Čítania na deň: 14. 5. 2026 (Nanebovstúpenie Pána)
Deuteronómium — Piata Mojžišova kniha
Zákon o kňazoch
18 1 Léviovskí kňazi, celý Léviho kmeň, nebudú mať podiel ani dedičné vlastníctvo s Izraelom. Ich dedičným vlastníctvom budú Hospodinove ohňové obety; z nich budú žiť.
2 Nebudú mať dedičné vlastníctvo medzi svojimi bratmi. Ich dedičstvom bude sám Hospodin, ako im to sľúbil.
3 Podľa práva majú kňazi od ľudu, od tých, čo prinášajú na obetu býka alebo ovcu, dostať toto: kňaz dostane prednú lopatku, čeľusť a žalúdok.
4 Daj mu prvotiny svojho obilia, muštu a oleja i prvotiny vlny nastrihanej zo svojich oviec.
5 Jeho si totiž vyvolil Hospodin, tvoj Boh, zo všetkých tvojich kmeňov, aby bol on i jeho synovia po všetky dni v službe v mene Hospodina.
6 Ak levita, ktorý býva v niektorom z tvojich miest kdekoľvek v Izraeli, príde s veľkou túžbou na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin,
7 smie vykonávať službu v mene Hospodina, svojho Boha, ako ostatní jeho bratia leviti, ktorí tam slúžia Hospodinovi.
8 Bude požívať ten istý podiel bez ohľadu na to, čo môže každý získať z predaja otcovského majetku.
Zákon o prorokoch
9 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nenapodobňuj ohavnosti miestnych národov.
10 Nech nie je medzi vami nikto, kto by syna alebo dcéru previedol cez oheň[*] Previesť cez oheň: 1. spáliť na počesť Molocha; 2. v LXX: očistiť.: ani veštec zaoberajúci sa veštbami, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník,
11 ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani ten, čo by sa vypytoval duchov mŕtvych.
12 Každý totiž, kto koná tieto veci, je Hospodinovi ohavný. Hospodin, tvoj Boh, práve pre tieto ohavnosti tie národy vyháňa pred tebou.
13 Buď bezúhonný pred Hospodinom, svojím Bohom.
14 Národy, ktoré máš vyhnať, počúvajú vykladačov znamení a veštcov. Tebe to však Hospodin, tvoj Boh, nedovolil.
15 Hospodin, tvoj Boh, ti vzbudí proroka, ako som ja, spomedzi vás, z tvojich bratov. Toho poslúchajte.
16 Bude to tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň zhromaždenia, keď si vravel: Kiež už nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, a nevidím už ten veľký oheň, aby som nezomrel.
17 Hospodin mi povedal: Dobre to vraveli.
18 Vzbudím im proroka ako si ty spomedzi ich bratov. Do úst mu vložím svoje slová a on im povie všetko, čo mu prikážem.
19 Kto neposlúchne moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, toho vezmem na zodpovednosť.
20 No prorok, ktorý by sa v mojom mene opovážil hovoriť niečo, čo som neprikázal, alebo by hovoril v mene iných bohov, taký prorok nech zomrie.
21 Možno si pomyslíš: Podľa čoho poznáme, ktoré slovo nepovedal Hospodin?
22 Slovo, ktoré vysloví prorok v mene Hospodina a ono sa neuskutoční ani nesplní, je slovo, ktoré nehovoril Hospodin. Prorok to povedal len svojvoľne, preto sa toho neboj!
Útočiskové mestá
19 1 Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti dáva, a ty si ich podmaníš a budeš bývať v ich mestách a domoch,
2 oddeľ tri mestá uprostred krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil.
3 Uprav k nim cesty a na tri diely rozdeľ územie svojej krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, aby ta mohol ujsť každý, kto niekoho zabije.
4 Tak to bude s tým, kto niekoho zabije. Keď ta utečie, môže zostať nažive, ak svojho blížneho zabil neúmyselne a predtým ho nemal v nenávisti.
5 Keď niekto vyjde so svojím blížnym do lesa rúbať drevo a sekerou sa zaženie, aby zoťal strom, pričom mu z poriska odletí železo, ktoré priateľa zasiahne a smrteľne zraní, taký nech utečie do jedného z týchto miest a zostane nažive.
6 Vykonávateľ krvnej pomsty by v návale hnevu prenasledoval vraha a keby cesta bola veľmi dlhá, dostihol by ho a zabil. Vrah si však smrť nezaslúžil, lebo zabitého predtým nemal v nenávisti.
