Čítania na deň: 20. 5. 2026 (Streda po Nanebovstúpení)
Deuteronómium — Piata Mojžišova kniha
Boh pripravuje Mojžiša na smrť
32 45 Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,
46 povedal: Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona.
47 Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju zaujali, keď prejdete cez Jordán.
48 V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi:
49 Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárim v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva.
50 Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu,
51 lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meríby pri Kádeši na púšti Sín, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi.
52 Krajinu, ktorú máš pred sebou, síce uzrieš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, nevojdeš.
Mojžišovo požehnanie
33 1 Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelitov pred svojou smrťou:
2 Povedal:
Zo Sinaja prišiel Hospodin,
zažiaril im zo Seíru,
zaskvel sa z vrchu Páran
a prišiel do Meríby pri Kádeši,
po jeho pravici bol planúci oheň.
3 Ty, ktorý miluješ svoj ľud,
všetci jeho svätí sú v tvojej ruke,
privinuli sa k tvojim nohám,
budú sa učiť z tvojich slov.
4 Mojžiš nám dal zákon
ako vlastníctvo pre zhromaždenie Jákoba.
5 Keď sa zišli poprední ľudu,
zhromaždenie kmeňov Izraela,
v Ješurúne povstal kráľ.
6 Nech žije Rúben, nech nevymrie
a nech je počet jeho mužov malý.
7 O Júdovi povedal toto:
Hospodin, vypočuj Júdov hlas
a priveď ho k jeho ľudu,
aby svojimi rukami bojoval za seba,
a pomáhaj mu proti jeho odporcom.
8 O Lévim povedal:
Nech tvoje tummím a urím
patria tvojmu zbožnému mužovi,
ktorého si vyskúšal v Masse,
s ktorým si mal spor pri vodách Meríby,
9 ktorý povedal o svojom otcovi a svojej matke:
Neberiem ohľad na nich.
Svojich bratov nepoznal
a o svojich synoch nechcel vedieť,
lebo zachovával tvoju reč
a dodržiaval tvoju zmluvu.
10 Jákoba budú poúčať o tvojich právach
a Izraelitov o tvojom zákone.
Budú klásť pred teba kadidlo
a celožertvu na tvoj oltár.
11 Hospodin, požehnaj jeho silu!
Obľúb si dielo jeho rúk!
Polám bedrá tým, čo povstávajú proti nemu,
aby už nepovstali tí, čo ho nenávidia.
12 O Benjamínovi povedal:
To je miláčik Hospodina,
nech bezpečne býva pri ňom.
On ho bude chrániť po všetky dni.
Býva medzi jeho úbočiami.
13 O Jozefovi povedal:
Kiež Hospodin požehná jeho kraj
hojnou rosou z neba
i z priepastnej hlbiny, čo je dolu,
14 vzácnymi úrodami z darov slnka,
bohatými plodmi ročných období,
15 skvelými darmi pradávnych vrchov
a vzácnosťami odvekých pahorkov,
16 vzácnosťami krajiny a všetkým, čo je na nej,
aj priazňou toho, ktorý býva v kre[*] Pozri Ex 3,2nn..
To nech zostúpi na Jozefovu hlavu
a na temeno zasvätenca medzi bratmi.
17 Je nádherný ako prvorodený býk,
rohy má ako divý byvol,
ktorými kole všetky národy
až do končín zeme.
Také nech sú desaťtisíce Efrajima,
také nech sú tisíce Menaššeho.
18 O Zebúlunovi povedal:
Raduj sa, Zebúlun, na svojej výprave,
raduj sa Jissákar, vo svojich stanoch!
19 Ľudí zvolajú na vrch,
kde budú správne prinášať obety.
Bohatstvo budú čerpať z mora
a poklady ukryté v piesku.
20 O Gádovi povedal:
Požehnaný, kto Gádovi rozširuje územie.
Gád odpočíva ako levica,
trhá rameno i temeno.
21 Ako prvý si vyhliadol územie tam,
kde bol podiel vodcu!
Prišiel s náčelníkmi ľudu
a vykonal pre Izrael,
čo je pred Hospodinom spravodlivé a správne.
22 O Dánovi povedal:
Dán je mladé levíča,
ktoré vyskočí z Bášanu.
