Čítania na deň: 16. 10. 2021
Druhá kniha Makabejcov
Antiochos Eupator
10 10 Teraz však v súvislosti s Antiochom Eupatorom, synom toho nešľachetného, len v krátkosti poukážeme na to, čo súviselo s útrapami vtedajších bojov.
11 Keď prevzal kráľovstvo, za správcu štátnych vecí vymenoval akéhosi Lyziáša, najvyššieho veliteľa Koilesýrie a Fenície.
12 Ptolemaios, zvaný Makron, si predsavzal, že sa voči Židom bude správať spravodlivo vzhľadom na nespravodlivosť, ktorou boli postihnutí, a pokúšal sa pokojnou cestou riešiť ich záležitosti.
13 Jeho priatelia ho u Eupatora obžalovali a každý ho nazýval zradcom, pretože opustil Cyprus, ktorý mu Filométor zveril, a prešiel k Antiochovi Epifanovi. Keďže nemohol so cťou naďalej vykonávať svoju moc, otrávil sa a tak skoncoval so životom.
Gorgias proti Židom
14 Gorgias sa stal hlavným veliteľom tých miest. Naverboval vojakov a rôznym spôsobom bojoval proti Židom.
15 Spolu s ním ožobračovali Židov aj Idumejčania, ktorí boli pánmi nad výhodne položenými opevneniami. Židov a zbehov z Jeruzalema prijímali a usilovali sa predĺžiť vojnu.
16 Prívrženci Makabejca vykonali modlitby, prosili Boha, aby bol ich spojencom, a zaútočili na opevnenia Idumejčanov.
17 Udatne na nich zaútočili, zmocnili sa ich miest a pomstili sa za tých, čo bojovali na hradbách. Tých, čo sa hnali proti nim, pozabíjali; zničili nie menej ako dvadsaťtisíc vojakov.
18 Nie menej ako deväťtisíc mužov utieklo do dvoch veľmi dobre opevnených veží, ktoré mali všetko potrebné na časy obliehania.
19 Sám Makabejec vždy odchádzal na miesta, kde ho potrebovali, ale Šimona a Jozefa aj so Zachejom nechal s dostatočným počtom mužov na obliehanie týchto miest.
20 Šimonovi ľudia boli však ziskuchtiví a dali sa striebrom podplatiť od tých, čo boli vo vežiach. Len čo dostali sedemdesiattisíc drachiem, dovolili niektorým prekĺznuť.
21 Keď Makabejcovi oznámili, čo sa stalo, zvolal vodcov ľudu a obvinil ich, že za striebro predali bratov, keď proti nim pustili ich nepriateľov.
22 Tých, čo sa stali zradcami, usmrtili. Hneď potom dobyli obe veže.
23 Pretože sa mu so zbraňou v ruke všetko darilo, Makabejec pozabíjal v dvoch pevnostiach viac ako dvadsaťtisíc ľudí.
Júdov boj s Timotejom
24 Timotej, ktorého už predtým Židia porazili, zhromaždil mohutné žoldnierske vojsko, pridal k nemu nemalý počet jazdcov z provincie Ázie a pritiahol, aby sa útokom zmocnil Judska.
25 Keď sa Timotej približoval, Makabejec a jeho ľudia si hádzali na hlavu prach, bedrá si opásali vrecovinou a tak sa modlili k Bohu.
26 Pred stupňami oltára sa vrhali na zem a prosili Boha, aby im bol milostivý, aby bol nepriateľom ich nepriateľov a protivníkom ich protivníkov, ako o tom jasne hovorí zákon.
27 Po modlitbe vzali zbrane a vytiahli ďaleko od mesta. Keď sa priblížili k nepriateľom, zastali.
28 Hneď pri východe slnka obe strany zaútočili. Jedni videli svoj úspech a víťazstvo okrem svojej statočnosti aj v dôvere v Pánovu pomoc, druhí sa v bojoch nechali unášať len svojou vášňou.
29 Keď boj naplno vzplanul, nepriateľom sa ukázalo päť jazdcov z neba na koňoch so zlatými uzdami. Oni viedli židovské vojsko.
30 Makabejca vzali medzi seba, kryli ho svojím brnením a chránili pred zranením, no na protivníkov vrhali strely a blesky. To ich natoľko omráčilo a oslepilo, že sa vo veľkom zmätku rozutekali.
31 Pozabíjaných bolo dvadsaťtisícpäťsto mužov a šesťsto jazdcov.
32 Sám Timotej utiekol do pevnosti nazývanej Gazara. Bola veľmi dobre opevnená a jej veliteľom bol Chaireas.
33 Muži Makabejca s nadšením štyri dni obliehali pevnosť.
34 Tí, čo boli vnútri, spoliehali sa na nedobytnosť pevnosti, a tak sa nesmierne rúhali a vykrikovali urážlivé slová.
35 Keď na úsvite piateho dňa dvadsiati mladíci z radov Makabejcov rozpálení hnevom počuli to rúhanie, mužne zaútočili na múry. Ako rozzúrené šelmy zrážali každého, kto im prišiel do cesty.
