Čítania na deň: 25. 7. 2026
Druhá kniha kroník
Uzzija
26 1 Všetok ľud Judska vzal Uzziju, ktorý mal šestnásť rokov, a dosadil ho za kráľa po jeho otcovi Amacjovi.
2 On vybudoval Elót a pripojil ho k Judsku potom, keď sa kráľ Amacja uložil k svojim otcom.
3 Uzzija sa stal ako šestnásťročný kráľom a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Jekolja.
4 Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Amacja.
5 Za čias Zekarju, ktorý rozumel Božím videniam, hľadal Boha. Kým hľadal Hospodina, doprial mu Boh úspech.
6 Pustil sa do boja proti Filištíncom, zbúral hradby Gátu, Jabny, Ašdódu a vybudoval mestá v oblasti Ašdódu a medzi Filištíncami.
7 Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baále a proti Meúncom.
8 Amónčania odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po oblasť Egypta, lebo sa stal mimoriadne mocným.
9 Uzzija budoval veže v Jeruzaleme: Na Rožnej bráne, na Údolnej bráne i na rohu a spevnil ich.
10 Vybudoval i veže na púšti a vyhĺbil i veľa cisterien, pretože mal na Nížine a na Rovine veľa stád, oráčov i vinárov v horských oblastiach a v sadoch, pretože mal rád pôdu.
11 Uzzija mal i vojsko vycvičené na boj pripravené vyraziť v útvaroch podľa počtu, ako ho zaznačil pisár Jeíel a úradník Maaséja pod dohľadom Chananju, ktorý patril ku kráľovským hodnostárom.
12 Celkový počet rodinných predákov bol dvetisícšesťsto udatných hrdinov.
13 Ich veleniu podliehalo vojsko v sile tristosedemtisícpäťsto bojovníkov, ktorí údernou mocou mali pomáhať kráľovi proti nepriateľom.
14 Celé to vojsko Uzzija vyzbrojil štítmi, kopijami, prilbami, brnením, lukmi a kamením do prakov.
15 V Jeruzaleme zhotovil dômyselne zostavené stroje, ktoré mali na vežiach a cimburí slúžiť na vrhanie striel a veľkých kameňov. Povesť o ňom sa rozšírila ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, takže sa stal mocným.
16 No keď sa stal mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo. Spreneveril sa Hospodinovi, svojmu Bohu tým, že vstúpil do jeho chrámu, aby na kadidlovom oltári pálil kadidlo.
17 Azarja a s ním osemdesiat Hospodinových kňazov, udatných mužov, vošlo za ním.
18 Vzopreli sa kráľovi Uzzijovi a upozornili ho: Uzzija, páliť kadidlo Hospodinovi neprichodí tebe, ale na to vysväteným kňazom Áronovcom. Opusti svätyňu, lebo si sa previnil, a neposlúži ti to na slávu u Hospodina, Boha.
19 Uzzija držal kadidelnicu na pálenie kadidla a nazlostil sa. Keď sa na kňazov rozhneval, objavilo sa mu na čele malomocenstvo za prítomnosti kňazov v Hospodinovom dome pri kadidlovom oltári.
20 Keď sa k nemu hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi obrátili, zistili mu na čele malomocenstvo. Ihneď ho odtiaľ vykázali, ba i sám sa ponáhľal vyjsť, lebo ho ranil Hospodin.
21 Kráľ Uzzija ostal malomocný až do smrti. Ako malomocný býval v osobitnom dome. Bol totiž vylúčený z Hospodinovho domu. Jeho syn Jótam dozeral na kráľovský palác a spravoval ľud krajiny.
22 Ostatné deje Uzziju, staršie i novšie, opísal Ámocov syn Izaiáš.
23 Keď sa Uzzija uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim na poli pri kráľovských hroboch, lebo sa hovorilo, že bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.
Jótam
27 1 Jótam mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Cádokova dcéra, sa volala Jerúša.
2 Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Uzzija, ibaže nevtrhol do Hospodinovho domu. Ľud však žil ďalej v skazenosti.
3 On vybudoval Hornú bránu Hospodinovho domu a rozsiahle práce konal na hradbe Ófela.
4 V Judskom pohorí budoval mestá a v zalesnených krajoch staval pevnosti a veže.
5 Bojoval proti kráľovi Amónčanov a premohol ich, takže mu v tom roku Amónčania odviedli sto talentov striebra, desaťtisíc talentov pšenice a desaťtisíc talentov jačmeňa. Toľko mu odvádzali Amónčania v druhom i treťom roku.
