Čítania na deň: 3. 2. 2026 (Utorok v Sedemdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Boží synovia a ľudské dcéry
6 1 Keď sa ľudia začali rozmnožovať na zemi a rodili sa im dcéry,
2 Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, vzali si z nich za manželky tie, ktoré si vybrali.
3 Hospodin povedal: Môj duch nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho vek bude stodvadsať rokov.
4 V tom čase i neskôr, keď sa Boží synovia stýkali s ľudskými dcérami a tie im rodili, vznikali na zemi obri, tí slávni muži dávnych čias.
Predpoveď o potope
5 Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu.
6 Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť.
7 Hospodin povedal: Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril.
8 Ale Noach našiel u Hospodina milosť.
9 Toto je Noachov príbeh: Noach bol spravodlivý a dokonalý muž medzi svojimi vrstovníkmi. Noach chodil s Bohom.
10 Narodili sa mu traja synovia: Šém, Chám a Jefet.
11 Zem však bola skazená pred Bohom a plná násilia.
12 Boh videl, že zem je skazená, pretože celé ľudstvo na zemi si počínalo skazene.
13 Boh povedal Noachovi: Rozhodol som sa skoncovať so všetkým tvorstvom, lebo zem je plná násilia. Zničím ich aj so zemou.
14 Urob si koráb z góferového dreva; v korábe urob priehrady a vymaž ho zvnútra i zvonka smolou.
15 Urobíš ho takto: dĺžka korábu bude tristo lakťov, šírka päťdesiat lakťov a jeho výška tridsať lakťov.
16 Koráb dokonči tak, že pri vrchu urobíš svetlík na jeden lakeť. Do bočnej steny korábu osaď dvere; urob v ňom spodné, stredné a vrchné podlažie.
17 Ja privediem vody potopy na zem, aby som spod neba vyhubil každého tvora, v ktorom je dych života. Všetko, čo je na zemi, zahynie.
18 S tebou uzavriem zmluvu; do korábu vojdeš ty, tvoji synovia, tvoja žena a tvoje nevesty.
19 Zo všetkých druhov živočíchov vezmeš do korábu po páre, aby s tebou zostali nažive; bude to samec a samica.
20 Vojdú ta s tebou po páre z vtáctva, dobytka i zo všetkých zemských plazov podľa svojich druhov, aby zostali nažive.
21 Ty si vezmi z každej potravy, čo sa môže jesť a zhromaždi ju k sebe; tebe aj im to bude za pokrm.
22 Noach urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal.
Vstup do korábu
7 1 Potom Hospodin povedal Noachovi: Vojdi do korábu s celou svojou rodinou, lebo som videl, že si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení.
2 Zo všetkých čistých zvierat vezmi so sebou sedem párov, samca a samicu; z nečistých zvierat po páre, samca a samicu.
3 Aj z nebeského vtáctva vezmeš po sedem párov, samca a samicu, aby sa zachovalo potomstvo na celej zemi,
4 lebo ešte sedem dní a potom spustím na zem dážď trvajúci štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme každú bytosť, ktorú som utvoril.
5 Noach urobil všetko, čo mu rozkázal Hospodin.
6 Noach mal šesťsto rokov, keď voda potopy zaplavila zem.
7 Noach vošiel do korábu a s ním aj jeho synovia, jeho žena a jeho nevesty pred záplavou vody.
8 Z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi,
9 vošlo po dvoch k Noachovi do korábu, samec a samica, ako mu prikázal Boh.
Potopa
10 Keď prešlo sedem dní, valila sa voda potopy na zem.
11 V šesťstom roku Noachovho života, v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca, vyrazili všetky pramene obrovskej prahlbiny, roztvorili sa nebeské uzávery
12 a pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí.
13 V ten istý deň vošiel do korábu Noach a s ním jeho synovia Šém, Chám a Jefet, jeho žena a jeho tri nevesty.
14 Oni a všetky zvieratá, všetok dobytok, všetky plazy, čo sa hýbu na zemi, všetko vtáctvo, všetky operence a okrídlence podľa svojich druhov
15 vošli k Noachovi do korábu po páre zo všetkých tvorov, v ktorých je dych života.
16 Zo všetkých tvorov vošiel samec a samica tak, ako mu Boh prikázal. Hospodin za ním zavrel koráb.
17 Na zemi nastala štyridsaťdňová potopa. Voda stúpala, dvihla koráb a ten sa vzniesol zo zeme.
18 Voda veľmi stúpala a zaplavovala všetko na povrchu zeme, no koráb sa vznášal na vode.
19 Voda tak veľmi stúpala nad pevninou, že zatopila všetky vysoké vrchy pod šírym nebom.
20 O pätnásť lakťov prevyšovala voda vrchy, ktoré pokryla.
21 Zahynuli všetky tvory, ktoré sa pohybovali po zemi, vtáctvo, dobytok, divá zver, plazy, ktoré sa hýbali po zemi, i všetci ľudia.
