Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 9. 9. 2026
Jób
Tretia reč Jóba
9 1 Nato Jób odpovedal takto:
2 Pravdaže, viem, že je to tak,
veď ako môže byť smrteľník spravodlivý pred Bohom?
3 Ak sa mu zachce viesť s ním spor,
z tisíc otázok mu neodpovie ani na jednu.
4 On je múdry v srdci, odvážny a silný.
Kto sa mu vzoprel a ostal celý?
5 Prenáša hory,
ony však nevedia, že to ich vo svojom hneve prevrátil,
6 otriasa zemou, až sa pohne z miesta,
chvejú sa jej stĺpy,
7 prikazuje slnku, takže nevychádza,
a hviezdy uzatvára pod pečať.
8 On sám rozprestiera nebesia
a kráča na morských vlnách,
9 je tvorcom Veľkého voza aj Orióna,
Plejád aj súhvezdí juhu.
10 On koná také veľkolepé veci a nespočetné obdivuhodné skutky,
že sa nedajú preskúmať.
11 Tu prejde popri mne, ale ho nevidím,
minie ma, ale ho nevnímam.
12 Keď on niečo uchytí, kto mu v tom zabráni?
Kto mu povie: Čo to robíš!?
13 Boh neodvráti svoj hnev.
Pred ním sa zhrbili aj pomáhači Rahaba[*] Rahab — mýtická obluda alebo symbol Egypta.,
14 ako by som mu teda ja mohol odvrávať?
Ako by som pred ním vyberal slová?
15 Ani keby som bol spravodlivý, neodpovedal by som,
len by som svojho Sudcu prosil o milosť.
16 Keby som zavolal a on by aj odpovedal,
neverím, že počúval môj hlas.
17 Ten, ktorý ma búrkou mrzačí
a bezdôvodne množí moje rany,
18 vydýchnuť mi nedá,
len horkými kúskami ma sýti.
19 Pokiaľ ide o silu, tak on je nezdolný,
ak ide o súd, kto ho tam predvolá?
20 Hoci by som aj bol spravodlivý, moje vlastné ústa ma vyhlásia za vinného,
aj keď som bezúhonný, ony to prekrútia.
21 Som bezúhonný!
O dušu mi nejde!
Život sa mi protiví.
22 Je mi to jedno. Preto som povedal:
On aj bezúhonnému, aj bezbožnému chystá koniec.
23 Keď bič niekoho v okamihu usmrtí,
on sa z pokušenia nevinných len vysmieva.
24 Krajina je vydaná do moci bezbožného,
no on oči sudcom zakrýva.
Ak nie on, tak kto teda?
25 Moje dni sú rýchlejšie ako bežec,
ušli a nič dobré nevideli.
26 Prebehli ako člny z tŕstia,
ako keď sa orol vrhne na korisť.
27 Ak si poviem: Kiež zabudnem na svoje ponosy,
vyhladím si tvár a usmejem sa,
28 mám strach zo všetkých svojich útrap,
lebo viem, že ma nenecháš bez trestu.
29 Ja budem uznaný vinným,
načo mi je táto márna námaha?
30 Keby som sa umyl aj snehovo čistou vodou
a ruky si očistil v lúhu,
31 aj tak ma potopíš v jame,
že sa mi zhnusia aj vlastné šaty.
32 Ja predsa nie som mu roveň, aby som sa mohol ozvať:
Poďme spolu na súd!
33 Niet toho, kto by medzi nami rozhodol,
kto by na oboch svoju ruku položil.
34 Nech odvráti odo mňa svoju palicu,
nech ma nedesí jeho hrôza,
35 potom prehovorím a nebudem sa ho báť,
lebo môj prípad je iný.
10 1 Z tej duše sa mi zhnusil život,
vypustím zo seba svoju sťažnosť,
z horkej duše prehovorím.
2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma!
Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor!
3 Je to podľa teba dobré, že utláčaš
a opovrhuješ dielom svojich dlaní,
a že radu bezbožných svetlom zalievaš?
4 Máš azda oči človeka
a zrak smrteľníka?
5 Či sú tvoje dni ako dni človeka
a tvoje roky ako dni muža,
6 že sa usiluješ nájsť u mňa previnenie
a pátraš po mojom hriechu?
7 Hoci aj vieš, že nie som vinný
a niet nikoho, čo by ma vytrhol z tvojej ruky?
8 Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali,
a teraz ma pohltíš?
9 Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinu
a vraciaš ma do prachu.
10 Či si ma nezlial ako mlieko
a nenechal zraziť sa ako syr?
