Čítania na deň: 18. 10. 2026
Druhá kniha Makabejcov
Nikanorova výprava a Alkimove intrigy
14 1 O tri roky neskôr sa Júdovi ľudia dozvedeli, že Seleukov syn Demetrios sa po medzipristátí v Tripolise priplavil so silným vojskom a loďstvom
2 a potom, čo dal zabiť Antiocha a jeho tútora Lyziáša, zmocnil sa krajiny.
3 Istý Alkimos, bývalý veľkňaz, ktorý sa v čase rozbrojov bez donútenia poškvrňoval, pochopil, že sa už nijakým spôsobom nemôže zachrániť a tobôž nie získať prístup k svätému oltáru.
4 Preto v stopäťdesiatom prvom roku prišiel ku kráľovi Demetriovi, priniesol mu zlatý veniec, palmovú ratolesť a okrem toho niekoľko olivových vetvičiek, aké sa zvyčajne používali v chráme. V ten deň nepodnikol nič iné.
5 Keď ho však Demetrios pozval na zasadanie rady a vypytoval sa, aká je situácia medzi Židmi a aké majú plány, chopil sa príležitosti uplatniť svoj nerozumný zámer a odpovedal:
6 Skupina Židov, ktorí sa nazývajú chasidi a ktorých vedie Júda Makabejský, podnecujú vojny a vyvolávajú vzbury. Nedovoľujú, aby sa ríša dožila trvalého pokoja.
7 Preto som bol zbavený svojej dedičnej hodnosti — hovorím o veľkňazskom úrade — a prišiel som sem,
8 a to predovšetkým z úprimnej starostlivosti o záujmy kráľa a okrem toho aj z ohľadu na svojich spoluobčanov. Lebo pre nerozumnosť spomenutých ľudí je ťažko postihnutý celý náš národ.
9 Moja rada, kráľ: Ráč preskúmať toto všetko do podrobností a ujmi sa našej krajiny a nášho sužovaného ľudu, veď si známy svojou ľudomilnosťou, ktorá každému vychádza v ústrety.
10 Lebo kým je Júda nažive, nebude v ríši pokoj.
11 Keď toto Alkimos povedal, ostatní kráľovi dôverníci nepriateľsky naladení proti Júdovi sa ponáhľali Demetria ešte viac podnecovať.
12 Kráľ si hneď povolal Nikanora, dovtedajšieho náčelníka oddielov slonov a ustanovil ho za správcu Judska.
13 Vyslal ho ta s rozkazom, aby zabil Júdu, aby rozprášil jeho spolubojovníkov a aby ustanovil Alkima za veľkňaza svätého chrámu.
14 Pohania v Judsku, ktorí utekali pred Júdom, húfne sa pridávali k Nikanorovi, lebo sa nazdávali, že nešťatie a pohromy Židov budú znamenať ich šťastie.
Zmierenie Júdu a Nikanora
15 Keď sa Židia dopočuli, že sa Nikanor približuje a že sa k nemu pripájajú pohania, sypali na seba prach a úpenlivo prosili toho, ktorý si pred vekmi vyvolil svoj ľud a vždy sa viditeľnými zásahmi ujímal svojho vlastníctva.
16 Na rozkaz veliteľa sa hneď pohli a pri dedine Dessau sa stretli s nepriateľom.
17 Keď sa Júdov brat Šimon zrazil s Nikanorom, takmer utrpel porážku, lebo ho nepriatelia znenazdania vydesili.
18 No keď Nikanor počul o veľkej chrabrosti Júdových spolubojovníkov a o ich oduševnení v bojoch za vlasť, vzdal sa úmyslu prelievať krv.
19 Poslal preto Posidónia, Teodota a Matatiáša, aby ponúkli a prijali záruky mieru.
20 Po veľmi dôkladnom preskúmaní podrobností veliteľ oboznámil vojakov so stavom vecí. Keď sa ukázalo, že majú rovnaký názor, vyjadrili súhlas s dohodou.
