Čítania na deň: 13. 10. 2026
Druhá kniha Makabejcov
Jasónova smrť
5 1 V tom čase sa chystal Antiochos na druhú výpravu proti Egyptu.
2 Vtedy sa stalo, že po celom meste skoro štyridsať dní bolo vidieť vo vzduchu cválajúcich jazdcov v zlatom oblečení, oddiely vyzbrojené kopijami s vytasenými mečmi.
3 Zoradené oddiely jazdy na seba navzájom útočili a napádali sa, štíty sa dvíhali proti množstvu oštepov a vystreleným šípom, zlaté ozdoby sa jagali na rozmanitých brneniach.
4 Preto všetci prosili, aby toto zjavenie bolo predzvesťou niečoho dobrého.
5 Keď sa rozniesol falošný chýr, že Antiochos prišiel o život, Jasón nemeškal, zobral nie menej ako tisíc mužov a zaútočil na mesto. Obrancov hradieb zatlačili a mesto napokon dobyli. Menelaos utiekol do pevnosti.
6 Jasón začal bezohľadné krviprelievanie medzi vlastnými spoluobčanmi. Neuvážil si, že vojenský úspech proti vlastným občanom je najväčším neúspechom. Domnieval sa, že dosiahol víťazstvo nad nepriateľmi, nie nad príslušníkmi vlastného národa.
7 K vláde sa však nedostal, ba nakoniec za svoj výpad zožal len hanbu a opäť ako utečenec odišiel do Amónska.
8 Napokon ho stihla hrozná pohroma, keď ho obžalovali u arabského tyrana Areta. Utekal z mesta do mesta, všetci ho prenasledovali, nenávideli ho ako odpadlíka od zákonov a opovrhovali ním ako katom vlasti a spoluobčanov; napokon ho zahnali do Egypta.
9 On, ktorý mnohých vypovedal z vlasti do cudziny, zahynul v cudzine, keď sa preplavil k Lacedémončanom, kde chcel nájsť útočisko u príbuzných.
10 Toho, čo mnohých nechal pohodených a nepochovaných, nikto neoplakával, nedostalo sa mu žiadneho pochovania ani odpočinku v hrobe jeho predkov.
Antiochos dobýva Jeruzalem
11 Keď sa kráľ dozvedel o tom, čo sa stalo, myslel si, že sa Judsko od neho odtrhlo. Vnútri duše rozzúrený ako zver vytiahol z Egypta s ozbrojenou mocou a obsadil mesto Jeruzalem.
12 Vojakom rozkázal bez milosti zabíjať tých, čo im padnú do rúk a povraždiť aj tých, čo sa stiahnu do domov.
13 Tak prepuklo krviprelievanie mladých i starých, zabíjanie mužov, žien a detí, vraždenie panien a dojčiat.
14 Za celé tri dni prišlo mesto o osemdesiattisíc obyvateľov: štyridsaťtisíc zahynulo v boji zblízka a nemenej toľkých predali do otroctva.
15 Kráľovi to nestačilo, odvážil sa vniknúť do najsvätejšieho chrámu na celej zemi. Viedol ho Menelaos, ktorý zradil zákony i vlasť.
16 Poškvrnenými rukami bral posvätné nádoby a nečistými rukami odvliekol i dary, čo iní králi venovali na vyvýšenie, slávu a česť tohto miesta.
17 Antiochos sa vypínal vo svojej mysli a nevedel, že Pán sa nakrátko rozhneval na obyvateľov mesta pre ich hriechy, a preto nevzhliadol na toto miesto.
18 Keby nebolo zaťažené mnohými previneniami, bolo by sa s ním stalo to isté, čo s Heliodorom, ktorého kráľ Seleukos kedysi poslal prezrieť chrámovú pokladnicu; aj Antiochos by bol okamžite po svojom vniknutí potrestaný a odstúpil by od svojej bezočivosti.
19 Ale Pán si nevyvolil národ kvôli tomuto miestu, lež miesto kvôli národu.
20 Preto aj toto miesto malo podiel na ťažkostiach, ktoré na národ doľahli, ale neskôr malo účasť aj na dobrodeniach; hoci v hneve Všemohúceho bolo opustené, opäť malo byť povýšené v celej sláve, až sa veľký Pán uzmieri.
21 Antiochos teda odvliekol z chrámu najmenej tisícosemsto talentov a rýchlo sa stiahol do Antiochie. Vo svojej pýche zamýšľal urobiť zem splavnou a more zas schodným — toľká povýšenosť bola v jeho srdci.
22 Nechal tam však dozorcov, aby ľudu robili zle: v Jeruzaleme Filipa, rodom z Frýgie, v spôsoboch ešte surovejší ako ten, čo ho ustanovil.
23 Na Garizime nechal Andronika a popri nich Menelaa, ktorý sa voči spoluobčanom správal ešte horšie ako ostatní; voči židovským občanom prechovával odpor.
24 Poslal veľmi nenávideného vodcu Apollónia s vojskom v počte dvadsaťdvatisíc mužov s rozkazom, aby pozabíjal všetkých dospelých a aby predal ženy a mladších.
