Čítania na deň: 17. 8. 2026
Kniha Sirachovca
O požičiavaní a zárukách
29 1 Kto požičiava blížnemu, koná milosrdenstvo,
kto mu podáva pomocnú ruku, zachováva prikázania.
2 Požičaj blížnemu, keď je v núdzi,
naopak, vracaj blížnemu v dohodnutom čase.
3 Dodrž slovo, voči blížnemu buď spoľahlivý,
a v každom čase dosiahneš, čo potrebuješ.
4 Mnohí považujú pôžičku za nájdené peniaze
a spôsobujú tak ťažkosti tým, čo im pomohli.
5 Kým nedostane, bozkáva blížnemu ruky
a pre peniaze pokorí svoj hlas.
V lehote, keď ich má vrátiť, naťahuje čas,
trápne sa vyhovára a sťažuje sa na zlé časy.
6 Ak veriteľ vyvinie nátlak, vráti späť sotva polovicu,
a aj tú pokladá za nájdené peniaze.
V opačnom prípade oberie blížneho o peniaze
a navyše si získa nepriateľa.
Zaplatí mu kliatbami a urážkami
a miesto úcty mu odplatí urážkou.
7 Mnohí odmietajú požičať, nie pre svoju bezcitnosť,
ale boja sa, aby neutrpeli zbytočnú stratu.
8 Zato s tým, čo je v tiesni, maj trpezlivosť
a nezdráhaj sa prejaviť mu dobročinnosť.
9 Ujmi sa chudobného, ako žiada prikázanie,
a v núdzi ho neprepusť s prázdnymi rukami.
10 Radšej utrať peniaze v prospech brata a priateľa,
nenechaj ich zhrdzavieť a zničiť zakopané pod skalou.
11 Ulož si poklad podľa prikázaní Najvyššieho,
bude ti užitočnejší ako zlato.
12 Do pokladníc si ukladaj dobročinnosť,
ona ťa vytrhne z každého zla.
13 Proti nepriateľovi bude za teba bojovať
lepšie ako mocný štít a ťažký oštep.
14 Dobrý muž sa zaručí za blížneho,
ale ten, čo je bez hanby, blížneho opustí.
15 Nezabúdaj na láskavosť ručiteľa,
veď seba vydal napospas kvôli tebe.
16 Hriešnik pripraví ručiteľa o majetok,
nevďačník opustí toho, čo ho vytrhol z biedy.
17 Ručenie zničilo mnoho poriadnych ľudí
a otriaslo nimi ako morská vlna.
18 Mocných mužov pripravilo o domy,
a tak museli blúdiť v cudzine.
19 Hriešnik, ktorý sa vrhá do ručenia
a ženie sa za ziskom, padne do rúk súdov.
20 Ujmi sa blížneho podľa svojich síl,
ale daj na seba pozor, aby si nepadol.
21 Základnými potrebami života sú voda, chlieb, odev
a dom, ktorý chráni súkromie.
22 Lepší je život chudobného pod chatrnou strechou
ako vzácne lahôdky v cudzine.
23 Či máš málo alebo mnoho, uspokoj sa s tým
a nebudeš počúvať nadávky, že si prišelec.
24 Zlý je život z domu do domu;
tam, kde budeš bývať ako prišelec, neotvoríš ústa.
25 Budeš sa starať o hostí, dávať im piť bez poďakovania,
ba na dôvažok si vypočuješ aj príkre slová:
26 Poď sem, prišelec, priprav stôl,
a ak máš niečo poruke, daj mi jesť.
27 Choď preč, prišelec, ustúp vzácnejšiemu,
prišiel ma navštíviť brat, potrebujem dom.
28 Vnímavý človek trpko znáša dve veci:
výčitky od domáceho a nadávky veriteľa.
Výchova
30 1 Kto má rád svojho syna, má stále poruke trstenicu,
aby sa neskôr dožil radosti z neho.
2 Kto vychováva svojho syna, bude sa tešiť z jeho úspechu
a bude sa ním chváliť medzi známymi.
3 Kto vyučuje svojho syna, vzbudí závisť nepriateľa,
ale sám bude žiariť radosťou pred priateľmi.
4 Ak jeho otec skoná, akoby nezomrel,
veď po sebe zanechal sebe podobného syna.
5 Za svojho života sa tešil, kedykoľvek ho videl,
a ani pri svojom skone nepocítil zármutok.
6 Nepriateľom zanechal pomstiteľa,
ale priateľom zanechal toho, čo sa odvďačuje za priazeň.
7 Kto rozmaznáva syna, obväzuje mu každú boľačku
a pri každom zjajknutí sa mu rozbúši srdce.
8 Neskrotený kôň sa stáva neovládateľným
a samopašný syn sa správa svojhlavo.
9 Maznaj sa s dieťaťom a sklame ťa,
pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10 Keď sa ono smeje, ty sa nesmej,
aby si s ním nemusel aj bedákať
a napokon škrípať zubami.
11 Nedaj mu v mladosti voľnosť[*] Var.: + a nezatváraj oči nad jeho činmi z nevedomosti, v. 12 ohýnaj mu šiju od mladi.,
12 udri ho cez boky, kým je ešte malé,
aby sa nestalo zanovitým
a neposlušným voči tebe[*] Var.: + a mal by si z neho len bolesť na duši..
13 Vychovávaj si syna a zaoberaj sa ním,
aby si nebol zhrozený jeho neslušnosťou.
