Čítania na deň: 16. 12. 2025
Izaiáš
Hospodin zachráni Sion
33 1 Beda ti, ktorý ničíš, a sám nie si zničený,
ty, čo zrádzaš, a teba nezrádzajú.
Keď skončíš ničenie, budeš zničený,
a keď zavŕšiš zradu, budeš zradený.
2 Hospodin, zmiluj sa nad nami, očakávame ťa,
každé ráno buď našou silou
a v čase súženia našou spásou.
3 Pred dunivým hlasom ujdú ľudia,
keď ty povstaneš, rozpŕchnu sa národy.
4 Vašu korisť vám uchmatnú, ako keď odlietajú kobylky,
potom sa vrhnú na ňu, ako sa kobylky vrhajú na úrodu.
5 Vyvýšený je Hospodin, lebo býva na výsostiach,
Sion napĺňa právom a spravodlivosťou.
6 On bude istotou tvojich čias,
bohatstvom spásy, múdrosti a poznania.
Bázeň pred Hospodinom bude tvoj poklad.
7 Hľa, hrdinovia bedákajú na ulici
a poslovia pokoja horko plačú.
8 Pusté sú cesty, niet pútnikov na chodníkoch,
zmluva sa zrušila, mestá sú znevážené
a človeka nepokladajú za nič.
9 Chradnúca zem smúti, Libanon je zahanbený, napadnutý voškami,
Šáron je vysušený ako step,
Bášan a Karmel zhadzujú lístie.
10 Teraz povstanem, hovorí Hospodin,
teraz sa vyvýšim, teraz sa pozdvihnem.
11 Počnete seno a porodíte plevy,
váš dych je oheň, ktorý vás strávi.
12 Národy budú vypálené ako vápno,
ako posekané tŕnie budú spálené v ohni.
13 Vy, vzdialení, čujte, čo som urobil,
a vy, blízki, presvedčte sa o mojej moci.
14 Hriešnici sa trasú na Sione,
bezbožníkov zachvacuje strach.
Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni?
Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch?
15 Ten, čo kráča podľa spravodlivosti a hovorí úprimne,
odmieta zisk z útlaku,
kto odmieta rukami sa dotknúť úplatku,
zapcháva si uši, aby nepočul o krvi
a zatvára si oči, aby nevidel zlo,
16 ten bude bývať na výšinách,
skalná pevnosť bude jeho útočiskom,
dostane svoj chlieb a ustavične bude mať vodu.
Návrat do Jeruzalema
17 Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nádhere,
uvidia rozsiahlu krajinu.
18 Tvoje srdce bude spomínať na hrôzu:
Kde je ten, čo počítal?
Kde je ten, čo vážil?
Kde je ten, čo zratúval veže?
19 Neuvidíš bezočivý národ,
národ s nejasnou a nezrozumiteľnou rečou,
so zajakavým jazykom, ktorému nemožno rozumieť.
20 Hľaď na Sion, miesto našich sviatkov,
tvoje oči uvidia Jeruzalem,
bezpečný príbytok, neprenosný stan,
jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu,
ani jeden jeho povraz neroztrhnú.
21 Tam je náš vznešený Hospodin,
miesto širokých riečnych prúdov,
cez ktoré sa nepreplaví
veslami hnané plavidlo
ani mocná loď sa cezeň nepreplaví.
22 Lebo Hospodin je náš sudca,
Hospodin je náš zákonodarca,
Hospodin je náš kráľ, on nás spasí.
23 Tvoje povrazy sú uvoľnené,
neudržia stožiar na podstavci,
nerozvinú zástavu.
Vtedy sa bude deliť veľká korisť
a ulúpia z nej aj tí, čo krívajú.
24 Nikto z obyvateľov nepovie: Som chorý.
Ľudu, čo tam býva, odpustí sa vina.
Edóm a Sion
Súd nad Edómom
34 1 Národy, pristúpte a počúvajte,
načúvajte, ľudia!
Nech počúva zem a to, čo ju napĺňa,
svet a všetko, čo z neho vzišlo.
2 Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy,
je rozhorčený na všetky ich vojská,
podrobil ich kliatbe záhuby, vydal ich na zabitie.
3 Ich zabití budú pohodení,
z ich mŕtvol bude vychádzať zápach,
vrchy rozmoknú od ich krvi.
4 Všetky nebeské zástupy ochabnú,
nebesia sa zvinú ako zvitok
a celé ich vojsko zoslabne,
ako keď vädne lístie z viniča
a padá ako z figovníka.
5 Veď môj meč v nebesiach sa už dosť opojil,
hľa, dopadne na Edóm,
aby súdil ľud určený na záhubu.
6 Meč Hospodina sa presýtil krvou,
stučnel z tuku, z krvi býkov a capov,
z tuku obličiek baranov,
lebo Hospodin koná obetu v Bocre
a veľké krviprelievanie v edómskej krajine.
7 Padnú s nimi aj byvoly, býčky i býky,
ich zem presiakne krvou
a ich pôda sa zasýti tukom.
8 Veď prišiel deň Hospodinovej pomsty,
rok odplaty pre spor Siona.
9 Jeho potoky sa zmenia na smolu,
prach na síru
a jeho krajina bude horieť ako smola.
