Čítania na deň: 29. 1. 2022

Prvá Samuelova kniha Dávid v Keíle 23 1 Dávidovi priniesli správu: Filištínci bojujú proti Keíle a plienia humná. 2 Dávid si žiadal radu od Hospodina: Mám ísť a pobiť týchto Filištíncov? Hospodin Dávidovi odpovedal: Choď, pobiješ Filištíncov a zachrániš Keílu. 3 Dávidovi muži však namietali: Už tu v Judsku tŕpneme strachom, a čo v Keíle, keď nastúpime proti bojovým útvarom Filištíncov? 4 Dávid sa znovu utiekal o radu u Hospodina. Hospodin mu odpovedal: Vstaň, zostúp do Keíly, lebo ti Filištíncov vydám do rúk. 5 Dávid odišiel s mužmi do Keíly, zaútočil na Filištíncov, odohnal im dobytok a pripravil im zdrvujúcu porážku. Tak Dávid oslobodil obyvateľov Keíly. 6 Keď Achímelekov syn Ebjatár utekal k Dávidovi do Keíly, niesol so sebou aj efód. 7 Saulovi hlásili, že Dávid vstúpil do Keíly. Saul povedal: Hospodin mi ho vydal do moci. Tým, že vošiel do mesta, ktoré má bránu a závory, sám sa zatvoril. 8 Saul vyzval všetok ľud na bojovú výpravu proti Keíle, aby Dávida i jeho družinu obľahli. 9 Keď sa Dávid dozvedel, že Saul mu chystá zákerný úder, prikázal kňazovi Ebjatárovi: Prines efód. 10 Dávid povedal: Hospodin, Bože Izraela! Tvoj služobník počul, že Saul hodlá vstúpiť do Keíly a pre neho chce zničiť mesto. 11 Vydajú ma Keílčania do jeho rúk? Príde sem Saul, ako to počul tvoj služobník? Hospodin, Bože Izraela, oznám to svojmu služobníkovi. Hospodin odpovedal: On príde. 12 Dávid sa spytoval: Vydali by Keílčania mňa i moju družinu Saulovi do rúk? Hospodin odpovedal: Vydali. 13 Potom Dávid a jeho šesťsto mužov odišli z Keíly a potulovali sa z miesta na miesto. Keď Saul dostal správu, že sa Dávid stiahol z Keíly, výpravu zrušil. 14 Dávid sa spočiatku zdržiaval na ťažko prístupných miestach na púšti; potom aj v pohorí na púšti Zíf. Hoci Saul po celý ten čas sliedil za ním, Boh mu ho nevydal do rúk. 15 Dávid si uvedomil, že cieľom Saulovej výpravy bolo pripraviť ho o život, a preto bol v Chórši na púšti Zíf. 16 Vtedy sa Saulov syn Jonatán vybral za Dávidom do Chórše, aby ho v Božom mene povzbudil. 17 Povedal mu: Neboj sa, lebo ruka môjho otca Saula ťa nedostihne. Staneš sa kráľom nad Izraelom a ja budem tvojím zástupcom. Vie to i môj otec Saul. 18 Obaja uzavreli zmluvu pred Hospodinom. Dávid zostal v Chórši a Jonatán odišiel domov. 19 Zífania prišli k Saulovi do Gibey so správou: Dávid sa skrýva u nás v Chórši v ťažko prístupných pevnostiach, a to na kopci Chakíla, južne od Ješimóna. 20 Ak teda, kráľ, sa ti tak veľmi žiada ta ísť, choď. My sa už postaráme, aby sa dostal do rúk kráľa. 21 Saul povedal: Ste požehnaní od Hospodina, lebo ste mali so mnou súcit. 22 Len choďte a vytrvalo pokračujte ďalej. Zistite presné miesto, kde sa zdržiava a osobu, ktorá ho tam videla. Počul som, že je veľmi ľstivý. 23 Pozorne prehľadajte všetky skrýše, kde by sa mohol skryť, a vráťte sa ku mne so spoľahlivými údajmi. Potom pôjdem s vami, a ak bude v krajine, budem po ňom pátrať medzi všetkými judskými rodinami. 24 Zífania odišli od Saula domov. Dávid sa vtedy so svojimi mužmi nachádzal na púšti Maón v Arábe, južne od Ješimóna. 25 Saul so svojimi mužmi odišiel na prieskum. Keď to hlásili Dávidovi, zišiel nižšie ku skale a zdržiaval sa na púšti Maón. Dopočul sa o tom Saul a tam prenasledoval Dávida. 