Čítania na deň: 1. 12. 2022
Judita
Nabuchodonozor ide do boja proti Arfaxadovi
1 1 V dvanástom roku kraľovania Nabuchodonozora[*] Meno novobabylonského kráľa Nabuchodonozora (hebr. Nebúkadnecar), ktorý žil v rokoch 605—562, je symbolom nepriateľov a utláčateľov Židov. O Arfaxadovi (hebr. Arpakšad) nemáme historické údaje., ktorý vládol nad Asýrčanmi vo veľkom meste Ninive, nad Médmi v Ekbatanách kraľoval Arfaxad.
2 On vybudoval okolo Ekbatán múry z tesaných kameňov, širokých tri lakte a dlhých šesť lakťov. Z nich vystaval hradby vysoké sedemdesiat lakťov a široké päťdesiat lakťov[*] Lakeť je približne 46 cm..
3 Nad bránami mesta postavil sto lakťov vysoké veže so základmi v šírke šesťdesiat lakťov.
4 Mestské brány vybudoval do výšky sedemdesiat lakťov, pričom ich šírka bola štyridsať lakťov, aby cez ne mohli vychádzať jeho mohutné a silné vojská a aby sa tam mohla zoradiť jeho pechota.
5 V tých dňoch kráľ Nabuchodonozor rozpútal vojnu proti kráľovi Arfaxadovi na veľkej planine, a to na rovine územia Ragau.
6 Pripojili sa k nemu všetci obyvatelia vrchov aj všetci, čo bývali pri Eufrate, Tigrise a Hydaspe i na rovinách elymského kráľa Ariócha. Takto sa v bojovom postavení Cheleudových synov[*] Pravdepodobne ide o Chaldejov. zišlo mnoho národov.
Odmietnutie Nabuchodonozora
7 Asýrsky kráľ Nabuchodonozor vyslal poslov k všetkým obyvateľom Perzie a k všetkým obyvateľom na západe, ktorí bývali v Cilícii a Damasku, Libanone a Antilibanone; k všetkým obyvateľom pobrežia
8 vrátane národov Karmelu, Gileádu, Hornej Galiley a veľkej roviny Esdrelón;
9 k všetkým v Samárii a v jej mestách, za Jordánom až po Jeruzalem, Batanu, Chelus a Kádeš, po Egyptskú rieku, po Tachpanchés[*] Gr. Tafnas. a Raamsés a do celej krajiny Góšen[*] Krajina v Egypte, kde boli usídlení Židia — pozri Gn 45,10; 47,1 a 11. ,
10 až za Tanis a Memfis; k všetkým obyvateľom Egypta až po územie Etiópie.
11 No všetci obyvatelia všetkých týchto území opovrhli posolstvom asýrskeho kráľa Nabuchodonozora a nešli s ním do boja, lebo sa ho nebáli; veď v ich očiach to bol len jeden muž. Jeho poslov poslali späť naprázdno a s verejnou potupou.
12 Nabuchodonozor sa veľmi rozhneval na celú túto oblasť. Prisahal na svoj trón a kráľovstvo, že sa pomstí a svojím mečom zničí celé územie Cilície, Damasku a Sýrie, ako aj všetkých obyvateľov Moábu a synov Amóna i celé Judsko, všetkých, čo bývajú v Egypte až po rozhranie dvoch morí.
Víťazstvo Nabuchodonozora nad Arfaxadom
13 V sedemnástom roku zaútočil s celou svojou vojenskou mocou na kráľa Arfaxada. Porazil ho v boji a rozvrátil celú jeho vojenskú silu, celú jeho jazdu a všetky bojové vozy.
14 Zmocnil sa jeho miest a prenikol až k Ekbatanám. Zmocnil sa veží, spustošil ulice mesta a jeho nádheru zmenil na hanbu.
15 Potom chytil Arfaxada v horách Ragau, prebodol ho oštepmi a raz navždy s ním skoncoval.
16 Nabuchodonozor sa s celým svojím rôznorodým sprievodom, ktorý tvorilo veľmi veľké množstvo bojovníkov, vrátil do Ninive. Tam sa so svojím vojskom zabával a veselil stodvadsať dní.