10 V noci ani vo dne nevyhasne,
neustále bude z nej vystupovať dym,
z pokolenia na pokolenie bude pustá,
nik cez ňu už nikdy neprejde.
11 Zaujme ju pelikán a jež,
sova a krkavec budú v nej bývať,
roztiahne nad ňou povraz pustoty
a olovnicu prázdnoty.
12 Jej veľmoži budú volať:
Niet kráľovstva!
a všetky jej kniežatá zmiznú.
13 Tŕním zarastú jej paláce,
pŕhľavou a bodľačím jej pevnosti,
bude príbytkom šakalov
a obydlím pštrosov.
14 Zíde sa púštna zver s hyenami,
cap-démon zavolá na svojho druha,
utiahne sa tam lilít[*] Nočná príšera v ľudových predstavách.
a odpočinie si.
15 Zahniezdi sa tam had,
znesie vajcia, vyliahnu sa mláďatá
a zoskupí ich k sebe.
Zaiste sa tam zhromaždia supy
jeden po druhom.
16 Skúmajte v Hospodinovej knihe a čítajte:
Nikto z nich nebude chýbať,
vzájomne sa nebudú vyhľadávať,
lebo to prikázali Hospodinove ústa
a jeho Duch ich zhromaždil.
17 On sám ich vylosoval,
jeho ruka im metrom rozdelila krajinu.
Navždy ju budú vlastniť,
z pokolenia na pokolenie tam budú bývať.
Návrat verných na Sion
35 1 Teš sa, pláň a pustatina,
plesaj, púšť a rozkvitni ako šafran!
2 Prekvitať bude a plesať,
áno, zaplesá a zajasá,
prijme slávu Libanonu,
nádheru Karmelu a Šárona.
Oni uvidia Hospodinovu slávu,
velebu nášho Boha.
3 Pozdvihnite ochabnuté ruky,
upevňujte podlomené kolená!
4 Povedzte malomyseľným:
Vzchopte sa, nebojte sa!
Pozrite, váš Boh!
Príde s pomstou, Božou odplatou,
on sám príde, aby vás zachránil.
5 Vtedy sa otvoria oči slepých
aj uši hluchých sa otvoria.
6 Vtedy chromý bude skákať ako jeleň
a jazyk nemého zaplesá,
lebo vyvrú vody na púšti
a potoky na pustatine.
7 Vyschnutá zem sa stane jazerom,
vyprahnutá pôda prameňom vôd
a na mieste, kde odpočívali šakaly,
bude tráva, tŕstie a šašina.
8 Bude tam chodník, cesta,
tá, čo sa bude volať svätou cestou,
po ktorej nečistý neprejde,
bude iba pre môj ľud,
čo po nej pôjde,
a jednoduchí na nej nezblúdia.
9 Nebude tam lev
a nevstúpi na ňu dravá zver;
nijaká sa tam nenájde,
iba vykúpení tade pôjdu.
10 Vrátia sa tí, ktorých oslobodil Hospodin,
s jasotom prídu na Sion.
Večná radosť bude na ich tvárach,
veselosť a jasot získajú
a pominie smútok a vzdychanie.
Žalmy
Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš
139 1 Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm.
Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš.
2 Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam,
i môj zámer zďaleka poznáš.
3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím,
o všetkých mojich cestách vieš.
4 Ešte nemám slovo na jazyku
a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.
5 Obkľučuješ ma zo všetkých strán,
svoju ruku kladieš na mňa.
6 Žasnem nad tvojím poznaním,
je privysoko, nedosiahnem ho.
7 Kam by som odišiel pred tvojím Duchom,
kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8 Keby som vystúpil na nebesia, si tam,
keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam.
9 Keby som mal krídla rannej zory
a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori,
10 aj ta by ma priviedla tvoja ruka
a tvoja pravica by sa ma ujala.
Evanjelium podľa Marka
Ježišovo premenenie
9 2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich do ústrania na vysoký vrch. Tam sa pred nimi premenil.
3 Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť.
4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: Učiteľ, dobre je nám tu![*] Prekl.: Učiteľ, dobre je, že sme tu. Postavme tri stany — jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.
6 Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.
7 Tu sa utvoril oblak, zatienil ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvajte!
8 Keď sa spamätali a rozhliadli okolo seba, nevideli už nikoho, len Ježiša.
9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10 Oni zachovali tento príkaz, len sa jeden druhého pýtali, čo to znamená vstať z mŕtvych.
11 Jeho sa pýtali: Prečo zákonníci tvrdia, že najprv musí prísť Eliáš?
12 Opovedal im: Najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať?
13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.
Uzdravenie posadnutého chlapca
14 Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú.
15 Len čo ho videli, všetci ľudia užasli. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili.
16 Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate?
17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty.
18 Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.
19 Ježiš im odpovedal: Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!
20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena.
21 Ježiš sa pýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva.
22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!
23 Ježiš mu odpovedal: Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné.
24 Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej neviere!
25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!
26 Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel.
27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal.
28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my?
29 Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou[*] Var.: + a pôstom..
Príslovia
19 15 Lenivosť pohružuje do hlbokého spánku,
ten, čo zaháľa, bude hladovať.
16 Kto zachováva prikázanie, zachová si život,
kto sa nestará o svoje cesty, zomrie.