Čítania na deň: 5. 9. 2026
Kniha múdrosti
Egyptské rany a záchrana Izraelitov
16 1 Preto ich zaslúžene postihol trest podobnými ranami
a sužovalo ich množstvom netvorov.
2 V protiklade k takému trestu si urobil dobre svojmu ľudu,
keď si na jeho vrúcnu prosbu pripravil nezvyčajný pokrm, jedlo z prepelíc,
3 zatiaľ čo pokrmu žiadostiví pre odporný vzhľad zvierat,
čo si na nich poslal, stratili aj potrebnú chuť do jedla.
Tí však, čo krátko trpeli núdzu,
dostali nezvyčajnú pochúťku.
4 Na tých, ako utláčateľov, mala totiž prísť neodvratná núdza,
ale týmto sa malo ukázať, ako sú ich nepriatelia sužovaní.
5 Aj keď na nich doľahla hrozná zúrivosť šeliem
a hynuli po uštipnutí zákernými hadmi,
tvoj hnev netrval až do konca.
6 Na výstrahu boli iba na krátky čas vystavení strachu,
pretože dostali symbol záchrany, ktorý im pripomínal prikázanie tvojho zákona.
7 Kto sa totiž obrátil k nemu[*] K symbolu hada (pozri Nm 21,8)., bol zachránený nie tým, čo videl,
ale zachránil si ho ty, Spasiteľ všetkých.
8 A tým si presvedčil našich nepriateľov,
že ty si ten, čo vyslobodzuje z každého nešťastia.
9 Veď tých kynožili kobylky a muchy, keď ich doštípali,
nenašiel sa liek na záchranu ich života,
lebo si zaslúžili, aby boli potrestaní takou háveďou.
10 Nad tvojimi synmi však nezvíťazili ani zuby drakov striekajúce jed,
lebo im prišlo na pomoc tvoje milosrdenstvo a uzdravilo ich.
11 Boli totiž ostňom bodnutí, aby pamätali na tvoje slová,
a rýchlo boli zachránení;
to preto, aby na tvoje slová celkom nezabudli
a neboli odlúčení od tvojho dobrodenia.
12 Neuzdravili ich teda zeliny ani obklady,
ale tvoje slovo, Pane, ktoré uzdravuje všetkých.
13 Veď ty máš moc nad životom i smrťou,
vovádzaš do brán podsvetia aj z nich vyvádzaš.
14 Človek svojou zlobou síce môže zabiť,
no nemôže vrátiť späť ducha, ktorý odišiel,
ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá.
Krupobitie a manna
15 Ujsť pred tvojou rukou je nemožné.
16 Bezbožníci, ktorí ťa odmietali poznať,
boli bičovaní tvojím mocným ramenom,
prenasledovaní nezvyčajnými dažďami, krupobitím, neúprosnými lejakmi
a stravovaní ohňom.
17 A čo bolo celkom neuveriteľné:
vo vode, ktorá všetko hasí,
zúril oheň ešte silnejšie;
príroda totiž bojuje na strane spravodlivých.
18 Veď občas sa plameň zmiernil,
aby nespálil zvieratá poslané na bezbožných,
a aby videli a spoznali, že ich stíha Boží súd;
19 inokedy zasa plameň i uprostred vôd pálil viac ako oheň,
aby zničil plody nespravodlivej krajiny.
20 Naproti tomu si svoj ľud sýtil pokrmom anjelov
a z neba si im poskytoval hotový chlieb bez ich práce,
ktorý oplýval všetkými pôžitkami a uspokojil každú chuť.
21 Veď tento dar, ktorý si predložil,
jasne ukázal tvoju nežnosť voči tvojim deťom,
keď vychádzal v ústrety túžbe toho, kto si ho bral,
a premieňal sa na to, čo kto chcel.
22 Sneh i srieň však odolávali páľave[*] Sneh a srieň odolali páľave a neroztopili sa podľa Ex 16,14. a netopili sa,
aby poznali, že oheň, ktorý planie v krupobití[*] Pozri Ex 9,24—25.
a prebleskuje v lejakoch, ničí iba plody nepriateľov.
