Čítania na deň: 19. 3. 2026 (Štvrtok po 4. nedeli Štyridsiatnice)

Jeremiáš Podobenstvo o opasku 13 1 Takto mi povedal Hospodin: Choď, kúp si ľanový opasok a polož si ho na bedrá, ale nedaj ho do vody. 2 Kúpil som si teda opasok podľa Hospodinovho slova a položil som si ho na bedrá. 3 Potom mi zaznelo slovo Hospodina po druhý raz takto: 4 Vezmi si opasok, ktorý si si kúpil a máš ho na bedrách, vstaň, choď k Eufratu a tam ho ukry v skalnej trhline. 5 Šiel som, ukryl som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Hospodin. 6 Po uplynutí mnohých dní mi Hospodin povedal: Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ opasok, ktorý som ti ta prikázal ukryť. 7 Šiel som teda k Eufratu, vyhrabal som opasok a vzal z miesta, kde som ho ukryl. Opasok už bol skazený, nebol na nič. 8 Vtedy prehovoril ku mne Hospodin: 9 Takto hovorí Hospodin: Rovnako pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Tento zlý národ, ktorý sa zdráha počúvať moje slová a so zatvrdnutým srdcom chodí za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, dopadne ako tento opasok, ktorý nie je na nič. 11 Veď ako sa vinie opasok na drieku muža, tak som privinul celý dom Izraela a celý dom Júdu — znie výrok Hospodina —, aby bol mojím ľudom, slávou môjho mena, mojím cieľom, mojou ozdobou, ale neposlúchli. Podobenstvo o krčahoch 12 Povedz im tieto slová: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Každý džbán sa naplní vínom. Nato ti povedia: Či nevieme, že každý džbán sa naplní vínom? 13 Povedz im: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja uvediem do opitosti všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, kňazov a prorokov i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14 Roztlčiem ich, muža o muža, otcov i synov spolu — znie výrok Hospodina. Bez ohľadu, bez zhovievavosti, bez ľútosti ich zničím. Proti pýche 15 Počúvajte, zbystrite sluch, nevystatujte sa, pretože takto hovorí Hospodin: 16 Vzdajte Hospodinovi, svojmu Bohu, chválu, kým sa nezotmie a kým vám nohy nenarazia na vrchy v súmraku. Potom môžete čakať na svetlo, obráti sa však na tmu a urobí z neho temnotu. 17 Ak toto neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša a pre vašu pýchu bude usedavo nariekať, moje oči budú roniť slzy, lebo Hospodinovo stádo je v zajatí. Zajatie Judska 18 Povedz kráľovi a kráľovnej: Posaďte sa nižšie, pretože vám z hlavy spadne vaša nádherná koruna. 19 Mestá juhu sú uzavreté, nikto ich neotvorí. Odvlečú celé Judsko, odvlečú úplne. Zajatie — trest za hriech 20 Pozdvihnite zrak a hľaďte na tých, čo prichádzajú zo severu! Kdeže je stádo, ktoré ti bolo zverené, tvoje nádherné ovce? 21 Čo povieš, keď sa ti stane, že nad tebou ustanovia za pohlavárov tých, ktorých si sama učila? Či ťa nezachvátia bolesti rodičky? 22 Ak si povieš: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoj veľký hriech zdvihli ti podolky[*] Prekl.: Okraj, spodná časť rúcha (porov. Iz 5,1; Ez 5,3), tak aj v. 26., spôsobili ti násilie. 23 Či môže Kúšijec zmeniť farbu svojej kože a leopard svoje škvrny? Ako dokážete konať dobro vy, navyknutí na zlobu? 24 Rozoženiem ich ako plevy, ktoré poletujú vo vetre z púšte. 25 Toto je tvoj lós, tvoj podiel, ktorý som ti vymeral — znie výrok Hospodina — lebo si na mňa zabudla a spoliehala si sa na klamstvo. 26 Ja ti však tvoj podolok vyhrniem na tvár, aby bolo vidieť tvoju hanbu, 27 tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžania, tvoje hanebné smilstvá! Na kopcoch, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nechceš očistiť! Ako dlho to ešte potrvá? Veľké sucho 14 1 Slovo, ktoré povedal Hospodin Jeremiášovi o suchu: 2 Smúti Júda, tí, čo sú v jeho bránach, sú unavení a sedia v smútku na zemi. Ozýva sa bolestný výkrik Jeruzalema. 