Čítania na deň: 17. 3. 2025 (Pondelok po 2. nedeli Štyridsiatnice)
Exodus — Druhá Mojžišova kniha
Prechod cez Červené more
14 1 Hospodin povedal Mojžišovi:
2 Rozkáž Izraelitom, aby zmenili smer cesty a utáborili sa pred Pí-Hachírotom, medzi Migdólom a morom priamo pred Baál-Cáfonom. Utáborte sa naproti nemu pri mori.
3 Faraón si bude o Izraelitoch myslieť: Zablúdili v kraji, zovrela ich púšť.
4 Znova zatvrdím faraónovo srdce a bude vás prenasledovať. Na faraónovi a na celom jeho vojsku sa oslávim a Egypťania poznajú, že ja som Hospodin. Izraeliti tak urobili.
5 Egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol. Srdce faraóna a jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a hovorili: Čo sme to len urobili, že sme Izraelitov prepustili z otroctva?
6 Faraón dal zapriahnuť do svojho bojového voza a svoj ľud vzal so sebou.
7 Vzal so sebou šesťsto vybraných bojových vozov a všetky egyptské bojové vozy. Na každom z nich boli traja bojovníci.
8 Hospodin zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a on prenasledoval Izraelitov. Izraeliti však smelo odchádzali.
9 Egypťania ich prenasledovali so všetkými faraónovými koňmi, bojovými vozmi, jeho jazdou a vojskom a dostihli ich, keď Izraeliti táborili pri mori pri Pí-Hachírote pred Baál-Cáfonom.
10 Keď sa faraón približoval, Izraeliti sa rozhliadli a videli, ako sa Egypťania rútia za nimi. Vtedy sa Izraeliti veľmi zľakli a volali k Hospodinovi o pomoc.
11 Povedali Mojžišovi: Nebolo v Egypte dosť hrobov? Doviedol si nás sem, aby sme pomreli na púšti! Čo si nám to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta?
12 Či sme ti nehovorili už v Egypte: Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom? Veď bolo lepšie slúžiť Egypťanom ako zomrieť na púšti.
13 Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa! Vydržte a uvidíte, že dnes vás Hospodin zachráni. Egypťanov, ktorých dnes vidíte, už nikdy neuvidíte.
14 Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte.
15 Hospodin povedal Mojžišovi: Prečo voláš ku mne o pomoc? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli!
16 Ty zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť jeho stredom po suchu.
17 Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, oni sa budú hnať za nimi. Na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch sa oslávim.
18 Egypťania poznajú, že ja som Hospodin, keď sa oslávim na faraónovi, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch.
19 Nato sa Boží anjel, ktorý predchádzal Izraelitov, zdvihol a šiel za nimi. Oblačný stĺp spred nich sa tiež zdvihol a postavil sa za nich.
20 Takto sa dostal medzi tábor egyptský a izraelský. Oblak bol na jednej strane temný a na druhej osvecoval noc, takže sa po celú noc nemohli priblížiť jedni k druhým.
21 Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila.
22 Izraeliti šli stredom mora po suchu. Voda stála ako múr po ich ľavej i pravej strane.
23 Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, bojové vozy a jazdci sa vrhli za nimi doprostred mora.
24 V čase rannej stráže sa však Hospodin pozrel na tábor Egypťanov z ohnivého a oblačného stĺpa a uviedol ich do zmätku.
25 Spôsobil, že sa im z bojových vozov uvoľnili kolesá, takže len s veľkou námahou mohli napredovať. Egypťania hovorili: Utekajme pred Izraelitmi, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egyptu.
26 Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich bojové vozy a jazdcov.
27 Mojžiš vystrel ruku nad more a to sa nadránom vrátilo na svoje miesto. Vody sa valili proti utekajúcim Egypťanom a Hospodin ich zalial vlnami uprostred mora.
28 Vody sa vrátili, zaliali bojové vozy, jazdcov i všetko faraónovo vojsko, ktoré sa hnalo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal.
29 Izraeliti však prešli stredom mora po suchu; vody boli ako múr po ich pravej a ľavej strane.
30 V ten deň Hospodin vyslobodil Izraelitov z rúk Egypťanov. Izraeliti videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu.
31 Keď Izraeliti videli mocnú ruku, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom, ľud sa bál Hospodina, uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi.
Pieseň o víťazstve
15 1 Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň:
Hospodinovi chcem spievať,
lebo sa veľmi preslávil;
koňa i jeho jazdca zmietol do mora.
2 Mojou silou a ochranou je Hospodin,
on sa mi stal spásou.
On je môj Boh, velebím ho;
Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať.
3 Hospodin je bojovník;
jeho meno je Hospodin.
