Čítania na deň: 17. 10. 2026
Druhá kniha Makabejcov
Boje v Joppe a Jamnii
12 1 Po uzavretí týchto zmlúv sa Lyziáš vybral ku kráľovi a Židia sa opäť venovali roľníctvu.
2 No Timotej a Genaiov syn Apollónios, Hieronym a Demofón, vojvodcovia v tých krajoch, a okrem nich aj Nikanor, miestodržiteľ Cypru, nedopriali im žiť v pokoji.
3 Vtedy sa obyvatelia Joppe dopustili takejto nehanebnosti: Pozvali Židov, svojich spoluobčanov, aby nastúpili do pripravených člnov aj so ženami a s deťmi, ako keby voči nim neprechovávali nijaké nepriateľstvo.
4 Konali tak podľa všeobecného uznesenia mesta. Židia to prijali ako prejav vôle nažívať v pokoji a nemali nijaké podozrenie. No keď ich zaviezli na šíre more, potopili ich; nie menej ako dvesto osôb.
5 Keď sa Júda dozvedel o tejto ukrutnosti spáchanej na svojich krajanoch, oznámil to mužom svojej družiny.
6 Potom vzýval Boha, spravodlivého sudcu, a vyrazil proti vrahom svojich bratov. V noci zapálil ich prístav, spálil ich člny a mečom pozabíjal tých, čo tam hľadali útočisko.
7 Pretože mesto bolo zavreté, ustúpil s úmyslom, že príde znova a vykynoží všetkých obyvateľov mesta Joppe.
8 Keď sa však dozvedel, že aj obyvatelia Jamnie sa chcú takým istým spôsobom vyvŕšiť na miestnych Židoch,
9 v noci zaútočil na nich a zapálil ich prístav aj s loďami, takže žiaru plameňov bolo vidieť až do Jeruzalema, vzdialeného dvestoštyridsať stadií[*] Približne 45 km..
Boje na východe
10 Keď sa počas výpravy proti Timotejovi odtiaľ vzdialili na deväť stadií, prepadli ho Arabi[*] Ide o Nabatejčanov (1Mak 5,25).. Bolo ich nie menej než päťtisíc pešiakov a päťsto jazdcov.
11 Strhol sa tuhý boj. Júdovi bojovníci vďaka Božej pomoci úspešne zvíťazili a porazení kočovníci prosili Júdu, aby im podal pravicu na zmierenie; sľubovali, že mu odovzdajú svoje stáda a že mu poslúžia aj v ostatných veciach.
12 Júda predpokladal, že by im naozaj mohli byť osožní v mnohých veciach, a tak súhlasil so zmierením. Podali si teda pravice a oni sa vrátili do svojich stanov.
13 Napadol aj isté mesto menom Kaspin, ktoré bolo zo všetkých strán opevnené valmi a hradbami. Bývala v ňom zmes najrozličnejších národov.
14 Miestni obyvatelia sa spoliehali na pevnosť múrov a na zásoby potravín. Voči Júdovým ľuďom sa správali nadmieru bezočivo, urážali ich a okrem toho sa rúhali a rozprávali to, čo sa nesmelo.
15 Tí, čo boli s Júdom, však vzývali veľkého Vládcu vesmíru, ktorý zboril Jericho bez baranidiel a obliehajúcich zariadení za čias Jozuu a divoko sa vyrútili proti hradbám,
16 z Božej vôle mesto dobyli a urobili také neslýchané krvipreliatie, že neďaleko ležiace jazero široké dve stadiá sa zdalo preplnené preliatou krvou.
17 Odtiaľ odtiahli sedemstopäťdesiat stadií ďalej a prišli do Charaky, k Židom, ktorí sa volajú Tubiančania[*] Týka sa to Tobiášovcov (porov. 1Mak 5,13)..
18 Timoteja na tom mieste nezastihli, pretože tam vtedy neuspel a odišiel, ale na istom mieste zanechal veľmi silne opevnenú posádku.
19 Dositeos a Sósipatros, Makabejcovi vojvodcovia, pritiahli a zahubili tých, čo Timotej zanechal v pevnosti. Bolo to vyše desaťtisíc mužov.
20 Makabejec preskupil vojsko, ktoré ho sprevádzalo do oddielov a ich dvoch postavil na čelo oddielov. Potom sa vydal za Timotejom, ktorý mal okolo seba stodvadsaťtisíc pešiakov a dvetisícpäťsto jazdcov.
