Čítania na deň: 14. 10. 2026
Druhá kniha Makabejcov
Mučeníctvo siedmich bratov a ich matky
7 1 Takisto sa stalo, že zatkli sedem bratov spolu s matkou. Kráľ ich šľahaním bičmi a remencami nútil jesť zákonom zakázané bravčové mäso.
2 Jeden z bratov vystúpil a v mene všetkých prehovoril: Na čo sa nás chceš pýtať a čo sa chceš od nás dozvedieť? Lebo sme pripravení radšej zomrieť ako prestúpiť otcovské zákony.
3 Kráľ sa nadmieru rozhneval a rozkázal rozpáliť panvice a kotly.
4 Len čo sa rozpálili, ihneď rozkázal vyrezať jazyk tomu, čo sa ozval ako prvý, zodrať kožu z hlavy, ako to robia Skýti, a odstrániť mu údy, zatiaľ čo ostatní bratia a matka sa museli na to prizerať.
5 Keď už bol celkom dokaličený, ale ešte živý, rozkázal, aby ho priviedli k ohňu a piekli na panvici. Keď sa zápach z panvice veľmi šíril, ostatní sa navzájom i s matkou povzbudzovali, aby hrdinsky umreli, a hovorili:
6 Pán Boh to vidí a istotne nám poskytne útechu, tak ako Mojžiš hovorí vo svojej piesni, ktorá o tom otvorene svedčí: Boh svojim služobníkom dá útechu.
7 Keď prvý zomrel takýmto spôsobom, priviedli druhého, aby ho vysmiali. Keď mu strhli kožu z hlavy i s vlasmi, pýtali sa ho: Budeš jesť, prv než ti bude rozštvrtené telo, úd po úde?
8 On odvetil v reči svojich predkov a povedal: Nie. Preto aj on musel podstúpiť mučenie ako ten prvý.
9 Pri poslednom výdychu zvolal: Ty zlorečený! Zbavuješ nás terajšieho života, ale Kráľ sveta nás zomierajúcich za jeho zákony vzkriesi pre večný život.
10 Potom umučili tretieho. Keď od neho žiadali, aby vyplazil jazyk, urobil to a hneď odvážne vystrel ruky
11 a hrdinsky povedal: Z neba som ich dostal a pretože si zákony Boha cením viac než svoje údy, dúfam, že ich od neho dostanem späť.
12 Dokonca i sám kráľ a tí, čo boli s ním, žasli nad mládencovou odvahou, keďže mučenie nepokladal za nič.
13 Keď zomrel tretí, mučitelia podobne utýrali aj štvrtého.
14 Ten zoči-voči smrti povedal: Pre ľudí odsúdených na smrť je lepšie mať nádej v Božie prisľúbenie, že ich Boh sám vzkriesi. Pre teba však nebude žiadneho vzkriesenia k životu!
15 Hneď potom priviedli piateho a mučili ho.
16 On však hľadiac na kráľa povedal: Máš moc nad ľuďmi, môžeš robiť s nimi, čo chceš, ale sám si smrteľný. Nemysli si, že Boh opustil náš rod.
17 Len počkaj a uvidíš jeho veľkú moc, ako bude sužovať teba i tvoje potomstvo.
18 Potom priviedli šiesteho. Keď už umieral, povedal: Neklam sa zbytočne! My trpíme toto za seba, pretože sme zhrešili proti svojmu Bohu. Preto sa s nami dejú tieto hrozné veci.
19 No ty si nenamýšľaj, že ostaneš bez trestu, keď si sa opovážil bojovať proti Bohu.
20 Mimoriadny obdiv a vzácnu pamiatku si zasluhuje matka, ktorá sa prizerala, ako jej siedmich synov zahubili za jediný deň. Niesla to statočne pre nádej v Pána.
21 Každého z nich povzbudzovala v rodnom jazyku plná hrdinstva a svoje ženské uvažovanie posilnila chlapským zápalom, keď im hovorila:
22 Neviem, ako ste sa objavili v mojom lone. Ja som vám nedala ducha ani život. Ja som nikomu z vás neusporiadala všetky časti tela.
23 Bol to Stvoriteľ sveta, ktorý pripravil vznik človeka a ktorý je pôvodcom vzniku všetkých vecí. On vám z milosti opäť vráti ducha i život, keď teraz kvôli jeho zákonom neberiete ohľad na seba.
24 Antiochos sa nazdával, že ním pohŕda a že preto musel počuť hanlivú reč. Keď ostal už len najmladší, nielenže ho povzbudzoval, ale súčasne sa aj prísahou zaviazal, že ho urobí bohatým a najšťastnejším, ak sa odvráti od otcovských zásad; bude ho mať za priateľa a zverí mu úrady.
25 No keď mládenec na to vôbec nedbal, kráľ zavolal matku a napomenul ju, aby synovi poradila, že sa má zachrániť.
26 Keď jej kráľ dohováral, sľúbila, že bude syna presviedčať.
27 Nahla sa k nemu a vysmievajúc sa zo surového tyrana, takto mu povedala v rodnej reči: Syn môj, zmiluj sa nado mnou, veď som ťa nosila deväť mesiacov vo svojom lone, tri roky som ťa pridájala, priviedla som ťa do dospelého veku a živila som ťa.
28 Dieťa moje, prosím ťa, pozri na nebo i na zem a na všetko, čo je na nich. Keď to vidíš, vedz, že Boh to neurobil z toho, čo jestvovalo, a že tak povstal i ľudský rod.
29 Neboj sa tohto kata, ale ukáž sa hodným svojich bratov. Prijmi smrť, aby som ťa v čase zmilovania opäť získala spolu s tvojimi bratmi.
