Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 9. 6. 2026
Druhá Samuelova kniha
Dávidove posledné slová
23 1 Toto sú posledné Dávidove slová:
Výrok Izajovho syna Dávida,
výrok vysoko postaveného muža,
pomazaného Bohom Jákoba,
obľúbeného pevca Izraela.
2 Duch Hospodina hovorí vo mne
a jeho reč mám na jazyku.
3 Boh Izraela hovorí,
prihovára sa mi skala Izraela:
Kto spravodlivo panuje nad ľuďmi
a kto vládne v bázni pred Bohom,
4 je ako úsvit vychádzajúceho slnka,
ako bezoblačné ráno,
ako jasno po daždi,
keď mládza raší zo zeme.
5 Či môj dom pred Bohom taký nie je?
Uzavrel so mnou večnú zmluvu,
vo všetkom upravenú a bezpečnú.
Je úplnou mojou spásou.
Prečo by nesplnil i každú túžbu?
6 Všetci naničhodníci sú ako zaviate tŕnie,
ktoré nikto neberie do ruky.
7 Kto sa ho chce dotknúť,
použije železo či násadu kopije
a na mieste ho spáli.
Dávidovi hrdinovia
8 Toto sú mená Dávidových hrdinov: Tachkemončan Jóšeb Bašebet, vodca trojky, ktorý zamával kopijou proti osemsto mužom a jedným šmahom ich zrazil.
9 Ďalší bol Eleazár, syn Achochiovho syna Dódu. Patril k trojici hrdinov. Bol s Dávidom, keď vyzývali Filištíncov, ktorí sa tam zišli do boja. Keď Izraeliti ustupovali,
10 on sa postavil na odpor a bil Filištíncov, dokiaľ vládal, kým mu od meča nezmeravela ruka. V ten deň pripravil Hospodin veľké víťazstvo. Ľud sa potom k nemu vrátil, ale už len olúpiť pobitých.
11 Nasleduje Ageho syn Harárčan Šamma. Raz sa Filištínci zhromaždili pri Lechi, kde bola časť poľa plná šošovice. Keď ľud utekal pred Filištíncami,
12 on sa postavil doprostred poľa, obránil ho a Filištíncov porazil. Tak pripravil Hospodin veľké víťazstvo.
13 Raz tí traja z tridsiatich náčelníkov zostúpili počas žatvy k Dávidovi do jaskyne Adullám. Medzitým oddiel Filištíncov táboril v údolí Refájov.
14 Dávid bol vtedy v pevnosti a posádka Filištíncov v Betleheme.
15 Vtedy Dávid vyslovil želanie: Kto sa mi dá napiť vody zo studne, ktorá je pri Betlehemskej bráne?
16 Tí traja hrdinovia sa prebili cez tábor Filištíncov, načerpali vodu zo studne pri betlehemskej bráne a priniesli ju Dávidovi. On sa však z nej nechcel napiť, ale vylial ju na počesť Hospodina.
17 Povedal: Chráň ma Hospodin niečo také urobiť! Veď je to krv mužov, ktorí šli s nasadením vlastného života. Nechcel ju piť. To dokázali tí traja hrdinovia.
18 Abíšaj, brat Jóaba, syna Cerúje, bol náčelníkom tridsiatich. Zamával kopijou proti tristo mužom a pobil ich, čím sa preslávil medzi tridsiatimi.
19 U tridsiatich požíval síce úctu a stal sa ich náčelníkom, ale tým trom sa nevyrovnal.
20 Jehójadov syn Benajáhu z Kabceela bol udatným mužom, bohatým na skutky. Zabil dvoch synov moábskeho Aríela. Jedného dňa, keď snežilo, zabil v jame leva.
21 Zabil aj zdatného Egypťana. Ten mal síce v ruke kopiju, kým Benajáhu šiel k nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a tou ho zabil.
