Čítania na deň: 5. 2. 2026 (Štvrtok v Sedemdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Babylonská veža
11 1 Na celej zemi bola jednotná reč a jednotné slová.
2 Keď sa ľudia pohli od východu, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam.
3 Povedali si medzi sebou: Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich. Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty.
4 Potom povedali: Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi.
5 Hospodin však zostúpil, aby sa pozrel na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia.
6 Hospodin povedal: Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia.
7 Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli.
8 Tak ich Hospodin odtiaľ rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto.
9 Preto dostalo meno Bábel[*] Bábel označuje zmätok., lebo tam zmiatol Hospodin reč celej zeme. Hospodin ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.
Šémov rodokmeň
10 Toto je Šémov rodokmeň: Dva roky po potope, keď mal Šém sto rokov, narodil sa mu Arpakšad.
11 Po Arpakšadovom narodení žil Šém päťsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
12 Keď mal Arpakšad tridsaťpäť rokov, narodil sa mu Šelach.
13 Po Šelachovom narodení žil Arpakšad štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
14 Keď mal Šelach tridsať rokov, narodil sa mu Éber.
15 Po Éberovom narodení žil Šelach štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
16 Keď mal Éber tridsaťštyri rokov, narodil sa mu Peleg.
17 Po Pelegovom narodení žil Éber štyristotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
18 Keď mal Peleg tridsať rokov, narodil sa mu Reu.
19 Po Reuovom narodení žil Peleg dvestodeväť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
20 Keď mal Reu tridsaťdva rokov, narodil sa mu Serúg.
21 Po Serúgovom narodení žil Reu dvestosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
22 Keď mal Serúg tridsať rokov, narodil sa mu Náchor.
23 Po Náchorovom narodení žil Serúg dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
24 Keď mal Náchor dvadsaťdeväť rokov, narodil sa mu Terach.
25 Po Terachovom narodení žil Náchor stodevätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
26 Keď mal Terach sedemdesiat rokov, narodil sa mu Abrám, Náchor a Háran.
Abrámov rodokmeň
27 Toto je Terachov rodokmeň: Terachovi sa narodil Abrám, Náchor a Háran. Háranovi sa narodil Lót.
28 Háran zomrel ešte za života svojho otca Teracha vo svojej rodnej zemi, v Chaldejskom[*] Kasdím sú Chaldeji. Úre.
29 Abrám a Náchor sa oženili. Abrámova žena sa volala Sáraj a Náchorova žena sa volala Milka. Bola to dcéra Hárana, ktorý bol otcom Milky a Jisky.
30 Sáraj bola neplodná, nemala deti.
31 Terach vzal svojho syna Abráma a svojho vnuka Lóta, Háranovho syna, a Sáraj, svoju nevestu, ženu svojho syna Abráma, a vyviedol ich z Chaldejského Úru, aby sa nasťahovali do Kanaánu. Prišli do Cháranu a usadili sa tam.
32 Celý vek Terachovho života bol dvestopäť rokov. Potom Terach v Chárane zomrel.
Povolanie Abráma
12 1 Hospodin povedal Abrámovi:
Odíď zo svojej krajiny,
od svojho príbuzenstva
a z domu svojho otca
do krajiny, ktorú ti ukážem.
2 Urobím z teba veľký národ,
požehnám ťa,
zvelebím tvoje meno.
Buď požehnaním!
3 Požehnám tých, čo žehnajú teba,
zlorečiť budem tým, čo tebe zlorečia.
V tebe budú požehnané
všetky pokolenia zeme.
4 Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. Šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Cháranu.
5 Abrám vzal svoju ženu Sáraj, svojho synovca Lóta, všetok majetok, čo nadobudli, i služobníctvo, ktoré získali v Chárane. Pohli sa a šli do Kanaánu. Keď prišli do Kanaánu,
6 Abrám prešiel krajinou až k posvätnému miestu v Sícheme, k Móreho dubu. Vtedy bývali v krajine Kanaánčania.
7 Abrámovi sa zjavil Hospodin a povedal mu: Túto krajinu dám tvojmu potomstvu. Potom tam postavil oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil.
8 Odtiaľ odišiel do pohoria na východ od Bételu a tam si rozložil stan. Na západ od neho bol Bétel, na východ Aj. Tam postavil Hospodinovi oltár a vzýval Hospodinovo meno.
