Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 11. 6. 2026
Prvá kniha kráľov
Zúčtovanie s protivníkmi
2 13 Raz navštívil Chaggitin syn Adónija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: Prichádzaš v pokoji? On odvetil: V pokoji.
14 Pokračoval: Mám k tebe prosbu. Ona povedala: Hovor!
15 On na to: Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina.
16 Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma! Ona povedala: Hovor!
17 On na to: Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abíšag za ženu.
18 Batšeba mu odvetila: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.
19 Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ ju uvítal a poklonil sa jej. Potom sa posadil na trón a ponúkol kreslo kráľovskej matke, takže mu sedela po pravici.
20 Mám k tebe jedinú skromnú prosbu, neodmietni ma! Kráľ jej povedal: Len ju vyslov, matka moja, neodmietnem ťa.
21 Povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšag za ženu tvojmu bratovi Adónijovi.
22 Kráľ Šalamún svojej matke odpovedal: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšag? Žiadaj preňho i kráľovstvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Ebjatár a Cerújin syn Jóab.
23 Kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech ma potresce Boh, ak Adónija za túto žiadosť nezaplatí svojím životom.
24 Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adónija musí ešte dnes zomrieť.
25 Kráľ Šalamún tým poveril Jehójadovho syna Benáju, ktorý Adóniju zabil.
26 Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.
27 Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti domu Éliho v Šíle.
28 Správa o tom sa dostala k Jóabovi. Jóab sa totiž stal stúpencom Adóniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára.
29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Jóab utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jehójadovmu synovi Benájovi príkaz: Choď, zabi ho!
30 Nato Benája odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Jóabovi: Na kráľov rozkaz vyjdi von! On však odvetil: Nie, tu chcem umrieť. Benája oznámil kráľovi, čo povedal Jóab.
31 Kráľ mu povedal: Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Jóab.
32 Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amásu, veliteľa judského vojska.
33 Ich krv nech trvalo padne na hlavu Jóaba a na hlavu jeho potomstva. Dávid však, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.
34 Nato odišiel Jehójadov syn Benája, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti.
35 Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jehójadovho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára.
36 Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni!
37 Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.
38 Šimei odpovedal kráľovi: Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť. Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme.
39 Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gátskemu kráľovi Akíšovi, synovi Maakovmu. Šimeimu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gáte.
40 Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gátu k Akíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gátu sluhov.
41 Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a vrátil sa.
42 Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?! Ty si na to odpovedal: Slovo, ktoré som počul, je dobré.
43 Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal?
44 Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu.
45 Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón zostane pred Hospodinom trvalo pevný.
46 Kráľ potom prikázal Jehójadovmu synovi Benájovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.
Šalamúnov sen v Gibeóne
3 1 Šalamún vstúpil do príbuzenstva s faraónom, egyptským kráľom. Vzal si za ženu faraónovu dcéru, a kým nedokončil výstavbu svojho paláca, Hospodinovho chrámu, hradieb okolo Jeruzalema, priviedol ju do Dávidovho mesta.
2 Ľud však prinášal obety na výšinách, lebo dovtedy nebol ešte vybudovaný dom Hospodinovmu menu.
3 Šalamún miloval Hospodina. Riadil sa ustanoveniami svojho otca Dávida, ale prinášal a pálil kadidlo na výšinách.
4 Raz prišiel kráľ obetovať do Gibeónu, lebo to bola najvýznamnejšia výšina. Na tamojšom oltári obetoval Šalamún tisíc spaľovaných obiet.
5 V Gibeóne sa mu v noci vo sne zjavil Hospodin. Boh mu povedal: Žiadaj si, čo ti mám dať!
6 Šalamún odpovedal: Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred tebou verne, správal sa k tebe spravodlivo a čestne. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý dnes sedí na jeho tróne.
7 Nuž teda, Hospodin, môj Bože, ty si ustanovil svojho služobníka za kráľa po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý muž a neviem vládnuť.
8 Tvoj služobník žije medzi tvojím ľudom, ktorý si si vyvolil, ľudom takým početným, že ho nemožno pre množstvo spočítať ani zrátať.
9 Obdaruj svojho služobníka schopnosťou spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Kto by inak mohol spravovať tento taký mohutný ľud?!