23 A ten istý oheň na druhej strane zabudol i na vlastnú moc,
aby spravodliví dostali pokrm.
24 Veď stvorená príroda slúžiaca tebe, čo si ju utvoril,
stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých
a správa sa mierne, aby robila dobre tým, čo sa spoliehajú na teba.
25 Preto sa aj vtedy prispôsobila vo všetkom
a slúžila tvojej štedrosti, ktorá všetko živí
podľa potreby prosiacich,
26 aby sa tvoji synovia, ktorých si si,
Pane, zamiloval, naučili,
že človeka neživia rozličné druhy plodov,
ale tvoje slovo zachováva tých, čo ti dôverujú.
27 Totiž to, čo oheň nezničil,
hneď sa topilo, len čo sa zohrialo prvými lúčmi slnka,
28 aby bolo známe, že ti treba ďakovať už pred východom slnka
a obracať sa na teba, len čo svitnú zore.
29 Veď nádej nevďačníka sa roztopí sťa zimná inovať
a odtečie ako neužitočná voda.
Tma a ohnivý stĺp
17 1 Veľké a nepreskúmateľné sú tvoje súdy,
preto zblúdili nevychované duše.
2 Bezbožníci sa nazdávali, že môžu držať v porobe svätý národ,
ale ako väzni tmy a rabi dlhej noci
ležali zavretí vo vlastnom dome ďaleko od večnej Prozreteľnosti.
3 Mysleli si, že sú skrytí aj so svojimi tajnými hriechmi
pod temnou prikrývkou zabudnutia;
boli však rozohnaní, lebo sa ich zmocnila veľká hrôza
a desili ich príšerné vidiny.
4 Ani najtajnejší úkryt, čo ich prichýlil, ich neochránil pred strachom,
keď na nich zovšadiaľ doliehali hrôzostrašné zvuky
a zjavovali sa im ponuré obludy s chmúrnymi tvárami.
5 Nijaký oheň nemal dosť sily, aby priniesol svetlo,
ani žiariace plamene hviezd
nevládali zjasniť tú hrôzyplnú noc.
6 Ukazoval sa im len oheň, čo vzbĺkal sám od seba, plný hrôzy.
Keďže ich vyľakal tento celkom nevídaný výjav,
znásoboval sa ich pocit strachu z toho, čo videli.
7 Na posmech vyšlo majstrovstvo kúzelníkov
a ponižujúco bolo vyvrátené ich chvastanie sa vedou.
8 Tých, čo sľubovali, že chorú dušu zbavia strachu a zmätku,
zmocnila sa smiešna úzkosť.
9 Hoci ich nevyľakalo nič hrozné,
hmýriaca háveď a sipenie hadov ich tak vyľakali,
že hynuli od strachu
a zdráhali sa pozrieť i do vzduchu[*] Je to temnota plná tajomstiev a vidín (vv. 3—4)., pred ktorým sa nedalo uniknúť.
10 Neresť, keď ju odsúdi jej vlastné svedectvo, je zbabelá.
Pod tlakom zlého svedomia vždy predpokladá to horšie.
11 Strach totiž neznamená nič iné,
než vzdať sa pomoci zdravého rozumu.
12 Čím menej čaká človek pomoc zo svojho vnútra,
tým väčšmi si uvedomuje, že nepozná
príčinu spôsobujúcu súženie.
13 Tí, čo v tej naozaj neznesiteľnej noci,
ktorá prišla z najhlbších kútov neznesiteľných pekiel,
spali rovnako neznesiteľným spánkom,
14 boli prenasledovaní obludnými prízrakmi
alebo ochromení ochabnutím duše,
lebo sa ich zmocnil náhly a nečakaný strach.
15 A tak každý tam, kde práve padol,
zostal akoby strážený, zavretý vo väzení bez mreží.
16 Či to bol roľník alebo pastier,
alebo v samote ťažko pracujúci robotník
zaskočený tmou, musel znášať nevyhnutný osud,
lebo všetci boli spútaní jednou reťazou tmy.
