Čítania na deň: 29. 7. 2026
Baruch
Úvod
1 1 Toto sú slová knihy, ktorú v Babylone napísal Baruch, Nériov syn, ktorý bol synom Maasia, Sedekiovho syna, Asadiovho syna a ten bol synom Chelkia.
2 Napísal ju v piatom roku, siedmy deň mesiaca, v období, keď Chaldeji dobyli Jeruzalem a vypálili ho.
3 Vtedy Baruch prečítal slová tejto knihy Jekonjovi[*] Ide o kráľa Jójakina (pozri 2Krľ 24,12 a Jer 52,31)., synovi judského kráľa Jójakima, a všetkému ľudu, ktorý si prišiel vypočuť slová tejto knihy,
4 ako aj veľmožom a kráľovským synom i starším. Teda všetkému ľudu od najnižšie postaveného po najvyššieho, všetkým tým, čo bývali v Babylone pri rieke Súd.
5 Všetci títo plakali, postili sa a modlili sa pred Pánom.
6 Zozbierali peniaze — každý dal toľko, koľko mohol —
7 a poslali ich do Jeruzalema kňazovi Jójakimovi, Chelkiovmu synovi, ktorý bol synom Šalomona, a kňazom i všetkému ľudu, čo bol s ním v Jeruzaleme.
8 Desiaty deň sívana prevzal Baruch z Pánovho domu nádoby odvlečené z chrámu, aby ich vrátil do judskej krajiny. Boli to strieborné nádoby, ktoré dal zhotoviť judský kráľ Cidkija, Joziášov syn,
9 po tom, čo babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema Jekonju a s ním ako zajatcov odviedol do Babylonu kniežatá, veľmožov a ľud tej krajiny.
10 Odkázali im: Tu vám posielame peniaze. Nakúpte za ne to, čo treba na spaľované obety a na obety za viny, aj kadidlo, pripravte obetný dar a prineste to na oltár Pána, nášho Boha.
11 Modlite sa za život babylonského kráľa Nabuchodonozora a za život jeho syna Baltazára, aby ich dni boli také, aké sú dni neba nad zemou.
12 Nám nech dá Pán silu a osvieti naše oči a my budeme žiť v tieni babylonského kráľa Nabuchodonozora a v tieni jeho syna Baltazára. Budeme im slúžiť mnoho dní a získame ich priazeň.
13 Modlite sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu, pretože sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, a do dnešného dňa sa od nás neodvrátilo Pánovo rozhorčenie a jeho hnev.
14 Prečítajte túto knihu, ktorú vám posielame, aby ste ju vo sviatočný deň a v iných vhodných dňoch verejne predniesli v Pánovom dome.
Vyznanie viny
15 Potom povedzte: Pánovi, nášmu Bohu, patrí spravodlivosť, ale nám až dodnes hanba v tvári, nám, ľuďom z Judska a obyvateľom Jeruzalema,
16 našim kráľom, kniežatám, kňazom, prorokom, našim otcom,
17 pretože sme zhrešili pred Pánom.
18 Neposlúchali sme ho, nepočúvali sme hlas Pána, nášho Boha, že máme kráčať podľa Pánových príkazov, ktoré nám predkladal.
19 Odo dňa, keď Pán vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny až do dnešného dňa sme boli neposlušní voči Pánovi, nášmu Bohu, boli sme nedbanliví, takže sme nepočúvali jeho hlas.
20 Preto nás postihovali nešťastia a kliatba, ktorú určil Pán prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša v deň, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ako je to dnes.
21 Nepočúvali sme hlas Pána, nášho Boha, čo nám znel v slovách prorokov, ktorých nám posielal,
22 ale chodili sme každý podľa úmyslov vlastného zlého srdca, pracovali sme v prospech cudzích bohov a páchali sme zlo pred očami Pána, nášho Boha.
2 1 Preto Pán uskutočnil svoje slovo, ktoré vyriekol proti nám a proti sudcom, ktorí súdili Izrael, i proti našim kráľom, kniežatám a ľuďom Izraela a Júdu.
2 Pod celým nebom sa nestalo to, čo sa píše v Mojžišovom zákone,
3 že budeme jesť jeden mäso svojho syna, druhý mäso svojej dcéry.
4 Vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, ktoré sú okolo nás, na potupu a skazu medzi všetkými okolitými národmi, medzi ktoré ich Pán rozptýlil.
