Čítania na deň: 16. 2. 2026 (Pondelok v Päťdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Dína a Šekem
34 1 Raz vyšla dcéra Dína, ktorú Jákobovi porodila Lea, aby sa pozrela na dcéry toho kraja.
2 Keď ju videl Šekem, syn Chivvija Chamóra, kniežaťa toho kraja, uniesol ju, ležal s ňou a zneuctil ju.
3 Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Díne, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce.
4 Potom Šekem požiadal svojho otca Chamóra: Vezmi mi to dievča za ženu!
5 Jákob sa dopočul, že zneuctil jeho dcéru Dínu. Mlčal však o tom, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda.
6 Šekemov otec Chamór odišiel k Jákobovi, aby sa s ním pozhováral.
7 Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili a rozhnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým, že poškvrnil Jákobovu dcéru.
8 Chamór im však povedal: Môj syn Šekem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu.
9 Spriaznime naše rodiny: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry.
10 Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu.
11 Potom Šekem povedal jej otcovi a jej bratom: Kiežby som získal vašu priazeň. Dám vám, čo budete žiadať.
12 Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám, čo budete žiadať, len mi to dievča dajte za ženu.
13 Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Díny ľstivo odpovedali Šekemovi a jeho otcovi Chamórovi:
14 To nemôžeme urobiť, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi, lebo by to bola pre nás hanba.
15 Súhlasili by sme s vami, keby ste boli ako my, keby sa každý váš muž dal obrezať.
16 Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud.
17 Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme.
18 Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šekemovi páčil.
19 Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší.
20 Chamór a jeho syn Šekem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom:
21 Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im.
22 Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud.
23 Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.
24 Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šekema a dali sa obrezať.
25 Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dínini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov.
26 Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šekema, vzali Dínu zo Šekemovho domu a odišli.
27 Jákobovi synovia sa potom vrhli na prebodnutých a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto.
28 Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli.
29 Odvliekli všetko ich imanie, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch.
30 Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzeji, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom.
31 Oni však povedali: Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?
Jákob opäť v Bételi
35 1 Boh povedal Jákobovi: Vstaň, vystúp do Bétela a usaď sa tam! Postav tam oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ézavom.
2 Potom Jákob vyzval celú svoju rodinu: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite sa a preoblečte sa.
3 Vstaňme, vystúpme do Bétela. Tam postavím oltár Bohu, ktorý ma vypočul v deň môjho súženia a sprevádzal ma po ceste.
4 Nato mu odovzdali všetkých cudzích bohov, ktorých mali, aj krúžky, čo im viseli na ušiach. Jákob ich zakopal pod dub, ktorý je pri meste Síchem.
5 Potom sa pohli. Strach pred Bohom zachvátil všetky okolité mestá, takže sa neodvážili prenasledovať Jákobových synov.
6 Jákob a všetok ľud čo bol s ním, prišli do Lúzu, teda do Bétela v Kanaáne.
7 Tam postavil oltár a nazval to miesto Él-Bét-Él[*] Él-Bét-Él znamená Boh Bételu (Božieho domu)., lebo tam sa mu zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom.
8 V tom čase zomrela Debóra, Rebekina dojka. Pochovali ju pod dub poniže Bétela. Dal mu meno Dub náreku.
9 Boh sa opäť zjavil Jákobovi po jeho návrate z Paddan Arama a požehnal ho.
10 Povedal mu:
Dosiaľ si sa volal Jákob.
Odteraz sa už nebudeš volať Jákob,
budeš sa volať Izrael.
Boh mu teda dal meno Izrael
11 a dodal:
Som Boh Všemohúci. Ploď a množ sa!
Z teba povstane národ, ba spoločenstvo národov.
Aj králi vzídu z tvojich bedier.
12 Zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi,
dám aj tebe; dám ju aj tvojmu potomstvu.
13 Potom Boh odišiel od neho z miesta, kde sa s ním zhováral.
14 Na tom mieste, kde sa s ním zhováral Boh, postavil Jákob kamenný stĺp. Priniesol na ňom nápojovú obetu a nalial naň olej.
15 Miesto, kde sa s ním zhováral Boh, Jákob pomenoval Bétel.
Benjamínovo narodenie a Ráchelina smrť
16 Z Bétela potom šli ďalej. Zostával im ešte kúsok cesty do Efraty, keď Ráchel začala rodiť. Mala veľmi ťažký pôrod.
17 Keď ťažko rodila, pôrodná babica ju utešovala: Neboj sa, aj teraz budeš mať syna.
18 Keď jej život vyhasínal a smrť sa približovala, dala svojmu synovi meno Ben-Oní[*] Ben-Oní je syn mojej bolesti.; otec ho však nazval Benjamín[*] Ben-Jamín je syn pravice, šťastia..
