Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 7. 10. 2026
Prvá kniha Makabejcov
Jonatán a Demetrios
11 20 V tých dňoch zhromaždil Jonatán obyvateľov Judska, aby dobyli pevnosť v Jeruzaleme. Dal zhotoviť proti nemu mnoho obliehacích strojov.
21 Vtedy šli ku kráľovi niektorí, čo nežičili svojmu národu, muži postavení mimo zákona, a oznámili mu, že Jonatán oblieha pevnosť.
22 Keď to kráľ počul, nahneval sa. Hneď, ako sa o tom dopočul, vyrazil a prišiel do Ptolemaidy. Napísal Jonatánovi, aby prestal s obliehaním a čo najskôr prišiel k nemu a stretol sa s ním v Ptolemaide.
23 Keď to Jonatán počul, dal rozkaz pokračovať v obliehaní. Potom vybral niektorých zo starších Izraela a z kňazov a vydal sa na nebezpečnú cestu.
24 Nabral si striebra, zlata, rúch a premnoho iných darov, šiel za kráľom do Ptolemaidy a získal uňho milosť.
25 Niektorí z jeho národa, stojaci mimo zákona, žalovali síce na neho,
26 ale kráľ naložil s ním ako jeho predchodcovia a vyvýšil ho pred zrakom všetkých svojich priateľov.
27 Potvrdil jeho veľkňazský úrad a všetky pocty, ktoré dostal predtým. Zariadil, aby ho pokladali za jedného z jeho popredných priateľov.
28 Jonatán požiadal kráľa, aby oslobodil od poplatkov Judsko a tri oblasti i Samáriu. Sľúbil mu to za tristo talentov.
29 Kráľ to schválil a odovzdal Jonatánovi prípis týkajúci sa všetkých týchto záležitostí. Znel takto:
30 Kráľ Demetrios pozdravuje brata Jonatána a židovský národ.
31 Odpis listu, ktorý sme napísali svojmu príbuznému Lastenovi o vás, sme dali vyhotoviť aj pre vás, aby ste ho poznali.
32 Kráľ Demetrios pozdravuje otca Lastena.
33 Židovský národ je v priateľskom vzťahu k nám a zachováva naše spravodlivé požiadavky. Pre jeho náklonnosť k nám sme sa rozhodli preukazovať mu priazeň.
34 Prideľujeme mu preto územie Judska a tri oblasti: Efrajim, Lydda a Ramataim, ktoré boli oddelené od Samárie a pričlenené k Judsku so všetkým, čo k nim patrí. Výnos z nich nech patrí všetkým, čo obetujú v Jeruzaleme, ako náhrada za kráľovské poplatky, ktoré kráľ predtým každoročne dostával od nich z výnosov pôdy a stromov.
35 Odteraz im prenechávam aj všetko ostatné, čo nám patrí z terajších desiatkov i z cla, ktoré nám prislúcha, aj soľné jamy a korunné poplatky.
36 Z toho nebude zrušené nič ani teraz, ani v budúcnosti.
37 Teraz sa teda postarajte, aby ste vyhotovili odpis tohto listu a dajte to Jonatánovi. Nech je odpis umiestený na posvätnom vrchu na verejnom mieste.
38 Keď kráľ Demetrios videl, že krajina pod jeho vládou žije pokojne a že nikto nepodniká nič proti nemu, rozpustil všetky svoje vojenské oddiely, aby každý šiel do svojho bydliska okrem cudzineckých oddielov, ktoré naverboval na ostrovoch pohanov. Vtedy naň zanevreli všetci vojaci, ktorí slúžili už za jeho otcov.
39 Jedným z niekdajších Alexandrových spojencov bol Tryfón. Keď videl, že všetky vojská šomrú proti Demetriovi, šiel k Arabovi Imalkuovi, ktorý vychovával Antiocha, malého Alexandrovho syna.
40 Naliehal na neho, aby mu ho odovzdal, aby sa ujal vlády ako nástupca svojho otca. Oboznámil ho so všetkým, čo prikázal Demetrios, i s nepriateľským postojom, ktorý voči nemu zaujali jeho vojská. Ostal tam mnoho dní.