22 To vykonal Jehójadov syn Benajáhu, čím sa preslávil medzi tridsiatimi hrdinami.
23 Bol slávnejší než tí tridsiati, no tamtým trom sa nevyrovnal. Dávid ho zaradil do svojej telesnej stráže.
24 K tridsiatim patril Jóabov brat Asáel, Dódov syn Elchánan z Betlehema,
25 Šamma z Charódu, Elíka z Charódu,
26 Chelec z Pelétu, Ikkéšov syn Íra z Tekóy,
27 Abíezer z Anatótu, Mebunnaj z Chúše,
28 Calmón z Achóchu, Mahraj z Netófy,
29 Baanov syn Cheleb z Netófy, Ríbajov syn Ittaj z Gibey Benjamínovcov,
30 Benajáhu z Pireatónu, Hiddaj z Nachale-Gaašu,
31 Abí-Albón z Arby, Azmávet z Bachurímu,
32 Eljachba zo Šaalbónu, z Jášenových synov Jonatán,
33 Šamma z Haráru, Šárarov syn Achíam z Haráru,
34 Achazbajov syn Elífelet z Maaky, syn Gílonca Achitófela Elíam,
35 Checraj z Karmela, Paaraj z Arbu,
36 Nátanov syn Jigeál z Cóby, Báni z Gádu,
37 Amónčan Celek, Nachraj z Beerótu, zbrojnoš Cerújinho syna Jóaba,
38 Íra Jitrijský, Gáreb Jitrijský,
39 Chetita Uriáš. Spolu tridsaťsedem.
Sčítanie ľudu
24 1 Hospodin sa znova rozhneval na Izrael. Naviedol proti nemu Dávida s výzvou: Choď sčítať Izrael a Júdu.
2 Kráľ prikázal Jóabovi, veliteľovi vojska, ktoré bolo s ním: Prejdi po všetkých kmeňoch Izraela od Dánu po Beér-Šebu, vykonajte sčítanie ľudu, aby som vedel, koľko ho je.
3 Jóab však odvetil kráľovi: Nech Hospodin, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne, ako ho je, a môj pán a kráľ ho na vlastné oči uvidí. Ale prečo môj pán a kráľ tak nástojí na tom?
4 Kráľ však trval na svojom príkaze, ktorý dal Jóabovi a veliteľom vojska, a tak Jóab a velitelia vojska odišli od kráľa vykonať súpis izraelského ľudu.
5 Prešli cez Jordán a utáborili sa v Aróeri, ktorý leží uprostred Gádskeho údolia smerom k Jázeru, južne od mesta.
6 Potom prišli do Gileádu, do krajiny Chetitov, do Kádešu, ďalej do Dán-Jaanu a do okolia Sidonu.
7 Dostali sa k pevnosti Týru a k všetkým chivvijským a kanaánskym mestám. Napokon sa odobrali do judského Negevu, do Beér-Šeby.
8 Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema.
9 Jóab odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, schopných narábať s mečom a Júda mal päťstotisíc mužov.
10 Po sčítaní ľudu mal však Dávid výčitky svedomia. Dávid povedal Hospodinovi: Svojím konaním som sa dopustil ťažkého hriechu. Teraz však prosím, Hospodin: Odpusť svojmu služobníkovi jeho vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.
11 Keď Dávid ráno vstal, oslovil Hospodin proroka Gáda, Dávidovho vidca:
12 Odkáž Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Ja ti dávam tri možnosti, jednu z nich si vyber a tú ti splním.
13 Gád prišiel k Dávidovi a oznámil mu: Má nastať v tvojej krajine sedem rokov hladu? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Dobre si teda rozváž, akú odpoveď mám dať tomu, ktorý ma poslal.
14 Dávid povedal Gádovi: Som vo veľkých rozpakoch. Nech však radšej upadneme do ruky Hospodina, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ruky človeka.
15 Tak dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána po stanovený čas, takže z ľudu od Dánu po Beér-Šebu zahynulo sedemdesiattisíc mužov.
16 Keď anjel vystrel ruku na Jeruzalem, aby ho nivočil, uľútilo sa Hospodinovi tej skazy a anjelovi, ktorý pustošil ľud, prikázal: Prestaň! Odtiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Jebúseja Aravnu.
17 Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Hospodinovi: Ja som zhrešil a sám som sa previnil. Čo však vykonalo toto stádo? Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a moju rodinu.
18 V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Vystúp hore a postav na humne Jebúseja Aravnu oltár Hospodinovi.
19 Dávid teda šiel podľa slova Gádovho, ako prikázal Hospodin.
20 Aravna sa zahľadel a uvidel, že k nemu prichádza kráľ so svojimi služobníkmi. Aravna vyšiel a kráľovi sa poklonil tvárou po zem.
21 Spýtal sa: Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu služobníkovi? Dávid odvetil: Chcem kúpiť od teba humno a postaviť Hospodinovi oltár, aby sa od ľudu odvrátila pohroma.