26 Pritom Saul postupoval po jednom úbočí vrchu, Dávid a jeho muži po druhom. Dávid musel urýchlene ujsť Saulovi. Saul a jeho muži obkľučovali Dávida a jeho mužov a chceli ich zajať. 27 Vtom prišiel k Saulovi posol s odkazom: Ponáhľaj sa, lebo do krajiny vtrhli Filištínci. 28 Saul prestal prenasledovať Dávida a šiel proti Filištíncom. Preto nazvali to miesto: Skala rozdelenia. Dávidova veľkorysosť 24 1 Dávid odtiaľ odišiel a zdržiaval sa na ťažko prístupných miestach pri Én-Gedi. 2 Keď sa Saul vrátil z prenasledovania Filištíncov, oznámili mu: Dávid je na púšti Én-Gedi. 3 Saul si vybral tritisíc mužov z celého Izraela a šiel pátrať po Dávidovi a jeho družine východne od Skál kozorožcov. 4 Tak prišiel ku košiarom oviec pri ceste, kde bola jaskyňa. Saul ta vošiel na potrebu. Dávid a jeho družina sedeli v úzadí jaskyne. 5 Muži hovorili Dávidovi: Toto je deň, o ktorom ti vravel Hospodin: Vydám ti do moci nepriateľa. Nalož s ním, ako sa ti páči! Dávid vstal a nebadane odrezal cíp Saulovho plášťa. 6 Mal však výčitky svedomia, že odrezal cíp Saulovho plášťa. 7 Svojej družine povedal: Nech ma Hospodin chráni, aby som svojmu pánovi, Hospodinovmu pomazanému, niečo také vykonal a napadol ho. Je predsa Hospodinov pomazaný. 8 Týmito slovami zahriakol Dávid svoju družinu a nedovolil im postaviť sa proti Saulovi. Nato Saul opustil jaskyňu a odišiel svojou cestou. 9 Neskôr opustil jaskyňu i Dávid a zavolal za Saulom: Môj pán a kráľ! Saul sa obzrel a Dávid padol tvárou a poklonil sa. 10 Dávid vyčítal Saulovi: Prečo dbáš na reči ľudí, ktorí tvrdia, že Dávid ťa chce zabiť. 11 Práve v tento deň si sa presvedčil na vlastné oči, že ťa dnes v jaskyni vydal Hospodin do mojej moci. Muži naliehali, aby som ťa zabil, no ja som ťa ušetril. Povedal som si: Nepovstanem proti svojmu pánovi, lebo je to Hospodinov pomazaný. 12 Otče môj, len sa dobre pozri na cíp svojho plášťa, čo mám v ruke. Z toho, že som ho odrezal a teba nezabil, sa môžeš presvedčiť, že ti nechcem škodiť ani ublížiť. Neprehrešil som sa proti tebe, ty však sliediš po mne, aby si ma pripravil o život. 13 Nech medzi mnou a tebou rozhodne Hospodin a nech nad tebou vykoná pomstu za mňa. Moja ruka sa ťa však nedotkne. 14 Ako hovorí staré príslovie: Zločinu sa dopúšťajú zločinci. No moja ruka sa ťa nedotkne. 15 Za kým sa to vypravil kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Zdochnutého psa, jednu blchu! 16 Nech teda rozhodne Hospodin a nech rozsúdi medzi mnou a tebou, nech preskúma a vedie môj spor, nech ma vyslobodí z tvojej moci. 17 Keď Dávid prestal dohovárať Saulovi, ten sa spýtal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Saul sa pustil do hlasného náreku. 18 Dávidovi povedal: Ty si spravodlivejší než ja, lebo ty si mi preukázal dobro, ale ja som sa ti odplácal zlom. 19 Dnes si dokázal svoju dobrotu. Hospodin ma vydal do tvojej moci, ale ty si ma nezabil. 20 Keď niekto stretne svojho nepriateľa, nechá ho len tak odísť? Nech ti Hospodin odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal. 21 Teraz už viem naisto, že sa staneš kráľom a pod tvojím vedením bude kráľovská moc Izraela pevná. 22 Preto mi teraz odprisahaj pred Hospodinom, že nevyhubíš moje potomstvo a nevyhladíš moje meno z môjho rodu. 23 Dávid to Saulovi odprisahal. Nato odišiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vystúpili do skalného úkrytu. Nábal a Abígajil 25 1 Keď Samuel zomrel, zhromaždil sa celý Izrael a oplakával ho. