Čítania na deň: 22. 6. 2026
Druhá kniha kráľov
1 1 Po Achábovej smrti sa vzbúril Moáb proti Izraelu.
2 Achazja raz vypadol z balkóna svojej izby na poschodí v Samárii a zranil sa. Vypravil poslov s príkazom: Choďte sa poradiť k ekrónskemu bohu Baálzebúbovi, či vyviaznem z tohto úrazu.
3 Vtedy Hospodinov anjel povedal tišbejskému Eliášovi: Vstaň, vystúp, aby si sa stretol s poslami samárijského kráľa a povedz im: Vari niet v Izraeli Boha, že sa uchádzate o radu ekrónskeho boha Baálzebúba?
4 Preto takto vraví Hospodin: Z lôžka, na ktoré si vyšiel, už nezídeš, ale na ňom určite zomrieš. Nato Eliáš odišiel.
5 Keď sa poslovia vrátili, spýtal sa ich kráľ: Prečo ste už prišli späť?
6 Odpovedali mu: Stretol nás akýsi muž a povedal nám: Vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a odkážte mu: Takto vraví Hospodin: Vari niet v Izraeli Boha, že sa uchádzaš o radu ekrónskeho boha Baálzebúba?
7 Vyzvedal sa ich: Ako vyzeral ten muž, čo vás stretol a hovoril vám tieto slová?
8 Povedali mu: Mal plášť zo srsti a bedrá prepásané koženým opaskom. On na to: To bol tišbejský Eliáš.
9 Potom poslal po Eliáša veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Keď prišiel k nemu, práve sedel na končiari vrchu. Povedal mu: Boží muž, na kráľov rozkaz zíď dolu!
10 Eliáš odpovedal veliteľovi päťdesiatčlenného oddielu: Ak som Boží muž, nech spadne oheň z neba a pohltí teba i tvoj päťdesiatčlenný oddiel. Vtom spadol z neba oheň a pohltil ho i s oddielom.
11 Poslal po neho zase iného veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Ten mu povedal: Boží muž, na kráľov rozkaz ihneď zíď dolu!
12 Eliáš však odpovedal: Ak som Boží muž, nech oheň spadne z neba a pohltí ťa i s oddielom. Vtom spadol z neba Boží oheň a pohltil ho i s päťdesiatčlenným oddielom.
13 Ešte i po tretí raz poslal veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Keď tretí veliteľ vyšiel hore, kľakol si pred Eliášom na kolená a úpenlivo ho prosil: Boží muž, ber, prosím, ohľad na môj život i na životy týchto päťdesiatich služobníkov.
14 Z neba spadol oheň a pohltil dvoch predošlých veliteľov i s ich päťdesiatčlennými oddielmi. Teraz dokáž, že si ceníš môj život.
15 Tu Hospodinov anjel povedal Eliášovi: Zostúp s ním, neboj sa ho! Vstal teda a šiel s ním ku kráľovi.
16 Povedal mu: Takto vraví Hospodin: Pretože si vypravil poslov, aby sa uchádzali o radu u ekrónskeho boha Baálzebúba, akoby nebolo Boha v Izraeli a možnosti obrátiť sa na jeho slovo, nezídeš už z lôžka, na ktoré si vyšiel, ale na ňom určite zomrieš.
17 Aj zomrel podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol Eliáš. Keďže nemal syna, stal sa po ňom kráľom jeho brat Jóram, a to v druhom roku judského kráľa Jórama, syna Jóšafatovho.
18 Ostatné príbehy Achazjove i jeho činnosť sú poznačené v Kronike izraelských kráľov.
Eliáš vzatý do neba
2 1 Keď mal Hospodin vziať vo víchrici Eliáša do neba, Eliáš s Elizeom práve odchádzali z Gilgálu.
2 Eliáš povedal Elizeovi: Zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela do Bételu. Elizeus však odvetil: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Tak šli do Bételu.
3 Vtedy vyšli prorockí učeníci, čo boli v Bételi, k Elizeovi a spýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Povedal: Viem to i ja. Mlčte o tom!
4 Potom mu Eliáš povedal: Zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela do Jericha. Odvetil: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Tak prišli do Jericha.
5 Tamojší prorockí učeníci pristúpili k Elizeovi a spýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odvetil: Viem to i ja. Mlčte o tom!
6 Potom mu Eliáš povedal: Elizeus, zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela k Jordánu. Odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Tak šli obaja.
7 Päťdesiati spomedzi prorockých učeníkov šli a zastali obďaleč, kým oni dvaja stáli pri Jordáne.
8 Eliáš si vzal plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu. Tá sa rozostúpila na obe strany, takže obaja prešli po suchu.