Výprava proti Západu
2 1 V osemnástom roku, dvadsiaty druhý deň prvého mesiaca, sa v dome asýrskeho kráľa Nabuchodonozora konala porada o pomste na celej tej oblasti, ako sa predtým rozhodol.
2 Zvolal všetkých ministrov a všetkých veľmožov. Predložil im tajný zámer a ústne prikázal zničenie tých území.
3 Aj oni schválili, že treba vykynožiť všetkých tých, čo neposlúchli slovo jeho úst.
4 Po skončení porady zavolal asýrsky kráľ Nabuchodonozor hlavného veliteľa svojho vojska Holofernesa, druhého po sebe, a povedal mu:
5 Toto hovorí veľký kráľ, pán celej zeme. Teraz odídeš odo mňa a vezmeš so sebou sebavedomých a silných mužov: do stodvadsaťtisíc pešiakov a množstvo koní s dvanástimi tisícami jazdcov.
6 Vytiahneš proti všetkým krajinám na západe, lebo neposlúchli slovo mojich úst.
7 Rozkážeš im, aby pripravili zem a vodu, pretože vo svojom hneve vytiahnem proti nim, celý povrch zeme pokryjem nohami svojho vojska a vydám im ich ako korisť.
8 Ich ranení zaplnia horské údolia. Každá bystrina a riečka bude taká plná mŕtvol, že sa bude vylievať.
9 Ich zajatcov odvlečiem až na koniec sveta.
10 Ty teda vytiahneš a predo mnou celé ich územie obsadíš pre mňa. Keď sa ti vzdajú, budeš mi ich strážiť až do dňa, keď ich potrestám.
11 Tvoje oko sa nezľutuje nad neposlušnými, ale vydáš ich na smrť a korisť na celom tvojom území.
12 Totiž ako žijem ja a moc môjho kráľovstva: povedal som a urobím to vlastnou rukou.
13 Ty však neprestúpiš ani jediný príkaz svojho pána, ale všetko splníš, ako som ti rozkázal. Vykonáš to bez zaváhania.
14 Holofernes odišiel od svojho pána a zavolal si všetkých náčelníkov, generálov a dôstojníkov asýrskeho vojska.
15 Ako mu rozkázal jeho pán, spočítal mužov pre elitné bojové oddiely, asi stodvadsaťtisíc mužov, a dvanásťtisíc lukostrelcov na koňoch.
16 Usporiadal ich, ako sa zoraďuje vojsko do boja.
17 Vzal veľmi veľké množstvo tiav, oslov a mulíc na prepravu nákladu a nespočetné množstvo oviec, volov a kôz na zásobovanie
18 aj množstvo potravín pre každého muža, veľmi veľa zlata a striebra z kráľovského domu.
19 Potom sa vydal na cestu on i celé jeho vojsko ako predvoj kráľa Nabuchodonozora, aby svojimi bojovými vozmi, jazdcami a elitnými pešiakmi pokryli celý povrch zeme smerom na západ.
20 S nimi sa vydal na cestu pestrý zástup. Bolo ich ako kobyliek, ako piesku zeme, pre množstvo sa nedali ani zrátať.
Prvé Holofernesovo víťazstvo
21 Po troch dňoch pochodu z Ninive prišli na planinu Bektilet a utáborili sa oproti Bektiletu blízko pohoria, naľavo od Hornej Cilície.
22 Potom vzal celé svoje vojsko, pešiakov, jazdcov i bojové vozy a odtiahol odtiaľ do hornatého kraja.
23 Rozdrvil Pút i Lúd a oraboval všetkých synov Rassisu aj synov Izmaela, ktorí bývali oproti púšti na juh od krajiny Cheleov.
24 Prekročil Eufrat a prešiel cez Mezopotámiu, úplne zničil všetky mestá s vysokým opevnením popri rieke Abrónas až k moru.
25 Zabral územie Cilície, rozdrvil všetkých, čo mu kládli odpor, a prišiel až po územie Jafet, ktoré leží na juhu oproti Arábii.