21 Určili deň, keď sa stretnú medzi štyrmi očami. Z jednej i z druhej strany vyšiel dopredu voz a postavili kreslá.
22 Júda rozostavil na vhodných miestach ozbrojených mužov, aby zabránil nečakanej nečestnosti zo strany nepriateľov. Spoločné rozhovory však prebiehali v ovzduší súladu.
23 Nikanor sa potom zdržiaval v Jeruzaleme a neurobil nič neprístojné. Prepustil zástupy, ktoré sa k nemu húfne nahrnuli.
24 Júdu mal stále pri sebe a bol tomuto mužovi srdečne naklonený.
25 Povzbudzoval ho, aby sa oženil a mal deti. Júda sa oženil, mal sa dobre a tešil sa zo života.
26 Keď Alkimos videl vzájomnú zhodu medzi Nikanorom a Júdom, zadovážil si odpis uzavretých zmlúv, išiel s nimi k Demetriovi a žaloval, že Nikanor má protištátne zámery, pretože určil Júdu, zákerného nepriateľa ríše, za svojho nástupcu.
27 Tieto obvinenia z úst tohto podliaka zaúčinkovali na kráľa tak, že vzbĺkol hnevom a v rozčúlení napísal Nikanorovi. Oznámil mu, že vonkoncom nesúhlasí so zmluvami, a prikázal, aby ihneď poslal toho Makabejca v putách do Antiochie.
28 Keď sa to Nikanor dozvedel, ohromilo ho to. Veľmi ťažko sa zmieroval s tým, že by mal zrušiť, čo už bolo dohodnuté. Veď ten druhý sa nedopustil nijakého bezprávia.
29 Kráľovi však odporovať nemohol. Preto striehol na vhodnú príležitosť, keď to bude môcť vykonať úskokom.
30 Lenže Makabejec si všimol, že Nikanor sa voči nemu správa chladnejšie a že pri stretnutiach je menej zdvorilý ako zvyčajne. Z toho usúdil, že táto odmeranosť neveští nič dobré, a tak zhromaždil okolo seba nemalý počet svojich ľudí a skrýval sa pred Nikanorom.
31 Keď si Nikanor uvedomil, že ho Júda šikovne oklamal, prišiel k veľkému svätému chrámu, práve keď kňazi prinášali predpísané obety. Rozkázal, aby mu toho muža vydali.
32 Keď pod prísahou tvrdili, že nevedia, kde je teraz ten, ktorého hľadá,
33 vystrel svoju pravicu proti chrámu a zaprisahal sa: Ak mi nevydáte Júdu zviazaného, zrovnám tento Boží dom so zemou. Zrúcam obetný oltár a postavím tu nádherný chrám Dionýzovi!
34 Po týchto slovách odišiel. Kňazi však vystreli ruky k nebu a vzývali toho, ktorý vždy vedie boj za náš národ:
35 Tebe, Pánovi všetkého, hoci nič nepotrebuješ, sa zapáčilo mať príbytok medzi nami.
36 Teraz, svätý Pane, od ktorého vychádza každé posvätenie, zachovaj naveky bez poškvrny tento nedávno očistený dom.
Razisova smrť
37 Istého Razisa, jedného z jeruzalemských starších, udali u Nikanora. Bol to muž, ktorý miloval spoluobčanov a mal vynikajúcu povesť. Pre jeho dobrotu ho nazývali otcom Židov.
38 Veď len nedávno, za čias roztržky, ho obžalovali, že sa neochvejne drží židovstva; bol totiž ochotný za židovstvo so všetkou horlivosťou vydať telo i dušu.
39 Nikanor chcel dať jasne najavo svoj odpor voči Židom, preto poslal vyše päťsto vojakov, aby ho zadržali.
40 Myslel si, že im jeho zatknutím spôsobí ťažký úder.
41 Keď sa vojenské roty už-už mali zmocniť veže a vylomiť bránu do dvora, a keď im kázali priniesť oheň a podpáliť brány, Razis, obkľúčený zo všetkých strán, nastavil meč proti sebe.
