Čítania na deň: 30. 10. 2026
Ezechiel
Predpoveď o páde Egypta
30 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 Človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Pán, Hospodin:
Kvíľte! Beda tomu dňu!
3 Veď blízko je deň,
blízko je deň Hospodina,
bude to zamračený deň,
bude to čas pre národy.
4 Príde meč na Egypt
a chvenie zachváti Kúš,
keď v Egypte budú padať zabití,
poberú jeho bohatstvo
a jeho základy budú zrúcané.
5 Kúš, Pút, Lúd, všetky cudzie národy, Kúb i ľudia spojeneckej krajiny spolu s ním padnú mečom.
6 Takto vraví Hospodin:
Vtedy Egyptu padnú jeho podopieratelia
a jeho mocná pýcha klesne.
Od Migdólu až po Syéne
budú v ňom padať mečom
— znie výrok Pána, Hospodina.
7 Spustne uprostred spustošených krajín a jeho mestá budú uprostred rozrúcaných miest.
8 Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď založím oheň v Egypte a dolámu sa všetci jeho pomocníci.
9 Toho dňa vyjdú na loďkách poslovia spredo mňa, aby prestrašili bezstarostný Kúš. V deň skazy Egypta ich zachváti chvenie, lebo hľa, prichádza!
10 Takto vraví Pán, Hospodin: Prostredníctvom babylonského kráľa Nebúkadnecara skoncujem s prepychom Egypta.
11 On a jeho ľud s ním, najkrutejší z národov, budú privedení zničiť krajinu. Vytasia svoje meče proti Egyptu a krajinu naplnia pobitými.
12 Potom vysuším nílske ramená a predám krajinu do ruky zlých ľudí, spustoším krajinu i čo je v nej prostredníctvom cudzincov. Ja, Hospodin, som to povedal.
13 Takto vraví Pán, Hospodin: Potom zničím modly a urobím koniec bôžikom z Memfisu. Nebude viac kniežat v Egypte a privodím strach na Egypt.
14 Spustoším Patros, založím oheň v Coáne a vykonám súd v Tébach.
15 Vylejem si zlosť na Sín, pevnosť Egypta, a zničím tébsky dav.
16 Založím oheň v Egypte, v kŕčoch sa bude zvíjať Sín, v Tébach prerazia hradby a Memfis budú sužovať za jasného dňa.
17 Mladíci z Ónu a Píbesetu padnú mečom a devy pôjdu do zajatia.
18 V Tachpanchése sa zatmie deň, keď tam zlámem žezlo Egypta. Potom tam prestane jeho mocná pýcha, pokryje ho mrak a jeho dcéry pôjdu do zajatia.
19 Keď vykonám súd v Egypte, spoznajú, že ja som Hospodin.
20 V jedenástom roku, v prvom mesiaci, siedmeho dňa toho mesiaca mi zaznelo slovo Hospodina:
21 Človeče, zlomil som rameno faraóna, egyptského kráľa. Pozri, nebolo obviazané, aby sa uzdravilo. Nebol naň priložený obväz na zosilnenie, aby vládal uchopiť meč.
22 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja som proti faraónovi, egyptskému kráľovi, a polámem jeho ramená, mocné i nalomené, a vyrazím mu meč z ruky.
23 Rozptýlim Egypťanov medzi národy a roztrúsim ich po krajinách.
24 Posilním však ramená babylonského kráľa, vložím mu svoj meč do ruky a zlámem ramená faraónove, takže bude pred ním stenať, ako stená na smrť ranený.
25 Posilním ramená babylonského kráľa, ale ramená faraóna klesnú. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď vložím svoj meč do ruky babylonského kráľa a keď ho vytasí proti Egyptu.
26 Vtedy rozptýlim Egypťanov medzi národy a roztrúsim ich po krajinách. Potom spoznajú, že ja som Hospodin.
Podobenstvo o cédri
31 1 V jedenástom roku, v treťom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca mi zaznelo slovo Hospodina:
2 Človeče, povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, a jeho davu:
Komu sa podobáš vo svojej veľkosti?
3 Hľa, prirovnávam ťa
k libanonskému cédru
s krásnymi konármi
poskytujúcimi lesnú tôňu,
ktorý vysoko vyčnieva.
Medzi oblakmi bol jeho vrchovec.
4 Vody mu dávali veľkosť
a prahlbina mu dávala výšku.
Svoje prúdy vysielala
ku všetkým stromom na poli.
5 Preto vzrastom bol vyšší
ako ostatné stromy na poli.
Jeho vetvy sa rozmnožili
a jeho konáre sa predlžovali
množstvom vody v jeho výhonkoch.
6 Na jeho vetvách hniezdili
všetky nebeské vtáky.
Pod jeho konármi sa rodili
všetky poľné zvieratá.
V jeho tôni bývali
všetky početné národy.
7 Bol krásny vo svojej veľkosti,
dĺžkou svojich ratolestí,
lebo jeho koreň siahal
k hojnej vode.
