Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 10. 10. 2026
Prvá kniha Makabejcov
Antiochos VII. Sidetés
15 1 Potom Antiochos, syn kráľa Demetria, poslal z morských ostrovov list židovskému kňazovi a etnarchovi Šimonovi i celému národu.
2 Toto bol jeho obsah: Kráľ Antiochos pozdravuje veľkňaza a etnarchu Šimona i židovský národ.
3 Keďže sa akýsi ničomníci zmocnili kráľovstva našich otcov, chcem opäť získať a obnoviť kráľovstvo, aby bolo ako kedysi. Zozbieral som množstvo vojenských síl a vystrojil som bojové lode.
4 Chcem pristáť pri brehu krajiny, aby som potrestal tých, čo pustošili našu krajinu a v mojom kráľovstve znivočili mnoho miest.
5 Preto ti potvrdzujem všetky úľavy, ktoré ti udelili králi, čo boli predo mnou, i všetky dary, ktoré ti nechali.
6 Povolil som ti raziť vlastné mince ako platidlo v tvojej krajine.
7 Jeruzalem i svätyňa nech sú slobodné. Nech ti ostane všetka výzbroj, ktorú si si zadovážil, i pevnosti, ktoré si vystaval a ktoré máš v moci.
8 Odpúšťajú sa ti odteraz po všetky časy všetky dlhy voči kráľovskej pokladnici i všetky budúce kráľovské poplatky.
9 A keď sa zmocníme svojho kráľovstva, vyznamenáme veľkou slávou teba, tvoj národ i chrám veľkou slávou, takže vaša sláva bude zjavná po celej zemi.
10 Roku stosedemdesiatštyri[*] Stalo sa to v roku 138 pred Kr. vtiahol Antiochos do krajiny svojich otcov. K nemu sa zhromaždili všetky vojská, takže s Tryfónom ich ostalo len veľmi málo.
11 Antiochos ho prenasledoval a Tryfón sa na svojom úteku dostal do Dóry pri mori.
12 Spoznal totiž, že sa naňho valí pohroma, lebo vojská ho opustili.
13 Antiochos sa utáboril pred Dórou. Bolo s ním stodvadsaťtisíc bojovníkov a osemtisíc jazdcov.
14 Obkľúčil mesto a lode ho blokovali od mora. Zvieral tak mesto zo zeme aj z mora. Nikomu nedovolil vychádzať ani vchádzať.
List z Ríma
15 Vtedy prišiel z Ríma Numénios so svojimi sprievodcami a niesli listy kráľom a krajinám. V nich bolo napísané toto:
16 Rímsky konzul Lucius pozdravuje kráľa Ptolemaia.
17 Prišli k nám židovskí vyslanci ako naši priatelia a vojenskí spojenci, aby obnovili dávne priateľstvo a spojenectvo. Poslal ich veľkňaz Šimon a židovský ľud.
18 Priniesli zlatý štít vážiaci tisíc mín.
19 Rozhodli sme sa teda napísať kráľom a krajinám, aby proti nim nepodnikali nič zlé, aby nebojovali proti nim a ich mestám alebo krajine, ani aby neuzavreli vojenské spojenectvo s ich nepriateľmi.
20 Radi sme prijali od nich tento štít.
21 Ak by teda niektorí ničomníci prebehli z ich krajiny k vám, vydajte ich veľkňazovi Šimonovi, aby sa im pomstil podľa židovského zákona.
22 To isté písal kráľovi Demetriovi, Attalovi, Ariaratesovi a Arsakovi
23 aj do všetkých krajín. Do Sampsamy a Sparťanom, na Délos, do Myndu, Sikyónu, Kárie a na Samos, do Pamfýlie i Lýcie, do Halikarnassu a na Rodos, i do Fasélidy a na Kós, do Sidy, Arádu, Gortýny, do Knida, na Cyprus a do Cyrény.
24 Odpis tohto listu poslali i veľkňazovi Šimonovi.
Rozchod Šimona s Antiochom VII.
25 Na druhý deň kráľ Antiochos, ktorý obliehal Dór, privádzal nové posily, zhotovil vojenské stroje a obliehal Tryfóna tak, že nikto nemohol ani vychádzať, ani vchádzať.
