Čítania na deň: 2. 2. 2023

Druhá Samuelova kniha Abnér na strane Dávida 3 6 Počas vojny medzi domom Saulovým a domom Dávidovým v dome Saulovom Abnér nadobudol vedúce postavenie. 7 Saul mal vedľajšiu ženu, Ajovu dcéru Ricpu. Išbóšet vyčítal Abnérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca? 8 Abnér sa veľmi rozhneval na Išbóšetovu poznámku a spýtal sa: Som azda nejaká judská psia hlava? Dodnes preukazujem priazeň domu tvojho otca Saula, jeho bratom a príbuzným. Do moci Dávidovej som ťa nevydal a ty mi dnes vyčítaš môj hriešny pomer s tou ženou? 9 Nech mňa, Abnéra, Boh prísne potresce, ak by som nesplnil to, čím sa Hospodin prísažne zaviazal Dávidovi, 10 že Saulovmu domu odníme kráľovskú moc a Dávidov trón nad Izraelom a Júdom upevní od Dánu po Beér-Šebu. 11 Išbóšet sa však zo strachu nezmohol ani na odpoveď Abnérovi. 12 Potom Abnér poslal svojich zástupcov k Dávidovi s odkazom: Komu patrí krajina? Navrhol mu: Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem nakloniť ti celý Izrael. 13 Dávid odpovedal: Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Mám však jednu podmienku: Neukazuj sa mi na oči, ak mi ešte predtým neprivedieš Saulovu dcéru Míkal. 14 Dávid vyslal k Saulovmu synovi Išbóšetovi poslov s odkazom: Vráť mi moju ženu Míkal, ktorú som získal za sto predkožiek Filištíncov. 15 Išbóšet dal pokyn, aby ju vzali jej mužovi Paltíelovi, synovi Lajišovmu. 16 Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Abnér mu povedal: Vráť sa! A on sa vrátil. 17 Abnér pri rokovaní so staršími Izraela vyhlásil: Už dávnejšie ste chceli mať Dávida za kráľa. 18 Teraz to teda urobte, lebo Hospodin o Dávidovi predpovedal: Prostredníctvom svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z moci Filištíncov a z moci všetkých jeho nepriateľov. 19 Abnér sa podobne vyjadril aj pred Benjamínovcami. Potom odišiel za Dávidom do Hebronu, aby mu oznámil všetko, na čom sa dohodol Izrael a celý dom Benjamína. 20 Keď prišiel Abnér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Hebronu, Dávid usporiadal hostinu preňho a pre jeho družinu. 21 Abnér Dávidovi navrhol: Podujmem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi, môjmu pánovi, celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, aby si mohol nad všetkými vládnuť podľa želania. 22 Nato prepustil Dávid Abnéra a ten v pokoji odišiel. Práve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Jóabom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji. 23 Keď prišiel Jóab s celým vojskom, čo bolo s ním, upozornili ho, že Nérov syn Abnér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal pokojne odísť. 24 Jóab zašiel za kráľom a spýtal sa: Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť? 25 Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš. 26 Keď Jóab odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Síra. Dávid však o tom nevedel. 27 Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Jóab ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha odvetou za krv jeho brata Asáela. 28 Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: Ja a moje kráľovstvo nenesieme pred Hospodinom nijakú zodpovednosť za preliatu krv Nérovho syna Abnéra. 29 Tá nech padne na hlavu Jóaba a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom! 30 Jóab a jeho brat Abíšaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asáela. 31 Dávid prikázal Jóabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra. Kráľ Dávid šiel za márami. 32 Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. 33 Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev: Musel Abnér zomrieť ako nejaký šialenec? 