Čítania na deň: 15. 10. 2026
Druhá kniha Makabejcov
Povstanie Júdu Makabejského
8 1 Júda Makabejský a jeho spoločníci tajne prichádzali do dedín, zvolávali k sebe krajanov a získavali si tých, čo zotrvali verne pri židovstve. Takto sa ich zhromaždilo do šesťtisíc.
2 Vzývali Pána, aby zhliadol na ľud, po ktorom všetci šliapu a zmiloval sa aj nad chrámom, ktorý znesvätili bezbožní ľudia,
3 aby sa zľutoval aj nad zničeným mestom, ktoré má byť zrovnané so zemou, a vypočul krv, ktorá k nemu volá,
4 aby sa rozpamätal aj na protizákonné pozabíjanie bezhriešnych dojčiat, na rúhanie proti jeho menu a aby ukázal svoj odpor voči zlu.
5 Keď Makabejec zorganizoval svoje šíky, stal sa pre pohanov neporaziteľný, pretože Pánov hnev sa zmenil na milosrdenstvo.
6 Prichádzal nečakane, prepadal mestá i dediny a vypaľoval ich. Obsadzoval výhodné postavenia a nemálo nepriateľov zahnal na útek;
7 na také prepady využíval najmä noc. Všade sa šírila zvesť o jeho udatnosti.
Výprava Nikanora
8 Keď Filip videl, že tento muž v krátkom čase dosiahol úspech, ba že postupuje a stáva sa šťastnou zhodou stále silnejším, napísal list Ptolemaiovi, miestodržiteľovi Koilesýrie a Fenície, aby prišiel na pomoc kráľovským záujmom.
9 Ptolemaios urýchlene poslal Patroklovho syna Nikanora, jedného zo svojich popredných priateľov, a poveril ho vyhubiť národ Židov. Podriadil mu nie menej ako dvadsaťtisíc mužov z najrozličnejších národov a pripojil k nemu aj vojvodcu Gorgia, ktorý mal veľké bojové skúsenosti.
10 Nikanor zamýšľal získať za predaj židovských zajatcov dvetisíc talentov a použiť ich na zaplatenie vojnového odškodného, ktoré kráľ dlhoval Rimanom.
11 Ihneď poslal výzvu do prímorských miest, aby kupovali Židov za otrokov, sľúbil im dať za talent deväťdesiat otrokov. Nerátal však so spravodlivou odplatou Všemohúceho, ktorá ho mala stihnúť.
12 Júda sa dozvedel o Nikanorovej výprave a podal svojim správu o blízkom príchode vojska.
13 Vtedy zbabelí a tí, čo neverili v Božiu spravodlivosť, opustili svoje miesta a ušli.
14 Iní popredali všetko, čo im zostalo, a modlili sa k Pánovi, aby zachránil tých, čo bezbožný Nikanor predal ešte prv, než s ním začali boj.
15 Ak by to aj Boh neurobil priamo kvôli nim, nech to urobí pre zmluvu s ich otcami a preto, že sú pomenovaní jeho slávnym a vznešeným menom.
16 Keď Makabejec zhromaždil svojich ľudí v počte šesťtisíc mužov, povzbudzoval ich, aby sa nebáli nepriateľov a neľakali sa veľkého množstva pohanov, ktorí nespravodlivo tiahnu proti nim, ale aby hrdinsky bojovali.
17 Nech majú pred očami, ako bezprávne a pyšne sa správali voči svätému miestu, ako týrali a potupovali Jeruzalem, ba ešte aj rušili poriadky zdedené od čias predkov.
18 Povedal: Oni sa spoliehajú na zbrane a na slepú odvahu, my sa však spoliehame na všemocného Boha, ktorý môže jediným pokynom zničiť tých, čo tiahnu proti nám, ba aj celý svet.