26 Šimon mu poslal dvetisíc vybraných mužov, aby bojovali po jeho boku, i striebro, zlato a mnoho vojenskej výzbroje.
27 On to však nechcel prijať, ba zrušil všetko, na čom sa s ním predtým dohodol. Celkom sa od neho odvrátil.
28 Poslal k nemu Aténobia, jedného zo svojich priateľov, ktorý mal s ním takto rokovať: Vy ste sa zmocnili Joppe, Gazary a pevnosti v Jeruzaleme. To všetko sú mestá môjho kráľovstva.
29 Ich územia ste spustošili, narobili ste veľkú škodu v krajine a ovládli ste mnohé miesta v mojom kráľovstve.
30 Teraz teda odovzdajte mestá, ktoré ste obsadili, aj poplatok za miesta, ktorých ste sa zmocnili, okrem územia Judska.
31 Alebo zaplaťte mi za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov ako náhradu za škodu, ktorú ste spôsobili, a ako náhradu za dane z miest. Ak to neurobíte, prídeme a budeme proti vám bojovať.
32 Kráľov priateľ Aténobios prišiel do Jeruzalema a žasol, keď videl Šimonovu slávu, aj príručný stôl so zlatými a striebornými nádobami i početné služobníctvo. Oznámil mu kráľove slová.
33 Šimon mu odpovedal takto: Nevzali sme nijaké cudzie územie ani sme neuchvátili nič cudzie, iba sme sa zmocnili dedičstva po svojich otcoch, ktoré nám kedysi protiprávne uchvátili naši nepriatelia.
34 Keď sa nám naskytol vhodný čas, opäť sme sa ujali dedičstva po svojich otcoch.
35 Čo sa týka Joppe a Gazary, ktoré si nárokuješ, z tých vzišlo pre náš ľud a našu krajinu veľa zla. Za ne dáme sto talentov.
36 Aténobios mu nato neodpovedal ani slovo, ale nahnevaný sa vrátil ku kráľovi a oznámil mu Šimonovu odpoveď, opísal Šimonovu slávu a všetko, čo videl. Kráľ sa veľmi nahneval.
Boj s Kendebaiom
37 Tryfón nastúpil na loď a utiekol do Ortósie.
38 Kráľ ustanovil Kendebaia za veliteľa pobrežného územia a pridelil mu pechotu a jazdcov.
39 Rozkázal mu, aby sa utáboril na hraniciach s Judskom, aby dobudoval Kidrón, spevnil brány hradieb a bojoval proti ľudu. Kráľ prenasledoval Tryfóna.
40 Kendebaios prišiel do Jamnie a začal znepokojovať ľud, robil výpady do Judska, bral zajatcov z ľudu a vraždil.
41 Potom dobudoval Kidrón a usadil tam jazdcov a vojská, aby podľa kráľovho príkazu odtiaľ robili výpady na judské cesty.
16 1 Vtedy Ján prišiel z Gazary a oznámil svojmu otcovi Šimonovi, čo vykonal Kendebaios.
2 Potom si Šimon zavolal svojich dvoch starších synov, Júdu a spomenutého Jána, a povedal im: Ja, moji bratia a dom môjho otca sme viedli vojny Izraela od mladosti až dodnes a mnoho ráz sa nám podarilo vlastnoručne vytrhnúť Izrael z nebezpečenstva.
3 Teraz som zostarel, ale vy ste, vďaka Božej milosti, v najlepších rokoch. Nastúpte namiesto mňa a môjho brata. Vytiahnite a bojujte za náš národ. Pomoc z nebies nech je s vami.
4 Potom vybral z krajiny dvadsaťtisíc mužov — bojovníkov i jazdcov. Išli proti Kendebaiovi a prenocovali v Módeine.
5 Keď včasráno vstali, prišli na rovinu, a tam naproti nim bolo veľké vojsko, pešiaci i jazdci. Medzi nimi bol veľký potok.
6 Ján i jeho ľud sa utáborili oproti nim. Videl však, že ľud sa bojí prekročiť potok. On sám ho prekročil ako prvý. Muži to videli a prebrodili sa za ním.
7 Potom rozdelil ľud a jazdcov dal medzi pešiakov, lebo jazda protivníkov bola veľmi veľká.
8 Nato zatrúbili na trúbach. Kendebaios i jeho tábor sa dali na útek. Mnoho z nich bolo ranených a pozabíjaných. Tí, čo zostali, ušli do pevnosti.