25 Dorazil teda do Jeruzalema a až do sobotného svätého dňa sa pokrytecky tváril, že mu ide o mier. Keď videl, že Židia svätia sobotu, prikázal svojim podriadeným nástup do zbrane.
26 Všetkých, čo vyšli zúčastniť sa na tejto slávnosti, dal zabiť a potom so zbraňou vtrhol do mesta a pozabíjal tam veľké množstvo ľudí.
27 No Júda, nazývaný aj Makabejský, sa s deviatimi ďalšími v družine uchýlil na púšť, kde so svojimi druhmi žil v horách ako divá zver. Živili sa len bylinami, aby sa neznečistili.
Náboženské prenasledovanie
6 1 Onedlho kráľ poslal jedného starého Aténčana, ktorý mal prinútiť Židov, aby sa odvrátili od zákonov otcov a aby už nežili podľa Božích zákonov.
2 Mali znesvätiť aj jeruzalemský chrám a premenovať ho na chrám Dia Olympského. Chrám na Garizime mal vzhľadom na pohostinnosť miestnych obyvateľov premenovať na chrám Dia Pohostinného.
3 Také stupňovanie zloby bolo ťažko znesiteľné, ba odporné všetkým ľuďom.
4 Veď pohania naplnili chrám neviazanosťou a výstrednosťami, keď sa tam bavili so smilnicami, na svätých nádvoriach sa stýkali so ženami a do chrámu vnášali to, čo bolo neprístojné.
5 Obetný oltár bol preplnený zakázanými vecami, čo bolo v rozpore so zákonom.
6 Nebolo možné svätiť sobotu ani zachovávať otcovské sviatky, ba ani sa hlásiť k tomu, že je niekto Žid.
7 S krutým násilím nahnali ľudí každý mesiac na obetnú hostinu, ktorá sa konala v deň kráľových narodenín. Keď nadišiel sviatok Dionýzií, nútili aj ich oslavovať Dionýza a chodiť v sprievodoch s brečtanovými vencami na hlave.
8 Z podnetu Ptolemaia vyšiel príkaz pre pridružené grécke mestá, aby voči Židom uplatňovali taký istý postup a aby konali aj obetné hostiny.
9 Tých, čo sa zdráhali prejsť na grécke obyčaje, mali zabiť. Na prvý pohľad bolo vidieť, aké úbohé pomery nastali.
10 Napríklad dve ženy boli predvedené pred súd za to, že dali obrezať svoje deti. Batoľatá im zavesili na prsia, verejne ich vodili po meste a potom zhodili z hradieb.
11 Iní zbehli do blízkych jaskýň, aby tam v skrytosti slávili siedmy deň, ale ktosi ich udal Filipovi a spoločne ich zaživa upálili, pretože sa z úcty voči sviatočnému dňu odmietli brániť.
12 Napomínam teda tých, ktorým sa táto kniha dostane do rúk, aby neklesali na mysli pre nešťastia, ale aby pochopili, že tieto tresty nemali náš rod zničiť, ale vychovať.
13 Naozaj je znakom veľkej dobroty voči bezbožným, že nie sú ponechaní nerušene dlhý čas, ale že ich hneď stihne trest.
14 Lebo Pán nevykonáva súd nad nami tak ako nad inými národmi. Voči nim ostáva dlho zhovievavý, kým nenaplnia mieru svojich hriechov, a až potom ich potrestá. Voči nám sa rozhodol nebyť takýto,
15 aby nás netrestal prineskoro, keď už vo svojich hriechoch dospejeme ku krajnému bodu.
16 Nám vôbec neodníma svoje milosrdenstvo. Aj keď nás vychováva trápením, svoj ľud však neopustí.
17 Toto treba povedať, aby sme sa spamätali. — Po tomto malom odbočení pokračujeme však v rozprávaní.
Príklad verného Eleazára
18 Istého Eleazára, jedného z popredných zákonníkov, muža už v pokročilom veku, no s krásnym výzorom v tvári, prinútili otvoriť ústa a jesť bravčové mäso.
19 On však chcel radšej prijať čestnú smrť ako život v hanbe. Dobrovoľne vystúpil na popravisko,
20 vypľul to a tým dal primeraný príklad tým, čo sa napriek svojej láske k životu vytrvalo bránili ochutnať nedovolené.
21 Tí, čo boli ustanovení, aby dozerali nad vykonaním tejto nezákonnej obetnej hostiny, dávno poznali tohto muža. Preto ho odviedli bokom a potajomky ho nahovárali, aby si dal priniesť mäso, aké smie jesť, aby si ho sám pripravil a pritom predstieral, že je mäso z obiet, ktoré prikázal kráľ.
22 Týmto činom sa vyhne smrti. Vzhľadom na staré vzájomné priateľstvo s ním budú zaobchádzať ľudsky.
23 Ale on urobil vznešené rozhodnutie primerané jeho veku a úctyhodnej starobe, bohatým a nádherným šedinám a príkladnému životu už od detstva, ale predovšetkým to zodpovedalo svätému a Bohom nariadenému zachovávaniu zákona. Vyhlásil, že radšej hneď pôjde do podsvetia:
24 Veď v našom veku sa nepatrí počínať si pokrytecky, lebo mnohí mladí by si mohli myslieť, že deväťdesiatročný Eleazár odpadol a prešiel k cudziemu náboženstvu.
