Čítania na deň: 9. 2. 2026 (Pondelok v Šesťdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Abrahámova zmluva s Abímelechom
21 22 V tom čase Abímelech a veliteľ jeho vojska, Píkol, povedali Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš.
23 Preto mi tu na Boha prisahaj, že neoklameš ani mňa, ani môjho následníka a moje potomstvo, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine, v ktorej si cudzincom.
24 Abrahám povedal: Prisahám.
25 Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili.
26 Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil, ani som o tom dosiaľ nepočul.
27 Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok, dal to Abímelechovi a obaja uzavreli zmluvu.
28 Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec.
29 Abímelech sa spýtal Abraháma: Čo má znamenať tých sedem oviec, ktoré si oddelil?
30 On odpovedal: Vezmi si odo mňa týchto sedem oviec na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja.
31 Preto sa to miesto nazýva Beér-Šeba[*] Beér-Šeba je studňa prísahy., lebo obaja tam prisahali.
32 Takto uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom sa Abímelech a veliteľ jeho vojska Píkol pobrali a vrátili sa na územie Filištíncov.
33 Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, Večného Boha.
34 Abrahám dlho býval v krajine Filištíncov.
Obetovanie Izáka
22 1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: Abrahám! On odvetil: Tu som.
2 Boh povedal: Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do kraja Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu, o ktorom ti poviem.
3 Abrahám včasráno osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov i svojho syna Izáka. Keď naštiepal dreva na spaľovanú obetu, vstal a vybral sa na miesto, o ktorom mu hovoril Boh.
4 Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto.
5 Povedal svojim sluhom: Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám.
6 Abrahám vzal drevo na spaľovanú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám vzal oheň a nôž a tak šli obaja spolu.
7 Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: Otec! Ten odpovedal: Čo chceš, syn môj? Izák sa spýtal: Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?
8 Abrahám odvetil: Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh. Tak šli obaja spolu ďalej.
9 Keď došli na miesto, o ktorom im povedal Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal naň drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo.
10 Abrahám vystrel ruku, vzal nôž, aby zabil svojho syna.
11 Vtom z neba zavolal naňho Hospodinov anjel: Abrahám, Abrahám! On odpovedal: Tu som.
12 Anjel mu povedal: Nedotýkaj sa chlapca, neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna.
13 Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu.
14 Abrahám nazval toto miesto: Hospodin sa postará. Tak sa dodnes hovorí: Na vrchu sa Hospodin postará.
15 Hospodinov anjel znova zavolal z neba na Abraháma
16 a povedal: Prisahám na seba samého — znie výrok Hospodina — pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna,
17 určite ťa požehnám a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu; tvoje potomstvo sa zmocní brány svojich nepriateľov.
18 Pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.
19 Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Beér-Šeby, kde Abrahám býval.
Náchorovo potomstvo
20 Po týchto udalostiach oznámili Abrahámovi: Milka porodila synov tvojmu bratovi Náchorovi:
21 prvorodeného Úca, jeho brata Búza a Kemúela, Aramovho otca,
22 Keseda, Chaza, Pildáša, Jidláfa a Betúela.
23 Betúelovi sa narodila Rebeka. Týchto ôsmich porodila Milka Abrahámovmu bratovi Náchorovi.
24 Aj jeho vedľajšia žena, ktorej meno bolo Reúma, porodila Tebacha, Gachama, Tachaša a Maachu.
Sárina smrť
23 1 Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov; to bol Sárin vek.
2 Zomrela v Kirjat-Arbe, čo je Hebron, v Kanaáne. Abrahám šiel žialiť za Sárou a oplakávať ju.
3 Potom vstal od svojej mŕtvej a oslovil Chetitov:
4 Som medzi vami len cudzinec a prisťahovalec; poskytnite mi u vás miesto pre rodinný hrob, kam by som mohol mŕtvu odniesť a pochovať.
5 Chetiti Abrahámovi odpovedali:
6 Pane, počuj nás. Ty si medzi nami ako Božie knieža; pochovaj mŕtvu v najlepšom z našich hrobov. Nikto z nás ti nebude brániť pochovať mŕtvu v jeho hrobe.
7 Nato Abrahám vstal, poklonil sa Chetitom, ľudu tej krajiny, a povedal:
8 Ak je to vaša vôľa, aby som svoju mŕtvu pochoval tu, vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Efróna, Cócharovho syna,
9 aby mi prepustil makpélsku jaskyňu, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju pred vami predá na rodinný hrob za plnú cenu v striebre.
