Čítania na deň: 4. 12. 2024
Judita
Judita pred Holofernesom
11 1 Holofernes jej povedal: Žena, vzchop sa! Nech ti srdce nezviera strach, veď ja som neublížil nikomu, kto bol ochotný slúžiť Nabuchodonozorovi, kráľovi celej zeme.
2 Keby tvoj ľud, ktorý žije na vrchovine, nebol mnou opovrhol, nebol by som zodvihol svoju kopiju proti nim. Sami si to zapríčinili.
3 Teraz mi však povedz, prečo si od nich utiekla a prečo si prišla k nám. Tým, že si sem prišla, zachránila si sa. Upokoj sa! Ostaneš nažive tejto noci a aj potom.
4 Tu ti nikto neublíži. Naopak, budú sa k tebe správať dobre, ako je zvykom správať sa k služobníkom môjho pána, kráľa Nabuchodonozora.
5 Judita mu povedala: Prijmi slová svojej otrokyne. Nech smie tvoja služobnica prehovoriť pred tebou. To, čo tejto noci oznámim svojmu pánovi, nebude lož.
6 Ak budeš konať podľa slov svojej služobnice, Boh privedie tvoje dielo k šťastnému koncu a môj pán neutrpí neúspech vo svojich zámeroch.
7 Akože žije Nabuchodonozor, kráľ celej zeme, a ako trvá moc toho, ktorý ťa vyslal, aby si zaviedol poriadok vo všetkom, čo žije, vyhlasujem, že tvojou zásluhou mu budú slúžiť nielen ľudia, ale aj divá zver, dobytok a nebeské vtáctvo bude žiť vďaka tvojej moci pod vládou Nabuchodonozora a celého jeho domu.
8 Dopočuli sme sa totiž o tvojej múdrosti a o vynikajúcich schopnostiach tvojho ducha. Po celej zemi sa šíria správy, že ty jediný v celom kráľovstve si dobrý, skvelý vo svojich vedomostiach a úžasný vo vojenskom umení.
9 A čo sa týka reči, ktorú predniesol Achior v tvojej vojenskej rade, jeho výroky sa dostali do uší aj nám, pretože muži v Betulii ho nechali žiť a on im vyrozprával všetko, čo povedal pred tebou.
10 Preto, pán a vládca, nepodceňuj jeho slová, ale v srdci ich zváž, pretože sú pravdivé. Veď náš rod nebude potrestaný, meč ho nezdolá, iba ak by sa prehrešili proti svojmu Bohu.
11 Ale teraz, aby môj pán neodišiel naprázdno a bez úspechu, dopadne na nich smrť, pretože ich zachvátil hriech. Ním rozhnevajú svojho Boha, vždy keď robia niečo neprístojné.
12 Keďže im vyšla potrava a minula sa všetka voda, zaumienili si siahnuť na zvieratá a uzniesli sa zjesť všetko — i to, čo im Boh vo svojom zákone zakázal jesť.
13 Ešte aj prvotiny obilia, desiatky z vína a oleja, ktoré po posvätení opatrovali pre kňazov, čo v Jeruzaleme stoja pred tvárou nášho Boha, rozhodli sa spotrebovať, hoci týchto vecí sa nesmie nikto z ľudu rukami ani len dotknúť.
14 Do Jeruzalema poslali poslov, aby im priniesli povolenie od rady starších, lebo aj tamojší obyvatelia urobili kedysi to isté.
15 Skončí sa to takto: keď im to oznámia a oni budú konať podľa toho, ten istý deň ti budú vydaní, aby si ich zničil.
16 Preto som ja, tvoja otrokyňa, od nich utiekla, len čo som sa to všetko dozvedela. Boh ma poslal vykonať s tebou veci, nad ktorými užasne celá zem, všetci, čo sa o nich dopočujú.
17 Lebo tvoja otrokyňa je bohabojná a vo dne v noci slúži nebeskému Bohu. Ostanem teda, pán môj, pri tebe. Tvoja otrokyňa vyjde v noci do rokliny. Budem sa modliť k Bohu a on mi povie, kedy začali páchať tieto hriechy.
18 Potom prídem a oznámim ti to. Ty vytiahneš s celým svojím vojskom a nebude medzi nimi nikoho, kto by sa ti postavil na odpor.
