Čítania na deň: 13. 8. 2026
Kniha Sirachovca
20 27 Múdry sa presadí svojimi slovami
a rozumný človek sa bude páčiť skutočným velikánom.
28 Kto obrába svoju roľu, vysoko si nakopí snopy,
a kto sa páči velikánom, získa odpustenie krivdy.
29 Hostenie a dary zaslepujú aj oči múdrych,
sú ako náhubok — zahatajú obvinenia.
30 Ak je múdrosť utajená a poklad ukrytý,
aký je úžitok z jedného i z druhého?
31 Viac je hoden človek, ktorý skrýva svoje bláznovstvo,
ako človek, ktorý skrýva svoju múdrosť.
Proti hriechom nespravodlivosti
21 1 Syn môj, zhrešil si? Ďalšie hriechy už nepridávaj
a modli za odpustenie predchádzajúcich.
2 Utekaj od hriechu ako od hada,
lebo ak sa k nemu priblížiš, uhryzne ťa;
jeho zuby sú zubami leva,
veď berú ľuďom život.
3 Každá neprávosť je ako dvojsečný meč,
po jeho rane niet uzdravenia.
4 Násilnoti a pýcha zničia bohatstvo:
tak spustne aj dom vystatovačného človeka.
5 Modlitba chudobného ide z úst až k ušiam Pána,
od ktorého prichádza veľmi rýchlo rozhodnutie.
6 Kto nenávidí pokarhanie, kráča v stope hriešnika,
ale kto má bázeň pred Pánom, obráti sa v srdci.
7 Zďaleka možno spoznať človeka, ktorý je obratný v reči,
ale iba rozumný zbadá, keď sa pomýli.
8 Kto buduje svoj dom za cudzie prostriedky,
je ako ten, čo zváža kamene na svoj hrob[*] Prekl. vo v. 8b: …na zimné obdobie..
9 Zoskupenie bezbožníkov je ako nahromadená kúdeľ
a plameň ohňa je ich koncom.
10 Cesta hriešnikov je vydláždená kameňmi,
ale na jej konci je priepasť podsvetia.
Múdry a blázon
11 Kto zachováva zákon, ovláda svoje myslenie
a jeho múdrosť vrcholí v bázni pred Pánom.
12 Kto nie je dôvtipný, nedá sa poučiť,
ale je i dôvtipnosť, ktorá znásobuje trpkosť.
13 Poznanie múdreho rastie ako rozvodnená rieka
a jeho rada je ako životodarný prameň.
14 Vnútro blázna je ako rozbitá nádoba,
neudrží nijaké poznanie.
15 Keď rozumný počuje múdre slovo,
pochváli ho a niečo k nemu pridá.
Keď ho počuje zhýralec, pohrdne ním,
zahodí ho za chrbát.
16 Reč blázna je ako bremeno pre pocestného,
ale na perách rozumného sa nachádza potešenie,
17 ústa zbožného budú vítané v zhromaždení,
o jeho slovách budú rozvažovať v srdci.
18 Bláznovi sa múdrosť javí ako zrúcaniny domu
a pre nerozumného je poznanie zhlukom slov bez súvislosti.
19 Výchova pre nevedomca je ako reťaze na nohách
a ako putá na pravej ruke.
20 Keď sa smeje blázon, smeje sa z plného hrdla,
ale rozhľadený muž sa len potichu pousmeje.
21 Pre rozumného je vzdelanie zlatou ozdobou,
je akoby náramkom na pravom ramene.
22 Noha blázna sa náhli do cudzieho domu,
ale skúsený človek sa správa zdržanlivo.
23 Nemúdry už od dvier nazerá do domu,
ale vychovaný muž ostane stáť vonku.
24 Nevychovanosťou je, keď človek načúva za dverami,
ale rozumného by to ťažilo ako veľká hanba.
25 Pery nerozumných pretriasajú veci, ktoré sa ich netýkajú,
ale rozumní prísne zvážia každé slovo.
26 Blázni myslia ústami,
ale reč múdrych vychádza z mysle.
27 Keď bezbožný preklína odporcu,
preklína sám seba.
28 Ten, čo ohovára, poškvrňuje svoju dušu
a okolie ho znenávidí.
