Čítania na deň: 18. 2. 2026 (Popolcová streda)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Jozef a Pótifarova žena
39 1 Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže.
2 Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána.
3 Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva.
4 Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok.
5 Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6 Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad.
7 Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľahni si ku mne!
8 On však odoprel a žene svojho pána povedal: Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne.
9 V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!
10 Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou.
11 Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma.
12 Ona ho chytila za plášť a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol.
13 Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,
14 zavolala služobníctvo a povedala: Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať.
15 Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.
16 Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov.
17 Aj jemu povedala to isté: Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech.
18 Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.
19 Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok, náramne sa rozhneval.
20 Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári.
21 Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť.
22 Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť.
23 Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.
Jozef v žalári
40 1 Neskôr sa stalo, že čašník egyptského kráľa a pekár sa prehrešili proti svojmu pánovi, egyptskému kráľovi.
2 Faraón sa rozhneval na oboch týchto dvoranov, na hlavného čašníka i na hlavného pekára.
3 Dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže, pri žalári, v ktorom bol uväznený aj Jozef.
4 Veliteľ telesnej stráže ich zveril Jozefovi, aby im posluhoval. Nejaký čas zostali vo väzení.
5 Obaja väzni, čašník i pekár egyptského kráľa, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu.
6 Keď k nim ráno prišiel Jozef, videl ich smutných.
7 Spýtal sa faraónových dvoranov, ktorí boli s ním uväznení v dome jeho pána: Prečo ste dnes takí skormútení?
8 Oni mu odvetili: Mali sme sen, no nikto nám ho nevie vyložiť. Jozef im povedal: Či výklad snov nepatrí Bohu? Rozpovedzte mi ich.
9 Hlavný čašník teda vyrozprával Jozefovi svoj sen: Vo sne som videl pred sebou vinič,
10 na ktorom boli tri výhonky. Len čo vinič vypučal, hneď rozkvitol a jeho hrozná dozreli.
11 V ruke som mal faraónovu čašu. Odtrhnuté strapce som vytláčal do faraónovej čaše a podal som mu ju do ruky.
12 Jozef mu povedal: Toto je výklad sna: Tri výhonky sú tri dni.
13 Po troch dňoch faraón povýši tvoju hlavu a vráti ti tvoju hodnosť. Znova budeš podávať čašu do ruky faraóna, ako vtedy, keď si bol jeho čašníkom.
14 Keď ti bude dobre, spomeň si na mňa, preukáž mi milosť a prihovor sa za mňa u faraóna, aby ma vyslobodil z tohto domu.
15 Veď ma uniesli z krajiny Hebrejov; no ani tu som neurobil nič zlé, pre čo by som sa mal dostať do žalára.
16 Keď hlavný pekár videl, že Jozef dobre vykladá, povedal mu: Aj ja som mal sen. Na hlave som mal tri košíky pečiva.
17 Vo vrchnom košíku bolo rôzne pečivo pre faraóna a vtáky zobali z košíka na mojej hlave.
18 Jozef odpovedal: Toto je výklad sna: Tri košíky sú tri dni.
19 Po troch dňoch ti faraón zodvihne hlavu — obesí ťa na šibenici a vtáky ti budú ozobávať telo.
20 Po troch dňoch, v deň svojich narodenín, faraón vystrojil hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a pred nimi vyvýšil hlavného čašníka a hlavného pekára:
21 hlavnému čašníkovi vrátil pôvodnú hodnosť, aby smel do ruky faraóna podávať čašu,
22 hlavného pekára dal však obesiť, ako im to vyložil Jozef.
23 Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho.
Žalmy
Hospodin, ako veľa je mojich nepriateľov
3 1 Dávidov žalm. Keď utekal pred svojím synom Absolónom.
2 Hospodin, ako veľa je mojich nepriateľov,
mnohí povstávajú proti mne.
3 Mnohí hovoria o mne:
Ani Boh mu nepomôže! — Sela — [*] Značka pre 1. medzihru; 2. opakovanie; 3. sklonenie sa.
4 Ty však, Hospodin, si môj štít,
si moja sláva; pozdvihuješ mi hlavu.
