Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 6. 10. 2026
Prvá kniha Makabejcov
Sobáš Alexandra a Kleopatry
10 51 Potom Alexander poslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi poslov s týmto posolstvom:
52 Vrátil som sa do svojho kráľovstva a zasadol som na trón svojich otcov. Ujal som sa vlády, rozdrvil som Demetria a zmocnil som sa našej krajiny.
53 Dal som sa do boja proti nemu, jeho i jeho vojsko sme rozdrvili a zasadli sme na trón jeho kráľovstva.
54 Uzavrime teraz priateľstvo. Daj mi za ženu svoju dcéru a tak sa stanem tvojím zaťom. Tebe i jej dám dary, hodné oboch.
55 Kráľ Ptolemaios odpovedal takto: Šťastný deň, keď si sa vrátil do krajiny svojich otcov a posadil si sa na trón ich kráľovstva.
56 Urobím teraz tak, ako si napísal, ale príď mi naproti do Ptolemaidy, aby sme sa osobne stretli. Stanem sa tvojím tesťom, ako si povedal.
57 Vtedy Ptolemaios vyšiel z Egypta i so svojou dcérou Kleopatrou; roku stošesťdesiatdva[*] Stalo sa to v roku 150 pred Kr. prišli do Ptolemaidy.
58 Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s takou veľkou slávou, akú majú králi.
Jonatán v Ptolemaide
59 Potom kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel a stretol sa s ním.
60 Jonatán slávnostne odišiel do Ptolemaidy a stretol sa s oboma kráľmi. Im aj ich priateľom dal striebro, zlato a mnoho darov. Tak si získal ich priazeň.
61 Proti nemu sa však spojili ničomníci z Izraela, mužovia, ktorí stáli mimo zákona, aby ho očiernili, ale kráľ na nich nedbal.
62 Kráľ rozkázal, aby sňali z Jonatána jeho rúcho a obliekli ho do purpuru. Kráľov rozkaz vyplnili.
63 Potom ho kráľ posadil vedľa seba a svojim úradníkom prikázal: Choďte s ním doprostred mesta a rozhláste, že nikto nesmie žalovať na neho, nech sa to týka čohokoľvek. Nikto ho nesmie ničím obťažovať.
64 Keď tí, čo ho očierňovali, videli jeho slávu, ktorá bola rozhlásená, a keď ho videli oblečeného do purpuru, všetci utiekli.
65 Kráľ ho slávnostne uctil a zapísal medzi svojich popredných priateľov. Urobil ho vojvodcom a miestodržiteľom.
66 Potom sa Jonatán vrátil pokojne a plný radosti do Jeruzalema.
Víťazstvo nad Apollóniom
67 V roku stošesťdesiatpäť[*] Bolo to v roku 147 pred Kr. prišiel Demetriov syn Demetrios z Kréty do krajiny svojich otcov.
68 Dopočul sa o tom kráľ Alexander, veľmi ho to zarmútilo a vrátil sa do Antiochie.
69 Demetrios ustanovil Apollónia za správcu Koilesýrie; ten zhromaždil veľké vojsko, utáboril sa pred Jamniou a veľkňazovi Jonatánovi poslal posolstvo tohto znenia:
70 Ty jediný si sa postavil proti nám. Pre teba som sa dostal do hanby a posmechu. Prečo práve ty uplatňuješ moc proti nám v horských oblastiach?
71 Ak sa spoliehaš na svoje vojenské oddiely, zostúp k nám na rovinu a tu si zmerajme sily, lebo na mojej strane je vojenská moc miest.
72 Len sa opýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní, ktorí nám pomáhajú. Povedia, že proti nám nemôžete obstáť, lebo tvoji otcovia už dva razy boli zahnaní na útek vo vlastnej krajine.
73 Ani teraz nebudeš vládať proti toľkej jazde a vojsku obstáť na rovine, kde niet kameňa ani skaly, ani miesta na útek.
74 Keď Jonatán počul Apollóniove reči, bol do krajnosti pobúrený. Vybral si desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon mu vyšiel v ústrety na pomoc.
75 Utáboril sa pri Joppe. Obyvatelia pred ním zamkli mesto, keďže v Joppe bola Apollóniova posádka. Jonatánovi vojaci sa teda dali do boja proti mestu.