Zdravie a bohatstvo
14 Lepšie je na tom chudobný, ak je stále zdravý a silný,
ako neduhmi tela bičovaný boháč.
15 Zdravie a pohoda sú lepšie ako všetko zlato
a zdatné telo je lepšie ako nesmierne vlastníctvo.
16 Bohatstvo nie je nad telesné zdravie
a radovánky nad radosť srdca.
17 Smrť je lepšia ako trpký život
a večný odpočinok ako trvalá chorľavosť.
18 Lahôdky predložené pred zatvorené ústa
sú ako pokrmové obety položené na hrob.
19 Aký osoh má modla z obety plodov?
Veď nebude ani jesť, ani vôňu nezacíti.
Tak je to s tým, koho chorobou stíha Pán.
20 Vidí jedlo očami a vzdychá,
ako vzdychá eunuch, ktorý objíma dievča.
21 Nepoddávaj sa zármutku
a nesužuj sa pre to, čo zamýšľaš.
22 Radosť srdca je život pre človeka
a veselá myseľ predlžuje jeho vek.
23 Dopraj svojej duši[*] V niektorých rkp.: maj rád dušu., potešuj si srdce
a odožeň od seba veľký zármutok,
veď zármutok už mnohých zahubil
a nie je z neho nijaký úžitok.
24 Závisť a prchkosť zmenšujú počet dní
a ustarostenosť vedie k predčasnej starobe.
25 Žiarivá a dobrá nálada pri stolovaní
sa postará o chuť pokrmov.
Žalmy
Plesajte v Bohu, on je naša sila!
81 1 Zbormajstrovi. Na nápev: Pri lisoch. Ásafov.
2 Plesajte v Bohu, on je naša sila!
Zvučne jasajte Jákobovmu Bohu!
3 Zaspievajte, zabubnujte,
rozozvučte citaru a harfu!
4 Nech zaznie roh pri nove mesiaca,
pri jeho splne v deň našej slávnosti!
5 Také je ustanovenie pre Izraela
a prikázanie Jákobovho Boha.
6 Také pravidlo dal Jozefovi,
keď vytiahol proti Egyptu.
Počul som reč, ktorú som nepoznal:
7 Sňal som mu bremeno z pliec
a ruky zbavil ťažkého koša.
8 V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa,
za hromobitia som ti odpovedal,
pri vodách meríbskych som ťa vyskúšal. — Sela —
9 Počuj, ľud môj, usvedčujem ťa,
kiežby si ma poslúchol, Izrael!
10 Nebudeš mať iného boha,
nebudeš sa klaňať cudziemu bohu!
11 Ja som Hospodin, tvoj Boh,
ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny.
Roztvor ústa a ja ich naplním.
12 Môj ľud však nedbal na môj hlas,
Izrael ma neposlúchol.
13 Nechal som ich teda v tvrdosti ich srdca,
nech idú podľa svojich zámerov.
14 Keby ma bol môj ľud poslúchol,
keby bol Izrael chodil po mojich cestách,
15 rýchlo by som bol pokoril jeho nepriateľov
a svojou rukou zasiahol jeho odporcov.
16 Zaliečali by sa mu tí, čo nenávidia Hospodina,
a ich osud by trval naveky.
17 Bol by som ich kŕmil tou najlepšou pšenicou
a sýtil medom zo skaly.
Druhý list Korinťanom
Odklad Pavlovej návštevy
1 12 Toto je naša chvála: naše svedomie nám dosvedčuje, že sme na svete a zvlášť medzi vami žili v úprimnosti[*] Var.: svätosti. a čistote, ktoré sú od Boha, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.
13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo už poznáte. Dúfam však, že nás až do konca budete poznávať[*] Var.: úplne pochopíte.,
14 ako ste už sčasti pochopili, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša.
15 V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne[*] Var.: aby ste mali druhú milosť.,
16 a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali[*] T. j. vystrojili a sprevádzali. do Judska.
17 Bola to azda ľahkomyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“?
18 Ako je však Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“!
19 Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“.
20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“, Bohu na slávu skrze nás.
21 Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás, je Boh.
22 On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok.
23 Volám však Boha za svedka svojej duše, že len z ohľadu na vás som doteraz neprišiel do Korintu.
24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme pomáhať vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.
2 1 Tak som sa totiž sám v sebe rozhodol, že k vám neprídem, aby som vás zarmútil.
2 Veď ak ja zarmútim vás, kto potom poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil?
3 A toto som vám napísal, aby ma, keď prídem, nezarmútili tí, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa na vás všetkých, že moja radosť bude radosťou vás všetkých.
4 Písal som vám totiž v hlbokom súžení a úzkosti srdca i s mnohými slzami nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste spoznali nesmiernu lásku, ktorú k vám prechovávam.
Odpustenie previnilcovi
5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale aspoň sčasti — nechcem zveličovať — zarmútil aj vás všetkých.
6 Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny.
7 Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok.
8 A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku.
9 Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní.
10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Keď som ja niečo odpustil — ak som mal čo odpúšťať — robím to pred tvárou Krista pre vás,
11 aby nás neoklamal satan, veď jeho zámery poznáme.
Pavlova úzkosť a úľava
12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere,
13 môj duch nemal pokoj, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.
Príslovia
28 16 Vladár, čo stratil súdnosť, spôsobuje mnoho útlaku,
no ten, čo nenávidí neoprávnený zisk, bude dlho žiť.
17 Človek poškvrnený ľudskou krvou bude až do smrti unikať.
Nech ho nik nepodporí!