Čítania na deň: 25. 10. 2026
Ezechiel
Žalospev nad kráľovským domom
19 1 Ty však zaspievaj žalospev o kniežatách Izraela
2 a povedz:
Kto bola tvoja matka?
Levica, ktorá odpočívala medzi levmi,
medzi levíčatami si vychovávala mláďatá.
3 Odchovala si jedno z mláďat,
stalo sa mladým levom.
Naučil sa trhať korisť a požierať ľudí.
4 Národy o ňom počuli,
do ich jamy bol lapený,
doviedli ho za háky v čeľustiach do Egypta.
5 Keď čakajúca levica videla,
že zahynula jej nádej,
vzala iné zo svojich mláďat
a mladým levom ho urobila.
6 Kráčal uprostred levov,
stal sa mladým levom.
Naučil sa trhať korisť a požierať ľudí.
7 Zrúcal ich paláce
a spustošil ich mestá;
pred jeho zvučným revom
desila sa krajina,
i čo bolo v nej.
8 Zhromaždili sa proti nemu národy
z okolitých krajín,
rozostreli na neho svoju sieť,
lapený bol do ich jamy.
9 Dali ho do klietky,
za háky v čeľustiach ho priviedli
k babylonskému kráľovi,
doviedli ho v sieti,
aby viac nebolo počuť jeho rev
po vrchoch Izraela.
10 Tvoja matka bola ako vinič vo vinici,
zasadený pri vodách,
bol úrodný a rozvetvený
od hojných vôd.
11 Mal silné prúty,
súce na vladárske žezlo,
vysoko vyčnieval
spomedzi vetiev,
bol viditeľný pre svoju výšku,
pre svoje mnohé ratolesti.
12 Bol však vytrhnutý v prchkosti,
zhodený na zem
a východný vietor ho vysušil;
jeho plody boli okmásané
a uschli mocné prúty;
strávil ho oheň.
13 Teraz bol presadený na púšť,
do krajiny suchej a vyprahnutej.
14 Potom vyšľahol oheň z prúta,
strávil jeho výhonky i ovocie
a niet už na ňom silného prúta
na vladárske žezlo.
Toto je žalospev
a bude žalospevom.
Neposlušnosť Izraela
20 1 V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa.
2 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina:
3 Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Prišli ste sa ma dopytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali — znie výrok Pána, Hospodina.
4 Chceš ich súdiť, chceš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov
5 a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku, prisahal som potomstvu Jákobovho domu a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh!
6 V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín.
7 Povedal som im: Každý nech odvrhne svoje ohavné modly, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh.
8 Oni sa však vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto neodvrhol ohavné modly, ku ktorým upieral oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte.
9 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli oni, pred ktorých zrakmi som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta.
10 Keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť,
11 vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť.
12 Dal som im aj svoje dni sobotného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.
13 Dom Izraela sa mi však vzoprel na púšti. Nechodili podľa mojich ustanovení a zavrhli moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; i moje dni sobotného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že na púšti vylejem na nich svoju prchkosť, až kým ich nezničí.
14 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol.
15 Predsa však som zdvihol ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najkrajšia zo všetkých krajín,
16 pretože zavrhli moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sobotné dni odpočinku znesväcovali, lebo ich srdce išlo za ich modlami.
17 No moje oči sa zmilovali nad nimi, takže som ich nezničil, ani som s nimi neskoncoval na púšti.
18 Ich synom na púšti som povedal: Nechoďte podľa ustanovení svojich otcov ani ich nariadenia nezachovávajte, ani sa nepoškvrňujte ich modlami!
19 Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich,
20 sväťte moje dni sobotného odpočinku, ktoré budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh.
21 Synovia sa mi však vzopreli: nechodili podľa mojich nariadení, ani nezachovávali a neplnili moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; znesvätili i moje dni sobotného odpočinku. Tak som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým sa na púšti neprestanem na nich hnevať.
22 Predsa som si stiahol ruku späť a konal som pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol.
23 No zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách,
24 pretože neplnili moje nariadenia a zavrhli moje ustanovenia, znesvätili moje dni sobotného odpočinku a svoje oči upierali k modlám svojich otcov.
25 Preto som im aj ja vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, ktorých plnením nebudú žiť.
26 Poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby spoznali, že ja som Hospodin.
27 Preto hovor, človeče, k domu Izraela a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne.
28 Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, a uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje obety a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obety príjemnej vône a obetovali tam svoje nápojové obety.
29 Ja som im však povedal: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa to až do dnešného dňa volá Výšina.
Očistný Boží súd
30 Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje ohavné modly?
31 Aj donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes, a ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, dom Izraela? Akože žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali.
32 To, čo vám prichádza na um, zaručene sa nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a rody v iných krajinách a budeme vzývať drevo a kameň!
33 Akože žijem — znie výrok Pána, Hospodina — ja budem kraľovať nad vami pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú na vás vylejem.
34 Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú som na vás vylial.
35 Zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár.
36 Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egypta, tak sa budem súdiť s vami — znie výrok Pána, Hospodina.
37 Prevediem vás pod pastierskou palicou a uvediem vás do zväzku zmluvy.
38 No vylúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia. Vyvediem ich síce z krajiny, v ktorej žijú ako cudzinci, ale na pôdu Izraela nedôjdu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.
