Čítania na deň: 19. 2. 2026 (Štvrtok po Popolci)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Faraónove sny
41 1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle
2 a videl z neho vystupovať sedem kráv, na vzhľad pekných a tučných, ktoré sa začali pásť na mokradi.
3 Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv, ktoré si stali na breh Nílu vedľa prvých kráv.
4 Potom tie na vzhľad nepekné a vychudnuté kravy zožrali sedem na vzhľad pekných a tučných kráv. Vtom sa faraón prebudil.
5 Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov.
6 Po nich vyrástlo sedem suchých, východným vetrom zahorených klasov.
7 Tie suché klasy pohltili sedem bohatých a plných klasov. Vtedy sa faraón prebudil. Bol to sen.
8 Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil.
9 Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: Dnes si spomínam na svoje previnenie.
10 Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže.
11 Jednej noci sa každému z nás prisnil iný, osobne významný sen.
12 Bol tam s nami hebrejský mladík, sluha veliteľa telesnej stráže. Keď sme mu vyrozprávali svoje sny, on nám ich vyložil; každému vyložil jeho sen.
13 Ako nám ich vyložil, tak sa stalo. Ja som sa dostal na svoje pôvodné miesto a toho druhého obesili.
14 Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna.
15 Faraón povedal Jozefovi: Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš.
16 Jozef odpovedal faraónovi: Nie ja, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi.
17 Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: Prisnilo sa mi, že som na brehu Nílu.
18 Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv, ktoré sa začali pásť na mokradi.
19 Po nich vystúpilo sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte.
20 Tie škaredé, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv.
21 Hoci sa dostali do ich vnútra, nebolo badať, že sú v nich, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil.
22 Potom som vo sne videl, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov.
23 Po nich vyrástlo sedem prázdnych, suchých, východným vetrom zahorených klasov.
24 Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť.
25 Jozef povedal faraónovi: Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo hodlá urobiť.
26 Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen.
27 Sedem vychudnutých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, je sedem rokov práve tak, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu.
28 To je to, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal, čo urobí.
29 Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte.
30 Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu.
31 V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad, ktorý potom nastane.
32 Sen sa faraónovi zopakoval, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť.
33 Teraz sa poobzeraj, faraón, po rozvážnom, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta.
34 Nech faraón ustanoví v krajine správcov, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta.
35 Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú.
36 Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, takže nezhynie hladom.
Jozef správcom Egypta
37 Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom.
38 Nato faraón povedal svojim služobníkom: Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží Duch?
39 Potom faraón povedal Jozefovi: Keď ti dal Boh toto všetko poznať, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty.
40 Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.
41 Faraón ešte dodal: Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta.
42 Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz.
43 Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: Padnite na kolená! Tak bol ustanovený nad celým Egyptom.
44 Faraón povedal Jozefovi: Ja som faraón, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou, ani nohou.
45 Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat Panéach[*] Egypt. záchranca sveta. a dal mu za ženu Ásenat, dcéru ónskeho kňaza Pótifera. Jozef sa vydal na cestu po Egypte.
46 Jozef mal tridsať rokov, keď ho predstavili faraónovi, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte.
47 Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu.
48 Počas nasledujúcich siedmich rokov zhromažďoval Jozef v Egypte všetku potravu a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí.
49 Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku, takže to prestali aj počítať, lebo spočítať sa to nedalo.
Jozefovi synovia
50 Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.
51 Prvorodenému dal Jozef meno Menašše, lebo povedal: Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca.
52 Druhému dal meno Efrajim, lebo povedal: Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia.
53 Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo
54 a ako Jozef povedal, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť.
55 Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb, faraón vravel všetkým Egypťanom: Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie!
56 Keď hlad zachvátil celú zem, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad.
57 Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi.
Žalmy
Hospodin, kráľ sa teší z tvojej sily
21 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Hospodin, kráľ sa teší z tvojej sily.
Ako len jasá nad tvojou záchranou!