3 Ich vznešení ľudia poslali sluhov po vodu, tí šli k cisternám, vodu nenašli a vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú zahanbení a potupení, zahaľujú si hlavy, 4 pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine; roľníci sú zahanbení, zahaľujú si hlavy. 5 Aj jelenica na poli rodí, no opúšťa mláďa, lebo niet zelene. 6 Divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly. Oči im hasnú, lebo niet zelenej potravy. 7 Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich odvrátení, ktorými sme sa prehrešili proti tebe. 8 Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, čo sa uchýli na noc? 9 Prečo si ako zastrašený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Hospodin, ty si medzi nami, voláme sa podľa tvojho mena, neopúšťaj nás! 10 Takto hovorí Hospodin o tomto ľude: Radi sa potulujú, nohy si nešetria. Hospodin nemá v nich záľubu, teraz si spomenul na ich vinu a trestá ich hriechy. Proti falošným prorokom 11 Hospodin mi povedal: Neprihováraj sa za dobro tohto ľudu! 12 Keď sa budú postiť, nevypočujem ich prosbu, keď prinesú spaľovanú alebo pokrmovú obetu, neobľúbim si ich. Znivočím ich mečom, hladom a morom. 13 Povedal som: Ach, Pane, Hospodin, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, nepostihne vás hladomor, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste. 14 Hospodin mi odpovedal: Proroci v mojom mene prorokujú lož. Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril. Prorokujú vám falošné videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca. 15 Preto Hospodin hovorí o prorokoch, ktorí prorokujú v jeho mene: Hoci som ich neposlal, hovoria: Meč a hlad nebudú v tejto krajine. Títo proroci zahynú mečom a hladom. 16 Ľudí, ktorým oni prorokujú, postihne hlad a meč, budú pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikoho, kto by ich pochoval, ani ich ženy, synov a dcéry. Ich zlobu vylejem na nich. Prorokov žiaľ 17 Povieš im túto reč: Moje oči ronia slzy a slzia v noci i vo dne, pretože pannu, dcéru môjho ľudu, postihla veľká skaza, veľmi bolestná rana. 18 Ak vyjdem na pole, hľa, prebodnutí mečom; ak vojdem do mesta, hľa, muky od hladu! Veď prorok i kňaz chodia bezradne po krajine. Žiaľ ľudu 19 Azda si celkom zavrhol Júdu alebo sa tvojej duši zošklivil Sion? Prečo si nás zbil a niet pre nás uzdravenia? Očakávame pokoj, ale dobra niet, čas uzdravenia, ale je tu hrôza. 20 Poznáme, Hospodin, svoju vinu, zlobu našich otcov, veď sme hrešili proti tebe. 21 Nezavrhni nás pre svoje meno, neznevažuj trón svojej slávy! Pamätaj na svoju zmluvu s nami a nezruš ju! 22 Či sú medzi modlami národov také, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesia pŕšky? Či nie si to ty, Hospodin, Bože náš? V teba dúfame, lebo ty si utvoril toto všetko. Neodvratná záhuba 15 1 Hospodin mi povedal: Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel, tomuto ľudu nebudem naklonený. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu. 2 Ak sa ťa spýtajú: Kam pôjdeme? Odpovieš im: Takto hovorí Hospodin: Kto si zaslúži smrť, na smrť, kto si zaslúži meč, pod meč, kto si zaslúži hladomor, na smrť hladom, kto si zaslúži zajatie, do zajatia. 3 Štyri veci privediem proti vám — znie výrok Hospodina: meč, aby zabíjal, psy, aby trhali, nebeské vtáky a zver zeme, aby žrali a ničili. 4 Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Chizkiju, popáchal v Jeruzaleme. 