Čítania na deň: 20. 3. 2023 (Pondelok po 4. nedeli Štyridsiatnice)
Jeremiáš
Súd nad Jeruzalemom
6 1 Utekajte, Benjamínovci,
sprostred Jeruzalema!
V Tekóe zatrúbte na roh,
nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach,
lebo od severu hrozí nešťastie
a veľká skaza.
2 Krásnu a rozmaznanú sionskú dcéru zničím.
3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami,
postavia okolo nej stany
a každý vypasie svoje okolie.
4 Chystajte sa na boj proti nej!
Povstaňte, vytiahnime na poludnie!
Beda nám, lebo deň sa skláňa
a večerné tiene sa predlžujú.
5 Povstaňte, tiahnime v noci
a spustošme jej paláce!
6 Veď takto hovorí Hospodin zástupov:
Vyrubujte stromy
a stavajte proti Jeruzalemu val.
Je to mesto,
ktoré si zaslúži potrestanie,
veď je v ňom samé násilie.
7 Ako zo studne vyviera voda,
tak z neho vyviera zloba.
Ozýva sa v ňom násilie a útlak,
pred sebou mám stále chorobu a ranu.
8 Prijmi napomenutie, Jeruzalem,
aby sa moja duša nevzdialila od teba,
aby som z teba neurobil púšť,
neobývanú krajinu.
Nekajúcnosť
9 Toto hovorí Hospodin zástupov:
Ako dôkladne sa paberkuje vo vinohrade,
tak sa stane so zvyškom Izraela.
Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.
10 Komu mám hovoriť
a koho varovať,
čo by ma počúval?
Ucho majú neobrezané,
nemôžu vnímať.
Slovo Hospodina majú na posmech,
nemajú v ňom záľubu.
11 Naplnený som hnevom Hospodina,
nevládzem ho viac držať.
Vylejem ho na dieťa na ulici
a na hlúčik zhromaždených mladíkov.
Aj muža chytia so ženou,
starca s tým, čo doplnil vek.
12 Ich domy si poberú iní,
aj polia a ženy,
lebo vystriem ruku
proti obyvateľom krajiny
— znie výrok Hospodina.
13 Veď všetci,
od najmenšieho až po najväčšieho,
sú veľkí ziskuchtivci,
od proroka až po kňaza,
všetci podvádzajú.
14 Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne.
Hovoria: Pokoj, pokoj.
Pokoja však niet.
15 Budú zahanbení,
lebo sa dopúšťajú ohavnosti,
vôbec sa totiž nehanbia,
ani červenať sa nevedia.
Preto padnú s tými,
čo musia padnúť,
padnú, až ich navštívim
— znie výrok Hospodina.
Trvalý odboj ľudu
16 Takto hovorí Hospodin:
Zastavte sa na cestách, pozerajte
a skúmajte dávne chodníky.
Kde je dobrá cesta,
po nej choďte
a nájdete odpočinok pre svoju dušu.
Odpovedali však: Nepôjdeme!
17 Postavil som nad vami strážcov:
Načúvajte hlasu trúby!
Odpovedali však:
Nebudeme načúvať!
18 Preto čujte, národy,
a poznaj, pospolitosť,
čo sa s nimi stane.
19 Počuj, zem!
Pozri, ja privediem na tento ľud pohromu
ako ovocie ich zámerov.
Veď moje slová neposlúchali
a mojím zákonom opovrhli.
20 Načo mi je kadidlo zo Sáby
a voňavá trstina z ďalekej krajiny?
Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu,
ani vaše obety s hostinou nemám rád.
21 Preto takto hovorí Hospodin:
Staviam tomuto ľudu prekážky
a potknú sa o ne;
zahynú otcovia spolu so synmi
i susedia spolu zahynú.
Nepriateľ zo severu
22 Takto hovorí Hospodin:
Pozri, zo severnej krajiny
prichádza ľud,
od končín zeme
dvíha sa veľký národ.
23 Berú luk a oštep,
sú ukrutní a neľútostní,
ich hlas hučí ako more,
cválajú na koňoch
vystrojení ako muž do boja
proti tebe, sionská dcéra.
24 Počuli sme o ňom chýr,
ruky nám ochabli,
úzkosť sa nás zmocnila
i bolesť ako rodičku.
25 Nechoďte von na pole
ani po ceste nekráčajte,
lebo meč nepriateľa
a hrôza je naokolo.