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Dávid potom vstal a odišiel na púšť Páran. 2 Tam v Maóne bol veľmi bohatý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmeli. Mal tritisíc oviec a tisíc kôz a vtedy bol práve v Karmeli pri strihaní svojich oviec. 3 Ten muž sa volal Nábal a jeho žena Abígajil. Kým žena bola veľmi rozumná a pekná, muž bol surovec hrubého správania; bol to Kálebovec. 4 Keď sa Dávid na púšti dozvedel, že Nábal strihá svoje ovce, 5 dal desiatim mládencom príkaz: Vyjdite do Karmela a pozdravte odo mňa Nábala. 6 Môjmu bratovi zaželajte: Maj sa dobre, i tvoj dom, i všetko, čo je tvoje! 7 Počúvam, že máš práve strihačov. Tvoji pastieri sa donedávna zdržovali pri nás. Nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo po celý čas ich pobytu v Karmeli. 8 Spýtaj sa svojich pastierov a povedia ti! Nech si získajú tvoju náklonnosť. Prichádzame vo vhodnom čase. Obdaruj, prosím, svojich služobníkov a svojho syna Dávida niečím, čo máš poruke. 9 Dávidovi mládenci prišli, predniesli všetky tie slová Nábalovi a čakali. 10 Nábal sa však na Dávidových služobníkov osopil: Kto je Dávid a kto Izajov syn? Dnes je mnoho sluhov, čo ušli od svojich pánov. 11 Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso zo zabitého stáda, čo je pripravené pre strihačov, a dať mužom, o ktorých ani neviem, odkiaľ sú? 12 Dávidovi mládenci sa vydali na spiatočnú cestu. Pri svojom návrate mu vyrozprávali všetko, čo sa stalo. 13 Dávid prikázal družine: Nech si každý pripáše meč. Všetci vrátane Dávida si teda pripásali meč. Za Dávidom kráčalo okolo štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri výstroji. 14 Ktosi z mládencov však Nábalovu ženu Abígajil upozornil: Len si pováž! Dávid nechal po posloch pozdraviť nášho pána z púšte, ale ten ich odbil. 15 Tí muži sa k nám správali veľmi slušne. Neobťažovali nás a po celý čas, čo sme popri nich na poli chodievali, nič sa nám nestratilo. 16 Po celý čas, čo sme pri nich pásli ovce, nám boli vo dne i v noci hradbou. 17 Dôkladne teda pouvažuj, čo urobíš, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už rozhodlo. On je však taký zloduch, že sa s ním nedá rozprávať. 18 Abígajil vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť mier praženého zrna, sto hrúd sušených hrozienok i dvesto figových koláčov. Naložila to na osly. 19 Sluhom prikázala: Choďte vopred, ja pôjdem za vami. Svojmu mužovi Nábalovi to však neoznámila. 20 Keď išla na oslovi a schádzala krytá vrchom, oproti nej práve zostupoval Dávid a jeho muži, takže sa s nimi stretla. 21 Dávid práve hovoril: Veru som nadarmo strážil všetko, čo má Nábal na púšti. Zo všetkého, čo má, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré. 22 Nech Boh potresce nepriateľov Dávida a nech ešte pridá, ak zo všetkých Nábalových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána. 23 Keď Abígajil zbadala Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem. 24 Hodila sa mu k nohám a vravela: Môj pane, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici, vypočuj jej slová. 