Čítania na deň: 24. 7. 2026
Druhá kniha kroník
Jóaš
24 1 Jóaš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka pochádzala z Beér-Šeby a volala sa Cibja.
2 Kým kňaz Jójada žil, Jóaš robil to, čo Hospodin uznáva za správne.
3 Jójada mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry.
4 Neskôr sa Jóaš rozhodol obnoviť Hospodinov dom.
5 Zhromaždil kňazov a levitov a prikázal im: Vyjdite do judských miest a vyberajte od celého Izraela každoročne peniaze na opravu domu svojho Boha. So zbierkou sa poponáhľajte! No leviti sa neponáhľali.
6 Kráľ predvolal hlavného kňaza Jójadu a spýtal sa ho: Prečo si nepožadoval od levitov, aby odvádzali z Judska a Jeruzalema poplatok stanovený Hospodinovým služobníkom Mojžišom a zhromaždením Izraela pre stan svedectva?
7 Veď bezbožnica Atalja a jej synovia vtrhli do Božieho domu a všetky zasvätené dary Hospodinovho domu zneužili pre baálov.
8 Na kráľov príkaz zhotovili jednu truhlicu a postavili ju vonku pri bráne Hospodinovho domu.
9 Potom zverejnili po Judsku a Jeruzaleme, aby sa odvádzal Hospodinovi poplatok, ktorý na púšti pre Izrael určil Boží služobník Mojžiš.
10 Všetci hodnostári i všetok ľud radi prispievali a hádzali peniaze do truhlice, kým sa nenaplnila.
11 Vždy, keď kráľ prikázal levitom, preniesli truhlicu na kráľovský dozorný úrad. Keď sa zistilo, že je v nej veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a zástupca hlavného kňaza, truhlicu vyprázdnili a vrátili na jej miesto. Tak to robili pravidelne a nazbierali veľa peňazí.
12 Kráľ a Jójada ich potom dávali vedúcemu robotníkov, ktorí pracovali v Hospodinovom dome. Na obnove a oprave domu Hospodina sa podieľali kamenári, tesári, ako i kováči železa a bronzu.
13 Robotníci sa pustili do práce a dielo ich zásluhou napredovalo. Boží dom uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho.
14 Keď boli hotoví, priniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jójadu. Použili ich na vybavenie Hospodinovho domu: na bohoslužobné a obetné predmety, na misy, zlatý a strieborný riad. Kým Jójada žil, v Hospodinovom dome sa pravidelne prinášali spaľované obety.
15 Jójada zostarol a vo vysokom veku zomrel. V čase úmrtia mal stotridsať rokov.
16 Pochovali ho v Dávidovom meste pri kráľoch, lebo urobil veľa dobrého pre Izrael, pre Boha a jeho chrám.
17 Po Jójadovej smrti prišli judskí hodnostári vzdať kráľovi poctu. Kráľ im vyhovel.
18 Nato opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašéram a modlám. Pre túto ich vinu postihol Boží hnev Judsko a Jeruzalem.
19 Vysielal k nim prorokov, aby ich obracali k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď im hrozili.
20 Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zekarjovi, synovi kňaza Jójadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás.
21 Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali.
22 Kráľ Jóaš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zekarjov otec Jójada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!
23 Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Vtrhlo do Judska a Jeruzalema, vyhubilo medzi ľudom všetkých jeho hodnostárov a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku.
24 Hoci sýrske vojsko prišlo len so skromným počtom mužov, Hospodin im vydal do moci oveľa väčšie vojsko. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Jóašom.
25 Keď od neho odtiahli a zanechali ho ťažko raneného, vzbúrili sa proti nemu vlastní služobníci pre vraždu syna kňaza Jójadu a zabili ho na lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch.
26 Títo sa proti nemu vzbúrili: Zábad, syn Amónčanky Šimeat, a Józabad, syn Moábčanky Šimrít.
27 O jeho synoch, o výške ním zavedeného poplatku a o celkovej oprave Božieho domu sú záznamy vo Výklade Knihy kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.
Amacja
25 1 Amacja mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Jóaddan.