Lenivec a hlupák
22 1 Lenivec sa podobá zašpinenému kameňu,
každý si odpľuje nad jeho odpornosťou.
2 Lenivec sa podobá kope hnoja
a každý, kto ho zodvihne, zatrasie rukou.
3 Pre otca je hanba mať nevychovaného syna,
ak je však taká dcéra, je to škoda-preškoda.
4 Rozvážna dcéra získa muža ako
dobré dedičstvo,
no nehanebnica je na zármutok tomu, čo ju splodil.
5 Drzá dcéra je hanbou pre otca i muža,
obaja ňou pohrdnú.
6 Poúčanie v nevhodnej chvíli je ako hudba v čase smútku,
ale palica a prísnosť sú v každom čase múdre.
7 Deti, ktoré vedú dobrý život a majú čo jesť[*] Vv. 7—8 sú iba v niektorých rkp.,
dávajú zabudnúť na nízky pôvod vlastných rodičov.
8 Deti, ktoré sa správajú pyšne, pohŕdavo a nevychovane,
poškvrňujú urodzenosť vlastnej rodiny.
9 Kto vyučuje blázna, zliepa črepy,
budí spiaceho z hlbokého spánku.
10 Kto vysvetľuje niečo bláznovi, vysvetľuje neprebudenému,
lebo ten sa po všetkom ešte spýta: O čo vlastne ide?
11 Nariekaj nad mŕtvym, lebo mu zhaslo svetlo,
nariekaj nad bláznom, lebo mu vyhasol rozum.
Neplač tak trpko nad mŕtvym, veď našiel odpočinutie,
zato život hlupáka je horší ako smrť.
12 Nad mŕtvym sa plače sedem dní,
ale nad bláznom a bezbožným denne po celý jeho život.
13 Nehovor veľa s nerozumným
a k nemúdremu ani nepristupuj:
Stráň sa ho, aby si nemal ťažkosti
a aby si sa nepoškvrnil, keď bude zo seba striasať špinu.
Vyhni sa mu a nájdeš upokojenie,
ani škodu neutrpíš pre jeho neuváženosti.
14 Čo ťaží viac ako olovo?
Má to jediné meno: Blázon.
15 Piesok, soľ i kus železa
sú ľahšie bremená ako nerozumný človek.
16 Pevne pospájané drevené trámy budovy
sa neuvoľnia ani pri zemetrasení:
rovnako srdce upevnené v zrelých úvahách
sa nepreľakne v rozhodujúcej chvíli.
17 Pevné srdce je vďaka rozumnému premýšľaniu
ako krásna hladká omietka na stene.
18 Ako ploty na výšine nevydržia nápor vetra,
tak ani srdce ustráchané bláznivými predstavami
nevydrží nijaký nával strachu.
Vernosť priateľa
19 Kto bodne do oka, vyvolá slzy,
kto bodne do srdca, odhalí jeho pocity.
20 Kto hodí kameňom do vtákov, rozoženie ich,
kto vyhreší priateľa, ruší priateľstvo.
21 Ak vytasíš meč na priateľa,
nestrácaj nádej, lebo ešte jestvuje cesta späť.
22 Ak si proti priateľovi otvoril ústa,
neboj sa, lebo ešte jestvuje zmierenie.
Ale pred potupovaním, pýchou, prezrádzaním tajomstiev
a pred zraňujúcou zákernosťou ujde každý priateľ.
23 Získaj si dôveru blížneho v jeho chudobe,
aby si spolu s ním mal hojnosť, keď sa mu bude dobre vodiť.
Vytrvaj pri ňom v čase súženia,
aby si mal spolu s ním podiel na jeho dedičstve.
24 Skôr ako vzbĺkne oheň, pec dymí a čmudí
skôr ako sa preleje krv, sypú sa nadávky.
25 Nebudem sa hanbiť, že chránim priateľa,
a neskryjem sa, keď sa s ním mám stretnúť.
26 Keby sa mi kvôli nemu prihodilo niečo zlé,
tak každý, kto to počuje, bude sa ho strániť.
Modlitba
27 Kto dá stráž pred moje ústa
a na moje pery pevnú pečať,
aby ma uchránili pred pádom
a môj jazyk ma nezničil?