19 Takisto im pripomenul, akú moc zakúsili ich predkovia, i záhubu, ktorá prišla na Sancheríba s jeho stoosemdesiatimipiatimi tisícami mužov,
20 a boj proti Galaťanom v Babylone, kde nastúpilo do boja všetkých osemtisíc Židov so štyritisíc Macedónčanmi. Keď sa Macedónčania dostali do úzkych, tých osemtisíc zničilo stodvadsaťtisíc protivníkov, pretože dostali pomoc z neba[*] Bitku iné pramene neuvádzajú. Môže ísť o židovských a macedónskych žoldnierov v babylonskom vojsku. Galaťania boli maloázijskí Kelti.. Pritom získali veľkú korisť.
21 Takto ich Júda povzbudzoval a pripravoval, aby boli hotoví zomrieť za zákony a vlasť. Potom rozdelil vojsko na štyri časti.
22 Za vodcov jednotlivých oddielov určil svojich bratov, Šimona, Jozefa a Jonatána. Každému z nich podriadil tisícpäťsto mužov.
23 Okrem toho vymenoval aj Eleazára, aby čítal zo svätej knihy a potom zvolal heslo: S Božou pomocou! Osobne sa ujal vedenia prvého oddielu a zaútočil na Nikanora.
Víťazstvo nad Sýrčanmi
24 Pretože Všemohúci bol ich spojencom, zabili vyše deväťtisíc nepriateľov. Väčšinu Nikanorových vojakov zranili a dokaličili im údy; všetkých donútili dať sa na útek.
25 Obchodníkom s otrokmi, ktorí ta prišli, aby ich kúpili, pobrali peniaze. Ďaleko ich prenasledovali, ale potom ich nechali tak, lebo boli v časovej tiesni.
26 Keďže bol deň pred sobotou, nepokračovali už v ich prenasledovaní.
27 Pozbierali zbrane nepriateľov, zvliekli z nich zbroj a slávili sobotu. Zvlášť vrúcne velebili Pána a vzdávali mu chválu, že ich ochraňoval až po tento deň a začal im preukazovať svoje milosrdenstvo.
28 Po sobote rozdelili z koristi poškodeným, vdovám a sirotám, ostatné rozdelili sebe a svojim deťom.
29 Keď to dokončili, vykonali spoločnú modlitbu a prosili milosrdného Pána, aby sa natrvalo zmieril so svojimi služobníkmi.
30 Keď sa pustili do boja s oddielmi Timoteja a Bakchida, zabili vyše dvadsaťtisíc protivníkov. Zmocnili sa aj vysokých a dobre opevnených pevností. Bohatú korisť si rozdelili rovnakým dielom sebe, poškodeným, sirotám a vdovám, ba dali aj starým.
31 Starostlivo pozbierali zbrane; všetko uložili na vhodné miesta a zvyšok koristi odniesli do Jeruzalema.
32 Zabili aj jedného náčelníka z Timotejových ľudí, nanajvýš bezbožného muža, ktorý veľmi sužoval Židov.
33 Pri oslavách víťazstva vo vlasti upálili tých, čo zapálili sväté brány, medzi nimi Kallistena, ktorý sa uchýlil do istého domčeka; tak dostal zaslúženú odmenu za svoju bezbožnosť.
34 Naničhodníka Nikanora, ktorý priviedol tisíc kupcov, aby im predal Židov,
35 s Pánovou pomocou pokorili tí, ktorých nepokladal za nič. Musel odhodiť svoje skvostné rúcho a pustil sa celkom sám pustatinou ako otrok, čo zbehol. Tak prišiel do Antiochie a napriek zničeniu svojho vojska mal vlastne veľké šťastie.
36 On, ktorý si zaumienil, že odškodné Rimanom vyrovná z predaja zajatých Jeruzalemčanov, musel vyhlásiť, že Židia majú Ochrancu, ktorý za nich bojuje, a vďaka tomu sú nezraniteľní, pretože zachovávajú zákony, ktoré im on dal.