34 Ruky si nemal sputnané, tvoje nohy neboli v okovách. Padol si ako zločincami zrazený. Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal. 35 Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo. 36 Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ. 37 V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, syna Nérovho, nevyšiel od kráľa. 38 Kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký muž? 39 Hoci som pomazaný kráľ, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži, Cerújini synovia, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby. Smrť Išbóšeta 4 1 Keď sa Saulov syn dozvedel, že Abnér v Hebrone zomrel, zronilo ho to a vydesilo celý Izrael. 2 Saulov syn mal dvoch mužov, veliteľov útočných oddielov. Jeden sa volal Baana, druhý Rekáb. Boli synmi Benjamínovca Rimmóna z Beerótu, lebo aj Beerót sa počíta k Benjamínovi. 3 Beerótčania ušli do Gittajimu a dodnes tam bývajú ako cudzinci. 4 Saulov syn Jonatán mal syna chromého na obe nohy. Mal päť rokov, keď prišla z Jezreela správa o Saulovi a Jonatánovi. Jeho pestúnka ho vzala a dala sa na útek. Pri úteku sa tak ponáhľala, že jej spadol a ochrnul. Volal sa Mefibóšet. 5 Synovia Beerótčana Rimmóna, Rekáb a Baana, sa vydali na cestu a za páľavy dňa vnikli do domu Išbóšeta, keď cez poludnie spal na lôžku. 6 Vošli dnu do domu ako nosiči pšenice.[*] Takto mohli nenápadne vniknúť do domu. Rekáb a jeho brat Baana mu potom zasadili úder do brucha a utiekli. 7 Keď totiž vošli do domu, práve ležal na svojom lôžku v spálni. Prepadli ho, zabili a odrezali mu hlavu; potom ju vzali a celú noc šli smerom k Arábe. 8 Išbóšetovu hlavu priniesli Dávidovi do Hebronu a kráľovi povedali: Tu je hlava Išbóšeta, syna Saula, tvojho nepriateľa, ktorý ťa chcel zabiť. Dnes sa Hospodin vypomstil za môjho pána a kráľa nad Saulom a jeho potomstvom. 9 Dávid odpovedal Rekábovi a jeho bratovi Baanovi, synom Rimmóna z Beerótu, takto: Akože žije Hospodin, ktorý ma vyslobodil z každej tiesne, 10 raz mi už jeden oznámil Saulovu smrť v domnienke, že prináša dobrú správu. Toho som dal v Ciklagu chytiť a popraviť, tak som odmenil jeho hlásenie. 11 Čo vtedy, keď podliaci zavraždia nevinného muža v jeho vlastnom dome na lôžku? Nemal by som vari teraz vymáhať od vás jeho krv a zahubiť vás? 12 Dávid dal svojim mládencom príkaz, aby ich zabili. Tí im odsekli ruky i nohy a obesili ich pri rybníku v Hebrone. Išbóšetovu hlavu vzali a v Hebrone pochovali do Abnérovho hrobu. Dávid kráľom nad celým Izraelom 5 1 Všetky izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a vyhlásili: Pozri, sme tvoja kosť a tvoje telo. 2 Už vtedy, keď nám vládol Saul, ty si vodieval vojská Izraela a vracal sa s nimi. Tebe povedal Hospodin: Ty budeš pásť môj izraelský ľud a staneš sa jeho vládcom. 3 Všetci starší Izraela prišli ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid tam s nimi uzavrel zmluvu pred Hospodinom. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4 Dávid mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom, a vládol štyridsať rokov. 5 Sedem rokov a šesť mesiacov vládol nad Júdom v Hebrone, tridsaťtri rokov vládol nad celým Izraelom a Júdom v Jeruzaleme. Dobytie Jeruzalema 6 Kráľ tiahol so svojimi mužmi na Jeruzalem proti Jebúsejom, obyvateľom toho kraja. Oni však odkázali Dávidovi: Sem sa nedostaneš, zaženú ťa slepí a chromí. Tým chceli naznačiť: Dávid sa sem nedostane. 7 Dávid však dobyl pevnosť Sion, to je mesto Dávidovo. 8 V ten deň Dávid povedal: Kto chce biť Jebúsejov, nech napadne ich zdroj vody. Chromých a slepých Dávid z duše nenávidel. Preto sa hovorí: Slepý a chromý nevstúpi do chrámu. 