Čítania na deň: 31. 7. 2026
Jeremiášov list[*] Text býva často zaradený do knihy Barucha ako 6. kapitola.
Odpis listu, ktorý poslal Jeremiáš zajatcom, ktorých odvliekol babylonský kráľ do Babylonu. Poslal ho preto, aby im oznámil, čo mu prikázal Boh.
6 1 Pre hriechy, ktorými ste sa previnili proti Bohu, budete odvedení[*] Budúci čas nekonštatuje skutočnosť, ale tu oznamuje Božie rozhodnutie, ktoré danú skutočnosť predchádza. do Babylonu ako zajatci babylonského kráľa Nabuchodonozora.
2 Keď prídete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhý čas, až po siedme pokolenie. Potom vás odtiaľ odvediem v pokoji.
3 Teraz však budete vidieť v Babylone bohov strieborných, zlatých a drevených, ktorých nosia na pleciach, aby národom nahnali strach.
4 Dajte si teda pozor, aby ste sa aj vy nestali celkom podobnými pohanom a aby sa strach pred nimi nezmocnil aj vás.
5 Keď uvidíte zástupy pred nimi i za nimi, ako sa im klaňajú, v duchu si povedzte: Tebe sa treba klaňať, Vládca.
6 Môj anjel je totiž s vami a dáva pozor na vaše duše.
7 Veď jazyk tých božstiev vyleštil remeselník, pozlátil a postriebril ich, sú však falošné a neschopné hovoriť.
8 Berú zlato a zhotovujú z neho vence na hlavy svojich bohov ako pre dievča, parádnicu.
9 Stáva sa však aj to, že kňazi zoberú zlato a striebro zo svojich bohov a použijú ho pre seba, ba dajú z neho aj smilniciam, ktoré postávajú pred domami.
10 Ozdobujú bohov šatami ako ľudí — bohov strieborných, zlatých a drevených. Ale nevládzu ich uchrániť pred hrdzou a spráchnivením.
11 Hoci sú tí bohovia oblečení do purpurového rúcha, utierajú im tváre, pretože v dome je prach a veľa ho sadá na nich.
12 Modla drží aj žezlo ako sudca krajiny, ale tých, čo sa proti nej previnia, nezabije.
13 V pravici má dýku a sekeru, no sama seba nezachráni ani v boji, ani z moci zbojníkov.
14 Z toho je zrejmé, že to nie sú bohovia. A tak sa ich nebojte!
15 Ako sa stáva pre človeka neužitočnou nádoba, keď sa rozbije, tak je to s ich bohmi, ktorí sú umiestnení v ich domoch.
16 Ich oči sú plné prachu zvíreného nohami tých, čo prichádzajú.
17 Ako sa zamykajú nádvoria pred niekým, kto sa previnil proti kráľovi a koho za to odvádzajú na smrť, tak kňazi zabezpečujú svoje domy bránami, zámkami a závorami, aby ich zbojníci nevykradli.
18 Zapaľujú im lampy, a to vo väčšom množstve ako sami sebe, ale tí bohovia nemôžu vidieť ani jednu z nich.
19 Sú ako trámy v dome; ich srdce, ako sa hovorí, práchnivie, ale oni vôbec nevnímajú červy zeme, ktoré požierajú ich aj ich odev.
20 Tváre majú začiernené dymom, ktorý je v dome.
21 Na ich telo a na ich hlavu sa zlietajú netopiere, lastovičky a všelijaké vtáctvo, podobne robia aj mačky.
22 Z toho môžete poznať, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte.
23 Ak niekto neočistí škvrny na zlate, ktoré ich pokrýva a krášli, nebudú sa ligotať. Nič necítili, ani keď ich odlievali.
24 Nech ich kúpili za akúkoľvek cenu, nieto v nich ducha.
25 Nemajú riadne nohy, preto ich nosia na pleciach, čím sa ľuďom ukazuje ich ničotnosť. Ba aj tí, čo im slúžia, zahanbia sa, keď tí bohovia niekedy padnú na zem a oni ich musia znova postaviť.
26 Ak ich niekto postaví do rovnej polohy, sami od seba sa nepohnú; ak sa dostanú do šikmej polohy, nevzpriamia sa; no dary im predkladajú ako mŕtvym.
27 Kňazi predávajú im prinesené obety a majú z toho zisk; práve tak aj ich ženy časť obiet nasolia, ale chudobnému ani bezmocnému z toho nedajú. Obiet sa dotýkajú aj ženy počas krvácania a šestonedieľky.
28 Z toho možno poznať, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte.
29 Prečo by sa mali volať bohmi? Veď strieborných, zlatých i drevených bohov obsluhujú ženy[*] V Izraeli neboli kňažky..
30 V ich domoch vysedávajú kňazi, ktorí majú roztrhané šaty, oholené hlavy aj brady a nepokryté hlavy.
31 Pred svojimi božstvami vreštia a kričia, ako to robievajú niektorí na kare za mŕtveho.
32 Z odevov bohov si kňazi berú a obliekajú tým svoje ženy a deti.
33 Či utrpia od niekoho zlo, alebo im niekto urobí dobre, nebudú to môcť odplatiť. Kráľa nemôžu ani dosadiť, ani zosadiť.