10 Efrón práve sedel medzi Chetitmi. Chetita Efrón dal Abrahámovi v prítomnosti všetkých Chetitov, ktorí prišli k mestskej bráne, túto odpoveď:
11 Nie tak, pane, vypočuj ty mňa! Ja ti dávam pole aj s jaskyňou, ktorá je na ňom; dávam ti ju v prítomnosti môjho ľudu. Pochovaj tam svoju mŕtvu.
12 Abrahám sa hlboko poklonil obyvateľom tej krajiny
13 a v ich prítomnosti Efrónovi povedal: Vypočuj radšej ty mňa: Za pole ti zaplatím plnú cenu v striebre. Vezmi to odo mňa a ja tam pochovám svoju mŕtvu.
14 Nato Efrón Abrahámovi odpovedal:
15 Pane, ty ma vypočuj: Pozemok je za štyristo strieborných šekelov. Čože je to pre mňa a pre teba? Len si pochovaj svoju mŕtvu.
16 Abrahám s tým súhlasil a odvážil Efrónovi štyristo strieborných šekelov podľa bežnej kupeckej váhy, ako to žiadal pred Chetitmi.
17 Tak prešlo Efrónovo pole v Makpéle naproti Mamré — pole aj s jaskyňou na ňom, so všetkými stromami na ňom i na celej medzi okolo —
18 do Abrahámovho vlastníctva v prítomnosti všetkých Chetitov, čo mali prístup do rady v mestskej bráne.
19 Potom Abrahám pochoval svoju manželku Sáru v jaskyni na pozemku v Makpéle naproti Mamré, teda v Hebrone v krajine Kanaán.
20 Takto dostal Abrahám od Chetitov do vlastníctva pozemok aj s jaskyňou na ňom, aby mal rodinnú hrobku.
Žalmy
Pomôž, Hospodin, lebo zbožného už niet
12 1 Zbormajstrovi na osemstrunovom nástroji. Dávidov žalm.
2 Pomôž, Hospodin, lebo zbožného už niet
a spomedzi ľudí miznú verní.
3 Klamú sa navzájom
úlisnými perami a neúprimným srdcom.
4 Nech Hospodin zničí všetky úlisné pery
i chvastavý jazyk tých,
5 čo hovoria: V našom jazyku je sila,
máme predsa ústa. Kto je naším pánom?
6 Pre útlak biednych, pre vzdychy úbohých
povstanem teraz — hovorí Hospodin —
zachránim tých, ktorými pohŕdajú.
7 Hospodinove slová sú rýdze
ako striebro tavené v hlinenej forme,
sedemkrát prečistené.
8 Hospodin, ty ich ochrániš,
aj nás navždy zachrániš pred týmto pokolením;
9 hoci vôkol nás chodia bezbožníci
a medzi ľuďmi sa vzmáha podlosť.
Evanjelium podľa Jána
5 14 Potom Ježiš našiel tohto človeka v chráme a povedal mu: Pozri, ozdravel si! Už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!
15 Uzdravený odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, kto ho uzdravil.
16 Židia prenasledovali Ježiša aj za to, že to urobil v sobotu.
17 Ale Ježiš im povedal: Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.
18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
Ježiš — sudca a darca života
19 Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn.
20 Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.
21 Lebo ako Otec kriesi a oživuje mŕtvych, tak aj Syn oživuje, koho chce.
22 Lebo Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi,
23 aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
24 Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
25 Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť.
26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe.
27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.
28 Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas
29 a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
Svedectvá o Ježišovi
31 Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé.
32 Iný však svedčí o mne a ja viem, že svedectvo, ktoré o mne vydáva, je pravdivé.
33 Vy ste sa obrátili na Jána a on vydal svedectvo pravde.
34 Ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste boli spasení.
35 On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť pri jej svetle.
36 Ja však mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo, totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal. Samy skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec.
37 A Otec, ktorý ma poslal, sám vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár
38 a jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého poslal.
39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne.
40 Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
41 Slávu od ľudí neprijímam,
42 ale vás som poznal, že nemáte v sebe Božej lásky.
43 Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho.
44 Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?!
45 Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš, do ktorého ste vložili svoju nádej.
46 Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne.
47 Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!
Príslovia
10 17 Na ceste života je ten, čo zachováva napomenutia,
kto si však nevšíma dohováranie, blúdi.
18 Lživé pery zakrývajú nenávisť,
kto šíri klebety, je hlupák.