Čítania na deň: 28. 2. 2026 (Sobota po 1. nedeli Štyridsiatnice)
Exodus — Druhá Mojžišova kniha
Siedma rana: krupobitie
9 13 Hospodin povedal Mojžišovi: Včasráno predstúp pred faraóna a povedz mu: Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil,
14 lebo teraz zošlem na teba, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud všetky pohromy, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja.
15 Už vtedy, keď som vystrel svoju ruku, aby som teba i tvoj ľud trestal morom, mohol som ťa odstrániť zo zeme.
16 Zachoval som ťa však len preto, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc a po celej zemi sa rozprávalo o mojom mene.
17 Ty sa ďalej voči môjmu ľudu správaš povýšenecky a nechceš ho prepustiť.
18 Preto zajtra o tomto čase zošlem také prudké krupobitie, aké nebolo v Egypte odvtedy, čo trvá, až dodnes.
19 Rýchlo daj teda odviesť do bezpečia stáda a všetko, čo máš na poli. Všetci ľudia a zvieratá, čo budú na poli a nie pod strechou, zasiahne krupobitie a zahynú.
20 Tí z faraónových služobníkov, ktorí sa zľakli Hospodinových slov, doviedli svojich otrokov i stáda do prístrešia.
21 Tí, čo si Hospodinovo slovo nevzali k srdcu, nechali otrokov i stáda na poli.
22 Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku k nebu. Na celý Egypt príde krupobitie, ktoré postihne ľudí, dobytok i všetko poľné rastlinstvo v krajine.
23 Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie.
24 Za krupobitia šľahal oheň. Niečo také strašné nebolo v celom Egypte, odkedy sa stal národom.
25 Ľadovec zbil v celom Egypte všetko, čo bolo na poli, od ľudí po dobytok. Krupobitie zničilo všetko poľné rastlinstvo a polámalo všetky stromy na poli.
26 Len v kraji Góšen, kde bývali Izraeliti, ľadovec nebol.
27 Vtedy si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zase som zhrešil. Hospodin je spravodlivý, ja a môj ľud sme však bezbožní.
28 Proste Hospodina. Hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás, nemusíte tu zostať.
29 Mojžiš mu odpovedal: Len čo vyjdem z mesta, vystriem ruky k Hospodinovi. Prestane hromobitie i ľadovec, aby si poznal, že zem je Hospodinova.
30 Viem však, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte stále nebudete báť Hospodina, Boha.
31 Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan práve kvitol.
32 Pšenica a špalda zbité neboli, lebo sú neskoršie.
33 Mojžiš odišiel z mesta od faraóna a zdvihol ruky k Hospodinovi. Hromobitie i ľadovec prestali a dážď sa už nelial na zem.
34 Keď faraón videl, že dážď, ľadovec a hromobitie prestali, hrešil ďalej. Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce.
35 Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté a Izraelitov neprepustil, ako to predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.
Ôsma rana: kobylky
10 1 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Choď k faraónovi. Ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som medzi nimi mohol vykonať tieto svoje znamenia
2 a ty si mohol rozprávať svojim synom a vnukom o tom, čo som vykonal v Egypte, ako aj o znameniach, ktoré som medzi nimi urobil, aby ste vedeli, že ja som Hospodin.
3 Mojžiš a Áron odišli k faraónovi a povedali mu: Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!
4 Ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud, už zajtra pošlem na tvoje územie kobylky.
5 Pokryjú zem, takže ju nebude možno vidieť. Zožerú aj zvyšok, čo vám zostal po ľadovci, a na poli poobžierajú všetky pučiace stromy.
6 Naplnia tvoje domy, domy všetkých tvojich služobníkov i domy všetkých Egypťanov. Niečo také nevideli ani tvoji otcovia, ani tvoji dedovia odvtedy, čo boli na zemi, až dodnes. Potom sa Mojžiš obrátil a odišiel od faraóna.
7 Faraónovi služobníci povedali: Dokedy nás tento bude ohrozovať? Prepusť ten ľud, nech slúži Hospodinovi, svojmu Bohu. Neuvedomuješ si, že Egyptu hrozí zánik?
8 Potom Mojžiša a Árona priviedli opäť k faraónovi, ktorý im povedal: Choďte a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto vlastne má odísť?
