Čítania na deň: 12. 10. 2026
Druhá kniha Makabejcov
Prezradenie chrámového pokladu
3 1 Obyvatelia svätého mesta žili v nerušenom pokoji a príkladne zachovávali zákony vďaka zbožnosti veľkňaza Oniáša a vďaka tomu, že nenávidel zlo.
2 V súlade s tým aj sami králi mali toto miesto v úcte a chrám preslávili veľmi vzácnymi darmi.
3 Tak sa zachoval aj Seleukos, kráľ Ázie, ktorý hradil z vlastných príjmov všetky výdavky potrebné na vykonávanie služieb.
4 No istý Šimon z Benjamínovho kmeňa, ustanovený za predstaveného chrámu, dostal sa do rozporu s veľkňazom vo veci trhového poriadku v meste.
5 Keď nemohol zvíťaziť nad Oniášom, vybral sa za Apollóniom, synom Tarsea, ktorý bol v tom čase hlavným správcom Koilesýrie a Fenície.
6 Hovoril mu o tom, že pokladnica v Jeruzaleme je plná nesmiernych hodnôt, takže množstvo darov sa nedá ani spočítať. Keďže nie sú určené na vykonávanie obiet, bolo by možné, aby pripadli pod kráľovu moc.
7 Keď sa Apollónios stretol s kráľom, oboznámil ho s prezradeným bohatstvom. Ten zaraz poveril Heliodora, správcu nad majetkami, a dal mu príkaz, aby zariadil vydanie spomenutého bohatstva.
8 Heliodoros sa hneď vydal na cestu pod zámienkou, že chce navštíviť mestá Koilesýrie a Fenície, ale v skutočnosti preto, aby splnil kráľovo poverenie.
9 Keď prišiel do Jeruzalema a keď ho veľkňaz mesta[*] Var.: veľkňaz i mesto. priateľsky prijal, predostrel, čo sa vyzradilo, a vysvetlil, po čo vlastne prišiel. Vyzvedal sa, či sa to zakladá na pravde.
10 Veľkňaz vysvetlil, že ide o peniaze, ktoré zložili vdovy a siroty,
11 že niečo patrí aj Tobiášovmu synovi Hyrkánovi, mužovi, ktorý bol veľmi vážený. Bolo to v rozpore s tým, čo hovoril bezbožný Šimon. Všetkého striebra je v skutočnosti štyristo talentov a zlata dvesto talentov.
12 Spáchalo by sa bezprávie, keby boli poškodení tí, čo sa spoľahli na posvätnosť toho miesta, na vznešenosť chrámu, ktorý je na celom svete v úcte a na jeho nedotknuteľnosť.
Heliodorov pokus vziať chrámový poklad
13 Heliodoros v súlade s kráľovskými rozkazmi, ktoré dostal, vyhlásil, že všetko sa musí odviesť do kráľovskej pokladnice.
14 Určil deň, keď vojde do chrámu, aby dozrel na vykonanie týchto nariadení. V meste z toho vzniklo nemalé pobúrenie.
15 Kňazi v kňazských rúchach vrhli sa na zem pred obetným oltárom a volali do nebies k tomu, ktorý dal ustanovenia o zbieraní cenností, aby ich neporušené ochránil pre tých, čo si ich uložili.
16 Kto videl výzor veľkňaza, tomu krvácalo srdce. Jeho tvár a jej zmenená farba naznačovali jeho bolestivý duševný zápas.
17 Zmocnila sa ho úzkosť a telo sa mu chvelo, takže tí, čo sa na neho pozerali, zreteľne poznali, že v srdci má veľký žiaľ.
18 Z domov húfne vychádzali ľudia na spoločné úpenlivé modlitby, lebo posvätné miesto malo byť znesvätené.
19 Ženy v kajúcich rúchach podviazaných pod prsami zaplnili ulice. Panny, ktoré inak boli zamknuté doma, zbehli sa jedny k bránam, iné na hradby a zasa iné pozerali cez okná.