Koniec Antiocha Epifana
9 1 V tom istom čase sa stiahol Antiochos s hanbou z perzského územia.
2 Vnikol totiž do mesta, ktoré sa volá Perzepolis, a pokúšal sa vyrabovať chrám a zmocniť sa mesta. Preto sa ľud vzbúril a chopil sa zbrane. Tak sa stalo, že domáci obyvatelia zahnali Antiocha a ten sa musel dať na potupný ústup.
3 Keď bol na ceste do Ekbatán, zastihla ho správa o tom, čo sa stalo s Nikanorom a s Timotejovými ľuďmi.
4 V záchvate zlosti si zaumienil, že sa na Židoch vyvŕši aj za zlo, ktoré mu spôsobili tí, čo ho zahnali na útek. Preto prikázal svojmu pohoničovi, aby bez zastavenia uháňal až do cieľa. Pravda, súd z neba už visel nad ním. Antiochos namyslene povedal: Z Jeruzalema, len čo ta prídem, urobím hromadný hrob Židov.
5 Vševediaci Pán, Boh Izraela, ho zasiahol neviditeľnou a nevyliečiteľnou chorobou. Len čo vyriekol tie slová, zachvátili ho neznesiteľné bolesti vnútorností a prudké vnútorné kŕče.
6 Stihlo ho to plným právom, lebo sám trápil vnútro druhých mnohými neslýchanými mukami.
7 Ani trocha nechcel popustiť zo svojej bezočivosti, ba plný nadutosti a zlosti ako oheň sršal hnevom proti Židom a rozkázal ešte zrýchliť cval. Z rútiaceho sa voza však vypadol a pri tom ťažkom páde si dolámal celé telo.
8 Ten, čo sa krátko predtým vo svojej vystatovačnosti domnieval, že je viac ako človek a že môže rozkazovať morským vlnám, ten, čo si namýšľal, že môže na vážkach odvážiť končiare hôr, ocitol sa na zemi a museli ho niesť na nosidlách. Takto sa na ňom všetkým ukázala veľkosť Božej moci.
9 Z bezbožníkovho tela vyliezali červy a zaživa mu v bolestiach odpadávali kusy mäsa. Celé vojsko ťažko zamoroval zápach hniloby, ktorý z neho vychádzal.
10 Toho, ktorý sa len krátko predtým nazdával, že sa môže dotýkať nebeských hviezd, nevládal nikto niesť pre ťažký a neznesiteľný zápach.
11 Keď sa jeho bolesti čoraz väčšmi stupňovali, zdrvený začal upúšťať zo svojej veľkej povýšenosti a začal si uvedomovať, že je to Boží trest.
12 Keď už ani sám nemohol vydržať svoj vlastný zápach, povedal: Je spravodlivé podrobiť sa Bohu, smrteľník nemá zmýšľať bohorovne.
13 Ten ničomník sa modlil k Pánovi, ktorý sa už nemienil nad ním zľutovať. Hovoril,
14 že udelí slobodu svätému mestu, do ktorého sa práve ponáhľal, aby ho zrovnal so zemou a premenil na hromadný hrob;
15 že zrovnoprávni všetkých Židov s Aténčanmi, hoci predtým ich neuznal za hodných ani pochovať a chcel ich dať za potravu dravým vtákom a spolu s batoľatami pohodiť šelmám.
16 Svätý chrám, ktorý krátko predtým vyplienil, že ozdobí najskvostnejšími obetnými darmi a všetky posvätné nádoby mnohonásobne nahradí, ba zo svojich vlastných príjmov bude hradiť výdavky potrebné na obety.
17 Okrem toho, že sám sa stane Židom, prejde každé obývané mesto a bude hlásať Božiu moc.
18 Keď sa však jeho útrapy nezmenšovali — doľahol naňho spravodlivý Boží súd —, prestal si robiť nádej a napísal Židom odprosujúci list tohto znenia:
19 Kráľ a vojvodca Antiochos posiela drahým židovským obyvateľom mnoho pozdravov a želaní zdravia a blaha.
20 Ak sa vám i vašim deťom dobre darí a ak sa vám vodí podľa vášho želania, som rád. Ja mám svoju nádej už len v nebesiach.
