Čítania na deň: 21. 5. 2024 (Utorok v Turíčnej oktáve)

Jozua Príkaz rozdeliť krajinu 13 1 Keď bol Jozua starý a pokročilý vekom, povedal mu Hospodin: Ty si už starý a pokročilý vekom, no zostalo ešte mnoho územia, ktoré treba obsadiť. 2 Toto je územie, ktoré ešte zostalo: všetky oblasti Filištíncov a všetkých Gešúrejov 3 počnúc od Šíchora, ktorý tečie na východ od Egypta až po severnú hranicu Ekrónu, ktorý sa počíta ku Kanaánu, a päť filištínskych kniežatstiev: gazanské, ašdódske, aškalónske, gátske a ekrónske; ďalej Avvijci, 4 z juhu celé územie Kanaánčanov a Meára, ktorá patrí Sidončanom, až po Afék, po územie Amorejčanov; 5 ďalej územie Gebalčanov a celý Libanon na východe od Baál-Gádu po úpätie vrchu Chermón, až ta, kde sa prichádza do Chamátu. 6 Ja zaženiem všetkých, ktorí bývajú na pohorí od Libanonu až po Misrefót-Majim a všetkých Sidončanov spred Izraelitov, ty len lósom rozdeľ krajinu do dedičného vlastníctva Izraelu, ako som ti prikázal. 7 Teraz teda rozdeľ túto krajinu do vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menaššeho. 8 Rúbenovci a Gádovci zaujali s druhou polovicou kmeňa Menašše dedičný podiel, ktorý im dal Mojžiš za Jordánom na východe; ako im ho dal Mojžiš, služobník Hospodinov: 9 od Aróeru, ktorý leží na brehu potoka Arnón, a od mesta, ktoré je uprostred údolia, i celú rovinu Médeba až po Dibón, 10 všetky mestá amorejského kráľa Síchona, ktorý vládol v Chešbóne, až po územie Amónčanov, 11 Gileád i územie Gešúrejov a Maachánčanov, celé pohorie Chermónu a celý Bášan až po Salchu, 12 celé kráľovstvo bášanského Óga, ktorý panoval v Aštaróte a Edrei. Ten zostal ešte zo zvyšku Refájov, ktorých Mojžiš porazil a vyhnal. 13 Izraeliti však nevyhnali Gešúrejov a Maachánčanov, preto tí ostali bývať medzi Izraelitmi dodnes. Zajordánske kmene 14 Mojžiš len Léviho kmeňu nedal dedičný podiel. Spaľované obety Hospodina, Boha Izraela, sú ich dedičným podielom, ako im prisľúbil. 15 Mojžiš dal kmeňu Rúbenovcov dedičstvo podľa ich rodov: 16 Pripadlo im územie od Aróeru, ktoré leží na brehu potoka Arnón, spolu s mestom uprostred údolia, ďalej celá rovina po Médebu, 17 Chešbón a všetky jeho mestá, ktoré ležia na rovine, Dibón, Bámot-Baál, Bét Baál-Meón, 18 Jahac, Kedemót, Méfaat, 19 Kirjatajim, Sibma, Ceret-Šáchar na kopci v údolí, 20 Bét-Peór, úbočia Pisgy, Bét-Ješimót, 21 všetky mestá na rovine a celé kráľovstvo amorejského kráľa Síchona, ktorý vládol v Chešbóne. Mojžiš porazil jeho aj midjánske kniežatá Eviho, Rekema, Cúra, Chúra a Rébu, ako aj kniežatá Síchona, ktoré bývali v krajine. 22 Izraeliti zabili mečom aj veštca Bileáma, Beórovho syna, spolu s ostatnými pobitými. 23 Hranicou Rúbenovcov bol Jordán a jeho pobrežie. Toto je dedičné vlastníctvo Rúbenovcov podľa ich rodov. Toto sú ich mestá a dediny. 24 Mojžiš dal dedičstvo kmeňu Gádovcov podľa rodov. 25 Pripadlo im územie Jázer, všetky mestá v Gileáde a polovica krajiny Amónčanov až po Aróer, ktorý leží na východ od Rabby, 26 od Chešbónu po Rámat-Micpe a Betónim, od Machanajimu až po územie Ló-Debaru. 27 V údolí dostali Bét-Háram, Bét-Nimrá, Sukkót, Cáfon, zvyšok kráľovstva chešbónskeho kráľa Síchona, Jordán a jeho pobrežie až po pobrežie jazera Kinneret na východnej strane Jordána. 28 To je dedičné vlastníctvo Gádovcov podľa ich rodov, ich mestá a dediny. 