2 Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, no nie celým srdcom.
3 Len čo si upevnil v kráľovstve moc, povraždil tých svojich služobníkov, ktorí mu zabili otca, kráľa.
4 Ich synov však neusmrtil, a to podľa zákona knihy Mojžišovej, kde Hospodin prikazuje: Nezomrú otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.
5 Amacja zvolal Júdovcov a ustanovil podľa ich rodín tisícnikov a stotníkov pre všetkých Júdovcov a Benjamínovcov. Keď ich spočítal od dvadsaťročných nahor, zistil, že ich je tristotisíc vybraných bojovníkov, vyzbrojených kopijou a štítom.
6 Z Izraela si najal za sto talentov striebra stotisíc udatných hrdinov.
7 Tu prišiel k nemu nejaký Boží muž a povedal: Kráľ, izraelské vojsko nesmie tiahnuť s tebou, lebo Hospodin nie je s Izraelom ani so žiadnym Efrajimovcom.
8 Choď len sám a pusti sa smelo do boja, inak ti Boh môže spôsobiť pád pred nepriateľom! Pretože Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád.
9 Amacja sa spýtal Božieho muža: Čo však bude so sto talentmi, ktoré som vynaložil na oddiel Izraelitov? Boží muž odpovedal: Hospodin ti môže dať oveľa viac.
10 Nato Amacja vyradil vojakov oddielu, ktorý k nemu prišiel z Efrajima, aby sa pobrali domov. Tí sa na Júdovcov veľmi rozhnevali a nazlostení sa vrátili domov.
11 Amacja odvážne viedol svoj ľud. Odišiel do Soľného údolia, kde pobil desaťtisíc Seírčanov.
12 Júdovci zajali i desaťtisíc živých ľudí. Tých vyviedli na vrchol skaly a pozhadzovali ich odtiaľ, takže sa všetci rozdrúzgali.
13 Príslušníci oddielu, ktorý Amacja vylúčil z účasti na bojovej výprave, plienili po judských mestách od Samárie po Bét-Chorón. Tritisíc mužov pobili a získali bohatú korisť.
14 Keď sa neskôr Amacja po víťazstve nad Edómčanmi vrátil, priniesol si sošky seírskych božstiev, postavil si ich, klaňal sa pred nimi a pálieval im kadidlo.
15 Vtedy sa rozhneval Hospodin na Amacju a poslal k nemu proroka, ktorý mu vyčítal: Prečo sa utiekaš k božstvám ľudu, ktoré nemohli zachrániť z tvojej moci svoj vlastný ľud?
16 Kým ešte hovoril, zahriakol ho kráľ: Urobili sme ťa vari kráľovským poradcom? Prestaň! Prečo ťa majú zabiť? Prorok prestal, no ešte dodal: Viem, že Boh rozhodol o tvojej skaze, pretože si to urobil a neposlúchol si moju radu.
17 Judský kráľ Amacja mal poradu. Po nej odkázal izraelskému kráľovi Jóašovi, synovi Joacháza, syna Jehuovho: Poďme si zmerať sily!
18 Izraelský kráľ Jóaš odkázal judskému kráľovi Amacjovi: Bodliak na Libanone vyzval libanonský céder: Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu. Prešla tade libanonská divá zver a rozšliapala bodliak.
19 Myslíš si: Porazil som Edóm. Teraz si namyslený a slávybažný. Len zostaň doma! Prečo sa rútiš do záhuby a privolávaš pád sebe i Judsku?
20 Amacja však neposlúchol. Stalo sa to riadením Božím, aby ich vydal do moci Jóašovej, pretože sa utiekali k edómskym božstvám.
21 Tak vytiahol izraelský kráľ Jóaš a došlo k stretnutiu s judským kráľom Amacjom v judskom Bét-Šemeši.
22 Júdovci utrpeli od Izraelitov porážku a každý ušiel domov.
23 Izraelský kráľ Jóaš zajal v Bét-Šemeši judského kráľa Amacju, syna Jóaša, syna Joacháza, a dovliekol ho do Jeruzalema. Pritom zbúral hradby Jeruzalema od Efrajimskej brány po Nárožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov.
