Čítania na deň: 15. 5. 2026 (Piatok po Nanebovstúpení)

Deuteronómium — Piata Mojžišova kniha Prípad neobjasnenej vraždy 21 1 Ak sa na území, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ho obsadil, na poli nájde telo zavraždeného človeka, no nevie sa, kto ho zabil, 2 vyjdú tvoji starší i sudcovia a odmerajú vzdialenosť od okolitých miest k zavraždenému. 3 Keď sa zistí, ktoré mesto je k zavraždenému najbližšie, vezmú starší toho mesta jalovicu, ktorá ešte nepracovala a nebola zapriahnutá v jarme. 4 Starší toho mesta privedú jalovicu k potoku so stále tečúcou vodou, na miesto, kde sa dosiaľ neoralo ani nesialo, a tam pri potoku zlomia jalovici šiju. 5 Potom pristúpia kňazi Léviovci, pretože ich si Hospodin, tvoj Boh, vyvolil, aby mu slúžili, v mene Hospodina požehnávali a podľa ich výroku riešil sa každý spor i každé ublíženie na tele. 6 Všetci starci toho mesta, ktoré je najbližšie k zavraždenému, umyjú si ruky nad jalovicou, ktorej pri potoku zlomili šiju. 7 Potom vyhlásia: Naše ruky nepreliali túto krv ani naše oči to nevideli. 8 Hospodin, odpusť svojmu izraelskému ľudu, ktorý si vykúpil. Nedovoľ preliať nevinnú krv uprostred svojho izraelského ľudu. Tak budú zbavení viny za preliatie krvi. 9 Vinu za preliatie nevinnej krvi odstrániš zo svojho stredu, keď budeš konať, čo je správne pred Hospodinom. Manželstvo so zajatkyňou 10 Keď odídeš do boja proti svojim nepriateľom, a Hospodin, tvoj Boh, ti ich vydá do rúk, a keď si z nich odvedieš zajatcov 11 a uzrieš medzi zajatcami ženu krásnej postavy a ty si ju obľúbiš, môžeš si ju vziať za ženu. 12 Potom ju uvedieš do svojho domu. Ona si oholí hlavu a ostrihá si nechty, 13 vyzlečie si šaty, v ktorých bola zajatá, a bude bývať v tvojom dome. Celý mesiac bude oplakávať svojho otca a svoju matku. Potom smieš k nej vojsť, staneš sa jej manželom a ona bude tvojou ženou. 14 Ak sa ti potom znepáči, prepustíš ju a bude voľná. Nesmieš ju predať ani hrubo s ňou zaobchádzať, lebo si ju ponížil. Právo prvorodenstva 15 Ak niektorý muž má dve ženy, jednu miluje a druhú nie, a ak mu milovaná i nemilovaná porodia synov a prvorodený bude synom nemilovanej, 16 potom v deň, keď bude rozhodovať o dedičstve pre svojich synov, právo prvorodeného nesmie priznať synovi milovanej na úkor prvorodeného syna nemilovanej. 17 Syna nemilovanej však uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva. Neposlušný syn 18 Ak má niekto vzdorovitého a zanovitého syna, ktorý neposlúcha svojho otca ani svoju matku a nedbá na ich napomínanie, 19 jeho otec a matka nech ho chytia, privedú k starším mesta k miestnej bráne 20 a povedia: Tento náš syn je vzdorovitý a zanovitý, neposlúcha nás, je zhýralec a pijan. 21 Potom nech ho všetci muži mesta ukameňujú. Jeho smrťou odstrániš zlo zo svojho prostredia. Nech to počuje celý Izrael a bojí sa. Pochovanie popraveného 22 Keby sa niekto dopustil takého zločinu, za ktorý sa vynáša rozsudok smrti, a bol by obesený na drevo, 23 nenecháš jeho mŕtvolu na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesenec je Bohom prekliaty. Preto si nepoškvrň pôdu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva. Rôzne predpisy 22 1 Ak uvidíš blúdiace dobytča alebo ovcu svojho brata, neprejdi popri nich bez povšimnutia, ale určite ich priveď späť svojmu bratovi. 