Čítania na deň: 26. 3. 2026 (Štvrtok po nedeli utrpenia Pána)
Jeremiáš
Kúpa poľa — obraz obnovy
32 1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina v desiatom roku judského kráľa Cidkiju — to bol osemnásty rok Nebúkadnecara.
2 Vtedy vojsko babylonského kráľa obliehalo Jeruzalem. Prorok Jeremiáš bol uväznený na nádvorí stráže, ktoré bolo v paláci judského kráľa.
3 Keď ho judský kráľ Cidkija uväznil, vyčítal mu: Prečo prorokuješ: Toto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a dobyje ho?
4 Judský kráľ Cidkija neunikne z ruky Chaldejov, určite sa dostane do ruky babylonského kráľa, bude sa s ním zhovárať z tváre do tváre a uvidí ho zoči-voči.
5 Odvedie Cidkiju do Babylonu, kde zostane, kým ho nenavštívim — znie výrok Hospodina. Ak aj budete bojovať proti Chaldejom, neuspejete.
6 Jeremiáš povedal: Takto mi zaznelo slovo Hospodina:
7 Hľa, príde k tebe Chanameel, syn môjho strýka Šallúma, a povie: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte, veď ty máš podľa príbuzenstva prednostné právo na jeho zakúpenie.
8 Podľa Hospodinovho oznámenia aj prišiel ku mne Chanameel, syn môjho strýka, na nádvorie stráže a povedal mi: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte na území Benjamína, veď ty máš prednostné právo na kúpu. Kúp si ho. Vtedy som spoznal, že to bolo Hospodinovo slovo.
9 Kúpil som teda pole od Chanameela, syna môjho strýka, ktoré je v Anatóte, a zaplatil som zaň striebro váhy sedemnásť šekelov.
10 Napísal som kúpnopredajnú zmluvu, zapečatil som ju, odovzdal svedkom na overenie a na váhe som odvážil striebro.
11 Vzal som kúpnopredajnú zmluvu, zapečatenú podľa práva a poriadku, aj jej overený odpis.
12 Kúpnopredajnú zmluvu som dal Báruchovi, Nérijovmu synovi, vnukovi Machséjovmu, pred očami svojho bratanca Chanameela a pred očami svedkov, ktorí podpísali kúpnopredajnú zmluvu pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sedeli na nádvorí stráže.
13 Pred ich očami som Báruchovi prikázal:
14 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú a otvorenú kúpnopredajnú zmluvu, vlož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali po mnohé dni.
15 Veď toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: V tejto krajine sa ešte budú kupovať domy, polia a vinice.
16 Keď som odovzdal kúpnopredajnú zmluvu Nérijovmu synovi Báruchovi, takto som sa modlil k Hospodinovi:
17 Ach, Pane, Hospodin, pozri, ty si svojou veľkou mocou a vystretým ramenom utvoril nebesá a zem, tebe nijaký div nie je nemožný.
18 Tisícom preukazuješ milosť, ale vinu otcov odplatíš do lona ich synom, ktorí prídu po nich. Si Boh najvyšší a najmocnejší, ktorého meno je Hospodin zástupov.
19 Si veľký v múdrosti a mocný v skutkoch, tvoje oči dozerajú na všetky cesty ľudských synov, aby si každému odplatil podľa jeho cesty a podľa ovocia jeho skutkov.
20 Robil si znamenia a divy v Egypte a podnes ich robíš v Izraeli i medzi ľuďmi, čím si si urobil meno, ktoré máš podnes.
21 Znameniami a divmi, svojou mocnou rukou, vystretým ramenom a veľkou hrôzou si vyviedol svoj ľud, Izrael, z Egypta.
22 Dal si im túto krajinu, ktorú si prísažne sľúbil ich otcom, a ktorá oplýva mliekom a medom.
23 Prišli a obsadili ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nechodili podľa tvojho zákona, ani nerobili nič z toho, čo si im prikázal robiť, preto si dopustil, aby ich postihlo celé toto nešťastie.
24 Pozri, násypy siahajú až po mesto, aby ho zaujali a dostalo sa do rúk Chaldejov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Plní sa, čo si povedal a ty to vidíš.
