Čítania na deň: 1. 3. 2026 (Druhá nedeľa Štyridsiatnice)
Exodus — Druhá Mojžišova kniha
Veľkonočný baránok
12 1 V Egypte Hospodin Mojžišovi a Áronovi povedal:
2 Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku.
3 Celej izraelskej pospolitosti oznámte: Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý rod zaobstará baránka; jedného baránka pre domácnosť.
4 Ak je rodina malá a nemohla by zjesť jedného baránka, nech sa spojí s najbližším susedom, aby ich bolo dosť na zjedenie baránka.
5 Baránok musí byť bez chyby, ročný samček. Môžete ho vybrať z jahniat alebo z kozliat.
6 Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohto mesiaca a pred večerom ho celé zhromaždenie izraelského spoločenstva zareže.
7 Vezmú z jeho krvi a potrú ňou obe veraje a ich hornú časť na dverách svojich domov, v ktorých budú jesť.
8 V tú istú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budú ho jesť spolu s nekvaseným chlebom a s horkými bylinami.
9 Nesmiete z neho jesť nič surové ani uvarené vo vode, len upečené na ohni s hlavou, nohami a vnútornosťami.
10 Nič z neho nesmie zostať do rána. Keby z neho niečo zostalo, spálite to na ohni.
11 Budete to jesť takto: budete mať opásané bedrá, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete ho jesť narýchlo, lebo je to Hospodinov pesach.
12 V tú noc prejdem cez Egypt a usmrtím v ňom všetko prvorodené od človeka až po dobytok. Nad všetkými egyptskými bohmi vykonám súd. Ja som Hospodin.
13 Vaším znamením bude krv na domoch, v ktorých bývate. Keď uvidím krv, obídem vás, takže vás zhubná rana nezastihne, keď budem biť Egypt.
14 Tento deň vám bude pamätným dňom. Budete si ho pripomínať ako slávnosť na počesť Hospodina. Budete ho sláviť z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie.
15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Hneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov. Každý, kto by od prvého do siedmeho dňa jedol niečo kysnuté, bude odstránený z Izraela.
16 V prvý deň budete mať sväté zhromaždenie; aj v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu. Smiete robiť len to, čo je potrebné na prípravu jedla.
17 Takto budete zachovávať ustanovenie o nekvasených chleboch, lebo práve v ten deň som vyviedol vaše zástupy z Egypta. Tento deň budete zachovávať z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie.
18 Nekvasené chleby budete jesť od večera štrnásteho dňa prvého mesiaca až do večera dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca.
19 Sedem dní sa nesmie vo vašich domoch nájsť nič kvasené. Každý, kto by jedol niečo kysnuté, bude odstránený z izraelskej pospolitosti, Izraelita práve tak ako cudzinec.
20 Nebudete jesť nič kysnuté. Vo všetkých svojich príbytkoch budete jesť len nekvasené chleby.
21 Mojžiš zavolal všetkých starších Izraela a povedal im: Choďte, obstarajte si zviera zo stáda podľa svojich rodov a zarežte ho ako veľkonočného baránka.
22 Potom vezmite zväzok yzopu, namočte ho v krvi, ktorá bude v miske, potrite ňou obe veraje aj ich hornú časť. Nech nikto z vás až do rána nevychádza z dverí svojho domu.
23 Hospodin bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď uvidí krv na oboch verajach a ich hornej časti, Hospodin prejde popri dverách a Zhubcovi nedovolí vojsť do vašich domov a zabíjať.
24 Toto zachovávajte ako večné ustanovenie pre vás a pre vaše deti.
25 Keď prídete do krajiny, ktorú vám podľa svojho sľubu dá Hospodin, zachovávajte tento obrad.
26 Keď sa vás budú pýtať vaši synovia, čo znamená tento obrad,
27 poviete im: Je to obeta Pesachu na počesť Hospodina, ktorý prešiel popri domoch Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a naše domy zachránil. Ľud padol na kolená a klaňal sa.
28 Izraeliti šli a robili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak urobili.
29 Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, ako aj všetko prvorodené z dobytka.
30 V tú noc vstal faraón, všetci jeho služobníci a všetci Egypťania, lebo v Egypte nastal veľký nárek; nebol totiž dom, v ktorom by nebol mŕtvy.
31 Faraón ešte v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: Vstaňte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, vy aj Izraeliti! Choďte slúžiť Hospodinovi podľa svojej žiadosti!
32 Vezmite si svoje ovce a dobytok, ako ste žiadali, a choďte! Vyproste požehnanie aj pre mňa!
33 Aj Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: Všetci pomrieme.
34 Ľud si vzal ešte nevykysnuté cesto, korytá zabalil do plášťov a niesol ich na pleciach.
35 Na Mojžišov pokyn si Izraeliti vyžiadali od Egypťanov strieborné i zlaté predmety a plášte.
36 Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu, takže mu splnili žiadosť. Tak olúpili Egypťanov.