4 Faraónove bojové vozy aj s vojskom
vrhol do mora,
výkvet jeho vojska zahynul v Červenom mori.
5 Prahlbiny ich pokryli,
ako kameň klesli do hlbín.
6 Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená,
tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa.
7 Velebou svojej slávy
ničíš svojich odporcov.
Posielaš svoj hnev,
čo ich spáli ako slamu.
8 Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody,
ako hrádza stáli prúdy,
uprostred mora stuhli priepastné hlbiny.
9 Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich,
rozdelím korisť, upokojím si dušu,
vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní.
10 Zadul si svojím dychom, zalialo ich more,
potopili sa ako olovo v mohutných vodách.
11 Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin?
Kto sa ti vyrovná velebou svätosti?
Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály?
12 Vystrel si pravicu,
zem ich pohltila.
13 Milosťou svojou viedol si tento ľud,
ktorý si vykúpil svojou silou
a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku.
14 Počuli to národy, chveli sa;
Filištíncov zachvátila hrôza.
15 Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu,
vojvodcov Moábu ovládol strach;
všetkých Kanaánčanov zovrela úzkosť.
16 Doľahla na nich hrôza a strach;
mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň,
kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel,
kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil.
17 Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš,
kde si si, Hospodin, pripravil príbytok,
kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok.
18 Hospodin kraľuje naveky a navždy.
19 Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu.
20 Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali.
21 Mirjam im predspevovala:
Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil!
Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.
Ťažkosti na púšti
22 Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Červeného mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli.
23 Došli do Máry, no vodu z Máry nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mára[*] Meno znamená Horká..
24 Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť?
25 On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal.
26 Povedal: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.
27 Potom prišli do Élimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.
Žalmy
Bože, na vlastné uši sme počuli
44 1 Zbormajstrovi. Poučný žalm Kórachovcov.
2 Bože, na vlastné uši sme počuli,
naši otcovia nám o tom rozprávali,
čo si vykonal za ich čias,
v dávnych časoch.
3 Svojou rukou si vyhnal pohanov,
ich si však osadil;
na národy si zoslal pohromu,
svoj ľud si však poslal na ich miesto.
4 Veď nie vlastným mečom zaujali krajinu,
nie vlastné rameno im pomohlo k víťazstvu,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a svetlo tvojej tváre,
lebo si ich miloval.
5 Bože, ty si môj Kráľ!
Prikáž, aby Jákob bol zachránený!
6 S tebou prekoleme svojich protivníkov,
v tvojom mene udupeme svojich nepriateľov.
7 Nespolieham sa na svoj luk
a môj meč ma nezachráni,
8 lebo ty si nás zachránil pred protivníkmi
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
9 Bohom sa chválime deň čo deň
a tvoje meno budeme chváliť naveky. — Sela —
10 Predsa si nás zavrhol, vystavil potupe
a nevedieš do boja naše vojská.
11 Donútil si nás ustúpiť pred protivníkom
a tí, čo nás nenávidia, nás olúpili.
12 Vydal si nás ako ovce napospas
a rozptýlil si nás medzi národy.
13 Predal si svoj ľud pod cenu
a nič si na tom nezískal.
14 Vystavil si nás potupe našich susedov,
posmechu a hane nášho okolia.
15 Urobil si nás príslovím medzi pohanmi;
národy krútia hlavou nad nami.
16 Deň čo deň je predo mnou moja potupa
a hanba mi pokryla tvár
17 pre reči utŕhača a posmievača,
pre pohľad nepriateľa a pomstiteľa.
18 To všetko prišlo na nás, hoci sme na teba nezabudli,
neporušili sme tvoju zmluvu.
19 Naše srdce sa neodvrátilo od teba
ani náš krok nevybočil z tvojho chodníka,
20 aj keď si nás spustošil na mieste šakalov
a prikryl temnotou.
21 Keby sme boli zabudli na meno nášho Boha
a vystierali ruky k cudziemu bohu,
22 či by to Boh nebol postrehol?
On predsa pozná tajomstvá srdca!
23 Pre teba nás vraždia deň čo deň,
majú nás za ovce na zabitie.
24 Zobuď sa! Prečo spíš, Pane?
Precitni, nezavrhni nás navždy!
25 Prečo si skrývaš tvár?
Zabúdaš na našu biedu a útlak?
26 Náš krk leží v prachu,
bruchom sme prilepení k zemi.
27 Vstaň a pomôž nám,
vykúp nás pre svoju milosť!
Srdce mi prekypuje krásnymi slovami
45 1 Zbormajstrovi. Na nápev: Ľalie. Poučný žalm Kórachovcov. Pieseň lásky.
2 Srdce mi prekypuje krásnymi slovami,
prednesiem svoje verše kráľovi.
