Čítania na deň: 22. 10. 2024

Ezechiel Prorokov symbolický čin 12 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 Človeče, bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje, lebo je domom vzdoru. 3 Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj! Vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru. 4 Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami. Večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva. 5 Pred ich očami prebúraj stenu a potom vyjdi cez ňu. 6 Pred ich očami vynášaj veci na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela. 7 Vykonal som, ako mi bolo rozkázané: výstroj som vyniesol ako výstroj do zajatia vo dne a večer som vlastnoručne prebúral stenu. Za tmy som vynášal veci, na pleci som ich nosil pred ich očami. 8 Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodina: 9 Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: Čo robíš? 10 Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Tento výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všetkých z domu Izraela, ktorí tam bývajú. 11 Povedz: Ja som znamením pre vás. Ako som urobil ja, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci. 12 Knieža, ktoré je uprostred nich, bude niesť svoj výstroj na pleci za tmy a odíde. Prebúra stenu, aby mohlo vyjsť. Zakryje si tvár, aby svojím zrakom nevidelo krajinu. 13 Rozostriem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídel a dovediem ho do Babylonu, krajiny Chaldejov. Neuvidí ju, zomrie tam. 14 Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do vetrov všetkých smerov a vytasím za nimi meč. 15 Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách. 16 Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy spoznajú, že ja som Hospodin. 17 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 18 Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť s trasením a úzkosťou. 19 Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne pre množstvo násilia všetkých tých, čo v nej žijú. 20 Mestá, ktoré boli obývané, budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom spoznáte, že ja som Hospodin. Hrozba pohŕdačom 21 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 22 Človeče, aké to máte porekadlo o krajine Izraela, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič? 23 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Skoncujem s týmto porekadlom a už ho nebudú používať v Izraeli. Povedz im však: Blížia sa dni, keď sa splní každé videnie. 24 Nebude totiž už nijaké márne videnie ani pochlebovačské veštenie v dome Izraela, 25 ale prehovorím ja, Hospodin. Čo poviem, to sa splní a už sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím a svoje slovo splním — znie výrok Pána, Hospodina. 26 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 27 Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na vzdialené dni a prorokuje o ďalekých dobách. 28 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Neoddiali sa už žiadne moje slovo. Slovo, ktoré vypoviem, sa splní — znie výrok Pána, Hospodina. Nepraví proroci a prorokyne 13 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 Človeče, prorokuj proti izraelským prorokom, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú z vlastného srdca: Počujte slovo Hospodina! 3 Takto vraví Pán, Hospodin: Beda bláznivým prorokom, ktorí idú za vlastným duchom bez toho, že by niečo videli. 4 Tvoji proroci sú ako líšky na zrúcaninách, Izrael. 5 Nevstúpili ste do trhlín a nepostavili ste múr okolo domu Izraela, aby obstál vo vojne v deň Hospodina. 6 Vidia márnosť, veštia lož tí, čo hovoria: Tak znie výrok Hospodina!, hoci Hospodin ich neposlal, a čakajú na to, že on vyplní klamné slovo. 7 Nie je márne videnie, ktoré vidíte, a lživá veštba, ktorú hlásate, a pritom hovoríte: Tak znie výrok Hospodina!? Ale ja som neprehovoril. 8 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pretože hovoríte márnosť a mávate klamné videnia, som proti vám — znie výrok Pána, Hospodina. 9 Moja ruka bude proti prorokom, ktorí mávajú klamné videnia a veštia lož. Nemôžu patriť do spoločenstva môjho ľudu ani nebudú zapísaní do zoznamu domu Izraela, ani nevojdú na pôdu Izraela. Potom poznáte, že ja som Pán, Hospodin. 10 Preto, a len preto, že zavádzali môj ľud a hovorili: Pokoj!, keď nebolo pokoja, a keď ľud stavia stenu, oni ju zatierajú hlinenou omietkou, 11 povedz tým omietkarom, že odpadne. Príde zaplavujúci lejak, zošlem krupobitie a strhne sa búrlivý vietor. 12 Keď padne stena, iste vám povedia: Kde je hlinená omietka, ktorou ste omietali? 