5 Kto sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? Kto ťa bude ľutovať? Kto sa k tebe vráti opýtať sa: Ako sa máš? 6 Ty si ma odvrhol — znie výrok Hospodina — obrátil si mi chrbát. Preto vystriem ruku proti tebe, zničím ťa, lebo ma zunovalo zľutúvať sa. 7 Budem ich previevať vejačkou v bránach krajiny. Pozbavím ich detí, znivočím svoj ľud, nevrátili sa zo svojich ciest. 8 Ich vdov bude viac ako piesku pri mori, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa na poludnie, náhle na nich uvalím hrôzu a zdesenie. 9 Uvädne sedemnásobná rodička, vydýchne dušu, ešte počas dňa zájde jej slnko, zahanbená bude a potupená. Čo z nich zvýši, to vydám meču pred ich nepriateľmi — znie výrok Hospodina. Žaloby proroka 10 Beda mi, matka moja, že si ma porodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som ani pôžičku neprijímal, všetci ma však preklínajú. 11 Naozaj, Hospodin, či som ti dobre neslúžil? Či som ťa úpenlivo neprosil v čase nešťastia a úzkosti i za nepriateľa? 12 Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz? 13 Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy na celom tvojom území. 14 Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám. 15 Ty to vieš, Hospodin, pamätaj na mňa a navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich nepriateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu. 16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov. 17 Nevysedávam v kruhu rozjarených, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom. 18 Prečo má byť moja bolesť trvalá, moja rana nevyliečiteľná a nechce sa zahojiť? Či chceš byť pre mňa klamným potokom, ktorého voda je nespoľahlivá? 19 Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa obrátiš ku mne, navrátim ťa k sebe, budeš stáť predo mnou, ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Oni nech sa obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim! 20 Urobím ťa pre tento ľud pevnou bronzovou hradbou. Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a oslobodil — znie výrok Hospodina. 21 Vyslobodím ťa z ruky zločincov a vykúpim ťa z ruky ukrutníkov. Žalmy Postavil sa Boh v zhromaždení bohov 82 1 Ásafov žalm. Postavil sa Boh v zhromaždení bohov, uprostred bohov súdi: 2 Dokedy chcete súdiť nespravodlivo a nadŕžať bezbožníkom? — Sela — 3 Prisúďte právo utláčanému a sirote, poníženému a chudobnému vymáhajte spravodlivosť. 4 Ochráňte utláčaného, chudobného, vytrhnite ho z moci bezbožníkov! 5 Nič nevedia, nič nechápu, chodia v temnote. Chvejú sa všetky základy zeme. 6 Povedal som si: Ste bohovia, všetci ste synmi Najvyššieho. 7 Vy tiež pomriete ako ostatní ľudia, padnete ako hociktoré knieža. 8 Vstaň, Bože, súď zem, veď všetky národy sú tvojím vlastníctvom! Bože, nezostaň ticho, nemlč 83 1 Pieseň. Ásafov žalm. 2 Bože, nezostaň ticho, nemlč, Bože, nedopraj si pokoj! 3 Veď tvoji nepriatelia sa búria, tí, čo ťa nenávidia, dvíhajú hlavu. 4 Proti tvojmu ľudu kujú zákerné plány, radia sa proti tým, ktorých chrániš. 5 Hovoria: Poďme, vyhubme ich, aby neboli národom, nech sa už meno Izrael nikdy nespomenie! 6 Svorne sa radili, uzavreli zmluvu proti tebe 7 stany Edómčanov a Izmaelitov, Moábčanov a Hagarov, 8 Gebal, Amón s Amálekom, Filištínsko a obyvatelia Týru. 9 Pripojili sa k nim aj Asýrčania, posilou sa stali Lótovým synom. — Sela — 10 Zaobchádzaj s nimi ako s Midjánom, ako so Síserom, ako s Jábinom pri potoku Kíšon, 11 keď boli zabití pri Én-Dóre a stali sa hnojom zeme. 12 Zaobchádzaj s ich kniežatami ako s Orébom a Zeébom, so všetkými ich vodcami ako so Zebachom a Calmunnom, 13 s tými, čo hovorili: Zaberme Božie pastviny. 