Čítania na deň: 21. 9. 2024
Jób
40 1 Hospodin znova prehovoril k Jóbovi takto:
2 Bude sa vari hašterivý hádať so Všemohúcim?
Ten, kto obžalúva Boha, nech odpovie!
Jóbova odpoveď
3 Jób odpovedal Hospodinovi takto:
4 Pozri, čože ti ja taký nepatrný odpoviem?
Kladiem si ruku na ústa.
5 Raz som prehovoril, ale už sa neozvem,
ba aj druhý raz, ale už nebudem pokračovať.
Druhá Božia reč
6 Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky takto:
7 Opáš si teda bedrá ako chlap,
budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš.
8 Naozaj chceš zrušiť môj rozsudok?
Chceš obviniť mňa, aby si ty bol spravodlivý?
9 Máš azda také rameno ako Boh?
Burácaš vari takým hlasom ako on?
10 Nuž, ozdob sa velebou a vznešenosťou,
zaodej sa slávou a nádherou.
11 Vylej svoj prekypujúci hnev,
vzhliadni na všetkých povýšených a poníž ich!
12 Pozri na všetkých povýšených a pokor ich,
pošliap bezbožníkov všade, kde sa nachádzajú!
13 Všetkých ich zahrab do prachu,
obviaž im tváre na zabudnutých miestach.
14 Potom ťa aj ja pochválim,
že ťa zachránila tvoja vlastná pravica.
15 Pozri na behemóta[*] Ide pravdepodobne o hrocha., ktorého som utvoril tak ako teba;
žerie trávu ako dobytok.
16 Pozri, v jeho bedrách je sila,
v brušných svaloch má svoju moc.
17 Svoj chvost vzpriamuje ako céder,
šľachy na jeho stehnách sú pospletané.
18 Jeho kosti sú ako trubice z bronzu,
jeho hnáty sú ako železné tyče.
19 Stojí na začiatku Božích ciest,
len jeho Tvorca sa môže k nemu s mečom priblížiť.
20 Vrchy mu poskytujú potravu tam,
kde sa všetka poľná zver hráva.
21 Ležiava pod lotosmi,
v úkryte z trstiny a v močarisku.
22 Prikrývajú ho lotosy, robia mu tieň,
obklopujú ho riečne topole.
23 Rieka môže byť prudká, ale on sa neľaká;
má istotu, aj keď sa mu Jordán valí do papule.
24 Chytí ho niekto spredu,
hákom mu nos prepichne?
25 Vytiahneš leviatana[*] Ide pravdepodobne o krokodíla. udicou,
zviažeš mu jazyk povrazom?
26 Pretiahneš mu cez nozdry povraz z tŕstia,
prepichneš mu čeľusť hákom?
27 Vari ťa bude prosiť,
bude s tebou nežne hovoriť?
28 Uzavrie s tebou zmluvu,
aby si si ho vzal navždy za otroka?
29 Budeš sa s ním hrať ako s vtáčaťom,
priviažeš ho pre svoje dievčatá?
30 Budú s ním kupčiť obchodníci,
rozdelia si ho medzi sebou kupci?
31 Dopicháš mu kožu bodcami
a jeho hlavu harpúnami?
32 Polož naňho dlaň!
Pamätaj na boj! Viac to neurobíš!
41 1 Nádej, že ho budeš mať, je márna.
Či už pohľad na jeho zjav nevyvoláva mdlobu?
2 Nikto nie je taký odvážny, aby sa proti nemu postavil.
Kto by už potom predo mnou obstál?
3 Kto mi niečo prvý dal, aby som sa mu musel odmeniť?
Veď všetko pod nebom mi patrí.
4 Nebudem mlčať o jeho údoch
ani o jeho obrovskej sile,
ani o kráse jeho vzrastu.
5 Kto ho zbavil panciera,
kto prenikol za dvojitý rad jeho zubov?
6 Kto otvoril vráta jeho papule?
Vôkol jeho zubov je hrôza.
7 Jeho chrbát je ako rady štítov,
sú tesne uzavreté a zapečatené.
8 Jeden k druhému tak priliehajú,
že ani vietor neprenikne medzi ne.
9 Navzájom sú pospájané,
sú zopnuté, nedajú sa rozdeliť.
10 Keď kýchne, zapaľuje sa svetlo,
oči má ako riasy rannej zory.
11 Z papule mu vychádzajú pochodne,
prskajú ohnivé iskry.
12 Z nozdier sa mu valí dym
ako spod rozdúchaného kotla alebo ako z tŕstia.
13 Jeho dych rozpaľuje uhlíky,
z papule mu šľahá plameň.
14 V jeho šiji prebýva sila,
hrôza pred ním tancuje.
15 Laloky jeho tela k sebe priliehajú,
sú na ňom ako odliate, netrasú sa.
16 Jeho srdce je tvrdé sťa skala,
nepoddajné ako spodný mlynský kameň.
17 Keď vstane, mocní sa strachujú,
keď ničí, strácajú hlavu.
18 Ak ho aj meč zasiahne, bezvýsledne,
podobne kopija, šíp aj oštep.
