Čítania na deň: 22. 7. 2026
Druhá kniha kroník
18 1 Jóšafat mal nesmierne bohatstvo a slávu. Zošvagril sa s Achábom.
2 Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb obetoval na jeho počesť a pre jeho sprievod množstvo oviec a dobytka. Pritom ho navádzal na výpravu proti Rámot-Gileádu.
3 Izraelský kráľ Acháb sa spýtal Jóšafata, judského kráľa: Pôjdeš so mnou proti Rámot-Gileádu? Ten mu povedal: Ja rovnako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôjdeme spolu do vojny.
4 Jóšafat však navrhol izraelskému kráľovi: Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo.
5 Nato izraelský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyristo mužov, a spýtal sa ich: Máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo to nechať tak? Povedali: Choď, Boh ho vydá do moci kráľa.
Míkovo proroctvo
6 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu ešte nejaký prorok Hospodinov, na ktorého by sme sa obrátili o radu?
7 Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Hospodina. Nemôžem ho však zniesť, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy len zlé. Je to Jimlov syn Míka. Jóšafat poznamenal: Nepatrí sa tak kráľovi hovoriť.
8 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Priveď hneď Jimlovho syna Míku.
9 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do samárijskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali.
10 Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: Takto vraví Hospodin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.
11 Tak prorokovali všetci proroci: Vyraz proti Rámot-Gileádu. Budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá do moci kráľa.
12 Posol, ktorý šiel po Míku, ho prehováral: Predpovede prorokov sú jednoznačne pre kráľa priaznivé. I tvoja predpoveď musí znieť ako jedného z nich. Predpovedaj úspech.
13 Míka však povedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť len to, čo mi povie môj Boh.
14 Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Míka, máme sa pustiť do boja proti Rámot-Gileádu, alebo to nechať tak? Odpovedal: Choďte a budete mať úspech, padnú vám do rúk.
15 Kráľ ho však zahriakol: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom hovoril iba pravdu?
16 Ten na to: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: Tí nemajú pána! Každý sa môže pokojne vrátiť domov.
17 Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, ale zlé?
18 Ten však pokračoval: Preto čujte slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celé nebeské vojsko mu stálo po pravici i ľavici.
19 Hospodin sa spýtal: Kto navedie izraelského kráľa Achába, aby šiel na výpravu a pri Rámot-Gileáde padol? Odzneli rôzne návrhy.
20 Tu predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho navediem. Hospodin sa spýtal: Čím?
21 Odpovedal: Pôjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Povedal: Tebe sa ho podarí naviesť. Choď a urob to!
22 Ako vidno, Hospodin vložil teraz lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, kým on sám ti predpovedá nešťastie.
23 Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Míku po líci a povedal: Kam odišiel odo mňa Hospodinov duch, aby hovoril s tebou?
24 Míka odpovedal: To uvidíš, keď budeš pobehávať z izby do izby, aby si sa skryl.
25 Izraelský kráľ prikázal: Chopte sa Míku a odveďte ho späť k veliteľovi mesta Amónovi a k princovi Jóašovi.
26 Zahláste: Takto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a obmedzte mu dávku chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.
27 Míka však povedal: Keby si sa šťastne vrátil, nehovoril skrze mňa Hospodin. Pritom dodal: Čujte to všetci ľudia!
28 Keď sa izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat vypravili proti Rámot-Gileádu,
29 navrhol izraelský kráľ Jóšafatovi: Pustím sa do boja v prestrojení, ty si však svoj oblek ponechaj. Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šli do boja.
30 Sýrsky kráľ prikázal veliteľom svojich bojových vozov: Neútočte proti nízko či vysoko postavenému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.
31 Keď zbadali velitelia bojových vozov Jóšafata, mysleli si, že je to izraelský kráľ a zaútočili proti nemu. Vtedy Jóšafat skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odpútal od neho.
32 Len čo zbadali velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, nechali ho tak.
33 Tu ktosi len tak voslep vystrelil z luku a zasiahol izraelského kráľa medzi spojovacie remence a brnenie. Ten prikázal vozatajovi: Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.
34 V ten deň sa boj proti Sýrčanom zostril, takže izraelský kráľ musel zostať vo voze až do večera a pri západe slnka skonal.
19 1 Judský kráľ Jóšafat sa šťastne vrátil domov do Jeruzalema.
2 Tu ho vyhľadal videc Jehu, syn Chanániho, a povedal mu: Musel si pomáhať bezbožníkovi a preukazovať lásku tým, čo nenávidia Hospodina? Preto sa na teba rozhneval Hospodin.