26 Dcéra môjho ľudu,
odej sa do vrecoviny,
váľaj sa v popole,
smúť ako za jedináčikom,
trpko nariekaj:
Náhle prišiel proti nám ničiteľ!
27 Ustanovil som ťa,
aby si skúšal a skúmal môj ľud,
aby si spoznal a preskúšal ich cesty.
28 Všetci sú vzdorovití vzbúrenci,
chodia a ohovárajú,
sú ako bronz a železo,
všetci sú skazení.
29 Mech fučí,
z ohňa vypadáva olovo,
tavič nadarmo taví,
zločinci sa nedajú oddeliť.
30 Nazývajú ich odhodeným striebrom,
pretože Hospodin ich odhodil.
Reč o chráme
7 1 Slovo, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi:
2 Postav sa do brány domu Hospodina a oznám tam toto slovo. Povedz: Počujte slovo Hospodina, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi.
3 Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste.
4 Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: Hospodinov chrám, Hospodinov chrám, Hospodinov chrám je toto!
5 Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi,
6 ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu,
7 potom vás nechám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky.
8 Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neprinesú úžitok.
9 Či chcete kradnúť, vraždiť, falošne prisahať, páliť Baálovi kadidlo a behať za cudzími bohmi, ktorých nepoznáte,
10 a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a hovoriť: Sme v bezpečí!, len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti?
11 Či tento dom, ktorý sa nazýva mojím menom, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl, znie výrok Hospodina.
12 Choďte len na moje miesto, ktoré je v Šíle, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu, Izraela.
13 Teraz však, pretože ste robili všetky tieto skutky, znie výrok Hospodina, keď som k vám neustále hovoril, nepočúvali ste, a keď som vás volal, neodpovedali ste,
14 naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som naložil so Šílom.
15 Odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima.
Uctievanie Kráľovnej nebies
16 Ty sa však neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a príhovory, neobracaj sa, lebo ťa nevypočujem.
17 Či nevidíš, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema?
18 Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom, aby ma zarmucovali.
19 Urážajú mňa? — znie výrok Hospodina. — Nerobia skôr hanbu sami sebe?
20 Preto takto hovorí Pán, Hospodin: Môj zlostný hnev vylejem na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne.
Poslušnosť, nie obety
21 Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso.
22 Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta o spaľovaných obetách a obetách s hostinou.
23 Dal som im iba tento príkaz: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste, ktorú vám prikazujem, aby sa vám dobre vodilo.
24 Oni ma však nepočúvali, neboli ochotní zbystriť sluch, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou.
25 Odo dňa, keď vaši otcovia vyšli z Egypta, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov, prorokov,
26 ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.
27 Keď im povieš všetky tieto slová, nebudú ťa počúvať, ak na nich zavoláš, neodpovedia ti.
28 Povedz im teda: Toto je národ, ktorý neposlúcha Hospodina, svojho Boha, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst.
Zločin modlárstva
29 Ostrihaj si vlasy a odhoď ich,
na holiach zaspievaj žalospev!
Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie,
na ktoré sa hnevá.
30 Veď Júdovci robili, čo sa mi nepáči — znie výrok Hospodina. Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, aby ho poškvrnili.
31 Vystavili obetnú výšinu Tófet, ktorá je v Údolí Ben-Hinnóm, aby tam mohli prevádzať cez oheň svojich synov a dcéry, čo som im neprikázal, čo mi ani na myseľ neprišlo.
32 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —, že už sa nebude hovoriť Tófet ani Údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia a Tófet sa pre nedostatok miesta stane pohrebiskom.
33 Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho, kto by ich odplašil.
34 Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty a krajina sa stane rumoviskom.
Žalmy
Úpenlivo volám k Bohu
77 1 Pre zbormajstra Jedutúna. Ásafov žalm.
2 Úpenlivo volám k Bohu,
volám k Bohu a on ma vypočuje.
3 V deň svojho súženia sa pýtam Pána,
v noci neúnavne vystieram ruky.
Moja duša odmieta útechu.
4 Rozpomínam sa na Boha a vzdychám,
rozjímam a môj duch sa trápi. — Sela —
5 Viečka mi držíš otvorené,
som rozrušený, nemôžem ani hovoriť.
6 Premýšľam o dávnych dňoch,
o rokoch pradávnych.
7 V noci si spomínam, ako som hrával na strunách,
premýšľam a môj duch uvažuje:
8 Zavrhuje vari Pán naveky
a neprejaví už priazeň?
