Čítania na deň: 1. 8. 2026
Kohelet — Kazateľ
1 1 Slová Kazateľa[*] Hebr. výraz Qohelet (dosl. zhromažďujúca) je viacznačný a odvodený od slovesa qahal-zhromažďoval. Možno je alúziou na dve udalosti Šalamúna: v 1Krľ 3,8 medzi početným ľudom získal múdrosť a v 1Krľ 8,2.14 žehnal ľud. Titul sa vzťahuje na prosebníka v zhomaždení alebo predsedajúceho zhromaždeniu., syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
Námet knihy
2 Márnosť márností, povedal Kazateľ,
márnosť márností, všetko je márnosť.
3 Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe,
ktorou sa namáha pod slnkom?
4 Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza,
zem však stále zostáva.
5 Slnko vychádza, slnko zapadá,
náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.
6 Vietor veje na juh, obracia sa na sever,
stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.
7 Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní.
Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.
8 Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť.
Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.
9 Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť.
Niet nič nového pod slnkom.
10 Ak by aj niekto o niečom povedal: Pozri, toto je nové!
— už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.
11 Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde,
nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.
Kráľova skúsenosť
12 Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.
13 Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko,
čo sa robí pod nebom:
zlú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.
14 Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom,
a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom.
15 To, čo je krivé, nemožno narovnať,
a s tým, čo chýba, nemožno počítať.
16 Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci,
ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom,
a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania.
17 Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie,
hlúposť i bláznovstvo.
Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.
18 Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti
a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.
Márnosť bohatstva a radosti
2 1 Pomyslel som si: Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci! Veď aj to je márnosť.
2 O smiechu som povedal: Pochabosť;
o radosti: Čo tá dokáže?
3 Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života.
4 Zveľadil som svoje diela:
postavil som si domy,
vysadil som si vinice,
5 urobil som si záhrady a parky,
vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy,
6 urobil som si jazerá,
aby zavlažovali les rastúcich stromov.
7 Zadovážil som si otrokov a otrokyne,
mal som aj domácich sluhov,
vlastnil som veľa dobytka a oviec,
viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.
8 Nahromadil som si aj striebro a zlato,
poklady cudzích kráľov a krajín.
Zadovážil som si spevákov, speváčky
i rozkoš ľudských synov — množstvo žien.
9 Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek,
kto bol predo mnou v Jeruzaleme.
Navyše moja múdrosť stála pri mne.
10 Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel,
nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti,
lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy
a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy.
11 No keď som sa pozeral na celú moju činnosť,
ktorú vykonali moje ruky,
a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil,
a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom.
Niet trvalého zisku pod slnkom.
Márnosť múdrosti
12 Obzeral som sa, aby som videl múdrosť,
bláznovstvo a hlúposť.
Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi?
To, čo robili dávno iní.
13 Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou,
akú výhodu má svetlo pred tmou:
14 múdry má svoje oči na hlave,
ale hlupák chodí v tme.
Viem však aj to,
že ich stihne rovnaký údel.
15 Potom som si pomyslel:
Ak aj mňa stretne údel hlupáka,
načo som sa potom stal nadmieru múdrym?
Pomyslel som si, že aj to je márnosť,
16 lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka.
V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne.
Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?!
17 Znenávidel som život,
lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom,
veď všetko je márnosť a honba za vetrom.
Márnosť námahy
18 Znenávidel som všetku svoju námahu,
ktorou som sa umáral pod slnkom,
ktorú zanechám človeku, čo príde po mne.
19 Kto vie, či bude múdry alebo hlúpy?
Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhal
a v čom som bol múdry pod slnkom
— aj to je márnosť.
20 Odvrátil som sa, aby som pochyboval o celej svojej námahe,
ktorou som sa namáhal pod slnkom.
21 Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne,
ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal
— aj to je márnosť a veľké zlo.
22 Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu,
ktorými sa umáral pod slnkom,
23 keď každý jeho deň je boľavou ranou
a mrzutosť je jeho zamestnaním,
ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie?
Aj toto je márnosť.
24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky.
25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho?
26 Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.
Všetko má svoj čas
3 1 Všetko má určenú chvíľu
a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas:
2 je čas narodiť sa a čas zomrieť,
čas sadiť a čas vytŕhať zasadené,
3 čas zabíjať a čas liečiť,
čas rúcať a čas stavať,
4 čas plakať a čas smiať sa,
čas žialiť a čas tancovať,
5 čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene,
čas objímať a čas zanechať objímanie,
6 čas hľadať a čas strácať,
čas uschovávať a čas odhadzovať,
7 čas trhať a čas zošívať,
čas mlčať a čas hovoriť,
8 čas milovať a čas nenávidieť,
čas vojny a čas mieru.
9 Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha?
Boh a údel človeka
10 Všimol som si zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zapodievali.
11 Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle, ale dielo, ktoré Boh koná, človek od začiatku až do konca nevystihne.
12 Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro.
13 Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar.
14 Spoznal som, že všetko, čo Boh koná, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať, Boh tak urobil, aby sa ho ľudia báli.
15 Čo je, je už dávno.
Čo má byť, bolo už dávno.
Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo.
Bezprávie a márnosť
16 Ďalej som videl pod slnkom:
kde má byť právo, tam je svojvôľa;
kde má byť spravodlivosť, tam je bezprávie.
17 Pomyslel som si: Spravodlivého aj svojvoľného bude súdiť Boh.
Určil čas na každú príležitosť a na každý skutok.