41 Vtedy Jonatán poslal poslov ku kráľovi Demetriovi, aby odstránil z Jeruzalema tých, čo boli ako posádka v pevnosti a posádky v pevnostiach, lebo bojovali proti Izraelu.
42 Demetrios poslal Jonatánovi posolstvo: Tebe a tvojmu národu splním nielen toto, ale teba i tvoj národ vyznamenám veľkou slávou, len čo na to nájdem vhodnú príležitosť.
43 Teraz však urobíš dobre, ak mi pošleš mužov, ktorí mi budú pomáhať v boji, lebo odo mňa odpadli všetky moje vojská.
44 Vtedy mu Jonatán poslal do Antiochie tritisíc udatných mužov. Prišli ku kráľovi a kráľ sa potešil z ich príchodu.
45 Obyvatelia mesta sa však zhromaždili doprostred mesta. Bolo ich stodvadsaťtisíc mužov a chceli zabiť kráľa.
46 Kráľ utiekol do paláca, ale obyvatelia mesta obsadili mestské ulice a začali bojovať.
47 Vtedy si kráľ zavolal na pomoc Židov a všetci sa zhromaždili okolo neho. Potom sa rozbehli po meste a v ten deň zabili do stotisíc ľudí.
48 V ten deň zapálili aj mesto a získali veľkú korisť. Tak zachránili kráľa.
49 Keď obyvatelia mesta videli, že Židia ovládli mesto a konali svojvoľne, stratili sebadôveru a úpenlivo volali ku kráľovi:
50 Podaj nám pravicu, nech Židia prestanú bojovať proti nám a proti mestu.
51 Potom odhodili zbrane a uzavreli mier. Židia získali slávu pred kráľom i pred všetkými obyvateľmi jeho kráľovstva a vrátili sa do Jeruzalema s hojnou korisťou.
52 Vtedy sa kráľ Demetrios znova pevne usadil na tróne svojho kráľovstva a krajina za jeho vlády žila v pokoji.
53 Potom však zaprel všetko, čo sľúbil, rozišiel sa s Jonatánom a nielenže sa mu neodmenil za preukázanú priateľskú službu, ale začal ho sústavne znepokojovať
Jonatán v službe Antiocha VI.
54 Potom sa Tryfón vrátil i s Antiochom, ktorý bol ešte celkom malý chlapec. Ten začal panovať a nasadil si korunu.
55 Zhromaždili sa k nemu všetky vojská, ktoré Demetrios rozpustil, a bojovali proti nemu, až kým sa neobrátil na útek a utiekol.
56 Tryfón sa zmocnil slonov a dobyl Antiochiu.
57 Vtedy mladý Antiochos napísal Jonatánovi: Potvrdzujem tvoj veľkňazský úrad, ustanovujem ťa nad štyrmi oblasťami, aby si sa počítal medzi priateľov kráľa.
58 Poslal mu zlatý riad na stolovanie a udelil mu právo piť zo zlatých nádob, odievať sa do purpuru a nosiť zlatú sponu.
59 Jeho brata Šimona ustanovil za hlavného veliteľa od týrskeho zrázu až po hranice Egypta.
60 Potom sa Jonatán vybral a prešiel kraj za riekou[*] Ide o rieku Eufrat. i okolité mestá. Pripojili sa k nemu všetky sýrske vojská, aby spoločne bojovali. Keď prišiel do Aškalónu, obyvatelia mesta mu vyšli v ústrety s poctami.
61 Odtiaľ odišiel do Gazy, ale obyvatelia Gazy sa pred ním zamkli. Preto obľahol mesto, predmestia vypálil a vydrancoval.
62 Vtedy sa obyvatelia Gazy obrátili s naliehavou prosbou na Jonatána a on im podal pravicu na zmierenie, ale synov ich predákov vzal za rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom prešiel cez krajinu až po Damask.
63 Jonatán sa dopočul, že do Kádeša v Galilei prišli Demetriovi vojvodcovia na čele veľkého vojska s úmyslom zbaviť ho vlády.
64 Vyrazil proti nim, ale brata Šimona nechal v tom kraji.
65 Šimon sa utáboril pri Betsure, mnoho dní bojoval proti nemu a obkľúčil ho.