29 Mojžiš dal polovici kmeňa Menaššeho jeho dedičstvo. Polovici kmeňa Menašše podľa jeho rodov pripadlo toto: 30 územie od Machanajimu, celý Bášan, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, všetky Jaírove dediny, ktoré ležia v Bášane, spolu šesťdesiat miest, 31 polovicu Gileádu, Aštarótu a Edrei, mestá Ógovho kráľovstva v Bášane. To pripadlo potomkom Makíra, syna Menaššeho, polovici Makírovcov podľa ich rodov. 32 Toto rozdelil Mojžiš na Moábskych stráňach za Jordánom, východne od Jericha. 33 Léviovmu kmeňu nedal Mojžiš dedičné vlastníctvo, lebo Hospodin, Boh Izraela, je podľa prísľubu jeho dedičným vlastníctvom. Kálebov podiel 14 1 Toto sú územia, ktoré Izraeliti dostali v Kanaáne, ako im ich dali do dedičstva Eleazár a Jozua, syn Núna, a rodoví predáci izraelských kmeňov. 2 Dedičné vlastníctvo dostali lósom, ako to prostredníctvom Mojžiša Hospodin prikázal dať deviatim kmeňom a pol kmeňu. 3 Len dvom kmeňom a pol kmeňu dal Mojžiš dedičné vlastníctvo za Jordánom, ale Léviovcom nedal dedičné vlastníctvo medzi nimi, 4 pretože potomkovia Jozefovi tvorili dva kmene: Menašše a Efrajim. Léviovcom však nedal dedičný podiel v krajine, iba mestá na bývanie a priľahlé pasienky pre dobytok a stáda. 5 Izraeliti urobili, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a rozdelili krajinu. 6 Vtedy prišli Júdovci k Jozuovi v Gilgále a Kenizzej Káleb, syn Jefunneho, mu povedal: Ty vieš, čo povedal Hospodin Božiemu mužovi Mojžišovi v Kádeš-Barnei o mne a o tebe. 7 Mal som štyridsať rokov, keď ma služobník Hospodinov Mojžiš poslal z Kádeš-Barney preskúmať krajinu. Ja som mu podal správu podľa svojho svedomia. 8 Moji bratia, čo šli so mnou, prestrašili srdce ľudu. Ja som sa však pridŕžal Hospodina, svojho Boha. 9 V ten deň Mojžiš prisahal: Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude dedičným vlastníctvom tebe a tvojim synom naveky, lebo si sa vždy pridŕžal Hospodina, môjho Boha. 10 Hospodin ma doteraz zachoval nažive, ako sľúbil. Uplynulo už štyridsaťpäť rokov odvtedy, ako to Hospodin povedal Mojžišovi, keď Izrael chodil po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov. 11 Ešte aj dnes som taký silný, ako keď ma vyslal Mojžiš. Aj dnes mám takú silu ísť do boja, akú som mal vtedy. 12 Preto daj mi teraz toto pohorie, o ktorom hovoril Mojžiš v onen deň, lebo sám si vtedy počul, že tam sú Anákovci a veľké opevnené mestá. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, ako povedal Hospodin. 13 Jozua požehnal Káleba, syna Jefunneho, a za dedičné vlastníctvo mu dal Hebron. 14 Takto sa stal Hebron dedičným vlastníctvom Kenizzeja Káleba, syna Jefunneho, a je ním dodnes, pretože sa vždy pridŕžal Hospodina, Boha Izraela. 15 Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba. Arba bol totiž najväčším človekom medzi Anákovcami. Krajina mala pokoj od vojny. Žalmy Ako dobré je ospevovať nášho Boha 147 1 Haleluja! Ako dobré je ospevovať nášho Boha, je to príjemné a patrí sa ho chváliť. 2 Hospodin buduje Jeruzalem a zhromažďuje rozohnaných z Izraela; 3 uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje im rany. 4 On určil počet hviezd a všetky volá po mene. 5 Veľký a všemocný je náš Pán, jeho múdrosť je nesmierna. 6 Hospodin sa ujíma pokorných, bezbožných ponižuje až po zem. 7 Spievajte Hospodinovi pieseň vďaky, spievajte nášmu Bohu pri zvuku citary. 8 Nebesia zahaľuje mračnami, na zem zosiela dážď, vŕšky odieva trávou. 9 Dobytku dáva krmivo a mladým havranom, čo si krákaním žiadajú. 10 Nekochá sa v sile koňa, nemá záľubu v svaloch muža. 11 Hospodin má záľubu v tých, čo sa ho boja, v tých, čo sa spoliehajú na jeho milosť. Skutky apoštolov 25 23 Na druhý deň prišli Agrippa a Bernika s veľkou pompéznosťou. Vstúpili do súdnej siene spolu s vysokými dôstojníkmi a poprednými osobnosťami mesta. Potom na Festov príkaz priviedli Pavla. 