17 Či to bol len ševeliaci vietor
alebo ľubozvučný spev vtákov v hustých konároch,
či hukot mocne sa valiacej vody,
alebo rachot prudko sa rútiacich skál,
18 či beh splašených zvierat, ktoré oni nevideli,
alebo rev ručiacich krvilačných šeliem,
či ozvena, ktorá sa vracala od horských priepastí
— to všetko ich ochromovalo a ľakalo.
19 Celý svet žiaril jagajúcim sa svetlom
a nehatene sa venoval svojim prácam,
20 iba nad nimi sa rozprestierala ťaživá noc,
obraz temnôt, ktoré ich raz mali pohltiť,
ale viac než tma, boli si na ťarchu oni sami.
18 1 Tvoji svätí mali však najjasnejšie svetlo.
Egypťania síce počuli ich hlas, ale nevideli nikoho,
a pretože netrpeli ako oni, nazývali ich šťastnými.
2 Boli vďační, že im neubližujú tí, ktorých oni utláčali,
a prosili o odpustenie.
3 Miesto tmy si svojim poskytol ohnivý stĺp,
aby im bol vodcom na cestách neznámym krajom
a slnkom, ktoré ich nepálilo pri ich slávnom putovaní.
4 Tamtí si totiž zaslúžili, aby boli zbavení svetla a uväznení v tme,
pretože zadržiavali pod dozorom tvojich synov,
cez ktorých mal svet dostať nehynúce svetlo zákona.
Smrť egyptských prvorodených
5 Keď sa uzniesli, že pozabíjajú novorodencov svätých,
z ktorých jedno dieťa bolo odložené a zachránené,
za trest si im odňal mnoho detí
a spoločne si ich zahubil prívalom vôd[*] Aj tu ako pri temnote bol trest vymeraný podľa zásady odplaty. To, čo chceli spôsobiť Izraelitom, postihlo ich..
6 Tú noc si našim otcom vopred oznámil,
aby bezpečne vedeli, akým prísažným sľubom uverili, a aby boli dobrej mysle.
7 Tvoj ľud očakával
záchranu spravodlivých a záhubu nepriateľov.
8 Tým si vlastne trestal protivníkov,
tým si oslávil nás, keď si nás povolal.
9 Zbožné deti dobrých predkov totiž tajne prinášali baránka na obetu
a jednomyseľne sa zaviazali poslúchať Boží zákon,
že svätí budú mať rovnako účasť
na dobrodeniach i na nebezpečenstvách,
a už vtedy začali spievať chválospevy otcov.
10 Ako odpoveď zaznel neladný krik nepriateľov
a rozliehal sa nárek nad oplákavanými deťmi.
11 Rovnaký spravodlivý trest stihol otroka i pána
a jednoduchý človek trpel rovnako ako kráľ.
12 Všetci spoločne mali nespočetných mŕtvych,
ktorí zomreli rovnakou smrťou.
Živí nestačili ani len pochovávať,
keď jednou ranou vymrel výkvet ich potomstva.
13 Tí, čo pre činy čarodejníkov nechceli ničomu veriť,
napokon pri smrti prvorodených vyznali,
že tento ľud je Božím synom.
14 Keď bolo všetko ponorené do hlbokého ticha
a noc vo svojom behu prišla do polovice,
15 tvoje všemocné slovo z nebies sa znieslo
z kráľovského trónu ako tvrdý bojovník
doprostred krajiny odsúdenej na záhubu;
nieslo tvoj neodvolateľný rozkaz ako ostrý meč.
16 Keď sa zastavilo, všade rozsievalo smrť,
dotýkalo sa nebies, aj keď stálo na zemi.
17 Vtedy ich odrazu vystrašili vidiny v hrozných snoch
a prepadli ich nečakané úzkosti.
18 Polomŕtvi padali: jedni tu, druhí tam;
a pritom vypovedali, prečo umierajú.