19 Železo považuje za slamu,
bronz za práchnivé drevo.
20 Strela z luku ho nedonúti zutekať,
kamene z praku sa na ňom menia na plevy.
21 Kyjak mu pripadá ako steblo,
chveniu oštepa sa iba smeje.
22 Naspodu má akoby ostré črepiny,
ťahá sa v blate ako mlátiaci cep.
23 Hlbinu sťa hrniec do varu uvádza,
more používa ako fľaštičku na voňavku.
24 Za sebou zanecháva žiarivú dráhu,
takže prahlbina pripomína šedivú hlavu.
25 Na zemi ho nemožno k ničomu pripodobniť,
tak je utvorený, že nepozná strach.
26 Na všetko pyšné pozerá zhora,
kráľom je nad všetkými šelmami.
Jóbova odpoveď
42 1 Nato Jób odpovedal Hospodinovi takto:
2 Spoznal som, že môžeš všetko,
a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný.
3 Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie?
Preto odpovedám: Ja som hovoril o veciach,
ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem.
4 Vypočuj ma, prosím, a ja prehovorím.
Budem ti klásť otázky a ty ma poučíš.
5 Chýr o tebe sa mi dostal do ucha,
ale teraz ťa na vlastné oči vidím.
6 Preto odvolávam svoje slová
a kajám sa v prachu a v popole.
Epilóg
7 Potom, keď Hospodin dopovedal Jóbovi tieto slová, Elífazovi z Témanu povedal: Môj hnev vzplanul proti tebe a tvojim dvom spoločníkom, lebo ste nehovorili o mne správne, tak, ako môj služobník Jób.
8 Preto teda si vezmite sedem býkov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste za seba spaľovanú obetu. Môj sluha Jób sa bude za vás modliť, lebo len pre neho nebudem zaobchádzať s vami podľa vášho bláznovstva, pretože ste nehovorili o mne ako môj sluha Jób.
9 Potom Elífaz z Témanu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy urobili tak, ako im Hospodin povedal. Nato Hospodin vzal ohľad na Jóba.
10 Hospodin zmenil Jóbov údel vtedy, keď sa modlil za svojich blížnych. Potom dal Hospodin Jóbovi dvojnásobok všetkého, čo vlastnil.
11 Vtedy k nemu prišli všetci jeho bratia, sestry a všetci niekdajší známi, aby s ním jedli chlieb v jeho dome. Prejavili mu sústrasť a potešovali ho pre všetko zlé, čo Hospodin na neho dopustil. Každý z nich mu daroval zlaté peniaze a jeden zlatý prsteň.
12 Ďalšie Jóbove dni Hospodin požehnal ešte väčšmi ako predchádzajúce. Mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav, tisíc volských záprahov a tisíc oslov.
13 Mal sedem synov a tri dcéry.
14 Jednej dal meno Jemíma, druhú pomenoval Kecía a tretiu nazval Keren-hapúk[*] Mená znamenajú v hebrejčine: Hrdlička, Škorica a Nádobka na líčidlá..
15 V celej krajine nebolo krajších žien ako boli Jóbove dcéry. Aj im dal otec dedičstvo medzi ich bratmi.
16 Jób potom žil stoštyridsať rokov, videl svojich synov a vnukov až do štvrtého pokolenia.
17 Napokon Jób zomrel starý a sýty životom.
Evanjelium podľa Lukáša
Spor o sobote
6 1 V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli.
2 Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?
3 Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?
4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov.
5 A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou.
Uzdravenie človeka v sobotu
6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou.
7 Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať. Hľadali, z čoho by ho mohli obžalovať.
8 On vedel o ich zmýšľaní a napriek tomu povedal človeku s vyschnutou rukou: Vstaň a postav sa do stredu. On vstal a postavil sa.
9 Ježiš im povedal: Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre, alebo zle? Možno v sobotu zachrániť život, alebo ho zničiť?
10 Poobzeral sa po všetkých a tomu človeku povedal: Vystri ruku. Keď tak urobil, ruka mu ozdravela.
11 Zmocnila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom.
Vyvolenie Dvanástich
12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu.
13 Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to
14 Šimon, ktorého nazval Petrom, jeho brat Ondrej, Jakub a Ján, Filip a Bartolomej,
15 Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Šimon, ktorého volali Horlivec,
16 Júda Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom.
Zástupy nasledujú Ježiša
17 Keď s nimi zostúpil, zastal na rovine a s ním aj veľký zástup jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska a Jeruzalema, i z týrskeho a sidonského pobrežia.
18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich chorôb. Ozdraveli i tí, ktorých trápili nečistí duchovia.
19 Ba každý zo zástupu sa ho usiloval dotknúť, lebo z neho vychádzala sila, ktorá všetkých uzdravovala.
Príslovia
3 5 Dôveruj celým srdcom Hospodinovi
a nespoliehaj sa na svoj rozum.
6 Na všetkých svojich cestách ho poznávaj
a on sám ti urovná chodníky.
7 Nerob sa múdrym vo svojich očiach,
ale maj bázeň pred Hospodinom a odvráť sa od zla.
8 Uzdraví sa tvoje telo
a vzpružia sa tvoje kosti.