Čítania na deň: 27. 7. 2024
Druhá kniha kroník
Sancheríbov útok na Jeruzalem
32 1 Po týchto udalostiach a dôkazoch vernosti prišiel asýrsky kráľ Sancheríb. Napadol Judsko, obľahol opevnené mestá s úmyslom sa ich zmocniť.
2 Keď Chizkija videl, že prišiel Sancheríb a chystá sa napadnúť Jeruzalem,
3 dohodol sa so svojimi hodnostármi a hrdinami, že upchajú vodné pramene, ktoré sú von za mestom. Tí mu poskytli pomoc.
4 Zhromaždilo sa množstvo ľudu a upchali všetky pramene i potok, ktorý pretekal stredom územia. Dôvodili: Prečo by mali asýrski králi, až prídu, nájsť toľko vody?
5 Potom sa pustil do opevňovania a opravil všetky poškodené hradby. Na nich vybudoval veže a druhú vonkajšiu hradbu. Opevnil Millo v Dávidovom meste a zhotovil množstvo oštepov a štítov.
6 Nad ľudom ustanovil vojenských veliteľov, zhromaždil ich k sebe na priestranstvo pri mestskej bráne a takto ich povzbudzoval:
7 Buďte silní a odvážni! Nebojte sa a nedeste sa pred asýrskym kráľom ani pred celým davom, ktorý ho sprevádza, lebo prevaha je na našej strane.
8 S ním je telesná sila, s nami je Hospodin, náš Boh, hotový nám pomôcť a viesť naše boje. Ľud sa spoľahol na slová judského kráľa Chizkiju.
9 Neskôr vyslal asýrsky kráľ Sancheríb svojich služobníkov do Jeruzalema, kým on sám s celou svojou vojenskou mocou bojoval proti Lakíšu. Judskému kráľovi Chizkijovi a všetkým Júdovcom v Jeruzaleme odkázal:
10 Takto vraví asýrsky kráľ Sancheríb: Na čo sa spoliehate, keď za obliehania zostávate v Jeruzaleme?
11 Keď Chizkija vyhlasuje: Hospodin, náš Boh, nás vyslobodí z moci asýrskeho kráľa, tak vás zavádza, aby vás umoril hladom a smädom.
12 Veď sám Chizkija odstránil jeho výšiny i oltáre a prikázal Judsku a Jeruzalemu: Pred jedným oltárom budete vzdávať pocty a na ňom páliť kadidlo.
13 Neviete, čo som urobil ja a moji otcovia národom všetkých krajín? Mohli bohovia národov krajín vyslobodiť svoju krajinu z mojej moci?
14 Ktorý zo všetkých bohov tých národov, ktoré moji otcovia použitím hubiacej kliatby vyhubili, mohol svoj ľud vyslobodiť z mojej moci? Môže vás azda váš Boh vyslobodiť z mojej moci?
15 Nech vás teda Chizkija neklame a nezavádza! Neverte mu, lebo ani jeden z bohov všetkých tých národov a kráľovstiev nemohol svoj ľud vyslobodiť z mojej moci ani z moci mojich otcov. Ani váš Boh vás z nej nevyslobodí.
16 Jeho sluhovia naďalej útočili slovami proti Hospodinovi, Bohu, a proti jeho služobníkovi Chizkijovi.
17 Napísal aj hanopisy na Hospodina, Boha Izraela, a hromžil proti nemu: Ako bohovia národov iných krajín nevyslobodili svoj ľud z mojej moci, tak z nej svoj ľud nevyslobodí ani Boh Chizkijov!
18 V judskej reči vykrikovali na jeruzalemský ľud, ktorý bol na hradbách, aby ho vydesili, zastrašili, a tak dobyli mesto.
19 O Bohu Jeruzalema sa vyjadrovali ako o bohoch národov zeme, diele ľudských rúk.
20 Preto sa kráľ Chizkija a prorok Izaiáš, syn Ámocov, modlili a úpenlivo volali k nebesiam.
21 Hospodin vyslal anjela, ktorý zničil v tábore asýrskeho kráľa, všetkých udatných hrdinov, vojvodcov a hodnostárov, takže sa so zahanbením vrátil do svojej vlasti. Keď potom vošiel do domu svojho boha, vlastní synovia ho zabili mečom.
22 Tak vyslobodil Hospodin Chizkiju a obyvateľov Jeruzalema z moci asýrskeho kráľa Sancheríba i z moci ostatných nepriateľov a zaistil mu pokoj od okolia.