9 Mojžiš odpovedal: Odídeme so svojimi deťmi a starcami, so svojimi synmi a dcérami; pôjdeme so svojimi ovcami a dobytkom, lebo máme slávnosť na počesť Hospodina.
10 Faraón im povedal: Nech je tak! Hospodin je s vami tak, ako ja prepustím vás a vaše deti. Vy však iste máte nejaký zlý úmysel.
11 Nie tak! Len vy, muži, môžete odísť a slúžiť Hospodinovi. Veď to ste chceli. S tým ich vyhnali od faraóna.
12 Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku nad Egypt, aby naň prileteli kobylky a požrali v krajine všetky byliny zeme, všetko, čo zostalo po ľadovci.
13 Mojžiš zodvihol palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul po celý deň a celú noc. Ráno východný vietor privial kobylky.
14 Kobylky prileteli na celý Egypt a spustili sa na celé jeho územie v takom množstve, aké nikdy predtým nebolo a nikdy ani nebude.
15 Pokryli povrch celej krajiny, takže sa celkom zatemnila. Kobylky požrali všetky byliny na zemi i všetko ovocie na stromoch, čo zostalo po ľadovci. V celom Egypte nezostalo nič zelené ani na stromoch, ani na bylinách.
16 Faraón náhle povolal Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám.
17 Prosím, zbav ma ešte tentoraz hriechu. Modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil odo mňa túto smrť.
18 Mojžiš teda odišiel od faraóna a prosil Hospodina.
19 Hospodin obrátil vietor, takže víchrica od mora odniesla kobylky a vrhla ich do vôd Červeného mora. Na celom egyptskom území z nich nezostala ani jediná.
20 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce, takže Izraelitov neprepustil.
Deviata rana: tma
21 Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a na Egypt doľahne taká hustá tma, že sa bude dať nahmatať.
22 Mojžiš vystrel ruku k nebu a v celom Egypte nastala tri dni trvajúca hustá tma.
23 Ľudia sa navzájom nevideli; tri dni sa nikto neodvážil pohnúť z miesta. Tam však, kde bývali Izraeliti, bolo svetlo.
24 Vtedy faraón zavolal Mojžiša a povedal: Choďte, slúžte Hospodinovi! Nechajte tu len ovce a dobytok. Aj deti môžu ísť s vami.
25 Mojžiš odpovedal: Ty sám nám musíš dať, čo potrebujeme na obety s hostinou a na spaľované obety, aby sme ich priniesli Hospodinovi, svojmu Bohu.
26 S nami pôjdu aj naše stáda; nezostane tu ani kopyto, lebo z nich si vyberieme, čo bude potrebné na službu Hospodinovi, nášmu Bohu. My ešte nevieme, čo treba obetovať Hospodinovi, kým ta neprídeme.
27 Hospodin však zatvrdil srdce faraóna a ten ich nechcel prepustiť.
28 Faraón povedal Mojžišovi: Odíď odo mňa! Neopováž sa mi ukázať na oči, lebo v deň, keď ťa uvidím, zomrieš!
29 Mojžiš odpovedal: Nech je tak, ako si povedal; už sa ti neukážem na oči.
Ohlásenie poslednej pohromy
11 1 Hospodin povedal Mojžišovi: Ešte jednou ranou zasiahnem faraóna a Egypt. Potom vás prepustí; ba nielen prepustí, ale priam vás vyženie.
2 Povedz teda ľudu, aby si každý muž vyžiadal od svojho priateľa a každá žena od svojej susedky strieborné a zlaté predmety.
3 Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu. Mojžiša si totiž v Egypte mimoriadne vážili faraónovi služobníci i jeho ľud.
4 Potom Mojžiš povedal: Hospodin hovorí: O polnoci prejdem Egyptom.
5 V Egypte zomrú všetci prvorodení od faraónovho prvorodeného syna, ktorý má zasadnúť na trón, až po prvorodeného syna otrokyne, ktorá je pri žarnove, ako aj všetko prvorodené z dobytka.
6 Po celom Egypte sa bude ozývať veľký nárek, akého dosiaľ nebolo a ani nebude.
7 Na nijakého Izraelitu ani len pes nezašteká — ani na človeka, ani na dobytča — aby ste poznali, že Hospodin robí rozdiel medzi Egyptom a Izraelom.