9 Vtedy bol ranený Jánov brat Júda. Ján ich prenasledoval až do Kidrónu, ktorý opevnil Kendebaios.
10 Iní ušli do veží na území Azótu, on však toto mesto vypálil. Padlo tam asi dvetisíc mužov. Potom sa Ján pokojne vrátil do Judska.
Šimonova smrť
11 Abúbov syn Ptolemaios bol ustanovený za vojenského veliteľa na jerišskej rovine. Mal mnoho striebra a zlata.
12 Bol totiž veľkňazovým zaťom.
13 Jeho srdce spyšnelo a zaumienil si zmocniť sa krajiny. Zamýšľal ľstivo odstrániť Šimona a jeho synov.
14 Šimon práve prechádzal mestami, ktoré boli v jeho krajine, aby sa postaral o to, čo potrebujú. V jedenástom mesiaci, čiže v mesiaci šebat roku stosedemdesiatsedem[*] Ide o rok 135 pred Kr. zostúpil so svojimi synmi Matatiášom a Júdom do Jericha.
15 Abúbov syn ich ľstivo prijal v malej pevnosti, zvanej Dók, ktorú postavil. Pripravil tam pre nich veľkú hostinu s pijatikou. Ukryl tam však svojich mužov.
16 Keď sa Šimon a jeho synovia opili, Ptolemaios a jeho spoločníci vstali, chopili sa zbraní, vnikli do hodovej siene k Šimonovi, zabili Šimona i jeho dvoch synov, aj niektorých z jeho služobníkov.
17 Ptolemaios sa tým dopustil veľkej zrady a tak sa odplatil zlým za dobré.
18 Ptolemaios o tom napísal správu a poslal ku kráľovi poslov s prosbou, aby mu poslal vojsko na pomoc a dal mu do jeho právomoci krajinu i mestá.
19 Iných ľudí vyslal do Gazary, aby zabili Jána a tisícnikom zaslal listy, aby prešli k nemu s tým, že im dá striebro, zlato a dary.
20 Iných zas vyslal obsadiť Jeruzalem a chrámový vrch.
Ján Hyrkán sa pomstí
21 Niekto sa však vopred poponáhľal oznámiť Jánovi v Gazare, že jeho otec a bratia zahynuli. Povedal mu: Poslal ľudí zavraždiť aj teba.
22 Keď to Ján počul, bol celkom bez seba. Pochytal mužov, ktorí ho prišli zabiť a pozabíjal ich. Presvedčil sa totiž o tom, že sa ho snažia zabiť.
23 Ostatné správy Jána, jeho boje a hrdinské činy, ktorými sa vyznamenal, i čo sa týka stavby múrov, ktoré dobudoval, i ostatných jeho činov,
24 to všetko je spísané v knihe o dňoch jeho pôsobenia ako veľkňaza odvtedy, ako sa stal veľkňazom po svojom otcovi.
Evanjelium podľa Lukáša
Podobenstvo o veľkej večeri
14 15 Počul to jeden zo spolustolujúcich a povedal mu: Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.
16 On mu na to porozprával toto: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých.
17 Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené.
18 No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!
19 Druhý povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!
20 Ďalší zas povedal: Oženil som sa, preto nemôžem prísť.
21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!
22 Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.
23 Nato pán povedal sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom.
24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.
Podmienky učeníctva
25 Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal:
26 Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.
27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
28 Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie?
29 Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby:
30 Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.
31 Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?
32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru.
33 Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
O soli
34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, ako opäť získa svoju slanosť?
35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, a preto ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.
Príslovia
Hlúposť napodobňuje Múdrosť
9 13 Pani Hlúposť je nepokojná,
neviazaná, ničomu nerozumie.
14 Vysedáva pri dverách svojho domu
na najvyššom bode mesta,
15 aby pozvala okoloidúcich,
čo kráčajú priamo svojimi cestami.
16 Kto je prostoduchý, nech zabočí sem!
Nerozumným hovorí:
17 Ukradnutá voda je sladká,
jedlo požívané v skrytosti je chutné.
18 Lenže nevie, že sú tam tiene mŕtvych
a že jej hostia sú v hlbinách podsvetia.