9 Navždy sa skončila jeho milosť
a prestane hovoriť ďalším pokoleniam?
10 Zabudol Boh na zmilovanie,
odoprel v hneve svoje milosrdenstvo? — Sela —
11 Povedal som si: Je to moja bolesť.
Zmeniť to môže pravica Najvyššieho.
12 Chcem sa rozpomínať na Hospodinove skutky,
premýšľať o tvojich dávnych divoch.
13 Uvažovať chcem o všetkých tvojich činoch,
rozmýšľať o tvojich skutkoch.
14 Bože, tvoja cesta je svätá!
Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?
15 Ty si Boh, ktorý robí divy!
Svoju moc si dal poznať národom.
16 Mocným ramenom si vykúpil svoj ľud,
Jákobových a Jozefových synov. — Sela —
17 Videli ťa vody, Bože,
videli ťa vody a rozochveli sa,
ba aj hlbiny sa zvírili.
18 Z oblakov sa valila voda,
v mračnách duneli hromy
a tvoje šípy lietali.
19 Tvoj hrom zaburácal vo víchrici,
svet osvecovali blesky,
zem sa triasla a chvela.
20 Tvoja cesta viedla morom,
tvoj chodník cez šíre vody,
no tvoje stopy nebolo vidieť.
21 Svoj ľud si viedol ako stádo
Mojžišovou a Áronovou rukou.
Bože, do tvojho dedičstva vtrhli pohania
79 1 Ásafov žalm.
Bože, do tvojho dedičstva vtrhli pohania,
poškvrnili tvoj svätý chrám
a Jeruzalem zmenili na rumovisko.
2 Mŕtvoly tvojich služobníkov vydali
za pokrm nebeským vtákom,
telá tvojich zbožných dravej zveri.
3 Ich krv prelievali ako vodu
okolo Jeruzalema
a nemal ich kto pochovať.
4 Svojim susedom sme sa stali terčom potupy,
svojmu okoliu sme na posmech a hanu.
5 Dokedy ešte, Hospodin? Chceš sa stále hnevať?
Dokedy bude tvoja žiarlivosť horieť ako oheň?
6 Vylej svoje rozhorčenie na pohanov,
ktorí ťa neuznávajú,
na kráľovstvá,
čo nevzývajú tvoje meno!
7 Veď zožierali Jákoba
a pustošili jeho obydlia.
8 Nevyčítaj nám viny predkov,
ponáhľaj sa nám v ústrety so svojím zľutovaním,
lebo sme celkom bezmocní.
9 Pomôž nám, Bože, naša spása,
pre slávu svojho mena!
Vysloboď nás a odpusť nám hriechy
pre svoje meno!
10 Prečo majú pohania vravieť:
Kde je ich Boh?
Nech pohania pred našimi očami poznajú
pomstu za preliatu krv tvojich sluhov!
11 Nech k tebe prenikne vzdychanie zajatých!
Mocou svojho ramena zachovaj synov odsúdených na smrť.
12 Našim susedom sedemnásobne odplať do lona hanobenie,
ktorým ťa tupili, Pane!
13 My, tvoj ľud, ovce na tvojej pastve,
budeme ti ďakovať naveky,
z pokolenia na pokolenie
rozprávať o tvojich chvályhodných činoch.
Evanjelium podľa Jána
11 47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení!
48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.
49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete
50 a ani nechápete, že je pre vás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, akoby zahynul celý národ.
51 To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ.
52 A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti.
53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.
54 Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi.
55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vystupovali do Jeruzalema očistiť sa.
56 Hľadali teda Ježiša, a keď postávali v chráme, medzi sebou si hovorili: Čo myslíte? Príde vôbec na sviatky?
57 No veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že ak sa niekto dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.
Pomazanie Ježiša v Betánii
12 1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
2 Pripravili mu tam hostinu. Marta posluhovala a Lazár bol medzi tými, ktorí s ním stolovali.
3 Mária vzala libru veľmi drahej pravej nardovej myrhy, pomazala Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy.
4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:
5 Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?
6 Ale to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a pretože mal pokladničku a brával z toho, čo do nej vkladali.
7 Ježiš však povedal: Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu!
8 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte!
9 Medzitým sa veľké množstvo Židov dozvedelo, že Ježiš je tam, a prišli nielen kvôli nemu, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
10 Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára,
11 pretože pre neho mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.
Príslovia
12 15 Bláznovi sa zdá jeho cesta správna,
lež ten, čo si dá poradiť, je múdry.