25 Aj oni by boli uvedení do bludu mojím prostredníctvom, pre moje pokrytectvo, a to pre krátky a pominuteľný čas života. Svojej starobe by som však spôsobil hanbu a poškvrnu.
26 Lebo ak sa aj vyhnem trestu, ktorý mi teraz hrozí od ľudí, neujdem ani živý, ani mŕtvy pred rukou Všemohúceho.
27 Preto sa teraz mužne rozlúčim so životom a ukážem sa hodným svojej staroby.
28 Mladým tak zanechám šľachetný príklad, ako sa odvážne a správne zomiera za úctyhodné a sväté zákony. Keď to povedal, hneď išiel na popravisko.
29 Tí, čo sa krátko predtým správali voči nemu láskavo, po jeho slovách sa odrazu zmenili a rozzúrili sa, lebo to chápali ako prejav šialenstva.
30 Keď už pod ranami umieral, uprostred stonania povedal: Pán vo svojej svätej múdrosti dobre vie, že znášam na tele kruté bolesti bičovania napriek tomu, že som mohol uniknúť smrti. Ale vo svojej duši to ochotne znášam z bázne voči nemu.
31 Takto umrel. Nielen mladým ľuďom, ale aj väčšine národa dal príklad hrdinstva vlastnou smrťou a zanechal pamiatku opravdivej cnosti.
Žalmy
O milosti a súde chcem spievať
101 1 Dávidov žalm.
O milosti a súde chcem spievať,
teba chcem ospevovať, Hospodin!
2 Chcem byť rozvážny na ceste dokonalosti.
Kedy prídeš ku mne?
Budem žiť v bezúhonnosti srdca
vo svojom dome.
3 Neupriamim pohľad
na vec ničomnú[*] Prekl.: na vec Beliála, t. j. na modloslužobné úkony..
Počínanie odpadlíkov nenávidím,
nezláka ma.
4 Nech je ďaleko odo mňa prevrátenosť srdca;
o zle nechcem ani vedieť.
5 Kto tajne ohovára blížneho,
toho umlčím.
Kto má pyšné oči a naduté srdce,
toho neznesiem.
6 Zrak upieram na verných v krajine,
aby bývali so mnou.
Kto chodí bezúhonne,
ten mi bude slúžiť.
7 V mojom dome nebude bývať ten,
kto koná úskočne.
Kto klame,
predo mnou neobstojí.
8 Každé ráno umlčím
všetkých bezbožníkov v krajine.
Z Hospodinovho mesta odstránim
všetkých, čo páchajú neprávosť.
Evanjelium podľa Lukáša
Podobenstvo o nepoctivom správcovi
16 1 A svojim učeníkom povedal: Bol bohatý človek, ktorý mal správcu majetku. Toho obžalovali, že mu rozhadzuje majetok.
2 Zavolal si ho a povedal mu: Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš byť ďalej správcom.
3 Správca si povedal: Čo budem robiť, keď ma pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.
4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím správcovstvo.
5 Po jednom k sebe volal dlžníkov svojho pána. Prvého sa spýtal: Koľko dlhuješ môjmu pánovi?
6 Ten odpovedal: Sto batov[*] Bat = objemová miera, asi 40 l. oleja. Povedal mu: Vezmi si svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat.
7 Potom sa opýtal iného: A ty koľko dlhuješ? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Tomu povedal: Tu máš svoj dlžobný úpis a napíš osemdesiat.
8 A pán pochválil nepoctivého správcu, že si počínal prezieravo. Veď synovia tohto sveta sú voči seberovným prezieravejší, než synovia svetla.
9 Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony[*] Prostredníctvom mamony., aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov.
10 Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom.
11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo?
12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?
13 Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.
Zákon a Božie kráľovstvo
14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.
15 Ale on im povedal: Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, je ohavnosťou pred Bohom.
16 Zákon a proroci sú až po Jána. Odvtedy sa ohlasuje Božie kráľovstvo a každý sa doň násilne tlačí.
17 No ľahšie sa pominie nebo i zem, ako by zo zákona vypadla jediná čiarka.
18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie ženu, ktorú iný muž prepustil, cudzoloží.
Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi
19 Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval.
20 Pri jeho bráne líhaval akýsi chudák menom Lazár, plný vredov.
21 Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola[*] Var.: + ale nikto mu ich nedal., ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy.
22 Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.
23 Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone.
24 I zvolal: Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.
25 No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš.
26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.
27 Tu povedal: Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca.
28 Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.
29 Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú.
30 Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať.
31 Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
Príslovia
15 5 Blázon pohŕda otcovou výchovou,
kto však prijíma pokarhanie, koná rozumne.
6 V dome spravodlivého je veľká hojnosť,
no neúspech postihne zisk bezbožníka.