Čítania na deň: 28. 8. 2026
Veľpieseň
1 1 Veľpieseň Šalamúna.
2 Kiežby ma vybozkával
bozkami svojich úst!
Veď tvoje nežnosti
lepšie sú ako víno.
3 Pre vôňu tvojich výborných olejov
— tvoje meno je ako vzácny olej —
preto ťa devy milujú.
4 Tiahni ma za sebou, pobehnime!
Do svojich komnát ma voviedol kráľ.
Budeme plesať a tešiť sa z teba,
budeme spomínať na tvoje nežnosti
viac ako na víno.
Vskutku ťa milujú!
5 Čierna som, no predsa pôvabná,
dcéry jeruzalemské,
ako stany Kédaru,
ako stanové závesy kmeňa Šalma.
6 Neobzerajte si ma, že som počerná,
že ma slnko opálilo.
Synovia mojej matky sa na mňa nahnevali
a urobili ma strážkyňou vinice.
Svoju vinicu som si však neustrážila.
7 Prezraď mi, ty, čo ťa z tej duše milujem,
kde budeš pásť, kde budeš cez obed odpočívať?
Veď prečo mám prechádzať
pri stádach tvojich druhov?
8 Ak to azda nevieš,
ty, najkrajšia zo žien,
vydaj sa po stopách oviec,
pas svoje kozliatka
pri pastierskych kolibách.
9 Ku svojej kobyle v záprahu faraónovom
prirovnávam ťa, priateľka moja.
10 Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami
i tvoja šija s perlovým náhrdelníkom.
11 Zhotovíme ti zlaté retiazky
so striebornými guľôčkami.
12 Kým je kráľ na svojom ležadle,
môj nard svoju vôňu vydáva.
13 Milý môj je pre mňa myrhovým vrecúškom,
čo mi leží medzi ňadrami.
14 Milý môj je pre mňa hennovým strapcom
v éngedských viniciach.
15 Ach, krásna si, priateľka moja, aká si krásna,
tvoje oči sú ako holubice.
16 Ach, krásny si, milý môj, a ľúbezný,
aj naše lôžko je samá zeleň.
17 Náš dom má krovy z cédrov,
naše stropy sú z cyprusov.
2 1 Som ruža šáronská, ľalia údolí.
2 Ako ľalia medzi bodliakmi
je moja priateľka medzi devami.
3 Ako jabloň v lesnom poraste
je môj milý medzi mládencami.
Po jeho tôni som veľmi túžila, sadla som si
a jeho ovocie je sladké pre moje podnebie.
4 Zaviedol ma do vínnej pivnice,
jeho vlajkou nado mnou bola láska.
5 Posilnite ma hroznovými koláčmi,
osviežte ma jablkami,
lebo som chorá od lásky.
6 Ľavicu svoju má pod mojou hlavou
a pravicou ma objíma.
7 Zaprisahávam vás,
dcéry jeruzalemské,
pri gazelách alebo laniach,
neprebúdzajte a neroznecujte lásku,
kým sa jej to nebude páčiť!
8 Čuť môjho milého, hľa, to on prichádza.
Po vrchoch skáče, po kopcoch poskakuje.
9 Môj milý je podobný gazele alebo jelenčaťu.
Hľa, on stojí za naším múrom,
nazerá cez okno, díva sa cez mreže.
10 Ozval sa môj milý a povedal mi:
Vstaň, moja priateľka, kráska moja, a poď!
11 Pozri, veď zima prešla,
dážď ustal, odtiahol preč.
12 Kvety sa zjavujú na zemi,
čas spevu sa priblížil,
aj hlas hrdličky počuť v našom kraji.
13 Na figovníku rastú mladé plody
a kvety viniča rozdávajú vôňu.
Vstaň, moja priateľka,
kráska moja, a poď!
14 Holubica moja v trhlinách skál,
skrytá v skalných previsoch,
ukáž mi svoju tvár,
dožič mi čuť tvoj hlas,
veď tvoj hlas je príjemný
a tvoja tvár ľúbezná.
15 Pochytajte nám líšky, líštičky maličké,
čo ničia vinice. Veď naše vinice už kvitnú.
16 Milý môj patrí mne a ja jemu,
tomu, čo pasie medzi ľaliami.
