Čítania na deň: 13. 11. 2026
Prídavky ku knihe Daniel
Zuzana[*] Tento text sa zaraďuje ako 13. kapitola knihy Daniela.
Úvod
13 1 V Babylone býval istý muž, ktorý sa volal Jójakim.
2 Za manželku si vzal Chelkiovu dcéru Zuzanu. Bola veľmi pekná a žila v bázni pred Pánom.
3 Jej rodičia boli spravodliví a svoju dcéru vychovali podľa Mojžišovho zákona.
4 Jójakim bol veľmi bohatý a v susedstve svojho domu mal záhradu. Schádzali sa uňho Židia, pretože z nich všetkých bol najváženejší.
Úklady proti Zuzane
5 Toho roku boli za sudcov ustanovení dvaja starší z ľudu. O nich platil výrok Pána: Bezbožnosť vyšla z Babylonu od starších, od sudcov, ktorí viedli ľud iba zdanlivo.
6 Tí sa ustavične zdržiavali v Jójakimovom dome a tam k nim prichádzali všetci, čo mali nejaké súdne spory.
7 Okolo poludnia, keď ľudia odišli, prichádzala Zuzana poprechádzať sa v záhrade svojho manžela.
8 Títo dvaja starší ju každý deň videli, ako vchádza a prechádza sa. Vášnivo po nej zatúžili.
9 Začali rozmýšľať zvrátene, odvracali oči od neba, len aby ho nevideli a aby im ani na um neprišlo, že jestvuje spravodlivý súd.
10 Obaja boli posadnutí túžbou po nej, ale jeden druhému sa nezverili so svojou trýzňou,
11 pretože sa hanbili priznať k svojej vášni, k tomu, že by ju chceli mať.
12 Deň čo deň dychtivo striehli, aby ju videli.
13 Raz si povedali: Je čas obeda, zájdime domov. Rozišli sa každý svojím smerom.
14 Ale potom sa obrátili a stretli sa na tom istom mieste. Keď sa vypytovali na dôvod, museli sa priznať k svojej vášnivej túžbe. Vtedy sa spoločne dohodli na čase, keď ju budú môcť zastihnúť samu.
15 Keď vyčkávali na príhodný deň, stalo sa, že Zuzana aj tretí deň, tak ako predchádzajúce dva dni, vošla iba s dvoma slúžkami a chcela sa okúpať v záhrade, lebo bolo horúco.
16 Nebol tam nikto okrem tých dvoch starcov, ktorí sa skryli a pozorovali ju.
17 Povedala slúžkam: Doneste mi olej a mastičky. Zamknite dvere, aby som sa mohla okúpať.
18 Urobili, ako im prikázala. Zamkli dvere do záhrady a vyšli bočnou bránkou, aby priniesli, čo im nakázala. Starcov však nezbadali, lebo sa skryli.
19 Len čo dievčatá vyšli, obaja starci vstali, pribehli k Zuzane
20 a povedali jej: Pozri, dvere do záhrady sú zamknuté a nikto nás nevidí. My zmierame túžbou po tebe, buď nám teda po vôli a oddaj sa nám.
21 Ak to neurobíš, budeme svedčiť proti tebe, že bol s tebou nejaký mládenec a že preto si slúžky poslala preč.
22 Zuzana zakvílila a povedala: Som v úzkych a niet pre mňa úniku. Ak splním vašu žiadosť, bude to moja smrť; ak ju nesplním, nedostanem sa z vašich rúk.
23 Ale ja to neurobím a radšej upadnem do vašich rúk, ako by som mala zhrešiť pred Pánom.
24 Vtedy Zuzana mocne skríkla, no aj dvaja starci kričali proti nej.
25 Jeden z nich sa rozbehol a otvoril dvere do záhrady.
26 Keď domáci počuli krik zo záhrady, hnali sa ta bočnými vrátkami, aby videli, čo sa jej prihodilo.
27 Keď starci vyriekli svoje obvinenie, služobníctvo sa veľmi hanbilo, pretože nikdy predtým sa o Zuzane nič také nehovorilo.
