Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 9. 10. 2026
Prvá kniha Makabejcov
Zmierenie s Demetriom II.
13 31 Tryfón si zradne počínal voči mladému kráľovi Antiochovi a zabil ho.
32 Namiesto neho sa stal kráľom, nasadil si korunu Ázie a spôsobil veľké nešťastie na zemi.
33 Šimon vybudoval judské pevnosti, obohnal ich vysokými vežami, veľkými múrmi, bránami a závorami. Do pevnosti uložil potraviny.
34 Potom vybral mužov, ktorých poslal ku kráľovi Demetriovi, aby zabezpečil úľavu na daniach pre krajinu, pretože Tryfón nerobil nič iné, iba lúpil.
35 Demetrios mu v súlade s tým zaslal posolstvo, odpovedal mu a napísal list tohto znenia:
36 Kráľ Demetrios posiela pozdrav veľkňazovi Šimonovi, priateľovi kráľov aj starším a židovskému ľudu.
37 Dostali sme zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali. Sme pripravení uzavrieť s vami veľký mier a úradníkom napísať, aby vám odpustili dlhy.
38 Čo sme ustanovili o vás, zostáva v platnosti. Nech vám patria pevnosti, ktoré ste vystavali.
39 Odpúšťame vám všetky vaše omyly a previnenie až do dnešného dňa a nechávame vám i korunný veniec, za ktorý dlhujete. Akékoľvek iné poplatky, ktoré sa vyberali v Jeruzaleme, sa už nebudú odvádzať.
40 A ak sa medzi vašimi ľuďmi nájdu vhodní, aby boli zapísaní do služby na našom dvore, nech sú zapísaní. Kiež panuje medzi nami mier!
41 Tak bolo v roku stosedemdesiat[*] Ide o rok 142 pred Kr. sňaté jarmo pohanských národov z Izraela.
42 V záznamoch a zmluvách začal ľud písať: V prvom roku vlády veľkňaza Šimona, vojvodcu a vládcu Židov.
Šimonove víťazstvá
43 V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil obliehací stroj, pritiahol ho k mestu, zaútočil na jednu vežu a zmocnil sa jej.
44 Tí, čo boli v obliehacom stroji, poskákali do mesta. V meste sa strhol veľký zmätok.
45 Obyvatelia mesta aj so ženami a deťmi vystúpili na hradby. Roztrhli si rúcha a mocným hlasom volali a prosili Šimona, aby im podal pravicu na zmierenie.
46 Hovorili: Nezaobchádzaj s nami podľa našej zloby, ale podľa svojho milosrdenstva.
47 Vtedy sa Šimon pokonal s nimi a nebojoval už proti nim, ale vyhnal ich z mesta a očistil domy, v ktorých boli modly. Potom vošiel do mesta za zvukov chválospevov a dobrorečení.
48 Vypudil z neho každú nečistotu a usadil v ňom mužov, ktorí budú plniť zákon, zosilnil jeho opevnenie a vybudoval si v ňom sídlo.
49 Posádke, ktorá bola v pevnosti v Jeruzaleme, zabránili vychádzať a vchádzať do krajiny, aby tam kupovali a predávali. Preto veľmi hladovali. Mnoho ich zahynulo od hladu.
50 Volali na Šimona, aby prijal ich pravicu na zmier. On ju prijal, ale vyhnal ich odtiaľ a očistil pevnosť od neporiadku.
51 Potom dvadsiaty tretí deň druhého mesiaca roku stosedemdesiatjeden[*] Bolo to v roku 141 pred Kr. vtiahli doň s chválami a palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, s hymnami a piesňami, pretože bol rozdrvený veľký nepriateľ Izraela.
52 Šimon ustanovil, aby sa tento deň každý rok radostne oslavoval. Opevnil chrámový vrch vedľa pevnosti a býval tam s jeho ľuďmi.
53 Keď videl, že jeho syn Ján sa už stal mužom, ustanovil ho za veliteľa všetkých vojsk. Býval v Gazare.
Zajatie Demetria
14 1 V stosedemdesiatom druhom roku[*] Bolo to v roku 140 pred Kr. zhromaždil kráľ Demetrios svoje vojenské sily a odišiel do Médska získať posilu do boja proti Tryfónovi.
2 Keď sa perzský a médsky kráľ Arsakés dopočul, že Demetrios vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich veliteľov, aby ho živého zajal.
