Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 16. 9. 2026
Jób
Jóbove reči k Bohu
29 1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto:
2 Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch,
ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh,
3 keď nad mojou hlavou žiarila jeho svieca
a ja som pri jeho svetle kráčal temnotou,
4 ako v dňoch mojej mladosti,
keď bola Božia priazeň nad mojím stanom,
5 keď bol ešte so mnou Všemohúci
a moje deti okolo mňa,
6 keď sa moje kroky kúpali v smotane,
ba aj moja skala vydávala prúdy oleja.
7 Keď som prechádzal mestskou bránou
a keď som na námestí zaujímal svoj stolec,
8 mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa,
starci vstali a ostali stáť.
9 Kniežatá sa zdržiavali slov
a ústa si zakryli dlaňou.
10 Vládcom zlyhával hlas
a jazyk sa im lepil na podnebie.
11 Ucho, ktoré ma počulo, mi blahorečilo
a oko, ktoré ma videlo, mi prisviedčalo,
12 pretože som zachraňoval úbožiaka volajúceho o pomoc
aj sirotu, aj toho, kto nemal nijakého pomocníka.
13 Zostupovalo na mňa požehnanie hynúcich
a srdce vdovy som dokázal rozjasať.
14 Zaodieval som sa spravodlivosťou a ona zaodievala mňa,
môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom.
15 Očami som bol pre slepého
a nohami pre chromého,
16 pre chudobných som bol otcom
a spor toho, koho som nepoznal som preskúmal.
17 Tesáky nešľachetného som vylamoval,
zo zubov som mu vytrhával korisť.
18 Povedal som si: skonám spolu so svojím hniezdom
a rozmnožím svoje dni ako fénix.
19 Môj koreň sa rozrastá pri vode
a v mojich vetvách bude nocovať rosa.
20 Moja sláva je svieža
a luk v mojej ruke vrhá šíp za šípom.
21 Počúvali ma, čakali
a pri mojej rade umĺkli.
22 Po mojej reči sa už neozvali,
moje slovo padalo na nich ako rosa,
23 čakali na mňa ako na dážď
a naširoko otvárali ústa ako pre jarnú spŕšku.
24 Usmial som sa na nich, keď nemali dôveru.
Svetlo mojej tváre neodmietli.
25 Cestu som im určoval a stal som sa im vodcom.
Sedel som ako kráľ medzi šíkmi,
ako ten, kto potešuje zronených.
30 1 Teraz sa mi však smejú mladší odo mňa
a tí, ktorých otcov som nechcel postaviť ani ku psom svojho stáda.
2 Načo by mi bola sila ich rúk?
Veď ich sviežosť zhynula.
3 Pre biedu a krutý hlad vyjedajú step,
nedávno spustnutú pustatinu.
4 Vytrhávajú slez pri kríkoch
a koreň jalovca je im chlebom.
5 Ľudia ich spomedzi seba vyháňajú,
kričia na nich ako na zlodejov,
6 musia bývať v úžľabinách riek,
v podzemných dierach a skalných puklinách.
7 Medzi kríkmi pokrikujú,
túlia sa v pŕhľave.
8 Hlupáci a niktoši,
vyprášili ich z krajiny.
9 A teraz o mne spievajú
a posmešne hovoria.
10 S odporom sa odo mňa vzďaľujú
a neváhajú napľuť mi do tváre.
11 Pretože Boh moju tetivu uvoľnil a ponížil ma,
zbavili sa predo mnou všetkých zábran.
12 Po mojej pravici povstáva zberba tých, čo mi podrážajú nohy,
vŕšia proti mne cesty trápenia.
13 Rozryli môj chodník, aby ma zahubili,
darí sa im, hoci im nikto nepomáha.
14 Prichádzajú akoby cez široký prielom,
ako pri búrke sa valia dnu.
15 Dopadla na mňa hrôza,
moja česť uniká ako vietor
a moja spása sa míňa sťa oblak.
16 Teraz sa moja duša vo mne rozliala,
zachvacujú ma dni trápenia.
17 V noci mi vŕta v kostiach,
moje trýznivé bolesti nikdy neutíchajú.
18 Násilím mi berie odev,
uchopil ma ako pás tuniky.
19 Hodil ma do blata,
som podobný prachu a popolu.
20 Volám k tebe o pomoc, ale mi neodpovedáš,
stojím tu, ale si ma nevšímaš.
21 Zmenil si sa a si ku mne neľútostný,
silou svojej ruky mi odporuješ.
22 Dvíhaš ma do vetra
a nechávaš ma na ňom jazdiť ako na koni,
nechávaš ma zmiznúť v búrke.
23 Viem, že ma vrátiš smrti,
zhromaždisku všetkých živých.
24 Veď či k núdznemu ruku nevztiahneš,
keď v nešťastí kričí o pomoc?
25 Vari som neplakal nad tými, ktorých deň bol ťažký
a duša mi nežialila nad chudobným?
26 Nádejal som sa na dobré, prišlo zlé,
dúfal som vo svetlo a prišla tma.
27 Vnútornosti vo mne vrú a neutíchajú,
stretli ma dni nešťastia.
28 Zarmútený kráčam bez jasu slnka,
v zhromaždení vstávam a kričím o pomoc.
29 Stal som sa bratom šakalov,
spoločníkom pštrosov.
30 Koža na mne černie,
kosti ma pália od horúčky.
31 Moja harfa sa stala nástrojom žiaľu,
moja flauta hlasom náreku.