36 Aj druhí podobne zaútočili na obrancov z iných strán, zapaľovali bašty, podpaľovali hranice dreva a zaživa upaľovali rúhačov. Iní zasa rozbíjali brány a keď voviedli dnu zvyšok vojska, zmocnili sa mesta.
37 Zabili aj Timoteja, ktorý sa ukryl v akejsi cisterne, aj jeho brata Chairea a Apollofana.
38 Keď to vykonali, oslavovali Pána chválospevmi a ďakovnými piesňami, že také veľké veci koná pre Izrael a dáva im víťazstvo.
Boj o Betsur
11 1 Zakrátko nato správca ríše Lyziáš, kráľov poručník a príbuzný, keďže nesmierne ťažko znášal, čo sa prihodilo,
2 zhromaždil na osemdesiattisíc pešiakov a celú jazdu. Vyrazil proti Židom s úmyslom osídliť mesto Grékmi
3 a na chrám uvaliť dane, ako je to inde pri pohanských svätyniach, a že veľkňazský úrad bude každoročne predávať.
4 Pritom nijako nerátal s Božou mocou, spoliehal sa len na svoje desaťtisíce pešiakov, tisíce jazdcov a osemdesiat slonov.
5 Vtrhol do Judska a priblížil sa k Betsuru, opevnenému mestu vo vzdialenosti päť stadií[*] Údaje v iných rkp. hovoria o vzdialenosti piatich schoinov, čiže asi 27 km. To zodpovedá zemepisnej skutočnosti. od Jeruzalema. Obkľúčil Betsur.
6 Len čo sa Makabejcovi ľudia dozvedeli, že Lyziáš oblieha pevnosti, s bedákaním a v slzách so všetkým ľudom prosili Pána, aby poslal dobrého anjela zachrániť Izrael.
7 Sám Makabejec sa ako prvý chopil zbrane a ostatných povzbudzoval, aby spolu s ním podstúpili nebezpečenstvo a išli pomáhať svojim bratom. Vyrazili spoločne plní oduševnenia.
8 Hneď pri Jeruzaleme sa im ukázal jazdec v bielom rúchu a zlatej zbroji, ktorý išiel pred nimi.
9 V tej chvíli začali všetci dobrorečiť milosrdnému Bohu a to im vlialo toľko síl a oduševnenia, že boli pripravení zdolávať nielen ľudí, ale aj najdivšie zvieratá a železné hradby.
10 Napredovali v usporiadanom šíku, majúc nebeského spolubojovníka, lebo Pán sa zmiloval nad nimi.
11 Ako levy sa oborili na nepriateľov a zrazili z nich jedenásťtisíc pešiakov a tisícšesťsto jazdcov. Všetkých ostatných zahnali na útek.
12 Viacerí z nich boli ranení a zachránili si iba holý život. Sám Lyziáš sa zachránil za cenu hanebného úteku.
13 Nebol však nerozumný. Uvažoval v duchu nad porážkou, akú utrpel, a spoznal, že Hebreji sú neporaziteľní, pretože ich spolubojovníkom je mocný Boh.
Lyziášovo prímerie so Židmi
14 Lyziáš k nim poslal poslov a prehováral ich, aby sa dohodli na všetkých spravodlivých podmienkach, a že on presvedčí kráľa a donúti ho stať sa ich priateľom.
15 Makabejec mal na zreteli všeobecné blaho, preto súhlasil so všetkými podmienkami, ktoré Lyziáš navrhol. Kráľ totiž schválil všetko, o čo Makabejec písomne požiadal Lyziáša vo veciach Židov.
16 List, ktorý napísal Lyziáš Židom, znel takto: Lyziáš pozdravuje celý židovský národ.
17 Vyslanci Ján a Absolón mi odovzdali vaše písomné vyhlásenie a žiadali o odpoveď na to, čo sa v nich uvádza.
18 Všetko, čo bolo treba predostrieť aj kráľovi, som mu predložil. Čo bolo prijateľné, to schválil.
19 Ak teda zachováte kladný postoj k dohodnutým veciam, budem sa aj naďalej usilovať, aby som vám vymáhal to, čo je dobré.
20 Pokiaľ ide o podrobnosti, dal som pokyn vašim a aj svojim vyslancom, aby sa s vami dohodli.
21 Majte sa dobre. Roku stoštyridsiateho ôsmeho, dvadsiaty štvrtý deň mesiaca Dia Korintia[*] Datovanie je neisté, mesiac podľa iných je mesiac Diaskoros, prípadne Dystros..
22 Kráľov list mal takýto obsah: Kráľ Antiochos pozdravuje brata Lyziáša.
23 Keďže náš otec odišiel k bohom, chceli sme, aby sa obyvatelia kráľovstva mohli nerušene venovať svojim záležitostiam.
24 Dopočuli sme sa, že Židia nesúhlasia so zmenou svojho života podľa gréckych zvykov, ako to prikázal náš otec, ale radšej si chcú zachovať zvyky svojich otcov a žiadajú, aby im boli ponechané ich zákony.