25 Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nábal[*] Nábal znamená blázon. a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane. 26 Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nábal tvoji nepriatelia aj tí, čo sa snažia zahubiť môjho pána. 27 Prijmi teraz tento dar, ktorý tvoja služobnica prináša svojmu pánovi. Nech slúži na úžitok mládencom, ktorí kráčajú v šľapajach môjho pána! 28 Odpusť trúfalosť svojej služobnice! Hospodin určite postaví trvalý dom môjmu pánovi, lebo vedie Hospodinove boje a za celý čas tvojho účinkovania sa nenašlo na tebe nič zlého. 29 Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať alebo ti siahať na život, tvoj život bude pojatý do zväzku živých u Hospodina, tvojho Boha. Život tvojich nepriateľov bude odmrštený ako z praku. 30 Keď potom splní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, čo o tebe povedal, ustanoví ťa za vojvodcu nad Izraelom. 31 Nemusíš sa znepokojovať ani si vyčítať, že si prelial krv, aby si tak môj pán pomohol. Keď Hospodin preukáže môjmu pánovi dobro, spomeň si na svoju služobnicu. 32 Dávid odpovedal Abígajil: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti, 33 nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť. 34 Hospodin, Boh Izraela, mi prekazil zámer ublížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a nevyšla mi oproti, celkom iste by Nábalovi nezostal nikto z mužského rodu. 35 Dávid od nej prijal prinesený dar a povedal jej: Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a beriem na teba ohľad. 36 Keď prišla Abígajil k Nábalovi, práve poriadal vo svojom dome hostinu, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala. 37 Ráno, keď Nábal vytriezvel z opojenia, jeho žena mu vyrozprávala, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srdce a stuhlo na kameň. 38 Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábala, takže zomrel. 39 Keď sa Dávid dopočul o Nábalovej smrti, zvolal: Nech je zvelebený Hospodin, ktorý rozriešil spor pre urážku, ktorú vyslovil Nábal, a že svojmu služobníkovi zabránil spáchať zločin. Tým vrátil Hospodin Nábalovu zlobu na jeho vlastnú hlavu. Dávid vyslovil Abígajil svoje prianie vziať si ju za ženu. 40 Dávidovi služobníci prišli k Abígajil do Karmela a povedali jej: Posiela nás k tebe Dávid, chce si ťa vziať za ženu. 41 Ona vstala, poklonila sa tvárou po zem a povedala: Tvoja služobnica je tu ako slúžka, pripravená umývať nohy služobníkom svojho pána. 42 Abígajil rýchlo vstala, vysadla na osla, v sprievode svojich piatich slúžok nasledovala poslov Dávida a stala sa jeho ženou. 43 Dávid sa oženil aj s Achínoam z Jezreela a obe sa stali jeho ženami. 44 Saul dal svoju dcéru Míkal, Dávidovu ženu, Paltímu, synovi Lajišovmu, ktorý bol z Gallímu. Žalmy Na teba čakám, Hospodin 25 1 Dávidov. (álef) Na teba čakám, Hospodin, k tebe pozdvihujem dušu, môj Bože. (bét) 2 V teba som dúfal, nech nie som zahanbený, nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. (gimel) 3 Nebudú zahanbení ani tí, čo čakajú na teba. Zahanbení budú tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. (dálet) 4 Hospodin, daj mi poznať svoje cesty! Nauč ma kráčať po tvojich chodníkoch! (hé) 5 Veď ma svojou pravdou a vyučuj ma, lebo ty si Boh mojej spásy, na teba čakám deň čo deň. (váv) 6 Pamätaj, Hospodin, na svoje zľutovanie a milosť, ktoré trvajú od vekov. (zajin) 7 Na hriechy mojej mladosti a na moju odbojnosť nespomínaj! Pamätaj na mňa svojou milosťou, lebo si dobrotivý, Hospodin. (chét) 8 Hospodin je dobrý a úprimný, preto učí hriešnikov svojej