Čítania na deň: 13. 2. 2026 (Piatok v Šesťdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Jákobov príchod k Lábanovi
29 1 Potom Jákob pokračoval v ceste a prišiel do krajiny obyvateľov Východu.
2 Zrazu uvidel na poli studňu, pri ktorej ležali tri stáda oviec. Z nej totiž napájali stáda. Kameň na otvore bol veľký.
3 Keď ta nahnali všetky stáda, kameň sponad otvoru odvalili a ponapájali ovce. Potom kameň privalili späť na otvor studne.
4 Jákob sa im prihovoril: Bratia, odkiaľ ste? Oni odpovedali: Sme z Cháranu.
5 Ďalej sa ich spýtal: Poznáte Náchorovho syna Lábana? Odvetili: Poznáme.
6 Potom sa ich spýtal: Má sa dobre? Oni odpovedali: Dobre. Pozri, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.
7 On povedal: Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť.
8 Oni odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.
9 Kým sa s nimi zhováral, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce.
10 Keď Jákob uvidel Ráchel, dcéru brata svojej matky Lábana a jeho ovce, pristúpil, z otvoru studne odvalil kameň
11 a napojil ovce matkinho brata Lábana. Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal.
12 Jákob povedal Ráchel, že je príbuzný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala povedať svojmu otcovi.
13 Keď Lában počul, že prišiel Jákob, syn jeho sestry, vybehol mu v ústrety, objal ho, pobozkal a uviedol do svojho domu. On potom vyrozprával Lábanovi všetko, čo sa prihodilo.
14 Lában mu povedal: Ty si naozaj moja kosť a moje telo. Jákob zostal uňho celý mesiac.
Jákobove ženy
15 Potom Lában povedal Jákobovi: Budeš mi azda zadarmo slúžiť len preto, že si môj príbuzný? Povedz mi, aká má byť tvoja mzda?
16 Lában mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel.
17 Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však mala peknú postavu a krásny vzhľad.
18 Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.
19 Lában odvetil: Bude lepšie, keď ju dám tebe než cudziemu mužovi. Zostaň u mňa.
20 Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov, ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval.
21 Jákob povedal Lábanovi: Daj mi moju ženu, moja stanovená lehota sa naplnila, aby som mohol ísť k nej.
22 Lában zvolal všetkých miestnych mužov a pripravil hostinu.
23 Večer však vzal svoju dcéru Leu, uviedol ju k Jákobovi a ten vošiel k nej.
24 Lában dal svoju slúžku Zilpu do služby svojej dcére Lei.
25 Keď nastalo ráno, Jákob zbadal, že to bola Lea. Jákob vyčítal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som ti neslúžil za Ráchel? Prečo si ma oklamal?
26 Lában odvetil: V našom kraji nie je zvykom vydávať najprv mladšiu a potom staršiu.
27 Dokonči tento svadobný týždeň s touto a dám ti aj druhú, za ktorú odslúžiš ďalších sedem rokov.
28 Jákob tak urobil a dokončil ten týždeň s ňou. Potom mu Lában dal svoju dcéru Ráchel za ženu.
29 Lában dal Ráchel za slúžku otrokyňu Bilhu.
30 Jákob vošiel k Ráchel a miloval ju viac ako Leu. Potom slúžil uňho ďalších sedem rokov.
Jákobove deti
31 Keď Hospodin videl, že Lea je zanedbávaná, otvoril jej lono. Ráchel však zostala neplodná.
32 Lea počala, porodila syna a dala mu meno Rúben[*] V hebr. pozrite, syn!. Povedala: Hospodin vzhliadol na moje utrpenie; môj muž ma už teraz bude milovať.
33 Opäť počala, porodila syna a povedala: Hospodin počul, že som zanedbávaná, preto mi dal aj tohto. Dala mu meno Šimeón[*] Hebr. šáma — počul..
34 Znova počala, porodila syna a povedala: Teraz sa už môj muž pritúli ku mne, lebo som mu porodila troch synov. Preto ho nazvali Lévi.[*] Hebr. lává — pripojil sa, pritúlil sa.
35 Zasa počala, porodila syna a povedala: Teraz budem velebiť Hospodina. Preto mu dala meno Júda[*] Hebr. Jehúdá od slovesa hódá — velebil, ďakoval.. Potom prestala rodiť.
Žiarlivosť Jákobových žien
30 1 Keď Ráchel videla, že je neplodná, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: Daj mi synov; ak nie, zomriem.