5 Dostali sa do poroby, nie na obdiv, pretože sme zhrešili proti Pánovi, nášmu Bohu, tým, že sme nepočúvali jeho hlas.
6 Pánovi, nášmu Bohu, patrí spravodlivosť, ale nám a našim otcom až dodnes zahanbená tvár.
7 Postihli nás všetky pohromy, ktorými nám hrozil Pán.
8 Neprosili sme Pánovu tvár, aby odvrátil každého od myšlienok zlého srdca.
9 Pán tie pohromy bedlivo sledoval a Pán ich na nás uvalil, pretože Pán je spravodlivý vo všetkých svojich činoch, ktoré na nás dopustil.
10 Nepočúvali sme jeho hlas, že máme kráčať podľa Pánových nariadení, ktoré nám predkladal.
Prosby o vypočutie
11 Preto teda, Pane, Boh Izraela, ktorý si mocnou rukou, znameniami, zázrakmi, veľkou mocou a vystretým ramenom vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny a urobil si si tak meno až do dnešného dňa:
12 Pán, náš Boh, zhrešili sme, správali sme sa bezbožne a nespravodlivo proti tvojim spravodlivým príkazom.
13 Nech sa odvráti od nás tvoje rozhorčenie, pretože nás ostala hŕstka medzi pohanmi, kde si nás rozptýlil.
14 Vypočuj, Pane, našu modlitbu a našu prosbu. Vysloboď nás kvôli sebe a udeľ nám milosť pred tvárou tých, čo nás odvliekli,
15 aby celá zem poznala, že ty si Pán, náš Boh, že tvoje meno sa vzývalo nad Izraelom a nad jeho rodom.
16 Pane, pozri zo svojho svätého domu a mysli na nás, nakloň svoje ucho, Pane, a počúvaj.
17 Otvor, Pane, svoje oči a hľaď, veď nie mŕtvi v podsvetí, ktorých vnútro opustil ich duch, budú vzdávať Pánovi slávu a uznávať jeho spravodlivé výroky,
18 ale živá duša, hoci nadmieru zarmútená, bytosť, čo kráča zhrbená a neduživá, čo má ochabujúce oči, duša hladujúca; Pane, tí ti budú vzdávať slávu a uznávať tvoju spravodlivosť.
19 Pán, Boh náš, nie pre spravodlivé skutky našich otcov a našich kráľov predkladáme pred tvoju tvár svoju prosbu o zľutovanie.
20 Zoslal si svoje rozhorčenie a hnev na nás podľa toho, čo si povedal prostredníctvom prorokov, svojich služobníkov:
21 Takto hovorí Pán: Skloňte svoju šiju a pracujte pre babylonského kráľa, a tak ostanete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom.
22 Ak však neposlúchnete Pánov hlas, aby ste pracovali pre babylonského kráľa,
23 urobím, že z miest Judska a z okolia Jeruzalema zmizne hlas radosti a hlas plesania, hlas ženícha i hlas nevesty a v celej krajine nebude ani stopy po obyvateľoch.
24 Nepočúvali sme tvoj hlas, že máme slúžiť babylonskému kráľovi, a ty si uskutočnil svoje slová, ktoré si hovoril skrze prorokov, svojich služobníkov, že kosti našich kráľov a kosti našich otcov vyhádžu zo svojho miesta.
25 A naozaj, ležia vyhodené do páľavy dňa a do mrazu noci. Zomierali vo veľkých útrapách, hladom, mečom, vo vyhnanstve.
26 Pre zlo domu Izraela a domu Júdu si z domu, nad ktorým sa vzývalo tvoje meno, urobil to, čo je z neho dnes.
27 Zaobchádzal si s nami, Pán, náš Boh, so všetkou svojou miernosťou a s celým svojím veľkým súcitom.
28 Ako si hovoril so svojím služobníkom Mojžišom v deň, keď si ho poveril zapísať tvoj Zákon pre synov Izraela. Hovoril si:
29 Ak nebudete počúvať môj hlas, celý tento veľký a početný zástup sa zmení na maličký medzi pohanmi, kam ich rozptýlim.
30 Veď viem, že ma nebudú poslúchať, pretože je to tvrdošijný národ. Znova si vstúpia do srdca až v krajine svojho vyhnanstva.