19 Ráchel zomrela a pochovali ju pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.
20 Nad jej hrob postavil Jákob pomník. Bol to náhrobný pomník pre Ráchel, ktorý stojí dodnes.
21 Izrael potom odtiaľ odišiel a rozložil stan za Migdal-Éderom.
22 Keď už býval v tejto krajine, Rúben odišiel a spal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa to však dozvedel. Jákob mal dvanásť synov.
23 Leini synovia boli: Rúben, Jákobov prvorodený, Šimeón, Lévi, Júda, Jissákar a Zebúlun.
24 Ráchelini synovia boli: Jozef a Benjamín.
25 Synovia Ráchelinej slúžky Bilhy: Dán a Naftáli.
26 Synovia Leinej slúžky Zilpy: Gád a Ašér. Toto sú Jákobovi synovia, ktorí sa mu narodili v Paddan Arame.
27 Potom Jákob prišiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamré, do Kirjat-Arby, čo je Hebron, kde býval Abrahám a Izák.
28 Izák sa dožil stoosemdesiat rokov.
29 Zomrel zoslabnutý vekom, bol pripojený k svojmu ľudu ako starec vysokého veku. Pochovali ho jeho synovia Ézav a Jákob.
Ézavov rodokmeň
36 1 Toto je Ézavov čiže Edómov rodokmeň:
2 Ézav si vzal ženy Kanaánčanky: Adu, dcéru Chetitu Elóna, Oholíbamu, Anovu dcéru, vnučku Chivvija Cibeóna,
3 ďalej Básemat, dcéru Izmaela, sestru Nebajóta.
4 Ada porodila Ézavovi Elífaza a Básemat porodila Reúela.
5 Oholíbama porodila Jeúša, Jaeláma a Kóracha. Toto sú Ézavovi synovia, ktorí sa mu narodili v Kanaáne.
6 Potom vzal Ézav svoje ženy, synov a dcéry i všetkých príslušníkov svojho domu, ako aj stádo, dobytok a všetok majetok, čo nadobudol v Kanaáne, a odišiel od svojho brata Jákoba do Seíra.
7 Boli totiž bohatí a nemohli bývať spolu. Krajina, v ktorej bývali, ich už pre množstvo stád nemohla uživiť.
8 Ézav sa usadil v Seírskom pohorí. Ézav je Edóm.
9 Toto sú pokolenia Ézava, praotca Edómčanov na Seírskom pohorí.
10 Toto sú mená Ézavových synov: Elífaz, syn Ézavovej ženy Ady, Reúel, syn Ézavovej ženy Básemat.
11 Elífazovi synovia boli: Téman, Ómar, Cefó, Gatám a Kenaz.
12 Vedľajšia žena Ézavovho syna Elífaza bola Timna, ktorá mu porodila Amáleka. To sú vnuci Ézavovej ženy Ady.
13 Reúelovi synovia boli: Nachat, Zerach, Šamma a Mizza. Toto sú vnuci Ézavovej ženy Básemat.
14 Synovia Ézavovej ženy Oholíbamy, Anovej dcéry a Cibeónovej vnučky, ktorých mu porodila, boli: Jeúš, Jaelám a Kórach.
15 Toto sú vodcovia Ézavových synov: synovia Elífaza, Ézavovho prvorodeného sú: vodca Téman, vodca Ómar, vodca Cefó, vodca Kenaz,
16 vodca Kórach, vodca Gatám, vodca Amálek. Toto sú Elífazovi vodcovia v Edómsku. Sú to Adini vnuci.
17 Toto sú synovia Ézavovho syna Reúela: vodca Nachat, vodca Zerach, vodca Šamma, vodca Mizza. To sú Reúelovi vodcovia v Edómsku; sú to vnuci Ézavovej ženy Básemat.
18 Toto sú synovia Ézavovej ženy Oholíbamy: vodca Jeúš, vodca Jaelám, vodca Kórach. To sú vodcovia Ézavovej ženy Oholíbamy, Anovej dcéry.
19 Toto sú Ézavovi synovia a ich vodcovia. To je Edóm.
20 Toto sú synovia Chóra Seíra, praobyvateľa krajiny: Lótan a Šóbal, Cibeón a Ana,
21 Díšon, Écer a Díšan. To sú vodcovia Chórijov, synovia Seíra v Edómsku.
22 Lótanovi synovia sú: Chóri a Hémam. Lótanova sestra bola Timna.
23 Šóbalovi synovia sú: Alván, Mánachat, Ébal, Šefo a Ónam.
24 Cibeónovi synovia sú: Ajja a Ana To je ten Ana, ktorý našiel horúce žriedla na stepi, keď pásol osly svojho otca Cibeóna.
25 Toto sú Anove deti: syn Díšon a dcéra Oholíbama.
26 Díšonovi synovia sú: Chemdán a Ešbán, Jitrán a Kerán.
27 Écerovi synovia sú: Bilhán, Zaaván a Akán.