25 Teraz si mi povedal, Hospodin, môj Pane: Kúp si to pole za striebro a pozvi k tomu svedkov, hoci mesto sa aj tak dostane do rúk Chaldejov.
26 Jeremiášovi zaznelo od Hospodina toto slovo:
27 Pozri, ja som Hospodin, Boh celého tvorstva, je pre mňa azda nejaká vec nemožná?
28 Preto hovorí Hospodin toto: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk Chaldejov a do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, a on ho obsadí.
29 Chaldeji, ktorí útočia na toto mesto, vtrhnú doň, podpália ho, vypália aj domy, na ktorých strechách pálili kadidlo Baálovi a prinášali nápojové obety cudzím bohom, len aby ma dráždili.
30 Veď Izraeliti a Júdovci od mladosti robili len to, čo sa mi nepáči, veď Izraeliti ma iba dráždili skutkami svojich rúk — znie výrok Hospodina.
31 Toto mesto odo dňa, keď ho postavili, až podnes ma iba hnevalo a zlostilo. Preto ho musím odstrániť spred svojej tváre
32 pre všetku zlobu Izraelitov a Júdovcov, ktorú popáchali sami, ich králi a kniežatá, kňazi a proroci, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema.
33 Obrátili sa ku mne chrbtom, nie tvárou, a hoci som ich stále poučoval, nepočúvali, neprijali výčitku,
34 ba umiestnili svoje ohavnosti v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili.
35 Postavili výšiny Baálovi v Údolí Ben-Hinnóm, aby prevádzali ohňom svojich synov a svoje dcéry na počesť Molocha, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, že by sa mali dopustiť takej ohavnosti, a tak zviedli Júdu na hriech.
36 Preto teraz Hospodin, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa dostane do ruky babylonského kráľa pomocou meča, hladu a moru, hovorí toto:
37 Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztrúsil vo svojom hneve, vo svojej zlosti a veľkej rozhorčenosti, privediem ich na toto miesto a usadím ich do bezpečia.
38 Budú mi ľudom a ja im budem Bohom.
39 Dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma báli po všetky dni, pre svoje dobro a pre dobro svojich synov.
40 Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem preukazovať dobro a vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodvrátili.
41 Budem mať z nich radosť, aby som im preukazoval dobro celým svojím srdcom a celou svojou dušou a skutočne ich zasadil v tejto krajine.
42 Veď hovorí Hospodin toto: Ako som priviedol všetku túto pohromu na toto mesto, tak privediem naň aj všetko dobro, o ktorom som im hovoril.
43 Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine, o ktorej vy hovoríte: Je spustošená, bez ľudí a zvierat a dostáva sa do rúk Chaldejov.
44 Opäť sa budú kupovať polia za striebro, písať kúpnopredajné zmluvy, budú sa pečatiť a overovať svedkami v krajine Benjamína, v okolí Jeruzalema, v judských mestách, v horských mestách, v mestách na rovine a v mestách na juhu, až obrátim ich údel — znie výrok Hospodina.
Krajšia budúcnosť Judska a Jeruzalema
33 1 Hospodinovo slovo zaznelo Jeremiášovi po druhýkrát, keď bol ešte vo väzení na nádvorí stráže:
2 Toto hovorí Hospodin, ktorý tvorí zem, Hospodin, ktorý ju stvárňuje a upevňuje; jeho meno je Hospodin.
3 Volaj ku mne a odpoviem ti, oznámim ti veľké a neprístupné veci, ktoré nepoznáš.
4 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela, o domoch tohto mesta a o domoch judských kráľov, ktoré zrúcali na násypy a proti meču
5 tí, čo idú bojovať proti Chaldejom, aby ich naplnili mŕtvolami ľudí, ktorých som pobil vo svojom hneve a vo svojej zlosti, pretože som pred týmto mestom zakryl svoju tvár pre ich veľkú zlobu.
6 Áno, obviažem mu rany, vyliečim, uzdravím a odkryjem im poklady pokoja a pravdy.