30 Sotva to dopovedala, mládenec riekol: Na koho čakáte? Neposlúchnem kráľov rozkaz, ale poslúchnem nariadenie zákona, ktorý dostali naši otcovia prostredníctvom Mojžiša.
31 Ty však, ktorý si strojcom všetkého zla proti Hebrejom, iste neujdeš pred Božou rukou.
32 Lebo my trpíme za svoje hriechy.
33 Živý Pán sa na nás len nakrátko rozhneval, aby nás pokarhal a poučil, no opäť sa zmieri so svojimi služobníkmi.
34 Ale ty, bezbožný a najodpornejší zo všetkých ľudí, nevypínaj sa nadarmo. Nedaj sa unášať hmlistými nádejami, keďže kladieš ruku na nebeských služobníkov.
35 Lebo ešte si neunikol súdu všemohúceho a vševidiaceho Boha.
36 Veď naši bratia potom, čo podstúpili krátko trvajúce utrpenie, prešli podľa Božej zmluvy do večného života. Teba však stihne Boží súd a budeš znášať spravodlivý trest za svoju vypínavosť.
37 Ja tak ako moji bratia, vydávam svoje telo a dušu za otcovské zákony. Vzývam Boha, aby bol čím skôr milostivý svojmu národu a aby teba cez skúšky a rany prinútil vyznať, že on je jediný Boh[*] Antiochos sa pokladal za vteleného Dia..
38 Prosím, aby sa hnev Všemohúceho, ktorý spravodlivo vzplanul proti celému nášmu rodu, zastavil na mne a na mojich bratoch.
39 Kráľ celý bez seba od hnevu zúril na neho ešte ukrutnejšie ako na ostatných, pretože sa ho trpko dotkol jeho výsmech.
40 A tak aj tento skonal čistý, pretože plne dôveroval Pánovi.
41 Ako posledná po synoch zomrela matka.
42 Toľko bolo treba povedať o obetných hostinách a ukrutných utrpeniach.
Žalmy
Hospodin, počuj moju modlitbu
102 1 Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom.
2 Hospodin, počuj moju modlitbu,
kiež moje volanie k tebe prenikne!
3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou
v deň súženia,
nakloň ku mne ucho,
keď volám, rýchlo mi odpovedz!
4 Veď moje dni sa rozplynuli ako dym,
kosti mám žeravé ako pahreba.
5 Srdce mi usychá ako pokosená tráva,
aj chlieb už zabúdam jesť.
6 Od samého vzdychania
mi telo vyschlo na kosť.
7 Podobám sa pelikánovi na púšti,
som ako sova v rozvalinách.
8 Bdiem a som
ako osamelé vtáča na streche.
9 Celý deň ma tupia moji nepriatelia,
zlorečia mi tí, čo proti mne zúria.
10 Veď popol jem ako chlieb,
nápoj si riedim slzami
11 pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť,
lebo si ma zodvihol a odhodil.
12 Moje dni sú ako predĺžený tieň,
usychám ako bylina.
13 Ty však, Hospodin, zostávaš naveky,
tvoja pamiatka je z pokolenia na pokolenie.
14 Ty povstaneš, zľutuješ sa nad Sionom,
lebo je čas prejaviť mu priazeň,
nadišla tá chvíľa.
15 Tvoji sluhovia milujú jeho kamene,
ľútosť ich zviera nad jeho troskami.
16 Báť sa budú pohania tvojho mena, Hospodin,
a všetci králi zeme tvojej slávy,
17 pretože Hospodin znova vystavia Sion
a ukáže sa vo svojej sláve.
18 Skloní sa k modlitbe opustených
a nepohrdne ich modlitbou.
19 Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia,
aby znova stvorený ľud chválil Hospodina,
20 že pozrel zo svojej vznešenej svätyne,
že Hospodin hľadel z neba na zem,
21 aby počul kvílenie väzňov
a vyslobodil odsúdených na smrť,
22 aby meno Hospodina oznámili na Sione
a jeho chválu v Jeruzaleme,
23 keď sa zhromaždia národy
a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi.
24 Na ceste mi podlomil silu,
skrátil moje dni.
25 Hovorím: Môj Bože, neber ma v polovici mojich dní!
Tvoje roky pretrvávajú z pokolenia na pokolenie.
26 Pradávno si založil zem,
aj nebesia sú dielo tvojich rúk.
27 Tie sa pominú, ty ostaneš,
všetko sa rozpadne ako rúcho,
vymeníš ich ako odev, zmenia sa.
28 Ty si však ten istý
a tvoje roky sú bez konca.
29 Synovia tvojich služobníkov budú bývať bezpečne
a ich potomstvo bude stáť pevne pred tebou.
Evanjelium podľa Lukáša
O zvádzaní
17 1 Potom povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho pohoršenia prichádzajú.
2 Lepšie by bolo, keby mu na šiju zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol jedného z týchto maličkých.
3 Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu!
4 A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: Ľutujem!, odpusť mu!
Sila viery
5 Apoštoli povedali Pánovi: Daj nám väčšiu vieru!
6 Pán povedal: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora!, poslúchla by vás.
Neužitoční sluhovia
7 Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu povie, keď sa vráti z poľa: Poď a hneď si sadni k stolu!
8 Vari mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem. Ty budeš jesť a piť až potom.
9 Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal?
10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.
Uzdravenie desiatich malomocných
11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš cez Samáriu a Galileu.
12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už ďaleko zastali
13 a hlasno kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!
14 Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení.
15 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha.
16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán.
17 Vtedy Ježiš povedal: Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati?
18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a oslavoval Boha?
19 A jemu povedal: Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.
Príslovia
15 7 Pery múdrych rozširujú poznanie,
no nie tak srdce hlupákov.
8 Obeta bezbožníkov sa Hospodinovi protiví,
kým modlitba statočných sa mu páči.