75 Viem, Hospodin, že tvoje rozhodnutia sú spravodlivé,
právom si ma pokoril.
76 Kiež ma poteší tvoja milosť,
ako si sľúbil svojmu služobníkovi.
77 Kiež sa prejaví na mne tvoje zľutovanie, aby som žil,
lebo tvoj zákon je mojím potešením.
78 Kiež sú zahanbení pyšní, že mi bezdôvodne krivdili;
ja však rozjímam o tvojich rozkazoch.
79 Kiež sa vrátia ku mne tí, čo sa ťa boja,
tí, čo tvoje rozhodnutia poznajú.
80 Kiež je moje srdce bezúhonné podľa tvojich predpisov,
aby som nebol zahanbený.
Jakubov list
Priateľstvo so svetom
4 1 Odkiaľ pochádzajú boje medzi vami a odkiaľ rozbroje? Nie vari odtiaľ — z vašej žiadostivosti, ktorá brojí vo vašich údoch?
2 Ste žiadostiví, ale nemáte; vraždíte a závidíte, ale nemôžete nič dosiahnuť; bijete sa a bojujete, ale nič nemáte, lebo neprosíte;
3 prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle; chcete to premárniť podľa svojich zlých žiadostí.
4 Cudzoložnice[*] Var.: Cudzoložníci a cudzoložnice., či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvom proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha.
5 Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: Boh žiarlivo túži po duchu, ktorého vložil do nás[*] Prekl.: Duch, ktorý prebýva v nás, až žiarlivo túži po nás.?
6 Dáva však väčšiu milosť. Preto hovorí:
Boh sa pyšným protiví,
ale pokorným dáva milosť.
7 Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás.
8 Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, vnútorne rozpoltení, posväťte si srdcia!
9 Bedákajte, nariekajte a plačte! Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
10 Pokorte sa pred Pánom a povýši vás.
Proti ohováraniu
11 Bratia, neohovárajte sa navzájom. Kto ohovára brata alebo ho súdi, ohovára a súdi zákon. Ale ak súdiš zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca.
12 Len jeden je zákonodarca a sudca, ktorý má moc spasiť i zahubiť. Ale ktože si ty, že súdiš blížneho?
Varovanie pred samochválou
13 A teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme obchodovať a zarábať —
14 vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom. Veď ste para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne.
15 Namiesto toho by ste mali povedať: Ak bude Pán chcieť, budeme žiť a vykonáme to alebo ono!
16 Teraz sa však vychvaľujete vo svojej pýche. Každá takáto samochvála je zlá.
17 A tak kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech.
Príslovia
17 3 Taviaca nádoba je na striebro a pec na zlato,
srdcia však skúša Hospodin.
4 Ničomník počúva podlé pery,
klamár nakláňa sluch k zlomyseľnému jazyku.