11 Priodel si ma mäsom a kožou,
z kostí a šliach si ma utkal.
12 Dal si mi život, milosť
a tvoja starostlivosť strážila môjho ducha.
13 Tieto veci si ukrýval v srdci,
viem, že toto si mal v úmysle,
14 že ak hreším, spozoruješ to
a nenecháš ma bez trestu.
15 Keď som sa previnil, beda mi!
Keby som aj konal spravodlivo,
ani tak nemôžem pozdvihnúť hlavu,
lebo som sýty ponižovania.
Len sa pozri na tú moju biedu!
16 Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako lev
a obratom ma prekvapíš.
17 Staviaš nových svedkov a znásobuješ svoj hnev proti mne.
Neustále útoky a vojna sú mojím údelom.
18 Tak prečo si ma vyviedol z lona matky?
Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo.
19 Bol by som, ako keby ma nikdy nebolo,
prevezený z maternice rovno do hrobu.
20 Nie je vari poskromne mojich dní?
Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem,
21 kým pôjdem a nevrátim sa
do ríše tmy a tieňov smrti,
22 do ríše takej tmy, ako je čerň šera smrti,
ríše bez poriadku, kde je žiara svetla ako temno tmy.
Prvá reč Cófara
11 1 Nato Cófar z Naamy odpovedal takto:
2 Ostane vari také množstvo slov bez odpovede!?
Azda sa ten, čo má plno rečí, obháji?
3 Či tvoje bľabotanie umlčí mužov?
Budeš sa posmievať, a nikto ťa nezahriakne?
4 Veď si povedal: Moje učenie je rýdze
a v tvojich očiach som čistý.
5 Kiežby Boh prehovoril,
otvoril proti tebe ústa
6 a porozprával ti tajomstvá múdrosti,
lebo sú priveľmi zložité, aby si to pochopil.
Vedz teda, že Boh ti odpúšťa viac, ako sa previníš.
7 Preskúmaš azda Boha
a či bez zvyšku vystihneš dokonalosť Všemohúceho?
8 Je vyššia ako nebesia. Čo teda chceš robiť?
Je hlbšia ako podsvetie. Čo teda môžeš vedieť?
9 Jej miera je dlhšia ako zem
a širšia sťa more.
10 Ak sa priženie, dá ťa uväzniť
a zvolá súd, kto mu v tom zabráni?
11 Veď on vie, kto sú ničomníci,
a keď vidí neprávosť, vari jej nevenuje pozornosť?
12 Tupec môže tak nadobudnúť ostrovtip,
ako sa divému oslovi môže narodiť človek.
13 Ak pripravíš svoje srdce
a k nemu vystrieš svoje dlane,
14 ak vzdiališ neprávosť od svojej ruky
a v tvojom stane nebude prebývať bezprávie,
15 potom pozdvihneš svoju nepoškvrnenú tvár,
budeš pevným odliatkom z bronzu a nebudeš sa báť.
16 Zabudneš totiž na trápenie,
spomenieš si naň ako na vodu, ktorá odtiekla.
17 Nad poludnie bude život jasnejší,
temnota bude ako ráno.
18 Potom budeš dúfať, lebo je nádej,
rozhliadneš sa a uložíš sa v bezpečí.
19 Natiahneš sa a nikto ťa nebude znepokojovať
a mnohí si ťa budú chcieť získať.
20 Bezbožní však stratia zrak,
ich útočisko padne
a ich nádejou je, že vydýchnu dušu.
Evanjelium podľa Lukáša
Úvod
1 1 Hoci sa už viacerí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali,
2 ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova,
3 predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a sústavne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil,
4 aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili.
Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa
5 Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.
6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení.
7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku.
8 Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy,
9 podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo.
10 Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu.
11 Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára.
12 Pri pohľade naň sa Zachariáš preľakol a zmocnila sa ho hrôza.
13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.
14 Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia.
15 Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone.
16 Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu.
17 On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a pripravil tak Pánovi dokonalý ľud.
18 Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.
19 Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť.
20 Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase.
21 Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme.
22 Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; dával im len znamenia a zostal nemý.
23 Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov.
24 Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala. A skrývala to päť mesiacov. Hovorila:
25 Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.
Príslovia
30 21 Pred tromi vecami sa chveje zem,
vlastne štyri uniesť nemôže:
22 sluhu, čo kraľuje,
hlupáka, čo pažravo hltá chlieb,
23 nehanebnicu, čo sa vydáva,
a slúžku, čo zaberie miesto svojej panej.