Čítania na deň: 28. 2. 2024 (Streda po 2. nedeli Štyridsiatnice)

Exodus — Druhá Mojžišova kniha Príchod k Sinaju 19 1 Presne tri mesiace po odchode z Egypta prišli Izraeliti na Sinajskú púšť. 2 Keď odišli z Refídimu, prišli na Sinajskú púšť a utáborili sa na nej. Izraeliti si tam naproti vrchu postavili stany. 3 Mojžiš vystúpil k Bohu. Hospodin ho oslovil z vrchu a povedal mu: Toto povieš domu Jákoba a oznámiš synom Izraela: 4 Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. 5 Ak teda budete pozorne počúvať môj hlas a budete zachovávať moju zmluvu, budete mojím osobným vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja. 6 Budete mi kráľovstvom kňazov, svätým národom. Toto povieš Izraelitom. 7 Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a predniesol im všetko, čo mu Hospodin prikázal. 8 Všetok ľud spoločne odpovedal: Splníme všetko, čo povedal Hospodin. Potom Mojžiš predniesol Hospodinovi odpoveď ľudu. 9 Hospodin povedal Mojžišovi: Ja prídem k tebe v hustom oblaku, aby ľud počul, keď sa budem s tebou rozprávať, a mohol aj tebe vždy dôverovať. Mojžiš oznámil Hospodinovi slová ľudu. 10 Hospodin povedal Mojžišovi: Choď k ľudu a dnes i zajtra ich posväť a nech si vyperú odevy. 11 Nech sa pripravia na tretí deň, lebo tretí deň zostúpi Hospodin pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. 12 Vyznač ľudu hranicu okolo vrchu a povedz: Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo prekročiť jeho hranicu. Ktokoľvek sa vrchu dotkne, postihne ho smrť. 13 Nijaká ruka sa nedotkne vinníka, treba ho ukameňovať alebo prebodnúť šípom, či to bude zviera alebo človek, nesmie zostať nažive! Len vtedy, keď zaznie zdĺhavý tón rohu, smú vystúpiť na vrch. 14 Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu, posvätil ho a oni si vyprali rúcha. 15 Potom povedal ľudu: Na tretí deň buďte pripravení! Nepribližujte sa k žene. Božie zjavenie na Sinaji 16 Na úsvite tretieho dňa začalo hrmieť a blýskať sa, vrch zahalil hustý oblak, znel silný zvuk rohu a všetok ľud v tábore sa chvel strachom. 17 Mojžiš vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a zostal stáť na úpätí vrchu. 18 Celý vrch Sinaj bol v dyme, lebo Hospodin zostúpil naň v ohni. Dym z neho vystupoval ako z taviacej pece a celý vrch sa prudko zachvieval. 19 Zvuk rohu mohutnel. Mojžiš hovoril a Boh mu v hrmení odpovedal. 20 Hospodin totiž zostúpil na vrch Sinaj, na jeho vrchol. Hospodin zavolal Mojžiša na samý vrchol a Mojžiš vystúpil. 21 Hospodin povedal Mojžišovi: Zostúp dolu a varuj ľud, aby sa nikto neodvážil preniknúť k Hospodinovi a nepokúšal sa ho uvidieť, lebo by veľa z nich zahynulo. 22 Aj kňazi, ktorí pristupujú k Hospodinovi, musia sa zasvätiť, aby ich Hospodin nezahubil. 23 Mojžiš povedal Hospodinovi: Ľud nemôže vystúpiť na vrch Sinaj, veď ty sám si nás varoval, keď si prikázal: Vyznač medzu okolo vrchu a posväť ho! 24 Hospodin mu odpovedal: Teraz zostúp, potom vystúpiš spolu s Áronom. Kňazi a ľud nesmú preniknúť a vystúpiť k Hospodinovi, aby ich nenapadol. 25 Mojžiš zostúpil k ľudu a povedal mu to. Desať Božích prikázaní 20 1 Boh hovoril všetky tieto slová: 2 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. 3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4 Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5 Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, 6 ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania. 7 Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha! 8 Pamätaj na deň sobotného odpočinku[*] Hebr. jóm haššabbát — sobotný deň., že ho máš svätiť! 9 Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. 10 Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. 11 Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho. 12 Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh! 13 Nezabiješ! 14 Nescudzoložíš! 15 Nepokradneš! 16 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. 17 Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu! 18 Všetok ľud pozoroval hrmenie, blesky, zvuk rohu a dymiaci vrch. Keď to ľud videl, chvel sa od strachu. Stáli obďaleč 19 a Mojžišovi povedali: Ty s nami hovor a my budeme počúvať. Nech s nami nehovorí Boh, aby sme nezomreli. 