7 Preto ti prikazujem: Oddeľ tri mestá!
8 Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako pod prísahou sľúbil otcom, a dá ti celú krajinu, o ktorej povedal, že im ju dá,
9 zachovaj každý príkaz, ktorý ti dnes dávam: aby si miloval Hospodina, svojho Boha, a chodil po jeho cestách po všetky dni. Pridaj teda k tým trom mestám ešte ďalšie tri.
10 V tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, nech sa neprelieva nevinná krv, aby si za ňu neniesol vinu.
11 Keby niekto nenávidel svojho blížneho, striehol naňho, napadol by ho a udrel tak, že blížny by zomrel, a jeho vrah by potom do niektorého z týchto miest ušiel,
12 nech pošlú po neho starší mesta, nech ho odtiaľ vezmú a vydajú do rúk vykonávateľa krvnej pomsty, aby zomrel.
13 Nech sa nad ním tvoje oko nezľutuje. Tým sa odstráni preliatie nevinnej krvi z Izraela a budeš sa mať dobre.
Ochrana medze
14 Neposuň medzu svojho blížneho, ktorou predkovia určili tvoje dedičné vlastníctvo, čo dostaneš v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil.
Zákon o svedkoch
15 Jediný svedok nestačí usvedčiť niekoho z nejakej viny či nejakého hriechu, ktorého sa mohol dopustiť. Súdny výrok bude platný len na základe výpovedí dvoch alebo troch svedkov.
16 Ak proti niekomu povstane falošný svedok, aby ho obvinil z odpadlíctva,
17 nech sa sporné strany postavia pred Hospodina, pred kňazov a sudcov, ktorí vtedy budú v službe.
18 Potom sudcovia dôkladne preskúmajú prípad. Ak svedok falošne vypovedal proti svojmu bratovi,
19 urobte s ním to, čo hodlal urobiť on svojmu bratovi. Tým odstrániš zlo zo svojho stredu.
20 Ostatní sa to dopočujú, budú sa báť a už nedopustia, aby sa také zlo medzi vami opakovalo.
21 Tvoje oko nech sa nezľutuje. Život za život, oko za oko, zub za zub, ruka za ruku a noha za nohu.
Predpisy o vojenskej službe
20 1 Keď pôjdeš do boja proti svojim nepriateľom a uvidíš kone, vozy a ľud početnejší než si ty, neboj sa, pretože s tebou je Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta.
2 Krátko pred začiatkom boja predstúpi kňaz pred ľud a prehovorí.
3 Povie: Počuj, Izrael! Dnes sa chystáte do boja proti svojim nepriateľom. Neklesajte na mysli! Nebojte sa, neľakajte sa a nemajte z nich strach!
4 Veď Hospodin, váš Boh, ide s vami, bude bojovať za vás proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.
5 Potom prehovoria k ľudu predstavení: Je tu niekto, kto si postavil nový dom a ešte ho neposvätil? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by dom posvätil.
6 Je tu niekto, kto vysadil vinicu a ešte nezobral prvú úrodu? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by sa tešil z prvej úrody.
7 Je tu niekto, kto sa zasnúbil so ženou a ešte si ju nevzal? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by si ženu vzal.
8 Predstavení nech ďalej ľudu povedia: Je tu niekto, kto sa bojí a klesá na mysli? Nech odíde a vráti sa domov, aby nešíril strach medzi spolubojovníkmi.
9 Keď predstavení skončia príhovor, do čela ľudu sa postavia velitelia zástupov.
Dobývanie miest
10 Keď sa priblížiš k niektorému mestu, aby si ho dobyl, ponúkni mu mier.
11 Ak s mierom súhlasí a otvorí ti brány, všetok ľud, ktorý je v ňom, bude konať nútené práce a slúžiť ti.
12 Ak s tvojím mierovým návrhom nesúhlasí a pustí sa s tebou do boja, obľahni ho.
13 Keď ti ho Hospodin, tvoj Boh, vydá do rúk, všetko mužské v ňom pozabíjaj mečom.
14 Iba ženy a deti, dobytok a všetko, čo bude v meste, všetku jeho korisť ulúp. Užívaj korisť po svojich nepriateľoch, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh.
15 Podobne urob aj ostatným mestám, ktoré sú od teba veľmi vzdialené a nepatria k mestám miestnych národov.
16 V mestách týchto národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, nenecháš nič nažive.
17 Chetitov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Perizzejov, Chivvijov a Jebúsejov znič ničiacou kliatbou, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh,
18 aby vás nenaučili konať podľa všetkých svojich ohavností, ktoré robia pre svojich bohov. Prehrešili by ste sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu.
