Čítania na deň: 28. 5. 2026 (Štvrtok v Turíčnej oktáve)
Jozua
18 11 Prvý lós padol na kmeň Benjamínovcov podľa ich rodov. Jeho vylosované územie je medzi územím Júdových a Jozefových potomkov.
12 Na severnej strane sa hranica začína pri Jordáne, stúpa k horskému hrebeňu severne od Jericha, ďalej stúpa na západ na pohorie a končí sa v púšti pri Bét-Ávene.
13 Odtiaľ sa hranica tiahne k Lúzu, južne od hrebeňa pri Lúze — teda pri Bételi — potom zostupuje do Atrót-Addáru na pohorie južne od Dolného Bét-Chorónu.
14 Tam hranica odbočuje a obracia sa na západnú stranu južne od vrchu, ktorý leží oproti Bét-Chorónu a končí sa pri Kirjat-Baále — teda pri Kirjat-Jearíme — meste Júdovcov. To je západná strana.
15 Južná strana sa začína pri Kirjat-Jearíme, potom vybieha smerom na západ až po vody Neftóachského prameňa.
16 Hranica ďalej zostupuje k úpätiu vrchu, ktorý leží oproti údoliu Ben-Hinnóm na severnom konci doliny Refájov, zostupuje do hinnómskeho údolia južne od hrebeňa Jebúsejov a zostupuje k prameňu Rógel.
17 Potom odbočuje na sever a pokračuje až po Én-Šemeš, potom vybieha ku Gelilótu oproti svahu Adummím a zostupuje ku skale Bóhana, syna Rúbenovho.
18 Potom prechádza na sever naproti Arábe a zostupuje do Aráby.
19 Ďalej hranica prechádza na sever ku hrebeňu Bét-Chogly a končí sa pri severnom zálive Soľného mora, kde sa doň vlieva Jordán. To je južná hranica.
20 Na východnej strane bude hranicou Jordán. To je hranica okolo dedičného vlastníctva Benjamínovcov podľa ich rodov.
21 Toto sú mestá Benjamínovho kmeňa podľa rodov: Jericho, Bét-Chogla, Émek-Kecíc,
22 Bét-Arába, Cemárajim, Bétel,
23 Avvím, Pára, Ofra,
24 Kefar-Ammóni, Ofni a Geba; dvanásť miest aj s ich dedinami.
25 Gibeón, Ráma, Beerót,
26 Micpe, Kefíra, Móca,
27 Rekem, Jirpeel, Taralá,
28 Céla, Elef, Jebús — teda Jeruzalem — Gibea a Kirjat-Jearím; štrnásť miest aj s ich dedinami. To je dedičné vlastníctvo Benjamínovcov podľa ich rodov.
Šimeónov podiel
19 1 Druhý lós pripadol Šimeónovi, kmeňu Šimeónovcov podľa ich rodov. Ich dedičné vlastníctvo bolo medzi dedičným vlastníctvom potomkov Júdovcov.
2 Za dedičné vlastníctvo dostali: Beér-Šebu, Šebu, Móladu,
3 Chacar-Šúal, Bálu, Ecem,
4 Eltólad, Betúl, Chormu,
5 Ciklag, Bét-Markabót, Chacar-Súsu,
6 Bét-Lebaót a Šarúchen; trinásť miest aj s ich dedinami.
7 Ajin, Rimmón, Eter a Ášan; štyri mestá aj s ich dedinami.
8 Patria im aj všetky dediny, ktoré sú okolo týchto miest až po Baálat-Beér a Rámu v Negeve. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Šimeónovcov podľa ich rodov.
9 Dedičný podiel Šimeónovcov bol v oblasti Júdovcov. Keďže podiel Júdovcov bol príliš veľký, dedičný podiel medzi nimi dostali aj Šimeónovci.
Zebúlunov podiel
10 Tretí lós pripadol Zebúlunovcom podľa ich rodov. Územie ich dedičného vlastníctva siahalo po Sárid.
11 Ich hranica vystupuje na západ k Marale, dotýka sa Dabbešetu a potoka, ktorý je oproti Jokneámu.
12 Od Sáridu sa stáča smerom k východu k hraniciam Kislót-Táboru, pokračuje do Dáberatu a ide k Jáfii.
13 Odtiaľ ide ďalej smerom na východ do Gát-Chéferu a Et-Kacínu, pokračuje do Rimmónu a stáča sa do Néy.
14 Tam odbočuje na sever k Channatónu a končí sa v údolí Jiftach-Él.
15 Patrí im aj Kattát, Nahalál, Šimrón, Jídala a Betlehem; dvanásť miest aj s ich dedinami.
16 Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom Zebúlunovcov podľa ich rodov.