42 Radšej chcel čestne zomrieť než padnúť do rúk hriešnikom a svoju šľachetnosť vystaviť nedôstojnej potupe.
43 V tej náhlivosti a rozčúlení sa však nezasiahol presne. Medzitým už roty vnikali dnu cez brány, a tak vybehol odvážne na múr a udatne sa vrhol na zástup.
44 Vojaci sa rýchlo rozostúpili, takže vznikla medzera a on padol doprostred na prázdne miesto.
45 Ešte žil a plný vášnivého hnevu sa postavil. Prúdom sa mu valila krv z bolestivých rán. Behom prenikol cez zástupy a zastal na strmej skale.
46 Keď už celkom stiekol z krvi, vytrhol si vnútornosti a oboma rukami ich hodil na zástupy. Pritom vzýval Vládcu života a ducha, aby mu ich znova vrátil. Takto opustil tento svet.
Nikanorova pýcha
15 1 Keď sa Nikanor dozvedel, že Júdovi stúpenci sa zdržiavajú v osadách na území Samárie, usúdil, že bude pre neho celkom bezpečné napadnúť ich v deň odpočinku.
2 No Židia, ktorí boli z donútenia v jeho sprievode, mu hovorili: Nezahub ich takto surovo a barbarsky! Rešpektuj deň, ktorý osobitne vyznačil cťou a svätosťou ten, ktorý všetko vidí.
3 No ten trojnásobne prekliaty ničomník sa spýtal: Vari jestvuje na nebi nejaký vládca, ktorý prikázal svätiť sobotný deň?
4 Oni mu jasne povedali: Áno, živý Pán. On sám, vládca v nebi, prikázal zachovávať siedmy deň.
5 On však odvetil: Ja som zasa vládca na zemi a prikazujem chopiť sa zbraní a byť kráľovi plne k službám. Napriek tomu nebol schopný vykonať svoj krutý zámer.
Júdov sen
6 Nikanor sa vo svojej veľkej pýche vystatoval a pomýšľal na to, že postaví verejný pamätník víťazstva nad Júdovými mužmi.
7 Makabejec však neprestával dúfať a v hlbokej nádeji sa spoliehal na Pánovu pomoc.
8 Povzbudzoval svojich, aby nemali strach z útoku pohanov, aby pamätali, koľkokrát sa im už dostalo pomoci z neba. Nech aj teraz očakávajú víťazstvo, ktoré im udelí Všemohúci.
9 Upokojoval ich slovami zákona a prorokov, pripomenul im boje, ktoré už vybojovali, a tak vystupňoval ich odvahu.
10 Keď v nich prebudil oduševnenie, posmeľoval ich ešte ďalej: poukazoval na to, ako pohania nedodržiavajú zmluvy a porušujú prísahy.
11 Každého z nich vyzbrojil nie istotou, ktorú poskytujú štíty a oštepy, ale tým, že im dobrými slovami dodával odvahu. Okrem toho im vyrozprával sen, naozaj vierohodné videnie v bdelom stave, ktoré všetkých potešilo.
12 Videl toto: Ukázal sa mu niekdajší veľkňaz Oniáš, vznešený a dobrý muž, skromného vystupovania, miernych spôsobov, uhladený v reči, ktorý od detstva pestoval cnosť každého druhu. Videl ho, ako vystiera ruky a modlí sa za židovskú pospolitosť.
13 Potom sa mu zjavil iný muž, nápadne bielovlasý a velebný, ktorého obklopovala zázračná a veľkolepá vznešenosť.
14 Nato sa ujal Oniáš slova a povedal: To je priateľ našich bratov, ktorý sa veľa modlí za národ a za sväté mesto — Boží prorok Jeremiáš.
