Čítania na deň: 3. 3. 2026 (Utorok po 2. nedeli Štyridsiatnice)
Exodus — Druhá Mojžišova kniha
Manna a prepelice
16 1 Celá izraelská pospolitosť odišla z Élimu a pätnásty deň druhého mesiaca po odchode z Egypta prišla na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a Sinajom.
2 Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi.
3 Izraeliti im hovorili: Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.
4 Hospodin povedal Mojžišovi: Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa bude správať podľa môjho zákona, alebo nie.
5 Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.
6 Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta,
7 a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám?
8 Mojžiš dodal: Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi.
9 Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celej izraelskej pospolitosti: Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie!
10 Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva.
11 Hospodin povedal Mojžišovi:
12 Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.
13 Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa.
14 Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať.
15 Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: Čo je to[*] Hebr. otázka: man hu?? Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm.
16 Toto je to, o čom Hospodin prikázal: Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.
17 Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej.
18 Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval.
19 Mojžiš im povedal: Nech si z toho nikto neodkladá na ráno!
20 Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval.
21 Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to.
22 Šiesty deň si nazbierali dvakrát toľko chleba, dva ómery na osobu. Vtedy prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi.
23 Ten im povedal: Toto hovorí Hospodin: Zajtra je sobota, deň odpočinku zasvätený Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána.
24 Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli.
25 Mojžiš povedal: Zjedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov sobotný deň odpočinku. Dnes nenájdete na poli nič.
26 Šesť dní budete zbierať, siedmy deň je však deň sobotného odpočinku, v ten deň nič nenájdete.
27 Keď niektorí z ľudu šli zbierať aj siedmy deň, nič nenašli.
28 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony?
29 Pozrite, Hospodin vám dal deň sobotného odpočinku. Preto vám šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. Siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta.
30 Ľud teda siedmy deň odpočíval.
31 Tomu pokrmu dali Izraeliti meno manna. Bol biely ako koriandrové semeno a chutil ako medový koláč.
32 Mojžiš povedal: Hospodin prikázal toto: Naplň mannou ómer, aby sa zachovala pre vaše budúce pokolenie, aby videli chlieb, ktorým som vás živil na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta.
33 Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi džbán, nasyp doň plný ómer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia.
34 Áron ju položil pred svedectvo, aby sa uchovala, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.
35 Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu.
36 Ómer je desatina éfy.
Voda zo skaly
17 1 Celá pospolitosť Izraelitov sa podľa príkazu Hospodina uberala z púšte Sín z jedného stanovišťa na druhé. Utáborili sa v Refídime, ale ľud nemal pitnú vodu.
2 Ľud sa dostal do sporu s Mojžišom. Naliehal naňho: Daj nám vodu, chceme piť! Mojžiš im povedal: Prečo ma obviňujete; prečo pokúšate Hospodina?
3 Ľud, ktorý trpel smädom, reptal proti Mojžišovi a hovoril: Prečo si nás vyviedol z Egypta? Preto, aby si nás, našich synov i stáda umoril smädom?
4 Mojžiš volal k Hospodinovi o pomoc: Čo mám robiť s týmto ľudom? Veď ma ukameňujú!
5 Hospodin povedal Mojžišovi: Vyjdi pred ľud, vezmi so sebou niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi palicu, ktorou si udrel Níl, a choď!
6 Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela.
7 To miesto nazval Massa a Meríba[*] Pokušenie a Zvada., lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Hospodina, keď pochybovačne hovorili: Je medzi nami Hospodin alebo nie?
Víťazstvo nad Amálekom
8 Potom prišiel Amálek a v Refídime zaútočil na Izraelitov.
9 Mojžiš rozkázal Jozuovi: Vyber mužov a bojuj proti Amálekovi. Ja sa zajtra postavím na vrchol pahorku s Božou palicou v ruke.
10 Jozua urobil, ako mu prikázal Mojžiš a bojoval s Amálekom. Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na vrchol pahorku.
11 Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amálek.
12 Keď Mojžišovi ruky ochabli, vzali kameň, podložili mu ho a on si sadol naň. Áron a Chúr mu podopierali ruky jeden z jednej a druhý z druhej strany. Takto zostali jeho ruky zdvihnuté až do západu slnka.
13 Jozua porazil Amáleka a jeho ľud mečom.
14 Hospodin povedal Mojžišovi: Zapíš to na pamiatku do knihy a oznám Jozuovi, že určite vyhladím aj pamiatku na Amáleka spod nebies.