3 No našlo sa pri tebe i čosi dobré, lebo si odpratal z krajiny ašéry a prejavil si úprimný záujem o Boha.
Ustanovenie sudcov
4 Jóšafat sídlil v Jeruzaleme. Znovu však vyšiel medzi ľud od Beér-Šeby po Efrajimské pohorie a obracal ho k Hospodinovi, Bohu svojich otcov.
5 V krajine ustanovil sudcov všade po opevnených mestách Judska, a to v každom z nich.
6 Sudcom prikázal: Všímajte si svoju prácu, lebo pri súde nezastupujete človeka, ale Hospodina, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku.
7 Nech na vás spočinie bázeň pred Hospodinom. Konajte svedomite, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet bezprávia, uprednostňovania ani úplatkárstva.
8 I v Jeruzaleme ustanovil Jóšafat niektorých levitov, kňazov a niektorých predákov izraelských rodín pre súd Hospodina a pre spory obyvateľov Jeruzalema.
9 Prikázal im: Konajte s bázňou voči Hospodinovi, verne a čestne.
10 Pri každom spore, ktorý k vám príde od vašich spolubratov, bývajúcich vo svojich mestách, vo veci prelievania krvi, zákona, prikázaní, ustanovení a právnych predpisov, upozornite ich, aby sa neprevinili voči Hospodinovi a nezastihol vás i vašich bratov jeho hnev. Pri takomto postupe budete bez viny.
11 Sám hlavný kňaz Amarja bude vaším nadriadeným vo všetkých záležitostiach Hospodina a Jišmáelov syn Zebadja, vojvodca domu Júdovho, vo všetkých kráľovských veciach. Leviti vám poslúžia za úradníkov. Pustite sa smelo do práce a Hospodin nech je s tým, kto je statočný.
Jóšafatove víťazstvá
20 1 Neskôr Jóšafata napadli Moábčania, Amónčania a s nimi niektorí Meúnci.
2 Jóšafat dostal hlásenie: Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Támare, teda v Én-Gedi.
3 Jóšafat sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst.
4 Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať.
5 Jóšafat si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím
6 a zvolal: Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať.
7 Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma?
8 V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si:
9 Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme v svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.
10 Teraz sú tu Amónčania, Moábčania a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich.
11 Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil.
12 Bože náš, či by si ich nemal potrestať, lebo sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.
13 Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi.
14 Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zekarju, syna Benáju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Ásafovcov.
15 Ten prehovoril: Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšafat! Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží.
16 Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jerúelskou púšťou.
17 V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.
18 Jóšafat sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu.
19 Nato povstali leviti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.
20 Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšafat zastal a zvolal: Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.
21 Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v svätej ozdobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!
22 Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku.
23 Amónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby.
24 Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto.
25 Potom prišiel Jóšafat so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni.
26 Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beráka. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beráka.
27 Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jóšafatom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičí radosť z víťazstva nad nepriateľmi.
28 Do Jeruzalema, k domu Hospodina prišli s harfami, citarami a trúbami.
29 Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin.
30 Jóšafatovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia.
Koniec Jóšafatovej vlády
31 Jóšafat vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azúba.
32 Chodil po ceste svojho otca Ásu a nevybočil z nej. Robil to, čo Hospodin uznal za správne.
33 Výšiny však nezmizli a ľud sa svojím zmýšľaním nepridŕžal výlučne Boha svojich otcov.
34 Ostatné Jóšafatove deje, staršie i novšie, sú poznačené v Dejinách Jehua, syna Chanániho, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov.
35 Neskôr sa spolčil judský kráľ Jóšafat s izraelským kráľom Achazjom, ktorý ho navádzal na svojvoľné podujatia.
36 Spolčil sa s ním, aby staval lode pre diaľkovú plavbu. Stavali ich v Ecjón-Geberi.
37 Elíezer, syn Dódavahov, z Máreše prorokoval proti Jóšafatovi: Pretože si sa spolčil s Achazjom, Hospodin zmarí tvoje dielo! Lode stroskotali a nemohli odplávať do ďalekých končín.
21 1 Keď sa Jóšafat uložil k svojim otcom a bol v Dávidovom meste pochovaný, kráľom sa po ňom stal jeho syn Jóram.
Žalmy
Bože, zavrhol si nás a rozohnal
60 1 Zbormajstrovi na nápev: Ľalia svedectva. Pamätný zápis Dávida na poučenie,
2 keď bojoval proti mezopotámskym Aramejčanom z Cóby. Keď sa Jóab vrátil a v Soľnom údolí porazil dvanásťtisíc Edómčanov.
3 Bože, zavrhol si nás a rozohnal;
hneval si sa, no opäť nás zjednoť!