8 Cédre v Božej záhrade
sa mu nevyrovnali,
nijaké cyprusy
neboli mu podobné vetvami,
ani platan nemal ratolesti ako on.
Nijaký strom v Božej záhrade
sa mu nepodobal krásou.
9 Skrášlil som ho
množstvom jeho ratolestí,
takže mu závideli
všetky stromy Edenu,
ktoré boli v Božej záhrade.
10 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pretože bol taký vysoký svojím vzrastom, svojím vrcholom siahal medzi oblaky a jeho srdce spyšnelo pre vlastnú veľkosť,
11 vydal som ho do rúk najmocnejšiemu medzi národmi, aby s ním naložil podľa jeho bezbožnosti. Zavrhol som ho.
12 Potom ho vyťali cudzinci, najukrutnejší z národov, a odhodili ho. Jeho ratolesti popadali na vrchy a do všetkých dolín. Jeho vetvy boli polámané vo všetkých riečiskách zeme. Všetky národy zeme vystúpili z jeho tieňa a zavrhli ho.
13 Na jeho vyvrátenom kmeni
bývali všetky nebeské vtáky
a na jeho vetvách
bola všetka poľná zver.
14 To preto, aby nijaké stromy pri vode nerástli privysoko a nesiahali svojimi vrcholkami k oblakom a aby sa nijaký vodou napájaný strom nevyvyšoval nad iné, lebo všetci sú vydaní na smrť do najnižších hlbín zeme, medzi ľudí, čo zostupujú do hrobu.
15 Takto vraví Pán, Hospodin: Toho dňa, keď zostupoval do podsvetia, zahalil som prahlbinu do smútku pre neho, zadržal som jej prúdy, mnohé vody prestali tiecť, pre neho som zahalil Libanon do čierneho a všetky poľné stromy preň uvädli.
16 Rachotom jeho pádu som predesil národy, keď som ho zrútil do podsvetia k tým, čo zostupujú do hrobu. V najnižších hlbinách zeme sa potešili všetky stromy Edenu, najlepší výber Libanonu, všetko, čo je napájané vodou.
17 Aj tie zostúpili s ním dolu do podsvetia k tým, čo boli zabití mečom, a ich potomkovia, čo bývali v jeho tieni, boli rozptýlení medzi národy.
18 Komu sa podobáš vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Predsa len budeš zavrhnutý so stromami Edenu do najnižších hlbín zeme. Budeš ležať medzi neobrezanými, s tými, čo boli pobití mečom. To je faraón a všetok jeho dav — znie výrok Pána, Hospodina.
Žalospevy nad faraónom
32 1 V dvanástom roku, v dvanástom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca zaznelo mi slovo Hospodina:
2 Človeče, zaspievaj žalospev o faraónovi, egyptskom kráľovi, a povedz mu:
Podobal si sa levíčaťu medzi národmi,
bol si ako drak v moriach,
víril si vodu vo svojich riekach,
kalil si vodu svojimi nohami
a mútil si ich prúdy.
3 Takto vraví Pán, Hospodin:
Rozostriem na teba svoju sieť
s húfom mnohých národov
a vytiahnu ťa svojou vlečnou sieťou.
4 Hodím ťa na zem,
na šíre pole ťa vrhnem
a usídlim na tebe
všetko nebeské vtáctvo,
tebou nasýtim zver celej zeme.
5 Vyložím tvoje mäso na vrchy
a tvojou mŕtvolou naplním údolia.
6 Napojím krajinu tvojím výtokom
a tvojou krvou až po vrchy,
takže korytá potokov sa tebou naplnia.
7 Keď vyhasneš, zakryjem nebesá
a zatemním na nich hviezdy.
Slnko zakryjem oblakom
a mesiac už nevydá svoje svetlo.
8 Všetky svetelné telesá na nebi
pre teba zatemním
a zošlem tmu na tvoju krajinu
— znie výrok Pána, Hospodina.
9 Zarmútim srdce mnohých národov, keď privediem tvojich zajatcov medzi národy do krajín, ktoré si nepoznal.
10 Tvojím údelom predesím mnohé národy a ich králi stŕpnu nad tebou, keď zamávam proti nim svojím mečom. Budú sa stále triasť o svoj život v deň tvojho pádu.
11 Veď takto vraví Pán, Hospodin: Meč babylonského kráľa príde na teba!
12 Mečmi hrdinov porazím tvoj dav
— sú najkrutejší z národov —
spustošia pýchu Egypta
a celý jeho dav bude vyhladený.
13 Vyhubím všetky jeho zvieratá
z mnohých vôd,
ľudská noha ich už nezakalí
ani kopytá zvierat ich nezamútia.
14 Ich vody vyčistím,
aby ich rieky tiekli ako olej
— znie výrok Pána, Hospodina.
15 Keď zmením Egypt na púšť,
zbavím krajinu všetkého, čo ju napĺňa.