15 Potom Jeremiáš vystrel pravicu a odovzdal Júdovi zlatý meč so slovami:
16 Prijmi tento svätý meč ako dar od Boha. Ním premôžeš nepriateľov.
17 Takéto naozaj krásne Júdove slová podnietili duše mládencov k udatnosti a vliali im mužnú odvahu a povzbudili ich. Odhodlali sa, že nebudú viesť zdĺhavú vojnu, ale že chrabro udrú a s nasadením všetkých síl v boji muža proti mužovi rozhodnú o všetkom, lebo bolo ohrozené aj mesto, aj náboženstvo, aj chrám.
18 Strach mali aj o ženy, deti, ako aj o bratov a príbuzných, ale najviac a predovšetkým ich trápil strach o svätý chrám.
19 Tí, čo ostali v meste, cítili nemalú úzkosť, lebo mali obavu zo zrážky na otvorenom mieste.
20 Všetci očakávali rozhodnutie, ktoré malo prísť. Nepriatelia už sústredili svoje sily, zoradili vojsko do šíku, rozostavili zvieratá na vhodné miesta a jazdu umiestnili na krídla.
Júdova modlitba
21 Keď Makabejec zbadal príchod takého množstva vyzbrojeného zbraňami rozličného druhu a zúrivosť slonov, vystrel ruky k nebu a vzýval Pána, ktorý robí divy. Vedel totiž, že nezáleží na zbraniach, ale na tom, že ak usúdi Pán, zabezpečí víťazstvo tým, ktorých uzná za hodných.
22 V modlitbe ho vzýval takto: Pane, ty si poslal svojho anjela za vlády judského kráľa Chizkiju a on zahubil stoosemdesiatpäťtisíc mužov zo Sancheríbovho tábora.
23 Aj teraz, Vládca nebies, pošli dobrého anjela pred nami, aby vzbudil strach a hrôzu.
24 Kiež tvoje mocné rameno rozdrví tých, čo s rúhaním tiahnu proti tvojmu svätému ľudu. Týmito slovami skončil.
Nikanorova smrť
25 Nikanorovo vojsko postupovalo za zvukov trúb a bojových piesní.
26 Júdovi muži sa vrhli na nepriateľov so vzývaním Boha a s modlitbami.
27 Rukami bojovali, v srdciach sa modlili k Bohu a tak pozabíjali nie menej ako tridsaťpäťtisíc nepriateľov a veľmi sa tešili zo zjavného Božieho zásahu.
28 Keď sa boj skončil a naradostení sa vracali, zistili, že Nikanor padol v plnej zbroji.
29 Tu sa strhol radostný krik a velebili Vládcu rečou svojich otcov.
30 Júda, ktorý bol telom i dušou vždy a všade prvým bojovníkom za svojich spoluobčanov a od mladosti verne zachoval oddanosť k ľuďom svojho národa, vydal rozkaz, aby Nikanorovi odťali hlavu a ruku až po plece a zaniesli to do Jeruzalema.
31 Keď ta prišiel, zvolal ľudí svojho národa, pred obetný oltár postavil kňazov a poslal aj po tých, čo boli v pevnosti.
32 Nato ukázal hlavu bohorúhača Nikanora a ruku toho ničomníka, ktorú vo svojej veľkej pýche vystrel proti svätému príbytku Všemohúceho.
33 Jazyk bezbožného Nikanora dal vyrezať, rozsekať na kúsky a hodiť vtákom za pokrm. Rameno dal zavesiť pred chrám ako znamenie trestu za nerozumnosť.
34 Vtedy všetci, obrátení k nebu, takto velebili Pána, ktorý zjavil svoju moc: Požehnaný, ktorý zachoval svoje miesto nepoškvrnené.
35 Júda vyvesil odťatú Nikanorovu hlavu na hradný múr na všetkým viditeľné a jasné znamenie Pánovej moci.
36 Všetci sa verejným hlasovaním jednomyseľne uzniesli, že nikdy nepripustia, aby tento deň upadol do zabudnutia, a že ho budú svätiť trinásty deň dvanásteho mesiaca — ktorý sa po sýrsky volá ádar, teda deň pred Mardochejovým sviatkom.