28 Keď sa na druhý deň zišli ľudia u Jójakima, prišli aj tí dvaja starci. Boli plní zvrátených úmyslov proti Zuzane a chceli ju poslať na smrť.
29 Pred všetkými prítomnými povedali: Pošlite po Chelkiovu dcéru Zuzanu, ktorá je Jójakimovou ženou. Poslali teda po ňu.
30 Ona prišla a s ňou prišli aj jej rodičia, jej deti a celé príbuzenstvo.
31 Zuzana bola veľmi pôvabná a vyzerala krásne.
32 Tí zlosynovia rozkázali, aby jej sňali závoj — bola totiž zahalená —, lebo sa chceli pokochať pohľadom na jej krásu.
33 Jej blízki plakali a takisto všetci, čo ju videli.
34 Tí dvaja starci sa zdvihli uprostred ľudu a položili ruky na jej hlavu.
35 Ona plačúc pohliadla k nebu, lebo jej srdce bolo plné dôvery v Pána.
36 Starci povedali: Keď sme sa sami prechádzali v záhrade, táto žena vošla s dvoma slúžkami, dala zavrieť dvere do záhrady a slúžky poslala preč.
37 Potom k nej prišiel jeden mladík, ktorý bol skrytý, a ležal s ňou.
38 My sme boli v kúte záhrady, no keď sme videli tú neprávosť, rozbehli sme sa k nim.
39 Videli sme ich spolu, ale jeho sme nevládali zadržať, pretože bol silnejší ako my. Otvoril si dvere a ušiel.
40 Ju sme však chytili a spýtali sme sa jej, kto je ten mládenec.
41 Nechcela nám to však prezradiť. Toto dosvedčujeme. — Ako starším ľudu a sudcom im zhromaždenie uverilo a ju odsúdili na smrť.
42 Zuzana zvolala silným hlasom: Večný Bože, ktorý poznáš to, čo je skryté, a ktorý vieš všetko skôr, ako sa to stane,
43 ty vieš, že vydali proti mne falošné svedectvo. Hľa, mám umrieť, hoci som nevykonala nič z toho, čo títo dvaja zločinne nastražili proti mne.
Daniel zasahuje
44 Pán vypočul jej volanie.
45 Keď ju už viedli na popravu, vzbudil Boh Ducha Svätého v ešte veľmi mladom mužovi Danielovi.
46 Ten zvolal mocným hlasom: Ja sa nepoškvrním krvou tejto ženy.
47 Všetci ľudia sa k nemu obrátili a pýtali sa: Čo to bolo za slovo, ktoré si povedal?
48 On si zastal medzi nich a povedal: Ste takí pochabí, synovia Izraela? Ani ste nevyšetrovali, ani ste dopodrobna nepreskúmali prípad a odsúdili ste dcéru Izraela?
49 Obnovte súd, pretože proti nej svedčili falošne.
50 Všetok ľud sa rýchlo vrátil a starší povedali Danielovi: Poď sem a sadni si medzi nás a vysvetli nám, o čo ide. Lebo tebe dal Boh vážnosť starca.
51 Daniel im povedal: Oddeľte týchto dvoch ďaleko od seba. Budem ich vypočúvať.
52 Keď boli oddelení, zavolal si jedného z nich a povedal mu: Ty, ktorý si zostarel v zločinných dňoch, teraz vychádzajú na svetlo tvoje hriechy, a to aj tie, ktoré si dávno popáchal
53 tým, že si nespravodlivo súdil, keď si nevinných odsudzoval a vinníkov prepúšťal, hoci Pán povedal: Nevinného a spravodlivého nezabiješ!
54 Nuž ak toto vieš, povedz: Pod ktorým stromom si ich videl, ako boli spolu? A on odpovedal: Pod pistáciou.
55 Daniel povedal: Práve si vyslovil lož proti svojej vlastnej hlave. Boží anjel totiž už dostal od Boha príkaz, aby ťa rozsekol vo dvoje.
