Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 6. 9. 2026
Jób
Prológ
Zbožnosť a blahobyt Jóba
1 1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to dokonalý, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.
2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3 Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu.
4 Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili.
5 Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli. Jób to takto robieval ustavične.
Prvá skúška Jóba
6 Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan.
7 Hospodin sa opýtal satana: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal: Z potuliek a prechádzok po zemi.
8 Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.
9 Satan odpovedal Hospodinovi: Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha?
10 Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho majetok sa rozrástol po celej krajine.
11 Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?
12 Hospodin odvetil satanovi: Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu. Vtedy satan odišiel spred Hospodina.
13 Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14 prišiel k Jóbovi posol a hlási: Voly orali a osly sa pásli popri nich,
15 keď zaútočili Sabeji a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
16 Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
17 Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Chaldeji vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
18 Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19 keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa
21 a povedal:
Nahý som vyšiel zo života matky
a nahý sa ta vrátim.
Hospodin dal a Hospodin vzal,
nech je požehnané meno Hospodina.
22 Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.
Druhá skúška Jóba
2 1 Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan[*] Satan označuje v hebr. odporcu, žalobcu., aby sa ukázal Hospodinovi.
2 Hospodin sa pýta satana: Odkiaľ prichádzaš? Satan hovorí: Z potuliek a prechádzok po zemi.
3 Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol taký dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Ešte stále sa drží svojej dokonalosti, hoci si ma proti nemu nahovoril, aby som ho bez príčiny ničil.
4 Satan odpovedal Hospodinovi: Kožu za kožu a všetko, čo človek má, dá za svoj život.
5 Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho samého, jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!?
6 Hospodin odpovedal satanovi: Nech je teda v tvojich rukách, len ušetri jeho život.
7 Potom satan odišiel spred Hospodina a ranil Jóba boľavými vredmi od hlavy po päty.
8 Vzal si teda črep, aby sa ním škrabal, a pritom sedel v popole.
9 Manželka mu povedala: Čo sa ešte stále pridŕžaš svojej dokonalosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!
10 Jób jej odpovedal: Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie? Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil.
Traja priatelia u Jóba
11 Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, každý z nich sa vydal na cestu. Elífaz z Témanu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy sa stretli, aby mu išli prejaviť sústrasť a potešili ho.
12 Keď ho zazreli z diaľky, ani ho nespoznali. Vtedy nahlas zaplakali, všetci si roztrhli šaty a vyhadzovali prach, aby im padal na hlavu.
13 Nato si sadli k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.
List Filipanom
Výzva na poslušnosť a čistotu
2 12 Preto, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, a to nielen v mojej prítomnosti, ale ešte väčšmi teraz, v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse.
13 Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči.
14 Všetko robte bez reptania a pochybovania,
15 aby ste boli bezúhonní a nevinní, Božie deti bez poškvrny uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Uprostred neho žiarte ako hviezdy, ktoré osvecujú svet.
16 Držte sa slova života, aby mi v Kristov deň bolo na chválu, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne.
17 Ale aj keby som mal vyliať svoju krv na obetu a bohoslužbu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými.
18 Aj vy sa radujte a radujte sa so mnou!
Timotej a Epafrodit
19 Mám však nádej v Pánovi Ježišovi, že čoskoro k vám pošlem Timoteja, aby som sa aj ja potešil správou o vás.
20 Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral.
21 Všetci totiž hľadajú iba svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.
22 Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď so mnou ako syn s otcom slúžil evanjeliu.
23 A tak dúfam, že ho budem môcť poslať k vám, len čo uvidím, čo bude so mnou.
24 Ba pevne dúfam v Pánovi, že čoskoro prídem aj ja.
25 Pokladal som však za potrebné poslať k vám Epafrodita, svojho brata, spolupracovníka a spolubojovníka, ktorého ste vyslali, aby mi poslúžil v mojej núdzi.
26 Veď už túžil po všetkých vás a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli o tom, že ochorel.
27 A naozaj bol na smrť chorý, Boh sa však nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok nad zármutok.
28 Preto som ho čo najskôr poslal, aby ste sa opäť potešili, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku.
29 Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a vážte si takých ľudí.
30 Lebo on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti: aj svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil, čo chýbalo vašej službe voči mne.
Príslovia
Agurove príslovia
30 1 Slová Agura[*] Meno mudrca možno sábsko-minijského pôvodu., Jakeho syna.
Výrok tohto muža vynesený Itíelovi, Itíelovi a Ukalovi[*] Niektoré preklady chápu mená ako zvolania: Som unavený, Bože; som unavený, Bože, a som na konci..
2 Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný
a nemám ľudský rozum,
3 nenaučil som sa múdrosti
a nemám ani poznanie o Najsvätejšom.
4 Kto vystúpil do neba a odtiaľ zostúpil?
Kto do svojej hrsti vietor nazbieral?
Kto zabalil vodu do plášťa?
Ktože vytýčil všetky končiny zeme?
Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? Isto to vieš!
5 Každá Božia reč je preverená,
je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú.
6 Nepridávaj nič k jeho slovám,
aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva.
7 O dve veci ťa prosím,
neodopri mi ich prv, než zomriem:
8 Vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo!
Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo,
udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem,
9 aby som sa nepresýtil, nezaprel ťa
a nepovedal: Kto je Hospodin?
Aby som neschudobnel a nekradol
a nezneuctil tak meno svojho Boha.
10 Neohováraj sluhu pred jeho pánom,
aby ťa nepreklial, aby si ty neniesol trest.
11 Je pokolenie, čo preklína svojho otca
a svoju matku nežehná;
12 pokolenie, čo sa pokladá za čisté
a pritom nie je obmyté od špiny;
13 pokolenie — ako len povýšene hľadí
a namyslene žmurká viečkami!
14 Je pokolenie, čo má zuby ako meče
a čeľuste sťa nože,
aby pohltilo ponížených zo zeme
a biednych spomedzi ľudí.