Doslov
37 Takto sa to teda skončilo s Nikanorom. Keďže od tých čias je mesto v moci Hebrejov, aj ja tu končím svoje rozprávanie.
38 Ak je zostavené pútavo a výstižne, dosiahol som, čo som zamýšľal. Ak je však jednoduché a priemerné, aj tak som urobil, čo bolo v mojich silách.
39 Piť samé víno alebo samú vodu je odporné, ale víno zmiešané s vodou chutí lahodne a pôsobí radostnú náladu, nech takisto potešia moje usporiadané slová uši tých, čo si vypočujú toto rozprávanie. A týmto končím.
Žalmy
Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno!
105 1 Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno!
Medzi národmi oznamujte jeho skutky!
2 Spievajte mu, hrajte mu!
Rozprávajte o všetkých jeho divoch!
3 Chváľte sa jeho svätým menom!
Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina!
4 Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc,
ustavične hľadajte jeho tvár!
5 Spomínajte na divy, ktoré konal,
na znamenia a na rozsudky jeho úst,
6 vy, potomstvo Abraháma, jeho služobníka,
synovia Jákoba, jeho vyvolení!
7 On, Hospodin, je náš Boh,
jeho rozhodnutia platia na celej zemi.
8 Večne pamätá na svoju zmluvu,
na slovo, ktoré dal tisícom pokolení.
9 Uzavrel ju s Abrahámom
a prísahou potvrdil Izákovi,
10 ako zákon ju určil Jákobovi,
Izraelovi ako večnú zmluvu,
11 keď povedal: Tebe dám krajinu Kanaán
do dedičného vlastníctva.
12 Keď ich v nej bol ešte malý počet,
sotva hŕstka, a boli len cudzincami,
13 keď putovali od národa k národu,
z jedného kráľovstva k inému ľudu,
14 nedovolil, aby ich niekto utláčal,
pre nich pokarhal aj kráľov:
15 Nedotýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom!
16 Skôr než na krajinu dopustil hlad
a pozbavil ich chleba[*] Hebr. polámal každú palicu chleba, t. j. palicu na prepravu chleba.,
17 poslal pred nimi muža,
Jozefa, ktorého predali do otroctva.
18 Nohy mu zovreli do okov,
hrdlo mu zvierali v železách,
19 kým sa nesplnilo jeho slovo,
kým reč Hospodina nepotvrdila jeho nevinu.
20 Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali,
vládca národov ho oslobodil.
21 Ustanovil ho za pána svojho domu,
za vládcu nad celým svojím majetkom,
22 aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.
Evanjelium podľa Lukáša
Podobenstvo o desiatich hrivnách
19 11 Keď to počúvali, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že už-už sa zjaví Božie kráľovstvo.
12 Povedal teda: Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.
13 Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien[*] Gr. mna, staroveká peňažná jednotka. a povedal im: Obchodujte s nimi, kým neprídem.
14 Ale občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval.
15 Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko ktorý obchodovaním získal.
16 Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien.
17 On mu povedal: Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v nepatrnej veci, ujmi sa vlády nad desiatimi mestami!
18 Prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien.
19 Tomu povedal: Ty vládni nad piatimi mestami!
20 Iný prišiel a hovoril: Pane, hľa, tu je tvoja hrivna. Mal som ju uloženú v šatke.
21 Bál som sa ťa, lebo si prísny človek. Berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.
22 Tomu povedal: Zlý sluha! Budem ťa súdiť podľa toho, čo si povedal. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial.
23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňažníkom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?
24 A prítomným povedal: Vezmite mu hrivnu a dajte ju tomu, čo má desať.
25 Oni mu povedali: Pane, veď ten má desať hrivien!
26 Hovorím vám: Každému, kto má, bude pridané, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
27 A napokon, mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pozabíjajte ich predo mnou.
Príslovia
15 15 Všetky dni utrápeného sú zlé,
no radostné srdce má neprestajné hody.
16 Lepšie je mať málo a bázeň pred Hospodinom
než veľký poklad a preň nepokoj.