19 Budem ťa viesť cez Judsko, kým neprídeš k Jeruzalemu. Uprostred neho postavím tvoj trón. Budeš ich hnať ako ovce, ktoré nemajú pastiera, a ani pes nezabreše svojím jazykom proti tebe. Toto všetko mi bolo povedané vďaka mojej schopnosti poznať budúcnosť. Bolo mi to zvestované a ja som poslaná, aby som ti to oznámila.
20 Jej slová sa zapáčili Holofernesovi a všetkým jeho služobníkom. Obdivovali jej múdrosť a hovorili:
21 Od jedného kraja zeme až po druhý nieto ženy s takou krásnou tvárou a takou múdrosťou v reči.
22 Holofernes jej povedal: Dobre urobil Boh, že ťa poslal preč od tvojho ľudu, aby zmocneli naše ruky a prišla záhuba na tých, čo opovrhli mojím pánom.
23 Si naozaj krásna a múdre sú tvoje slová. Ak urobíš, ako si povedala, tvoj Boh bude mojím bohom, ty budeš bývať v paláci kráľa Nabuchodonozora a na celej zemi budeš slávna.
Judita v nepriateľskom tábore
12 1 Potom Holofernes prikázal, aby Juditu zaviedli ta, kde bol uložený jeho strieborný riad, a rozkázal prestrieť a dať jej jesť z jedál a piť z vína, ktoré boli určené jemu.
2 Judita však povedala: Nebudem z toho jesť, aby nevzniklo pohoršenie. Nech mi podávajú iba z toho, čo som si priniesla.
3 Holofernes jej povedal: No ak nebude stačiť to, čo máš, odkiaľ vezmeme pre teba podobné pokrmy? Lebo medzi nami nie je nikto z tvojho rodu.
4 Judita mu odpovedala: Ako žiješ, pán môj, tvoja otrokyňa určite nespotrebuje, čo má so sebou, kým Pán mojou rukou nevykoná, čo si zaumienil.
5 Vtedy ju Holofernesovi sluhovia voviedli do stanu a ona spala až do polnoci. Pred rannou strážou vstala
6 a odkázala Holofernesovi: Nech môj pán vydá príkaz, aby tvoja otrokyňa smela vyjsť modliť sa.
7 A Holofernes prikázal osobným strážcom, aby jej nerobili prekážky. Tak ostala v tábore tri dni. Každú noc vychádzala do rokliny pod Betuliou a kúpala sa v tábore pri prameni vody.
8 Keď vyšla z kúpeľa, modlila sa k Pánovi, Bohu Izraela, aby usmerňoval jej cestu a pozdvihol synov svojho ľudu.
9 Potom čistá vošla do stanu a ostala tam, kým jej podvečer priniesli jedlo.
10 Na štvrtý deň usporiadal Holofernes hostinu s pijatikou výlučne pre svoje služobníctvo a do tejto spoločnosti nepozval nikoho z vojenských dôstojníkov.
11 No eunuchovi Bagóovi, ktorý mal na starosti všetky jeho záležitosti, povedal: Choď a prehovor tú Hebrejku, ktorá je u teba, aby prišla medzi nás a s nami jedla a pila.
12 Veď by sme sa museli hanbiť sami pred sebou, keby sme takú ženu nechali len tak a nepobavili sa s ňou. Veď sa nám vysmeje, ak ju k sebe nepritúlime.
13 Bagóas teda odišiel od Holofernesa, vošiel k nej a povedal: Nech sa táto krásna dievčina nezdráha ísť k môjmu pánovi, prijať od neho poctu, rozveseliť sa s nami pri popíjaní vína, stať sa tohto dňa akoby jednou z dcér Asýrčanov, ktoré konajú službu v Nabuchodonozorovom paláci.
14 Judita mu odpovedala: Ktože som ja, aby som odporovala svojmu pánovi? Bez meškania vykonám všetko, čo je milé v jeho očiach, a budem sa z toho tešiť až do chvíle svojej smrti.
15 Vstala, obliekla sa do krásnych šiat a prikrášlila sa všetkým, čím sa ženy ozdobujú. Prišla jej otrokyňa a na zemi pred Holofernesom jej prestrela kožušiny, ktoré dostala od Bagóa na každodenné používanie, aby si na ne ľahla a jedla.
