Čítania na deň: 21. 2. 2026 (Sobota po Popolci)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Posledná skúška Jozefových bratov
44 1 Jozef potom rozkázal správcovi svojho domu: Naplň vrecia mužov potravou, koľko len unesú a každému z nich vlož jeho peniaze navrch do vreca.
2 Tomu najmladšiemu polož však navrch do vreca môj strieborný kalich spolu s peniazmi za potravu. Správca urobil tak, ako mu Jozef rozkázal.
3 Ráno za svitania vystrojili tých mužov aj s ich oslami.
4 Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi domu: Choď, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš, povedz im: Prečo ste sa za dobro odplatili zlom?
5 Či ste neukradli strieborný kalich, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali, keď ste to vykonali.
6 Keď ich dohonil, zopakoval im tie slová.
7 Oni mu odpovedali: Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne, aby spáchali niečo také.
8 Pozri, peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána?
9 U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde, nech zomrie, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána.
10 Povedal: Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u ktorého sa to nájde, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.
11 Každý z nich sa ponáhľal, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril.
12 Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína.
13 Nato si každý roztrhol rúcho, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta.
14 Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem.
15 Jozef im povedal: Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si, že človek ako ja vie veštiť?
16 Júda odvetil: Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz, pane, sme tvoji sluhovia, my, i ten, u ktorého sa našiel kalich.
17 On však odpovedal: Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.
Júdov príhovor
18 Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu, veď ty si ako faraón!
19 Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: Máte ešte otca alebo brata?
20 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Máme ešte staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.
21 Ty si však svojim sluhom rozkázal: Priveďte mi ho, aby som ho videl na vlastné oči.
22 My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Ten chlapec nemôže opustiť otca, lebo keby ho opustil, otec by zomrel.
23 Ty si však svojim sluhom povedal: Ak s vami váš najmladší brat nepríde, neukazujte sa mi na oči!
24 Keď sme potom prišli k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, rozpovedali sme mu všetko, čo povedal môj pán.
25 Náš otec povedal: Choďte znova a nakúpte trochu potravy.
26 Odpovedali sme mu: Nemôžeme ísť, ak s nami nepôjde aj náš najmladší brat, inak nepôjdeme ani my. Bez neho sa totiž tomu mužovi nesmieme ukázať na oči.
27 Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch synov.
28 Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: Iste ho divá zver roztrhala. Už ho niet.
29 Ak vezmete odo mňa aj tohto a na ceste by ho zastihlo nejaké nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do ríše mŕtvych.
30 Ako teda prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, keď chlapec, na ktorom celou dušou lipne, s nami nebude?
31 Keď zistí, že chlapca niet, zomrie. Tvoji sluhovia v žiali privedú šediny tvojho sluhu, nášho otca, do ríše mŕtvych.
32 Tvoj sluha sa za toho chlapca svojmu otcovi zaručil: Ak ti ho nedovediem späť, prehreším sa voči tebe, môjmu otcovi, na celý život.
33 Dovoľ teda, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto toho chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi.
34 Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie, ktoré by postihlo môjho otca?
Jozef sa dáva poznať
45 1 Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých, čo stáli okolo neho: Všetci odíďte! Nikto teda nebol pri tom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom.
2 Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom.
3 Jozef potom povedal svojim bratom: Ja som Jozef! Žije ešte môj otec? Jeho bratov to však natoľko ohromilo, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi.
4 Jozef ich vyzval: Pristúpte ku mne! Keď k nemu pristúpili, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.
5 Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života.
6 Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať.
7 Boh ma poslal pred vami, aby som vám v krajine pripravil zásoby a dožili ste sa veľkej záchrany.
8 Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta.
9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj!
10 Budeš bývať v kraji Góšen, teda blízko mňa, so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi stádami, s dobytkom a so všetkým, čo máš.
11 Tam sa postarám o teba, lebo ešte päť rokov potrvá hlad, aby si netrpel núdzu ani ty, ani tvoja domácnosť, so všetkým čo máš.
12 Vy i môj brat Benjamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára.
13 Povedzte otcovi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.
14 Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín.
15 V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.
16 Do faraónovho domu sa doniesla správa: Prišli Jozefovi bratia. Potešilo to faraóna i jeho služobníkov.
17 Faraón povedal Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte náklad na dobytok a choďte do Kanaánu.
18 Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to najlepšie, čo má Egypt; budete užívať najlepšie plody krajiny.
19 Prikáž im: Urobte toto: Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy; dovezte otca a príďte.
20 Nežiaľte nad ničím, čo opustíte, lebo dostanete to najlepšie, čo dáva Egypt.
21 Synovia Izraela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na cestu.
22 Každému z nich dal sviatočné šaty. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat.
23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov naložených tými najlepšími egyptskými plodinami, desať oslíc naložených obilím, chlebom a jedlom pre otca na cestu.
24 Potom bratov prepustil. Keď odchádzali, povedal im: Len sa cestou nehádajte!
25 Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi.
26 Oznámili mu: Jozef ešte žije, ba vládne celému Egyptu. Otcovho srdca sa to však nedotklo, lebo neveril.
27 Vyrozprávali mu všetko, čo im povedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, vtedy mu ožil duch.
28 Nato Izrael zvolal: Stačí, že môj syn Jozef žije! Pôjdem, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.
Jákobov príchod do Egypta
46 1 Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal. Po príchode do Beér-Šeby priniesol obety Bohu svojho otca Izáka.
