Čítania na deň: 18. 12. 2025
Izaiáš
II. časť knihy Izaiáša
Zajatých čaká návrat
40 1 Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh.
2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu,
že sa skončila jeho otrocká služba,
že je odčinená jeho vina,
že dostal z rúk Hospodina
dvojnásobný trest za všetky svoje hriechy.
3 Hlas volá:
Na púšti pripravte cestu Hospodinovi,
v stepi urovnajte chodník nášmu Bohu!
4 Každé údolie nech sa zdvihne,
každý vrch a kopec nech sa zníži.
Všetko nerovné nech sa vyrovná
a nech sa vyrovnajú hrbole,
5 lebo sa zjaví Hospodinova sláva
a naraz ju uzrú všetci;
lebo prehovorili ústa Hospodina.
6 Hlas hovorí: Volaj!
Ja však hovorím: Čo mám volať?
Všetko, čo má telo, je ako tráva
a všetka jeho nádhera je sťa poľný kvet.
7 Tráva uschne, kvet zvädne,
ak ho ovanie dych Hospodina.
Naozaj, ľudia sú ako tráva.
8 Tráva uschne, kvet zvädne,
ale slovo nášho Boha pretrvá naveky.
9 Vystúp na vysoký vrch,
ohlasovateľ radostnej zvesti Sionu,
mocne pozdvihni svoj hlas,
ohlasovateľ radostnej zvesti Jeruzalemu!
Hlasno volaj, neboj sa,
povedz judským mestám: Hľa, váš Boh!
10 Pozri, Pán, Hospodin prichádza v moci,
vládne svojím ramenom.
Hľa, nesie odmenu a jeho pláca ide pred ním.
11 Ako pastier bude pásť svoje stádo,
svojím ramenom ho zhromaždí,
baránky vezme do náručia
a tie, čo pridájajú, nežne bude viesť.
Veľkosť Stvoriteľa
12 Kto kedy priehrštím odmeral vody mora,
kto piaďou premeral nebesá,
kto vtesnal všetok prach zeme do merice
a odvážil vrchy na váhe a pahorky na vážkach?
13 Kto obsiahol Ducha Hospodina
a kto ho svojou radou poúčal?
14 S kým sa radil, kto ho poúčal,
kto ho učil ceste práva,
kto mu dával vedomosti
a dal mu spoznať cestu chápania?
15 Hľa, národy sú sťa kvapka z vedra,
pokladajú sa za prášok na vážkach.
Hľa, ostrovy zavážia
ako zrnko piesku,
16 Libanon nestačí na založenie ohňa
a jeho zverina nestačí na spaľovanú obetu.
17 Všetky národy sú pred ním ničím,
pokladá ich za ničotu.
18 Ku komu pripodobníte Boha?
A akú podobu postavíte vedľa neho?
19 Modlu, tú uleje remeselník,
zlatník ju obtiahne zlatom
a prirobí striebornú retiazku.
20 Kto je chudobný a nemá na takú obetu,
vyberie si drevo, ktoré nepráchnivie,
vyhľadá schopného remeselníka,
aby postavil modlu, ktorá sa nekláti.
21 Neviete to? Nepočuli ste to?
Nebolo vám to zvestované od počiatku?
Nepochopili ste založenie zeme?
22 Ten, čo tróni nad klenbou zeme,
ktorej obyvatelia sú ako kobylky,
ten, čo rozťahuje nebesá ako závoj
a rozprestiera ich ako stan na bývanie,
23 ten obracia mocnárov navnivoč
a pozemských vládcov mení na ničotu.
24 Ešte nie sú zasadení ani zasiati,
ešte nezapustil koreň do zeme ich kmeň,
už ich oveje a usychajú
a víchor ich odnáša ako slamu.
25 Ku komu ma chcete prirovnať,
aby som mu bol podobný? — hovorí Svätý.