15 Mojžiš postavil oltár a nazval ho: Hospodin je moja zástava.
16 Povedal totiž:
Ruka sa zodvihla proti
Hospodinovmu trónu,
Hospodin bude bojovať proti Amálekovi
z pokolenia na pokolenie.
Jitrova návšteva
18 1 Midjánsky kňaz a Mojžišov tesť Jitro sa dopočul, čo všetko urobil Boh Mojžišovi a Izraelovi, jeho ľudu, že totiž Hospodin vyviedol Izrael z Egypta.
2 Mojžišov tesť Jitro vzal Mojžišovu ženu Cippóru, ktorú Mojžiš poslal späť,
3 a s ňou aj oboch synov. Jeden z nich sa volal Geršóm, lebo Mojžiš povedal: Som hosťom v cudzej krajine.
4 Druhý sa volal Elíezer, lebo povedal: Boh môjho otca je moja pomoc, zachránil ma pred faraónovým mečom.
5 Mojžišov tesť Jitro prišiel k nemu s jeho obidvoma synmi i s jeho ženou na púšť, kde táboril pri Božom vrchu.
6 Odkázal Mojžišovi: Ja, tvoj tesť Jitro, prichádzam k tebe s tvojou ženou i s obidvoma jej synmi.
7 Mojžiš vyšiel v ústrety svojmu tesťovi, poklonil sa mu a pobozkal ho. Vzájomne si zaželali pokoj a vošli do stanu.
8 Potom Mojžiš vyrozprával svojmu tesťovi všetko, čo Hospodin urobil faraónovi a Egypťanom pre Izrael, ako aj o všetkých strastiach, s ktorými sa stretli na ceste, a ako ich Hospodin vyslobodil.
9 Jitro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Hospodin urobil pre Izrael, keď ho vyslobodil z područia Egypťanov.
10 Jitro povedal: Nech je zvelebený Hospodin, ktorý vás vyslobodil z rúk Egypťanov a faraóna, že vyslobodil ľud z područia Egypta.
11 Teraz som poznal, že Hospodin je väčší než všetci bohovia. Stalo sa to, lebo sa povyšovali nad vás.
12 Potom Mojžišov tesť Jitro priniesol Bohu spaľovanú obetu i obety s hostinou. Áron a všetci starší Izraela prišli, aby sa zúčastnili spolu s Mojžišom na obetnej hostine pred Bohom.
Mojžiš ustanovuje sudcov
13 Na druhý deň si Mojžiš sadol, aby súdil ľud, a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera.
14 Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: Prečo to robíš pre ľud? Prečo tu sedíš sám a všetok ľud tu musí od rána do večera stáť?
15 Mojžiš odpovedal tesťovi: Pretože ľud prichádza ku mne dopytovať sa na Božie rozhodnutie.
16 Keď majú nejakú spornú vec, prichádzajú ku mne. Ja rozhodnem a oznámim im Božie ustanovenie a zákony.
17 Mojžišov tesť povedal: Nerobíš dobre!
18 Veľmi vyčerpávaš seba i tento ľud, ktorý je s tebou. To je nad tvoje sily, sám to nezvládneš.
19 Poslúchni moju radu a Boh bude s tebou. Ty zastupuj ľudí pred Bohom a prednes mu ich záležitosti.
20 Budeš ich upozorňovať na ustanovenia a zákony a ukážeš im cestu, po ktorej majú ísť, i skutky, ktoré majú konať.
21 Spomedzi všetkých ľudí si vyhliadni schopných, dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia úplatok. Ustanov ich nad nimi za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov.
22 Oni nech súdia ľud v každom čase. Keď bude niečo zložitejšie, nech to prednesú tebe. Oni budú rozhodovať len o jednoduchších veciach. Uľahči si bremeno, nech ho nesú s tebou.
23 Ak to urobíš, obstojíš aj vtedy, keď ti Boh dá ďalšie príkazy. Tak aj všetok tento ľud príde na svoje miesto v pokoji.
24 Keď Mojžiš vypočul svojho tesťa, urobil všetko, čo mu radil.
25 Z celého Izraela vybral schopných mužov a ustanovil ich za predstaviteľov ľudu, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov.
