Čítania na deň: 17. 2. 2026 (Utorok v Päťdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Jozef a jeho bratia
37 2 Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy.
3 Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty.
4 Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.
5 Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli.
6 Povedal im totiž: Počúvajte, čo sa mi prisnilo:
7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.
8 Nato mu bratia povedali: Vari chceš nad nami kraľovať či panovať? Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli.
9 Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi Slnko, Mesiac a jedenásť hviezd.
10 Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?
11 Bratia sa nad tým rozhorčili, no ich otec si to zapamätal.
12 Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu,
13 Izrael povedal Jozefovi: Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi. On odpovedal: Tu som.
14 Izrael mu povedal: Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu. Poslal ho teda z Hebronského údolia a on prišiel do Síchemu.
15 Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: Čo hľadáš?
16 Odpovedal: Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú.
17 Muž mu povedal: Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: Poďme do Dótana. Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótane.
18 Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú.
19 Hovorili si medzi sebou: Pozrite, prichádza majster snov!
20 Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!
21 Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: Nesiahajme mu na život.
22 Rúben im ďalej vravel: Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky! Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi.
23 Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe,
24 potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody.
25 Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta.
26 Júda povedal bratom: Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv?
27 Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat. Bratia ho poslúchli.
28 Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.
29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho,
30 vrátil sa k bratom a povedal: Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?
31 Nato vzali Jozefove šaty, zabili kozľa a šaty namočili do krvi.
32 Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.
33 Keď si ich pozrel, povedal: To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.
34 Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom.
35 Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.
36 Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
Júda a Támar
38 1 V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chíra.
2 Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana, ktorý sa volal Šúa, vzal si ju za ženu a vošiel k nej.
3 Ona počala, porodila syna a Júda mu dal meno Ér.
4 Znova počala, porodila syna a nazvala ho Ónan.
5 Opäť porodila syna a dala mu meno Šéla. Bolo to v Kezíbe, keď ho porodila.
6 Júda dal Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorá sa volala Támar.
7 Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom, preto mu Hospodin vzal život.
8 Potom povedal Júda Ónanovi: Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo.
9 Ónan však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka.
10 Hospodinovi sa to však nepáčilo, preto aj jeho usmrtil.
11 Vtedy povedal Júda svojej neveste: Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šéla. Povedal si však: Len aby nezomrel ako jeho bratia. Támar teda odišla a bývala v dome svojho otca.
12 Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena, dcéra Šúova. Keď sa Júdovi ukončil smútok, šiel so svojím priateľom Chírom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny.
13 Vtedy oznámili Támar: Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.
14 Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Énajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Támar totiž vedela, že hoci Šéla už dospel, nestala sa jeho ženou.
15 Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár.
16 Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: Dovoľ, prosím, vojsť k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?
17 On odpovedal: Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.
18 Júda sa jej spýtal: Čo ti mám dať do zálohu? Odpovedala: Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke. Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala.
19 Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.
20 Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju.
21 Vypytoval sa tamojších ľudí: Kde je tá zasvätená neviestka, ktorá bola na ceste do Énajimu? Odpovedali mu: Tu nebola nijaká zasvätená neviestka.
22 Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: Nijaká zasvätená neviestka tu nebola.
23 Júda povedal: Nech si to kozľa nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej to kozľa poslal, ty si ju však nenašiel.
24 Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala. Júda povedal: Vyveďte ju a upáľte!
25 Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: Počala som z muža, ktorému patria tieto veci, a dodala: Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica.
26 Keď sa Júda na to pozrel, povedal: Ona je čestnejšia[*] Prekl.: Vernejšia spoločenstvu. než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šélovi. Potom sa už s ňou nestýkal.
27 Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej živote boli dvojčatá.
28 Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: Tento vyjde prvý.
29 On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: Akou trhlinou si sa predral? Preto mu dala meno Perec[*] Hebr. perec je trhlina..
30 Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach[*] Hebr. zerach je úsvit, žiara..
Žalmy
Nech ťa v deň súženia vypočuje Hospodin
20 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Nech ťa v deň súženia vypočuje Hospodin,
nech ťa ochraňuje meno Jákobovho Boha!
3 Nech ti pomoc pošle zo svätyne,
nech ťa podoprie zo Siona!
4 Nech sa rozpamätá na všetky tvoje obetné dary,
nech so záľubou prijme tvoju spaľovanú obetu! — Sela —
5 Nech ti dá, čo si tvoje srdce žiada,
nech splní každý tvoj zámer!
6 Nech zaplesáme nad tvojím víťazstvom
a v mene svojho Boha vztýčime zástavu!
Nech Hospodin splní všetky tvoje prosby!
7 Teraz viem,
že Hospodin dá zvíťaziť svojmu pomazanému,
odpovie mu zo svojho svätého neba
mocnými činmi svojej víťaznej pravice.
8 Títo sa spoliehajú na vozy, tamtí na kone,
my si však pripomíname meno Hospodina, nášho Boha.
9 Oni klesnú a padnú,
no my povstaneme a zostaneme vzpriamení.
10 Hospodin, pomôž kráľovi,
vypočuj nás, keď budeme volať k tebe!
Evanjelium podľa Jána
Ježiš — svetlo sveta
8 12 Potom k nim Ježiš znova prehovoril: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.
13 Farizeji mu však povedali: Ty sám svedčíš o sebe; tvoje svedectvo nie je pravdivé.
14 Ježiš im odpovedal: Hoci sám svedčím o sebe, moje svedectvo je pravdivé, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem.
15 Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho.
16 Ak však súdim, môj súd je pravdivý, pretože nesúdim sám, ale so mnou i Otec, ktorý ma poslal.
17 Aj vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé.
18 O sebe svedčím ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal.
19 Nato mu povedali: Kde je tvoj Otec?! Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.
20 Tieto slová povedal pri pokladnici[*] V pokladničnej sieni., keď učil v chráme. A nikto ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.
Výstraha neveriacim Židom
21 Tu im znova povedal: Ja odchádzam a vy ma budete hľadať. A zomriete vo svojom hriechu. Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť.
22 Vtedy Židia povedali: Azda sa len nezabije, keď hovorí: Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť?
23 A povedal im: Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.
24 Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Ak totiž neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.
25 Opýtali sa ho teda: Kto si ty? Ježiš im odpovedal: Od začiatku to, čo vám hovorím.
26 Mám o vás veľa čo povedať a súdiť, ale ten, čo ma poslal, je pravdivý a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.
27 Oni však neporozumeli, že im hovorí o Otcovi.
28 Ježiš im teda povedal: Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy spoznáte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec.
29 A ten, čo ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, pretože ja robím vždy to, čo sa jemu páči.
30 Keď to hovoril, mnohí v neho uverili.
Príslovia
11 1 Falošná váha sa protiví Hospodinovi,
záleží mu na presnom závaží.
2 Keď príde pýcha, príde aj hanba,
zatiaľ čo pokorní vlastnia múdrosť.