34 Práve tak nemôžu dať bohatstvo ani peniaze. Ak niekto nedodrží sľub, ktorý im dal, určite ho nebudú vymáhať.
35 Človeka nevytrhnú zo smrti ani neochránia slabšieho pred mocným.
36 Slepému nedajú zrak, nezachránia človeka, ktorý je v núdzi.
37 Nezľutujú sa nad vdovou, sirote neurobia nič dobré.
38 Drevení, pozlátení a postriebrení bohovia sa podobajú na kamene z vrchov. Tí, čo im slúžia, vyjdú na hanbu.
39 Ako by bolo možné nazdávať sa alebo tvrdiť, že sú bohmi?
40 Dokonca aj sami Chaldeji ich znevažujú. Keď vidia nemého, ktorý nie je schopný rozprávať, prinesú Béla a žiadajú, aby nemý prehovoril, akoby Bél bol schopný vnímať.
41 Hoci si to uvedomujú, nie sú schopní ich opustiť, pretože im chýba zdravý rozum.
42 Ženy ovinuté stuhami sedia pri cestách a ako kadidlo spaľujú otruby[*] Týmto magickým úkonom chceli prilákať záujemcov..
43 Keď si niektorú z nich odvedie niekto z okoloidúcich a spí s ňou, ona sa vysmeje svojej susede, že nebola uznaná za takú súcu ako ona a že jej stuha ostala neprerezaná.
44 Všetko, čo sa okolo bohov deje, je klamstvo. Ako by bolo možné nazdávať sa alebo tvrdiť, že sú bohmi?
45 Sú dielom rezbárov a zlatníkov. Nebude z nich nič iné, len to, čo z nich chcú vytvoriť remeselníci.
46 Ani tí, čo ich zhotovujú, sa nedožívajú vysokého veku. Ako by teda mohli byť bohmi ich výtvory?
47 Aj svojim potomkom zanechali iba klam a hanbu.
48 Keď totiž na nich doľahne vojna a nešťastie, kňazi sa medzi sebou radia, kam by sa s nimi skryli.
49 Ako teda nemožno nevidieť, že nie sú bohmi, keď z vojny a z nešťastia nezachránia ani sami seba?
50 Sú iba drevení, pozlátení či postriebrení; podľa toho sa pozná, že sú klamom. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že to nie sú bohovia, ale dielo ľudských rúk, a že v nich niet ani trochu božského diela.
51 Koho teda ešte treba presviedčať, že to nie sú bohovia?
52 Veď neustanovia kráľa pre krajinu, ani dážď ľuďom nedajú.
53 Nerozsúdia spor medzi nimi, nezachránia toho, komu sa deje bezprávie, pretože sú bezvládni; sú ako vrany medzi nebom a zemou.
54 Keď oheň zachváti dom drevených, pozlátených či postriebrených bohov, ich kňazi ujdú a zachránia sa, ale oni zhoria uprostred požiaru ako trámy.
55 Nepostavia sa proti kráľovi alebo nepriateľom.
56 Ako by bolo možné prijať alebo nazdávať sa, že sú bohmi?
57 Drevené, pozlátené či postriebrené božstvá sa nezachránia ani pred zlodejmi, ani pred zbojníkmi, ktorí sú silní a oberú ich o zlato, striebro i rúcho, do ktorého sú zahalené. Keď to majú, odídu, ale ony nepomôžu ani samy sebe.
58 A tak je viac hoden kráľ, ktorý prejavuje svoju udatnosť, alebo užitočná nádoba v dome, ktorú používa jej majiteľ, než klamní bohovia. Viac sú hodné dvere v dome, ktoré chránia to, čo je vnútri, než klamní bohovia. Takisto drevený stĺp v kráľovskom paláci je viac hoden než klamní bohovia.
59 Veď slnko, mesiac a hviezdy, ktoré slúžia ako svetlá a ich poslaním je prinášať osoh, správajú sa poslušne.
60 Práve tak blesk, keď zažiari, je dobre viditeľný. Rovnako aj vietor veje v každej krajine.
61 Mračná, keď im Boh rozkáže tiahnuť ponad celú zem, vykonajú, čo im bolo prikázané. Oheň zhora zoslaný spáliť vrchy a lesy urobí, čo mu bolo prikázané.