21 S láskou spomínam na vašu úctu a oddanosť. Keď som odchádzal z krajín Perzie, upadol som do ťažkej choroby. Pokladal som za potrebné myslieť na spoločnú bezpečnosť všetkých a postarať sa o ňu.
22 Neklesám na duchu, pokiaľ ide o môj stav, naopak, mám veľkú nádej, že vyviaznem z tejto choroby.
23 Mám však na pamäti to, že aj môj otec v období, keď sa vydal na výpravu do hornatých krajov, určil svojho nástupcu,
24 aby v prípade, že sa prihodí niečo neočakávané alebo že by došla nejaká nepríjemná správa, obyvatelia krajiny neboli znepokojení, aby vedeli, komu bolo prenechané spravovanie verejných vecí.
25 Okrem toho mám na zreteli, že okolití panovníci a susedia kráľovstva striehnu na vhodnú chvíľu a vyčkávajú, čo bude. Preto som určil za kráľa svojho syna Antiocha, ktorého som pri svojich častých zásahoch v náhorných satrapiách mnohým z vás zveroval a odporúčal. Jemu som napísal list, ktorého odpis tu prikladám.
26 Dôrazne vás teda prosím, aby ste pamätali na dobrodenia, ktoré som preukázal tak všetkým spoločne, ako aj každému osobitne, a aby ste terajšiu oddanosť voči mne zachovávali aj voči môjmu synovi.
27 Lebo som presvedčený, že on bude pokračovať v miernosti a priateľskosti podľa mojich zásad a že bude s vami dobre vychádzať.
28 A tak tento vrah musel vytrpieť to najhoršie, čo pripravoval iným, a v cudzine na horách hroznou smrťou skončiť svoj život.
29 Filip, jeho najbližší priateľ, pochoval jeho telo, ale zo strachu pred Antiochovým synom uchýlil sa do Egypta k Ptolemaiovi Filométorovi.
Očistenie chrámu
10 1 Makabejec a jeho prívrženci pod Pánovým vedením obsadili chrám a mesto.
2 Zničili oltáre, ktoré cudzinci nastavali na námestí, i miesta pohanských kultov.
3 Keď po dvojročnej prestávke očistili chrám a vystavali iný oltár, z kameňov vykresali oheň, vzali ho, priniesli obety, aj kadidlovú obetu. Znova zapaľovali lampy a kládli predkladané chleby.
4 Keď to vykonali, padli na tvár a prosili Pána, aby už nedopustil podobné zlo, ale ak sa aj niekedy prehrešia, aby ich trestal mierne a nevydával ich rúhavým a barbarským pohanom.
5 Ten istý deň, na ktorý pripadlo znesvätenie chrámu pohanmi, uskutočnilo sa očistenie chrámu. Stalo to tiež dvadsiaty piaty deň toho istého mesiaca, teda kisleva.
6 Plní radosti osem dní slávili sviatok ako na slávnosť stánkov, keď si pripomínali, ako nedávno museli slávnosť stánkov prežiť v horách, ukrývajúc sa ako divá zver v jaskyniach.
7 Preto nosili brečtanom ovenčené palice, zelené ratolesti a palmové listy. Spievali hymny na počesť toho, ktorý im doprial, aby mohli očistiť jeho miesto.
8 Vydali spoločné rozhodnutie, ktorým celému židovskému národu prikázali každoročne sláviť tieto dni.
9 Tak sa skončili udalosti súvisiace s Antiochom, zvaným Epifanés.
Žalmy
Dobroreč Hospodinovi, moja duša
103 1 Dávidov.
Dobroreč Hospodinovi, moja duša,
celé moje vnútro jeho svätému menu.