7 Zmením údel Judska a údel Izraela a vybudujem ich ako predtým.
8 Očistím ich od všetkých hriechov, ktorými sa previnili proti mne, keď odpadli odo mňa.
9 Jeruzalem mi bude na radosť, slávu a chválu pred všetkými národmi zeme, keď počujú o všetkom dobre, ktoré som im preukázal. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetok pokoj, čo som mu dal.
10 Toto hovorí Hospodin: Na tomto mieste, o ktorom vy hovoríte, že je pusté, bez ľudí a bez zvierat, v judských mestách a na uliciach Jeruzalema, ktoré sú spustošené, bez ľudí, bez zvierat, bez obyvateľov, ešte bude počuť
11 hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas tých, čo hovoria: Oslavujte Hospodina zástupov, pretože Hospodin je dobrý, jeho milosť trvá naveky, a tých, ktorí prinášajú obetu vďaky do Hospodinovho domu, lebo zmením údel krajiny a bude ako na počiatku — znie výrok Hospodina.
12 Toto hovorí Hospodin zástupov: Na tomto spustošenom mieste, bez ľudí a zvierat a vo všetkých jeho mestách budú opäť nivy pastierov, na ktorých budú odpočívať stáda.
13 V mestách na výšinách, v mestách na rovine i v mestách v Negeve, v krajine Benjamín, v okolí Jeruzalema a v judských mestách budú ešte prechádzať stáda oviec rukami toho, kto ich bude počítať, hovorí Hospodin.
14 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď uskutočním slovo o dobre, ktoré som prisľúbil domu Izraela a domu Júdu.
15 V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyrásť spravodlivý výhonok, ktorý bude vykonávať v krajine právo a spravodlivosť.
16 V tých dňoch Júda dosiahne spásu, v Jeruzaleme bude bývať v bezpečí a budú ho volať: Hospodin, naša spravodlivosť.
17 Veď toto hovorí Hospodin: V tých dňoch Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý zasadne na trón domu Izraela,
18 a levitským kňazom nebude chýbať muž v mojej službe, ktorý bude prinášať spaľovanú obetu, páliť pokrmovú obetu a prinášať obetu s hostinou po všetky dni.
19 Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina:
20 Toto hovorí Hospodin: Ak sa môže zrušiť moja zmluva s dňom a moja zmluva s nocou, takže nebude deň a noc v pravom čase,
21 potom sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, že nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a zmluva s levitskými kňazmi, ktorí mi majú slúžiť.
22 Ako nemožno spočítať zástupy nebies a odmerať piesok mora, tak rozmnožím potomstvo Dávida, môjho sluhu, a levitov, ktorí mi slúžia.
23 Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina:
24 Či si nespozoroval, čo hovorí tento ľud: Dva rody, ktoré si Hospodin vyvolil, zavrhol? Opovrhujú mojím ľudom a nepovažujú ho ani za pohanský národ.
25 Toto hovorí Hospodin: Ak som neustanovil zmluvu s dňom a nocou, ak som nedal svoje zákony zemi a nebesiam,
26 tak zavrhnem potomstvo Jákoba a svojho sluhu Dávida a z jeho potomstva nevezmem panovníka nad potomstvom Abraháma, Izáka a Jákoba. Zmením však ich údel a zmilujem sa nad nimi.
Výstraha Cidkijovi
34 1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď Nebúkadnecar, babylonský kráľ, a celé jeho vojsko, všetky kráľovstvá zeme, ktoré boli v jeho područí, a všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám:
2 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Choď a hovor s judským kráľom Cidkijom. Povedz mu: Toto hovorí Hospodin: Hľa, toto mesto som vydal do ruky babylonského kráľa a on ho vypáli.
3 Ani ty sa nevyslobodíš z jeho ruky, určite ťa chytia a vydajú do jeho ruky; zoči-voči uvidíš babylonského kráľa, bude s tebou hovoriť z tváre do tváre a pôjdeš do Babylonu.
4 Judský kráľ Cidkija, vypočuj si slovo Hospodina: Toto ti hovorí Hospodin: Nezomrieš mečom!
5 Zomrieš v pokoji. Ako zapaľovali vatry pri pohrebe tvojich otcov, predošlých kráľov, ktorí boli pred tebou, tak budú zapaľovať vatry aj pri tvojom pohrebe a budú nad tebou nariekať: Ach, pane! Veď ja som povedal to slovo — znie výrok Hospodina.