2 Keď však tvoj brat nie je nablízku a ty ho nepoznáš, priženieš ich do svojho domu a budú u teba, kým ich tvoj brat nebude hľadať. Potom mu ich vráť. 3 Rovnako urob aj s jeho oslom, odevom a s čímkoľvek, čo tvoj brat stratil a ty si to našiel. Neodopri mu pomoc. 4 Ak uvidíš, že na ceste padol osol alebo býk tvojho brata, neodopri mu pomoc. Pomôž mu ich zodvihnúť. 5 Nech žena nenosí mužské veci a muž nech si neoblieka ženské šaty, lebo pred Hospodinom, tvojím Bohom, je ohavný každý, kto tak robí. 6 Keby si cestou náhodne uvidel na strome alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatami alebo vajíčkami a matka by sedela na mláďatách alebo na vajíčkach, nevezmeš matku s mláďatami. 7 Matku musíš vypustiť a mláďatá si vezmi, aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil. 8 Keď si postavíš nový dom, urob na streche ohradu, aby si vo svojom dome neuvalil na seba krvnú vinu, keby niekto z neho spadol. 9 Nesaď do svojej vinice iný druh rastliny, aby celá úroda neprepadla svätyni: vysiate semeno i úroda vinice. 10 Neor spoločným záprahom vola s oslom. 11 Neobliekaj sa do šiat utkaných spolu z vlny a ľanu. 12 Na štyroch rohoch svojho plášťa, ktorým sa odievaš, si urob strapce. Nespravodlivé obvinenie manželky 13 Ak si muž vezme ženu, vojde k nej, no potom ju znenávidí, 14 obviní ju z nepočestnosti a rozširuje o nej zlý chýr tým, že vraví: Keď som si ju vzal za ženu a priblížil som sa k nej, zistil som, že nie je panna, 15 otec i matka devy vezmú dôkaz dcérinho panenstva a prinesú ho starším mesta do brány. 16 Otec devy povie starším: Svoju dcéru som dal tomuto mužovi za ženu a on ju znenávidel. 17 Obviňuje ju z nepočestnosti a hovorí: Nenašiel som pri tvojej dcére znak panenstva. Tu je dôkaz panenstva mojej dcéry. Nato rozprestrú dcérine šaty[*] Ide o šaty svadobnej noci. pred staršími mesta. 18 Starší mesta odvedú toho muža a potrestajú ho. 19 Uložia mu pokutu sto strieborných za to, že izraelskú pannu uviedol do zlého svetla a peniaze dajú dcérinmu otcovi. Ona mu zostane ženou a nikdy ju nesmie prepustiť. 20 Keby však chýr o mladej žene bol pravdivý a nenašiel by sa dôkaz jej panenstva, 21 vyvedú ju k vchodu otcovho domu a muži mesta ju ukameňujú, lebo sa v Izraeli dopustila nehanebnosti tým, že v otcovskom dome smilnila. Tak odstrániš zlo spomedzi seba. Cudzoložstvo a smilstvo 22 Keby pristihli muža pri súloži s vydatou ženou, nech zomrú obaja, muž, ktorý s ňou súložil, i žena. Tak odstrániš zlo z Izraela. 23 Keby bola deva, panna, zasnúbená s mužom a stretol by ju v meste iný muž a súložil by s ňou, 24 obidvoch vyveďte k bráne mesta a ukameňujte; devu preto, že nevolala v meste o pomoc a muža preto, že zneuctil snúbenicu svojho blížneho. Tak odstrániš zlo spomedzi seba. 25 Keby stretol muž zasnúbenú devu na poli a násilne by sa jej zmocnil a súložil by s ňou, zomrie len muž, ktorý s ňou súložil. 26 Deve neurob nič. Ona sa nedopustila hriechu, pre ktorý by mala byť potrestaná smrťou. V tomto prípade je to tak, ako keď niekto prepadne svojho blížneho a zavraždí ho. 27 Stretol ju totiž na poli a zasnúbená deva aj kričala, ale nebolo nikoho, kto by jej pomohol. 