76 Obyvatelia sa naľakali a otvorili brány. Jonatán sa zmocnil Joppe.
77 Keď sa o tom dopočul Apollónios, zobral tritisíc jazdcov a veľké vojsko a vyšiel k Azótu, akoby chcel tadiaľ prejsť. No súčasne prenikol na rovinu, pretože mal mnoho jazdcov a spoliehal sa na nich.
78 Jonatán sa hnal za ním do Azótu a vojská sa dali do boja.
79 Apollónios v úkryte nechal tisíc jazdcov v ich tyle.
80 Jonatán zbadal, že za ním je záloha. Obkľúčili jeho vojsko a od rána do večera ostreľovali šípmi jeho ľud.
81 No ľud vydržal, ako prikázal Jonatán, až sa kone nepriateľov unavili.
82 Vtedy vyviedol Šimon svoje vojsko a napadol nepriateľský šík, lebo jazda už bola unavená. Porazil ich a oni utiekli.
83 Jazda sa roztrúsila po rovine. Tak utiekli do Azótu a vošli do Bét-Dágona, svojej modlárskej svätyne, aby sa zachránili.
84 Vtedy Jonatán podpálil Azót a mestá okolo neho. Vyplienil ich a ohňom spálil aj chrám Dágona, i tých, čo doň utiekli.
85 Tých, čo padli mečom, spolu so spálenými, bolo asi osemtisíc mužov.
86 Potom Jonatán odtiaľ odišiel a utáboril sa pred Aškalónom. Obyvatelia mesta vyšli a vítali ho s veľkou slávou.
87 Nato sa Jonatán s veľkou korisťou vrátil do Jeruzalema spolu so svojimi ľuďmi.
88 Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, ešte slávnostnejšie si uctil Jonatána.
89 Poslal mu zlatú sponu, ako je zvykom obdarovať kráľovských príbuzných. Dal mu aj Ekrón a celé jeho územie do vlastníctva.
Smrť Ptolemaia a Alexandra
11 1 Egyptský kráľ zozbieral veľké vojsko, toľko, ako je piesku na morskom brehu, k tomu i mnohé lode. Pokúšal sa ľstivo zmocniť Alexandrovho kráľovstva a pripojiť ho k svojmu kráľovstvu.
2 So slovami o mieri sa vydal do Sýrie. Obyvatelia miest mu otvárali brány a išli mu v ústrety, lebo kráľ Alexander vydal nariadenie, aby mu vyšli v ústrety, keďže Ptolemaios bol jeho tesťom.
3 Keď však Ptolemaios vošiel do miest, do každého mesta dal vojenskú posádku.
4 Keď sa priblížili k Azótu, ukázali mu vypálený Dágonov chrám i zrúcaniny Azótu a jeho okolia, porozhadzované mŕtvoly a telá spálených v boji. Nakopili ich totiž popri ceste, ktorou kráľ išiel.
5 Potom rozprávali kráľovi, čo urobil Jonatán, aby ho znevážili. Ale kráľ mlčal.
6 Vtedy Jonatán pompézne vyšiel v ústrety kráľovi do Joppe. Obaja sa pozdravili a prenocovali tam.
7 Jonatán sprevádzal kráľa až po rieku, ktorá sa volá Eleuteros. Potom sa vrátil do Jeruzalema.
8 Kráľ Ptolemaios sa však zmocnil miest na pobreží až po prímorskú Seleukiu. Mal voči Alexandrovi nečestné úmysly.
9 Ku kráľovi Demetriovi poslal poslov s odkazom: Nože, uzavrime spolu zmluvu a dám ti svoju dcéru, ktorú mal Alexander. Budeš panovať v kráľovstve svojho otca.
10 Lebo som oľutoval, že som mu dal svoju dcéru, veď sa ma pokúšal zabiť.
11 Takto teda znevážil Alexandra, aby vzbudil v Demetriovi túžbu po jeho kráľovstve.
12 Vzal mu svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak sa s Alexandrom odcudzili a ich nepriateľstvo sa stalo zjavným.
13 Potom Ptolemaios vtiahol do Antiochie a nasadil si korunu Ázie. Nasadil si teda na hlavu dve koruny: korunu Egypta aj Ázie.