23 O Naftálim povedal:
Naftáli sa nasýti priazne,
je plný Hospodinovho požehnania.
Ovládne more i južný kraj.
24 O Ašérovi povedal:
Nad ostatných synov nech je požehnaný Ašér,
nech je najobľúbenejší medzi bratmi.
Nech si v oleji máča nohu.
25 Nech sú jeho závory zo železa a bronzu.
Nech tvoja sila trvá, kým žiješ.
26 Nieto takého, ako je Boh Ješurúnov,
po nebesiach sa náhli, aby ti pomohol,
na oblakoch sa nesie vo svojej velebe.
27 Útočiskom je Boh odveký,
svet je pod jeho ramenami.
On vyhnal pred tebou nepriateľa,
povedal: Znič ho!
28 Izrael býva bezpečne,
Jákobov prameň je výnimočný
v krajine obilia a muštu.
Z jeho nebies padá rosa.
29 Blahoslavený si, Izrael,
kto sa ti vyrovná?
Ľud, ktorý zachránil Hospodin;
on je tvoj ochranný štít,
tvoj slávny meč.
Tvoji nepriatelia sa ti budú koriť,
ty však pošliapeš ich šije.
Mojžišova smrť
34 1 Z Moábskych stepí vystúpil Mojžiš na vrch Nebó, vrchol Pisgy, naproti Jerichu, a Hospodin mu ukázal celú krajinu: Gileád až po Dán,
2 celý kraj Naftáliho i kraj Efrajima a Menaššeho i celý kraj Júdov až po Západné more,
3 Negev a oblasť údolia Jericha, mesta paliem, až po Cóar.
4 Hospodin mu povedal: Toto je krajina, ktorú som pod prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Dám ju tvojmu potomstvu. Dovolil som ti ju uvidieť na vlastné oči, do nej však nevojdeš.
5 Potom tam, v Moábsku, zomrel Hospodinov služobník Mojžiš, ako povedal Hospodin.
6 Pochoval ho v údolí naproti Bét-Peóru v Moábsku. Dodnes však nikto nevie o jeho hrobe.
7 Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel. Zrak mu nezoslabol a jeho životná sila ho neopustila.
8 Izraeliti oplakávali Mojžiša na Moábskych stepiach tridsať dní, kým sa neskončili dni plaču a smútku za ním.
9 Jozua, syn Núna, bol plný ducha múdrosti, lebo Mojžiš naňho položil ruky. Izraeliti ho poslúchali a konali tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.
10 V Izraeli však už nepovstal prorok ako Mojžiš, ktorému by sa dal Hospodin poznať z tváre do tváre.
11 Nikto iný sa mu nevyrovnal konaním znamení a zázrakov, ktoré ho poslal Hospodin konať v Egypte pred faraónom a pred všetkými jeho služobníkmi a celou jeho krajinou.
12 Nikto iný neprejavil takú moc, aby urobil všetky tie veľké a hrozné skutky, ktoré Mojžiš vykonal pred očami celého Izraela.
Žalmy
Nahlas volám k Hospodinovi
142 1 Poučný žalm Dávida. Modlitba, keď bol v jaskyni.
2 Nahlas volám k Hospodinovi,
nahlas volám k Hospodinovi o zmilovanie.
3 Pred ním vylievam svoj žiaľ,
rozprávam o svojom súžení.
4 Keď môj duch chradne,
ty aj vtedy poznáš môj chodník.
Na ceste, ktorou idem,
mi nastavili osídlo.
5 Pozri sa napravo a uvidíš:
nikto ma nechce poznať.
Nemám kam utiecť,
nikto sa o môj život nestará.
6 Hospodin, k tebe volám,
hovorím: Ty si moje útočisko,
môj podiel v krajine žijúcich!
7 Pozoruj môj nárek,
lebo som veľmi zúbožený.
Osloboď ma od tých, čo ma prenasledujú,
lebo sú mocnejší než ja.
8 Vyveď ma zo žalára, aby som chválil tvoje meno!
Spravodliví ma obstúpia, keď sa ma ujmeš.
Skutky apoštolov
Pavol zadržaný v chráme
21 27 Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky
28 a kričali: Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil.