17 Prv ako zavanie deň
a stratí sa každý tieň,
obráť sa, milý môj, buď podobný gazele
alebo jelenčaťu na béterských vrchoch!
3 1 Na svojom lôžku som po nociach hľadala toho,
ktorého ľúbi moja duša.
Hľadala som ho, ale som ho nenašla.
2 Namôjveru vstanem a obídem mesto.
Na uliciach a námestiach
pohľadám toho, ktorého ľúbi moja duša.
Hľadala som ho, ale som ho nenašla.
3 Našli ma strážcovia, čo obchádzajú mesto:
Nevideli ste toho, ktorého ľúbi moja duša?
4 Len kúsok som odišla od nich
a našla som toho, ktorého ľúbi moja duša.
Chytila som ho a nepustím,
kým ho neprivediem do domu svojej matky,
do izby tej, ktorá ma počala.
5 Zaprisahávam vás,
dcéry jeruzalemské,
pri gazelách alebo laniach,
neprebúdzajte a neroznecujte lásku,
kým sa jej to nebude páčiť!
6 Ktože je tá, čo vystupuje z púšte ako stĺpy dymu,
ovanutá vôňou myrhy a kadidla,
väčšmi ako všetko korenie obchodníka?
7 Hľa, lôžko Šalamúna!
Vôkol neho šesťdesiat hrdinov
z hrdinov Izraela.
8 Všetci ovládajú meč, sú vycvičení na boj,
každý má meč po boku pre nočný postrach.
9 Kráľ Šalamún si zhotovil
prenosný trón z libanonského dreva.
10 Stĺpiky urobil strieborné, operadlo zlaté,
sedadlo purpurové,
jeho vnútro vykladané
láskou jeruzalemských dcér.
11 Vyjdite a pozrite, sionské dcéry,
na kráľa Šalamúna,
na korunu, ktorou ho matka korunovala
v deň jeho svadby,
v deň, keď mu plesalo srdce.
4 1 Ach, krásna si, priateľka moja, aká si krásna,
tvoje oči sú holubice skryté pod závojom,
tvoje vlasy sú ako stádo kôz,
ktoré sa ženie z gileádskych vrchov,
2 tvoje zuby sú ako stádo ostrihaných oviec,
ktoré vychádzajú z kúpeľa,
každá z nich má po dvoje jahniatok,
žiadnej mláďa nechýba.
3 Pery máš ako šarlátovú niť
a tvoja reč je príjemná.
Tvoje sluchy za závojom
sú ako krížalky granátového jablka.
4 Tvoj krk je ako Dávidova veža,
vystavaná po vrstvách z kameňov,
tisíc štítov na nej visí,
všetko štíty hrdinov.
5 Tvoje dve ňadrá sú ako dve mláďatá,
gazelie dvojičky,
čo sa pasú medzi ľaliami.
6 Prv ako zavanie deň
a stratia sa tône,
vyjdem si na myrhový vrch
a na kadidlový pahorok.
7 Celá si krásna, priateľka moja,
a škvrny na tebe niet.
8 Príď z Libanonu, snúbenica,
príď, z Libanonu zostúp!
Opusti končiar Amána,
štít Seníra a Chermóna,
dúpätá levov a vrchy leopardov.
9 Uchvátila si mi srdce,
sestra moja, snúbenica,
očarila si ma jediným pohľadom,
jedinou retiazkou svojho náhrdelníka.
10 Aké len krásne
sú tvoje nežnosti,
sestra moja, snúbenica!
Tvoje nežnosti
sú lepšie ako víno
a vôňa tvojich olejov
je nad všetky balzamy.
11 Na tvojich perách medová sladkosť, snúbenica,
med a mlieko sú pod tvojím jazykom
a vôňa tvojich šiat je ako vôňa Libanonu.
12 Si zavretá záhrada, sestra moja, snúbenica,
záhrada zavretá, prameň zapečatený.
13 Výhonky tvoje sú granátovníkovým sadom
s výborným ovocím,
s hennou a nardom,
14 nardom a šafranom,
puškvorcom a škoricou,
so všetkými kadidlovými drevinami,
myrhou a aloou,
najlepšími z balzamových kríkov.
15 Si záhradný prameň,
studňa živej vody
zurčiacej z Libanonu.
16 Prebuď sa, sever, a príď, juh,
prevej moju záhradu,
rozvoňaj jej balzamové kríky.
