Čítania na deň: 12. 2. 2026 (Štvrtok v Šesťdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Jákob sa zmocňuje požehnania
27 1 Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ézava a povedal: Syn môj! On mu odvetil: Tu som.
2 Nato prehovoril: Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť.
3 Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov.
4 Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem.
5 Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Len čo Ézav odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to,
6 Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ézavovi:
7 Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem.
8 Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem:
9 Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá. Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo.
10 Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.
11 Jákob však matke Rebeke povedal: Môj brat Ézav je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku.
12 Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.
13 Matka mu však odpovedala: Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich.
14 Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo.
15 Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ézava, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba.
16 Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk.
17 Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba.
18 Keď vošiel k otcovi, povedal: Otec môj! On odvetil: Tu som. Kto si, syn môj?
19 Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať.
20 Izák však synovi povedal: Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj? On odvetil: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.
21 Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ézav, alebo nie.
22 Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.
23 Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Požehnal ho.
24 A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.
25 Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil.
26 Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!
27 On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:
Hľa, vôňa môjho syna
je ako vôňa poľa,
ktoré požehnal Hospodin.
28 Nech ti dá Boh
z nebeskej rosy
a z úrodnosti zeme,
i hojnosť obilia a muštu!
29 Nech ti slúžia národy,
nech sa ti klaňajú kmene!
Panuj nad svojimi bratmi
a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!
Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,
nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!
30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ézav.
31 On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.
32 Otec Izák sa ho však spýtal: Kto si? On odvetil: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ézav.
33 Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.
34 Keď Ézav počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: Otec môj, požehnaj aj mňa!
35 On povedal: Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.
36 Ézav povedal: Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie. Ešte sa spýtal: Pre mňa už nemáš požehnanie?
37 Izák odpovedal Ézavovi: Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?
38 Ézav odpovedal otcovi: Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec! Nato sa Ézav hlasno rozplakal.
39 Jeho otec Izák mu odpovedal:
Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme,
bez rosy zhora, rosy nebeskej.
40 Bude ťa živiť tvoj meč,
budeš však slúžiť svojmu bratovi.
No, keď sa posilníš,
zhodíš jeho jarmo
zo svojej šije.
41 Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba.
42 Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: Tvoj brat Ézav ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť.
43 Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Lábanovi do Cháranu.
44 Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho.
45 Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?
46 Rebeka potom povedala Izákovi: Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?
Ženy pre Izákových synov
28 1 Izák si zavolal Jákoba a požehnal ho. Prikázal mu: Neber si ženu spomedzi Kanaánok.
2 Vyber sa do Paddan Arama, do domu Betúela, otca tvojej matky, a tam si vyber ženu z dcér Lábana, brata tvojej matky.
3 Kiež ťa Boh Všemohúci požehná, urobí plodným a rozmnoží, aby si sa stal spoločenstvom národov.
4 Nech dá Abrahámovo požehnanie tebe i tvojmu potomstvu, aby si sa stal vlastníkom krajiny, v ktorej si cudzincom, a ktorú Boh dal Abrahámovi.
5 Izák prepustil Jákoba a ten sa odobral do Paddan Arama k Lábanovi, synovi Aramejčana Betúela, brata Rebeky, Jákobovej a Ézavovej matky.
6 Ézav videl, že Izák Jákoba požehnal a poslal do Paddan Arama, aby si odtiaľ vzal ženu, a že mu pri požehnaní prikázal: Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek.
7 Ézav videl, že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddan Arama.
8 Keď Ézav postrehol, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánčanky nepáčia,
9 odišiel k Izmaelovi a vzal si k svojim ženám ešte Máchalat, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, sestru Nebajóta.
Jákobov sen
10 Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháranu.
11 Došiel na miesto, kde prenocoval, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov, čo tam boli, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam.
12 Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali.
13 Nad ním stál Hospodin a hovoril: Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu potomstvu.
14 Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme.
15 Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.
16 Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj, Hospodin je na tomto mieste, ja som to nevedel.
17 Bál sa a povedal: Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto! Nie je to nič iné ako Boží dom, toto je nebeská brána.
18 Jákob včasráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod hlavou, postavil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom.
19 Tomu miestu dal meno Bétel[*] Bét-Él je Boží dom.. Pôvodne sa to mesto volalo Lúz.
20 Vtedy Jákob sľúbil: Ak bude so mnou Boh, ak ma bude chrániť na ceste, na ktorú som sa vydal, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie
21 a šťastne sa vrátim do domu svojho otca, Hospodin bude mojím Bohom.
22 Tento kameň, ktorý som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti verne odvádzať desiatky.
Žalmy
Hospodin, kto smie byť hosťom v tvojom stane?
15 1 Žalm Dávida.
Hospodin, kto smie byť hosťom v tvojom stane?
Kto môže bývať na tvojom svätom vrchu?
2 Ten, kto žije bezúhonne,
kto koná spravodlivo,
kto zo srdca pravdu hovorí,
3 kto neškodí jazykom,
kto neubližuje druhému,
kto netupí blížneho,
4 kto pohŕda podliakom,
kto ctí si tých, čo sa boja Hospodina,
kto prísahu nezmení, hoci by utrpel škodu,
5 kto peniaze nepožičiava na úžeru
a proti nevinnému sa nedá podplatiť.
Ten, kto takto koná, nikdy sa nekláti.
Evanjelium podľa Jána
6 30 Na to mu povedali: Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?
31 Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
32 Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba,
33 pretože Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva svetu život.
34 Oni mu povedali: Pane, vždy nám dávaj tento chlieb!
35 Ježiš im odpovedal: Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný.
36 No povedal som vám, že hoci ste ma videli, neveríte.
37 Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.
38 Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
39 A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň.
40 Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
41 Tu Židia reptali proti nemu, pretože povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,
42 a namietali: Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: Zostúpil som z neba?
43 Ježiš im odpovedal: Nešomrite medzi sebou!
44 Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.
45 U prorokov je napísané: Všetci budú poučení od Boha. Každý, kto počul Otca a dal sa ním poučiť, prichádza ku mne.
46 Nie že by niekto bol videl Otca; Otca videl iba ten, kto je od Boha.
47 Amen, amen, hovorím vám: Kto verí[*] Var.: + vo mňa., má večný život.
48 Ja som chlieb života.
49 Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli.
50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
51 Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.
52 Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?
Príslovia
10 23 Tak ako pre hlupáka je zábavou páchanie zla,
tak múdrosť je radosťou pre rozumného muža.
24 Čoho sa bezbožník desí, to sa mu stane,
ale spravodlivým sa želanie splní.