2 Boh oslovil Izraela v nočnom videní: Jákob! Jákob! On odpovedal: Tu som!
3 Povedal mu: Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa odísť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ.
4 Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja ťa odtiaľ privediem aj späť. Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.
5 Jákob sa teda pohol z Beér-Šeby. Izraelovi synovia naložili svojho otca Jákoba, svoje deti a ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho odviezli.
6 Vzali so sebou stáda a majetok, ktorý nadobudli v Kanaáne a prišli do Egypta — Jákob i všetko jeho potomstvo.
7 Do Egypta priviedol celé svoje potomstvo — svojich synov a vnukov, svoje dcéry a vnučky.
Žalmy
Na teba čakám, Hospodin
25 1 Dávidov.
(álef)
Na teba čakám, Hospodin,
k tebe pozdvihujem dušu, môj Bože.
(bét)
2 V teba som dúfal, nech nie som zahanbený,
nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.
(gimel)
3 Nebudú zahanbení ani tí, čo čakajú na teba.
Zahanbení budú tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.
(dálet)
4 Hospodin, daj mi poznať svoje cesty!
Nauč ma kráčať po tvojich chodníkoch!
(hé)
5 Veď ma svojou pravdou a vyučuj ma,
lebo ty si Boh mojej spásy,
na teba čakám deň čo deň.
(váv)
6 Pamätaj, Hospodin, na svoje zľutovanie
a milosť, ktoré trvajú od vekov.
(zajin)
7 Na hriechy mojej mladosti
a na moju odbojnosť nespomínaj!
Pamätaj na mňa svojou milosťou,
lebo si dobrotivý, Hospodin.
(chét)
8 Hospodin je dobrý a úprimný,
preto učí hriešnikov svojej ceste.
(tét)
9 Vedie pokorných podľa práva,
učí pokorných svojej ceste.
(jod)
10 Všetky chodníky Hospodina sú milosrdenstvo a vernosť
pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a rozhodnutia.
(kaf)
11 Pre svoje meno, Hospodin,
odpusť mi vinu, lebo je veľká.
(lámed)
12 Kto je ten človek, ktorý sa bojí Hospodina?
Ukáže mu cestu, ktorú si má vybrať.
(mém)
13 Pokojne bude spávať
a jeho potomstvo zdedí krajinu.
(nún)
14 Hospodin je priateľ tých, čo sa ho boja,
a oboznamuje ich so svojou zmluvou.
(sámek)
15 Stále upieram oči na Hospodina,
lebo on mi vyslobodzuje nohy z osídel.
(ajin)
16 Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou,
lebo som osamelý a biedny.
(pé)
17 Útrapy môjho srdca sa rozmnožili.
Vyveď ma z mojich úzkostí!
(cádé)
18 Pozri sa na moju biedu a trápenie!
Sním zo mňa všetky hriechy!
(réš)
19 Pozri, koľko mám nepriateľov!
Ukrutne ma nenávidia.
(šín)
20 Ochraňuj mi život a vysloboď ma!
Nech sa nemusím hanbiť, že sa utiekam k tebe.
(táv)
21 Bezúhonnosť a statočnosť ma ochraňujú,
lebo dúfam v teba.
22 Bože, vykúp Izrael
zo všetkých jeho útrap!
Súď ma, Hospodin
26 1 Dávidov.
Súď ma, Hospodin, lebo som žil bezúhonne
a dúfal som neochvejne v Hospodina.
2 Skúmaj ma, Hospodin, a skúšaj,
ohňom mi prepáľ ľadviny a srdce!
3 Tvoje milosrdenstvo mám stále pred očami,
žijem podľa tvojej pravdy.
4 Nevysedával som s ničomníkmi,
neschádzal som sa s pokrytcami.
5 Nenávidel som spoločnosť zlosynov,
k bezbožníkom si ani nesadnem.
6 Na znak nevinnosti si umývam ruky,
smiem chodiť okolo tvojho oltára, Hospodin,
7 aby som ťa mohol chváliť piesňou vďaky
a rozprávať o tvojich obdivuhodných skutkoch.
8 Hospodin! Milujem dom, v ktorom prebývaš,
a miesto, kde je príbytok tvojej slávy.
9 Nezatrať moju dušu s hriešnikmi,
môj život s krvilačnými ľuďmi.
10 Na ich rukách lipne hanebnosť,
ich pravica je samý úplatok.
11 Ja však budem žiť bezúhonne.
Vykúp ma a zmiluj sa nado mnou!
12 Moja noha stojí na rovine.
V zhromaždeniach budem chváliť Hospodina.
Evanjelium podľa Jána
Ježiš — Dobrý pastier
10 1 Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník.
2 Kto však vchádza dverami, je pastier oviec.
3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.
4 Keď vyženie všetky svoje ovce, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas.
5 Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.
6 Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril.
7 Ježiš im znova povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam.
8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.
9 Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.
10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.
12 Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa.
13 Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach.
14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa.
15 Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce.
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier.
17 Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal.
18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.
19 Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi.
20 Mnohí z nich hovorili: Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?
21 Iní zasa namietali: To nie sú reči posadnutého. Môže azda zlý duch otvárať oči slepým?
Príslovia
11 9 Rúhavý človek ničí svojho blížneho ústami,
spravodliví sa však zachránia poznaním.
10 Keď sa darí spravodlivým, mesto jasá,
pri zániku bezbožníkov plesá.