28 Díšonovi synovia sú: Úc a Arán.
29 Toto sú vodcovia Chórijov: vodca Lótan, vodca Šóbal, vodca Cibeón, vodca Ana,
30 vodca Díšon, vodca Écer, vodca Díšan. Toto sú vodcovia Chórijov podľa svojich rodov v Seírsku.
31 Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku, predtým než mali kráľa Izraeliti:
32 v Edómsku panoval Bela, syn Beóra a jeho mesto sa nazývalo Dinhába.
33 Po Belovej smrti kraľoval Zerachov syn Jóbab z Bocry.
34 Po Jóbabovej smrti kraľoval Chušám z Témanska.
35 Po Chušámovej smrti kraľoval Bedadov syn Hadad, ktorý porazil Midjánčanov na Moábskom poli. Jeho mesto sa nazývalo Avít.
36 Po Hadadovej smrti kraľoval Samla z Masréky.
37 Po Samlovej smrti kraľoval Šául z Rechobótu pri Veľrieke.
38 Po Šáulovej smrti kraľoval Akbórov syn Baál-Chánan.
39 Po smrti Akbórovho syna Baál-Chánana kraľoval Hadar. Jeho sídlo sa nazývalo Pau a jeho žena, dcéra Matréda a vnučka Mé-Záhaba, sa volala Mehétabel.
40 Toto sú mená Ézavových vodcov podľa rodov, miest a mien: vodca Timna, vodca Alva, vodca Jetét,
41 vodca Oholíbama, vodca Éla, vodca Pínon,
42 vodca Kenaz, vodca Téman, vodca Mibcár,
43 vodca Magdíel, vodca Íram. Toto sú edómski vodcovia podľa sídel v krajine, ktorú ovládli. To je Ézav, praotec Edómčanov.
37 1 Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec.
Žalmy
Nebesia rozprávajú o Božej sláve
19 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Nebesia rozprávajú o Božej sláve,
obloha hlása dielo jeho rúk.
3 Deň dňu odovzdáva správu,
noc noci zvestuje poznanie
4 bez reči, bez slov,
nepočuť ich hlas.
5 Ich posolstvo znie po celej zemi
a ich oznamy doletia až po končiny sveta.
Postavil na nich slnku stan.
6 Ono vychádza ako ženích zo svojho príbytku,
teší sa ako hrdina, čo beží do cieľa.
7 Na jednom kraji nebies vychádza,
na druhom zapadá;
nič sa neskryje pred jeho páľavou.
8 Hospodinov zákon je dokonalý,
občerstvuje dušu.
Hospodinovo rozhodnutie je spoľahlivé,
neskúseného robí múdrym.
9 Hospodinove príkazy sú správne,
srdce napĺňajú radosťou.
Hospodinov príkaz je jasný,
očiam dáva svetlo.
10 Bázeň pred Hospodinom je čistá,
zostáva naveky;
Hospodinove výroky sú pravdivé,
všetky sú spravodlivé.
11 Vzácnejšie sú ako zlato,
ako množstvo zlata rýdzeho;
sladšie sú ako med,
ako med z plástov.
12 Napomínajú aj tvojho služobníka;
kto ich zachováva, odmenu hojnú má.
13 Kto si uvedomuje svoje poblúdenia?
Zbav ma aj skrytých vín.
14 Ochráň svojho sluhu aj pred spupnými,
aby ma neovládli.
Potom budem bez úhony,
zbavený veľkého hriechu.
15 Nech ti je príjemná reč mojich úst
a úvahy môjho srdca pred tebou,
Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ!
Evanjelium podľa Jána
7 45 Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a tí sa ich opýtali: Prečo ste ho nepriviedli?
46 Sluhovia odpovedali: Človek takto nikdy nehovoril.
47 Tu im farizeji vyčítali: Hádam ste sa nedali aj vy zviesť?
48 Uveril v neho azda niekto z popredných mužov alebo z farizejov?
49 Ale tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty!
50 Tu im povedal Nikodém, jeden z nich, ktorý bol predtým za Ježišom:
51 Či náš zákon súdi človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí?
52 Odpovedali mu: Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj Písma a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.
53 A každý odišiel do svojho domu[*] Var.: – perikopa 7,53—8,11..
Cudzoložnica
8 1 Ježiš odišiel na Olivový vrch.
2 Včasráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu. Sadol si a vyučoval ich.
3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku
4 a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve.
5 Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty?
6 Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi.
7 Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!
8 A znova sa zohol a písal po zemi.
9 Keď to počuli, po jednom — počnúc najstaršími — odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú[*] Var.: + tvoji žalobcovia.? Nik ťa neodsúdil?
11 Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!
Príslovia
10 31 Ústa spravodlivého plodia múdrosť,
ale úlisný jazyk bude odrezaný.
32 Pery spravodlivého vedia, čo je milé,
lež ústa bezbožníkov, čo je zvrátené.