8 Potom prídu ku mne všetci tvoji služobníci, poklonia sa mi a budú prosiť: Odíď aj so všetkým svojím ľudom, ktorý ťa nasleduje. Potom odídem. Potom Mojžiš odišiel od faraóna veľmi rozhnevaný.
9 Hospodin povedal Mojžišovi: Faraón vás neposlúchne, preto sa v Egypte stane ešte veľa mojich zázrakov.
10 Mojžiš a Áron všetky tie zázraky pred faraónom urobili, no Hospodin faraónovo srdce zatvrdil, takže Izraelitov zo svojej krajiny neprepustil.
Žalmy
Dám pozor na svoje správanie
39 1 Pre zbormajstra Jedutúna[*] Píše sa aj Jedítun v Ž 62,1 a 77,1. Ide o skupinu levitov (1Krn 16,38—42) poverených spevom a strážením brán.. Dávidov žalm.
2 Povedal som: Dám pozor na svoje správanie,
aby som nezhrešil jazykom.
Budem držať ústa na uzde,
kým je bezbožník pri mne.
3 Odmlčal som sa a onemel.
Bol som ticho, no bez výsledku.
Moja bolesť sa rozjatrila.
4 Srdce sa mi rozpálilo v hrudi.
Oheň vzplanul pri rozjímaní.
Musel som prehovoriť.
5 Hospodin, daj mi poznať, kedy skonám,
a aký je počet mojich dní,
aby som si uvedomil, aký som pominuteľný.
6 Hľa, dal si mi času na piaď
a dĺžka môjho života pre teba je ako nič.
Každý človek je len akoby vánok,
aj keď pevne stojí. — Sela —
7 Človek pobieha sem i ta ako tieň,
vzrušuje sa pre zbytočnosti,
hromadí, hoci nevie, kto to zoberie.
8 Na čo by som mal teda čakať, Pane?
Moja nádej sa upiera k tebe,
9 zbav ma každej viny.
Nevydávaj ma bláznovi na posmech.
10 Zmĺknem a neotvorím ústa,
lebo ty konáš.
11 Odvráť odo mňa svoje tresty,
hyniem pod údermi tvojej ruky.
12 Za previnenie napomínaš ľudí trestom,
ako moľ ničíš to, po čom túžia.
Veru, každý človek je len vánok. — Sela —
13 Hospodin, vypočuj moju modlitbu!
Venuj pozornosť môjmu volaniu o pomoc!
Nemlč, keď slzy prelievam!
Veď pre teba som len cudzinec,
iba pútnik ako všetci moji otcovia.
14 Odvráť svoj pohľad odo mňa,
aby som pookrial, skôr než odídem
a už ma nebude.
Túžobne som očakával Hospodina
40 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Túžobne som očakával Hospodina,
sklonil sa ku mne
a počul moje volanie o pomoc.
3 Vytiahol ma z jamy hrôzy,
z bahna a blata.
Nohy mi postavil na skalu
a spevňuje moje kroky.
4 Do úst mi vkladá novú pieseň,
chválospev na nášho Boha.
Mnohí to uvidia, budú sa báť
a dúfať v Hospodina.
5 Blahoslavený muž,
ktorý svoju nádej vkladá do Hospodina
a neobracia sa k nafúkancom[*] Prekl.: ľuďom Rahaba, čo súvisí s mýtickou obludou chaosu (Ž 89,11; Jób 9,13).
ani k tým, čo sa uchyľujú ku klamstvu.
6 Veľa divov si vykonal,
Hospodin, môj Bože,
a v tvojich zámeroch s nami
sa ti nik nevyrovná.
Chcel by som to hlásať a vyrozprávať,
je toho však viac, než sa dá spočítať.
7 Obetu ani dary si nepraješ,
ale otvoril si mi uši.
Spaľovanú obetu ani obetu za hriech si nežiadal.
8 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam.
Vo zvitku je napísané o mne,
9 že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj,
vo svojom vnútri mám tvoj zákon.
10 Radostne som oznámil spravodlivosť
vo veľkom zhromaždení.
Nezavrel som svoje ústa,
Hospodin, ty to vieš.
11 Nenechal som si tvoju spravodlivosť pre seba.
Rozprával som o tvojej vernosti a spáse.