62 Ale tieto božstvá sa im nepodobajú ani zjavom, ani mocou.
63 Preto sa nemožno nazdávať ani tvrdiť, že sú bohmi, keďže nie sú schopné ani rozsúdiť spor, ani dobre robiť ľuďom.
64 Keď teda viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!
65 Nemôžu kráľov ani prekliať, ani požehnať.
66 Nemôžu národom ukázať znamenia na nebi, ani nežiaria ako slnko, ani nesvietia ako mesiac.
67 Zvieratá sú viac ako ony, lebo tie môžu ujsť do skrýše a pomôcť si.
68 Vôbec nič teda nenaznačuje, že sú bohmi. Preto sa ich nebojte!
69 Sú ako strašiak v uhorkovom poli, ktorý nič neustráži. Takí sú ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia.
70 Takisto sa podobajú na tŕnie v záhrade, na ktoré si sadne hociktorý vták; ich drevené, pozlátené a postriebrené božstvá sa rovnako podobajú na mŕtvolu hodenú do tmy.
71 Podľa purpuru a kmentu, ktorý sa na nich rozpadáva, poznáte, že to nie sú božstvá. Nakoniec budú aj samy zožraté a budú na posmech v tej krajine.
72 Lepšie je teda spravodlivému človeku, ktorý nemá modly, lebo bude ďaleko od zahanbenia.
Žalmy
Boh povstane a jeho nepriatelia sa rozpŕchnu
68 1 Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Pieseň.
2 Boh povstane a jeho nepriatelia sa rozpŕchnu,
zutekajú pred ním tí, čo ho nenávidia.
3 Ako býva odviaty dym, tak ich rozoženieš;
ako sa pri ohni rozpúšťa vosk,
tak zahynú bezbožní pred Bohom.
4 Spravodliví sa však tešia a jasajú,
pred Bohom radostne plesajú.
5 Spievajte Bohu, ospevujte jeho meno,
upravte cestu tomu, ktorý sa nesie na oblakoch!
Plesajte pred ním, lebo jeho meno je Hospodin!
6 Otcom sirôt a obhajcom vdov je Boh
vo svojom svätom príbytku.
7 Boh pripravuje domov osamelým,
väzňov privádza k blahobytu,
ale odbojníci zostanú vo vyprahnutom kraji.
8 Bože, keď si šiel na čele svojho ľudu,
keď si kráčal pustatinou, — Sela —
9 otriasala sa zem,
nebo sa rozpršalo pred Bohom,
pred Bohom zo Sinaja,
pred Bohom, Bohom Izraela.
10 Hojným dažďom, Bože, zvlažil si svoje dedičstvo,
čo bolo zomdleté, to si osviežil.
11 Tam nachádza tvoje tvorstvo príbytok,
vo svojej dobrote, Bože, pripravil si ho pre biednych.
12 Pán prikázal hovoriť
a veľký je zástup zvestovateliek víťazstva:
13 Utekajú králi vojsk, utekajú
a pani domu delí korisť.
14 Zostanete ležať medzi košiarmi?
Postriebrené sú krídla holubice,
jej perute sú zo žltkastého zlata.
15 Keď Všemohúci rozháňal kráľov,
snežilo na Calmóne.
16 Vrchovina Bášan je vrchovinou božstiev,
vrchovina Bášan má mnoho štítov.
17 Prečo vy, strmé štíty, zazeráte
na vrch, na ktorom chce bývať Boh?
Skutočne, Hospodin tam bude sídliť natrvalo!
18 Božích vozov sú desaťtisíce, nespočetné tisíce,
na nich prišiel Pán zo Sinaja do svätyne.
19 Vystúpil si na výšinu,
priviedol si zajatcov,
ľudí si prijal do daru[*] Sýr. aram. rkp.: dal si ľudom dary (dar zákona zo Sinaja), porov. Ef 4,8.,
ešte aj odbojníkov,
aby si trónil, Hospodin, Bože!
Evanjelium podľa Matúša
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
21 33 Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu.
35 Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali.
36 Hospodár poslal opäť iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté.
37 Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: Iste budú mať k môjmu synovi úctu.
38 Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše.
39 Chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho.
40 Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?
41 Povedali mu: Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.
42 Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písmach:
Kameň, ktorý stavitelia zavrhli,
stal sa uholným kameňom[*] Gr. hlavou uhla; prekl.: klinom klenby (klenákom). .
Pán to urobil,
je to obdivuhodné v našich očiach?
43 Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu.
44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi[*] Var.: – v. 44..
45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich.
46 Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka.
Podobenstvo o svadbe kráľovho syna
22 1 Ježiš im zase hovoril v podobenstvách:
2 Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.
3 Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť.
4 Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je hotové. Poďte na svadbu!
5 Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom.
6 Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili.
7 Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil.
8 Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.
9 Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu.
10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi.
11 Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha.
12 Povedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho? On onemel.
13 Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.
14 Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.
Príslovia
27 9 Olej a kadidlo rozveseľujú srdce,
slasť z priateľa je viac ako vlastná rada.
10 Neopúšťaj svojho priateľa ani priateľa svojho otca,
keď ťa však stihne nešťastie, nechoď do príbytku svojho brata,
lebo lepší je blízky sused než vzdialený brat.