6 Prorok Jeremiáš povedal judskému kráľovi Cidkijovi všetky tieto slová v Jeruzaleme,
7 zatiaľ čo vojsko babylonského kráľa bojovalo proti Jeruzalemu a proti zvyšným judským mestám: proti Lakíšu a Azéke. Tie sa totiž udržali ako pevnosti medzi judskými mestami.
Zotročenie prepustených otrokov
8 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď kráľ Cidkija uzavrel zmluvu so všetkým ľudom, ktorý bol v Jeruzaleme, že vyhlási prepustenie,
9 podľa ktorého každý prepustí na slobodu svojho hebrejského otroka a svoju hebrejskú otrokyňu, aby už nikto nedržal v otroctve svojho hebrejského súkmeňovca.
10 Všetky kniežatá a všetci ľudia, ktorí pristúpili na zmluvu, že každý prepustí na slobodu svojho otroka a svoju otrokyňu, ani ich už viac nebude zotročovať, poslúchli a prepustili ich.
11 Potom však otrokov a otrokyne, predtým prepustených na slobodu, opäť priviedli a násilne z nich urobili otrokov a otrokyne.
12 Tu zaznelo Jeremiášovi slovo od Hospodina:
13 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja sám som uzavrel zmluvu s otcami vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta, z domu otroctva,
14 že po siedmich rokoch každý prepustí na slobodu svojho hebrejského brata, ktorý sa mu predal. Šesť rokov ti bude slúžiť, potom ho prepustíš zo služby u teba na slobodu. Vaši otcovia ma však nepočúvali, nezbystrili sluch.
15 Vy ste sa teraz obrátili, urobili ste, čo je správne v mojich očiach, keď každý vyhlásil svojmu blížnemu, že dostáva slobodu, a predo mnou, v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, ste uzavreli zmluvu.
16 Potom ste však znova znesvätili moje meno, keď ste opäť priviedli svojho otroka alebo otrokyňu, ktorým ste dali úplnú slobodu, a donútili ste ich, aby u vás zostali ako otroci a otrokyne.
17 Preto Hospodin hovorí toto: Vy ste ma neposlúchli, keď mal každý z vás svojmu bratovi a svojmu blížnemu vyhlásiť prepustenie na slobodu. Teraz vám ja vyhlasujem prepustenie — znie výrok Hospodina — ale pre meč, mor a hlad, a urobím vás postrachom pre všetky kráľovstvá zeme.
18 Mužom, ktorí prestúpili moju zmluvu a nedodržali podmienky zmluvy, ktorú uzavreli predo mnou, urobím ako teľatám, ktoré rozťali na dvoje a prechádzali medzi ich časťami.
19 Judské a jeruzalemské kniežatá, eunuchov i kňazov a všetkých ľudí krajiny, ktorí prechádzali pomedzi jej časti,
20 vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo im striehnu na život, takže ich mŕtvoly budú pokrmom pre nebeské vtáky a poľnú zver.
21 Aj judského kráľa Cidkiju a jeho kniežatá vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo striehnu na ich život, do rúk vojska babylonského kráľa, ktoré od vás odtiahlo.
22 Hľa, znie výrok Hospodina — vydám rozkaz a vrátim ich k tomuto mestu, budú naň útočiť, zaujmú ho a spália a judské mestá zmením na neobývanú pustatinu.
Žalmy
Spievajte Hospodinovi novú pieseň
98 1 Žalm.
Spievajte Hospodinovi novú pieseň,
lebo vykonal veci zázračné:
zvíťazil svojou pravicou,
svojím svätým ramenom.
2 Hospodin oznámil svoju spásu,
svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov.
3 Spomenul si na svoje milosrdenstvo,
na vernosť domu Izraela.
Všetky končiny zeme
uzreli spásu nášho Boha.
4 Plesaj Hospodinovi, celá zem!
Jasajte, tešte sa, spievajte,
5 spievajte Hospodinovi pri citare,
pri citare nech zaznie spev!
6 Za zvuku trúb a rohov
plesajte pred Hospodinom, Kráľom!