3 Splnil si mu túžbu srdca,
neodoprel si mu žiadosť pier. — Sela —
4 Vyšiel si mu v ústrety so štedrým požehnaním,
na hlavu si mu položil korunu z rýdzeho zlata.
5 Prosil ťa o život, dal si mu ho
na dlhý čas, naveky, navždy.
6 Preslávil si ho svojím víťazstvom,
zaodel si ho dôstojnosťou a velebou.
7 Urobil si ho stálym zdrojom požehnania,
blažíš ho radosťou z tvojej prítomnosti.
8 Kráľ dôveruje Hospodinovi,
z milosti Najvyššieho nezakolíše.
9 Tvoja ruka nájde všetkých tvojich nepriateľov,
tvoja pravica dostihne tých, čo ťa nenávidia.
10 Spáliš ich ako ohnivá pec,
len čo sa zjavíš, Hospodin.
Vo svojom hneve ich pohltíš,
oheň ich strávi.
11 Vykoreníš ich rod zo zeme
a ich potomstvo spomedzi ľudí,
12 lebo osnovali zlo proti tebe,
vymýšľali nástrahy, ale nič nezmohli.
13 Donútiš ich na útek,
keď svoj luk napneš proti nim.
14 Vyvýš sa, Hospodin, vo svojej sile!
Tvoju hrdinskú moc chceme ospevovať a oslavovať.
Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?
22 1 Zbormajstrovi na nápev: Jelenica rannej zory. Dávidov žalm.
2 Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?
Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku.
3 Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš.
Volám v noci — neviem sa utíšiť.
4 Ty, Svätý, tróniš
nad chválami Izraela.
5 Naši otcovia dúfali v teba,
dúfali, a ty si ich vyslobodzoval.
6 Volali k tebe, a boli zachránení.
Dúfali v teba, a neboli zahanbení.
7 Som ako červ, nie ako človek;
ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli.
8 Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi,
uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou:
9 Spoľahol sa na Hospodina,
mal by ho zachrániť.
Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.
10 Veď ty si ma vytiahol z lona matky,
na jej prsiach dával si mi nádej.
11 Od svojho zrodu odkázaný som na teba,
ty si môj Boh už od lona matky.
12 Nebuď ďaleko odo mňa,
blíži sa súženie
a niet toho, kto by pomohol.
13 Obkľúčilo ma mnoho býčkov,
bášanské býky ma obstúpili.
14 Roztvorili tlamu proti mne
ako dravý a revúci lev.
15 Som ako rozliata voda,
uvoľnili sa mi všetky kosti.
Moje srdce je ako vosk,
roztopilo sa vo mne.
16 Hrdlo mi vyschlo ako črepiny,
jazyk sa mi prilepil na podnebie,
vrhol si ma do prachu smrti.
17 Psy ma obkľúčili,
zovrela ma tlupa zlosynov,
prebodli mi ruky a nohy.
18 Môžem si spočítať všetky kosti.
Oni sa prizerajú, oči si pasú na mne.
19 Delia si moje rúcho,
o môj odev losujú.
20 Ty sa však nevzďaľuj, Hospodin,
Sila moja, ponáhľaj sa mi na pomoc!
21 Zachráň mi pred mečom život,
to jediné, čo mám, z moci psov.
22 Vytrhni ma z tlamy levovej,
spred rohov byvolov! —
A ty si ma vypočul.
23 Svojim bratom chcem ohlasovať tvoje meno,
v zhromaždení ťa chcem chváliť.
24 Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte ho!
Celé Jákobovo potomstvo, oslavujte ho!
Celé Izraelovo potomstvo, majte pred ním bázeň!
25 Veď on neopovrhol biednym úbožiakom
ani sa ho neštítil.
Neodvrátil od neho svoju tvár;
vypočul ho, keď volal o pomoc.
26 Od teba pochádza môj chválospev vo veľkom zhromaždení.
Pred bohabojnými splním svoje sľuby.
27 Pokorní sa dosýta najedia.
Tí, čo hľadajú Hospodina, budú ho chváliť.