6 Jótam sa vzmáhal, pretože zotrvával na svojich životných cestách pred Hospodinom, svojím Bohom.
7 Ostatné deje Jótama, všetky jeho boje a výpravy sú poznačené v Knihe izraelských a judských kráľov.
8 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme.
9 Keď sa Jótam uložil k svojim otcom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Acház.
Acház
28 1 Acház mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Nerobil však to, čo uznáva Hospodin za správne, ako jeho praotec Dávid,
2 lež uberal sa cestami izraelských kráľov, ba i modly ulial pre baálov.
3 Pálil tymian v Ben-Hinnómskom údolí a dal si upáliť synov podľa odporných zvyklostí národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov.
4 Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.
5 Preto ho vydal Hospodin, jeho Boh, do moci kráľa Sýrčanov. Tí ho porazili, zmocnili sa veľkého počtu zajatcov a odvliekli ich do Damasku. Padol i do moci izraelského kráľa, ktorý mu pripravil zdrvujúcu porážku.
6 Remaljov syn Pekach pobil v Judsku za jediný deň stodvadsaťtisíc zdatných vojakov. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov.
7 Efrajimský hrdina Zikri zavraždil princa Maaséju, ďalej predstaveného paláca Azríkama a kráľovho zástupcu Elkánu.
8 Izraeliti odvliekli od svojich bratov do zajatia dvestotisíc žien, synov a dcér. Nazbíjali si u nich i značnú korisť a odniesli ju do Samárie.
9 Tam bol Hospodinov prorok menom Óded, ktorý predstúpil pred vojsko, čo vchádzalo do Samárie. Povedal im: Iste sa rozhneval Hospodin, Boh vašich otcov, na Júdovcov, keď vám ich vydal do moci. Vy ste ich však vraždili tak zúrivo, že sa to dostalo až do neba.
10 Zamýšľate podrobiť si Júdovcov a Jeruzalemčanov za otrokov a otrokyne. Tým ste sa sami previnili proti Hospodinovi, svojmu Bohu.
11 Poslúchnite ma teda a prepustite svojich zajatcov, ktorých ste vzali svojim bratom, inak pocítite páľavu Hospodinovho hnevu.
12 Tu vyšli niektorí efrajimskí vodcovia: Azarja, syn Jehóchananov, Berekja, syn Mešillemótov, Jechizkija, syn Šallúmov a Amása, syn Chadlajov, oproti tým, čo sa vracali z výpravy.
13 Povedali im: Nevoďte sem zajatcov. Mohli by ste sa tým previniť proti Hospodinovi, ba ešte rozmnožiť svoje hriechy a previnenia. Aj tak máme mnoho vín a páľava hnevu dolieha na Izrael.
14 Ozbrojenci sa nato v prítomnosti hodnostárov a celého zhromaždenia vzdali zajatcov a koristi.
15 Zvlášť vymenovaní muži povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, previezli všetkých vyčerpaných na osloch do Jericha, mesta paliem, k ich rodákom a vrátili sa do Samárie.
16 V tom čase sa uchádzal kráľ Acház o pomoc u asýrskych kráľov.
17 Zároveň vtrhli Edómčania, prepadli Júdovcov a odviedli si zajatcov.
18 Filištínci zase pustošili na Nížine i v judskom Negeve mestá a dobyli Bét-Šemeš, Ajjalón, Gederót, Sóko s príslušnými osadami, Timnu s príslušnými osadami, Gimzo s príslušnými osadami a usadili sa tam.
19 Hospodin totiž pokoril Judsko pre Acháza, izraelského[*] Izrael na tomto mieste označuje vyvolený Boží ľud, a nie kráľovstvo severných kmeňov. kráľa, pretože v Judsku uvoľnil mravy a dopustil sa sprenevery voči Hospodinovi.
20 Tu pritiahol k nemu asýrsky kráľ Tillegat-Pileneser, ktorý mu miesto pomoci priniesol útlak.
21 Hoci Acház vydrancoval Hospodinov dom, palác kráľa i hodnostárov a odovzdal to asýrskemu kráľovi, nepomohlo mu to.
22 V tiesnivom položení sa kráľ Acház ešte viac spreneveroval Hospodinovi tým,
23 že obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Povedal si: Keďže bohovia sýrskych kráľov svojim pomohli, budem im obetovať, aby pomohli i mne. Tí však spôsobili jemu i celému Izraelu pád.
