Čítania na deň: 6. 12. 2023
Izaiáš
I. časť knihy Izaiáša
Hrozby a prísľuby
1 1 Videnie Izaiáša, Ámocovho syna, ktoré prijal o Judsku a Jeruzaleme v dňoch Uzziju, Jótama, Acháza a Chizkiju, judských kráľov.
Nevďačný ľud
2 Počujte, nebesá, počúvaj, zem,
lebo Hospodin hovorí:
Synov som vychoval a vyvýšil,
oni sa mi však spreneverili.
3 Vôl pozná svojho gazdu,
osol jasle svojho pána,
ale Izrael nepozná,
môj ľud nechápe.
4 Beda hriešnemu národu,
ľudu zaťaženému vinou,
potomstvu zločincov,
skazeným synom.
Opustili Hospodina,
pohrdli Svätým Izraela,
celkom sa odcudzili.
5 Kde vás ešte udrieť,
keď sa tak búrite?
Hlava je celá boľavá,
srdce je úplne vysilené.
6 Nič nie je na ňom zdravé,
od hlavy po päty samá modrina,
jazva a čerstvá rana,
opuchnutá, neobviazaná
a neošetrená olejom.
7 Vaša krajina sa stala púšťou,
vaše mestá sú do tla vypálené,
vašu pôdu pred očami vyžierajú cudzinci,
je spustošená, cudzinci ju rozvrátili.
8 Dcéra Sion zostala
ako búdka vo vinici,
ako chatrč na uhorkovom poli,
ako obliehané mesto.
9 Keby nám Hospodin zástupov
nenechal malý zvyšok,
boli by sme ako Sodoma,
podobali by sme sa Gomore.
Pravá bohoslužba
10 Kniežatá Sodomy,
počujte Hospodinovo slovo,
ľud Gomory,
čuj poučenie nášho Boha.
11 Načo mi je množstvo vašich obiet?
— povie Hospodin.
Som nasýtený spaľovanými obetami baranov,
tukom vykŕmeného dobytka;
nemám v obľube krv teliat, jahniat a kozliat.
12 Keď prichádzate pred moju tvár,
kto vás o to žiada,
aby ste šliapali moje nádvoria?
13 Neprinášajte už bezcennú obetu,
odporné je mi kadidlo,
novmesiac, soboty a zvolané zhromaždenia.
Nemôžem vystáť zlo so slávnosťami!
14 Vaše novmesiace a sviatky
z duše nenávidím,
stali sa mi bremenom,
zunovalo sa mi ich prinášanie.
15 Aj keď vystriete dlane,
odvrátim od vás svoj zrak;
aj keď sa budete veľa modliť,
nebudem počúvať,
lebo vaše ruky sú plné krvi.
16 Obmyte sa, očistite sa,
odstráňte mi spred očí
vaše zlé skutky;
prestaňte robiť zlo,
17 učte sa robiť dobro,
domáhajte sa práva,
pomáhajte utláčanému,
vymôžte právo sirote,
obhajujte vdovu!
18 Poďte, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin.
Keby boli vaše hriechy ako šarlát,
zbelejú sťa sneh,
a keby boli červené ako purpur,
budú ako vlna.
19 Ak budete ochotne poslúchať,
budete jesť dobré dary zeme.
20 Ak sa však budete zdráhať a protiviť,
pohltí vás meč,
lebo prehovorili Hospodinove ústa.
Očista Jeruzalema
21 Ako sa z verného mesta stala neviestka?
Bolo plné práva, prebývala v ňom spravodlivosť,
no teraz sú v ňom vrahovia.
22 Tvoje striebro sa znehodnotilo,
tvoje víno je zriedené vodou.
23 Tvoje kniežatá sú vzbúrenci,
spolok zlodejov,
všetci milujú úplatok,
ženú sa za odmenami, sirôt sa nezastanú
a žaloba vdovy k nim nepríde.
24 Preto výrok Pána, Hospodina zástupov, Mocného Izraela znie:
Beda, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch,
vypomstím sa na svojich nepriateľoch.
25 Obrátim proti tebe svoju ruku,
lúhom vyplavím tvoju nečistotu,
odstránim všetok odpad.
26 Vrátim ti sudcov, ako boli kedysi,
aj tvojich poradcov ako voľakedy.
Potom ťa nazvú spravodlivým mestom,
mestom vernosti.
27 Sion bude vykúpený súdom
a jeho obrátení spravodlivosťou.
28 Záhuba vzbúrencom a hriešnikom!
Tí, čo opustia Hospodina, zahynú.
29 Zahanbíte sa pre posvätné duby,
po ktorých ste tak túžili,
budete sa pýriť za záhrady,
ktoré ste si vybrali.
30 Budete ako dub, z ktorého opadáva lístie,
ako záhrada, ktorá je bez vody.