26 Pozdvihnite oči a pozrite, kto to stvoril!
Ten, čo vyvádza nebeské zástupy v plnom počte,
všetkých volá po mene;
pre jeho veľkú silu a nesmiernu moc
nebude chýbať ani jeden.
Povzbudenie slabých
27 Prečo hovoríš Jákob, prečo vravíš, Izrael:
Skrytá je moja cesta pred Hospodinom
a moje právo uniká môjmu Bohu?
28 Či nevieš? Nepočul si?
Hospodin je večný Boh,
ktorý stvoril končiny zeme;
neunaví sa, neustane,
jeho múdrosť nemožno preskúmať.
29 On dáva silu unavenému
a bezmocnému veľkú udatnosť.
30 Mladíci sa unavia a ustanú,
mládenci sa potkýnajú na každom kroku.
31 Tí však, čo očakávajú Hospodina,
dostávajú novú silu,
ako orly dostávajú krídla,
budú utekať a neustanú,
pôjdu a nevyčerpajú sa.
Povolanie Kýra
41 1 Odmlčte sa predo mnou ostrovy,
nech si národy obnovia svoju silu,
nech sa priblížia a povedia:
Spoločne chceme predstúpiť pred súd.
2 Kto vzbudí od východu toho,
ktorému ide na každom kroku v ústrety víťazstvo,
ktorý si podrobí národy a podmaní kráľovstvá,
a ktoré jeho meč premieňa na prach
a jeho luk ich rozmetá ako slamu?
3 Prenasleduje ich, nerušene postupuje,
jeho nohy akoby nechodili po ceste.
4 Kto to vykonal a spôsobil?
Ten, čo od začiatku povoláva pokolenia,
ja, Hospodin, som prvý a budem aj s poslednými — ja som to!
5 Ostrovy to videli a zhrozili sa,
končiny zeme sa trasú, približujú sa a prichádzajú.
6 Každý pomáha svojmu blížnemu
a svojmu bratovi hovorí: Buď silný!
7 Kováč posmeľuje zlatníka
a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: je dobrý!
Modlu upevnil klincami, aby sa nekývala.
Ochranca Izraela
8 Ty však, Izrael, môj služobník,
Jákob, ktorého som si vyvolil,
potomstvo Abraháma, môjho miláčika,
9 ktorého som priviedol z končín zeme,
teba som povolal z najvzdialenejších končín
a povedal som ti: Ty si môj služobník,
teba som si vyvolil a nezavrhol.
10 Neboj sa, veď som s tebou,
neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa
a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.
11 Hľa, zahanbia sa a na posmech vyjdú všetci,
čo sa zlostia na teba a v ničotu sa obrátia
a zahynú tí, čo majú s tebou spor.
12 Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú,
v ničotu a márnosť sa premenia tí, čo broja proti tebe.
13 Ja som Hospodin, tvoj Boh,
ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti:
Neboj sa, ja ti pomáham.
14 Neboj sa, červík Jákob, chrobáčik Izrael!
Ja ti pomáham
— znie výrok Hospodina —
tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
15 Hľa, urobím z teba mlátiaci smyk,
nový a s mnohými ostrými zubmi,
rozdrvíš a rozmlátiš vrchy
a pahorky premeníš na plevy.
16 Preoseješ ich, vietor ich uchytí
a víchrica ich rozmetie.
Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi,
budeš sa chváliť Svätým Izraela.
17 Úbožiaci a bedári hľadajú vodu, a niet jej.
Ich jazyk vysychá od smädu.
Ja, Hospodin, im odpoviem,
ja, Boh Izraela, ich neopustím.
18 Na pustých úbočiach vytvorím rieky
a uprostred údolia pramene,
púšť zmením na jazero a suchú zem na vodné žriedla.
19 Na púšti zasadím céder,
akáciu, myrtu a olivu.
V stepi zasadím cyprus, platan a spolu s nimi jedľu.