23 1 Pane, Otec a Vládca môjho života,
nenechaj ma napospas ich svojvôli,
nepripusť, aby mi privodili pád.
2 Kto bude stáť s bičom nad mojimi myšlienkami
a s múdrym napomínaním nad mojím srdcom,
aby ma nešetrili za moje previnenia
a aby moje hriechy nezostali bez trestu?
3 Aby sa nezväčšovala moja nerozumnosť
a nehromadili sa moje hriechy,
aby som nepadol pred protivníkmi
a aby sa neradoval nado mnou môj nepriateľ.
4 Pán, Otec a Boh môjho života,
nedovoľ, aby moje oči hľadeli povýšenecky,
5 odvráť odo mňa žiadostivosť.
6 Nech sa ma nezmocní pôžitkárstvo a smilstvo,
nevydaj ma napospas nehanebným chúťkam.
Žalmy
78 36 Ústami ho však klamali,
jazykom mu luhali,
37 ani svojím srdcom neboli pri ňom,
nezostali verní jeho zmluve.
38 On však bol milosrdný,
odpúšťal vinu, nedopustil záhubu,
často odvracal svoj hnev,
neprejavil všetku svoju prchkosť.
39 Pamätal, že sú telo,
vietor, ktorý zaduje a nevracia sa.
40 Čo sa mu len navzpierali na púšti
a natrápili ho na pustatine!
41 Znova pokúšali Boha,
zarmucovali Svätého Izraela.
42 Nepripomínali si jeho mocnú ruku
ani deň vyslobodenia z útlaku,
43 keď dával svoje znamenia v Egypte,
keď konal divy na coánskom poli.
44 Ramená riek a toky premenil na krv,
aby sa nemohli napiť.
45 Poslal na nich hmyz, aby ich štípal,
žaby, aby im škodili.
46 Ich úrodu vydal napospas hmyzu
a plody ich námahy kobylkám.
47 Ich vinič zbil krupobitím
a sykomory ľadovcom.
48 Ich dobytok vydal krupobitiu
a ich stáda bleskom.
49 Poslal na nich páľavu svojho hnevu,
prudkého hnevu, prchkosti a súženia,
húf poslov záhuby.
50 Uvoľnil cestu svojmu hnevu,
ich duše neušetril pred smrťou,
ich život vydal napospas morovej nákaze.
51 V Egypte pozabíjal všetko prvorodené,
prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.
52 Svoj ľud však viedol ako ovce.
Púšťou ich sprevádzal ako stádo,
53 bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť,
no ich nepriateľov pohltilo more.
54 Priviedol ich k svojmu svätému územiu,
k vrchu, čo získala jeho pravica.
55 Vyhnal národy spred nich,
meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu
a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.
Evanjelium podľa Matúša
Vojaci sa vysmievajú Ježišovi
27 27 Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy[*] Praitorion z lat. praetorium. a zhromaždili okolo neho celú kohortu[*] Gr. speira = lat. cohors t. j. prápor so 600 mužmi alebo to mohli byť iba všetci Pilátovi vojaci..
28 Vyzliekli ho a obliekli do purpurového plášťa,
29 z tŕnia uplietli veniec a nasadili mu ho na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: Buď pozdravený, židovský kráľ!
30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.
31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli jeho rúcho. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali.
Ukrižovanie Ježiša
32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž.
33 Tak prišli na miesto zvané Golgota — to znamená Lebka[*] Gr. Lebečné miesto.,
34 a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť.
35 Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho[*] Var.: + aby sa naplnilo, čo povedal prorok: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili lós..
36 Potom si posadali a strážili ho.
37 Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: Toto je Ježiš, kráľ Židov.
38 Spolu s ním vtedy ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava a druhého zľava.
39 Tí, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, výsmešne potriasali hlavou
40 a hovorili: Ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža!
41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími:
42 Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho!
43 Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád! Veď povedal: Som Boží Syn!
44 Takisto ho potupovali aj zločinci, ktorí boli ukrižovaní s ním.
Príslovia
28 8 Kto rozmnožuje svoj majetok úrokmi a úžerou,
síce ho zhromažďuje, ale tomu, čo sa zmilúva nad núdznymi.
9 Ak si niekto zapcháva uši, aby nepočul zákon,
jeho modlitba je ohavnosťou.