14 Môj Bože, zaobchádzaj s nimi ako so zvíreným prachom, ako s plevami vo vetre. 15 Ako oheň spaľuje les, ako plameň stravuje hory, 16 tak ich svojou búrkou prenasleduj a svojou víchricou ich vyľakaj! 17 Tváre im naplň hanbou, Hospodin, aby hľadali tvoje meno. 18 Nech sú navždy zahanbení a preľaknutí, nech sa hanbou zapýria a nech zahynú! 19 Nech vedia, že ty si ten, ktorý sa volá Hospodin, len ty si najvyšší na celej zemi. Evanjelium podľa Jána Kniha hodiny a slávy Umývanie nôh učeníkom 13 1 Bolo pred sviatkami Veľkej noci. Pretože Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby odišiel z tohto sveta k Otcovi, a preto, že miloval svojich, ktorí boli na svete, preukázal im dokonalú lásku. 2 Pri večeri, po tom, čo diabol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, myšlienku o tom, aby ho zradil, 3 Ježiš, vedomý si toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4 vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. 5 Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný. 6 Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. Ten mu povedal: Pane, ty mi chceš umývať nohy? 7 Ježiš mu odpovedal: Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš. 8 Peter mu povedal: Nikdy mi nebudeš umývať nohy! Ježiš mu odpovedal: Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel. 9 Šimon Peter mu povedal: Pane, teda nielen nohy, ale aj ruky a hlavu! 10 Ježiš mu odpovedal: Ten, kto sa okúpal, nepotrebuje sa už umývať, iba ak nohy; inak je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. 11 Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: Nie všetci ste čistí. 12 Keď im umyl nohy a obliekol si vrchný plášť, znova sa posadil k stolu a povedal im: Uvedomujete si, čo som vám urobil? 13 Vy ma nazývate Učiteľ a Pán, a dobre hovoríte, lebo to som. 14 Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. 15 Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám. 16 Amen, amen, hovorím vám, sluha nie je väčší ako jeho pán. Ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17 Ak to viete, ste blahoslavení, keď tak aj konáte. 18 Nehovorím to o vás všetkých. Ja viem, ktorých som si vyvolil; ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, čo je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. 19 Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste uverili potom, keď sa to stane, že Ja som[*] Božie meno: Ja som (porov. Ex 3,14).. 20 Amen, amen, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Označenie zradcu 21 Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil: Amen, amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí. 22 Učeníci sa pozreli v rozpakoch jeden na druhého, o kom to hovorí. 23 Jeden z jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, bol za stolom[*] Podľa rímskeho zvyku sa pri stolovaní ležalo. po Ježišovom boku. 24 Jemu dal Šimon Peter znamenie, aby sa opýtal, o kom to hovorí. 25 On sa naklonil k Ježišovej hrudi, a opýtal sa ho: Pane, kto je to? 26 Ježiš odpovedal: Ten, komu podám namočenú skyvu. Potom namočil skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. 27 A hneď po tej smidke vošiel do Judáša satan. Tu mu Ježiš povedal: Čo chceš urobiť, urob čím skôr. 28 Nikto zo stolujúcich však nerozumel, prečo mu to povedal. 29 Pretože Judáš mal pokladničku, niektorí si mysleli, že mu Ježiš povedal: Nakúp, čo potrebujeme na sviatky!, alebo aby dal niečo chudobným. 30 Judáš vzal smidku a vyšiel von. Bola noc. Príslovia 12 18 Kto bezohľadne rozpráva, akoby bodal mečom, lež jazyk múdrych prináša uzdravenie.