3 Ten šiel, premohol Demetriovo vojsko, zajal Demetria a priviedol k Arsakovi; ten ho dal do väzenia.
Chválospev na Šimona
4 Po všetky dni Šimonovho života malo Judsko pokoj. Usiloval sa o dobro pre svoj ľud a im sa páčila jeho moc a sláva po všetky dni.
5 Popri všetkej svojej sláve zmocnil sa aj Joppe, aby mal prístav a prístup k ostrovom v mori.
6 Rozšíril územie pre svoj národ a upevnil svoju vládu v krajine.
7 Zhromaždil mnoho vojnových zajatcov, opanoval Gazaru, Betsur a pevnosť, z ktorej odstránil nečistotu. Nebolo nikoho, kto by sa staval proti nemu.
8 Ľudia pokojne obrábali pôdu a tá vydávala plodiny a stromy na poliach dávali ovocie.
9 Starci sedávali na námestiach a spoločne sa zhovárali o svojom šťastí, mladí si obliekali slávnostné bojové rúcha.
10 Mestám zabezpečil potraviny a založil v nich ozbrojené pevnosti, takže jeho meno sa spomínalo v sláve až po kraj zeme.
11 Postaral sa o mier v krajine a v Izraeli vládla veľká radosť.
12 Každý sedel pod svojím viničom a figovníkom, nebolo toho, kto by ich ľakal.
13 Nebolo na zemi nikoho, kto by proti nim bojoval, lebo králi boli v tých dňoch zničení.
14 Podporoval všetkých pokorných vo svojom ľude, horlil za zákon a odstránil každého bezbožného a zlého.
15 Slávnostne vyzdobil svätyňu a obohatil ju o posvätné nádoby.
Priateľstvo so Spartou a Rímom
16 Keď sa v Ríme a takisto v Sparte dopočuli, že Jonatán zomrel, veľmi smútili.
17 Keď však počuli, že jeho brat Šimon sa stal miesto neho veľkňazom a že pevne vládne v krajine a v jej mestách,
18 napísali mu na bronzových doskách, že s ním obnovujú priateľstvo a vojnové spojenectvo, ktoré uzavreli s jeho bratmi Júdom a Jonatánom.
19 V Jeruzaleme listy prečítali pred celým zhromaždením.
20 Toto je odpis listu, ktorý poslali Sparťania: Vláda a občania Sparty posielajú pozdrav veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom.
21 Vyslanci, ktorých ste poslali k nášmu ľudu, nám oznámili všetko o vašej sláve a cti a veľmi sme sa radovali z ich príchodu.
22 To, čo nám povedali na zasadnutí rady ľudu, sme zapísali takto: Antiochov syn Numénios a Jasonov syn Antipater, vyslanci Židov, prišli k nám, aby obnovili priateľstvo s nami.
23 Ľud sa rozhodol prijať týchto mužov s poctami a uložiť odpis ich reči do kníh verejných dokumentov, aby to ľud Sparťanov mal stále na pamäti. Odpis tohto dokumentu poslali veľkňazovi Šimonovi.
24 Potom Šimon poslal do Ríma Numénia s veľkým zlatým štítom vážiacim tisíc mín[*] Váha 1000 mín je približne 500 kg. , aby upevnil vojenské spojenectvo s Rimanmi.
Rozhodnutie ľudu o Šimonovi
25 Keď ľud počul o týchto veciach, zvolal: Ako sa odvďačíme Šimonovi a jeho synom?
26 Veď on, jeho bratia a dom jeho otca zostali pevní. V bojoch odvrátil nepriateľov Izraela od neho a zaistil mu slobodu. Zaznačili to na bronzové tabule a vystavili na stĺpoch na vrchu Sion.
27 Nápis znel takto:
Osemnásteho elúla v roku stosedemdesiatdva[*] Bolo to v roku 140 pred Kr., to jest v treťom roku Šimonovho veľkňazstva v Asaramele,
28 vo veľkom zhromaždení kňazov, ľudu, vedúcich národa a starších krajiny nám oznámili toto:
29 Keďže mnoho ráz došlo v krajine k bojom, Šimon, syn Matatiášov, kňaz z Jójaríbovho rodu, a jeho bratia podstúpili nebezpečenstvo a postavili sa proti protivníkom svojho národa, aby bol zachovaný chrám a zákon. Tak veľmi preslávili svoj národ.