2 Dobroreč Hospodinovi, moja duša,
nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!
3 On ti odpúšťa všetky previnenia,
on ťa uzdravuje zo všetkých chorôb.
4 Zachraňuje ti život zo záhuby,
on ťa venčí milosťou a milosrdenstvom.
5 Dobrom nasycuje tvoj život,
mladosť sa ti obnovuje ako orlovi.
6 Hospodin koná spravodlivé skutky,
dáva právo všetkým utláčaným.
7 Svoje cesty dal poznať Mojžišovi,
Izraelitom svoje skutky.
8 Hospodin je milostivý a milosrdný,
zhovievavý a bohatý na milosť.
9 Nebude stále vyhľadávať spor,
nebude sa večne hnevať.
10 Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov,
ani nám neodpláca podľa previnení.
11 Ako vysoko je nebo nad zemou,
tak jeho milosť prevyšuje tých, čo sa ho boja.
12 Ako je vzdialený východ od západu,
tak vzďaľuje od nás naše neprávosti.
13 Ako sa otec zmilúva nad synmi,
tak sa Hospodin zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
14 On vie, ako sme utvorení,
pamätá, že sme prach.
15 Človek, ktorého dni sú ako tráva,
kvitne ako poľný kvet;
16 sotva ho vietor ovanie, už ho niet,
prázdne miesto po ňom ostáva.
17 No Hospodinova milosť je od vekov naveky
nad tými, čo sa ho boja,
jeho spravodlivosť spočíva na detných deťoch,
18 na tých, čo zachovávajú jeho zmluvu
a pamätajú na jeho príkazy, aby ich plnili.
19 Hospodin si na nebi upevnil trón,
nad všetkým vládne jeho kráľovská moc.
20 Dobrorečte Hospodinovi jeho anjeli,
silní hrdinovia, čo jeho príkazy plníte
a poslúchate hlas jeho slova!
21 Dobrorečte Hospodinovi všetky jeho zástupy,
jeho služobníci, čo plníte jeho vôľu!
22 Dobrorečte Hospodinovi všetky jeho diela
na všetkých miestach, kde panuje!
Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
Evanjelium podľa Lukáša
Príchod Božieho kráľovstva
17 20 Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať.
21 Ani nepovedia: Hľa, tu je!, alebo: Tamto je! Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami[*] Prípadný preklad „vo vás“ nemožno vzťahovať na farizejov..
22 A učeníkom povedal: Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.
23 Vtedy vám povedia: Hľa, tam je! Hľa, tu je! Ale vy nechoďte, nebežte za nimi!
24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.
25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením.
26 Ako bolo za dní Noachových, tak bude aj za dní Syna človeka.
27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila.
28 Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali.
29 V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, Boh zoslal oheň a síru z neba a všetkých zahubil.
30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.
31 Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech pre ne nezostupuje. Ani ten, čo bude na poli, nech sa nevracia.
32 Rozpomeňte sa na Lótovu ženu.
33 Kto sa bude usilovať zachovať si život[*] Gr. dušu., stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho zachová.
34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane.
35 Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá, druhá ostane[*] Var.: + v. 36 Dvaja budú na poli. Jeden bude vzatý, druhý ostane..
37 Opýtali sa ho: Kde, Pane? On im povedal: Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.
Podobenstvo o vdove a sudcovi
18 1 Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať.
2 V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil.
3 V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!
4 On síce dlho nechcel, no potom si povedal: Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím,
5 zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!
6 A Pán dodal: Všimnite si, čo povedal ten nespravodlivý sudca!
7 Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Či bude meškať s pomocou pre nich?
8 Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?
Príslovia
15 9 Hospodinovi sa protiví cesta bezbožníka,
miluje však toho, kto kráča za spravodlivosťou.
10 Prísny trest zastihne toho, čo sa spúšťa z cesty,
ten, čo opovrhuje napomínaním, zomrie.