23 Mnohí prinášali do Jeruzalema Hospodinovi dary a judskému kráľovi Chizkijovi cennosti. Odvtedy si ho vysoko vážili všetky národy.
24 V tom čase Chizkija smrteľne ochorel. Keď sa však modlil k Hospodinovi, dal mu odpoveď i znamenie.
25 Chizkija sa neodplatil vďakou za prijaté dobrodenia, ale spyšnelo mu srdce. Preto sa Boh rozhneval na neho, na Judsko i Jeruzalem.
26 Keď sa Chizkija a obyvatelia Jeruzalema kajali zo svojej pýchy, Hospodinov hnev ich nepostihol za jeho čias.
27 Chizkija oplýval bohatstvom a slávou. Zhotovil si pokladnice na striebro, zlato, drahokamy, balzamy, štíty a na rôzne prepychové predmety.
28 Mal sklady na úrodu obilia, muštu, oleja, stajne pre rôzne druhy statku a košiare pre stáda.
29 Vybudoval si mestá, mal veľké stáda oviec a dobytka, lebo Hospodin ho zahrnul nesmiernym imaním.
30 Chizkija zasypal horný výtok vôd Gichónu a zviedol ich po západnej strane Dávidovho mesta. Chizkijovi sa darilo v každom podujatí.
31 Iba v prípade, keď boli k nemu vyslaní poverenci babylonských kniežat, aby preskúmali znamenie, ktoré nastalo v krajine, ho Boh opustil, aby ho podrobil skúške a spoznal celé jeho zmýšľanie.
32 Ostatné príbehy Chizkiju a jeho zbožné skutky sú poznačené vo Videní proroka Izaiáša, syna Ámocovho, a v Knihe judských a izraelských kráľov.
33 Chizkija sa uložil k svojim otcom, pochovali ho na svahu pri hroboch Dávidovcov. Keď zomrel, vzdali mu poctu všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Menašše.
Menašše
33 1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme.
2 Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov.
3 Obnovil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, zriadil pre baálov oltáre, zhotovil ašéry, uctieval celý nebeský zástup a slúžil mu.
4 Postavil oltáre v dome Hospodina, o ktorom sa Hospodin sám vyslovil: V Jeruzaleme zostane navždy moje meno.
5 Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre pre celý nebeský voj.
6 V Údolí Ben-Hinnóma dal synov previesť cez oheň, vykonával veštby, čary a zaklínania, priviedol vyvolávačov duchov a vykladačov. Hospodinovi robil všemožne naprotiveň, aby ho tak urážal.
7 Vytesanú sochu modly umiestnil v Božom dome, o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, si navždy uložím svoje meno.
8 Nedopustím, aby sa niekedy pohla noha Izraela z pôdy, ktorú som dal vašim otcom za predpokladu, že budú dbať na všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a právne predpisy.
9 Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil pred Izraelitmi.
10 Hospodin sa prihováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to nevšímali.
11 Preto na nich Hospodin priviedol veliteľov vojska asýrskeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, zachytili hákmi, sputnali okovami a odvliekli do Babylonu.
12 Vo svojej tiesni sa doprosoval priazne Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.
13 Keď sa k nemu modlil, Hospodin sa dal uprosiť, vypočul jeho úpenlivé volanie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Tak spoznal Menašše, že iba Hospodin je pravý Boh.
14 Neskôr vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta, západne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vystaval ich do výšky. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska.
15 Z Hospodinovho domu odstránil cudzie božstvá, sochu a všetky oltáre, ktoré predtým vybudoval na návrší domu Hospodina i v Jeruzaleme. Všetko vyhádzal von z mesta.
16 Znovu zriadil Hospodinov oltár a obetoval na ňom obety spoločenstva a ďakovné obety. Vyzval Júdu, aby slúžil Hospodinovi, Bohu Izraela.
17 Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hospodinovi, svojmu Bohu.
18 Ostatné príbehy Menaššeho, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí sa k nemu prihovárali v mene Hospodina, Boha Izraela, sú poznačené v Príbehoch izraelských kráľov.
19 O jeho modlitbe a odpovedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a zaviedol ašéry i sochy, prv než sa pokoril, sa píše v Dejinách Chózaja.
20 Keď sa Menašše uložil k svojim otcom, pochovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.
Amón
21 Amón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky vládol v Jeruzaleme.
22 Robil Hospodinovi naprotiveň, podobne ako jeho otec Menašše. Amón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im.