26 Obkľúčil všetkých Midjánčanov, spálil ich stany a vyplienil ich stajne.
27 Na rovinu Damasku zostúpil v čase žatvy pšenice, spálil všetky ich polia, vyhubil stáda oviec i dobytka, vydrancoval ich mestá, spustošil vidiek a mečom pozabíjal v nich všetkých mladých mužov.
28 Strach z neho a hrôza doľahla na obyvateľov pobrežia, ktorí žili v Sidone a v Týre, i na tých, čo bývali v Súre a v Okine, na všetkých obyvateľov Jamnie; veľmi sa ho báli aj tí, čo bývali v Azóte a v Aškalóne.
Kapitulácia národov
3 1 Poslali k nemu poslov s touto prosbou o mier:
2 Hľaď, my, služobníci veľkého kráľa Nabuchodonozora, ležíme pri tvojich nohách: nalož s nami, ako sa ti páči.
3 Len pozri, všetky naše dvory, naše usadlosti a pšeničné polia i stáda oviec a dobytka i všetky košiare sú ti k službám; nalož s nimi, ako sa ti páči.
4 Hľa, i naše mestá a ich obyvatelia sú tvojimi otrokmi. Príď a urob s nimi, ako uznáš za vhodné.
5 Takto teda prišli muži pred Holofernesa a odovzdali mu toto posolstvo.
6 On so svojím vojskom zostúpil na pobrežie, strážami obsadil mestá s vysokými opevneniami a vzal si z nich vybraných mužov do pomocných oddielov.
7 Obyvatelia týchto miest i celého okolia ho vítali vencami, tancami a bubnami.
8 Spustošil všetky ich svätyne na výšinách a vyrúbal ich posvätné háje. Dostal totiž príkaz zničiť všetkých bohov zeme, aby jedine Nabuchodonozora uctievali všetky národy, všetky jazyky a ich kmene a vzývali ho ako boha.
9 Prišiel k Esdrelónu, blízko Dótanu, ktorý leží oproti svahom veľkého judského pohoria.
10 Utáboril sa medzi mestami Geba a Skytopolis. Tam ostal celý mesiac, aby zhromaždil celý zásobovací oddiel svojho vojska.
Príprava Izraelitov na odpor
4 1 Synovia Izraela, ktorí bývali v Judsku, sa dopočuli o všetkom, čo národom vykonal Holofernes, hlavný vojvodca asýrskeho kráľa Nabuchodonozora, ako vydrancoval všetky ich svätyne a ako ich zničil.
2 Zmocnila sa ich z neho nevýslovná hrôza, báli sa o Jeruzalem a o chrám Pána, svojho Boha.
3 Veď iba nedávno sa vrátili zo zajatia a len krátko predtým sa zhromaždil všetok ľud z Judska; obetné nádoby, oltár a chrámovú budovu po znesvätení znova posvätili.
4 Poslali preto poslov na celé územie Samárie, Kóny, Bét-Chorónu, Belmaina, Jericha, ako aj do Chóby, Aisory i do údolia Sálemu.
5 Obsadili všetky končiare vysokých vrchov a múrmi ohradili dediny, ktoré boli na nich, a pre prípad vojny tam uložili potraviny, pretože iba nedávno zožali svoje polia.
6 Veľkňaz Jójakim, ktorý bol v tých dňoch v Jeruzaleme, napísal obyvateľom Betulie a Betomestaimu, ktorý leží oproti Esdrelónu pred rovinou blízko Dótanu.
7 Prikázal im obsadiť prístupové cesty k pohoriu, pretože cez ne sa vstupovalo do Judska. Ľahko bolo zastaviť tých, čo tadiaľ prichádzali, priechodová cesta bola totiž taká úzka, že ňou mohli prejsť naraz nanajvýš dvaja muži.
8 Synovia Izraela urobili, ako im prikázal veľkňaz Jójakim a rada starších celého ľudu Izraela, ktorá zasadala v Jeruzaleme.
Kajúce modlitby Izraelitov
9 Všetci muži Izraela volali s veľkou vrúcnosťou k Bohu a s veľkou vrúcnosťou[*] V jednom rkp.: veľkým pôstom. sa kajali vo svojom srdci.