20 Nech vidia a spoznajú,
nech uvažujú a pochopia všetci dovedna,
že to urobila ruka Hospodina
a Svätý Izraela to stvoril.
Bezmocnosť modiel
21 Predneste svoj spor, hovorí Hospodin,
predložte svoje dôkazy, hovorí kráľ Jákoba.
22 Nech predstúpia a nech nám oznámia, čo sa má stať!
Oznámte, čo bolo na začiatku, a vezmeme si to k srdcu,
nech spoznáme ich koniec;
alebo nám zvestujte, čo príde!
23 Oznámte, čo príde v budúcnosti,
a tak spoznáme, že vy ste bohovia!
Urobte niečo dobré alebo zlé,
budeme sa spolu triasť a báť.
24 Hľa, vy ste menej ako nič,
a vaše dielo je nanič,
ohavný je ten, čo si vás volí.
Správa o Kýrovom víťazstve
25 Vzbudil som ho od severu a on prišiel,
od východu slnka bol povolaný v mojom mene.
Pošliape vladárov ako blato,
ako hrnčiar šliape hlinu.
26 Kto to oznamoval od začiatku, aby sme to vedeli,
a oddávna, aby sme povedali: Má pravdu?
Veď nik to neoznámil a nik to nezvestoval,
veď nik nepočul vašu reč.
27 Ako prvý som hlásal Sionu: Hľa, tu sú!
A Jeruzalemu dám hlásateľa radostnej zvesti.
28 Hľadím, a niet nikoho, niet medzi nimi radcov,
aby odpovedali, keď sa ich opýtam.
29 Hľa, všetci sú ničota a ich skutky sú ničím,
prázdny vietor sú ich uliate sochy.
Prvá pieseň o Hospodinovom služobníkovi
42 1 Hľa, môj služobník, podporujem ho,
môj vyvolený, ktorého som si obľúbil.
Svojho Ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.
2 Nebude kričať ani nezvýši hlas,
nedá počuť svoj hlas na ulici.
3 Nalomenú trstinu nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude súdiť.
4 Neochabne a nepodlomí sa,
kým nezaloží právo na zemi.
Na jeho náuku čakajú ostrovy.
5 Takto hovorí Boh, Hospodin,
ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich
a rozprestrel zem s jej porastom,
dáva na nej dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia:
6 Ja, Hospodin som ťa povolal v spravodlivosti,
uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa
a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,
7 aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára
a z väznice tí, čo sedia v temnote.
8 Ja som Hospodin, to je moje meno.
Svoju slávu nedám inému
ani svoju chválu modlám.
9 Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové,
zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.
Nová pieseň
10 Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa,
ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň
a jeho chválospev od končín zeme.
11 Nech jasá púšť s jej mestami
i osady s obyvateľmi Kédaru,
nech plesajú obyvatelia Sely,
nech jasajú z vrcholu hôr.
12 Nech vzdávajú česť Hospodinovi
a jeho chválu nech oznámia ostrovom.
13 Hospodin vystúpi ako bohatier,
rozhorlí sa ako bojovník,
hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov.
Pán bude viesť slepých
14 Bol som ticho oddávna,
mlčal som, premáhal som sa.
Budem kričať, ako tá, čo rodí,
vzdychať a lapať po dychu zároveň.
15 Spustoším vrchy a kopce,
vysuším všetku ich zeleň,
rieky zmením na ostrovy
a močiare vysuším.
16 Slepých budem viesť po ceste im neznámej,
budem ich viesť po neznámych chodníkoch.
Pred nimi premením tmu na svetlo,
hrboľaté cesty na rovinu.
To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.
17 Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí,
čo sa spoliehajú na modly,
a tí, čo hovoria liatym sochám:
Vy ste naši bohovia.
18 Počúvajte hluchí,
slepí otvorte oči, aby ste videli.
19 Kto je slepý, ak nie môj služobník?
Kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam?
Kto je slepý ako môj obľúbenec
a hluchý ako služobník Hospodina?
