Čítania na deň: 31. 10. 2026
Ezechiel
Obnova ľudu
Prorok strážcom ľudu
33 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 Človeče, hovor k synom svojho ľudu a povedz im: Keď privodím meč na krajinu, ľud krajiny vezme niekoho spomedzi seba a ustanoví si ho za strážcu.
3 Keď spozoruje, že prichádza meč na krajinu, nech zatrúbi na roh a varuje ľud.
4 Ak niekto počuje zvuk rohu, ale nedá sa varovať, príde meč a zasiahne ho, tak jeho krv padne na jeho hlavu.
5 Počul zvuk rohu, a nedal sa varovať, jeho krv padne naňho. Keby sa bol dal varovať, bol by si zachránil život.
6 Keď však strážca uvidí, že prichádza meč, ale nezatrúbi na roh, takže ľud nebude varovaný, ak príde meč a pripraví ich o život, bude síce zasiahnutý svojou vinou, avšak jeho krv budem požadovať z ruky strážcu.
7 Človeče, teba som ustanovil za strážcu domu Izraela. Ak počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene.
8 Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, určite zomrieš!, ale ty nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho spôsobom života, ten bezbožný zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky.
9 No ak budeš bezbožného varovať pred jeho spôsobom života, aby sa odvrátil od neho, ale neodvráti sa od svojho spôsobu života, on zomrie pre svoju vinu, ale ty si si zachránil život.
Hospodin proti smrti hriešnika
10 Ale ty, človeče, povedz domu Izraela: Takto hovorievate: Ako ostaneme nažive, keď naše priestupky a hriechy nás zaťažujú a my hynieme pre ne?
11 Povedz im: Ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?
12 Ty však, človeče, povedz synom svojho ľudu: Spravodlivosť nezachráni spravodlivého v deň, keď spácha priestupok; ani bezbožný nepadne pre bezbožnosť v ten deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti; ani spravodlivý nemôže žiť v deň, keď sa dopustí svojho hriechu.
13 Ak poviem spravodlivému: Určite ostaneš nažive!, ale on sa spoľahne na svoju spravodlivosť a spácha zločin, nijaké jeho spravodlivé skutky sa nepripomenú, ale zomrie pre svoj zločin, ktorý spáchal.
14 Ak poviem bezbožnému: Určite zomrieš! a on sa odvráti od svojho hriechu a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť,
15 takže bezbožný vráti záloh a nahradí, čo ulúpil, ak sa bude spravovať ustanoveniami života, aby nespáchal zločin, určite bude žiť a nezomrie.
16 Nijaké jeho hriechy, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Uskutočňoval právo a spravodlivosť, určite bude žiť.
17 Avšak synovia tvojho ľudu hovoria: Pánova cesta nie je správna. Pritom nie je správna ich cesta.
18 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, preto zomrie.
19 Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, tak preto bude žiť.
20 A predsa hovoríte: Pánova cesta nie je správna. Každého z vás budem súdiť podľa jeho spôsobu života, dom Izraela!
Pád Jeruzalema
21 V dvanástom roku, v desiatom mesiaci, piateho dňa mesiaca nášho zajatia prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema a povedal: Mesto je dobyté!
22 Večer pred príchodom utečenca bola nado mnou ruka Hospodinova. On mi otvoril ústa na ten čas, keď tamten prišiel ráno ku mne. Tak sa mi otvorili ústa, takže som už nebol nemý.
Nemiestne nároky
23 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
24 Človeče, obyvatelia týchto zrúcanín na pôde Izraela hovoria: Abrahám bol jediný, a predsa zabral do vlastníctva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlastníctva.
25 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Jete mäso s krvou a oči pozdvihujete k svojim modlám, prelievate krv, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva?
26 Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva?
27 Takto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Ako žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom. Tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri. Tí, čo sú na ťažko prístupných miestach a v jaskyniach, pomrú na mor.
28 Zmením krajinu na púšť a pustatinu, zanikne jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto po nich prechádzať.
29 Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na púšť a pustatinu za všetky ohavnosti, ktoré spáchali.
Proti nedôsledným poslucháčom
30 Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: Poďte a počujte, aká reč vychádza od Hospodina!
31 Prichádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich. Veď svojimi ústami ukazujú mnoho lásky, ale v ich ústach je lož a ich srdce túži len po zisku.
32 Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske pekným hlasom a čo vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale nekonajú podľa nich.
33 Keď sa toto splní, a určite sa to splní, spoznajú, že bol medzi nimi prorok.
Proti zlým vládcom ľudu
34 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz im, totiž pastierom: Takto vraví Pán, Hospodin: Beda pastierom Izraela, ktorí pasú samých seba! Či pastieri nemajú pásť stádo?