66 Prosili ho, aby prijal ich pravicu na zmier. On im podal svoju pravicu, a vyhnal ich odtiaľ, mesto obsadil a nechal v ňom posádku.
67 Jonatán a jeho vojsko táborili pri Genezaretskom jazere. Zavčasu ráno vyrazili k rovine Hasór.
68 Po rovine tiahlo proti nemu vojsko cudzincov, ktorí sa na nich vrhli zo zálohy v horách a tiahli proti nim.
69 Keď zálohy vyrazili zo svojich stanovíšť a pustili sa do boja,
70 všetci Jonatánovi muži ušli, nezostal z nich nikto okrem Absolónovho syna Matatiáša a Chalfiho syna Júdu, ktorí boli vodcami vojenských oddielov.
71 Vtedy si Jonatán roztrhol rúcho, sypal si prach na hlavu a modlil sa.
72 Potom sa pustil do boja proti nepriateľom a bil ich tak, že sa dali na útek.
73 Keď to videli tí, čo predtým od neho ušli, vrátili sa k nemu a spolu s ním pokračovali v prenasledovaní až po ich tábor v Kádeši. Tam sa utáborili.
74 V ten deň padlo z pohanov asi tritisíc mužov. Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema.
Evanjelium podľa Lukáša
Výzva na pokánie
13 1 V tom čase prišli za ním nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami.
2 On im odpovedal: Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania?
3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní Jeruzalemčania?
5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete takisto.
Podobenstvo o neplodnom figovníku
6 A povedal toto podobenstvo: Istý človek mal vo vinici zasadený figovník. Keď prišiel hľadať na ňom ovocie, nič nenašiel.
7 Preto povedal vinohradníkovi: Pozri, už tri roky chodím hľadať na tomto figovníku ovocie, no nič nenachádzam. Vytni ho! Načo zbytočne vyčerpáva zem?
8 On mu odpovedal: Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.
9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho.
Uzdravenie zhrbenej ženy
10 V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge.
11 Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať.
12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti.
13 Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
14 Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň!
15 Pán mu odpovedal: Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu?
16 A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň?
17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých zázračných skutkov, ktoré Ježiš konal.
Podobenstvo o horčičnom zrnku a o kvase
18 Potom povedal: Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám?
19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho konároch.
20 A ďalej hovoril: K čomu prirovnať Božie kráľovstvo?
21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a zarobila do troch mier múky, až všetko nakyslo.
Príslovia
Pôvod múdrosti
8 22 Hospodin ma stvoril na začiatku svojho diela,
pred svojimi dávnymi skutkami.
23 Od večnosti som ustanovená,
od začiatku, prv ako povstala zem.
24 Ešte neboli priepastné hlbiny, zrodila som sa,
keď ešte neboli pramene bohaté na vodu.
25 Predtým, ako boli umiestnené vrchy,
prv ako kopce som sa zrodila,
26 kým neutvoril zem, priestranstvá
a prvotný prach sveta[*] V starovekej predstave sú to počiatočné prvky, z ktorých pri stvorení povstal svet. .
27 Keď upevňoval nebesia, bola som tam,
keď vymedzoval obzor nad hlbinami,
28 keď umiestňoval hore oblaky,
keď mohutneli pramene hlbín,
29 keď moru vymedzoval jeho hranice,
aby sa vody neprelievali cez brehy,
keď vyznačoval základy zeme,
30 vtedy som stála verne po jeho boku.
Deň čo deň som bola jeho potešením
a hrávala som sa pred ním po celý čas,
31 hrala som sa vo svete, na jeho zemi
a tešila som sa medzi ľuďmi.
Pozvanie múdrosti
32 Počúvajte ma teda, synovia!
Blahoslavení sú, čo kráčajú po mojich cestách.
33 Počujte napomenutie, aby ste zmúdreli,
nezanedbávajte ho!
34 Blahoslavený človek, čo ma počúva,
keď bedlí deň čo deň pri mojich dverách
a stráži pri verajach mojich brán!
35 Veď kto ma nájde, nájde život
a získa priazeň Hospodina.
36 Kto však proti mne hreší, škodí sebe,
všetci, čo ma nenávidia, milujú smrť.