10 Muži, ich ženy a deti, ich dobytok a každý prisťahovalec, nádenník i otrok kúpený za peniaze, všetci si prepásali bedrá vrecovinou.
11 Každý izraelský muž, žena i deti, obyvatelia Jeruzalema, padli na zem pred chrámom, popolom si posypali hlavy a rozprestreli pred tvárou Pána svoju vrecovinu kajúcnika.
12 Aj oltár zahalili do vrecoviny a vrúcne, jednomyseľne volali k Bohu Izraela, aby nevydal ich maličkých do záhuby a ich ženy ako korisť, ich dedičné mestá na zničenie, svätyňu na zneuctenie a potupu, na škodoradosť pohanom.
13 Pán vypočul ich hlas a zhliadol na ich úzkosť. Ľud sa postil mnoho dní po celom Judsku a v Jeruzaleme pred svätyňou všemohúceho Pána.
14 Veľkňaz Jójakim a všetci kňazi, ktorí stáli pred Pánom a slúžili Pánovi, s vrecovinou okolo bedier, prinášali nepretržite spaľovanú obetu, modlitby a dobrovoľné dary ľudu.
15 Na ich turbanoch bol popol a oni z celej sily volali k Pánovi, aby milostivo zhliadol na celý dom Izraela.
Žalmy
Keby Hospodin nebol s nami
124 1 Pútnická Dávidova pieseň.
Keby Hospodin nebol s nami,
nech povie Izrael —
2 keby Hospodin nebol s nami,
keď proti nám povstali ľudia,
3 boli by nás zaživa pohltili,
keď vzbĺkol ich hnev proti nám.
4 Voda by nás bola zatopila,
jej príval by sa bol cez nás prevalil.
5 Vzduté vody by sa boli
cez nás prevalili.
6 Nech je velebený Hospodin,
že nás nevydal za korisť ich zubom!
7 Naša duša je ako vtáča,
ktoré uniklo z osídla vtáčnika.
Osídlo sa roztrhlo
a my sme unikli.
8 Naša pomoc je v mene Hospodina,
stvoriteľa neba i zeme.
Evanjelium podľa Marka
Ján Krstiteľ
1 1 Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna[*] Var.: – Božieho Syna..
2 Ako je napísané u proroka Izaiáša:
Hľa, posielam pred tebou svojho posla,
aby ti pripravil cestu[*] Citát pozostáva z Mal 3,1 a gr. textu Ex 23,20. .
3 Hlas volajúceho na púšti:
Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky! —
4 tak vystúpil Ján Krstiteľ na púšti a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov.
5 Prichádzala celá judská krajina i všetci Jeruzalemčania. Krstil ich v rieke Jordán a oni vyznávali svoje hriechy.
6 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Živil sa kobylkami a poľným medom.
7 Kázal: Po mne prichádza mocnejší ako ja. Nie som hoden zohnúť sa a rozviazať mu remienok na sandáloch.
8 Ja som vás krstil vodou, no on vás bude krstiť Duchom Svätým.
Krst Ježiša
9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne.
10 Keď vystupoval z vody, videl roztvorené nebesá a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.
11 Vtom z nebies zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.
Pokúšanie Ježiša
12 Hneď nato ho Duch hnal na púšť.
13 Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Žil medzi divou zverou a anjeli mu slúžili.
Začiatok Ježišovho pôsobenia
14 Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley a hlásal Božie evanjelium.
15 Vravel: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!
Povolanie prvých učeníkov
16 Keď prechádzal popri Galilejskom mori, videl, ako Šimon a jeho brat Ondrej spúšťajú sieť do mora, keďže boli rybári.
17 Ježiš ich oslovil: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.
18 Hneď zanechali siete a nasledovali ho.
19 Keď odišiel trochu ďalej, videl Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána, ako na lodi opravovali siete.
20 Hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja s nádenníkmi na lodi a odišli za ním.
Príslovia
18 9 Aj ten, kto je vo svojej práci nedbanlivý,
je bratom ničiteľa.
10 Hospodinovo meno je pevná veža,
spravodlivý do nej zuteká a je v bezpečí.