26 Tí súdili ľud vždy podľa potreby. Ťažšie veci predkladali Mojžišovi a o všetkých ľahších prípadoch rozhodovali sami.
27 Potom Mojžiš prepustil svojho tesťa a ten sa vrátil do svojej krajiny.
Žalmy
Boh je naše útočisko a sila
46 1 Zbormajstrovi. Od Kórachovcov. Pieseň pre vysoký hlas.
2 Boh je naše útočisko a sila,
najistejšia pomoc v súženiach.
3 Preto sa nebudeme báť,
hoci by sa zem prevrátila
a vrchy by sa klátili uprostred mora,
4 hoci by hučali a penili sa jeho vody
a vrchy by sa triasli, keď sa vzduje more. — Sela —
5 Rieka svojimi ramenami potešuje Božie mesto,
sväté príbytky Najvyššieho.
6 Boh je uprostred neho, nepohne sa;
Boh mu pomôže na úsvite.
7 Národy hučali, kráľovstvá sa otriasali.
Vydal hlas a zem sa rozplynula.
8 Hospodin zástupov je s nami.
Jákobov Boh je náš hrad. — Sela —
9 Poďte a hľaďte na skutky Hospodina,
ktorý koná úžasné veci na zemi:
10 zastavuje vojny až po končiny zeme,
zlomí luk, poláme kopiju,
bojové vozy spáli v ohni.
11 Prestaňte! Uznajte, že ja som Boh!
Som vyvýšený medzi národmi, som vyvýšený na zemi.
12 Hospodin zástupov je s nami.
Jákobov Boh je náš hrad. — Sela —
Tlieskajte, všetky národy
47 1 Zbormajstrovi. Žalm Kórachovcov.
2 Tlieskajte, všetky národy,
nadšene pozdravujte Boha,
3 lebo Hospodin, Najvyšší, vzbudzuje bázeň.
On je veľký kráľ nad celou zemou.
4 Podmaňuje nám národy
a kmene nám podrobuje pod nohy.
5 Vybral nám dedičný podiel,
slávu Jákoba, ktorého si zamiloval. — Sela —
6 Boh vystúpil hore za jasotu,
Hospodin za zvuku trúby.
7 Ospevujte Boha, ospevujte!
Ospevujte nášho Kráľa, ospevujte!
8 Veď Boh je kráľom celej zeme,
ospevujte ho poučnými žalmami!
9 Boh kraľuje nad národmi,
Boh sedí na svojom svätom tróne.
10 Kniežatá národov sa zhromaždili
s ľudom Abrahámovho Boha,
lebo Bohu patria ochranné štíty zeme.
On je veľmi vyvýšený.
Zjavenie Jána
Žena a drak
12 1 Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
2 Bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách.
3 Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: Hľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov, na hlavách sedem diadémov.
4 Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zhodil ich na zem. Drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral jej dieťa, len čo ho porodí.
5 A porodila syna, chlapca, ktorý má železnou berlou vládnuť nad všetkými národmi. Jej dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.
6 Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiatdní.
7 Na nebi sa strhol boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; aj drak a jeho anjeli bojovali.
8 No neobstáli a nebolo už pre nich miesto v nebi.
9 Veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, bol zvrhnutý na zem a s ním boli zvrhnutí aj jeho anjeli.
10 Nato som počul mohutný hlas z neba:
Teraz nastala spása a moc
i kráľovstvo nášho Boha
a vláda jeho Pomazaného[*] Gr. Krista.,
lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov,
ten, čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.
11 Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv
a pre slovo svojho svedectva
a nemilovali svoj život tak, aby sa zľakli smrti.
12 Preto radujte sa, nebesá,
aj vy, čo v nich bývate.
Beda však zemi i moru,
pretože diabol zostúpil k vám
veľmi nazlostený,
lebo vie, že má málo času.
13 Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca.
14 Žena však dostala dve krídla veľkého orla, aby odletela na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času, ďaleko od hada.
15 Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla.
16 Ale zem žene pomohla. Otvorila svoje ústa a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil zo svojej papule.
17 Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a držia sa Ježišovho svedectva.
18 Potom zastal na morskom piesku[*] Var.: Potom som sa postavil na morský piesok..
Príslovia
11 29 Ten, kto sužuje svojich domácich, zdedí vietor,
blázon bude slúžiť múdremu.
30 Ovocie spravodlivého je strom života,
múdry je ten, čo získava duše.