4 Zatriasol si krajinou a rozštiepil si ju.
Zaceľ jej trhliny, lebo sa otriasa.
5 Tvrdé skúšky si dopustil na svoj ľud,
napojil si nás vínom závratu.
6 Dal si znamenie tým, čo sa ťa boja,
aby mohli ujsť pred lukom. — Sela —
7 Zachráň nás svojou pravicou a vypočuj nás,
aby boli vyslobodení tvoji obľúbenci.
8 Boh prehovoril vo svojej svätyni:
Víťazoslávne rozdelím Síchem,
rozmeriam údolie Sukkót.
9 Mne patrí Gileád, mne patrí Menašše.
Efrajim je prilba mojej hlavy,
Judsko je moja berla.
10 Moábsko je moje umývadlo,
na Edómsko hodím svoj sandál,
nad Filištínskom víťazne zajasám.
11 Kto ma vovedie do opevneného mesta?
Kto ma zavedie do Edómska?
12 Či si nás ty sám, Bože, nezavrhol,
a teda, Bože, nebudeš viesť naše zástupy?
13 Udeľ nám pomoc proti utláčateľom,
lebo ľudská pomoc je márna.
14 S Bohom budeme udatní.
On rozšliape našich utláčateľov.
Evanjelium podľa Matúša
Spor o znamenie
16 1 Nato prišli farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali, aby im ukázal znamenie z neba.
2 On im však odpovedal: Keď nastane večer, hovoríte: Bude pekne, nebo sa červenie.
3 A ráno: Dnes bude nečas, nebo je červené a zachmúrené[*] Var.: Keď nastane …zamračené.. Vzhľad oblohy viete[*] Var.: + pokrytci. posúdiť a znamenia čias neviete?
4 Zlé a cudzoložné pokolenie si žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak Jonášovo znamenie. Nechal ich tam a odišiel.
Kvas farizejov a saducejov
5 Keď učeníci išli na druhý breh, zabudli si vziať chlieb.
6 Ježiš im povedal: Dajte si pozor a vyvarujte sa kvasu farizejov a saducejov.
7 Premýšľali teda a hovorili: Nevzali sme si chlieb.
8 Ježiš to spoznal a povedal: Maloverní, čo rozmýšľate o tom, že nemáte chlieb?
9 Ešte nechápete, a ani sa nepamätáte na tých päť chlebov pre päťtisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali?
10 Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí a koľko košíkov ste nazbierali?
11 Ako to, že nerozumiete, že som vám nehovoril o chlebe? Varujte sa však kvasu farizejov a saducejov.
12 Vtedy pochopili, že im nehovoril, aby sa varovali kvásku, ale učenia farizejov a saducejov.
Petrovo vyznanie
13 Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia[*] Var.: + mňa. Syna človeka?
14 Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.
15 Opýtal sa ich: A vy ma za koho pokladáte?
16 Šimon Peter odpovedal: Ty si Kristus[*] Gr. Christos = hebr. Mesiáš = Pomazaný (aj v. 20)., Syn živého Boha.
17 Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený[*] Prekl.: blažený. si, Šimon, syn Jonášov[*] Gr. Barjona = syn Jonášov., lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.
18 A ja ti hovorím: Ty si Peter[*] Gr. Petros = hebr. Kéfas = skala. a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány[*] Gr. hádes. Prekl.: ríša mŕtvych, podsvetie. ju nepremôžu.
19 Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi.
20 Vtedy učeníkom prikázal, aby nikomu nehovorili, že on je Kristus.
Predpoveď smrti a vzkriesenia
21 Odvtedy začal Ježiš poukazovať svojim učeníkom na to, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený.
22 Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať!
23 Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Choď za mňa[*] Prekl.: Choď mi z cesty., satan! Si mi na pohoršenie[*] Prekl.: zvádzaš ma na hriech, gr. skandalon — kameň, o ktorý sa potkýna., lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské[*] T. j. nemyslíš Božím, ale ľudským spôsobom..
Nasledovanie Ježiša
24 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
25 Lebo kto by chcel zachrániť svoj život[*] Gr. psyché = duša 1. ako nositeľka prirodzeného života; 2. ako nositeľka duchovného života., stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.
26 Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši[*] Pozri poznámku k predošlému veršu.? Alebo čo človek dá ako protihodnotu za svoju dušu?
27 Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odmení každého podľa jeho skutkov.
28 Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.
Príslovia
26 20 Keď nieto dreva, vyhasne oheň
keď niet klebetníka, utíchne zvada.
21 Ako uhlie pahrebu a drevo oheň,
roznieti škriepny človek spor.