16 Potom Judita vošla a ľahla si. Holofernesovo srdce bolo ňou uchvátené a jeho dušu preniklo vzrušenie. Zmocnila sa ho neodolateľná túžba po nej. Odo dňa, ako ju zazrel, striehol na príhodnú chvíľu, aby ju zviedol.
17 Holofernes jej povedal: Pi a veseľ sa s nami!
18 Judita odpovedala: Budem piť, pán môj, pretože sa mi dnes dostáva najväčšej pocty za celý život odo dňa môjho narodenia.
19 Pred jeho očami si brala a jedla i pila z toho, čo pripravila jej slúžka.
20 Holofernes bol z nej vo vytržení a pil veľmi mnoho vína; toľko ho za jeden deň nevypil nikdy od svojho narodenia.
Holofernesova smrť
13 1 Keď už bolo neskoro, jeho služobníci sa ponáhľali odísť. Bagóas zatvoril stan zvonka, aby služobníci pána nevyrušovali. Oni sa pobrali spať, pretože všetci boli ustatí, keďže hostina sa veľmi pretiahla.
2 V stane ostala jedine Judita. Holofernes sa zvalil na svoju posteľ, lebo bol z vína celkom opitý.
3 Judita prikázala svojej slúžke, aby stála pri jej spálni a ako každý deň čakala, kým vyjde. Povedala totiž, že vyjde modliť sa. A to isté povedala aj Bagóovi.
4 Všetci od najmenšieho po najväčšieho odišli a v spálni neostal nikto. Vtedy Judita vstala, pristúpila k jeho lôžku a vo svojom srdci povedala: Pane, všemocný Boh, zhliadni v tejto chvíli na činy, ktoré urobia moje ruky na oslavu Jeruzalema.
5 Veď teraz nadišiel príhodný okamih, aby si sa ujal svojho dedičstva a uskutočnil môj zámer na rozdrvenie nepriateľov, ktorí zaútočili proti nám.
6 Potom pristúpila k stĺpiku postele pri Holofernesovej hlave, sňala z neho jeho meč,
7 priblížila sa k posteli, chytila ho za vlasy na hlave a povedala: Posilni ma, Pán, Boh Izraela, v tento deň.
8 Potom mu z celej sily dva razy zaťala do krku a odsekla mu hlavu.
9 Telo odvalila z lôžka a zo stĺpov sňala záves proti komárom. Po krátkej chvíli vyšla a Holofernesovu hlavu odovzdala svojej komornej.
10 Tá ju vložila do kapsy na jedlo a obe podľa svojho zvyku vyšli modliť sa. Prešli cez tábor, obišli roklinu, vystúpili na vrch Betulie a prišli pred jej brány.
Návrat do Betulie
11 Judita zďaleka volala na tých, čo strážili bránu: Otvorte, otvorte bránu! S nami je Boh, náš Boh! On uplatnil svoju silu v Izraeli a svoju moc proti nepriateľom. Tak to urobil aj dnes.
12 Keď muži mesta počuli jej hlas, rýchlo zišli k mestskej bráne a zvolali starších mesta.
13 Zbehli sa všetci od najmenšieho po najväčšieho, lebo sa im zdalo neuveriteľné, že prišla. Otvorili bránu, vpustili ich, zapálili oheň, aby bolo vidno, a obstúpili ich.
14 Ona im silným hlasom prehovorila: Chváľte Boha, chváľte! Chváľte Boha, ktorý neodňal svoje milosrdenstvo od domu Izraela, ale tejto noci mojou rukou zdrvil našich nepriateľov.
15 Potom vybrala hlavu z kapsy, ukázala im ju a povedala: Pozrite, hlava Holofernesa, hlavného veliteľa asýrskeho vojska. Pozrite, záves proti komárom, za ktorým ležal vo svojej opitosti. Pán ho zabil rukou ženy.
16 Ako žije Pán, ktorý ma ochraňoval na mojej ceste, ktorou som šla: zviedla ho moja tvár na jeho záhubu, ale nespáchal so mnou hriech, ktorým by ma poškvrnil a zhanobil.