5 Nahlas volám k Hospodinovi
a on mi odpovie zo svojho svätého vrchu. — Sela —
6 Ľahnem si, zaspím a prebudím sa,
lebo Hospodin ma podoprie.
7 Nebojím sa mnohotisícového zástupu,
ktorý ma obkľučuje.
8 Povstaň, Hospodin,
zachráň ma, môj Boh!
Veď ty si rozbil čeľuste mojim nepriateľom
a povyrážal si zuby bezbožníkom.
9 Hospodin je záchranou.
Nech tvoje požehnanie spočinie na tvojom ľude. — Sela —
Poďte, plesajme pred Hospodinom
95 1 Poďte, plesajme pred Hospodinom,
zvučne oslavujme Skalu našej spásy!
2 Predstúpme vďačne pred jeho tvár,
zvučne ho velebme žalmami!
3 Veď Hospodin je veľký Boh,
veľký Kráľ nad všetkými božstvami.
4 Hlbiny zeme má vo svojej ruke,
patria mu končiare vrchov.
5 Jeho je more, sám ho utvoril,
aj pevnine dali tvar jeho ruky.
6 Poďte, skloňme sa, v úcte sa pokloňme,
pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom.
7 Veď on je náš Boh,
my ľud jeho pastvy,
ovce, čo jeho ruka vedie.
Kiežby ste dnes počuli jeho hlas:
8 Nezatvrdzujte si srdce ako v Meríbe,
ako na púšti v deň Massy,
9 kde ma vaši otcovia pokúšali
a skúšali, hoci videli moje činy.
10 Štyridsať rokov sa mi protivilo toto pokolenie.
Povedal som: Je to ľud, čo blúdi srdcom,
nepozná moje cesty.
11 V hneve som teda prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!
Evanjelium podľa Jána
Pravda oslobodzuje
8 31 Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí v neho uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi,
32 poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
33 Odpovedali mu: Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to, že ty hovoríš: Stanete sa slobodnými?
34 Ježiš im odpovedal: Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.
35 A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy.
36 Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.
37 Viem, že ste Abrahámovo potomstvo, a predsa ma chcete zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma.
38 Ja hovorím to, čo som videl u Otca, a vy robíte to, čo ste počuli od svojho otca.
39 Odpovedali mu: Naším otcom je Abrahám! Ježiš im povedal: Ak ste Abrahámove deti, mali by ste robiť Abrahámove skutky!
40 Teraz však chcete zabiť mňa — človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú počul od Boha. Toto Abrahám neurobil.
41 Vy robíte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nenarodili zo smilstva; máme jediného Otca, Boha.
42 Ježiš im povedal: Keby bol Boh váš Otec, milovali by ste ma, veď ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.
43 Prečo nechápete moju reč? — Preto, že nemôžete počúvať moje slovo.
44 Vaším otcom je diabol a chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde, lebo v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je luhár a otec lži.
45 Mne však neveríte, pretože ja hovorím pravdu.
46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď hovorím pravdu, prečo mi neveríte?
47 Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha.
Ježiš a Abrahám
48 Židia mu odpovedali: Nehovoríme vari dobre, že si Samaritán, a že si posadnutý zlým duchom?
49 Ježiš sa ohradil: Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca, a vy ma znevažujete.
50 Ja nehľadám svoju slávu; je však ten, kto ju pre mňa hľadá a ten súdi.
51 Amen, amen, hovorím vám: Ak niekto zachováva moje slovo, nebude sa dívať na smrť naveky.
52 Židia mu povedali: Teraz sme spoznali, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: Ak niekto zachováva moje slovo, neokúsi smrť naveky.
53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa robíš?
54 Ježiš odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte: On je naším Bohom!
55 Vy ste ho nepoznali. No ja ho poznám. Keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som luhárom, podobne ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo.
56 Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa.
57 Židia mu povedali: Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?
58 Ježiš im odpovedal: Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!
59 Tu zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho. Ježiš sa však skryl a vyšiel z chrámu.
Príslovia
11 3 Bezúhonnosť vedie statočných,
podlosť zničí zradcov.
4 V deň hnevu neosoží bohatstvo,
kým spravodlivosť zachraňuje pred smrťou.