2 Jákob sa rozhneval na Ráchel a vykríkol: Či som ja Boh, ktorý ti odopiera plod života?
3 Ona odpovedala: Tu je moja slúžka Bilha; choď k nej, nech porodí na moje kolená a tak z nej budem mať aj ja synov.
4 Dala mu svoju slúžku Bilhu za ženu a Jákob vošiel k nej.
5 Bilha počala a Jákobovi porodila syna.
6 Vtedy Ráchel povedala: Boh rozsúdil, vypočul môj hlas a dal mi syna. Preto mu dala meno Dán[*] Hebr. dán znamená rozsúdil, obhájil..
7 Ráchelina slúžka Bilha znova počala a Jákobovi porodila druhého syna.
8 Vtedy Ráchel povedala: Boží boj som bojovala so svojou sestrou a zvíťazila som. Preto mu dala meno Naftáli[*] Hebr. naftúlím označujú boje..
9 Keď však Lea videla, že prestala rodiť, vzala svoju slúžku Zilpu a dala ju Jákobovi za ženu.
10 Aj Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi syna.
11 Vtedy Lea povedala: Aké šťastie! Preto mu dala meno Gád[*] Hebr. gád je šťastie..
12 Potom Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi aj druhého syna.
13 Lea na to povedala: Moje blaho! Ženy ma budú blahoslaviť. Preto mu dala meno Ašér[*] Ašér je blažený..
14 Raz vyšiel Rúben na pole, keď sa žala pšenica. Našiel tam plody mandragory a priniesol ich svojej matke Lei. Ráchel povedala Lei: Daj mi z tých mandragorových plodov svojho syna!
15 Ona jej však odpovedala: Je ti to azda málo, že si mi vzala muža? Chceš vziať aj plody mandragory od môjho syna? Ráchel jej navrhla: Nech teda za plody mandragory tvojho syna spí Jákob tejto noci s tebou.
16 Keď sa večer Jákob vracal z poľa, vyšla mu v ústrety Lea a povedala: Príď ku mne, lebo som si ťa najala za plody mandragory svojho syna. Spal teda tej noci s ňou.
17 Boh vypočul Leu; počala a Jákobovi porodila piateho syna.
18 Vtedy Lea povedala: Boh ma odmenil za to, že som svojmu mužovi dala svoju slúžku. Preto dala synovi meno Jissákar[*] Jissákar je najatý za mzdu..
19 Lea znova počala a porodila Jákobovi šiesteho syna.
20 Vtedy Lea povedala: Boh ma obdaril vzácnym darom. Teraz už môj muž zostane pri mne. Porodila som mu šesť synov. Preto mu dala meno Zebúlun[*] Hebr. zábal znamená zostal..
21 Potom porodila dcéru a dala jej meno Dína.
22 Vtedy sa Boh rozpamätal na Ráchel, vypočul ju a otvoril jej lono.
23 Počala, porodila syna a povedala: Boh ma zbavil potupy.
24 Dala mu meno Jozef[*] Hebr. Jósef; hebr. sloveso jásaf znamená pridal. a povedala: Kiež by mi Hospodin pridal aj druhého syna!
Jákob a Lában
25 Keď Ráchel porodila Jozefa, povedal Jákob Lábanovi: Prepusť ma, chcem sa vrátiť domov, do svojej krajiny.
26 Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, aj moje deti, aby som mohol odísť. Sám dobre vieš, ako som ti slúžil.
27 Lában mu však povedal: Kiežby som získal tvoju priazeň. Zo znamení som poznal, že Hospodin ma pre teba požehnáva.
28 Urči si, akú odmenu ti mám dať.
29 Jákob mu odpovedal: Sám dobre vieš, ako som ti slúžil a ako sa darilo tvojmu stádu, keď som bol pri ňom.
30 To málo, čo si mal pred mojím príchodom, veľmi sa zveľadilo. Pri každom mojom kroku ťa Hospodin požehnával. Kedy sa však ja postarám o svoju rodinu?
31 Lában sa ho spýtal: Čo ti mám dať? Jákob odvetil: Nič mi nedávaj. Ak pristaneš na môj návrh, potom ti aj ďalej budem pásť a strážiť ovce.
32 Dnes prejdem pomedzi všetky tvoje stáda. Dovoľ oddeliť z nich všetko škvrnité a strakaté. Všetko, čo bude tmavé spomedzi oviec a strakaté a škvrnité spomedzi kôz, bude moja odmena.