Keď pobijem v nej všetkých,
ktorí v nej bývajú,
potom spoznajú, že ja som Hospodin.
16 To je žalospev a budú ho spievať. Dcéry národov ho budú spievať. Budú ho spievať nad Egyptom a nad celým jeho davom — znie výrok Pána, Hospodina.
17 V dvanástom roku, pätnásteho dňa prvého mesiaca zaznelo mi slovo Hospodina:
18 Človeče, nariekaj nad davom Egypta a zhoď ho,
jeho i dcéry mocných národov
do najspodnejších častí zeme,
k tým, čo zostupujú do hrobu.
19 Od koho si milší?
Zostúp a ľahni si k neobrezaným!
20 Padnú medzi pobitých mečom.
Meč je pripravený.
Budú ležať pri nich
s celým ich davom.
21 Silní hrdinovia budú hovoriť o ňom
so svojimi pomocníkmi
zo stredu podsvetia:
Zostúpili, ležia neobrezaní,
sú prebodnutí mečom.
22 Tam je Aššúr i celá jeho družina.
Jeho hroby sú okolo neho.
Všetci sú pobití, padli mečom.
23 Dali mu hrob v najzadnejšej časti jamy
a jeho družina je okolo jeho hrobu,
všetci pobití, ktorí padli mečom,
ktorí šírili strach v krajine živých.
24 Tam je Élam i celý jeho dav
je okolo jeho hrobu.
Všetci sú pobití, padli mečom.
Zostúpili neobrezaní
do najspodnejšej časti zeme,
ktorí šírili pred sebou strach
v krajine živých.
Znášajú svoju potupu s tými,
čo zostúpili do hrobu.
25 Dali mu lôžko uprostred prebodnutých
so všetkým jeho davom.
Okolo sú jeho hroby.
Všetci sú neobrezaní, padli mečom,
lebo šírili strach v krajine živých.
Teraz znášajú svoju potupu s tými,
čo zostupujú do hrobu.
Sú položení medzi pobitých.
26 Tam je Mešek, Túbal i všetok jeho dav
okolo jeho hrobu.
Všetci sú neobrezaní, padli mečom,
lebo šírili strach v krajine živých.
27 Nebudú ležať s hrdinami,
ktorí padli v praveku,
ktorí zostúpili do podsvetia
so svojím vojenským výstrojom
a ktorým dali meče pod ich hlavy
a štíty sú na ich kostiach,
lebo strach z hrdinov bol v krajine živých.
28 Ty však budeš zdrvený medzi neobrezanými
a budeš ležať s tými,
čo boli pobití mečom.
29 Tam je Edóm, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorí boli pri svojej veľkej sile pripojení k tým, čo boli prebodnutí mečom. Ležia pri neobrezaných a pri tých, ktorí zostupujú do hrobu.
30 Tam sú všetky kniežatá severu a všetci Sidončania, ktorí zostúpili s prebodnutými. Napriek strachu, ktorý spôsobili svojím hrdinstvom, vyšli na hanbu. Ľahli si ako neobrezaní s tými, čo padli mečom, a znášajú potupu s tými, čo zostupujú do hrobu.
31 Týchto uvidí faraón a poteší sa nad celým svojím davom. Faraón a celé jeho vojsko sú mečom pobití — znie výrok Pána, Hospodina.
32 Veď som šíril strach z neho v krajine živých, a tak faraón i celý jeho dav bol uložený medzi neobrezaných, ktorí boli pobití mečom — znie výrok Pána, Hospodina.
Žalmy
Keď Izrael vychádzal z Egypta
114 1 Keď Izrael vychádzal z Egypta,
dom Jákobov spomedzi ľudu cudzieho jazyka,
2 Júda sa stal Božou svätyňou,
Izrael Božím vladárstvom.
3 More to videlo a ušlo,
Jordán ustúpil,
4 vrchy poskakovali ako barance
a pahorky ako jahňatá.
5 Čo ti je, more, že si ušlo,
a tebe, Jordán, že si ustúpil?
6 Vrchy, prečo poskakujete ako barance?
Pahorky, prečo skáčete ako jahňatá?
7 Chvej sa, zem, pred Pánom,
pred Bohom Jákoba,
8 ktorý mení skalu na jazero
a kremeň na pramene vôd.
Evanjelium podľa Lukáša
Vzkriesenie Ježiša
24 1 V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
2 Kameň našli odvalený od hrobu.
3 Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli.
4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve.
5 Ženy sa preľakli a sklonili tváre k zemi. Ale muži im povedali: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6 Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei:
7 Syna človeka musia vydať hriešnikom do rúk a ukrižovať ho, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych.
8 Tu si spomenuli na jeho slová,
9 vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným.
10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom.
11 Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo.
Príslovia
16 6 Milosrdenstvo a vernosť zotiera vinu,
bázeň pred Hospodinom odvracia zlo.
7 Ak sa Hospodinovi páčia cesty človeka,
zmieri s ním aj jeho nepriateľov.