39 Vy však, dom Izraela — tak hovorí Pán, Hospodin — ak ma nechcete počúvať, každý nech ide za svojimi modlami a slúži im. Neznesväcujte však už moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami.
40 Na mojom svätom vrchu, na vysokom vrchu Izraela — znie výrok Pána, Hospodina — tam mi bude slúžiť celý dom Izraela, všetci, ktorí sú v krajine. Tam ich milostivo prijmem a budem vyhľadávať vaše pozdvihované dávky i prvotiny vašich darov so všetkými vašimi posvätnými darmi.
41 Pre príjemnú vôňu obiet vás milostivo prijmem, keď vás vyvediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás roztrúsil. Dokážem pred zrakmi pohanov, že som Svätý
42 a spoznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom.
43 Tam sa rozpomeniete na svoje cesty i na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete hnusiť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali.
44 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami pre svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skutkov, dom Izraela — znie výrok Pána, Hospodina.
Žalmy
Boh mojej chvály, nemlč
109 1 Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm.
Boh mojej chvály, nemlč,
2 lebo sa otvorili proti mne bezbožné a ľstivé ústa.
Hovorili proti mne lživým jazykom.
3 Zasypali ma slovami nenávisti,
bez príčiny bojujú proti mne.
4 Za lásku sa mi odplácajú nepriateľstvom,
kým ja sa modlím.
5 Za dobré sa mi odplácajú zlým
a nenávisťou za lásku.
6 Ustanov nad ním bezbožníka,
žalobca nech mu stojí po pravici!
7 Nech ho súd uzná vinným,
nech je hriechom jeho modlitba.
8 Jeho dní nech je čím menej,
jeho úrad nech prevezme iný.
9 Jeho synovia nech osirejú,
jeho žena nech ovdovie.
10 Jeho synovia nech sa potulujú a žobrú,
nech zo svojich rumovísk chodia prosiť.
11 Nech ho veriteľ pripraví o všetko, čo má,
nech cudzí ulúpia, čo s námahou získal.
12 Nech mu nikto nezachová priazeň,
nech sa nikto nezmiluje nad jeho sirotami.
13 Nech je vyplienené jeho potomstvo,
nech je ich meno vytreté už v druhom pokolení.
14 Nech sa vina jeho otcov pripomína Hospodinovi,
hriech jeho matky nech nie je vymazaný.
15 Nech ich má Hospodin stále pred očami,
nech ich pamiatku vyhladí zo zeme,
16 pretože nepamätal na skutky lásky,
prenasledoval úbožiaka a chudobného
v snahe usmrtiť človeka skrúšeného srdca.
17 Rád vyslovoval kliatbu — nech dopadne naňho!
Nedožičil požehnanie — nech sa vzdiali od neho!
18 Obliekal si kliatbu ako odev,
nech vnikne do neho ako voda,
ako olej do jeho kostí.
19 Nech mu je odevom, do ktorého sa halí,
opaskom, ktorým sa stále opasuje.
20 Toto nech je odplata od Hospodina mojim protivníkom,
tým, čo zle hovoria proti mne.
21 Ty však, Hospodin, Pán,
vytrhni ma pre česť svojho mena
a nalož so mnou podľa dobroty svojej milosti,
22 lebo som úbohý, chudobný
a srdce mám zranené.
23 Musím odísť ako tieň, ktorý sa predlžuje,
som ako strasená kobylka.
24 Kolená sa mi podlamujú od pôstu,
z tela sa mi vytratil tuk.
25 Som im na posmech,
hľadia na mňa a potriasajú hlavou.
26 Pomôž mi, Hospodin, môj Boh!
Zachráň ma podľa svojho milosrdenstva!
27 Nech zvedia, že to bola tvoja ruka,
že si to urobil ty, Hospodin.
28 Oni nech preklínajú — ty však žehnaj!
Povstanú a zahanbia sa,
tvoj služobník sa však bude radovať.
29 Nech si moji žalobníci oblečú potupu,
nech ich ako plášť halí hanba.
30 Veľmi budem ďakovať Hospodinovi svojimi ústami,
medzi mnohými ho budem chváliť,
31 lebo chudobnému stojí po pravici,
aby ho zachránil pred tými, čo ho súdia.
Evanjelium podľa Lukáša
Spor o prvenstvo
22 24 Vznikla medzi nimi aj hádka, kto z nich je najväčší.
25 Povedal im: Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci.
26 Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník.
27 Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ten, čo obsluhuje.
28 Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne.
29 A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec,
30 aby ste jedli a pili pri stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.
Výstraha Petrovi
31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
32 Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.
33 On mu však povedal: Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.
34 Ale Ježiš mu povedal: Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.
35 Potom im povedal: Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo? Oni odpovedali: Nič.
36 A on nato: Ale odteraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj kapsu, a kto nemá, nech predá svoje šaty a kúpi si meč.
37 Lebo hovorím vám, že sa musí na mne splniť, čo je napísané: A pripočítali ho k zločincom. Všetko sa o mne plní[*] Var.: Moje dielo sa dovršuje..
38 Oni však povedali: Pane, pozri, tu sú dva meče. On im na to povedal: To stačí.
Getsemani
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch, a učeníci ho nasledovali.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!
41 Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa:
42 Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho.
44 V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi.
45 Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku.
46 A povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!
Príslovia
15 29 Hospodin je ďaleko od bezbožníkov,
no modlitbu spravodlivých vypočuje.
30 Žiarivý pohľad rozveselí srdce,
dobrá správa dodá silu.