9 Ako tak prechádzali, povedal Eliáš Elizeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť, prv než budem od teba vzatý. Elizeus povedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobný diel tvojho ducha.
10 Povedal: Ťažko splniteľnú vec si žiadaš. No ak ma uvidíš, ako budem od teba vzatý, stane sa to, inak však nie.
11 Ako sa tak prechádzali a zhovárali, objavil sa zrazu ohnivý voz a ohnivé kone. Tie oddelili oboch od seba a Eliáš sa vo víchrici vznášal do neba.
12 Elizeus to videl a kričal: Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazda! Viac ho už nevidel. Nato vzal svoj odev a roztrhol ho na dvoje.
13 Potom zdvihol plášť, ktorý padol z Eliáša, vrátil sa a zastal na brehu Jordána.
14 Vzal plášť, udrel ním na vodu a zvolal: Kde je Hospodin, Boh Eliáša, i on sám? Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na obe strany a Elizeus prešiel.
15 Keď to videli prorockí učeníci v protiľahlom Jerichu, rozhlásili, že duch Eliášov spočinul na Elizeovi. Šli ho uvítať, poklonili sa mu až po zem
16 a navrhli mu: Tu medzi tvojimi služobníkmi je päťdesiat odvážnych mužov. Môžu sa rozísť a pátrať po tvojom pánovi, či ho Duch Hospodina neodvial a nezhodil na niektorý vrch alebo do niektorého údolia. Povedal: Netreba.
17 Keď však do omrzenia naliehali, privolil. Tak vyslali tých päťdesiatich mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli.
18 Potom sa k nemu vrátili, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Povedal im: Vravel som vám predsa, aby ste nechodili.
Elizeus ozdravuje vodu
19 Muži toho mesta vraveli Elizeovi: Ako náš pán vidí, mesto je vhodné na bývanie, no voda je zamorená a kraj trpí potratmi.
20 Povedal: Prineste mi novú misu a vložte do nej soľ. Keď ju priniesli,
21 podišiel k vodnému prameňu, vsypal ta soľ a povedal: Takto vraví Hospodin: Ozdravujem túto vodu. Už nebude spôsobovať smrť ani potraty.
22 Tá voda je dodnes podľa slova, ktoré vyriekol Elizeus, uzdravená.
Elizeus a zlé deti
23 Odtiaľ sa pobral hore do Bételu. Ako tak vystupoval, vyšli z mesta uličníci a posmešne naňho volali: Poď hore, plešivec, poď hore, plešivec!
24 Obrátil sa a keď ich uzrel, preklial ich menom Hospodina. Vtom sa vyrútili z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov.
25 Odtiaľ prešiel Elizeus na vrch Karmel, odkiaľ sa vrátil do Samárie.
Izraelský kráľ Jóram
3 1 V osemnástom roku vlády judského kráľa Jóšafata sa stal v Samárii kráľom nad Izraelom Jóram, syn Achába. Vládol dvanásť rokov.
2 Robil to, čo sa nepáči Hospodinovi, nie však až tak ako jeho otec a matka. Odstránil totiž Baálov posvätný stĺp, čo zhotovil jeho otec.
3 No naďalej sa pridŕžal hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech, a nevzdal sa ich.
4 Moábsky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov.
5 Hneď po Achábovej smrti sa moábsky kráľ vzbúril proti izraelskému kráľovi.
6 Súčasne vyrazil kráľ Jóram zo Samárie a do boja nasadil celý Izrael.
7 Nato odoslal judskému kráľovi Jóšafatovi odkaz: Moábsky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moábsku? Ten vyhlásil: Pôjdem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone.
8 Spýtal sa: Ktorou cestou pôjdeme? Odpovedal: Cestou po Edómskej púšti.
9 Tak šiel kráľ izraelský, kráľ judský a kráľ edómsky. Po siedmich dňoch obchvatného pochodu zostalo vojsko i dobytok vzadu bez vody.
10 Vtedy izraelský kráľ zvolal: Beda, Hospodin si privolal troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábu!
11 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu nejaký Hospodinov prorok, prostredníctvom ktorého by sme si vyžiadali radu Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Šáfatov syn Elizeus, ktorý bol učeníkom Eliáša.
12 Jóšafat povedal: U toho je slovo Hospodina. Tak k nemu kráľ izraelský, Jóšafat, a kráľ edómsky zašli.
Výprava proti Moábu
13 Elizeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Izraelský kráľ však odvetil: To nie! Ale Hospodin si privolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábčanov.
14 Elizeus nato povedal: Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jóšafata, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel.
15 Teraz mi však priveďte hudobníka. Kým hudobník hral, zmocňoval sa ho Hospodin.
16 Povedal: Takto vraví Hospodin: Vykop v tomto údolí plno jám.
17 Lebo takto vraví Hospodin: Nezacítite vietor ani neuzriete dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou. Napijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok.