24 Acház pozbieral predmety Božieho domu a roztĺkol ich. Uzamkol dvere Hospodinovho domu a na každom nároží v Jeruzaleme si urobil oltáre.
25 V každom judskom meste zriadil výšiny, aby sa pálilo kadidlo iným bohom, čím urážal Hospodina, Boha svojich otcov.
26 Ostatné jeho príbehy i všetky jeho podujatia, staršie i novšie, sú poznačené v Knihe judských a izraelských kráľov.
27 Keď sa Acház uložil k svojim otcom, pochovali ho v meste Jeruzalem, no do hrobov izraelských kráľov ho nevložili. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Chizkija.
Žalmy
Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu
63 1 Dávidov žalm, keď bol na Judskej púšti.
2 Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu,
moja duša prahne po tebe.
Po tebe túži moje telo
ako suchá a pustá zem bez vody.
3 Tak ťa chcem uzrieť vo svätyni,
aby som videl tvoju moc a slávu.
4 Veď tvoja milosť je lepšia ako život,
moje pery ťa budú velebiť.
5 Budem ťa žehnať po celý život,
v tvojom mene budem dvíhať ruky.
6 Tukom a olejom sa sýti moja duša,
moje pery jasajú, moje ústa ťa chvália.
7 Na svojom lôžku myslím na teba,
pri výmene stráží o tebe rozjímam.
8 Veď si mi pomáhal,
v tôni tvojich krídel môžem plesať.
9 K tebe sa duša privinula,
tvoja pravica ma podopiera.
10 Tí, čo chystajú záhubu mojej duši,
vojdú do hlbín zeme.
11 Vydaní moci meča
za pokrm budú šakalom.
12 Kráľ sa však bude radovať v Bohu.
Chváliť sa môže každý, kto naňho prisahá,
luhárom budú ústa zapchaté.
Evanjelium podľa Matúša
Najväčší v Božom kráľovstve
18 1 V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: Kto je najväčší[*] Gr. väčší (komparatív namiesto superlatívu). v nebeskom kráľovstve?
2 On si zavolal dieťa, postavil ho do stredu medzi nich
3 a povedal: Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva.
4 Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
5 A kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
O zvádzaní na hriech
6 Pre toho, kto by zviedol na hriech[*] Prekl.: by pohoršil. jedného z týchto malých, čo veria vo mňa, by bolo lepšie, keby mu zavesili na krk mlynský kameň[*] Veľký kameň, ktorý dokola točil osol. a potopili ho do morských hlbín.
7 Beda svetu pre pohoršenie. Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza.
8 Ak ťa zvádza tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba. Lepšie ti bude, ak vojdeš do života okyptený alebo chromý, než aby si mal obidve ruky alebo obidve nohy, a hodili by ťa do večného ohňa.
9 A ak ťa zvádza tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba. Lepšie ti bude, keď vojdeš do života s jedným okom ako s dvoma očami, a hodili by ťa do ohnivého pekla.
10 Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach[*] Var.: + v. 11 Lebo Syn človeka prišiel spasiť to, čo zahynulo..
O stratenej ovci
12 Čo si myslíte: Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila?
13 A ak sa mu ju podarí nájsť, amen, hovorím vám, že sa bude z nej viac radovať ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili!
14 Takisto nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.
Správanie v cirkvi
15 Keby sa prehrešil tvoj brat[*] Var.: + proti tebe., choď za ním a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.
16 Ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá výpoveď bola založená na svedectve dvoch alebo troch svedkov.
17 Ak by ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi. Ak by neposlúchol ani cirkev, nech ti je ako pohan alebo mýtnik.
18 Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.
19 Amen, opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.
20 Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.
Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi
21 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?
22 Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem[*] Prekl.: sedemdesiatsedem ráz..
23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi[*] Gr. človeku kráľovi., ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami.
24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov[*] Gr. talanton; mal hodnotu asi 12-tisíc denárov..
25 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť.
26 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil[*] Var.: + pane.: Pozhovej mi a všetko ti vrátim.
27 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil.
28 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov[*] Denár bola denná mzda roľníka.. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen!
29 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti.
30 Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu.
31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
32 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil.
33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?
34 Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu.
35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.
Príslovia
26 24 Kto nenávidí, pretvaruje sa perami,
no vo svojom vnútri prechováva lesť.
25 Keď hovorí prívetivým hlasom, never mu,
veď v jeho srdci je sedmoraká ohavnosť,
26 a hoci nenávisť podvodne zakryje,
v zhromaždení sa zjaví jeho zloba.