Čítania pre deň: 17. 9. 2019
Jób
Elíhuove reči
Prvá Elíhuova reč
32 1 Vtedy títo traja muži prestali hovoriť s Jóbom, pretože sa považoval za spravodlivého.
2 Nato vzplanul hnevom Elíhu z Búzu, Barachelov syn z Rámovho rodu. Vzplanul hnevom proti Jóbovi, pretože sa robil spravodlivejším ako Boh.
3 Jeho hnev vzplanul aj proti jeho trom priateľom, pretože nenašli odpoveď a Jóba odsudzovali ako bezbožníka.
4 Elíhu so svojou rečou k Jóbovi čakal, pretože ostatní boli vekom starší ako on.
5 Elíhu videl, že títo traja nemajú nijakú odpoveď, preto vzplanul hnevom.
6 Elíhu z Búzu, Barachelov syn prehovoril teda takto:
Som mladý a vy ste už vo veku,
preto som sa obával predložiť vám svoju mienku.
7 Povedal som si: Nech prehovorí vek
a množstvo rokov nech učí múdrosti.
8 No je to duch v človeku a dych Všemohúceho,
ktorý ľudí učí rozumnosti.
9 Dlhovekí nie sú vždy múdri
a starší nie vždy rozumejú tomu, čo je správne.
10 Preto vravím: Vypočuj ma,
nech i ja predložím svoju mienku!
11 Čakal som na vaše slová,
na váš dôvtip som sluch nastavil.
Kým vy ste hľadali slová,
12 pozorne som vás sledoval,
ale nenašiel sa taký, čo by Jóba usvedčil,
ani niet medzi vami takého, kto by mu odpovedal.
13 Nehovorte: Našli sme múdrosť.
Boh odveje Jóba, nie človek!
14 Keďže svoje slová nenamieril proti mne,
ani ja mu nebudem vašimi slovami odpovedať.
15 Sú zmätení, už sa neozývajú,
nenachádzajú slov.
16 Mám čakať, keď prestali hovoriť,
keď zastali a už neodpovedajú?
17 Ponúknem aj ja svoju odpoveď,
vyjadrím aj ja svoju mienku,
18 pretože som plný slov,
duch v mojom vnútri ma núti hovoriť.
19 Moje vnútro je ako uzatvorené víno,
ako nové vínne mechy, ktoré idú prasknúť.
20 Budem hovoriť a uľaví sa mi,
svoje pery otvorím a budem odpovedať.
21 Nikoho nebudem zvýhodňovať,
ani nikomu nebudem lichotiť,
22 lebo to neviem.
Ak len trochu zalichotím, nech ma môj Stvoriteľ odstráni!
33 1 Ty však, Jób, vypočuj si moje slová
a nastav sluch všetkým mojim výrokom.
2 Pozri, otvoril som ústa
a jazyk v mojich ústach hovorí.
3 Moje slová sú z priameho srdca,
moje pery vyjadria jasné poznanie.
4 Duch Boží ma utvoril
a dych Všemohúceho mi dáva život.
5 Odpovedz mi, ak môžeš,
priprav sa a postav sa predo mňa!
6 Pozri sa, i ja som pred Bohom taký ako ty,
aj ja som stvárnený z hliny.
7 Nemusíš mať zo mňa hrôzu
a môj nátlak na teba nedoľahne.
8 Isteže som počul, čo si povedal,
hlas tvojich slov ku mne neprestajne dolieha:
9 Som čistý a bez hriechu,
som nevinný a niet vo mne neprávosti.
10 Nachádza proti mne zámienky,
pokladá ma za svojho nepriateľa.
11 Nohy mi zatvára do klady,
stráži všetky moje chodníky.
12 Pozri sa, odpoviem ti, v tomto nemáš pravdu,
pretože Boh je väčší než človek.
13 Prečo s ním vedieš spor,
keď nijakým slovom neodpovedá?
14 Veď Boh prehovorí raz i druhý raz,
ale ty to nespozoruješ.
15 Vo sne, v nočnom videní,
keď na ľudí prichádza hlboký spánok,
v driemotách na lôžku,
16 vtedy ľuďom otvára ucho
a spečaťuje v nich svoje varovania,
17 aby odvrátil človeka od toho, čo koná,
a uchránil muža od povýšenosti,
18 aby zadržal jeho dušu nad jamou
a jeho život pred smrtiacou strelou.
19 Karhaný je bolesťou na lôžku
a ustavičným pálením v kostiach,
20 takže pociťuje odpor k chlebu
a hrdlo odmieta aj pochúťky.
21 Jeho telo sa navidomoči stráca
a vystupujú mu kosti, ktoré inak nevidno.
22 Jeho duša sa približuje k jame
a jeho život k poslom smrti.
23 Ak je pri ňom anjel, jeden z tisíca,
ktorý oznamuje človeku, čo je pre neho správne,
24 Boh sa nad ním zmiluje a povie:
Vykúp ho, nech nezostúpi do hrobu, našiel som výkupné.