Jissákarov podiel
17 Štvrtý lós pripadol Jissákarovcom podľa ich rodov.
18 Ich územie zahŕňa: Jezreel, Kesulót, Šuném,
19 Chafarajím, Šión, Anácharat,
20 Rabbít, Kišjón, Ebec,
21 Remet, Én-Ganním, Én-Chaddá a Bét-Paccéc.
22 Hranica sa dotýka Tábora, Šachacímu, Bét-Šemeša a končí sa pri Jordáne. Je to šestnásť miest aj s ich dedinami.
23 Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom Jissákarovcov podľa ich rodov.
Ašérov podiel
24 Piaty lós pripadol kmeňu Ašérovcov.
25 Ich územie zahŕňa Chelkát, Chalí, Beten, Achšáf,
26 Alammelek, Ameád, Mišál, na západe sa dotýka Karmelu a rieky Libnat.
27 Hranica sa stáča k východu do Bét-Dágona, dotýka sa územia Zebúluna a údolia Jiftach-Él na severe, potom Bét-Émeku, Neíela a pokračuje doľava ku Kábulu,
28 Ebrónu, Rechóbu, Chammónu a ku Káne až po veľký Sidon.
29 Hranica sa stáča k Ráme až po opevnené mesto Týrus; odtiaľ sa zatáča k Chóse a končí sa pri mori. Patrí im ďalej Machaléb, Akzíb,
30 Itmá, Afék a Rechób; dvadsaťdva miest aj s ich dedinami.
31 Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom Ašérovcov podľa ich rodov.
Naftáliho podiel
32 Šiesty lós pripadol Naftáliovcom podľa ich rodov.
33 Ich hranica vychádza od Chélefu, od duba pri Caanannúme, cez Adamí-Nekeb a Jabneel až k Lakkúmu a končí sa pri Jordáne.
34 Tam sa stáča od Aznót-Tábora na západ, odtiaľ pokračuje do Chúkoku a na juhu sa dotýka územia Zebúluna. Na západe sa dotýka Ašérovho územia a na východe pri Jordáne sa dotýka Júdovho územia.
35 Opevnené mestá sú: Ciddím, Cér, Chammat, Rakkat, Kinneret,
36 Adáma, Ráma, Chacór,
37 Kedeš, Edrei, Én-Chacór,
38 Jirón, Migdal-Él, Chórem, Bét-Anát a Bét-Šemeš; devätnásť miest aj s ich dedinami.
39 Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom Naftáliovcov podľa ich rodov.
Dánov podiel
40 Siedmy lós pripadol kmeňu Dánovcov podľa ich rodov.
41 Toto je územie ich dedičného vlastníctva: Corea, Eštaól, Ír-Šemeš,
42 Šaalabbín, Ajjalón, Jitla,
43 Elón, Timna[*] Hebr. Timnata., Ekrón,
44 Elteke, Gibbetón, Baálat,
45 Jehúd, Bené-Berak, Gát-Rimmón,
46 Mé-Jarkón, Rakkón s územím oproti Jafo.
47 Dánovcom však ich územie nestačilo, preto šli bojovať proti Lešemu, obsadili ho a usadili sa v ňom. Lešemu dali meno Dán podľa mena svojho otca Dána.
48 Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom Dánovcov podľa ich rodov.
Jozuov podiel
49 Keď Izraeliti skončili rozdeľovanie krajiny do dedičného vlastníctva podľa území, dali Jozuovi, synovi Núna, dedičný podiel medzi sebou.
50 Na Hospodinov rozkaz mu dali mesto Timnat-Serach, ktoré si žiadal na Efrajimskom pohorí. Tam postavil mesto a usadil sa v ňom.
51 Toto sú dedičné vlastníctva, ktoré kňaz Eleazár a Jozua, syn Núna, s predstavenými rodov pridelili lósom izraelským kmeňom v Šíle pred Hospodinom pri vchode do stanu stretávania. Takto dokončili rozdelenie krajiny.