21 Keď sa Timotej dozvedel o Júdovom príchode, ženy a deti aj so zásobami poslal dopredu na miesto, ktoré sa volalo Karnion. To miesto sa totiž dalo ťažko dobyť, prístup k nemu bol veľmi ťažký, lebo na tých miestach boli všade úzke priesmyky.
22 Keď sa objavil prvý Júdov oddiel, na nepriateľov doľahla hrôza a prepadli panike z prítomnosti toho, ktorý všetko vidí. Obrátili sa na útek a každý sa hnal iným smerom, takže neraz vlastní spôsobovali škody svojim a prebodávalo ich ostrie vlastných mečov.
23 Júda sa pustil do dôsledného prenasledovania a skántril ničomníkov; zahubil do tridsaťtisíc mužov.
24 Sám Timotej padol do rúk Dositeovej a Sósipatrovej družiny. Žiadal, aby ho prepustili živého a zdravého, a pritom prefíkane pripomínal, že má v moci rodičov, prípadne bratov z nich a že inak by sa im stalo zle.
25 Keď mnohými prísahami sľúbil, že ich vráti bez ujmy, prepustili ho kvôli záchrane svojich bratov.
26 Potom Júda vytiahol na Karnion a Atergateion a tam zabil dvadsaťpäťtisíc osôb[*] Podľa mena sú to svätyne bohýň, dvojrohej Aštarty a sýrskej Atergatis s rybím telom; je tiež možné, že ide o jedno miesto, keďže obe bohyne časom splynuli s Afroditou..
27 Keď tieto miesta utrpeli pohromu a boli zničené, vydal sa s vojskom k opevnenému mestu Efrón, kde sa zdržiavalo množstvo rozličných vojsk a Lyziáš. Mohutní mládenci sa rozostavili pred múry a udatne sa bránili. Bolo tam veľké množstvo bojových zariadení a striel.
28 Vtedy Židia vzývali Mocného, ktorý svojou silou drví moc nepriateľov, zmocnili sa mesta a podmanili si ho. Pozabíjali v ňom na dvadsaťpäťtisíc obyvateľov.
29 Odtiaľ sa vydali na pochod a tiahli proti Skytopolu, vzdialenému od Jeruzalema šesťsto stadií[*] Starý názov mesta bol Bét-Šeán. Vzdialenosť od Jeruzalema asi 100 km..
30 Keď miestni Židia dosvedčili, že Skytopolčania sa správali voči nim blahosklonne a aj naďalej v neprajných časoch im vyšli v ústrety,
31 poďakovali sa im za to, ešte ich aj povzbudili, aby aj naďalej boli blahosklonní voči ich národu. Potom odišli do Jeruzalema, lebo bolo už bezprostredne pred slávnosťou týždňov.
Boj s Gorgiasom
32 Po sviatku, ktorý sa volá Päťdesiatnica, obrátili sa proti Gorgiovi, idumejskému miestodržiteľovi.
33 Gorgias vytiahol s tromi tisícami pešiakov a so štyristo jazdcami.
34 Keď sa zrazili v boji, padlo zopár Židov.
35 No istý Dositeos, jazdec z Bakénorových ľudí, udatný muž, chytil Gorgiasa, držal ho za plášť a násilne ho odvádzal preč. Chcel totiž toho ničomníka zajať živého. V tom sa však oboril na neho ktorýsi z tráckych jazdcov a odťal mu rameno. Nato Gorgias ušiel do Marisy.
36 Esdris a jeho družina bojovali už pridlho a boli celkom vyčerpaní. Vtedy Júda vzýval Pána, aby sa ukázal, že je ich spolubojovník a vodca v boji.
37 Mocným hlasom v reči svojich otcov zanôtil bojový spev, nečakane udrel na Gorgiove oddiely a donútil ich zutekať.
Obeta za padlých
38 Potom Júda zhromaždil svoje vojsko a odviedol ho do mesta Adullám. Keď nastával siedmy deň, podľa zvyku sa očistili a svätili tam sobotu.
39 Na druhý deň vyšli Júdovi ľudia, aby odniesli telá padlých, lebo to bolo už nanajvýš potrebné, a uložili ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov.
40 Pod spodným rúchom každého zo zabitých však našli amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetci si uvedomili, že to bola príčina, prečo padli.