18 Hospodinovi sa to však zdá primálo, preto vám vydá do rúk i Moábčanov.
19 Dobyjete všetky opevnené a všetky významnejšie mestá, postínate všetky ovocné stromy, upcháte všetky vodné pramene a všetku ornú pôdu znehodnotíte kameňmi.
20 Ráno, keď sa prináša pokrmová obeta, sa zrazu privalila do Edómu voda a zaplavila ten kraj.
21 Keď sa všetci Moábčania dozvedeli, že tí králi tiahnu proti nim do boja, povolali bez výnimky všetkých schopných brancov, ako i starších, a zaujali postavenie na hranici.
22 Skoro ráno, keď vyšlo slnko, uvideli Moábčania pred sebou krvavo sfarbenú vodu.
23 Mysleli si: Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nezhody a navzájom sa pobili. Teraz za korisťou, Moáb!
24 Prenikli k izraelskému táboru, ale Izraeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však postupovali a porážali Moábčanov.
25 Mestá zbúrali, všetku ornú pôdu zahádzali potrebnou dávkou kameňa, všetky pramene zasypali a postínali všetky ovocné stromy. Zostal už len Kír Charaset s múrmi. Prakovníci ho však obkľúčili a dobýjali.
26 Keď moábsky kráľ videl, že sa náporu neubráni, pojal so sebou sedemsto mužov, aby sa s vytasenými mečmi presekal popri edómskom kráľovi, ale nedalo sa.
27 Nato vzal svojho prvorodeného syna, nástupcu trónu, a obetoval ho na hradbách ako spaľovanú obetu. Vtedy proti Izraelu vzplanul hnev, takže museli od neho odtiahnuť a vrátiť sa do vlasti.
Žalmy
35 23 Prebuď sa a postav sa za moje právo,
za môj spor, Boh môj a Pán môj!
24 Hospodin, môj Bože, súď ma podľa svojej spravodlivosti!
Nech sa neradujú nado mnou.
25 Nech si nemyslia: Dobre mu tak, to sme chceli!
Nech nepovedia: Prehltli sme ho.
26 Nech sa zahanbia a zapýria všetci,
čo sa tešia z môjho nešťastia.
Nech sa odejú hanbou a potupou tí,
čo sa povyšujú nado mňa.
27 Nech plesajú a tešia sa tí,
čo mi žičia spravodlivosť.
Nech ustavične hovoria:
Veľký je Hospodin, ktorý doprial
pokoj svojmu služobníkovi.
28 Môj jazyk bude hlásať tvoju spravodlivosť
a šíriť chválu o tebe deň čo deň.
List Efezanom
Zo smrti do života
2 1 Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich prestúpeniach a hriechoch,
2 v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch.
3 Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu[*] Prekl.: vzbudzovali sme Boží hnev., tak ako aj ostatní.
4 Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, zo svojej nesmiernej lásky, ktorou si nás zamiloval,
5 keď sme boli pre poklesky mŕtvi, oživil nás s Kristom — milosťou ste spasení! —
6 spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi,
7 aby ukázal v budúcich časoch, aké nesmierne bohatstvo milosti je v jeho dobrote voči nám v Kristovi Ježišovi.
8 Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.
9 Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.
10 Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil.
Jedno v Kristovi
11 Preto vy, kedysi pohania podľa tela, pamätajte, že keď vás tí, čo sa volajú obrezanými rukou na tele, nazývali neobrezanými,
12 boli ste v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva Izraela a bez účasti na zmluvách Božieho prísľubu, bez nádeje a bez Boha na svete.
13 No vy, čo ste boli niekedy ďalekí, stali ste sa teraz v Ježišovi Kristovi blízkymi skrze Kristovu krv.
14 Veď on je náš pokoj, keď oboch spojil v jedno a svojím telom zbúral rozdeľujúci múr nepriateľstva,
15 keď zbavil platnosti zákon prikázaní s jeho nariadeniami, aby v sebe z dvoch stvoril jedného nového človeka a nastolil pokoj.
16 Oboch zmieril s Bohom v jednom tele, na kríži usmrtil ich nepriateľstvo.
17 A keď prišiel, ohlasoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko.
18 Veď skrze neho máme v jednom Duchu obaja prístup k Otcovi.
19 A tak teda už nie ste cudzinci a prišelci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny.
20 Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus.
21 V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi;
22 v ňom ste aj vy spoločne budovaní na Boží príbytok v Duchu.
Príslovia
24 13 Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý,
a medový plást je pre tvoje podnebie sladký.
14 Vedz, že taká istá je múdrosť pre tvoju dušu.
Ak si ju našiel, máš budúcnosť
a tvoja nádej nevyjde nazmar.