9 Dávid sa usadil v pevnosti a nazval ju Dávidovo mesto. Obstavil ju od Milla smerom do vnútra. 10 Dávid sa ustavične vzmáhal a Hospodin, Boh zástupov, bol s ním. 11 Týrsky kráľ Chíram vypravil k Dávidovi poslov. Spolu s nimi aj cédrové drevo, tesárov a murárov, aby Dávidovi postavili palác. 12 Dávid si uvedomil, že Hospodin ho ustanovil za kráľa nad Izraelom a jeho kráľovskú moc povzniesol pre svoj izraelský ľud. Dávidovi synovia narodení v Jeruzaleme 13 Keď sa Dávid presťahoval z Hebronu, vzal si z Jeruzalema ďalšie vedľajšie ženy i manželky a narodili sa mu synovia a dcéry. 14 Toto sú mená detí, ktoré sa narodili v Jeruzaleme: Šammúa, Šóbab, Nátan a Šalamún, 15 Jibchár, Elíšua, Nefeg a Jáfia, 16 Elíšama, Eljáda a Elífelet. Porážka Filištíncov 17 Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, vybrali sa všetci, aby sa ho zmocnili. Dávid sa to dopočul a utiahol sa do pevnosti. 18 Nato prišli Filištínci a rozložili sa v údolí Refájim. 19 Dávid sa pýtal Hospodina: Mám napadnúť Filištíncov? Vydáš mi ich do moci? Hospodin odpovedal Dávidovi: Napadni ich, lebo celkom iste ti ich vydám do moci. 20 Dávid prišiel do Baál-Peracímu[*] Hebr. Baál-Peracím = Pán trhlín. a tam ich porazil. Povedal: Hospodin roztrhol predo mnou mojich nepriateľov, ako keď voda trhá hrádze. Preto nazvali to miesto Baál-Peracím. 21 Filištínci tam zanechali svoje modly, ktoré Dávid a jeho muži odniesli. 22 Filištínci znova zaútočili a rozložili sa v údolí Refájim. 23 Dávid sa obrátil na Hospodina a ten odpovedal: Neútoč proti nim spredu, ale obíď ich zozadu a napadni ich od balzamovníkov. 24 Keď na vrcholcoch balzamovníkov začuješ šuchot krokov, hneď zasiahni, lebo vtedy Hospodin vyjde pred tebou poraziť filištínske vojsko. 25 Dávid urobil, ako mu prikázal Hospodin a porážal Filištíncov od Geby až po chotár Gézeru. Prvý list Korinťanom Pozdrav 1 1 Pavol, z Božej vôle povolaný apoštol Krista Ježiša, a brat Sóstenés 2 Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Ježišovi Kristovi, povolaným svätým a všetkým, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: 3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 4 Neprestajne ďakujem svojmu Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorá vám bola daná v Ježišovi Kristovi, 5 za to, že ste v ňom boli obohatení všetkým: každým slovom i každým poznaním. 6 Keďže sa medzi vami utvrdilo svedectvo o Kristovi[*] Prekl.: svedectvo Kristovo., 7 nechýba vám nijaký dar milosti, kým čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista. 8 On vás bude upevňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. 9 Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. Roztržky v spoločenstve 10 Napomínam vás však, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku. 11 Od ľudí z domu Chloé som sa totiž dozvedel o vás, bratia moji, že sú medzi vami sváry. 12 Mám na mysli to, že každý z vás hovorí: Ja som Pavlov! Ja som Apollov! Ja zas Kéfasov[*] Petrov.! Ja Kristov! 13 Veď či je Kristus rozdelený? Vari bol za vás ukrižovaný Pavol? Alebo ste boli pokrstení v Pavlovom mene? 14 Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nepokrstil, iba Krispa a Gája, 15 aby nik nepovedal, že ste boli pokrstení v mojom mene. 16 Ba pokrstil som aj Štefanasovu domácnosť, inak neviem, či som pokrstil aj niekoho iného. 17 Kristus ma totiž neposlal krstiť, ale ohlasovať evanjelium, nie však múdrosťou slova, aby Kristov kríž nebol vyprázdnený. Príslovia 22 26 Nepatri k tým, čo podávajú ruku a dávajú záruku za dlhy, 27 ak ich nemáš z čoho splatiť. Prečo má niekto vziať tvoje lôžko spod teba?