25 My si želáme, aby aj tento národ žil nerušene, preto prikazujeme vrátiť ich im svätyňu a dovoliť im správať sa podľa zvykov svojich predkov.
26 Dobre teda urobíš, keď k nim pošleš poslov a keď im podáš pravicu, aby si uvedomili náš postoj, a tak mohli byť dobrej mysle a v pohode sa venovať svojim záujmom.
27 Kráľov list národu znel takto: Kráľ Antiochos pozdravuje židovskú veľradu a ostatných Židov.
28 Ak sa máte dobre, je to aj naše želanie; pokiaľ ide o nás, aj my sme zdraví.
29 Menelaos nám oznámil, že sa chcete vrátiť a venovať sa svojim veciam.
30 Tým, ktorí sa vrátia do tridsiateho xantika, bude zaručená beztrestnosť a bezpečie.
31 Židia budú môcť zachovávať vlastné predpisy o jedlách a zákony tak ako predtým a nikto z nich nebude nijakým spôsobom stíhaný za priestupky z nevedomosti.
32 Posielam aj Menelaa, aby vás uspokojil.
33 Majte sa dobre. Roku stoštyridsaťosem, pätnásty deň xantika.
List Rimanom
34 Aj Rimania im poslali list. Znel takto: Quintus Memmius a Titus Manlius, vyslanci Rimanov, pozdravujú židovský národ.
35 Aj my súhlasíme s dohodami, ktoré s vami urobil kráľov príbuzný Lyziáš.
36 Čo sa týka vecí, o ktorých usúdil, že ich treba predostrieť kráľovi, nám okamžite po niekom pošlite na preskúmanie, aby sme zvážili, čo je pre vás výhodné. Sme totiž na ceste do Antiochie.
37 Preto sa ponáhľajte a pošlite niekoho, aby sme sa aj my dozvedeli, aká je vaša mienka.
38 Buďte zdraví! Roku stoštyridsaťosem, pätnásty deň xantika.
Žalmy
Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
104 1 Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký!
Nádherou a velebou si sa zaodel.
2 Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom,
rozpínaš nebo ako stan.
3 Príbytky si staviaš na vodách,
z oblakov si robíš voz,
na perutiach vetra sa uberáš.
4 Víchry robíš poslami,
plamene ohňa služobníkmi.
5 Zem si založil na pilieroch,
nezachveje sa nikdy.
6 Záplavou si ju pokryl ako rúchom,
vody stáli nad vrchmi.
7 Pred tvojou hrozbou odtiekli,
tvoj hromový hlas ich vyľakal.
8 Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín,
na miesto, ktoré si im vymedzil.
9 Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia,
aby znova nepokryli zem.
10 Pramene vypúšťaš do potokov,
čo tečú medzi vrchmi,
11 napájajú všetku poľnú zver;
z nich si divé osly uhášajú smäd.
12 Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi vetiev sa ozýva jeho hlas.
13 Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy,
ovocím tvojho diela sa sýti zem.
14 Trávu nechávaš rásť pre dobytok,
aj byliny, čo človek pestuje,
aby zo zeme získal obživu,
15 aj víno, čo srdce človeka rozveselí,
olej, aby sa skvela tvár,
a chlieb, aby posilnil srdce človeka.
16 Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina,
libanonské cédre, ktoré zasadil.
17 V nich hniezdia vtáky,
v cyprusoch má domov bocian.
18 Výšiny vrchov patria kozorožcom
a v skalách majú útulok damany.
19 Utvoril mesiac, aby určoval čas;
slnko vie, kedy má zapadať.
20 Privádzaš tmu, nastáva noc,
vtedy sa hýbe všetka lesná zver.
21 Levíčatá revú za korisťou,
od Boha žiadajú potravu.
22 Pri východe slnka sa schúlia
a líhajú si do brlohov.
23 Človek ide za svojou prácou,
za tým, čo robí do večera.
24 Ako veľa je tvojich diel, Hospodin!
Všetky si múdro utvoril;
zem je plná tvojho tvorstva.
Evanjelium podľa Lukáša
Farizej a mýtnik
18 9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10 Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
11 Farizej zastal[*] Var.: postavil sa zvlášť a modlil sa. a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.
12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.
13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Ježiš — priateľ detí
15 Prinášali mu aj batoľatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im.
16 Ale Ježiš ich privolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
17 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo tak ako dieťa, nevojde doň.
Bohatý mládenec
18 Istý popredný muž sa ho opýtal: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?
19 Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh.
20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepovieš krivé svedectvo! Cti si svojho otca a svoju matku!
21 On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti.
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma!
23 Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol nesmierne bohatý.
24 Keď Ježiš videl, že zosmutnel, povedal: Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
25 Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.
26 A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený?
27 On im odpovedal: Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.
28 Tu Peter povedal: Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.
29 On im povedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom, či ženu, bratov, rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo,
30 aby v tomto čase neprijal mnohonásobne viac a v budúcom veku večný život.
Príslovia
15 11 Podsvetie aj záhrobie sú pred Hospodinom odhalené,
o čo viac potom srdcia ľudí!?
12 Posmešník nemá rád toho, kto mu niečo vyčíta,
za múdrymi však nepôjde.