Neutajil som tvoju milosť a pravdu
pred veľkým zhromaždením.
12 Ty, Hospodin, neodopieraj mi svoje milosrdenstvo!
Tvoje milosrdenstvo a vernosť nech ma ustavične chránia!
13 Zovreli ma ťažkosti,
ktorým niet počtu.
Doľahli na mňa moje viny,
nemôžem pre ne ani vzhliadnuť.
Je ich viac ako vlasov na mojej hlave,
až strácam odvahu.
14 Hospodin, ráč ma vyslobodiť!
Hospodin, ponáhľaj sa mi na pomoc!
15 Nech sa zahanbia a zapýria všetci,
čo ma chcú pripraviť o život.
Nech odtiahnu zahanbene tí,
čo sa tešia z môjho nešťastia.
16 Nech zmeravejú od hanby tí,
čo mi posmešne hovoria: Tak ti treba!
17 Nech sa v tebe tešia a radujú
všetci, čo ťa hľadajú.
Tí, čo milujú tvoju spásu,
nech vždy hovoria: Hospodin je veľký.
18 Ja som však biedny a úbohý,
ale Pán na mňa myslí.
Ty si moja pomoc a záchrana,
môj Bože, neváhaj!
Zjavenie Jána
Siedma pečať a zlatá kadidelnica
8 1 Keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi na polhodinu ticho.
2 Potom som videl sedem anjelov, ktorí stáli pred Bohom a dostali sedem poľníc.
3 Prišiel aj iný anjel a postavil sa pred oltár so zlatou kadidelnicou. Dostal mnoho kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, ktorý je pred trónom.
4 Dym z kadidla s modlitbami svätých vystupoval z ruky anjela pred Boha.
5 Anjel vzal kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a vrhol na zem. Vtom nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.
Poľnice
6 Sedem anjelov, ktorí mali sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.
7 Zatrúbil prvý: nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou bol vrhnutý na zem. Zhorela tretina zeme, zhorela tretina stromov a zhorela všetka zelená tráva.
8 Zatrúbil druhý anjel: akoby bol veľký vrch rozpálený ohňom vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv,
9 zahynula tretina morských živočíchov a tretina lodí bola zničená.
10 Zatrúbil tretí anjel: z neba spadla veľká hviezda, ktorá horela sťa fakľa. Padla na tretinu riek a na pramene vôd.
11 Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí pomrelo od vôd, lebo zhorkli.
12 Zatrúbil štvrtý anjel: zasiahnutá bola tretina slnka, tretinamesiaca a tretina hviezd, takže sa ich tretina zatmela, a deň i noc boli o tretinu temnejšie.
13 Potom som videl a počul orla, ako letí stredom neba a volá mohutným hlasom: Beda, beda, beda tým, čo bývajú na zemi, až zaznejú poľnice troch anjelov, ktorí ešte netrúbili.
9 1 Zatrúbil piaty anjel: videl som padajúcu hviezdu z neba na zem. Dostala kľúč od studne, ktorá vedie k priepasti.
2 Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil taký dym akoby z veľkej pece. Od dymu zo studne sa zatmelo slnko aj vzduch.
3 Z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.
4 Dostali rozkaz, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej zeleni, ani nijakému stromu, len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať.
5 Dostali však príkaz, aby ich nezabíjali, ale aby ich päťmesiacov trápili. Ich trápenie bolo ako trápenie človeka uštipnutého škorpiónom.
6 V tých dňoch budú ľudia hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si túžobne žiadať umrieť, ale smrť od nich utečie.
7 Kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja. Na hlavách mali akoby zlaté vence a ich tváre boli ako tváre ľudí.
8 Vlasy mali podobné ženským vlasom a ich zuby boli sťa zuby levov.
9 Mali akoby železné panciere a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja.
10 Chvosty mali ako škorpióny a v nich žihadlá, aby nimi päť mesiacov škodili ľuďom.
11 Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky Apollyón[*] T. j. Zhubca..
12 Prvé beda prešlo. Hľa, po ňom prichádzajú ešte dve ďalšie!
Príslovia
11 23 Túžbou spravodlivých je len dobro,
no bezbožníci môžu čakať iba hnev.
24 Jeden rozhadzuje a ešte mu pribúda,
kým druhý šetrí viac ako treba a zakúša núdzu.