14 Kráľ Alexander bol však v tom čase v Cilícii, lebo jej obyvatelia sa chceli od neho odtrhnúť.
15 Keď sa to Alexander dozvedel, vydal sa proti nemu do boja. Ptolemaios vytiahol a postavil sa proti nemu tvrdou rukou, až ho prinútil na útek.
16 Alexander utiekol do Arábie, aby tam našiel ochranu. Tak kráľ Ptolemaios triumfoval.
17 Arab Zabdíel odťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemaiovi.
18 Na tretí deň však zomrel aj kráľ Ptolemaios. Posádky v jeho pevnostiach pozabíjali obyvatelia opevnených miest.
19 Potom, v roku stošesťdesiatsedem[*] Bolo to v roku 145 pred Kr., začal panovať Demetrios.
Evanjelium podľa Lukáša
12 32 Neboj sa, maličké stádo, lebo sa zapáčilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.
33 Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Urobte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí.
34 Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
Výzva bedliť
35 Majte bedrá opásané a lampy zažaté!
36 Buďte podobní ľuďom, ktorí čakajú na svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.
37 Blahoslavení sú sluhovia, ktorých pán nájde bedliť. Amen, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu, pristúpi a bude ich obsluhovať.
38 Či už príde pred polnocou, alebo až nad ránom a nájde ich bedliť, sú blahoslavení.
39 Uvedomte si: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vlámať sa do svojho domu.
40 Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.
Podobenstvo o vernom sluhovi
41 Peter mu povedal: Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám alebo aj všetkým?
42 Pán mu odpovedal: Kto je teda verný a rozumný správca, ktorého pán ustanovil nad svojimi služobníkmi, aby im načas dával určenú stravu?
43 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde robiť tak.
44 Pravdivo vám hovorím: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.
45 Ale keby si ten sluha v srdci povedal: Môj pán mešká a nechodí, a začal by biť sluhov a slúžky, jesť a opíjať sa,
46 pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej netuší. Vykáže ho a dá mu podiel s nevernými.
47 Ten sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a neplnil jeho vôľu, bude veľmi bitý.
48 Ten však, ktorý ju nepoznal a urobil by niečo, čo si zaslúži bitku, bude menej bitý. Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať. Od toho, komu veľa zverili, budú aj viac žiadať.
Ježiš — príčina rozdelenia
49 Oheň som prišiel vrhnúť na zem. A čo chcem? Len aby už vzbĺkol!
50 Krstom mám byť pokrstený a ako je mi úzko, kým sa to nestane!
51 Myslíte si, že som prišiel darovať na zemi pokoj? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.
52 Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom.
53 Rozdelia sa otec proti synovi
a syn proti otcovi,
matka proti dcére
a dcéra proti matke,
svokra proti neveste
a nevesta proti svokre.
Poznať znamenie čias
54 Potom povedal zástupom: Keď zbadáte na západe vystupovať oblak, hneď hovoríte, že príde lejak. A býva to tak.
55 A keď veje južný vietor, hovoríte, že bude horúčava. A býva.
56 Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete rozoznať. Ako to, že neviete rozoznať terajší čas?
Zmieriť sa s protivníkom
57 Prečo sami od seba neviete posúdiť, čo je spravodlivé?
58 Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou pokonať, aby ťa nezavliekol k sudcovi. Lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa uvrhne do väzenia.
59 Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nevrátiš aj posledný halier.
Príslovia
Predstavenie múdrosti
8 12 Ja, múdrosť, bývam s rozvážnosťou
a našla som schopnosť rozlišovať.
13 Mať bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo.
Neznášam pýchu, nadutosť, cestu zla
a ústa, čo prekrúcajú.
14 Mám dobrú radu a úspech,
ja som rozumnosť a mám silu.
15 S mojou pomocou králi kraľujú
a kniežatá vydávajú správne ustanovenia.
16 S mojou pomocou vládnu vladári,
vznešení a všetci spravodliví sudcovia.
17 Milujem tých, čo ma milujú.
Tí, čo ma túžobne hľadajú, nachádzajú ma.
18 Pri mne nájdu bohatstvo a česť,
trvalý blahobyt a spravodlivosť.
19 Moje plody sú lepšie než zlato, než rýdze zlato,
a moja úroda je lepšia než číre striebro.
20 Chodím po ceste spravodlivosti,
po chodníkoch práva,
21 aby som zadovážila majetok tým, čo ma milujú,
a naplnila ich pokladnice.