56 Keď ho poslal preč, kázal priviesť druhého a povedal mu: Semeno Kanaánu, nie Júdu! Zviedla ťa krása a tvoja vášnivá túžba ti prevrátila srdce.
57 To ste robili s dcérami Izraela. Tie sa vám zo strachu oddávali. Ale dcéra Júdu nestrpela vašu neprávosť.
58 Teraz mi povedz: Pod ktorým stromom si ich prichytil, ako boli spolu? A on povedal: Pod dubom.
59 Daniel mu povedal: Aj ty si práve vyslovil lož, ktorá padne na tvoju vlastnú hlavu. Lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a aby vás zmárnil.
Oslava Pána
60 Vtedy celé zhromaždenie zvolalo mocným hlasom a dobrorečilo Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.
61 Oborili sa na tých dvoch starcov, pretože ich Daniel ich vlastnými ústami usvedčil ako falošných svedkov. Zaobchádzali s nimi tak, ako oni zločinne chceli zaobchádzať s blížnym.
62 Naložili s nimi podľa Mojžišovho zákona a zabili ich. Tak bola ten deň zachránená nevinná krv.
63 Chelkia a jeho žena oslavovali Boha pre svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Jójakimom a s celým príbuzenstvom za to, že sa na nej nenašlo nič nepekné.
64 Daniel sa v ten deň už natrvalo stal veľkým v očiach ľudu.
Žalmy
(tét)
119 65 Preukázal si dobro svojmu služobníkovi,
Hospodin, podľa svojho slova.
66 Uč ma dobrote, múdrosti a poznaniu,
lebo dôverujem tvojim príkazom.
67 Kým som nebol pokorený, blúdil som;
teraz však zachovávam tvoju reč.
68 Ty si dobrý a preukazuješ dobro,
nauč ma svoje ustanovenia.
69 Pyšní ma neprávom obviňujú,
ja sa však celým srdcom pridŕžam tvojich rozkazov.
70 Ich srdce je necitlivé ako sadlo,
ja však mám záľubu v tvojom zákone.
71 Bolo to dobre, že som bol pokorený,
aby som sa naučil tvoje predpisy.
72 Zákon tvojich úst je mi vzácnejší
než tisíce v zlate a striebre.
Jakubov list
Jazyk
3 1 Bratia moji, nechcite mnohí byť učiteľmi, veď viete, že budeme prísnejšie súdení.
2 Všetci sa totiž v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo.
3 Keď koňom dávame do papule zubadlá, aby nás poslúchali, usmerňujeme tým aj celé ich telo.
4 Alebo si predstavte aj lode: Hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, usmerňuje ich celkom malé kormidlo, kamkoľvek chce kormidelník.
5 Tak aj jazyk je síce malou časťou tela, ale dokáže veľké veci.
Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli!
6 Aj jazyk je oheň, svet neprávosti. Medzi našimi údmi je zasadený ako ten, čo poškvrňuje celé telo a ničí celý náš život, sám podpaľovaný peklom.
7 Všetky druhy divej zveri, aj vtákov, plazov a morských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil,
8 ale jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nevládze skrotiť.
9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu.
10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť!
11 Vari z jedného prameňa tým istým otvorom vyviera sladká aj horká voda?
12 Bratia moji, môže azda figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže vydať sladkú vodu.
Múdrosť zhora
13 Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým správaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti.
14 Ak však máte v srdci trpkú závisť a neznášanlivosť, nevychvaľujte sa a neluhajte proti pravde.
15 To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale prízemná, telesná a diabolská.
16 Veď kde je závisť a neznášanlivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo.
17 No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, ohľaduplná, ústretová, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, bez predsudkov a bez pokrytectva.
18 A ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj.
Príslovia
17 1 Lepší je kúsok suchého chleba v pokoji
ako dom plný obetných hostín so zvadou.
2 Múdry sluha bude vládnuť nad pánovým synom[*] Myslí sa na syna sluhovho pána., čo robí hanbu,
a s bratmi sa rozdelí o dedičstvo.