41 Všetci teda dobrorečili Pánovi ako spravodlivému sudcovi, ktorý odhaľuje skryté veci.
42 Potom sa začali modliť a prosili, aby im tento hriech, ktorého sa dopustili, bol celkom odpustený. Šľachetný Júda vyzval všetkých, aby sa chránili pred hriechom, veď na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech, ktorého sa dopustili tí, čo padli.
43 Potom urobil medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem v striebre. Poslal peniaze do Jeruzalema, aby priniesli obetu za hriechy. Bol to veľmi krásny a ušľachtilý skutok, lebo myslel na vzkriesenie.
44 Keby totiž nebol očakával, že padlí budú raz vzkriesení, bolo by zbytočné a pochabé modliť sa za mŕtvych.
45 Bol teda presvedčený o tom, že je prichystaná dokonalá odmena pre tých, čo ako zbožní zosnuli. Je to posvätná a zbožná myšlienka. Preto prikázal priniesť zmiernu obetu za zomretých, aby boli zbavení hriechu.
Antiochov vpád do Judska
13 1 V stoštyridsiatom deviatom roku sa Júda a jeho ľudia dozvedeli, že Antiochos Eupator tiahne s početným vojskom proti Judsku
2 a že je s ním Lyziáš, jeho tútor a správca ríše. Obaja viedli grécke vojsko v sile stodesaťtisíc pešiakov, päťtisíc tristo jazdcov, dvadsaťdva slonov a tristo vozov vyzbrojených kosami.
3 Pridružil sa k nim aj Menelaos a s veľkou pretvárkou podnecoval Antiocha; pritom mu nešlo o blaho vlasti, ale o to, aby bol znova dosadený do úradu.
4 Avšak Kráľ kráľov vzbudil v Antiochovi hnev proti tomuto ničomníkovi. Keď aj Lyziáš poukázal na to, že on je príčinou všetkého zla, Antiochos prikázal odvliecť ho do Berey a zabiť ho podľa miestneho zvyku.
5 Na tom mieste bola veža vysoká päťdesiat lakťov plná popola. Veža mala kruhové zariadenie, ktoré sa zo všetkých strán lievikovito zvažovalo do popola.
6 Odtiaľ sácali do záhuby každého, kto sa dopustil svätokrádeže alebo iných mimoriadnych zločinov.
7 Takáto smrť stihla odpadlíka Menelaa. Ani len zeme sa mu nedostalo.
8 Celkom spravodlivo! V popole našiel smrť, pretože napáchal mnoho hriechov proti oltáru, ktorého oheň i popol bol posvätný.
Modlitba a víťazstvo Židov pri Módeine
9 Kráľ sa blížil a vo svojej divokej zúrivosti sa chystal Židom spôsobiť ešte väčšie utrpenie, ako prežívali za vlády jeho otca.
10 Keď sa o tom dozvedel Júda, prikázal všetkému ľudu, aby vo dne i v noci vzývali Pána a aby ako neraz v minulosti aj teraz pomohol tým, ktorým hrozí, že budú pripravení o zákon, o vlasť i o svätý chrám.
11 Nech nedopustí, aby sa ľud dostal do područia rúhavých pohanov, keď si len nedávno trochu vydýchol.
12 Všetci konali spoločne. Tri dni bez prestania sa v plači postili a ležiac na zemi úpenlivo prosili milosrdného Pána. Potom ich Júda povzbudil a vydal rozkaz, aby boli v pohotovosti.
13 Sám po porade so staršími rozhodol, že treba vyraziť z mesta a s Božou pomocou zviesť boje skôr, než kráľovo vojsko vtrhne do Judska a zmocní sa mesta.
14 Výsledok celkom zveril Stvoriteľovi vesmíru a vyzval svojich ľudí, aby udatne až na smrť bojovali za zákony, chrám, mesto, vlasť a za jej ustanovizne. Potom sa utáboril pri Módeine.
15 Svojim vojakom vydal heslo: Víťazstvo je Božie! Potom si vybral najlepších junákov a v noci vtrhol do tábora medzi kráľovské stany, pozabíjal do dvetisíc mužov a skántril hlavného slona i s jeho pohoničom.