Nech vojde môj milý do svojej záhrady
a okúsi jej výborné plody.
Žalmy
Štvrtá kniha Žalmov (90 — 106)
Pane, býval si nám príbytkom
90 1 Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, býval si nám príbytkom
z pokolenia na pokolenie.
2 Skôr ako sa vrchy zrodili,
skôr než vznikla zem a svet,
od vekov naveky ty si Boh.
3 Človeka vraciaš do prachu,
hovoríš: Vráťte sa, synovia človeka.
4 Veď tisíc rokov je v tvojich očiach
ako včerajšok, čo sa pominul,
ako čas nočnej stráže.
5 Odplavuješ ich, sú ako sen,
ako tráva, čo pučí zrána;
6 zrána rozkvitá a rastie,
na večer vädne a uschýna.
7 Od hnevu tvojho hynieme;
desí nás tvoja prchkosť.
8 Kladieš si naše viny pred seba,
tajnosti do svetla svojej tváre.
9 Všetky dni naše miznú v tvojom hneve,
roky sa nám končia ako vzdych.
10 Počet našich rokov býva sedemdesiat,
pri väčšej sile aj osemdesiat;
ich pýchou je len lopota a strasť,
rýchlo sa pominú a my odlietame.
11 Ako by sa nebál tvojej prchkosti,
kto pozná silu tvojho hnevu?
12 Nauč nás počítať naše dni,
aby sme získali múdre srdce.
13 Vráť sa, Hospodin! Dokedy?
Preukáž milosť svojim sluhom!
14 Nasýť nás zrána svojou milosťou,
aby sme každý deň radostne plesali.
15 Toľko dní nás potešuj, koľko bolo dní poníženia
a rokov, počas ktorých nám bolo zle.
16 Zjav svoje dielo na svojich sluhoch
a na ich synoch svoju velebu.
17 Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami.
Upevni dielo našich rúk,
upevni dielo našich rúk.
List Galaťanom
Pozdrav
1 1 Pavol, apoštol, povolaný a poverený nie ľuďmi, ani človekom, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych,
2 a všetci bratia, čo sú so mnou, cirkvám v Galácii:
3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista,
4 ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vytrhol z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha, nášho Otca.
5 Jemu sláva na veky vekov. Amen.
Iného evanjelia niet
6 Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal Kristovou milosťou, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu.
7 Iného evanjelia však niet. To iba niektorí robia medzi vami zmätok a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium.
8 Ale keby sme my alebo aj anjel z neba hlásali iné evanjelium namiesto toho, ktoré sme vám hlásali — nech je prekliaty!
9 Ako sme už povedali, aj teraz opakujem: Ak vám niekto hlásal iné evanjelium namiesto toho, ktoré ste prijali — nech je prekliaty!
10 Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.
Ako sa Pavol stal apoštolom
11 Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám hlásal, nepochádza od človeka.
12 Ja som ho totiž neprevzal, ani som sa mu nenaučil od človeka, ale prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista.
13 Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve; že som nadmieru prenasledoval a ničil Božiu cirkev.
14 V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov zo svojho rodu, lebo som viac horlil za podanie svojich otcov.
15 Keď sa však tomu, ktorý si ma vybral od lona matky a svojou milosťou povolal, zapáčilo
16 zjaviť vo mne svojho Syna, aby som o ňom hlásal evanjelium medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou.
17 Ani som nešiel do Jeruzalema k apoštolom, čo boli nimi skôr ako ja, ale som odišiel do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.
18 Potom po troch rokoch som odišiel do Jeruzalema, aby som poznal Kéfasa, a zostal som u neho pätnásť dní.
19 Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.
20 Boh mi je svedkom, že neklamem, čo vám píšem.
21 Potom som šiel do krajov Sýrie a Cilície.
22 Ale Kristove cirkvi v Judsku ma osobne nepoznali.
23 Počuli iba: Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz ako dobrú zvesť hlása vieru, ktorú predtým nivočil.
24 A oslavovali za mňa Boha.
Príslovia
29 10 Krvilační nenávidia bezúhonného,
kým statoční sa mu usilujú zachrániť život.
11 Hlupák všetok svoj hnev vyleje,
ale múdry ho nakoniec v sebe utíši.