29 V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu.
30 Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány.
31 Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok.
32 Veliteľ si okamžite vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť.
33 Veliteľ k nemu pristúpil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal.
34 Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti[*] Pevnosť Antóniu postavil Herodes Veľký severozápadne od chrámu..
35 Keď Pavol prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť.
36 Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: Preč s ním!
Pavlova obhajoba
37 Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: Môžem ti niečo povedať? Veliteľ sa spýtal: Vieš po grécky?
38 Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov?
39 Pavol odpovedal: Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan z nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.
40 Keď mu to veliteľ dovolil, Pavol sa postavil na schody a dal rukou znamenie. Keď sa rozhostilo hlboké ticho, prehovoril po hebrejsky[*] T. j. aramejským nárečím Hebrejov.:
22 1 Muži, bratia a otcovia! Vypočujte si teraz, čo vám chcem povedať na svoju obhajobu.
2 Keď počuli, že sa im prihovára po hebrejsky, správali sa ešte tichšie. A Pavol povedal:
3 Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tarze, ale vychovaný tu, v tomto meste. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes.
4 Nasledovníkov tohto učenia som prenasledoval až na smrť. Sputnával som mužov i ženy a dával som ich do väzenia.
5 Dosvedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Keď som od nich dostal listy pre bratov, šiel som do Damasku, aby som tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema a dal ich potrestať.
Pavlova reč o obrátení
6 No ako som sa okolo poludnia na svojej ceste blížil k Damasku, znenazdania ma obklopilo prenikavé svetlo z neba.
7 Padol som na zem a počul tieto slová: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?
8 Odpovedal som: Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ!
9 Tí, čo boli so mnou, videli síce svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý ku mne hovoril.
10 Povedal som teda: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť.
11 Pretože som bol žiarou toho svetla oslepený, moji spoločníci ma viedli za ruku a tak som prišiel do Damasku.
12 Tu istý Ananiáš, zbožný muž podľa zákona, o ktorom vydávajú svedectvo všetci tamojší Židia,
13 prišiel za mnou, pristúpil ku mne a povedal: Brat Šavol, opäť pohliadni! A ja som ho v tej chvíli videl.
14 Nato Ananiáš povedal: Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil na to, aby si spoznal jeho vôľu, uvidel Spravodlivého a počul jeho hlas.
15 Lebo pred všetkými ľuďmi budeš jeho svedkom o tom, čo si videl a počul.
16 A teraz čo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno.
Pavol poslaný k pohanom
17 Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v chráme, dostal som sa do vytrženia
18 a videl som ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa, odíď čo najrýchlejšie z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.
19 A ja som povedal: Pane, oni vedia, že som zatváral do väzení a bil v synagógach tých, čo v teba veria.
20 A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, bol som pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tých, čo ho zabíjali.
21 On mi však povedal: Choď, pretože ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.
Pavol ako rímsky občan
22 Počúvali ho, kým nepovedal tieto slová. Ale potom začali silným hlasom kričať: Preč s takýmto zo sveta! Nemá právo, aby žil!
23 Kričali, strhávali zo seba šaty a vyhadzovali prach do vzduchu.
24 Veliteľ rozkázal odviesť Pavla do pevnosti a prikázal ho bičovať a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo na neho tak kričia.
25 Keď ho vytiahli na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, ktorý tam stál: Smiete bičovať rímskeho občana, a to ešte bez súdu?
26 Keď to stotník počul, šiel za veliteľom, hlásil mu to a povedal: Čo to chceš urobiť[*] Var.: Pozri, čo chceš robiť!? Veď ten človek je rímsky občan!
27 Veliteľ teda prišiel za ním a povedal mu: Povedz mi, ty si rímsky občan? On odpovedal: Áno.
28 Nato veliteľ povedal: Mňa stálo veľa peňazí získať toto občianstvo. No Pavol povedal: Ale ja som sa ako taký už narodil.
29 Ihneď od neho odstúpili tí, čo sa chystali vypočúvať ho. A keď sa veliteľ dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal sputnať, dostal strach.
Príslovia
14 25 Pravdivý svedok zachraňuje životy,
lež ten, čo vraví lož, je podvodník.