Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116

Čítania na deň: 20. 9. 2026

Jób Božie reči a Jóbove odpovede Prvá Božia reč 38 1 Takto odpovedal Hospodin Jóbovi z búrky: 2 Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami? 3 Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. 4 Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! 5 Kto určil jej rozmery — veď to vieš! — kto nad ňou natiahol šnúru na meranie? 6 Do čoho sú zapustené jej piliere, kto položil jej uholný kameň, 7 keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? 8 Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme, 9 keď som mu dal oblak za odev a temné mračno ho obvinulo, 10 keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, 11 keď som povedal: Potiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn? 12 Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto, 13 aby uchopila zem za okraje a boli z nej vytrasení zločinci? 14 Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty. 15 Bezbožným bude však svetlo odoprené a ich pozdvihnuté rameno bude zlomené. 16 Vari si došiel až k prameňom mora a po dne prahlbiny si sa prechádzal? 17 Azda sa ti odkryli brány smrti, na vráta tieňa smrti si pozeral? 18 Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal! 19 Kde je cesta k príbytku svetla a kde má miesto tma? 20 Vedel by si ju odviesť k jej hranici a preskúmať chodníky k jej domu? 21 Určite to vieš, veď vtedy si sa narodil a veľký je už počet tvojich dní! 22 Došiel si k zásobám snehu a videl si zásoby ľadovca, 23 ktoré udržujem na čas úzkosti, na deň boja a vojny? 24 Kadiaľ vedie cesta ta, kde sa delí svetlo, a odkiaľ sa ženie východný vietor na zem? 25 Kto utvoril korytá pre povodeň a kto pripravil cestu pre búrkové mračno, 26 aby pršalo na ľudoprázdnu krajinu, na púšť, kde niet človeka, 27 aby sa napojili spustošené a pusté miesta a vzišla mladá tráva? 28 Vari má dážď otca, alebo kto splodil kvapky rosy? 29 Z čieho lona vyšiel ľad a kto porodil nebeský srieň? 30 Voda stuhne na kameň a zamrzne hladina nad hlbinou. 31 Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš povrazy Orióna? 32 Vyvedieš azda v pravý čas hviezdy zverokruhu a určíš dráhu Veľkého a Malého voza? 33 Poznáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi? 34 Keď zakričíš na oblak, pokryje ťa záplava vôd? 35 Posielaš azda po blesky, aby prišli a povedali: Tu sme!? 36 Kto dal ibisovi múdrosť alebo kto dal kohútovi rozum[*] Ibis bol v Egypte symbolom múdrosti, lebo oznamoval nílske záplavy; kohút oznamoval začiatok dňa a podľa podaní Blízkeho východu aj dážď.? 37 Kto vo svojej múdrosti poráta oblaky a kto povylieva nebeské mechy, 38 takže prach stuhne ako zliatina a hrudy zeme sa zlepia? 39 Vari ty pre levicu ulovíš korisť a nasýtiš hlad levíčat, 40 keď sa krčia v ležoviskách a striehnu skryté v húštine? 41 Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy? 39 1 Poznáš čas vrhu kozorožcov? Pozoruješ pôrodné bolesti jeleníc? 2 Počítaš mesiace, kým donosia mladé a poznáš čas ich vrhu? 3 Schúlia sa, vrhnú mladé, bolesti sa zbavia. 4 Ich mláďatá mocnejú, voľne rastú, odbehnú a viac sa k nim nevrátia. 5 Kto pustil divého osla na slobodu a kto rozviazal opraty stepnému oslovi? 6 Za domov som mu určil step a za príbytok soľnú pláň. 7 Ruch mesta je mu na smiech, krik pohoniča nepočúva, 8 na vrchoch sliedi po paši a vyhľadáva každú zeleň. 9 Bude azda byvol ochotný slúžiť ti a strávi noc pri tvojich jasliach? 10 Priviažeš byvola povrazom, aby oral a v dolinách za tebou bránil? 11 Vari sa spoľahneš na neho, lebo má veľkú silu a ponecháš mu svoju prácu? 12 Veríš mu, že ti obilie privezie a zhromaždí na holohumnici? 13 Krídlo pštrosice si veselo trepoce, nie je to však peruť ani perie bociana, 14 lebo vajcia necháva na zemi a v prachu ich zohrieva, 15 zabúda, že ich noha môže rozšliapnuť a poľná zver zadláviť. 16 So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby jej ani nepatrili, nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar. 17 Pretože Boh jej dal zabudnúť na múdrosť a nedal jej účasť na rozumnosti. 18 No len čo sa zdvihne a vyrazí, koňovi s jazdcom sa vysmeje. 19 Azda si ty dal silu koňovi a zaodel si jeho šiju hrivou? 20 Bude ti vari skákať ako kobylka? Jeho prudké fŕkanie pôsobí strach. 21 Hrabe v údolí a teší sa, je plný sily a vytiahne proti zbroji. 22 Vysmieva sa strachu, nedá sa vyľakať, pred mečom neustúpi. 23 Tulec, blýskavá kopija a šíp na ňom hrkocú. 24 Hlučne a zúrivo sa ženie po zemi, neobstojí, keď zaznie zvuk poľnice. 25 Pri zvuku rohu zaerdží a zďaleka vetrí boj, pokrik veliteľov a vojnovú vravu. 26 Podľa tvojho rozumu to azda sokol vzlieta a smerom na juh rozprestiera krídla[*] Teplý južný vietor uľahčuje obnovu sokolieho peria.? 27 To na tvoje slovo sa orol vysoko vznáša a vysoko si stavia hniezdo? 28 Na brale býva a hniezdi, na skalných výbežkoch má pevnosť. 29 Potravu odtiaľ vyhľadáva, jeho oči ďaleko dovidia. 30 Jeho mláďatá vyciciavajú krv a tam, kde sú mŕtvoly, je aj on. Evanjelium podľa Lukáša Uzdravenie ochrnutého 5 17 Istého dňa, keď Ježiš učil, sedeli okolo neho farizeji a zákonníci, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. 18 Vtom muži prinášali na nosidlách ochrnutého, a pokúšali sa ho vniesť a položiť pred neho. 19 Keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili priamo pred Ježiša. 20 Keď videl ich vieru, povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď!? 24 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy — povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 25 A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. 26 Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci. Povolanie Léviho 27 Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou! 28 Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním. 29 Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. 30 Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali. Otázka pôstu 33 Povedali mu: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov; ale tí tvoji jedia a pijú. 34 Ježiš im odpovedal: Nemôžete žiadať, aby sa svadobní hostia postili, kým je ženích s nimi. 35 No prídu dni, keď im ženícha vezmú a vtedy sa budú postiť. 36 Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne látku z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo ináč by potrhal nový odev a nová záplata by sa k starému nehodila. 37 Ani nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo nové víno by mechy potrhalo. Vytieklo by a aj mechy by sa zničili. 38 Mladé víno treba nalievať do nových mechov. 39 A vôbec, kto sa už napil starého vína, nemá chuť na mladé. Povie si: Staré je lepšie. Príslovia Múdrosť a Božia bázeň 3 1 Syn môj, nezabudni na moju náuku a tvoje srdce nech dodržiava moje príkazy, 2 lebo ti predĺžia dni a roky života a pridajú ti pokoj. 3 Milosrdenstvo a vernosť nech ťa neopustia. Priviaž si ich na krk, napíš si ich na tabuľu srdca 4 a získaš si tak priazeň a dobrú povesť v očiach Boha a ľudí.