31 Mocnár bude ako pazderie[*] Drevitý odpad po vytrepaní konopí. a jeho dielo ako iskra,
oboje bude horieť a nik ich nezahasí.
Mesiášske kráľovstvo pokoja
2 1 Slovo o Judsku a Jeruzaleme, ktoré vo videní prijal Izaiáš, Ámocov syn.
2 V budúcich dňoch bude pevne stáť
vrch Hospodinovho domu
na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky.
Budú k nemu prúdiť všetky národy
3 a putovať mnohé kmene a povedia si:
Poďme, vystúpme na Hospodinov vrch,
do domu Jákobovho Boha,
aby nás poučil o svojich cestách
a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
Veď zo Siona vyjde zákon,
Hospodinovo slovo z Jeruzalema.
4 On bude súdiť medzi národmi
a naprávať mnohé kmene,
takže si z mečov ukujú radlice,
zo svojich kopijí vinárske nože.
Národ proti národu nepozdvihne meč
a už sa nebudú cvičiť v boji.
5 Povstaň, Jákobov dom,
kráčajme vo svetle Hospodina!
Hospodinov deň
6 Zavrhol si Jákobov dom, svoj ľud,
lebo má plno veštcov;
majú jasnovidcov ako Filištínci,
spolčujú sa s potomkami cudzincov.
7 Jeho krajina je plná striebra a zlata,
nespočetné sú jeho poklady.
Jeho krajina je plná koní,
jeho vozom niet konca.
8 Jeho krajina je plná modiel,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré urobili ich prsty.
9 Človek sa zohýna, každý sa klania,
ale ty im neodpusti!
10 Vojdi do skaly, ukry sa do prachu
zo strachu pred Hospodinom,
pred slávou jeho vznešenosti.
11 Pyšné oči človeka sa sklopia,
hrdosť ľudí bude pokorená.
V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin,
12 lebo to bude deň Hospodina zástupov
proti všetkým pyšným a povýšeným,
aj proti všetkému vyvýšenému — to bude znížené.
13 Proti všetkým libanonským cédrom,
vysokým a hrdým,
proti všetkým bášanským dubom,
14 proti všetkým vysokým vrchom,
proti všetkým hrdým kopcom,
15 proti každej vysokej veži,
proti každej kamennej hradbe,
16 proti všetkým taršíšskym lodiam
a proti akejkoľvek honosnej kráse.
17 Pokorená bude pýcha človeka
a ponížená bude povýšenosť ľudí.
V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin
18 a modly úplne zmiznú.
19 Vojdú do skalných jaskýň
a do dier pod povrchom
zo strachu pred Hospodinom
a pred velebou jeho slávy,
keď povstane, aby vydesil zem.
20 V ten deň človek odhodí myšiam a netopierom
svojich strieborných a zlatých bôžikov,
ktorých si urobil, aby sa im klaňal.
21 Zaliezol do skalných trhlín
a do puklín brál
od strachu pred Hospodinom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane, aby vydesil zem.
22 Nemajte už nič s človekom,
ktorý žije. Veď za čo sa pokladá?
Žalmy
Často ma sužovali od mladosti
129 1 Pútnická pieseň.
Často ma sužovali od mladosti
— nech povie Izrael —
2 často ma sužovali od mladosti,
ale ma nepremohli.
3 Oráči mi orali po chrbte,
vyorávali dlhé brázdy.
4 Spravodlivý je Hospodin,
rozťal povrazy bezbožníkov.
5 Nech sa zahanbia a ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.
6 Nech sú ako tráva na strechách,
ktorá uschne skôr, než ju vytrhnú,
7 ktorou si kosec nenaplní hrsť
ani náruč ten, kto viaže snopy.
8 Okoloidúci nepovedia:
Nech na vás spočinie požehnanie Hospodina!
Žehnáme vás v mene Hospodina.
Evanjelium podľa Marka
Podobenstvo o rozsievačovi
4 1 Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že musel nastúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zástup zostal na brehu mora.
2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril:
3 Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať.
4 Keď rozsieval, časť zrna padla na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.
5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Rýchlo vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi.
6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo.
7 Ďalšie padlo medzi bodľačie. Bodľačie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu.
8 A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.
9 A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!
Význam a účel podobenstiev
10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá.
11 Povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách,
12 aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli,
počúvali, počúvali, ale nechápali,
aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené.
Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi
13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá?
14 Rozsievač rozsieva slovo.
15 To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.
16 Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú,
17 no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú.
18 A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú,
19 ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku.
20 Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.
Príslovia
18 19 Urazený brat je nedostupnejší než opevnené mesto,
zvady sú ako závory pevnosti.
20 Z ovocia úst sa sýti vnútro človeka,
úroda pier ho nasýti.