13 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Vo svojej prchkosti spôsobím búrlivý víchor, zaplavujúci lejak vo svojom hneve a krupobitie v prchkosti na zničenie. 14 Zrútim stenu, ktorú ste omietli hlinenou omietkou, zvalím ju na zem, takže bude odkrytý jej základ. Padne, v nej zahyniete aj vy a potom poznáte, že ja som Hospodin. 15 Keď si úplne vylejem prchkosť na stenu a na tých, čo ju omietajú hlinenou omietkou, potom vám poviem: Nieto steny, ani tých, čo ju omietali, 16 totiž prorokov Izraela, ktorí prorokovali o Jeruzaleme a ktorí mali preň videnia o pokoji, hoci nebolo pokoja — znie výrok Pána, Hospodina. 17 Ty však, človeče, upri svoju tvár proti dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú z vlastného srdca, a prorokuj proti nim! 18 Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Beda tým, ktorí zošívajú čarodejnícke obväzy pre každé zápästie a zhotovujú závoje na hlavu akejkoľvek veľkosti, aby ulovili ľudské životy. Či budete loviť životy môjho ľudu a svoje životy, aby ste udržali nažive sami seba? 19 Znesvätili ste ma u môjho ľudu za hrsť jačmeňa a za kus chleba, aby ste vydali na smrť osoby, ktoré nemali zomrieť, a zachovali ste nažive osoby, ktoré nemali žiť, pretože ste luhali môjmu ľudu, ktorý počúva lož. 20 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja budem proti vašim čarodejníckym obväzom, ktorými lovíte ľudské životy ako vtáky, postŕham ich z vašich ramien a prepustím ako vtáky tie osoby, ktoré ste ulovili. 21 Roztrhám i vaše závoje a vytrhnem svoj ľud z vašej ruky; nebudú viac vo vašej ruke korisťou. Potom poznáte, že ja som Hospodin. 22 Pretože srdce spravodlivého privádzate klamom do zúfalstva, zatiaľ čo ja som mu nespôsobil bolesť, a pretože posilňujete ruky bezbožného, aby sa nevrátil zo svojej zlej cesty, a tak ostal nažive, 23 nebudete mať klamné videnia ani veštbu, ani nebudete už viac veštiť; ja sám vytrhnem svoj ľud z vašej ruky. Vtedy poznáte, že ja som Hospodin. Odpoveď modloslužobníkom 14 1 Potom prišli za mnou niektorí zo starších Izraela a sadli si predo mňa. 2 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina: 3 Človeče, títo muži prijali do srdca svoje modly a tým si položili pred seba previnenie, aby sa oň potkli. Môžem im dovoliť, aby sa ma dopytovali? 4 Preto hovor s nimi a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Každému z domu Izraela, ktorý prijal modly do srdca a tým si položil pred seba previnenie, aby sa potkol a potom príde za prorokom, tomu ja, Hospodin, odpoviem primerane podľa množstva jeho modiel, 5 aby som uchopil za srdce dom Izraela, ktorý sa odvrátil odo mňa pre všetky svoje modly. 6 Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: Obráťte sa a odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte si tvár od všetkých svojich ohavností! 7 Ktokoľvek sa totiž z domu Izraela alebo z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, odvráti odo mňa, prijme modly do srdca a položí pred seba previnenie, aby sa potkol, a potom príde za prorokom, aby sa mňa o sebe dopytoval, tomu ja, Hospodin, sám odpoviem: 8 obrátim svoju tvár proti tomu človeku, urobím ho znamením a porekadlom a vyhubím spomedzi svojho ľudu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin. 9 Ak by sa prorok dal podviesť a vyslovil by prorocké slová, ja, Hospodin, som podviedol toho proroka. Potom vystriem svoju ruku proti nemu a vyhubím ho zo svojho izraelského ľudu. 10 Obaja ponesú trest za svoju vinu: vina toho, kto sa dopytoval, bude rovnaká ako vina proroka, 11 aby dom Izraela už nezblúdil odo mňa, aby sa už neznečisťovali svojimi všelijakými previneniami. Potom mi budú ľudom a ja im budem Bohom — znie výrok Pána, Hospodina. Záhuba Jeruzalema 12 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 13 Človeče, ak krajina zhreší proti mne tým, že sa mi spreneverí, vystriem proti nej ruku a polámem jej palicu na nosenie chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej človeka i dobytok. 14 Aj keby boli uprostred nej títo traja muži: Noach, Daniel a Jób, oni sami by si zachránili život svojou spravodlivosťou — znie výrok Pána, Hospodina. 15 Keby som krajinou previedol dravú zver a pripravil by som ju o deti, takže by sa stala pustatinou, takže nikto by ňou neprechádzal pre dravú zver, 16 a títo traja muži by boli uprostred nich, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránia ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia; krajina ostane pustatinou. 