16 Keď nakoniec zachvátila tábor hrôza a zmätok, Židia víťazoslávne odtiahli.
17 Už svitol nový deň, keď sa toto všetko skončilo vďaka ochrane a pomoci, ktorú Júdovi poskytol Pán.
Antiochovo rokovanie so Židmi
18 Keď kráľ takto zakúsil odvahu Židov, pokúšal sa dobyť opevnené miesta lesťou.
19 Postupoval aj proti mocnej židovskej pevnosti Betsur. Zastavili ho a keď sa znova pokúsil o úder, utrpel ťažké straty.
20 Júda zásoboval tých, čo boli v pevnosti, všetkým potrebným.
21 Nepriateľom však prezrádzal tajomstvá istý Rodokos, vojak židovskej posádky. No odhalili ho, zadržali a popravili.
22 Kráľ znova vyjednával s Betsurčanmi, ponúkol im záruky mieru, aj ich od nich dostal a dal sa na odchod. Zaútočil na Júdovo vojsko, ale podľahol mu.
23 Keď dostal správu, že Filip, ktorého nechal v Antiochii ako správcu ríše, sa vzbúril, veľmi ho to znepokojilo, a tak k sebe povolal Židov, preukázal ochotu robiť ústupky a pod prísahou pristal na všetky ich spravodlivé požiadavky. Na znak zmierenia priniesol obetu, preukázal úctu chrámu a zachoval sa veľkodušne voči svätému miestu,
24 ba vľúdne prijal aj Makabejca. Hégemónida nechal ako vojenského veliteľa územia od Ptolemaidy až po oblasť Gerary.
25 Potom odišiel do Ptolemaidy. Obyvatelia Ptolemaidy boli nahnevaní na dohody, protestovali proti nim a chceli zrušiť tieto zmluvy.
26 Vtedy Lyziáš vystúpil na tribúnu a obhajoval tieto zmluvy, ako len mohol. Podarilo sa mu ich prehovoriť, upokojiť a utíšiť. Potom sa vrátil do Antiochie. Takýto priebeh mala kráľova výprava a jeho ústup.
Žalmy
104 25 Tu je more, veľké, šírošíre,
hmýri sa v ňom nespočítateľné množstvo
živočíchov, malých i veľkých.
26 Plavia sa po ňom lode
a Leviatan, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.
27 To všetko čaká na teba,
že im dáš načas potravu.
28 Dávaš im, zbierajú,
otváraš ruku, sýtia sa dobrotami.
29 Keď skrývaš tvár, preľaknú sa;
keď ich zbavuješ dychu, hynú,
vracajú sa do prachu.
30 Keď svojho Ducha posielaš, sú stvorené,
tak obnovuješ povrch zeme.
31 Naveky sláva Hospodinovi!
Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel!
32 Keď pozrie na zem, chveje sa;
dotkne sa vrchov, dymí sa z nich.
33 Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem,
ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem.
34 Kiež mu je príjemná moja pieseň!
Budem sa radovať v Hospodinovi.
35 Kiež vyhynú hriešnici na zemi!
Kiežby už nebolo bezbožných!
Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
Haleluja!
Evanjelium podľa Lukáša
Tretia predpoveď utrpenia
18 31 Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci.
32 Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú.
33 Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.
34 Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.
Uzdravenie slepca pri Jerichu
35 Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.
36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to.
37 Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský.
38 Tu vykríkol: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
39 Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
40 Vtom Ježiš zastal a povedal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41 Čo chceš, aby som ti urobil? On odpovedal: Pane, aby som videl!
42 A Ježiš mu povedal: Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.
43 Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.
Zachej
19 1 Potom vošiel do Jericha.
2 A tu, muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,
3 túžil uvidieť Ježiša, aby vedel, kto to je, no pre zástupy ho nemohol zazrieť, lebo bol malej postavy.
4 Bežal teda napred a vyšiel na divý figovník, aby ho odtiaľ videl, lebo tadiaľ mal ísť.
5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore a povedal mu: Zachej, poď chytro dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome.
6 On chytro zišiel a s radosťou ho prijal.
7 Všetci, ktorí to videli, reptali: K hriešnemu človeku si vošiel oddýchnuť.
8 Ale Zachej povedal Pánovi: Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.
9 Ježiš mu odpovedal: Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom.
10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo[*] Var.: čo sa stratilo..
Príslovia
15 13 Veselé srdce rozjasňuje tvár,
kým bolesť srdca ubíja ducha.
14 Srdce rozumného vyhľadáva poznanie,
ústa bláznov sa však vyžívajú v hlúposti.