19 Nepokojné sny im to totiž dali vopred vedieť,
aby nezahynuli, nevediac, prečo vlastne tak hrozne trpia.
20 Smrť zakúsili aj spravodliví
a skaza postihla mnohých na púšti,
ale hnev netrval dlho.
21 Rýchlo totiž vystúpil bezúhonný muž a pustil sa za nich do boja,
ako výzbroj svojej služby niesol
modlitbu a kadidlovú obetu zmierenia[*] Ide o Árona ako prosebníka (Nm 17,9—15)..
Postavil sa zoči-voči hnevu a urobil koniec tej rane
a tak ukázal, že je tvojím služobníkom.
22 Roztrpčenie nepremohol telesnou silou
ani účinnosťou zbraní,
ale trestajúceho odzbrojil slovom,
keď pripomenul zmluvy a prísahy dané otcom.
23 Keď totiž mŕtvi húfne padali jeden na druhého,
stojaci uprostred zastavil hnev
a zamedzil mu prístup k živým.
24 Celý vesmír bol totiž na jeho rúchu, ktoré mu siahalo až po nohy,
slávne mená otcov boli vyryté v štyroch radoch drahokamov
a tvoj majestát na diadéme jeho hlavy.
25 Pred týmto ničiteľ ustúpil a zľakol sa;
veď stačilo, že zakúsili hnev.
Prechod cez more
19 1 Na bezbožných však dopadal neľútostný hnev až do konca,
lebo Boh vopred poznal ich budúcnosť:
2 vedel, že aj keď im dovolia odísť,
ba horlivo ich budú posielať preč,
oľutujú to a budú ich prenasledovať.
3 Keď ešte vykonávali smútočné obrady
a plakali nad hrobmi mŕtvych,
už vtedy začali spriadať iné, nerozumné plány
a ako utečencov prenasledovali tých,
ktorých predtým s naliehaním vypudili.
4 Zaslúžený osud ich totiž hnal do tejto krajnosti
a spôsobil, že zabudli na to, čo sa stalo,
aby doplnili zvyšok trestu, ktorý ešte zostal po ich pohromách.
5 Kým sa tvoj ľud odvážil na neuveriteľný prechod,
oni pritom našli neobvyklú smrť.
6 Veď celé tvorstvo bolo vo svojej podstate znova pretvorené,
aby slúžilo tvojim príkazom,
aby tvoje deti boli zachované bez úhony.
7 Oblak zatieňoval tábor
a tam, kde predtým bola voda, ukázalo sa suché dno zeme.
Z Červeného mora sa vynorila cesta bez prekážky
a kde predtým zúrilo vlnobitie, zazelenela sa rovina.
8 Prešiel ňou celý národ, tí, ktorých chránila tvoja ruka,
a videli úžasné zázraky.
9 Pásli sa ako kone,
poskakovali ako jahňatá
a spevom chválili teba, Pane, čo si ich vyslobodil.
10 Rozpomínali sa na to, čo zažili v cudzine,
ako zem nerodila zvieratá, ale miesto toho zo seba vydávala iba komáre
a rieka miesto vodných živočíchov vypľúvala iba množstvo žiab.
11 Neskôr však videli aj nový druh vtákov,
keď zatúžili po chutných jedlách.
12 Na utíšenie ich hladu totiž z mora vyleteli prepelice.
13 No tresty, ktoré doľahli na hriešnikov,
neprišli bez výstrahy v silnom hromobití;
spravodlivo trpeli pre vlastnú zlobu,
veď prechovávali ukrutnú nenávisť voči cudzincom.
14 Jedni kedysi neprijali neznámych hostí, čo k nim prišli[*] Narážka na Sodomčanov, pozri Gn 19,1—11.,
tí druhí z hostí, svojich dobrodincov, urobili otrokov.
15 A nielen to — na súde to bude započítané —,
tí prví prijali cudzincov nepriateľsky hneď na začiatku,
16 tí druhí ich však vítali so slávou
ako takých, ktorí majú rovnaké práva[*] Súčasné postavenie svojho ľudu v Egypte autor preniesol do dávnej minulosti.,
no potom ich sužovali úmornými robotami.