20 Mojžiš odpovedal ľudu: Nebojte sa, veď Boh vás prišiel skúšať, aby ste sa ho báli a nehrešili. 21 Ľud zostal stáť obďaleč a Mojžiš sa priblížil k oblaku, v ktorom bol Boh. Predpisy o oltári 22 Hospodin povedal Mojžišovi: Toto povedz Izraelitom: Videli ste, že som sa s vami rozprával z neba. 23 Toto mi nerobte: nerobte si pre seba strieborných ani zlatých bohov. 24 Urobíš mi oltár z hliny a budeš mi na ňom obetovať spaľované obety a obety spoločenstva, svoje ovce a dobytok. Na každé miesto, na ktorom ti budem pripomínať svoje meno, prídem k tebe a požehnám ťa. 25 Ak mi budeš robiť oltár z kameňa, nestavaj ho z okresaných kameňov. Keby si ich okresával dlátom, znesvätil by si ich. 26 Na môj oltár nebudeš vystupovať po stupňoch, aby sa pritom neodkryla tvoja nahota. Predpisy o otrokoch 21 1 Toto sú právne predpisy, ktoré im predložíš: 2 Ak kúpiš hebrejského otroka, bude ti slúžiť šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepustíš na slobodu bez výkupného. 3 Ak prišiel sám, sám aj odíde. Ak bol ženatý, jeho žena odíde s ním. 4 Ak mu však ženu dal pán a tá porodila synov a dcéry, žena a deti patria pánovi a on odíde sám. 5 Keď však otrok výslovne vyhlási: Obľúbil som si svojho pána, svoju manželku a svoje deti, nechcem odísť na slobodu, 6 vtedy ho jeho pán predvedie pred Boha, totiž privedie ho k dverám alebo k verajam, jeho pán mu prepichne ucho šidlom a on mu zostane navždy otrokom. 7 Ak niekto predá svoju dcéru za otrokyňu, nech neodíde, ako odchádzajú otrokyne. 8 Ak sa znepáči svojmu pánovi, ktorý si ju vybral, nech jej dovolí vykúpiť sa. Nemá však právo predať ju cudzincom, lebo s ňou zaobchádzal nečestne. 9 Ak ju vyberie pre svojho syna, musí s ňou zaobchádzať ako so svojou dcérou. 10 Ak by si vzal ešte ďalšiu, nesmie ju ukracovať na strave ani na oblečení, ani na práve manželského spolužitia. 11 Ak jej toto troje odoprie, môže odísť bez toho, aby zaplatila výkupné. Ochrana ľudského života 12 Kto niekoho udrie tak, že ho zabije, musí tiež zomrieť. 13 Ak to však neurobil zámerne, ale Boh to dopustil, určím ti miesto, kam môže utiecť. 14 Toho, kto sa na svojho blížneho tak rozzúri, že ho úkladne zavraždí, odtrhni dokonca aj od môjho oltára[*] Oltár bol azylovým miestom., musí zomrieť. 15 Kto udrie svojho otca alebo svoju matku, musí zomrieť. 16 Kto niekoho ukradne a potom ho predá, alebo ho uňho nájdu, musí zomrieť. 17 Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. Žalmy Veľký je Hospodin 48 1 Pieseň. Žalm Kórachovcov. 2 Veľký je Hospodin a hoden veľkej chvály. V meste nášho Boha je jeho svätý vrch. 3 Na radosť celej zeme krásne sa vypína vrch Sion, severný výbežok[*] Hebr. končiny Severu (Cáfon). Je tu zrejme polemika proti vrchu Baál-Cáfon v Ugarite, sídle mýtických bohov (Iz 14,13; Ez 38,6.15). Chrám stál tiež na sever od Jeruzalema, a teda Sion je sídlom pravého Boha., mesto veľkého Kráľa. 4 Boh sa v jeho palácoch osvedčil ako spoľahlivá ochrana. 5 Králi sa totiž zišli, pritiahli spoločne, 6 no keď sa rozhliadli, užasli a v zmätku zutekali. 7 Tam sa ich zmocnila triaška, bolesť ako tej, ktorá rodí; 8 ako keď východný vietor triešti taršíšske lode. 9 Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Hospodina zástupov, v meste nášho Boha: Boh ho upevnil naveky. — Sela — 10 V tvojom chráme, Bože, rozjímame o tvojej milosti. 11 Ako tvoje meno, Bože, tak i tvoja chvála sa šíri až po končiny zeme. Tvoja pravica je plná spravodlivosti. 12 Pre tvoje súdy raduje sa vrch Sion a judské dcéry jasajú. 13 Prejdite okolo Siona! Zrátajte jeho veže! 14 Dôkladne si prezrite jeho opevnenie! Prejdite jeho palácmi, aby ste mohli rozprávať budúcemu pokoleniu, 15 že tento Boh je na večné veky naším Bohom. On nás bude večne viesť[*] Prekl. je podľa LXX a Vg; Hieronym: do smrti; Pešita: za smrť; Targúm: ako v čase mladosti.. Čujte to všetky národy 49 1 Zbormajstrovi. Žalm Kórachovcov. 2 Čujte to všetky národy, zbystrite sluch všetci obyvatelia sveta, 3 jednoduchí i vznešení, bohatí spolu s chudobnými! 4 Moje ústa vyslovia múdre výroky a úvahy môjho srdca budú rozumné. 5 Nakloním ucho k múdrym výrokom, za zvuku harfy vyjavím svoje tajomstvo. 