19 Ak budeš niektoré mesto obliehať dlhší čas a zmocníš sa ho, neznič jeho stromy a nevytínaj ich sekerou; veď z nich budeš jesť. Preto ich nevyrubuj! Je azda ovocný strom človekom, aby si ho obliehal?
20 Len stromy, o ktorých vieš, že nie sú ovocné, môžeš ničiť a rúbať, aby si z nich postavil, čo potrebuješ na obliehanie, kým sa nezmocníš mesta, ktoré bojuje proti tebe.
Žalmy
Pri babylonských riekach
137 1 Pri babylonských riekach,
tam sme sedávali a plakávali,
keď sme spomínali na Sion.
2 Tam sme na vŕby
vešali svoje citary.
3 Tí, čo nás ta odvliekli,
žiadali, aby sme im zaspievali;
veselý spev chceli tí, čo nás sužovali:
Zaspievajte nám sionské piesne!
4 Ako by sme mohli spievať
pieseň Hospodina v cudzej krajine?
5 Keby som zabudol na teba, Jeruzalem,
nech sa zabudne na moju pravicu!
6 Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie,
ak sa nerozpamätám na teba,
ak mi Jeruzalem nebude
vrcholom radosti.
7 Pripomeň, Hospodin, synom Edómu deň Jeruzalema,
keď volali: Zbúrajte, zbúrajte ho do základov!
8 Dcéra Babylon, ty ničiteľka,
blažený, kto ti primerane odplatí,
čo si nám spôsobila!
9 Blažený, kto tvoje deti
pochytá a roztrieska o skalu.
Skutky apoštolov
Pavol v Korinte
18 1 Potom sa rozlúčil s Aténami a prišiel do Korintu.
2 Tam našiel istého Žida, menom Akvila, pôvodom z Pontu, ktorý nedávno prišiel z Itálie, a jeho manželku Priscillu. Obaja prišli preto, lebo na základe Klaudiovho nariadenia museli všetci Židia opustiť Rím. K nim sa teda pridal,
3 a keďže ovládal ich remeslo, ostal u nich bývať a pracovať. Boli totiž výrobcami stanov.
4 Každú sobotu potom viedol rozhovory v synagóge a presviedčal Židov i Grékov.
5 Keď z Macedónska prišli Sílas a Timotej, Pavol sa celkom venoval kázaniu slova a dokazoval Židom, že Ježiš je Mesiáš.
6 Ale keď sa mu protivili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom.
7 Odišiel teda od nich a vošiel do domu človeka menom Títus Justus, ktorý uctieval Boha a jeho dom sa nachádzal v tesnom susedstve synagógy.
8 No predstavený synagógy Krispus spolu s celým svojím domom uveril v Pána a mnohí Korinťania, ktorí počúvali, uverili a dávali sa krstiť.
9 V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj!
10 Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu.
11 Usadil sa tam teda na rok a šesť mesiacov a kázal im Božie slovo.
12 Keď bol Gallio prokonzulom v Achájsku, Židia jednomyseľne povstali proti Pavlovi a predviedli ho pred súdnu stolicu
13 s tvrdením: Tento človek navádza ľudí, aby uctievali Boha v rozpore so zákonom.
14 Pavol sa už-už chystal otvoriť ústa, no Gallio povedal Židom: Židia! Keby išlo o nejakú krivdu alebo zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí.
15 No ak sú to spory o slová, mená alebo o váš zákon, tak si to vybavte sami. V takýchto veciach ja nechcem byť sudcom.
16 A odohnal ich od súdnej stolice.
17 Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sóstena a zbili ho priamo pred súdnou stolicou. Ale Gallio tomu nevenoval pozornosť.
Pavlov návrat do Antiochie
18 Pavol tam zostal ešte mnoho dní. Potom sa však s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať vlasy, lebo dal sľub[*] Nazirejský sľub..
19 Keď prišli do Efezu, nechal ich tam. Sám vošiel do synagógy a viedol rozhovory so Židmi.
20 Keď ho prosili, aby zostal dlhšie, nesúhlasil,
21 no pri rozlúčke povedal: Ak to bude Boh chcieť, znova sa k vám vrátim. A odplavil sa z Efezu.
22 Keď prišiel do Cézarey, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie.
Príslovia
14 19 Zlí sa skláňajú pred dobrými
a bezbožníci v bránach spravodlivého.