24 Pobral všetko zlato, striebro, všetky predmety, čo sa našli v Božom dome pri Obéd-Edómovi, poklady kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie.
25 Judský kráľ Amacja, syn Jóašov, žil po smrti izraelského kráľa Jóaša, syna Joacháza ešte pätnásť rokov.
26 Ostatné deje Amacjove, staršie i novšie, sú poznačené v Knihe judských a izraelských kráľov.
27 Odvtedy, ako Amacja odpadol od Hospodina, zosnovali proti nemu v Jeruzaleme sprisahanie. Ušiel preto do Lakíša. Poslali však za ním do Lakíša a tam ho zabili.
28 Potom ho previezli na koňoch a pochovali pri jeho otcoch v hlavnom meste Judska.
Žalmy
Len v Bohu sa moja duša upokojí
62 1 Pre zbormajstra Jedutúna. Dávidov žalm.
2 Len v Bohu sa moja duša upokojí,
lebo od neho je moja spása.
3 Len on je moja skala, moja spása
a moja pevnosť. Nebudem príliš otrasený.
4 Dokedy budete dorážať na človeka
a všetci mu hroziť vraždou?
Je ako stena na spadnutie,
ako múr, čo sa rúca.
5 Len o tom sa radia,
ako ho strhnúť z výšky.
Milujú lož.
Ústami žehnajú,
no srdcom preklínajú. — Sela —
6 Len v Bohu sa moja duša upokojí,
lebo od neho je moja nádej.
7 Len on je moja skala, moja spása
a moja pevnosť. Nebudem otrasený.
8 V Bohu je moja spása a moja česť.
Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh.
9 Ľudia, dúfajte v neho v každom čase,
vylievajte si pred ním srdce!
Boh je naším útočiskom. — Sela —
10 Pozemšťania sú ako dych,
ľudia sú len klam.
Na váhach sú všetci ľahší, než je dych.
11 Nespoliehajte sa na útlak,
nevkladajte márnu nádej do zbojstva.
Ak pribúda majetok,
neupínajte k nemu srdce.
12 Raz prehovoril Boh,
dvoje som z toho vyrozumel:
Bohu patrí moc.
13 U teba, Pane, je milosť,
ty iste odplatíš každému
podľa jeho skutkov.
Evanjelium podľa Matúša
Uzdravenie posadnutého chlapca
17 14 Keď prišli k zástupu, pristúpil k Ježišovi istý človek, padol na kolená
15 a prosil ho: Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo je námesačný a veľmi trpí; často padá do ohňa a často do vody.
16 Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale oni ho nemohli uzdraviť.
17 Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať? Priveďte mi ho sem!
18 Ježiš mu pohrozil a démon z neho vyšiel. Od tej chvíle bol chlapec zdravý.
19 Potom prišli učeníci k Ježišovi a osamote sa ho spýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my?
20 On im odpovedal: Pre vašu malú vieru[*] Var.: nevieru.. Amen, hovorím vám: Keby ste mali vieru čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam!, tak prejde, a nič pre vás nebude nemožné[*] Var.: + v. 21 No tento druh sa vyháňa iba modlitbou a pôstom..
Druhá predpoveď utrpenia a vzkriesenia
22 Keď sa zišli v Galilei, povedal im Ježiš: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí,
23 zabijú ho, ale tretieho dňa bude vzkriesený. A oni sa veľmi zarmútili.
Platenie chrámovej dane
24 Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane[*] Dvojdrachma. a povedali: Váš učiteľ neplatí chrámovú daň?
25 Platí, odpovedal. Keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš otázkou: Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň — od svojich synov, alebo od cudzích?
26 Keď odpovedal, že od cudzích, povedal mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení.
27 Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru a hoď udicu. Prvú rybu, ktorá sa chytí, vezmi, otvor jej ústa, a nájdeš tam peniaz. Ten vezmi a daj im ho za mňa a za seba.
Príslovia
26 23 Ako postriebrená hlinená nádoba
sú lichotivé pery so zlým srdcom.