30 Jonatán združil svoj národ, stal sa veľkňazom a napokon bol pripojený k predkom.
31 Potom nepriatelia Židov chceli vniknúť na ich územie a vystrieť ruku proti ich svätyni.
32 Vtedy povstal Šimon a bojoval za svoj národ. Vynaložil mnoho zo svojho majetku, aby vyzbrojil mužov z vojska svojho národa a dával im žold.
33 Opevnil judské mestá i Betsur na hraniciach Judska, kde predtým bola zbrojnica nepriateľských bojovníkov. Tam osadil posádku judských mužov.
34 Opevnil i prímorské Joppe a Gazaru na hraniciach s Azótom, kde predtým bývali nepriatelia, a osadil tam Židov a uložil tam potrebné zásoby, aby sa tam udržali.
35 Ľud videl Šimonovu vernosť a slávu, ktorú sa usiloval získať pre svoj národ. Urobili ho svojím vodcom a veľkňazom, a to pre všetko, čo vykonal, i pre spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval voči svojmu národu, ako aj preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud.
36 Za jeho dní sa mu podarilo vyhnať pohanov z krajiny Židov, i tých, čo boli v Jeruzaleme, Dávidovom meste, a ktorí si tam vystavali pevnosť, potom z nej robili výpady a znesväcovali okolie svätyne a tak zneucťovali toto posvätné miesto.
37 Osadil v pevnosti židovských mužov a opevnil ju, aby zabezpečili krajinu i mesto a zvýšil aj múry Jeruzalema.
38 Vzhľadom na to ho kráľ Demetrios potvrdil vo veľkňazskom úrade.
39 Urobil ho jedným zo svojich priateľov a poctil ho veľkou slávou,
40 lebo počul, že Rimania nazývajú Židov priateľmi, spojencami a bratmi, že s poctami privítali Šimonových poslov,
41 že Židia a kňazi sa zhodli na tom, že Šimon bude ich vodcom a veľkňazom naveky, až kým nevystúpi vierohodný prorok,
42 že bude ich hlavným veliteľom, že sa bude starať o svätyňu a bude ustanovovať ľudí zodpovedných za práce okolo chrámu, za správu krajiny, za výzbroj a za pevnosti.
43 A tak sa bude starať o svätyňu. Všetci ho budú poslúchať a v jeho mene sa budú písať všetky verejné listiny v krajine. Bude sa odievať do purpuru a nosiť zlaté odznaky moci.
44 Nikomu z ľudí ani z kňazov nie je dovolené zrušiť nič z týchto ustanovení, protirečiť tomu, čo povie, alebo bez neho zvolávať zhromaždenie v krajine, či obliekať sa do purpuru a ozdobovať sa zlatou sponou.
45 Kto by konal proti tomu alebo niečo z toho zavrhol, toho čaká trest.
46 Celý ľud schválil, aby Šimon mal právomoc konať podľa týchto ustanovení.
47 Šimon to prijal a súhlasil, že bude veľkňazom, hlavným veliteľom a etnarchom[*] Ide o vtedajší titul vládcu národa. Židov i kňazov a že bude stáť na čele všetkých.
48 Určili, že tento zápis bude vyrytý na bronzových tabuliach, že ho umiestnia na významnom mieste v obvode chrámu a že
49 do klenotnice treba uložiť odpis, aby bol poruke Šimonovi i jeho synom.
Evanjelium podľa Lukáša
Uzdravenie chorého na vodnatieľku
14 1 Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby si zajedol a oni ho pozorovali.
2 A hľa, bol tam pred ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku.
3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom so slovami: Je v sobotu dovolené uzdravovať, či nie?
4 Oni však mlčali. Dotkol sa chorého, uzdravil ho a prepustil.
5 I povedal im: Ak niekomu z vás spadne do studne syn[*] Var.: osol. alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?
6 A oni neboli schopní mu na to odpovedať.
Prvé a posledné miesto
7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberajú popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:
8 Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto vzácnejší, ako si ty;
9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: Uvoľni mu miesto! A ty by si s hanbou odišiel na posledné miesto.
10 Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: Priateľu, postúp vyššie! Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi.
11 Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
12 A tomu, ktorý ho pozval, povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu.
13 Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých!
14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.
Príslovia
9 10 Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom,
v poznaní Najsvätejšieho spočíva rozumnosť.
11 Veď vďaka mne sa rozmnožia tvoje dni
a pridajú sa ti roky života.
12 Ak si múdry, sám pre seba si múdry,
ak si však posmešník, sám sa budeš zodpovedať.