Žalmy
147 12 Jeruzalem, oslavuj Hospodina,
Sion, chváľ svojho Boha!
13 On spevnil závory tvojich brán,
požehnal tvojich synov v tebe.
14 Tvojim hraniciam zabezpečuje pokoj,
sýti ťa najlepšou pšenicou.
15 Posiela na zem svoju reč,
rýchlo sa šíri jeho slovo.
16 On sype sneh ako vlnu,
srieň rozsýpa ako popol,
17 ľadovec rozhadzuje ako odrobiny chleba.
Kto odolá jeho mrazu?
18 Pošle slovo, nastáva odmäk,
zošle vietor, a vody prúdia.
19 Svoje slovo oznámil Jákobovi,
svoje ustanovenia a rozhodnutia Izraelovi.
20 Neurobil tak inému národu,
preto nepoznali jeho rozhodnutia.
Haleluja!
Skutky apoštolov
27 9 Keďže ubehlo pomerne veľa času a plavba bola už nebezpečná, veď bolo už po Pôste[*] Veľký pôst v Deň zmierenia, desiateho tišri (september/október)., Pavol ich varoval:
10 Muži, zisťujem, že plavba bude nielen spojená s veľkým nebezpečenstvom a vážnou škodou pre náklad a plavidlo, ale ohrozí aj naše životy.
11 No stotník viac dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako Pavlovým slovám.
12 Prístav však nebol vhodný na prezimovanie, preto sa väčšina rozhodla odtiaľ vyplávať a podľa možnosti sa dostať do prístavu Fénix a tam prečkať zimu. Je to prístav na Kréte, otvorený na juhozápad a severozápad.
Búrka na mori
13 Začal viať južný vietor a tak sa nazdávali, že sa im podarí dosiahnuť, čo si zaumienili. Zdvihli teda kotvu a plavili sa tesne popri Kréte.
14 Ale krátko nato sa strhol orkán, ktorý sa volá Euroakvilo[*] Bol to prudký severovýchodný vietor..
15 Keď sa vietor zmocnil lode a nebolo možné udržať kurz, nechali sme ním loď unášať.
16 Keď sme sa dostali do závetria ostrovčeka, ktorý sa volá Kauda[*] Var.: Klauda., horko-ťažko sme zachránili čln.
17 Keď ho potom vytiahli, zabezpečili loď tým, že ju podpásali. Potom v obave, aby nenarazili na plytčinu Syrtis, zvinuli plachtu a takto sa nechali unášať.
18 Búrka nami však prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad
19 a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie.
20 No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko, ani hviezdy, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou, začali sme strácať všetku nádej na záchranu.
21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: Mali ste ma, muži, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu.
22 Teraz vás vyzývam, aby ste neklesali na duchu, lebo nikto z vás nepríde o život, iba plavidlo sa zničí.
23 Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim,
24 a povedal: Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou.
25 Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal.
26 Máme sa dostať k nejakému ostrovu.
27 Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine.
28 Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok, spustili ju znova a namerali pätnásť siah.
29 V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň.
30 Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode,
31 Pavol povedal stotníkovi a vojakom: Ak títo neostanú na lodi, ani vy sa nemôžete zachrániť.
32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť.
33 A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst.
34 Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.
35 Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť.
36 Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla.
37 Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.
38 Keď sa nasýtili, odľahčili loď tým, že vyhádzali do mora obilie.
Stroskotanie lode
39 Keď sa rozodnilo, nevedeli, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s vhodným pobrežím, kde chceli podľa možnosti s loďou pristáť.
40 Odsekli teda kotvy po oboch stranách a spustili ich do mora. Uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a po vetre mierili do zálivu.
41 Nabehli však na plytčinu, kde s loďou uviazli. Predok lode sa zaboril a ostal nehybný, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla.
42 Vojaci sa rozhodli väzňov pozabíjať, aby niektorý nevyplával a neušiel.
43 No stotník chcel Pavla zachrániť a preto im ich úmysel prekazil. Dal teda rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, zoskočili prví a vyšli na breh,
44 ostatní mali preplávať buď na doskách, alebo na troskách lode. Takto sa všetci dostali na zem a zachránili sa.
Príslovia
14 33 Múdrosť prebýva v srdci rozumného človeka,
a čo je vo vnútri bláznov, možno poznať.