17 Alebo ak by som uviedol meč na túto krajinu a povedal by som: Meč, prejdi krajinou! a vyhubil by som z nej ľudí i zvieratá, 18 a keby oní traja mužovia boli v nej, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránia si ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia. 19 Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a krvavo by som vylial na ňu svoju prchkosť a vykynožil by som z nej ľudí a zvieratá, 20 ale Noach, Daniel a Jób by boli uprostred nej, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránili by ani syna, ani dcéru, len oni sami by si svojou spravodlivosťou zachránili vlastný život. 21 Takto však vraví Pán, Hospodin: I keby som poslal proti Jeruzalemu svoje štyri prísne prejavy súdu — meč, hlad, dravú zver a mor —, aby som z neho vykynožil ľudí i zvieratá, 22 zostali by v ňom zachránení, ktorí vyvedú synov a dcéry. Keď vyjdú k vám a uvidíte ich život aj ich skutky, budete sa tešiť z nešťastia, ktoré som uviedol na Jeruzalem, z toho všetkého, čo som naň uviedol. 23 Potešia vás, keď uvidíte ich život a ich skutky; poznáte, že bez príčiny som neurobil všetko, čo som v ňom urobil — znie výrok Pána, Hospodina. Žalmy Piata kniha Žalmov (107 — 150) Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý 107 1 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. 2 Takto nech hovoria tí, ktorých Hospodin vykúpil, ktorých vykúpil z ruky protivníka 3 a zhromaždil ich z krajín západu a východu, severu a juhu. 4 Blúdili pustatinou a po púšti, nenašli cestu k obývanému mestu. 5 Bývali hladní a smädní, klesali na duchu. 6 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vytrhol z úzkostí. 7 Viedol ich priamou cestou, aby prišli k obývanému mestu. 8 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi, 9 lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. 10 Tým, čo sedeli v tme a temnote spútaní biedou a okovami, 11 pretože sa vzpierali Božím výrokom a pohŕdali radou Najvyššieho, 12 pokoril ich srdce utrpením. Potkli sa a nemali pomocníka. 13 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, 14 vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. 15 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi, 16 lebo rozlámal bronzové dvere a preťal železné závory. 17 Hlupáci pre svoje hriešne cesty a pre svoje viny trpeli. 18 Všetok pokrm sa im z duše sprotivil a priblížili sa k bránam smrti. 19 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí. 20 Poslal svoje slovo a uzdravil ich a z hrobu ich vyslobodil. 21 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi. 22 Nech prinášajú obety vďaky a jeho skutky rozhlasujú s plesaním. Evanjelium podľa Lukáša Dar vdovy 21 1 Keď sa rozhliadol, zbadal boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. 2 Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta hodila dve drobné mince[*] Lepton — najmenšia drobná minca v Galilei., 3 a povedal: Verte mi, že táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci. 4 Lebo oni dali časť zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie. Zničenie chrámu 5 Keď niektorí hovorili o chráme, ako je vyzdobený krásnymi kameňmi a ďakovnými darmi, povedal: 6 Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni. Všetko bude zničené. Znamenia a prenasledovanie 7 Opýtali sa ho: Učiteľ, kedy to bude? Aké bude znamenie, keď sa to začne diať? 8 On odpovedal: Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Prídu totiž mnohí a budú v mojom mene hovoriť: Ja som to![*] Gr. ja som. a: Ten čas je už blízko!, no nechoďte za nimi! 9 A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Najprv musí prísť toto, ale koniec nebude hneď. 10 Potom im povedal: Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. 11 Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, hrôzy a veľké znamenia z neba. 12 Ale pred tým všetkým vztiahnu na vás ruky a budú vás prenasledovať. Vydajú vás na súd[*] Var.: synagógam. a uväznia. Budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13 To sa vám stane, aby ste vydávali svedectvo. 14 Zaumieňte si teda, že si nebudete dopredu robiť starosti, ako sa brániť. 15 Ja vám totiž dám výrečnosť a múdrosť, ktorej ani všetci vaši protivníci nebudú môcť odolať a protirečiť. 16 Zradia vás aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás aj usmrtia. 17 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. 18 Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. 19 Ak vytrváte, získate život. Príslovia 15 23 Radosťou pre človeka je dávať odpovede. Aké dobré je slovo v pravý čas! 24 Životná púť vedie rozumného človeka hore, aby sa vyhol podsvetiu, čo je dole.