31 1 So svojimi očami som uzavrel zmluvu,
ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?
2 Aký je za to údel od Boha z výsosti
a aké dedičstvo od Všemohúceho na výšinách?
3 Či nešľachetným nehrozí skaza
a páchateľovi bezprávia pohroma?
4 Vari sa on nepozerá na moje cesty
a všetky moje kroky nepočíta?
5 Ak som si počínal nečestne,
ak sa moja noha ponáhľala zradiť,
6 potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivosti
a nech zvie, že som bezúhonný.
7 Ak sa môj krok od cesty odchýlil
a moje srdce za tým, čo oči vidia, kráčalo,
a na moje dlane nejaká škvrna prilipla,
8 nech potom iný zje, čo ja zasejem
a moje potomstvo nech je vykorenené!
9 Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak,
že som striehol pri susedových dverách,
10 nech moja žena melie pre iného
a iní nech sa nad ňou skláňajú.
11 Veď to je nehanebnosť
a previnenie, ktoré patrí na súd,
12 bol by to oheň spaľujúci až po Abaddon[*] Ríša smrti.,
ktorý ničí od koreňa všetko, čo som získal.
13 Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke
pri spore so mnou odoprel právo,
14 čo urobím, keď Boh povstane
a ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať?
15 Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho?
Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?
16 Ak som sa od želania chudobných odvracal,
ak som oči vdovy nechal vyhasnúť,
17 ak som sám jedával svoj krajec chleba
a sirota z neho nejedla
18 — veď od mladosti ma vychovával ako otec
a od lona mojej matky viedol —;
19 ak som sa díval na hynúceho bez odevu
a na chudobného bez prikrývky,
20 ak mi nedobrorečili jeho bedrá,
ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec,
21 ak som sa rukou zahnal na sirotu,
lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne,
22 nech mi rameno z pleca odpadne
a ruka sa mi z kĺbu vylomí.
23 Veď pohroma od Boha je mojím postrachom,
nemôžem zniesť jeho vznešenosť.
24 Ak som svoju dôveru vkladal do zlata
a žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej,
25 ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo,
že moja ruka nadobudla veľký zisk,
26 ak som videl žiariť slnečné svetlo
a mesiac ako nádherne putuje po oblohe,
27 ak ma tajne zviedlo moje srdce,
takže som im rukou poslal bozk,
28 aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd,
pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.
29 Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel,
a jasal som, keď ho stihlo zlé?
30 Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým,
že by som bol na neho zvolával kliatbu.
31 Vari hovorili chlapi v mojom stane:
Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!?
32 Cudzinec nikdy nenocoval na ulici,
pocestnému som vždy otvoril dvere.
33 Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia,
a tak som v hrudi utajil svoju vinu,
34 potom nech mlčím a nevyjdem z dverí,
veď by som sa triasol pred veľkým davom
a bál by som sa pohŕdania príbuzných!
35 Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo!
Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu
36 by som určite na pleci niesol
a priviazal by som si ho na hlavu ako veniec!
37 O všetkých svojich krokoch by som mu porozprával
a ako vojvodca by som k nemu pristúpil!
38 Ak proti mne kričí moja roľa
a vedno s ňou jej brázdy plačú,
39 ak som z jej úrody jedol a nezaplatil
a jej majiteľov umoril,
40 nech namiesto pšenice bodľač zarodí
a namiesto jačmeňa burinu.
Tu sa končia slová Jóba.
Evanjelium podľa Lukáša
Pokrstenie Ježiša
3 21 Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo
22 a Duch Svätý zostúpil na neho v podobe holubice. Z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.
Rodokmeň Ježiša Krista
23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. Nazdávali sa, že je synom Jozefa. Jeho predkami boli: Heli,
24 Matat, Lévi, Melchi, Jannai, Jozef,
25 Matatiáš, Amos, Naum, Hesli, Nagge,
26 Mahat, Matatiáš, Semein, Josech, Joda,
27 Johannan, Resa, Zerubbábel, Šealtíel, Neri,
28 Melchi, Addi, Kosam, Elmodam, Ér,
29 Jesus, Eliezer, Jorim, Matat, Lévi,
30 Simeon, Júda, Jozef, Jonam, Eljákim,
31 Melea, Mena, Matat, Nátan, Dávid,
32 Izaj, Obéd, Bóaz, Salmón, Nachšón,
33 Ammínadab, Admin, Arni, Checrón, Perec, Júda,
34 Jákob, Izák, Abrahám, Terach, Náchor,
35 Serúg, Reu, Peleg, Éber, Šelach,
36 Kainam, Arpakšad, Šém, Noach, Lemech,
37 Matuzalem, Henoch, Jered, Mahalalel, Kénan,
38 Enóš, Šét, Adam. Ten bol od Boha.
Príslovia
1 10 Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ.
11 Keby vraveli: Poď s nami, striehnime a prelejme krv
a bez príčiny strojme úklady nevinnému.
12 Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie[*] Hebr. šeól.,
úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu.
13 Získame tak všetok cenný majetok;
naplníme si domy korisťou.
14 Spoj svoj osud s naším
a všetci budeme mať jeden mešec.
15 Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste,
zadrž nohu od ich chodníka.
16 Veď ich nohy utekajú za zlom
a ponáhľajú sa prelievať krv.
17 — Nadarmo sa rozťahuje sieť,
keď to vtáky vidia. —
18 Oni však striehnu na vlastnú krv
a proti sebe stroja úklady.
19 Také sú chodníky každého, kto baží po zisku:
príde o život.