28 Keby muž stretol devu, pannu, ktorá nebola zasnúbená, chytil by ju, súložil by s ňou a pristihli by ich, 29 muž, ktorý s ňou súložil, dá otcovi devy päťdesiat strieborných a bude mu ženou, lebo ju zneuctil. Nesmie ju nikdy prepustiť. 23 1 Nikto si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca ani nenadvihne okraj otcovej prikrývky. Osoby vylúčené z Hospodinovho zhromaždenia 2 Na Hospodinovo zhromaždenie nevojde nik, kto má rozmliaždený semenník alebo odrezaný pohlavný úd. 3 Na Hospodinovo zhromaždenie nevojde miešanec a nevojde ta ani jeho desiate pokolenie. 4 Na Hospodinovo zhromaždenie nevojde Amónčan či Moábčan a nikdy ta nesmie vstúpiť ani ich desiate pokolenie, 5 lebo vám nevyšli v ústrety s chlebom a vodou na ceste, keď ste vyšli z Egypta, ako aj preto, že v Aram-Naharajime[*] Meno označuje Aramejské medziriečie. najali proti vám Bileáma, syna Beóra z Petoru, aby ťa preklial. 6 Lenže Hospodin, tvoj Boh, nechcel vypočuť Bileáma. Hospodin, tvoj Boh, zmenil totiž kliatbu na požehnanie, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa miloval. 7 Nikdy, kým budeš žiť, neusiluj sa o pokoj s nimi ani o ich blahobyt. 8 Necíť odpor k Edómčanovi, lebo je tvoj brat. Nemaj odpor k Egypťanovi, lebo si býval v jeho krajine ako cudzinec. 9 Deti z ich tretieho pokolenia smú vojsť na Hospodinovo zhromaždenie. Čistota v tábore 10 Keď pôjdeš s táborom do boja proti svojim nepriateľom, vyvaruj sa každého zla. 11 Ak bude medzi vami muž znečistený nočným výtokom semena, musí vyjsť z tábora a nesmie doň vojsť. 12 Podvečer sa umyje a pri západe slnka sa smie vrátiť do tábora. 13 Za táborom budeš mať miesto, kde budeš vykonávať telesnú potrebu. 14 Vo svojom náradí budeš mať lopatku a prv než si vonku kvokneš, vykopeš ňou jamku a výkal zahrabeš. 15 Hospodin, tvoj Boh, chodí po tvojom tábore, aby ťa vyslobodil a vydal ti do rúk tvojich nepriateľov. Nech je tvoj tábor svätý, aby u teba nevidel nič neslušné a neodvrátil sa od teba. Rozličné príkazy 16 Otroka, ktorý sa k tebe uchýli, nevydáš jeho pánovi. 17 Nech býva s tebou, uprostred teba na mieste, ktoré si zvolí, v niektorej z tvojich obcí, kde mu bude dobre; neutláčaj ho. 18 Nech sa nijaká izraelská deva nestane modloslužobnou smilnicou ani nijaký izraelský mládenec modloslužobným smilníkom. 19 Neprinášaj mzdu neviestky ani zárobok smilníka do domu Hospodina, svojho Boha, ako sľúbený dar, lebo oboje je ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom. 20 Od svojho brata neber úrok z peňazí ani z potravy, ani z čohokoľvek, čo sa požičiava. 21 Cudzincovi smieš požičať na úrok, ale svojmu bratovi nesmieš požičať na úrok, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri všetkom, na čo priložíš svoju ruku v krajine, ktorú máš obsadiť. 22 Ak dáš sľub Hospodinovi, svojmu Bohu, nemeškaj ho splniť, lebo Hospodin, tvoj Boh, to bude určite od teba žiadať, inak by si mal hriech. 23 Ak nebudeš sľubovať, nezhrešíš. 24 Čo vyšlo z tvojich úst, dodrž a splň sľub, čo si dobrovoľne dal Hospodinovi, svojmu Bohu — sľub, ktorý si vyslovil svojimi ústami. 25 Keď vojdeš do vinice svojho blížneho, smieš sa najesť hrozna do sýtosti, koľko sa ti zachce, ale nesmieš nič vziať do nádoby. 26 Keď pôjdeš obilným poľom svojho blížneho, smieš si rukou natrhať klasy, ale kosákom ich zožínať nesmieš. Žalmy Ďakujem ti z celého srdca 138 1 Dávidov. Ďakujem ti z celého srdca a pred božstvami ťa ospevujem[*] Ide o božstvá národov; prekl.: pred anjelmi (LXX); sudcami (aram.); kráľmi (sýr.); bohmi (Hieronym).. 