Nech navždy žijú vaše srdcia!
28 Všetky končiny zeme sa rozpomenú
a vrátia sa k Hospodinovi.
Všetky kmene národov
budú sa ti klaňať.
29 Hospodinovi patrí vláda,
on panuje nad národmi.
30 Pred ním sa sklonia všetci mocní zeme,
pred ním padnú všetci, čo zostupujú do prachu zeme,
tí, čo si nemôžu zachovať život.
31 Potomstvo mu bude slúžiť.
O Pánovi bude rozprávať budúcim pokoleniam.
32 Bude prichádzať a zvestovať jeho spravodlivosť
budúcemu ľudu: On to urobil.
Evanjelium podľa Jána
Uzdravenie slepého od narodenia
9 1 Ako šiel, zbadal človeka slepého od narodenia.
2 Jeho učeníci sa ho opýtali: Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?
3 Ježiš odpovedal: Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.
4 My musíme[*] Var.: Ja musím. konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať.
5 Kým som na svete, som svetlo sveta.
6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči
7 a povedal mu: Choď, umy sa v rybníku Siloe, čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali: Nie je to ten, čo tu sedával a žobral? Jedni tvrdili: Je to on!
9 Iní hovorili: Nie je, len sa na neho podobá. On sám povedal: Ja som to!
10 Opýtali sa ho teda: Ako to, že sa ti otvorili oči?
11 On odpovedal: Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: Choď k Siloe a umy sa! Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť.
12 Opýtali sa ho: Kde je ten človek? Odpovedal: Neviem.
13 Toho predtým slepého zaviedli k farizejom.
14 Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola sobota.
15 Preto sa ho aj farizeji opýtali, ako začal vidieť. Povedal im: Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.
16 Tu niektorí z farizejov povedali: Ten človek nie je z Boha, lebo nezachováva sobotu. Iní však hovorili: Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia? A vznikla medzi nimi roztržka.
17 Opýtali sa teda znova toho slepého: Čo hovoríš o ňom ty — veď tebe otvoril oči!? A on odpovedal: Je prorok!
18 Židia však neverili, že bol slepý a že začal vidieť, kým si nezavolali jeho rodičov.
19 Opýtali sa ich: Je toto ten váš syn, o ktorom hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?
20 Jeho rodičia odpovedali: Vieme, že toto je náš syn a že sa narodil slepý.
21 Ale nevieme, ako to, že teraz vidí, a nevieme ani to, kto mu otvoril oči. Jeho sa opýtajte. Má svoje roky, sám bude hovoriť o sebe.
22 Rodičia tak hovorili preto, lebo sa báli Židov. Židia sa totiž už uzniesli, že každého, kto by ho vyznával ako Mesiáša, vylúčia zo synagógy.
23 Preto rodičia uzdraveného povedali: Má svoje roky, jeho sa opýtajte!
24 Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny.
25 On však odpovedal: Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.
26 Spýtali sa ho teda: Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?
27 Odpovedal im: Už som vám to povedal, a nepočúvali ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa azda aj vy stať jeho učeníkmi?
28 Vynadali mu a povedali: Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci.
29 My vieme, že s Mojžišom hovoril Boh, ale o tomto nevieme, ani odkiaľ je.
30 Ten človek povedal: Práve to je čudné, že vy neviete odkiaľ je, a mne otvoril oči.
31 Vieme, že Boh hriešnikov nevypočuje, ale vypočuje toho, kto je bohabojný a plní jeho vôľu.
32 Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči.
33 Keby on nebol od Boha, nemohol by nič urobiť.
34 Odpovedali mu: Ty si sa celý v hriechoch narodil a ideš nás poúčať? A vyhnali ho von.
Príslovia
11 5 Spravodlivosť vyrovnáva cestu bezúhonnému,
bezbožník však upadá pre vlastnú zlobu.
6 Spravodlivosť zachraňuje statočných,
zradcovia sa chytia do pasce svojich žiadostivostí.