10 Pánovi sa páčilo, že si Šalamún práve toto žiadal.
11 Boh mu povedal: Pretože si žiadal toto, a nie dlhý vek, ani bohatstvo, ani život svojich nepriateľov, ale si si žiadal rozvahu pri spravovaní,
12 urobím teda podľa tvojich slov. Dávam ti múdre a rozvážne srdce, takže tebe podobnému nebolo pred tebou a nebude ani po tebe.
13 Dám ti aj to, o čo si nežiadal: bohatstvo a slávu, aby sa ti po celý život nikto spomedzi kráľov nevyrovnal.
14 Ak budeš chodiť po mojich cestách, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil tvoj otec Dávid, predĺžim ti aj vek.
15 Nato sa Šalamún prebudil. Bol to iba sen. Potom odišiel do Jeruzalema, zastal pred archou Pánovej zmluvy, priniesol spaľované obety i obety spoločenstva a pre všetkých svojich služobníkov pripravil hostinu.
Šalamúnov súd
16 Raz prišli ku kráľovi dve neviestky a posadili sa pred neho.
17 Jedna povedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. Ja som pri nej v dome porodila.
18 Na tretí deň po mne porodila aj táto žena. Boli sme samy. Okrem nás dvoch nebol s nami v dome nikto iný.
19 Syn tejto ženy však v noci zomrel, lebo ho priľahla.
20 O polnoci, kým tvoja služobnica spala, ona vstala, odtiahla mi od boku syna a uložila si ho do lona. Svojho mŕtveho syna však vložila mne do lona.
21 Keď som ráno vstala nadojčiť si syna, bol už mŕtvy. Ráno som si ho lepšie prezrela a zistila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.
22 Druhá žena však tvrdila: To nie! Môj syn je ten živý a tvoj syn ten mŕtvy. Táto zase vravela: Čoby! Tvoj syn je ten mŕtvy a môj syn ten živý. Tak sa hádali pred kráľom.
23 Kráľ uvažoval: Táto tvrdí: Tento živý je môj syn a ten mŕtvy tvoj. Tamtá zase hovorí: To nie! Tento mŕtvy je tvoj a ten živý môj.
24 Kráľ prikázal: Doneste mi meč! Priniesli meč pred kráľa.
25 Nato povedal kráľ: Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej i druhej!
26 Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn patril. Kráľovi povedala, pretože sa v nej ozval materinský súcit k vlastnému synovi: Pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Tá druhá však povedala: Rozotnite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje!
27 Kráľ rozhodol: Živé dieťa dajte tejto a nezabíjajte ho! Ona je jeho matka.
28 Keď sa celý Izrael dozvedel o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, vážili si kráľa, lebo videli, že pri výkone práva je v ňom Božia múdrosť.
Prvý list Korinťanom
10 14 Preto, moji milovaní, stráňte sa modlárstva.
15 Prihováram sa vám ako rozumným: Posúďte sami, čo hovorím.
16 Nie je vari kalich dobrorečenia, ktorý žehnáme[*] Prekl.: dobrorečíme., účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je azda účasťou na Kristovom tele?
17 Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.
18 Pozrite na Izrael podľa tela: Azda tí, čo jedia obety, nemajú účasť aj na oltári?
19 Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo?
20 Ale čo obetujú, obetujú démonom, nie Bohu. No ja nechcem, aby ste mali spoločenstvo s démonmi.
21 Nemôžete piť z Pánovho kalicha aj z kalicha démonov; a nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole démonov.
22 Alebo máme roztrpčovať[*] Podnecovať k hnevu. Pána? Sme azda silnejší ako on?
Všetko na Božiu slávu!
23 Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje.
24 Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému.
25 Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať,
26 lebo: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.
27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať.
28 Ak vám niekto povie: Toto bolo obetované modlám!, nejedzte to kvôli tomu, kto vás na to upozornil, a kvôli svedomiu;
29 nemyslím pre vaše svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Veď prečo má moju slobodu súdiť svedomie niekoho iného?
30 Ak ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto odsudzovať za to, za čo ďakujem?
31 Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.
32 Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi,
33 ako aj ja sa usilujem páčiť všetkým vo všetkom, a nehľadám, čo osoží mne, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
11 1 Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!
Príslovia
23 22 Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil,
a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla.
23 Kúp si pravdu a nepredaj múdrosť, výchovu a rozumnosť.
24 Od radosti jasá otec spravodlivého,
kto splodil múdreho, raduje sa z neho.
25 Nech sa raduje tvoj otec a tvoja mať,
nech jasá tá, čo ťa porodila.