20 Všetky však vystierali ruky k nebu a modlili sa kajúcne modlitby.
21 Bolo poľutovaniahodné, ako všetci bez rozdielu ležali dolu tvárou a ako veľkňaz v hlbokej úzkosti očakával, čo sa bude diať.
22 Ľudia úpenlivo prosili všemocného Pána, aby cennosti tých, ktorí si ich s dôverou uložili, uchránil neporušené a v bezpečí.
Heliodoros zasiahnutý Bohom
23 Ale Heliodoros sa rozhodol vykonať, čo mal prikázané.
24 Keď už bol so svojimi ozbrojencami pred pokladnicou, vládca duchov a všetkých mocností spôsobil veľké zjavenie. Všetkých, čo sa odvážili vojsť s ním, Božia moc postihla bezvládnosťou a strachom.
25 Ukázal sa im totiž hrôzostrašný kôň s jazdcom ozdobený nádherným postrojom. Cvalom sa hnal na Heliodora a prednými kopytami sa naňho oboril. Jazdcova zbroj žiarila zlatom.
26 Pred ním sa objavili ďalší dvaja silní nádherne oblečení urastení mladíci, krásni na pohľad. Postavili sa z oboch strán k Heliodorovi, neprestajne ho bičovali a zasypávali ho mnohými ranami.
27 Heliodoros klesol na zem a obklopila ho úplná temnota. Zobrali ho a položili na nosidlá.
28 Toho, ktorý vtrhol do spomenutej pokladnice s veľkým sprievodom a s celým zborom ozbrojencov, vynášali bezvládneho. Spoznali, že sa tam zjavne prejavila Božia moc.
29 Tak zásahom božskej moci onemel a ležal zbavený akejkoľvek nádeje na záchranu.
30 Vtedy prítomní dobrorečili Pánovi, ktorý nadmieru preslávil svoje miesto. Chrám krátko predtým naplnený strachom a nepokojom sa naplnil radosťou a plesaním, lebo sa zjavil všemocný Pán.
31 Niektorí z Heliodorovho sprievodu rýchlo prosili Oniáša, aby vzýval Najvyššieho, nech daruje život tomu, ktorý ležal a strácal dych.
32 Veľkňaz priniesol obetu za záchranu tohto muža, lebo sa obával, aby v kráľovi nevzniklo podozrenie, že Židia vykonali Heliodorovi čosi zlé.
33 No keď veľkňaz konal obetu zmierenia, Heliodorovi sa opäť ukázali tí istí mladíci oblečení do takých istých šiat. Pristúpili k nemu a povedali: Si zaviazaný veľkou vďakou veľkňazovi Oniášovi, lebo Pán ti kvôli nemu daroval život.
34 Pretože na teba dopadol bič z neba, rozhlasuj všetkým nesmiernu moc Boha.
Keď to povedali, zmizli.
35 Heliodoros priniesol Pánovi obetu a Bohu, ktorý mu vrátil život, sa zaviazal veľkými sľubmi. Rozlúčil sa s Oniášom a potom sa aj s vojskom vrátil ku kráľovi.
36 Všetkým vydal svedectvo o skutkoch najvyššieho Boha, ktoré videl na vlastné oči.
37 Keď sa kráľ vypytoval Heliodora, kto by bol vhodný, aby ho nanovo poslal do Jeruzalema, povedal:
38 Ak máš nejakého nepriateľa alebo odbojníka, pošli ho tam. Vráti sa ti zbičovaný, ak sa vôbec zachráni, pretože na tom mieste naozaj pôsobí nejaká božská moc.
39 Lebo ten, ktorý tam má svoj nebeský príbytok, stráži a ochraňuje to miesto. Tých, čo prídu, aby tam robili zle, bije a hubí.
