Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116

Čítania na deň: 10. 9. 2026

Jób Štvrtá reč Jóba 12 1 Nato Jób odpovedal takto: 2 Vy ste naozaj ľudia, ako sa patrí, a s vami vymrie múdrosť! 3 Aj ja mám toľko rozumu ako vy, nie som od vás horší, veď komu to nie je jasné? 4 Svojmu priateľovi som na posmech. Ja, ktorý Boha vzývam, dostal som od neho odpoveď, som spravodlivý a bezúhonný, som na posmech. 5 Myšlienky tých, čo sú v bezpečí, opovrhujú nešťastím pripraveným pre tých, ktorým sa trasú nohy. 6 Na pokoji sú stany ničiteľov, v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha, čo by chceli Boha mať v hrsti. 7 Však už len zvierat sa opýtaj a poučia ťa, nebeského vtáctva a porozpráva ti, 8 alebo rastlinstva zeme a vyučí ťa, morské ryby ti to vyrozprávajú. 9 Kto by medzi nimi nevedel, že to urobila ruka Hospodina? 10 V jeho ruke je duša všetkého živého a duch každého ľudského tela. 11 Či ucho neskúma slová ako podnebie úst ochutnáva jedlo? 12 Či u starcov je múdrosť a či dĺžka dní znamená rozumnosť? 13 Len Boh má múdrosť a moc, jemu patrí rada a rozumnosť. 14 Veď čo on zrúca, viac sa nevybuduje, koho on zavrie, tomu viac neotvoria. 15 Ak zastaví vodu, tá vyschne, ale keď ju pošle, prevráti zem. 16 On má silu aj zdravý rozum, jemu patrí zvedený aj zvodca. 17 Radcov necháva ísť bosých a zo sudcov robí bláznov, 18 tresty kráľov ruší a kráľov priaha do roboty. 19 Kňazov necháva ísť bosých a vykoreňuje prastaré rody. 20 Pripravuje o reč tých, na ktorých sa spoliehame, starcov zbavuje súdnosti. 21 Na kniežatá vylieva pohŕdanie a opasky mocných ničí. 22 Odkrýva nepreskúmané hlbiny tmy a na svetlo vynáša tiene smrti. 23 Necháva národy vyrásť a hubí ich, zveľaďuje ich a potom odprace. 24 Odoberá rozum vodcom národov zeme, necháva ich blúdiť v pustatinách bez ciest 25 a tak hmatajú v tme bez svetla a dopúšťa, aby blúdili ako opití. 13 1 Nuž to všetko videlo moje oko, moje ucho to počulo a pochopilo. 2 Čo vy viete, viem aj ja, nezaostávam za vami. 3 Ja však budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa obhajovať pred Bohom, 4 zatiaľ čo vy zliepate lži. Naničhodní lekári ste všetci! 5 Kiež by ste čušali, to by bola vaša múdrosť! 6 Len si vypočujte moje dôvody a pozorujte moju obhajobu. 7 Budete azda luhať pre Boha a podvádzať v jeho prospech? 8 Chytáte mu stranu? Za Boha vediete spor? 9 Dopadne to dobre, ak vás preverí? Alebo ho chcete oklamať ako klamete človeka? 10 Celkom isto vás pokarhá, ak mu potajomky budete chytať stranu. 11 Nevydesí vás jeho vznešenosť a nepadne na vás z neho hrôza? 12 Vaše pamätihodné výroky sú príslovia z popola, vaše hradby sú len z hliny. 13 Buďte chvíľu ticho, nech prehovorím ja, nech sa so mnou stane čokoľvek! 14 Načo v zuboch nesiem svoje telo a v hrsti držím svoj život? 15 Veď nech ma aj zabije, nebudem už čakať, ale budem obhajovať pred ním svoje cesty. 16 Aj to mi bude na spásu, pretože pred neho nepríde nehanebník. 17 Vydržte počúvať moju reč a môj výklad nech vám vojde do uší! 18 Tu teda predkladám svoj spor, viem, že budem mať pravdu. 19 Ktože by sa chcel so mnou prieť? Lebo ak teraz budem mlčať, zahyniem. 20 Iba dve veci mi nerob a nebudem sa viac pred tebou skrývať: 21 Vzdiaľ odo mňa svoju ruku a nedes ma! 22 Potom zavolaj a ja odpoviem, alebo ja prehovorím a ty mi odpovieš. 23 Koľko mám previnení a hriechov? Daj mi poznať môj zločin a hriech! 24 Prečo ukrývaš svoju tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa? 25 Hrozíš vari rozviatemu lístiu a prenasleduješ suchú slamu? 26 Veď si proti mne zapisuješ trpké veci a dávaš mi dediť viny mladosti. 27 Zasekávaš mi nohy do klady, dozeráš na všetky moje chodníky, značkuješ moje chodidlá, 28 hoci človek sa rozpadne ako bútľavina, ako šaty, ktoré rozožrali mole. 14 1 Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja. 2 Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť. 3 Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd. 4 Kto urobí z nečistého čisté? Nikto! 5 Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí. 6 Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší. 7 Veď aj strom má nádej, ak ho vytnú, ešte vyženie a jeho výhonok nezanikne. 8 Ak aj jeho koreň zostarne v zemi a jeho kmeň odumrie v prachu, 9 len čo zacíti vodu, vypučí a ako priesada vyženie mládnik. 10 Keď však zomrie muž, ostane ležať, keď zahynul človek, kde je? 11 Ako keď sa voda stratí z mora a rieka opadne a vyschne, 12 tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane. Kým budú nebesia, ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú. 13 Kiežby si ma uschoval v podsvetí a ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane, vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul. 14 Ak muž umrie, azda zase ožije? Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie! 15 Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal, túžil by si po diele svojich rúk. 16 Teraz by si síce rátal moje kroky, ale nevšímal by si si môj hriech. 17 Môj zločin by bol zapečatený vo vreci a moju neprávosť by si zatrel. 18 Dokonca aj hora sa zrúti a rozpadne a bralo sa posunie zo svojho miesta. 19 Kamene sa drobia pôsobením vody, jej príval vymieľa pôdu, ty však hubíš nádej človeka. 20 Raz a navždy ho premôžeš a musí odísť, zmeníš mu tvár a pošleš ho preč. 21 Nedozvie sa, či sú jeho synovia vážení, ani nebude vedieť, či budú bezvýznamní, 22 ale aj tak ho celé telo bolí a jeho duša nad ním smúti. Evanjelium podľa Lukáša Zvestovanie narodenia Ježiša Krista 1 26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta, 27 k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávidovho. Meno panny bolo Mária. 28 Keď vošiel k nej, povedal: Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. 29 Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo tento pozdrav znamená. 30 Anjel pokračoval: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On sa bude volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca. 34 Mária odpovedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža. 35 Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude sa volať Božím Synom. 36 Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, 37 lebo u Boha nič nie je nemožné. 38 Na to Mária odpovedala: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. A anjel od nej odišiel. Príslovia 30 24 Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory, sú výnimočne múdre: 25 mravce — národ bez sily, a predsa si v lete vedia pripraviť potravu; 26 damany[*] Malý hlodavec žijúci v severnej Afrike a na Blízkom východe. — národ bez moci, a vedia si stavať brlohy v skale; 27 kobylky, hoci nemajú kráľa, predsa všetky tiahnu v šíkoch; 28 jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk, predsa bývajú v kráľovských palácoch.