20 Videl si mnohé veci, ale nevšimol si si ich,
a pri otvorených ušiach si nepočul.
21 Hospodinovi sa zapáčilo pre svoju vernosť
zveľadiť a osláviť svoju náuku.
22 Je to však ľud olúpený a ozbíjaný.
Všetci sú chytení v jamách
a ukrytí vo väzniciach,
stali sa korisťou a niet vysloboditeľa,
sú lupom a nik nepovie: Vráť ich.
23 Kto z vás to sluchom zachytil
a spozornel, aby počúval, čo nastane?
24 Kto vydal ako korisť Jákoba a Izrael lupičom?
Či to nebol Hospodin, proti ktorému sme hrešili?
Ale oni nechceli kráčať po jeho cestách
a nepočúvali jeho náuku.
25 Preto vylial na Izrael svoj rozhorčený hnev a vojnové násilie,
pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal,
spaľoval ho, no neuvažoval o tom.
Žalmy
Zbav ma, Hospodin, zlého človeka
140 1 Zbormajstrovi. Žalm. Dávidov.
2 Zbav ma, Hospodin, zlého človeka,
chráň ma pred násilníkom,
3 pred tými, čo myslia len na zlé,
každý deň vyvolávajú rozbroje.
4 Brúsia si jazyky ako hady,
na perách majú jed ako vretenice. — Sela —
5 Hospodin, ochraňuj ma pred rukami bezbožníka,
zachovaj ma pred násilníkmi,
čo mi chcú podraziť nohy.
6 Pyšní mi nastavili slučku,
sieť z povrazov mi rozprestreli pri ceste,
nachystali mi osídla. — Sela —
7 Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Boh!
Počuj hlas môjho vzdychania, Hospodin!
8 Hospodin, Pán, moja mocná spása,
hlavu mi kryješ v deň boja.
9 Hospodin, nesplň želania bezbožníka,
nedovoľ, aby sa uskutočnili jeho zámery,
nech sa nevypína. — Sela —
10 Kiež na hlavu tých, čo ma obkľučujú,
padne nešťastie, ktoré privolávajú na iných.
11 Nech padne na nich žeravé uhlie,
nech ich Boh vrhne do hlbín, aby nevstali.
12 Ohovárač neobstojí v krajine,
násilníka nech postihne nešťastie, aby padol.
13 Viem, že Hospodin rozrieši spor biedneho,
chudobným vymôže právo.
14 Len spravodliví budú chváliť tvoje meno,
úprimní budú bývať pred tvojou tvárou.
Evanjelium podľa Marka
O rozvode
10 1 Potom sa odtiaľ odobral a odišiel na územie Judska a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich učil, ako mal vo zvyku.
2 Tu prišli farizeji a pokúšali ho otázkou, či smie muž prepustiť manželku.
3 Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš?
4 Odpovedali: Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.
5 Ježiš im však povedal: Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca.
6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu.
7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke
8 a dvaja budú jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo.
9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.
10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali.
11 Povedal im: Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.
12 Podobne sa dopúšťa cudzoložstva manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.
Ježiš — priateľ detí
13 K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali.
14 Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
15 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.
16 Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Bohatý mládenec
17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote?
18 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh!
19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si svojho otca a svoju matku.
20 On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.
21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!
22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.
O majetku
23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva!
24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva[*] Var.: tým, čo sa spoliehajú na bohatstvo.!
25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva.
26 Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený?
27 Ježiš sa na nich zadíval a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.
28 Tu sa ozval Peter: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.
29 Ježiš odpovedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium,
30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac — domy, bratov, sestry, matky, deti i polia hoci s prenasledovaním — a v budúcom veku večný život.
31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.
Príslovia
19 19 Kto srší hnevom, zaslúži si pokutu,
ak mu ju však odpustíš, iba zväčšíš zlo.
20 Počúvaj radu a prijmi výčitku,
napokon zmúdrieš.