40 Takto sa odohral príbeh Heliodora a záchrana pokladnice.
Šimon brojí proti Oniášovi
4 1 Spomenutý Šimon, ktorý prezradil poklad a zradil vlasť, obvinil Oniáša, že on napadol Heliodora a tým sa stal pôvodcom nešťastia.
2 Odvážil sa tvrdiť, že dobrodinec mesta, ochranca krajanov a horliteľ za zákon poburoval proti vláde.
3 Keď nepriateľstvo tak vzrástlo, že ktosi zo Šimonových prívržencov sa dopúšťal vrážd,
4 Oniáš vytušil nebezpečenstvo sporu. Menestheov syn Apollónios, miestodržiteľ Koilesýrie a Fenície, ešte stupňoval Šimonovu zlobu.
5 Oniáš sa vydal na cestu ku kráľovi, nie aby žaloval na spoluobčanov, ale v záujme všeobecného i súkromného dobra pre celý národ.
6 Videl, že bez kráľovho pričinenia nemožno docieliť vo verejných veciach pokoj a že Šimon neprestane so svojím šialenstvom.
Pohanské mravy v Jeruzaleme
7 Keď Seleukos opustil tento svet a kráľovstvo prevzal Antiochos, zvaný Epifanés, Oniášov brat Jasón sa pomocou úplatku usiloval získať hodnosť veľkňaza.
8 Pri stretnutí s kráľom mu sľúbil tristošesťdesiat talentov striebra a z nejakého iného zdroja ďalších osemdesiat talentov.
9 K tomu sľúbil vyplatiť ďalších stopäťdesiat, ak bude smieť z vlastnej moci zriadiť telocvičňu[*] Telocvičňa po gr. gymnasion, zo slova gymnos — nahý. Mladíci tu cvičili nahí. a ihrisko pre mládež a udeliť Jeruzalemčanom antiochijské občianske právo.
10 Kráľ s tým súhlasil. Keď Jasón získal moc, hneď viedol svojich krajanov k helenistickému spôsobu života.
11 Rušil kráľovské výsady, ktoré Židia dostali prostredníctvom Eupolemovho otca Jána, keď uzavreli s Rimanmi zmluvu o priateľstve a spojenectve; zrušil aj zákonné občianske práva a zavádzal nové protizákonné mravy.
12 Naschvál totiž vybudoval priamo pod pevnosťou telocvičňu a navádzal mládencov z najlepších rodín, aby nosili grécky klobúk petasos[*] Petasos bol symbol gr. božstva Hermesa; jeho nosenie vyjadrovalo príklon k pohanskej kultúre..
13 A tak zásluhou zvrátenosti bezbožného Jasóna, ktorý nebol skutočným veľkňazom, dospela helenizácia k vrcholu a šírili sa cudzie mravy.
14 Dokonca ani kňazi sa nestarali o službu pri oltári, ale pohŕdali chrámom, zanedbávali obety, a len čo boli vyhlásené preteky vo vrhu diskom, ponáhľali sa na športovisko, aby sa mohli zúčastniť na hrách, ktoré boli namierené proti Božiemu zákonu.
15 Pocty vlastnej domoviny nemali za nič, zato grécke vyznamenania pokladali za to najcennejšie.
16 Preto ich postihla ťažká pohroma. Veď tí, ktorých spôsoby sa usilovali napodobniť a ktorým sa chceli vo všetkom vyrovnať, stali sa im nepriateľmi a utláčateľmi.
17 Lebo nemožno brať na ľahkú váhu, ak sa človek bezbožne stavia proti Božím zákonom. Budúcnosť to vždy jasne ukáže.
18 Keď v Týre za prítomnosti kráľa prebiehali preteky, ktoré sa konali každý piaty rok,
19 poslal ten prekliaty Jasón divákov z jeruzalemských mužov, ktorí získali antiochijské občianske právo, aby priniesli tristo drachiem striebra ako obetu Herkulovi. Tí, čo peniaze priniesli, chápali, že sa to nepatrí a žiadali, aby sa nepoužili na obetu, ale na nejaký iný účel.