22 Z toho, čo bolo na suchej zemi, zahynulo všetko, čo malo v nozdrách dych života.
23 Boh zahubil všetky bytosti, čo boli na povrchu zeme: ľudí, dobytok, plazy a nebeské vtáctvo. Všetko bolo vyhubené zo zeme, ostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe.
24 Voda ovládala zem stopäťdesiat dní.
Koniec potopy
8 1 Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala.
2 Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba.
3 Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo.
4 V siedmom mesiaci na sedemnásty deň tohto mesiaca zastal koráb na pohorí Araratu.
5 Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. Prvého dňa desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov.
6 Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil,
7 a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla.
8 Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo.
9 No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu.
10 Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu.
11 Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila.
12 Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila.
13 V šesťstoprvom roku v prvom mesiaci na prvý deň mesiaca voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý.
14 V druhom mesiaci na dvadsiaty siedmy deň mesiaca zem bola suchá.
Žalmy
Netrestaj ma, Hospodin
6 1 Zbormajstrovi na osemstrunovom nástroji. Dávidov žalm.
2 Netrestaj ma, Hospodin, vo svojom hneve
a vo svojom rozhorčení ma nekarhaj!
3 Zmiluj sa nado mnou, Hospodin, lebo chradnem,
uzdrav ma, Hospodin, lebo mi kosti meravejú.
4 Moja duša je veľmi vystrašená
a ty, Hospodin, dokedy…?
5 Obráť sa, Hospodin, vysloboď moju dušu,
zachráň ma svojou milosťou!
6 V smrti si na teba nikto nespomenie.
Kto ťa v ríši mŕtvych[*] Hebr. šeól — ríša mŕtvych, podsvetie. oslávi?
7 Už ma vyčerpalo vzlykanie,
každú noc plačom kropím svoje lôžko,
slzami zmáčavam svoju posteľ.
8 Žiaľ mi oko zoslabil,
kalí ho množstvo mojich protivníkov.
9 Vzdiaľte sa všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Hospodin počul môj plač.
10 Hospodin počul moju úpenlivú prosbu.
Hospodin prijal moju modlitbu.
11 Veľmi sa zahanbia a prestrašia všetci moji nepriatelia.
Odídu v náhlom zahanbení.
Evanjelium podľa Jána
1 43 Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Našiel Filipa a povedal mu: Nasleduj ma!
44 Filip bol z Betsaidy, Ondrejovho a Petrovho mesta.
45 Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.
46 Nato mu povedal Natanael: Z Nazareta? Čo odtiaľ môže byť dobré? Filip mu odpovedal: Poď a uvidíš!
47 Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti!
48 Natanael sa ho opýtal: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.
49 Natanael mu povedal: Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!
50 Ježiš mu povedal: Veríš len preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako tieto.
51 Potom mu povedal: Amen, amen, hovorím vám, uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.
Kniha znamení
Svadba v Káne
2 1 Na tretí deň[*] Tretí deň po stretnutí s Natanaelom a siedmy deň po scéne v Betánii (1,28). bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam aj Ježišova matka.
2 Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.
3 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: Nemajú vína.
4 Ježiš jej odpovedal: Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.
5 Nato jeho matka povedala obsluhujúcim: Urobte všetko, čo vám povie!
6 Podľa židovských predpisov o očisťovaní tam stálo šesť kamenných nádob na vodu, každá na dve či tri miery.
7 Ježiš povedal obsluhujúcim: Naplňte nádoby vodou! A naplnili ich až po okraj.
8 Potom im povedal: Teraz načrite a zaneste starejšiemu! A oni zaniesli.
9 Keď starejší ochutnal vodu, zmenenú na víno, nevedel, odkiaľ je, no obsluhujúci, čo naberali vodu, to vedeli. Zavolal si ženícha
10 a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno a potom, keď si hostia vypijú, horšie. Ty si však zachoval dobré víno až doteraz.
11 Tento začiatok svojich znamení urobil Ježiš v Káne Galilejskej a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci v neho uverili.
12 Po tejto udalosti zišiel do Kafarnauma so svojou matkou, bratmi i svojimi učeníkmi a zostali tam niekoľko dní.
Príslovia
10 5 Kto zhromažďuje v lete úrodu, je múdry syn,
kto však cez žatvu vyspáva, je syn, čo robí hanbu.
6 Na hlave spravodlivého spočinie hojné požehnanie,
lež ústa bezbožníkov zastierajú násilie.