3 Jete tuk, odievate sa vlnou, zabíjate tučné zvieratá, ale stádo nepasiete.
4 Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, poranené neobväzovali, porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím.
5 Rozpŕchli sa, boli bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené.
6 Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch. Moje ovce sú rozptýlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá.
7 Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:
8 Ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli —
9 preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:
10 Takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja som proti pastierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pastieri už nebudú vypásať samých seba, lebo vytrhnem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú pokrmom.
11 Takto totiž vraví Pán, Hospodin: Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne.
12 Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.
13 Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny.
14 Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na dobrej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela.
15 Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať — znie výrok Pána, Hospodina.
16 Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím. Budem ich pásť, ako sa patrí.
17 Ty však, moje stádo, takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou a medzi baranmi a capmi.
18 Je vám to málo, že vypásate najlepšiu pašu, ale ostatnú šliapete nohami; že pijete čistú vodu, ale ostatnú kalíte nohami?
19 Potom moje stádo musí vypásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vypiť vodu, čo bola skalená vašimi nohami?
20 Preto takto im vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi tučnými ovcami,
21 pretože bokom i plecom odtláčate a svojimi rohami odstrkávate všetky slabé kusy dotiaľ, kým ich nepovyháňate.
22 Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou, a budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou.
23 Ustanovím nad nimi jedného pastiera a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom.
24 Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal.
25 Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji a vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch.
26 Udelím požehnanie im a okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde!
27 Potom poľný strom vydá svoje ovocie i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a zachránim ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili.
28 Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší.
29 Zriadim pre nich slávny sad a nebudú už zachvátení hladom v krajine, nebudú znášať potupovanie od pohanov.
30 Potom spoznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom — znie výrok Pána, Hospodina.
31 Vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy a ja som váš Boh — znie výrok Pána, Hospodina.
Žalmy
Nie nám, Hospodin, nie nám
115 1 Nie nám, Hospodin, nie nám,
ale tvojmu menu patrí česť
pre tvoje milosrdenstvo a pre tvoju vernosť!
2 Prečo majú hovoriť pohania:
Kde je ich Boh?
3 Náš Boh je na nebesiach,
všetko robí podľa svojej vôle.
4 Ich modly sú striebro a zlato,
dielo ľudských rúk.
5 Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, ale nevidia,
6 majú uši, ale nepočujú,
majú nosy, ale nečuchajú,
7 majú ruky, ale nehmatajú,
majú nohy, ale nechodia,
z hrdla hláska nevydajú.
8 Podobní im budú tí, čo ich zhotovujú,
všetci, čo sa na ne spoliehajú.
9 Izrael, dúfaj v Hospodina!
On je tvojou pomocou a štítom.
10 Áronovci, dúfajte v Hospodina!
On je vašou pomocou a štítom.
11 Hospodinovi ctitelia, dúfajte v Hospodina!
On vám je pomocou a štítom.
12 Hospodin na nás pamätá, žehná nás;
žehná dom Izraelov,
žehná dom Áronov,
13 žehná tých, čo ctia Hospodina,
malých i veľkých.
14 Kiež vás rozmnoží Hospodin,
vás i vašich synov!
15 Požehnaní, ktorí patríte Hospodinovi.
On utvoril nebo i zem.
16 Nebesia patria Hospodinovi,
zem dal ľuďom.
17 Mŕtvi nebudú chváliť Hospodina,
nikto z tých, čo zostupujú do hrobového ticha,
18 ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi
odteraz až naveky.
Haleluja!
Evanjelium podľa Lukáša
Cesta do Emauz
24 13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií[*] Asi 11 km..
14 A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo.
15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi.
16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
17 I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a
18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!
19 On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi.
20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije.
24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.
25 Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
26 Či nemusel Kristus[*] Mesiáš. toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?
27 A počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej.
29 Ale oni naňho naliehali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi.
30 Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.
31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.
32 Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?
33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi.
34 Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.
35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Ježiš sa zjavuje učeníkom
36 Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: Pokoj vám!
37 Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha.
38 Povedal im: Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti?
39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — a ja, ako vidíte, mám.
40 Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy.
41 Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: Máte tu niečo na zjedenie?
42 Podali mu kúsok pečenej ryby[*] Var.: + a plást medu..
43 Vzal si a jedol pred nimi.
44 Potom im hovoril: Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.
45 Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma,
46 a povedal im: Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych
47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
48 Vy ste toho svedkami.
49 Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.
Nanebovstúpenie
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51 Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa[*] Prekl.: bol nesený. do neba.
52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
53 Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.
Príslovia
16 8 Lepšie je málo získané spravodlivo,
ako veľké zisky nadobudnuté neprávom.
9 Človek v srdci zvažuje svoju cestu,
no Hospodin jeho kroky usmerňuje.