20 Odosielateľ síce určil tieto peniaze na obetu Herkulovi, ale vďaka poslom sa použili na vybavenie lodí.
21 Keď bol Menestheov syn Apollónios vyslaný do Egypta na slávnosť uvedenia kráľa Filométora na trón a Antiochos sa od neho dozvedel, že egyptský kráľ je proti jeho politickým zámerom, staral sa o vlastnú bezpečnosť. Preto prišiel do Joppy a odtiaľ išiel do Jeruzalema.
22 Jasón a mesto ho prijali s veľkou pompéznosťou; privítali ho s fakľami a hlasitými ováciami. Potom presunul vojsko do tábora vo Fenícii.
Menelaos veľkňazom
23 Po troch rokoch poslal Jasón ku kráľovi Menelaa, brata už spomenutého Šimona, aby mu odovzdal peniaze a aby doviedol do konca začaté rokovania o naliehavých záležitostiach.
24 Menelaos získal odporúčania pre kráľa, votrel sa lichotením do jeho priazne a tváril sa ako vplyvná osoba. Keď ponúkol o tristo talentov striebra viac ako Jasón, získal pre seba veľkňazský úrad.
25 Dostal kráľovskú listinu o ustanovení za veľkňaza a vrátil sa. Nemal žiadne predpoklady, čo by ho robilo hodným veľkňazského úradu. Naopak, ovládala ho vášeň krutého tyrana a zúrivosť dravého zvera.
26 A tak Jasóna, ktorý podvodom odstavil vlastného brata, odstavil zasa iný, takže ako utečenec musel ujsť do krajiny Amónčanov.
27 Menelaos sa zmocnil vlády, ale kráľovi sľúbené peniaze neposlal.
28 Veliteľ pevnosti Sóstratos ich od neho vymáhal, lebo jeho vecou bolo zabezpečiť vyberanie daní. Preto si ich oboch kráľ predvolal.
29 Menelaos ako zástupcu veľkňaza zanechal svojho brata Lysimacha, Sóstratos zasa veliteľa Cyperčanov Kratésa.
Zavraždenie Oniáša
30 Kým sa toto odohrávalo, obyvatelia Tarzu a Malu sa vzbúrili, lebo ich darovali kráľovej konkubíne Antiochide.
31 Kráľ sa ponáhľal urovnať túto záležitosť a ako svojho zástupcu nechal Andronika, jedného zo svojich hodnostárov.
32 Keďže Menelaos sa nazdal, že nastal vhodný čas, vzal niektoré zlaté nádoby z chrámu a daroval ich Andronikovi; iné sa mu podarilo predať do Týru a do okolitých miest.
33 Keď sa o tom zo spoľahlivého zdroja dopočul Oniáš, ktorý sa utiahol do azylového miesta v Dafné neďaleko Antiochie, ostro ho odsúdil.
34 Menelaos si pozval Andronika a tajne ho prehováral, aby odstránil Oniáša. Andronikos prišiel k Oniášovi, ľstivo ho presviedčal a zaprisahal sa aj podaním pravice. Hoci mal Oniáš podozrenie, dal sa presvedčiť a vyšiel z útočiska. Andronikos ho ihneď usmrtil bez ohľadu na právo azylu.
35 Pohoršili sa nad tým nielen Židia, ale aj mnohí z iných národov a ťažko niesli nespravodlivú vraždu toho muža.
36 Keď sa kráľ vrátil z oblastí Cilície, sťažovali sa mu Židia, ktorí bývali v meste, ba aj niektorí Gréci boli pobúrení bezdôvodným zavraždením Oniáša.