ceste. (tét) 9 Vedie pokorných podľa práva, učí pokorných svojej ceste. (jod) 10 Všetky chodníky Hospodina sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a rozhodnutia. (kaf) 11 Pre svoje meno, Hospodin, odpusť mi vinu, lebo je veľká. (lámed) 12 Kto je ten človek, ktorý sa bojí Hospodina? Ukáže mu cestu, ktorú si má vybrať. (mém) 13 Pokojne bude spávať a jeho potomstvo zdedí krajinu. (nún) 14 Hospodin je priateľ tých, čo sa ho boja, a oboznamuje ich so svojou zmluvou. (sámek) 15 Stále upieram oči na Hospodina, lebo on mi vyslobodzuje nohy z osídel. (ajin) 16 Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, lebo som osamelý a biedny. (pé) 17 Útrapy môjho srdca sa rozmnožili. Vyveď ma z mojich úzkostí! (cádé) 18 Pozri sa na moju biedu a trápenie! Sním zo mňa všetky hriechy! (réš) 19 Pozri, koľko mám nepriateľov! Ukrutne ma nenávidia. (šín) 20 Ochraňuj mi život a vysloboď ma! Nech sa nemusím hanbiť, že sa utiekam k tebe. (táv) 21 Bezúhonnosť a statočnosť ma ochraňujú, lebo dúfam v teba. 22 Bože, vykúp Izrael zo všetkých jeho útrap! Druhý list Timotejovi 4 1 Pred Bohom a Ježišom Kristom, ktorý bude súdiť živých aj mŕtvych, ťa zaprisahávam v mene jeho zjavenia a jeho kráľovstva: 2 Hlásaj slovo, naliehaj v priaznivý i nepriaznivý čas, presviedčaj, karhaj, povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a ponaučením. 3 Príde totiž čas, keď ľudia neznesú zdravú náuku, ale podľa vlastných žiadostí sa budú zháňať za učiteľmi, aby im šteklili uši, 4 odvrátia sluch od pravdy a priklonia sa k bájam[*] Gr. mýtom.. 5 Ale ty buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo hlásateľa evanjelia a dôsledne plň svoju službu. 6 Ja mám byť už obetovaný, nastal už čas môjho odchodu. 7 Dobrý boj som dobojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. 8 Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, spravodlivý sudca, no nie iba mne, ale aj všetkým, čo s láskou očakávajú jeho zjavenie. Osobné pokyny 9 Poponáhľaj sa čím skôr prísť ku mne. 10 Démas ma totiž opustil, lebo si zamiloval tento svet, a odišiel do Tesaloniky, Krescent do Galácie, Títus do Dalmácie. 11 Iba Lukáš je so mnou. Vezmi Marka a priveď ho so sebou, pretože mi bude užitočný v službe. 12 Tychika som však poslal do Efezu. 13 Keď prídeš, prines plášť, ktorý som nechal v Troade u Karpa. Prines aj knihy, najmä pergameny. 14 Mnoho zla mi spôsobil kováč Alexander. Pán mu odplatí podľa jeho skutkov. 15 Aj ty si dávaj naňho pozor, lebo sa veľmi staval proti našim slovám. 16 Pri mojej prvej obrane nikto nebol pri mne, všetci ma opustili. Nech sa im to nezaráta. 17 Pán však stál pri mne a posilňoval ma, aby som mohol v plnosti ohlasovať posolstvo a aby ho počuli všetky národy. A bol som vytrhnutý z tlamy leva. 18 Pán ma vytrhne zo všetkého zla a zachráni ma pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva na veky vekov. Amen. Záverečné pozdravy 19 Pozdrav Prisku a Akvilu i Onéziforovu rodinu. 20 Erastus zostal v Korinte, Trofima som však nechal chorého v Miléte. 21 Poponáhľaj sa prísť pred zimou. Pozdravuje ťa Eubúlus a Pudens, Linus a Klaudia i všetci bratia. 22 Pán nech je s tvojím duchom. Milosť s vami. Príslovia 22 13 Lenivec hovorí: Vonku je lev, na námestí by ma zadlávil! 14 Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou, na koho sa Hospodin rozhnevá, padne do nej.