23 Nepokoril sa pred Hospodinom ako jeho otec Menašše, čím svoju vinu zväčšil.
24 Jeho služobníci sa proti nemu vzbúrili a zavraždili ho v jeho paláci.
25 Pospolitý ľud však pobil všetkých účastníkov vzbury proti kráľovi Amónovi a po ňom ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.
Žalmy
Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione
65 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
2 Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione,
a tebe treba plniť sľuby[*] Rkp.: + v Jeruzaleme (LXX)..
3 K tebe, ktorý počuješ modlitbu,
prichádzajú všetci.
4 Ak nás premáhajú neprávosti,
ty nám odpúšťaš naše priestupky.
5 Blahoslavený, koho si vyvolíš,
komu dovolíš prísť k tebe,
aby prebýval na tvojich nádvoriach.
Nasýťme sa dobrotou tvojho domu,
svätosťou tvojho chrámu.
6 Zázrakmi tvojej spravodlivosti nám odpovieš,
Bože, naša spása,
nádej všetkých končín zeme
i diaľav za morom.
7 Ty upevňuješ vrchy svojou silou,
opásaný si mocou,
8 tíšiš hukot morí,
hukot vĺn
i hluk národov.
9 Obyvatelia končín sa boja
tvojich znamení.
Plesanie pôsobíš tam,
kde svitá ráno a zmráka sa večer.
10 Navštevuješ zem a zvlažuješ ju,
hojne ju zúrodňuješ.
Božie riečisko je plné vody.
Pripravuješ im obilie.
Áno, takto sa staráš o zem:
11 zalievaš jej brázdy,
zarovnávaš jej hrudy,
dažďom ju kypríš
a požehnávaš jej porast.
12 Rok korunuješ svojou dobrotou,
z tvojich šľapají vyviera tuk.
13 Pusté pasienky sú plné vlahy,
kopce sa opášu jasotom.
14 Lúky sa zdobia stádami,
doliny sa odievajú obilím,
zvučia plesaním a spevom.
Evanjelium podľa Matúša
Požehnávanie malých detí
19 13 Vtedy k nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Učeníci im však dohovárali.
14 No Ježiš povedal: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.
15 Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.
Bohatý mládenec
16 Tu k nemu ktosi prišiel a povedal: Učiteľ[*] Var.: + dobrý., čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?
17 Ježiš mu odpovedal: Čo sa ma pýtaš na dobro[*] Var.: Čo ma nazývaš dobrým? ? Jeden je Dobrý[*] Var.: + Boh.! Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.
18 A ktoré?, opýtal sa ho. Ježiš mu povedal: Tieto: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevydáš krivé svedectvo!
19 Cti svojho otca a svoju matku! A: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
20 Mládenec mu povedal: Toto všetko som zachovával[*] Var.: + od svojej mladosti.. Čo mi ešte chýba?
21 Ježiš mu odpovedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.
22 Keď mládenec počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
Nebezpečenstvo bohatstva
23 Tu Ježiš povedal svojim učeníkom: Amen, hovorím vám, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.
24 Znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva.
25 Keď to počuli učeníci, povedali vo veľkom úžase: Kto potom môže byť spasený?
26 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.
27 Vtedy mu Peter povedal: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. Čo za to budeme mať?
28 Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám: Pri obnovení sveta[*] Gr. v znovuzrodení., keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.
29 Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku[*] Var.: + alebo ženu., alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne[*] Var.: mnohonásobne. viac a bude dedičom večného života.
30 Ale mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.
Robotníci vo vinici
20 1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice.
2 Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice.
3 Keď vyšiel okolo tretej[*] Podľa nášho času o deviatej, dvanástej, tretej a piatej popoludní. hodiny, videl iných postávať na námestí a povedal im:
4 Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.
5 A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto.
6 Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?
7 Povedali mu: Keď nás nikto nenajal! Hovorí im: Choďte aj vy do vinice[*] Var.: + a dostanete, čo bude spravodlivé..
8 Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!
9 Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej, dostali po denári.
10 Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári.
11 Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi:
12 Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.
13 On však povedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár?
14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe.
15 Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý?
16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými[*] Var.: + Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených..
Príslovia
27 1 Nechváľ sa zajtrajškom,
lebo nevieš, čo deň zrodí.
2 Nech ťa chváli iný, nie tvoje ústa,
cudzí človek, nie tvoje pery!