Môj jazyk je ako pero zručného pisára.
3 Ty si najkrajší z ľudských synov,
z tvojich pier plynie milota.
Preto ťa Boh požehnal naveky.
4 Hrdina, pripáš si na bedrá meč,
velebu a dôstojnosť!
5 Nech sa ti vydarí cesta,
nasadni do voza.
Bojuj za pravdu a zneváženú spravodlivosť!
Nech ťa tvoja pravica učí úžasným skutkom.
6 Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia nepriateľov kráľa,
národy sa ti poddajú.
7 Tvoj trón je trón od Boha na večné veky
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlom práva.
8 Miluješ spravodlivosť a nenávidíš bezbožnosť,
preto ťa hojnejšie pomazal Boh, tvoj Boh,
olejom radosti ako tvojich druhov.
9 Každé tvoje rúcho vonia myrhou, od aloy a škorice.
Z palácov zdobených slonovinou ťa rozveseľuje hudba strún.
10 Kráľovské dcéry sú medzi tvojimi vyvolenými,
po tvojej pravici je kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
11 Počúvaj, dcéra, dávaj pozor a zbystri sluch,
zabudni na svoj ľud a na otcovský dom!
12 Sám kráľ zatúžil po tvojej kráse.
On je tvoj pán, skloň sa pred ním.
13 Dcéry z Týru ti prinesú dary,
poprední z ľudu budú sa uchádzať o tvoju priazeň.
14 Kráľovská dcéra v paláci je samá nádhera,
jej rúcho je pretkávané zlatom.
15 V pestrých šatách ju uvádzajú ku kráľovi;
za ňou ti privedú panny, jej družice.
16 Sprevádza ich radostný jasot;
tak vstúpia do kráľovského paláca.
17 Namiesto otcov budeš mať synov,
ustanovíš ich za kniežatá po celej krajine.
18 Tvoje meno budem pripomínať všetkým pokoleniam.
Preto ťa národy budú oslavovať na večné veky.
Zjavenie Jána
Dvaja svedkovia
11 1 Dostal som trstinu podobnú palici so slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, ako aj tých, čo sa v ňom klaňajú.
2 Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo bolo vydané pohanom, ktorí budú štyridsaťdvamesiacov pustošiť sväté mesto.
3 Svojim dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny, dám prorokovať tisícdvestošesťdesiatdní.
4 To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme.
5 Ak im niekto chce ublížiť, z úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov. Keby im niekto chcel ublížiť, musí takto zahynúť.
6 Oni majú moc zavrieť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo. Majú moc premeniť vody na krv a trápiť zem všelijakými pohromami, kedykoľvek to budú chcieť.
7 Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim, zvíťazí nad nimi a zabije ich.
8 Ich mŕtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán.
9 Mnoho ľudí z rozličných kmeňov, jazykov a národov bude tri a pol dňa vidieť ich mŕtve telá, ale ich telá nedovolia uložiť do hrobu.
10 Obyvatelia zeme sa nad nimi budú radovať, budú si navzájom posielať dary, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov zeme.
11 O tri a pol dňa však vstúpil do nich duch života od Boha, postavili sa na nohy a na tých, čo ich videli, doľahol veľký strach.
12 Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem! Vystúpili v oblaku na nebo a ich nepriatelia ich videli.
13 V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie a desatina mesta sa zrútila a pri zemetrasení zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebesiach.
14 Druhé beda prešlo. Hľa, čoskoro príde tretie beda.
Siedma poľnica
15 Siedmy anjel zatrúbil. A v nebi zazneli mohutné hlasy:
Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána
a jeho Pomazaného[*] Gr. Krista.
a bude kraľovať na veky vekov.
16 Vtedy dvadsiati štyria starší, ktorí sedeli pred Bohom na svojich trónoch, padli na tvár, klaňali sa Bohu
17 a volali:
Ďakujeme ti, Pane, Bože všemohúci,
ktorý si a ktorý si bol,
že si sa ujal svojej veľkej moci
a začal si kraľovať.
18 Národy sa rozhnevali,
ale prišiel tvoj hnev
a čas súdiť mŕtvych
a odmeniť tvojich sluhov, prorokov,
svätých a tých, čo sa boja tvojho mena,
malých i veľkých,
a zničiť tých, čo ničia zem.
19 A v nebi sa otvoril Boží chrám a v Božom chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. Nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenia a veľké krupobitie.
Príslovia
11 27 Kto usilovne hľadá dobro, nájde priazeň,
no kto vyhľadáva zlo, k tomu vstúpi.
28 Kto dôveruje vo svoje bohatstvo, sám padne,
kým spravodliví budú pučať ako lístie.