6 Prečo sa mám báť v zlých dňoch, keď ma tiesni zločinnosť záškodníkov, 7 ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a vystatujú sa veľkým bohatstvom? 8 Nikto nemôže vykúpiť ani brata, ani za seba dať Bohu cenu zmierenia, 9 lebo priveľké je výkupné za život. Navždy sa musí zriecť toho, 10 že bude žiť naveky a že nikdy neuzrie hrob. 11 No predsa ho uzrie! Zomierajú múdri, hynie blázon i nerozumný a svoje bohatstvo nechávajú iným. 12 Navždy majú v hrobe svoj domov a príbytok z rodu na rod, hoci pozemky pomenovali svojím menom. 13 Človek si v blahobyte ani neodpočinie, je ako zviera, ktoré hynie. 14 Taký je údel tých, čo si nerozvážne dôverujú, aj ich nasledovníkov, čo schvaľujú ich reči. — Sela — 15 Rútia sa do ríše mŕtvych ako ovce, smrť im bude pastierom. Zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie v ríši mŕtvych, zostanú bez svojich príbytkov. 16 Mňa však vykúpi Boh, vytrhne ma z moci ríše smrti. — Sela — 17 Nemaj obavy, ak niekto bohatne a množí blahobyt svojho domu; 18 veď keď zomrie, nič si nevezme so sebou; jeho blahobyt nezostúpi za ním. 19 Aj keď si zaživa navráva: Chvália ťa, že si si dobre počínal! — 20 predsa pôjde k pokoleniu svojich predkov, ktorí už nikdy neuvidia svetlo. 21 Človek v blahobyte to nechápe, je ako zviera, ktoré hynie. Zjavenie Jána Dve šelmy 13 1 Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. 2 Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i svoju moc. 3 Jednu z hláv mala akoby dobitú na smrť, ale jej smrteľná rana sa zahojila. Celá zem sa s obdivom obzerala za šelmou. 4 Klaňali sa drakovi, že dal vládu šelme, a klaňali sa aj šelme, hovorili: Kto je podobný šelme a kto môže proti nej bojovať? 5 Dostala tlamu, aby hovorila bezočivé a rúhavé slová a mala moc pôsobiť štyridsaťdvamesiacov. 6 A aj otvorila svoju tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stanu a aj tým, čo prebývajú v nebi. 7 Dostala i schopnosť bojovať proti svätým a víťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. 8 Budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú od založenia sveta zapísané v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. 9 Kto má uši, nech počúva. 10 Kto má ísť do zajatia, pôjde do zajatia[*] Var.: Kto väzní, bude väznený.. Kto má byť zabitý mečom, bude zabitý mečom. Je to hodina trpezlivosti a viery svätých. 11 Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. 12 Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila. 13 Robí veľké znamenia, takže aj oheň zostupuje z neba na zem pred zrakmi ľudí. 14 Obyvateľov zeme zvádza znameniami, ktoré má dovolené konať pred očami šelmy; nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelmy, ktorá má ranu od meča, ale ožila. 15 Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril, aj pôsobil, aby boli usmrtení všetci, čo sa nebudú klaňať obrazu šelmy. 16 A pôsobí, že všetci — malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci — dostanú znak na pravú ruku alebo na čelo, 17 aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemá ako znak meno šelmy alebo číslo jej mena. 18 V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť[*] Var.: 616 (resp. 665; 646). Gematrické výklady vychádzajú z hebr. spojenia: cisár Nero(n), kde 666 (616) je súčet hebr. písmen s číselnými hodnotami alebo za číslom 616 je gr. pomenovanie cisár boh. Iní myslia, že 666 je radikálna nedokonalosť (6 je číslo človeka, 7 je symbol dokonalosti). Číslo šelmy je nedokonalé, rozhodne ľudské, nie božské.. Nový spev vykúpených 14 1 Potom som pozrel, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. 2 Počul som zvuk z neba ako zvuk mnohých vôd, ako zvuk veľkého hromu. Zvuk, ktorý som počul, bol ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. 3 Spievali novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími. Ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tí boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotina Bohu a Baránkovi. 5 V ich ústach sa nenašla lož; sú bez poškvrny. Príslovia 31 Pozri, ak spravodlivý dostane odplatu tu na zemi, o čo viac bezbožník a hriešnik! 12 1 Ten, kto rád prijme napomenutie, miluje poznanie, kto nenávidí výčitku, je hlupák.