31 Potom poznajú, že ja som Pán, ich Boh. Dám im srdce a uši, ktoré počujú,
32 budú ma chváliť v krajine svojho vyhnanstva a budú si pripomínať moje meno
33 a odvrátia sa od svojej tvrdošijnosti a od svojich zlých skutkov, pretože budú mať na pamäti cestu svojich otcov, ktorí hrešili proti Pánovi,
34 a ja ich vrátim do krajiny, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Oni ju budú mať vo svojej moci a ja rozmnožím ich počet a už sa nebude zmenšovať.
35 Ustanovím pre nich večnú zmluvu, že im budem Bohom a oni budú mojím ľudom a ja že nepohnem svoj ľud, Izrael, z krajiny, ktorú som im dal.
Modlitba ľudu za oslobodenie
3 1 Všemohúci Pán, Boh Izraela! Duša v tiesni a skľúčený duch volá k tebe.
2 Počuj, Pane, a zmiluj sa, pretože sme zhrešili proti tebe.
3 Veď ty celé veky tróniš a my celé veky hynieme.
4 Všemohúci Pán, Boh Izraela! Počuj teda prosbu mŕtvych Izraela[*] Porov. Iz 59,10. a synov tých, čo proti tebe zhrešili, čo nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, a tak nás zavalili pohromy.
5 Nespomínaj neprávosti našich otcov, ale spomeň si v tejto chvíli na svoju mocnú ruku a na svoje meno.
6 Veď ty si Pán, náš Boh, a my ťa, Pane, budeme chváliť.
7 Preto si vložil svoju bázeň do našich sŕdc, aby sme vzývali tvoje meno a chválili ťa vo svojom vyhnanstve, pretože sme vyhnali zo svojich sŕdc všetku neprávosť našich otcov, ktorí zhrešili proti tebe.
8 Pozri, ešte aj dnes sme vo vyhnanstve, kam si nás rozptýlil na potupu, kliatbu a znášanie trestu za všetky neprávosti našich otcov, ktorí odpadli od Pána, nášho Boha.
Žalmy
66 8 Národy, velebte nášho Boha,
nech o ňom zaznie hlasný chválospev!
9 On nás zachoval pri živote,
nedopustil, aby sa nám nohy klátili.
10 Veď ty si nás, Bože, skúšal,
prečistil, ako sa čistí striebro.
11 Vohnal si nás do siete,
priveľmi si nám zaťažil bedrá.
12 Dovolil si, aby nám ľudia chodili po hlave.
Prešli sme ohňom i vodou,
no doviedol si nás k hojnosti.
13 Do tvojho domu vojdem so spaľovanými obetami,
splním ti svoje sľuby,
14 ktoré vyriekli moje pery
a v súžení vyslovili moje ústa.
15 Prinesiem ti tučné spaľované obety
s obetným dymom baranov,
pripravím ti býky a capy. — Sela —
16 Poďte a počúvajte, všetci bohabojní,
rozpoviem vám, čo mi urobil Boh.
17 Svojimi ústami som k nemu volával,
svojím jazykom som ho vyvyšoval.
18 Keby som bol mal v srdci zlý úmysel,
Pán by ma nebol vypočul.
19 Boh ma však vypočul,
všimol si hlas mojej modlitby.
20 Nech je zvelebený Boh,
ktorý neodmietol moju modlitbu
a neodoprel mi svoju milosť.
Evanjelium podľa Matúša
Slávnostný vstup do Jeruzalema
21 1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov
2 a povedal im: Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte ich a priveďte mi ich!
3 A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: Pán ich potrebuje. A hneď ich pošle.
4 To sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka:
5 Povedzte dcére Sion:
Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe,
tichý, ktorý jazdí na oslici
a na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa.
6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš prikázal.
7 Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.
8 Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu.
9 A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali:
Hosanna Synovi Dávidovmu!
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Hosanna na výsostiach!
10 Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch. Pýtali sa: Kto je to?
11 A zástupy im odpovedali: To je prorok Ježiš, ten z galilejského Nazareta.
Vyčistenie chrámu
12 Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly, predavačom holubov lavice
13 a povedal im: Je napísané:
Môj dom sa bude volať domom modlitby.
Ale vy z neho robíte pelech lotrov.
14 V chráme k nemu prišli slepí a chromí. A on ich uzdravoval.
15 Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosanna Synovi Dávidovmu!, nahnevali sa
16 a povedali mu: Počuješ, čo hovoria? Ježiš im odpovedal: Pravdaže! Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu?
17 Nato ich opustil, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval.
Príslovia
27 5 Lepšie je priame karhanie
ako skrývaná láska.
6 Dobre sú mienené údery milujúceho
a hojné sú bozky toho, kto nenávidí.