22 Aravna povedal Dávidovi: Nech si ho môj pán a kráľ vezme a obetuje, ako sa mu páči. Pozri sa, je tu dobytok na spaľovanú obetu, mlátiace smyky a dobytčie jarmá na palivo.
23 Ó kráľ! Toto všetko ti ponúka Aravna. Kráľovi ešte povedal: Nech má v tebe Hospodin, tvoj Boh, zaľúbenie.
24 Kráľ však Aravnovi povedal: To nie! Chcem ho od teba kúpiť a riadne zaplatiť. Nemôžem prinášať Hospodinovi, svojmu Bohu, spaľované obety, ktoré ma nič nestáli. Dávid kúpil to humno i ten dobytok za päťdesiat šekelov striebra.
25 Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a priniesol mu spaľované obety i obety spoločenstva. Potom sa Hospodin zmiloval nad krajinou a pohroma sa od Izraelitov odvrátila.
Prvý list Korinťanom
Práva apoštola
9 1 Azda nie som slobodný? Nie som apoštol? A nevidel som Ježiša, nášho Pána? Nie ste azda vy moje dielo v Pánovi?
2 Ak by som aj pre iných nebol apoštol, pre vás iste som; veď vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi.
3 Toto je moja obrana proti tým, čo ma súdia:
4 Nemáme azda právo jesť a piť?
5 Vari podľa príkladu ostatných apoštolov a bratov Pána i Petra[*] Gr. Kéfasa. nemáme právo brať si so sebou sestru, ženu[*] Veriaca žena, ktorá sa starala o potreby apoštolov.?
6 Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať?
7 Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto vysadí vinicu, a neje z jej úrody? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom od stáda?
8 Vari to hovorím iba ľudsky? Nehovorí to aj zákon?
9 Veď v Mojžišovom zákone je napísané: Mlátiacemu volovi nezaviažeš hubu. Azda sa Boh stará iba o voly?
10 Nehovorí to vari pre nás? Veď pre nás bolo napísané: Kto orie, má orať v nádeji, a kto mláti, má mlátiť v nádeji, že dostane svoj podiel.
11 Keď sme teda medzi vami siali duchovné, je veľkou vecou žať telesné?
12 Ak iní majú u vás toto právo, prečo nie skôr my?
My sme však toto právo nevyužili. Naopak. Všetko znášame, len aby sme Kristovmu evanjeliu nestavali nijakú prekážku.
13 Vari neviete, že tí, čo pôsobia v svätej službe, živia sa z chrámu a slúžia pri oltári, majú podiel z oltára?
14 Preto aj Pán prikázal tak, aby tí, čo ohlasujú evanjelium, z evanjelia aj žili.
15 Ja som však z toho nič nevyužil. Ani toto som nenapísal preto, aby sa mi tak stalo. Lebo radšej by som aj umrel, než by mi niekto zmaril túto moju chválu.
16 Veď ak zvestujem evanjelium, to nie je pre mňa chvála; je to moja povinnosť a beda mi, ak ho nebudem ohlasovať.
17 Ak to konám zo svojej vôle, mám odmenu; ak však nie zo svojej vôle, plním zverenú úlohu.
18 Aká je teda moja odmena? Taká, že keď hlásam evanjelium, hlásam ho zadarmo a nevyužívam právo, ktoré mi z evanjelia prislúcha.
19 Lebo hoci som aj slobodný voči všetkým, dal som sa do služby všetkým, aby som získal čím viacerých.
20 Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov; pre tých, čo sú pod zákonom, bol som ako ten pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom — i keď nie som pod zákonom.
21 Pre tých, čo sú bez zákona, stal som sa ako ten bez zákona, aby som získal tých, čo sú bez zákona — aj keď pred Bohom nie som bez zákona, lebo som pod Kristovým zákonom.
22 Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.
23 A všetko to robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.
Príslovia
Otcovské napomenutia
23 12 Upriam svoje srdce na výchovu
a svoje uši na poučné výroky[*] Zbierka 23,12—24,22 má istú príbuznosť s asýrskym múdroslovným spisom Achikarova múdrosť..
13 Nezdráhaj sa potrestať chlapca,
veď nezomrie, keď ho udrieš prútom.
14 Ty ho síce udrieš prútom,
ale zachrániš mu život od podsvetia.
15 Syn môj, ak bude múdre tvoje srdce,
aj moje srdce sa bude radovať
16 a moje vnútro bude plesať,
keď budú tvoje pery hovoriť, čo je správne.