33 Od zajtra bude za mňa hovoriť moja statočnosť: Keď prídeš pozrieť na moju odmenu, potom všetko, čo nebude škvrnité alebo strakaté medzi kozami a tmavé medzi ovcami, usvedčí ma z krádeže.
34 Lában povedal: Dobre, nech je, ako chceš.
35 V ten deň Lában oddelil pruhovaných a strakatých capov a všetky škvrnité a strakaté kozy. Všetko, čo malo niečo biele a všetko, čo bolo čierne medzi ovcami, zveril do opatery svojim synom.
36 Potom určil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jákobom, ktorý pásol ostatné Lábanove stáda.
37 Tu si Jákob nabral čerstvé topoľové, mandľovníkové a platanové prúty, čiastočne ich odkôrnil a prúžky sa zaskveli belosťou.
38 Takto odkôrnené prúty potom vložil do válovov, kam sa vlievala voda, aby ich stáda mali pred sebou, keď prichádzali piť. Vtedy sa totiž párili.
39 Tak sa stávalo, že keď sa ovce a kozy párili pred tými prútmi, donášali pruhované, škvrnité a strakaté jahňatá.
40 Jákob odlúčil baránky, ale ovce nadháňal k pruhovaným a k všetkým tmavým v Lábanovom stáde. Tak si vytvoril svoje samostatné stáda, ktoré nepripájal k Lábanovým stádam.
41 Keď sa párili silnejšie ovce, Jákob kládol prúty do vodných válovov, aby sa párili pred nimi.
42 Keď boli ovce slabé, vtedy ich nekládol. Slabšie potom pripadli Lábanovi a silnejšie Jákobovi.
43 Tento muž nesmierne zbohatol, mal mnoho oviec, kôz, slúžok a sluhov, tiav a oslov.
Žalmy
Ochraňuj ma, Bože
16 1 Pamätný Dávidov zápis[*] Hebr. miktám s nejasným významom: nízkym hlasom; gr. nápis na stéle; rabíni: pokorný a dokonalý Dávid (porov. Ž 56 — 60)..
Ochraňuj ma, Bože, k tebe sa utiekam!
2 Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán!
Bez teba niet šťastia pre mňa.
3 Vo svätých, slávnych tejto krajiny
nachádzam všetku svoju záľubu.
4 Množia sa útrapy tých, čo bežia k iným bohom;
neprinesiem im krvavú obetu,
ich mená ani na pery nevezmem.
5 Hospodin, moje dedičstvo a kalich,
ty si záruka môjho údelu.
6 Na utešených miestach pripadla mi výmera,
veľmi sa mi páči môj podiel.
7 Velebím Hospodina, ktorý mi radí,
aj v noci mi to pripomínajú obličky.
8 Stále si predstavujem Hospodina,
akoby mi bol po pravici; nesklátim sa.
9 Preto sa srdce teší a duša mi plesá,
ba aj telo bude v bezpečí,
10 lebo ma nenecháš v ríši smrti
a svojmu zbožnému nedáš uzrieť porušenie.
11 Dávaš mi poznať cestu života,
plnosť radosti v tvojej prítomnosti.
Po tvojej pravici je večná blaženosť.
Evanjelium podľa Jána
6 53 Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
55 Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.
57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.
59 To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.
Účinky Ježišovej reči
60 Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?
61 Keďže Ježiš sám vedel, že jeho učeníci proti tomu šomrú, povedal im: Toto vás pohoršuje?
62 A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?
63 Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.
64 No medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku, ktorí neveria a kto ho zradí.
65 A dodal: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nezaručí Otec.
Petrovo vyznanie
66 Preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a viac s ním nechodili.
67 Tu povedal Ježiš Dvanástim: Aj vy chcete odísť?
68 Odpovedal mu Šimon Peter: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života
69 a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý[*] Var.: Kristus, Syn živého Boha..
70 Ježiš im odpovedal: Nevyvolil som si vás azda Dvanástich? No jeden z vás je diabol.
71 Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. Ten ho totiž mal zradiť — jeden z Dvanástich.
Príslovia
10 25 Keď sa preženie víchrica, bezbožník neobstojí,
no základ spravodlivého je trvalý.
26 Ako ocot pre zuby a dym pre oči
je lenivec pre tých, čo mu dávajú prácu.