37 Antiochos sa z hĺbky duše zarmútil a zmocnil sa ho súcit. Plakal nad ním, pretože to bol rozumný a statočný muž.
38 Vzplanul hnevom, ihneď odňal Andronikovi purpur, strhol z neho šaty a dal ho viesť celým mestom až na miesto, kde sa bezbožne previnil proti Oniášovi. Tam dal krvilačného vraha popraviť. Tak ho Pán zaslúžene potrestal.
Lysimachova smrť
39 S vedomím Menelaa ukradol Lysimachos veľa pokladov z chrámu a rozpredal ich v meste. Keď sa chýr o tom rozšíril, množstvo ľudu povstalo proti Lysimachovi, lenže už bolo odvlečených veľa zlatých nádob.
40 Keď sa zástupy búrili a ich rozhorčenie vrcholilo, vyzbrojil Lysimachos asi tritisíc mužov a násilne zakročil. Viedol ich istý Auranos, muž pokročilý vekom a tiež v nerozumnosti.
41 Keď ľudia zbadali, že sa Lysimachos chystá zaútočiť, jedni schytili kamene, iní zasa kusy dreva a niektorí si nabrali aspoň popol, ktorý tam bol. V zmätku to hádzali na Lysimachových mužov.
42 Mnohým takto spôsobili zranenia, iných zrazili na zem a všetkých zahnali na útek. Samotného chrámového zlodeja zabili pri pokladnici.
Podplatenie sudcu
43 Pre tieto udalosti sa začalo súdne konanie proti Menelaovi.
44 Keď kráľ prišiel do Týru, traja muži vyslaní radou starších podali uňho žalobu.
45 Menelaos už bol usvedčený, no sľúbil Dorymenovmu synovi Ptolemaiovi množstvo peňazí, aby prehovoril kráľa.
46 Nato Ptolemaios pozval kráľa do stĺporadia, vraj, aby sa tam osviežil, a tam ho presvedčil.
47 Menelaa, pôvodcu všetkého zla, kráľ oslobodil spod žalôb, ale na smrť odsúdil tých úbožiakov, ktorých by dokonca aj Skýti[*] Skýti mali povesť krutých divochov (aj Kol 3,11). museli prepustiť ako nevinných.
48 Ihneď vykonali nespravodlivý trest na tých, čo bránili mesto, ľud a posvätné nádoby.
49 Sami Týrčania sa nad tým pohoršili a veľkodušne prispeli na ich pohreb.
50 Menelaos však pre chamtivosť tých, čo vládli, zostal v úrade. Jeho zloba čoraz väčšmi rástla a stal sa veľkým zradcom spoluobčanov.
Žalmy
Plesaj Hospodinovi, celá zem!
100 1 Žalm ďakovnej obety.
Plesaj Hospodinovi, celá zem!
2 Radostne slúžte Hospodinovi,
prichádzajte pred neho s jasotom!
3 Vedzte, že Hospodin je Boh,
on nás utvoril, patríme mu[*] Hebr. a nie my.,
sme jeho ľud, ovce jeho pastviny.
4 Vstúpte do jeho brán s vďakou
a s chválospevom do jeho nádvorí,
ďakujte mu, dobrorečte jeho menu,
5 lebo Hospodin je dobrý,
jeho milosť trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie!
Evanjelium podľa Lukáša
Podobenstvo o stratenom synovi
15 11 A pokračoval: Istý človek mal dvoch synov.
12 Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec im majetok rozdelil.
13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu.
15 Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine.
16 A túžil nasýtiť sa aspoň strukmi[*] Ide asi o plody svätojánskeho chleba., čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal.
17 Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.
18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe.
19 Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.
20 Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
21 Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.
22 Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!
23 Vezmite vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa,
24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa. A všetci sa začali radovať.
25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec.
26 Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje.
27 Sluha odpovedal: Vrátil sa tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.
28 Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.
29 On však odpovedal otcovi: Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.
30 No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.
31 Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje.
32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Príslovia
15 3 Oči Hospodina sú všade,
hľadia na zlých aj dobrých.
4 Ušľachtilá reč je stromom života,
falošná však zraňuje ducha.