Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 11. 9. 2026
Jób
Druhá reč Elífaza
15 1 Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto:
2 Odpovedá vari múdry človek vedomosťami vzatými z vetra
alebo si plní vnútro východným vetrom,
3 dôvodí slovom, ktoré neosoží,
a rečami, ktoré neprospejú?
4 Veď ty dokonca rušíš bázeň
a maríš rozjímanie pred Bohom!
5 Tvoja neprávosť totiž učí tvoje ústa
a vyberáš si výrazy prefíkancov.
6 Vlastné ústa ťa odsúdia, nie ja,
vlastné pery svedčia proti tebe.
7 Vari si sa narodil ako prvý človek na svete
a bol si počatý prv ako vrchy?
8 Azda si počúval na porade u Boha
a len na seba obmedzuješ múdrosť?
9 Čo také vieš, čo nevieme my?
Čo poznáš, s čím my nie sme oboznámení?
10 Medzi nami je aj šedivý, aj starší človek,
vekom dôstojnejší než tvoj otec.
11 Alebo sa ti máli Božia útecha
a slovo, ktoré k tebe mierne hovorí?
12 Prečo ťa strháva srdce
a prečo sa ti iskria oči,
13 takže svoje dychčanie obraciaš proti Bohu
a vravíš, čo máš na jazyku?
14 Čo je človek, že by mal byť čistý
a čo tvor narodený zo ženy, že by mal byť spravodlivý?
15 Veď Boh sa ani na svojich svätých nespolieha
a ani nebesia nie sú čisté v jeho očiach,
16 kdežeby ešte odporný a skazený muž,
ktorý pije neprávosť ako vodu!?
17 Poučím ťa, len ma vypočuj!
Vyrozprávam, čo som videl.
18 To, čo mudrci hlásajú
a neukryli to od čias svojich otcov.
19 Im samým bola daná krajina
a cudzinec pomedzi nich neprechádzal.
20 Bezbožník sa každý deň zmieta strachom
a počet rokov je pred násilníkom skrytý.
21 Zvuk hrôzy znie v jeho ušiach,
v období pokoja príde naňho zhubca.
22 Na návrat z tmy sa nespolieha,
je vyhliadnutý pre meč.
23 Vandruje za chlebom — kde asi je?
Vie, že deň tmy je mu už pripravený.
24 Desí ho trápenie a zdoláva ho trýzeň
ako kráľa pripraveného na útok.
25 To preto, lebo proti Bohu vystrel svoju ruku
a hrdí sa pred Všemohúcim.
26 Rúti sa zatvrdivo proti nemu
pod ochranou pevných štítov,
27 pretože tvár si pokryl tukom
a na páse sa obložil sadlom.
28 Potom musel bývať v rozváľaných mestách,
v neobývaných domoch pripravených na zbúranie.
29 Nezbohatne a jeho majetok neobstojí
ani jeho klasy sa nebudú nakláňať k zemi.
30 Neunikne temnotám, jeho výhonky vyschnú od plameňa,
dychom vlastných úst zanikne.
31 Nech sa nespolieha na márnosť!
Bude zmätený, pretože za odmenu dostane márnosť.
32 Jeho dni sa predčasne naplnia
a jeho vetva sa nerozzelenie.
33 Ako vinič zhodí svoje nedozreté plody,
ako oliva nechá opadnúť svoje kvety,
34 lebo spolok pokrytcov je jalový
a oheň stravuje stany úplatkárov.
35 Plodom ich ťarchavosti je trápenie a rodia bezprávie,
ich vnútro je vždy pripravené na zradu.
Piata reč Jóba
16 1 Nato Jób odpovedal takto:
2 Veľa takého som už počul,
všetci ste len takí sužujúci tešitelia.
3 Či už bude koniec rečiam do vetra,
alebo čo ťa dráždi, že sa ozývaš?
4 Aj ja by som vedel hovoriť ako vy,
keby ste boli na mojom mieste,
hromadiť slová proti vám
a pokyvovať nad vami hlavou.
5 Posilňoval by som vás ústami
a už pohyb mojich perí by vám uľavil.
6 Ak prehovorím, moja bolesť nepoľaví,
ak prestanem, čoho sa tým zbavím?
7 Veď práve teraz ma celkom vyčerpal.
Vyhubil si celé moje spoločenstvo.