17 Všetok ľud priam žasol. Sklonili sa, klaňali sa Bohu a jednomyseľne hovorili: Požehnaný si, náš Boh, ktorý si dnešného dňa zničil nepriateľov svojho ľudu.
18 Oziáš jej povedal: Požehnaná si, dcéra, najvyšším Bohom nad všetky ženy na zemi. A požehnaný je Pán, Boh, ktorý stvoril nebesá i zem, ktorý ťa viedol, aby si zrazila hlavu vodcu našich nepriateľov.
19 Nech nevymizne spomienka na tvoju dôveru zo sŕdc tých ľudí, čo si naveky budú pripomínať Božiu moc.
20 Kiež Boh umožní, aby ti boli tieto činy na večnú slávu, a nech ťa zahrnie dobrodeniami za to, že si pri ponížení nášho rodu nešetrila vlastný život, ale zabránila si nášmu pádu, kráčajúc priamou cestou pred tvárou nášho Boha. A všetok ľud povedal: Nech sa tak stane! Nech sa tak stane!
Žalmy
Ak Hospodin nestavia dom
127 1 Pútnická pieseň. Šalamúnova.
Ak Hospodin nestavia dom,
márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú;
ak Hospodin nestráži mesto,
márne bedlí strážnik.
2 Márne zavčasu vstávate,
neskoro si líhate
a jedávate chlieb tvrdej námahy;
on zatiaľ svojmu milému dáva spánok.
3 Dedičstvo Hospodina sú synovia,
odmena je plod života.
4 Čím sú šípy v ruke hrdinu,
tým sú synovia splodení v mladosti.
5 Blahoslavený muž,
ktorý si nimi naplnil tulec;
nevyjde na hanbu, keď bude rokovať
s nepriateľmi v bráne.
Evanjelium podľa Marka
Uzdravenie muža s ochrnutou rukou
3 1 Keď znova vošiel do synagógy, bol tam človek s ochrnutou rukou.
2 Pozorne ho sledovali, či nezačne uzdravovať v sobotu, aby ho mohli obžalovať.
3 A Ježiš človekovi s nehybnou rukou prikázal: Postav sa do stredu!
4 A povedal im: Je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle, život zachrániť alebo zničiť? Oni však mlčali.
5 Vtedy si ich s hnevom premeral a zarmútený nad ich bezcitným srdcom povedal tomu človeku: Vystri ruku! On ju vystrel. A jeho ruka ozdravela.
6 Farizeji hneď odišli a začali sa radiť s herodiánmi, ako ho zabiť.
Ježiš uzdravuje pri mori
7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi uchýlil k moru. Nasledoval ho veľký zástup z Galiley a Judska,
8 z Jeruzalema, Idumey a spoza Jordána, ba hrnul sa k nemu i veľký zástup z okolia Týru a Sidonu, lebo sa dopočuli, čo robí.
9 Vtedy povedal učeníkom: Pripravte mi loďku, aby ma zástupy netlačili.
10 Pretože mnohých uzdravil, všetci, čo trpeli nejakou chorobou, sa k nemu predierali, aby sa ho dotkli.
11 Keď ho zbadali nečistí duchovia, padali pred ním a kričali: Ty si Syn Boží!
12 On im však prísne prikázal, aby ho neprezrádzali.
Vyvolenie Dvanástich
13 Potom vystúpil na vrch a pozval k sebe tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k nemu.
14 Vtedy ustanovil Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi, aby boli s ním a mohol ich posielať kázať
15 a aby mali moc vyháňať zlých duchov.
16 Toto sú Dvanásti, ktorých ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter,
17 Jakub Zebedejov a Ján, Jakubov brat — ktorým dal meno Boanérges, čo značí synovia hromu,
18 ďalej Ondrej[*] Var.: Andrej., Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadeáš, Šimon Kanaánsky
19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil.
Ježiš a Belzebul
20 Potom vošiel do domu a znova sa zišiel zástup, takže si nemohli ani chleba zajesť.
21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol.
Príslovia
18 15 Rozumné srdce získava poznanie
a ucho múdrych ho vyhľadáva.
16 Dar kliesni cestu človeku,
privádza ho k mocným.