25 Jeho telo bude sviežejšie ako v detstve
a do dní svojej mladosti sa navráti.
26 Modliť sa bude k Bohu a on sa k nemu skloní,
s plesaním uzrie jeho tvár a on vráti človeku jeho spravodlivosť.
27 Spievať bude pred ľuďmi a povie:
Zhrešil som a prekrútil, čo je správne,
no on mi to neodplatil.
28 Vykúpil moju dušu, nemusí ísť do hrobu,
môj život uvidí svetlo.
29 Nuž toto všetko robí Boh s človekom
dvakrát, ba aj trikrát,
30 aby jeho dušu uchránil od hrobu,
aby ho osvietilo svetlo života.
31 Dávaj pozor, Jób, počúvaj ma!
Mlč a ja budem hovoriť!
32 Ak máš čo povedať, odpovedz mi!
Hovor, veď by som bol rád, keby si mal pravdu!
33 Ak nemáš čo povedať, počúvaj ma!
Mlč a naučím ťa múdrosti!
Evanjelium podľa Lukáša
Pokúšanie Ježiša
4 1 Ježiš sa vrátil od Jordána plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti
2 a diabol ho pokúšal. Počas týchto dní nič nejedol, až celkom vyhladol.
3 Vtedy mu diabol povedal: Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.
4 Ježiš mu odpovedal: Je napísané, že človek nebude žiť iba z chleba[*] Var.: + ale z každého Božieho slova..
5 Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch, ukázal mu v okamihu všetky kráľovstvá sveta
6 a povedal: Tebe dám všetku túto moc a slávu, lebo patrí mne, a dám ju tomu, komu chcem.
7 Ak sa mi teda pokloníš, to všetko bude tvoje.
8 Ježiš mu odpovedal: Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.
9 Potom ho zaviedol do Jeruzalema. Tam ho postavil na chrámové cimburie a hovoril mu: Ak si Boží Syn, skoč odtiaľto.
10 Veď je napísané:
Svojim anjelom prikáže o tebe,
aby ťa chránili.
11 A: Oni ťa vezmú na ruky,
aby si si neudrel nohu o kameň.
12 Ježiš mu odpovedal: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.
13 Keď diabol skončil všetky svoje pokušenia, načas od neho odišiel.
Začiatok Ježišovej činnosti
14 Ježiš sa v sile Ducha Svätého vrátil do Galiley a zvesť o ňom sa rozšírila po celom okolí.
15 Učil tam v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
Ježiš v Nazarete
16 Prešiel do Nazareta, kde vyrastal a podľa zvyku v sobotu vošiel do synagógy. Keď vstal, aby čítal,
17 podali mu knihu proroka Izaiáša. Knihu rozvinul na tom mieste, kde bolo napísané:
18 Duch Pánov je nado mnou,
lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium
a uzdravovať skrúšených srdcom.
Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie,
slepým vrátiť zrak,
utláčaných prepustiť
19 a vyhlásiť milostivý rok Pánov.
20 Nato zvinul knihu, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli naňho.
21 On pokračoval: Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli.
22 Všetci mu prisviedčali a obdivovali jeho láskavú reč, ktorá plynula z jeho úst. A hovorili si: Či to nie je Jozefov syn?
23 A Ježiš im hovoril: Iste mi poviete toto príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume.
24 On však povedal: Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine.
25 Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov.
26 Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty.
27 A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naáman zo Sýrie.
28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev.
29 Vstali a hnali ho von z mesta. Vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili.
30 Ale on sa spomedzi nich vytratil a vzdialil sa.
Príslovia
Múdrosť napomína
1 20 Múdrosť na ulici kričí,
hlasne volá na námestiach,
21 na baštách znie jej volanie
a v mestských bránach prednáša reči:
22 Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť,
a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať
a blázni nenávidieť poznanie?
23 Venujte pozornosť mojim výčitkám!
Hľa, vylejem na vás svojho ducha,
oznámim vám svoje slová.
24 Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali,
vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal,
25 odmietli ste každú moju radu
a moje výčitky ste odmietli,
26 aj ja sa budem z vašej záhuby smiať
a posmievať sa, keď na vás doľahne strach,
27 keď ako búrka príde na vás záhuba
a váš zánik sa priženie sťa víchrica,
keď na vás doľahne úzkosť a súženie.
28 Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem,
budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma,
29 pretože nenávideli poznanie,
nezvolili si bázeň pred Hospodinom,
30 moju radu odmietli
a pohrdli každou mojou výčitkou.
31 Nech sa len najedia plodov svojho konania
a nasýtia sa svojimi zámermi.
32 Hlupákov totiž zabije ich poblúdenie
a bláznov zahubí ich bezstarostnosť;
33 kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí,
pokojne bez strachu zo zla.