37 Potom sa Izraeliti pohli z Raamsésa do Sukkótu. Bolo ich asi šesťstotisíc peších mužov, okrem detí.
38 Išlo s nimi mnoho iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka.
39 Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, upiekli nekvasené chleby, lebo cesto nemohlo vykysnúť. Z Egypta ich totiž vyhnali a nemohli sa dlho zdržiavať ani si pripraviť jedlo na cestu.
40 Izraeliti bývali v Egypte štyristotridsať rokov.
41 Po štyristotridsiatich rokoch presne na deň vyšli všetky Hospodinove zástupy z Egypta.
42 Bola to noc bdenia na počesť Hospodina, keď ich vyviedol z Egypta. Táto noc bude nocou bdenia na počesť Hospodina pre všetkých Izraelitov z pokolenia na pokolenie.
43 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie o pesachu. Nijaký cudzinec nesmie z neho jesť.
44 Jesť však z neho môže každý otrok, kúpený za peniaze, ak bude obrezaný.
45 Prisťahovalec ani nájomník nesmú z neho jesť.
46 Musí sa zjesť v tom istom dome. Z mäsa sa nič nesmie vyniesť z domu. Nijakú kosť z neho nepolámete.
47 Tak to bude robiť celá izraelská pospolitosť.
48 Keď však bude u teba nejaký cudzinec a chcel by sláviť pesach na počesť Hospodina, najprv nech sa dá so všetkými príslušníkmi mužského rodu obrezať a potom ho môže sláviť a bude ako domorodec. Nijaký neobrezaný nesmie z neho jesť.
49 Ten istý zákon bude platiť pre domorodca i pre cudzinca, ktorí sa budú zdržiavať medzi vami.
50 Všetci Izraeliti urobili tak, ako to Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak to urobili.
51 V ten istý deň vyviedol Hospodin zástupy Izraelitov z Egypta.
Zasvätenie prvorodených
13 1 Hospodin povedal Mojžišovi:
2 Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či z ľudí, alebo z dobytka. Je to moje!
3 Mojžiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva. Hospodin vás odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kysnuté.
4 Odchádzate dnes, v mesiaci abíb.
5 Keď ťa Hospodin vovedie do krajiny Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Chivvijov a Jebúsejov, ktorú sa tvojim otcom zaviazal prísahou dať tebe — krajinu oplývajúcu mliekom a medom — vtedy budeš v nej v tomto mesiaci konať tento obrad.
6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a siedmy deň bude slávnosť na počesť Hospodina.
7 Nekvasené chleby sa budú jesť sedem dní. Nič kvasené sa nesmie u teba nájsť. Na celom tvojom území sa nesmie objaviť nič kysnuté.
8 V ten deň to svojmu synovi vysvetlíš takto: To je za to, čo mi preukázal Hospodin, keď som vychádzal z Egypta.
9 Budeš to mať ako znamenie na svojej ruke, ako pamätný znak medzi svojimi očami, aby Hospodinov zákon zostal v tvojich ústach, lebo Hospodin ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta.
10 Toto ustanovenie budeš rok čo rok zachovávať v určený čas.
11 Keď ťa Hospodin privedie do krajiny Kanaánčanov, ako to pod prísahou sľúbil tebe a tvojim otcom, keď ti ju dá,
12 všetko, čo otvára materské lono, dáš Hospodinovi, aj prvorodeného zo svojho dobytka. Všetko, čo budeš mať mužského rodu, bude patriť Hospodinovi.
13 Každého prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Keby si ho nemohol vykúpiť, zlomíš mu šiju. Musíš však vykúpiť každého prvorodeného zo svojich synov.
14 Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn spýta, čo to znamená, odpovieš mu: Hospodin nás vyviedol mocnou rukou z Egypta, z domu otroctva.
15 Keď nás faraón tvrdohlavo odmietal prepustiť, Hospodin usmrtil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného z ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Hospodinovi všetko mužského rodu, čo otvára materské lono, všetkých prvorodených synov vykupujem.
16 To bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný znak medzi očami, lebo Hospodin nás mocnou rukou vyviedol z Egypta.
Odchod Izraelitov z Egypta
17 Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou, ktorá vedie územím Filištíncov, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta.
18 Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Červenom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch.
19 Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti.
20 Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Etáme, na okraji púšte.
21 Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou.
22 Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.
Žalmy
Blahoslavený, kto myslí na bedára
41 1 Zbojmajstrovi. Dávidov žalm.
2 Blahoslavený, kto myslí na bedára.
Hospodin ho zachráni v deň nešťastia.
3 Hospodin ho ochráni a zachová ho nažive,
bude blahoslavený na zemi.
Nevydá ho pažravosti nepriateľov.
4 Hospodin ho posilní na lôžku chorých
a celkom ho zbaví choroby.
5 Povedal som: Hospodin, zmiluj sa nado mnou!
Uzdrav ma! Zhrešil som proti tebe.
6 Moji nepriatelia o mne zlomyseľne hovoria:
Kedyže už zomrie? Kedy zanikne jeho meno?