18 Pomyslel som si: Je to kvôli ľudským synom, aby ich Boh skúšal a tak videli, že je to s nimi ako so zvieratami.
19 Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.
20 Všetko ide na jedno miesto,
všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia.
21 Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor
a duch zvierat zostupuje nadol do zeme?
22 Videl som, že niet nič lepšie,
ako keď sa človek raduje z toho, čo koná,
lebo to je jeho podiel,
veď kto mu umožní, aby videl, čo bude po ňom?
4 1 Obrátil som sa a videl som všelijaké útlaky, ktoré sa páchajú pod slnkom:
hľa, slzy utláčaných
— a tešiteľa pre nich niet.
Násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov
— a nik ich nepotešil.
2 Za šťastnejších ako tí, čo dosiaľ žijú,
som nazval mŕtvych, ktorí dávno zomreli.
3 No lepšie ako týmto obom
je tomu, kto ešte nie je,
kto nevidí zlé skutky,
ktoré sa páchajú pod slnkom.
Úspech a márnosť
4 Videl som všetku námahu a všetku vydarenú prácu,
ako vzbudzuje vzájomnú závisť.
Aj to je márnosť a honba za vetrom.
5 Hlupák založí svoje ruky
a pojedá svoje vlastné mäso.
6 Lepšia je hrsť pokoja
ako dlane plné námahy a honby za vetrom.
7 Obrátil som sa a videl som márnosť pod slnkom:
8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho,
nemá ani syna, ani brata,
no niet konca všetkej jeho námahe,
ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom
— pre koho sa namáham, ukracujem sa o dobro?
Aj to je márnosť, je to zlá úloha.
9 Dvom je lepšie ako jednému,
lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu.
10 Ak padnú, jeden druhého zodvihne.
Beda však samotnému, keď padne,
a niet druhého, kto by ho zodvihol.
11 Aj dvom, keď ležia, je teplo,
ale jeden sa ako zahreje?
12 Jednotlivca možno premôcť,
dvaja sa však už postavia na odpor,
ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.
13 Lepší je chudobný, ale múdry mladík
ako starý, ale hlúpy kráľ, ktorý sa už nevie dať varovať.
14 Vyšiel totiž z väzenia, aby bol kráľom,
aj keď sa vo svojej krajine narodil chudobný.
15 Videl som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom,
spolu s mladíkom — následníkom, ktorý má po ňom nastúpiť.
16 Nebolo konca všetkému ľudu,
všetkým tým, čo boli pred nimi.
Tí však, čo prídu neskôr, sa z neho nebudú radovať,
lebo aj to je márnosť a honba za vetrom.
Žalmy
68 20 Nech je velebený Pán deň čo deň,
on nesie naše bremená.
Boh je naša spása. — Sela —
21 Náš Boh je Boh záchrany,
Hospodin, Pán, má východisko zo smrti.
22 Áno, Boh rozdrví hlavu svojim nepriateľom,
vlasaté temeno tomu, kto zotrváva vo vinách.
23 Pán povedal: Privediem ťa späť z Bášanu,
privediem ťa späť z hlbín mora,
24 aby si si opláchol nohy v krvi,
aby sa aj jazyku tvojich psov ušlo z nepriateľov.
25 Bože, bolo vidieť tvoje sprievody,
sprievody môjho Boha, Kráľa, ísť do svätyne.
26 Vpredu šli speváci, vzadu hudobníci,
uprostred devy s bubnami.
27 V zhromaždeniach zvelebujte Boha,
Hospodina, vy, čo pochádzate z Izraela!
28 Na čele je najmenší kmeň, Benjamín,
je tu zástup kniežat Júdu,
sú tu kniežatá Zebúluna, kniežatá Naftáliho.
29 Dokáž, Bože, svoju moc!
Potvrď, Bože, čo si vykonal pre nás
30 zo svojho chrámu nad Jeruzalemom!
Králi ti budú prinášať dary.
31 Obor sa na zver v tŕstí,
na stádo býkov s teľcami národov.
Pošliap tých, čo bažia po striebre,
rozožeň bojachtivé národy!
32 Prídu veľmoži z Egypta,
Kúš vystrie ruky k Bohu.
33 Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu,
ospevujte Pána, — Sela —
34 ktorý sa nesie na nebesiach, na nebesiach odvekých!
Čujte, ako znie jeho hlas, jeho mocný hlas!
35 Zvestujte Božiu moc!
Jeho vznešenosť je nad Izraelom,
jeho moc je v oblakoch.
36 Boh vzbudzuje úžas vo svojich svätyniach.
On je Boh Izraela,
ktorý dáva ľudu moc a silu.
Nech je zvelebený Boh!
Evanjelium podľa Matúša
Spor o dani
22 15 Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči.
16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu[*] Prekl.: si pravdovravný, alebo: si pravdivý. a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka.
17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?
18 Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?
19 Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! — A tak mu priniesli denár.
20 Opýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis?
21 Cisárov, odpovedali mu. Nato im povedal: Odovzdávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!
22 Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.
Spor o zmŕtvychvstaní
23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho:
24 Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka.
25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi.
26 Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho.
27 Napokon po všetkých zomrela aj žena.
28 Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci!
29 Ježiš im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc.
30 Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.
31 Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh:
32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.
33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.
Príslovia
27 11 Buď múdry, syn môj, a rozveseľ moje srdce,
aby som mohol odpovedať tomu, čo mi robí výčitky.
12 Rozvážny človek vidí nebezpečenstvo a skryje sa,
neskúsení doplácajú na to, že idú ďalej.