7 Nech hučí more i to, čo je v ňom,
svet i tí, čo na ňom bývajú!
8 Nech rieky zatlieskajú rukami
a s nimi nech aj vrchy plesajú
9 pred Hospodinom, lebo prichádza
súdiť zem.
On bude spravodlivo súdiť svet
a národy podľa práva.
Hospodin kraľuje! Národy sa trasú
99 1 Hospodin kraľuje! Národy sa trasú.
Tróni nad cherubmi; zem sa chveje.
2 Hospodin na Sione je veľký,
vyvýšený nad všetky národy.
3 Nech chvália tvoje meno,
veľké a úžasné,
lebo je sväté!
4 Moc kráľa spočíva na láske k právu.
Ty si ustanovil právny poriadok,
vykonáš právo a spravodlivosť v Jákobovi.
5 Vyvyšujte Hospodina, nášho Boha,
klaňajte sa pred jeho podnožkou
— je svätá!
6 Mojžiš a Áron boli medzi jeho kňazmi,
Samuel medzi tými, čo vzývali jeho meno.
Vzývali Hospodina a on im odpovedal.
7 Hovorieval s nimi z oblačného stĺpa,
zachovávali jeho rozhodnutia,
ustanovenia, ktoré im dal.
8 Hospodin, Boh náš, ty si im odpovedal,
býval si pre nich odpúšťajúcim Bohom
i pomstiteľom ich neprávostí.
9 Vyvyšujte Hospodina, nášho Boha!
Klaňajte sa smerom k jeho svätému vrchu,
lebo svätý je Hospodin, náš Boh.
Evanjelium podľa Jána
18 4 No Ježiš, pretože vedel o všetkom, čo sa malo s ním stať, podišiel a opýtal sa ich: Koho hľadáte?
5 Odpovedali mu: Ježiša Nazaretského. On im povedal: Ja som[*] Označenie Ježiša za Boha (porov. Ex 3,14).! Aj Judáš, jeho zradca, bol s nimi.
6 Len čo im Ježiš povedal: Ja som!, cúvli a padli na zem.
7 Znova sa ich teda opýtal: Koho hľadáte? Odpovedali: Ježiša Nazaretského!
8 Ježiš odpovedal: Povedal som vám: Ja som! Ak teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!
9 Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.
10 Vtedy Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho, sekol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ten sluha sa volal Malchos.
11 Ale Ježiš povedal Petrovi: Schovaj meč do pošvy! Azda nemám vypiť kalich, ktorý mi dal Otec?
Ježiš pred veľkňazom
12 Oddiel vojakov s veliteľom a sluhovia Židov chytili Ježiša, zviazali ho
13 a odviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol v tom roku veľkňazom.
14 A práve Kajfáš poradil Židom, že bude lepšie, keď jeden človek zomrie za ľud.
Peter zapiera Ježiša
15 Šimon Peter spolu s iným učeníkom nasledoval Ježiša. Ten učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovho nádvoria.
16 Peter však stál vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, ktorý sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol Petra.
17 Tu vrátnička povedala Petrovi: Nie si aj ty jeden z učeníkov toho človeka? Peter odpovedal: Nie som.
18 Stáli tam aj sluhovia a pomocníci, ktorí si nakládli oheň a zohrievali sa, lebo bola zima. Bol tam s nimi aj Peter a zohrieval sa.
Vypočúvanie Ježiša
19 Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie.
20 Ježiš mu odpovedal: Ja som svetu hovoril verejne. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia a nič som nehovoril tajne.
21 Prečo sa teda spytuješ mňa? Opýtaj sa tých, čo počúvali, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril!
22 Keď to povedal, jeden z pomocníkov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: Takto odpovedáš veľkňazovi?
23 Ježiš mu odpovedal: Ak som zle povedal, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ?
24 Potom ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.
Opätovné Petrovo zapretie
25 Šimon Peter stál a zohrieval sa. Opýtali sa ho: Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som.
26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, povedal: Vari som ťa nevidel s ním v záhrade?
27 Peter však znova zaprel — a hneď nato zaspieval kohút.
Príslovia
12 25 Nepokoj v srdci ubíja človeka,
láskavé slovo ho však potešuje.