17 Ranení boli slepotou podobne
ako tí pri dverách spravodlivého[*] Ide o Lóta.,
keď boli zahalení hustou tmou
a každý musel hľadať cestu k svojim dverám.
Nový súlad živlov
18 Živly sa totiž premieňajú medzi sebou,
podobne ako tóny na harfe menia melódiu,
hoci si zachovávajú vždy rovnaký zvuk.
Je to dobre viditeľné z dôkladného pozorovania udalostí:
19 suchozemské živočíchy sa stali
vodnými a plávajúce sa prechádzali po zemi[*] Stáda Izraelitov prešli morom, no Egypťanov a ich kone zaplavilo more. Žaby predtým zasa zaplavili Egypt (v. 10)..
20 Oheň vo vode znásoboval svoju silu
a voda zabúdala na svoju schopnosť hasiť[*] Pozri Múd 16,17..
21 Naopak, plamene nestravovali telá krehkých živočíchov,
ktoré sa vôkol hmýrili,
ani neroztápali ľahko roztopiteľný nebeský pokrm podobný inovati.
Záverečný chválospev
22 Ty, Pane, si vo všetkom povzniesol a oslávil svoj ľud
a neopovrhol si ním, ba vždy a všade si stál pri ňom.
Žalmy
Spievajte Hospodinovi novú pieseň
98 1 Žalm.
Spievajte Hospodinovi novú pieseň,
lebo vykonal veci zázračné:
zvíťazil svojou pravicou,
svojím svätým ramenom.
2 Hospodin oznámil svoju spásu,
svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov.
3 Spomenul si na svoje milosrdenstvo,
na vernosť domu Izraela.
Všetky končiny zeme
uzreli spásu nášho Boha.
4 Plesaj Hospodinovi, celá zem!
Jasajte, tešte sa, spievajte,
5 spievajte Hospodinovi pri citare,
pri citare nech zaznie spev!
6 Za zvuku trúb a rohov
plesajte pred Hospodinom, Kráľom!
7 Nech hučí more i to, čo je v ňom,
svet i tí, čo na ňom bývajú!
8 Nech rieky zatlieskajú rukami
a s nimi nech aj vrchy plesajú
9 pred Hospodinom, lebo prichádza
súdiť zem.
On bude spravodlivo súdiť svet
a národy podľa práva.
List Filipanom
Výzva na vernosť a svornosť
1 27 Len žite tak, ako to zodpovedá Kristovmu evanjeliu, aby som — či už prídem a uvidím vás, či som vzdialený — počul o vás, že pevne stojíte v jednom duchu a svorne bojujete za vieru v evanjelium.
28 Protivníkom sa nedajte ničím zastrašiť! To bude znamením od Boha — im, že zahynú, ale vám, že budete spasení.
29 Veď vám sa dostala milosť pre Krista, aby ste v neho nielen verili, ale za neho aj trpeli.
30 Vediete predsa taký istý zápas, aký ste videli u mňa a teraz o ňom počúvate.
2 1 Ak teda jestvuje nejaké povzbudenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo Ducha, nejaký súcit a milosrdenstvo,
2 dovŕšte moju radosť: Zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ!
3 Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba
4 a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.
Kristus — príklad pokory
5 Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi:
6 On, hoci mal Božiu podobu,
svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec[*] Narážka na hriech prvých ľudí, ktorí si proti Božej vôli chceli zadovážiť rovnosť s ním.,
7 ale zriekol sa jej,
keď vzal na seba podobu služobníka
a stal sa jedným z ľudí,
8 ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť,
a to smrť na kríži.
9 Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno nad každé meno,
10 aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých,
čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí
11 a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca:
Ježiš Kristus je Pán.
Príslovia
29 26 Mnohí sa usilujú nakloniť si vladára,
ale iba Hospodin udeľuje právo človeku.
27 Spravodlivým sa protiví podlý človek
a bezbožníkovi sa sprotiví ten, čo ide priamou cestou.