9 Potom Abrám pokračoval v ceste k Negevu.
Abrám v Egypte
10 Keď v krajine nastal hlad, Abrám odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa veľmi rozšíril hlad.
11 Keď sa chystali vojsť do Egypta, povedal svojej žene Sáraj: Pozri sa, viem, že si žena krásneho vzhľadu.
12 Keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: Toto je jeho žena. Mňa zabijú a teba nechajú nažive.
13 Povedz teda, že si moja sestra, aby sa mi pre teba vodilo dobre a zostal som tvojou zásluhou nažive.
14 Keď Abrám prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to žena veľmi krásna.
15 Uvideli ju aj faraónovi dvorania, vychválili ju pred faraónom a odviedli ju do jeho paláca.
16 Ten pre ňu s Abrámom dobre zaobchádzal, takže mal ovce, dobytok, osly, sluhov, slúžky, oslice a ťavy.
17 Hospodin však postihol faraóna i jeho dom ťažkými údermi pre Sáraj, Abrámovu ženu.
18 Faraón zavolal Abráma a povedal mu: Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena?
19 Prečo si povedal, že je to tvoja sestra? Ja som si ju preto vzal za ženu. Tu teda máš svoju ženu, ber si ju a choď!
20 Faraón ho potom zveril mužom, aby ho poslali preč aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.
Rozchod Lóta s Abrámom
13 1 Odišiel teda Abrám z Egypta so svojou ženou i so všetkým, čo mal, do Negevu. Bol s ním aj Lót.
2 Abrám bol veľmi bohatý, mal stáda, striebro a zlato.
3 Potom Abrám pokračoval v ceste z miesta na miesto od Negevu až k Bételu, až na miesto medzi Bételom a Ajom, kde mal predtým svoj stan,
4 kde predtým postavil oltár a vzýval meno Hospodina.
5 Aj Lót, ktorý žil s Abrámom, mal ovce, dobytok a stany.
6 Krajina však nestačila na to, aby mohli bývať spolu; majetku mali toľko, že už nemohli zostať pri sebe.
7 Medzi pastiermi Abrámových stád a pastiermi Lótových stád vznikol spor. V tom čase bývali v krajine Kanaánčania a Perizzeji.
8 Preto Abrám povedal Lótovi: Nech nie je rozbroj medzi nami, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, veď sme bratia.
9 Či nie je pred tebou celá krajina? Preto ťa prosím, oddeľ sa odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; ak si vyberieš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú.
10 Lót sa rozhliadol a videl, že celé okolie Jordána až po Cóar je zavlažované ako Hospodinova záhrada a ako Egypt. To bolo predtým, ako Hospodin zničil Sodomu a Gomoru.
11 Preto si Lót vybral celé okolie Jordána a odišiel na východ. Takto sa oddelili jeden od druhého.
12 Abrám býval v krajine Kanaán, Lót sa zdržiaval v mestách Okolia[*] Zo všeobecného označenia územia sa stalo vlastné meno. a prenášal svoje stany až po Sodomu.
13 Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Hospodinovi.
14 Keď sa Lót od neho oddelil, Hospodin povedal Abrámovi: Rozhliadni sa z miesta, na ktorom si teraz, pozri na sever i na juh, na východ i na západ.
15 Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.
16 Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Ak niekto bude môcť spočítať prach zeme, potom spočíta aj tvoje potomstvo.
17 Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a šírke, lebo ti ju dávam!
18 Abrám vzal svoj stan a odišiel bývať k Mamrého dubom, ktoré sú v Hebrone, a postavil tam oltár Hospodinovi.
Žalmy
Hospodin, Pán náš
8 1 Zbormajstrovi na gátsky nápev. Dávidov žalm.
2 Hospodin, Pán náš,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Velebnosť svoju vyvýšil si nad nebesia.
3 Z úst detí a dojčiat si si pripravil chválu[*] Hebr. óz — sila, pevnosť.
proti svojim odporcom,
aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa.
4 Keď hľadím na tvoje nebesia,
dielo tvojich prstov,
na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa:
5 Čo je človek, že naňho pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?
6 Urobil si ho len o niečo menším než nebeské bytosti.
Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou.
7 Ustanovil si ho za vládcu nad dielom svojich rúk,
všetko si mu položil pod nohy:
8 všetky ovce, kozy a dobytok
aj divú zver,
9 nebeské vtáctvo, morské ryby,
všetko to, čo pláva morskými cestami.
10 Hospodin, Pán náš,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Evanjelium podľa Jána
Ježiš a Nikodém
3 1 Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi.
2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.
3 Ježiš mu odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova[*] Prekl.: zhora (porov. 3,31)., nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.
4 Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?
5 Ježiš odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.
7 Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.
8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.
9 Na to mu Nikodém odpovedal: Ako sa to môže stať?
10 Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli a toto nevieš?
11 Amen, amen, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, o tom vydávame svedectvo, ale vy neprijímate naše svedectvo.
12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských?
13 Nik nevystúpil do neba, jedine ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.
14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka,
15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život[*] Prekl.: aby každý, kto verí, mal v ňom večný život..
16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.
17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.
18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna.
19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.
21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.
Príslovia
10 9 Kto kráča bezúhonne, kráča bezpečne,
kým ten, čo chodí pomýlenými cestami, bude poznaný.
10 Kto žmurká okom, spôsobuje bôľ,
no uvravený blázon padne.