2 Vrhám sa na tvár pred tvojím svätým chrámom a oslavujem tvoje meno pre tvoje milosrdenstvo a vernosť, lebo si nadovšetko zvelebil svoje meno a svoje slovo. 3 Keď som volal k tebe, odpovedal si mi, dodal si mi odvahu a posilnil si ma. 4 Budú ti ďakovať, Hospodin, všetci králi zeme, keď vypočujú slová tvojich úst. 5 Budú ospevovať Hospodinove cesty, lebo veľká je Hospodinova sláva. 6 Hospodin je na výsostiach, a predsa hľadí na poníženého, pyšného však zďaleka pozná. 7 Aj keď som v súžení, ty ma zachováš pri živote, ruku vystieraš proti hnevu mojich nepriateľov, tvoja pravica ma zachráni. 8 Hospodin dokončí svoj zámer so mnou. Hospodin, tvoje milosrdenstvo trvá naveky. Neopúšťaj dielo svojich rúk! Skutky apoštolov 18 23 Tam strávil nejaký čas a potom šiel ďalej. Postupne prechádzal cez galatskú krajinu a Frýgiu a utvrdzoval všetkých učeníkov. Apollo v Efeze 24 Do Efezu prišiel istý Žid, menom Apollo, pochádzajúci z Alexandrie. Bol to výrečný muž a zbehlý v Písmach. 25 Apollo bol poučený o Pánovej ceste. Rozprával so zápalom a múdro; presne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. 26 Začal smelo hovoriť aj v synagóge. Keď ho počuli Priscilla a Akvila, ujali sa ho a ešte dôkladnejšie ho poučili o Božej ceste. 27 Keďže Apollo chcel prejsť do Achájska, bratia ho povzbudili a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo vďaka milosti uverili. 28 Rázne totiž vyvracal tvrdenie Židov, verejne dokazujúc pomocou Písem, že Ježiš je Mesiáš. Pavol v Efeze 19 1 Práve vtedy, keď bol Apollo v Korinte, Pavol prešiel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu, kde našiel niekoľkých učeníkov. 2 Spýtal sa ich: Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého? Odpovedali mu: Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý. 3 Na to povedal: Akým krstom[*] Gr. V čo. ste teda boli pokrstení? Oni odpovedali: Jánovým krstom. 4 Pavol im povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom, to znamená v Ježiša. 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi i prorokovali. 7 Bolo ich asi dvanásť. 8 Pavol vstúpil do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve. 9 Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť[*] Gr. cestu. a pred zástupom potupovali učenie[*] Akt neposlušnosti., opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole. 10 Toto trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. Skevovi synovia 11 Boh konal skrze Pavla neobyčajné divy. 12 Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. 13 Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúšali vysloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás za pomoci Ježiša, ktorého hlása Pavol. 14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmocnil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu nahí a doráňaní. 17 O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všetkých doľahla bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom. 19 Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. 20 Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo. Príslovia 14 20 Chudobného nenávidí aj jeho blížny, no bohatý má priateľov nadostač.