7 Keď ma niekto navštívi, myslí na márnosť,
hromadí zlobu, vyjde von a ohovára ma.
8 Všetci, čo ma nenávidia, spolu si o mne šuškajú
a zamýšľajú zlo proti mne.
9 Doľahla naňho zlá choroba;
kto takto uľahol, už nevstane.
10 Ba aj môj priateľ, ktorému som dôveroval,
čo jedával môj chlieb, sa odo mňa odvrátil.
11 Ty však, Hospodin, zmiluj sa nado mnou, pomôž mi vstať,
aby som sa im odplatil.
12 Podľa toho poznám, že ma máš rád,
keď môj nepriateľ nebude nado mnou jasať.
13 Ty sa ma ujmeš, lebo som bezúhonný,
postavíš ma navždy pred seba.
14 Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
Amen. Amen[*] Tento verš slúži aktuálne na zakončenie prvej knihy žalmov (porov. 72,18—19; 89,53; 106,48)..
Druhá kniha Žalmov (42 — 72)
Ako laň dychtí po bystrinách
42 1 Zbormajstrovi. Poučný žalm Kórachovcov.
2 Ako laň dychtí po bystrinách,
tak moja duša dychtí po tebe, Bože.
3 Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu.
Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?
4 Slzy mi bývajú chlebom dňom i nocou,
keď sa ma každý deň pýtajú: Kde je tvoj Boh?
5 Spomínam na to a dušu si vylievam,
ako som chodieval so zástupom
a vodieval do Božieho domu
slávnostný zástup so zvučným plesaním a s vďakou.
6 Prečo si skľúčená, moja duša,
prečo sa znepokojuješ?
Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať,
svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.
7 Moja duša je skľúčená, preto sa rozpomínam na teba
z krajiny jordánskej, z končiarov Chermónu, z vrchu Micár.
8 Hlbina hlbine ozýva sa na hukot tvojich vodopádov.
Všetky tvoje príboje a vlny valia sa cezo mňa.
9 Vo dne mi Hospodin preukazuje milosť,
v noci je mi jeho pieseň modlitbou k Bohu môjho života.
10 Poviem Bohu, svojej Skale: Prečo si na mňa zabudol?
Prečo mám chodiť v smútku utláčaný nepriateľom?
11 Kosti ma smrteľne bolia a protivníci ma ešte tupia,
keď sa ma pýtajú každý deň: Kde je tvoj Boh?
12 Prečo si skľúčená, moja duša,
prečo sa znepokojuješ?
Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať,
svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.
Zjavenie Jána
9 13 Zatrúbil šiesty anjel: zo štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom, som počul hlas, ktorý
14 hovoril šiestemu anjelovi, čo mal trúbu: Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat!
15 Tu boli rozviazaní štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pozabíjali tretinu ľudí.
16 A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíc myriád[*] Čiže dvesto miliónov (20 000 × 10 000).. Počul som ich počet.
17 Vo videní som videl kone a jazdcov na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírovožlté panciere, hlavy koní boli sťa hlavy levov a z ich tlám vystupoval oheň, dym a síra.
18 Týmito tromi pohromami, ohňom, dymom a sírou, ktoré vystupovali z ich tlám, bola pozabíjaná tretina ľudí.
19 Moc koní je totiž v ich papuliach a chvostoch, lebo ich chvosty sú podobné hadom a hlavy tých hadov zraňujú.
20 No ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto pohromy, sa nekajali z výtvorov svojich rúk a neprestali sa klaňať zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť.
21 A nekajali sa ani za svoje vraždy, ani za čarovanie[*] T. j. miešanie jedov., ani za smilstvo, ani za krádeže.
Anjel s malým zvitkom
10 1 Videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku. Na hlave mal dúhu, jeho tvár bola sťa slnko a nohy ako ohnivé stĺpy.
2 V ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem
3 a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojimi hlasmi.
4 Keď prehovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som z neba hlas, ktorý hovoril: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!
5 Anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi,
zdvihol k nebu pravú ruku
6 a prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov,
ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, aj zem, i to, čo je na nej, aj more, i to, čo je v ňom: Času viac už nebude,
7 lebo v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, sa zavŕši tajomstvo Boha, ktoré dal ako radostnú zvesť svojim sluhom prorokom.
8 Tu hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril a povedal: Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, čo stojí na mori a na zemi.
9 Pristúpil som k anjelovi a povedal som mu, aby mi tú knižku dal. Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju; v žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med.
10 A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju. V ústach bola sladká ako med, ale keď som ju zjedol, zhorkla mi v žalúdku.
11 Tu mi povedal: Musíš opäť prorokovať o mnohých ľuďoch, národoch, jazykoch a kráľoch[*] Prekl.: proti mnohým ľuďom….
Príslovia
11 25 Štedrý človek zbohatne,
kto však dáva piť druhému, sám dostane piť.
26 Toho, kto zadržiava obilie, budú ľudia preklínať,
lež požehnanie je na hlave toho, čo ho predáva.