8 Schmatol si ma, stal si sa svedkom,
ktorý sa postavil proti mne,
moja bieda na mňa žaluje.
9 Jeho hnev ma roztrhal, nenávidel ma
a škrípal na mňa zubami.
Môj nepriateľ zaostruje na mňa oči.
10 Naširoko roztvorili proti mne ústa,
hanebne ma vyfackali,
všetci do jedného sa proti mne spolčujú.
11 Boh ma vydáva napospas zločincovi,
do rúk bezbožníkov ma odovzdáva.
12 Bol som v bezpečí, ale mnou zatriasol,
chytil ma za šiju a roztrieskal,
postavil si ma ako terč,
13 obkľučujú ma jeho lukostrelci,
krája moje obličky a nemá zľutovanie,
na zem vylieva moju žlč.
14 Zasadzuje mi úder za úderom,
rúti sa proti mne ako bohatier.
15 Na kožu som si ušil vrecovinu,
svoj roh som zaboril do prachu.
16 Tvár mi sčervenela od plaču
a na viečkach mám tieň smrti,
17 hoci v mojich dlaniach niet násilia
a moja modlitba je čistá.
18 Zem, neprikry moju krv,
nech pre môj nárek niet úkrytu.
19 Veď aj teraz — môj svedok je v nebesiach,
ten, čo sa za mňa prihovára, je na výsostiach.
20 Priatelia sa mi vysmievajú,
ale moje oko roní slzy pred Bohom,
21 aby rozhodol medzi mužom a Bohom,
medzi človekom a jeho blížnymi.
22 Veď prejde len niekoľko rokov
a vydám sa na cestu, z ktorej sa nevrátim.
17 1 Môj duch je zlomený,
moje dni vyhasli,
ostal mi len hrob.
2 Okolo mňa je samý posmeškár
a moje oko spočíva na ich uštipačnostiach.
3 Záloh za mňa nechaj u seba!
Veď kto by sa zveril ako ručiteľ do mojich rúk?!
4 Ich srdce zbavil úsudku,
preto ich nepovýšiš.
5 Ak niekto za odmenu udáva priateľov,
oči jeho synov oslepnú.
6 Dal ma ľuďom ako porekadlo,
preto si predo mnou ľudia odpľujú.
7 Oko mi zoslablo od plaču
a všetky údy môjho tela sú ako tieň.
8 Úprimní sú z toho zhrození
a nevinný sa rozohňuje proti pokrytcovi.
9 Spravodlivý sa pridŕža svojej cesty
a ten, čo má čisté ruky, ešte zosilnie.
10 Vy všetci však znovu poďte sem,
hoci múdreho medzi vami nenájdem.
11 Moje dni prešli,
moje plány, túžby môjho srdca, sú zničené!
12 Zamieňajú noc za deň,
svetlo je vraj blízko tmy.
13 Ak dúfam, podsvetie mi bude domovom,
v tme si usteliem posteľ,
14 priepasť oslovím: Ty si môj otec!
Červom poviem: Moja matka a moja sestra!
15 Kde je teda moja nádej?
Moja nádej — kto ju ešte uvidí?
16 Zostúpi k závorám podsvetia,
keď si spolu odpočinieme v prachu.
Evanjelium podľa Lukáša
Mária na návšteve u Alžbety
1 39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji.
40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý.
42 I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona!
43 Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
44 Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone.
45 Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.
Máriin chválospev
46 Vtedy Mária prehovorila:
Velebí moja duša Pána
47 a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi,
48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,
49 pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno,
50 a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
51 Prejavil silu svojím ramenom;
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú;
52 mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
53 Hladných nasýtil dobrotami
a boháčov prepustil naprázdno.
54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na milosrdenstvo,
55 ako sľúbil našim otcom:
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.
56 Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Narodenie Jána Krstiteľa
57 Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna.
58 Keď jej známi a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou.
Príslovia
30 29 Títo traja vznešene vykračujú,
vlastne štyria, čo pyšne pochodujú:
30 lev, najmocnejší medzi zvieratami,
neustúpi pred ničím,
31 nafúkaný kohút aj cap
a kráľ na čele svojho ľudu.
32 Ak si hlúpy a vyťahuješ sa
alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ústa!
33 Veď trepaním smotany vznikne maslo,
úder na nos spôsobí krvácanie
a tlak hnevu vyvolá spor.