24 Festus povedal: Kráľ Agrippa a všetci tu prítomní muži! Vidíte tohto človeka. Preňho na mňa naliehalo celé množstvo Židov v Jeruzaleme i tu. Všetci kričali, že nesmie zostať nažive. 25 Ja som zistil, že neurobil nič také, za čo by si zasluhoval smrť, no on sa odvolal k Jeho Veličenstvu, nuž som sa rozhodol poslať ho ta. 26 Nemám však nič určité, čo by som o ňom panovníkovi mohol napísať, preto som ho dal predviesť pred vás, predovšetkým pred teba, kráľ Agrippa, aby som po vypočutí mal čo napísať. 27 Zdá sa mi totiž nerozumné poslať väzňa a neuviesť jeho vinu. Pavlova obhajoba pred Agrippom 26 1 Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu. Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu: 2 Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú, 3 a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo. 4 Všetci Židia vedia, aký bol môj život od mladi, poznajú, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. 5 Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. 6 Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha. 7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú. 8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? 9 Ja som si myslel, že sa musím všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského. 10 To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to. 11 Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine. Pavol hovorí o svojom obrátení 12 So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku. 13 Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich. 14 Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu. 15 Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 16 Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby si sa stal mojím služobníkom a svedkom toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem; 17 vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam, 18 aby si im otvoril oči, aby sa odvrátili od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa. Pavlovo svedectvo Židom a pohanom 19 Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, 20 lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia. 21 Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a pokúšali sa ma zabiť. 22 Boh mi však pomáhal, a tak tu dnes stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali proroci a Mojžiš, 23 že Mesiáš má trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom. 24 Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva. 25 No Pavol mu povedal: Nešaliem, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve. Pavol vyzýva Agrippu uveriť 26 Kráľ sa vyzná v týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo neverím, že by mu niečo z toho bolo neznáme. Veď sa to neodohrávalo kdesi v ústraní. 27 Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš. 28 No Agrippa povedal Pavlovi: Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom. 29 A Pavol na to: Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút. 30 Tu vstal kráľ, miestodržiteľ, Bernika a ostatní, čo s ním sedeli, 31 a pri odchode si medzi sebou hovorili: Tento človek nerobí nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá. 32 A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi. Príslovia 14 31 Ten, čo utláča biedneho, potupuje svojho Tvorcu, ctí ho však ten, kto sa nad chudobným zľutúva.