Warning: Trying to access array offset on null in /data/f/1/f1ae1cb0-a5cd-48fa-b797-f920404022d5/benediktini.sk/sub/lectio/wp-content/themes/twentytwelve-child/page-lectio.php on line 116
Čítania na deň: 7. 9. 2026
Jób
Rozhovor s priateľmi
Jób preklína deň svojho narodenia
3 1 Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia,
2 keď povedal toto:
3 Nech zhynie deň, keď som sa narodil,
a tá noc, čo povedala: Chlapec sa počal.
4 Nech stemnie ten deň,
nech sa oň nezaujíma Boh zhora,
nech naň nezasvieti ani lúč svetla.
5 Nech si ho kúpi tma,
nech na ňom spočinie tieň smrti
a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry.
6 Tú noc nech schytia temnoty,
nech sa neraduje medzi dňami roka
a nech sa nezaráta do počtu mesiacov.
7 Nech je tá noc neplodná,
nech v nej nezaznie nijaký jasot,
8 nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu,
čo sú schopní zobudiť leviatana[*] Bájny morský netvor (porov. 40,25), ktorý mal pohltiť slnko a tým uvrhnúť svet do temnoty chaosu..
9 Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy
a nech márne čaká na svetlo,
lebo ho neuvidí ani keď ranná zora otvorí viečka,
10 pretože mi neuzavrela brány materského lona
a neskryla predo mnou trápenie.
11 Prečože som sa nenarodil mŕtvy,
nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky?
12 Prečo ma vzali na kolená
a načo ma nadájali prsia?
13 Veď teraz by som nerušene ležal,
spal a odpočíval
14 s pozemskými kráľmi a ich radcami,
ktorí si stavajú hrobky,
15 alebo s kniežatami, čo majú zlato
a plnia si domy striebrom.
16 Alebo — tak ako potratený
a zakopaný plod, vôbec by som nebol,
tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo.
17 Tam bezbožníci prestávajú zúriť
a odpočívajú vysilení.
18 Všetkým väzňom tam dajú pokoj,
nepočujú hlas dozorcu.
19 Je tam malý aj veľký;
a otrok je slobodný od svojich pánov.
20 Prečo zmorený dostáva svetlo
a načo je život zatrpknutým v duši,
21 čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza?
Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady,
22 čo sa radujú, ba plesajú,
keď nájdu hrob.
23 Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta,
a za ktorým ju Boh uzavrel?
24 Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám
a moje vzlyky sa valia ako voda.
25 Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil,
a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa.
26 Nemám pokoj, utíšenie ani oddych,
ale prišiel zmätok.
Prvá reč Elífaza
4 1 Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto:
2 Znesieš pokus o príhovor? Neunaví ťa to?
Kto by sa však dokázal zdržať slov?
3 Veď ty si mnohých poúčal
a slabé ruky si posilňoval.
4 Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa potkol
a podlamujúce sa kolená si upevňoval.
5 Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si netrpezlivý,
dotklo sa ťa to a si vyľakaný.
6 Vari ti tvoja zbožnosť nedovolí dúfať
a dokonalosť tvojich ciest nedáva nádej?
7 Len sa rozpomeň, či niekto nevinný zahynul,
a kde boli úprimní ľudia vykynožení?
8 Ako to ja vidím: tí, čo orú neprávosť
a sejú trápenie, ich aj žnú.
9 Zhynú od Božieho dychu
a vietor jeho hnevu s nimi skoncuje.
10 Levica reve, počuť leví hlas,
ale zuby levíčat sú vylámané.
11 Starý lev hynie bez koristi
a mláďatá levice sa rozutekali.
12 No ku mne sa prikradlo slovo
a moje ucho zachytilo jeho šepot.
13 Pri dumaní o nočných videniach,
keď padá na ľudí hlboký spánok,
14 pochytili ma strach a triaška
a naplnili hrôzou všetky moje kosti.
15 Nejaký duch prešiel predo mnou,
až sa mi chlpy na tele zježili.
16 Zastal, ale nepoznal som jeho zjav,
podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas:
17 Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh
a muž čistejší ako jeho Tvorca?
18 Keď sa ani na svojich sluhov nespolieha
a svojich anjelov obviňuje z omylu,
19 o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny
a základy majú v prachu.
Rýchlejšie ako mole ich vykántria,
20 bití sú od rána do večera,
pre ľahostajnosť zahynú naveky!
21 Vari nie je vytrhnutý ich stanový kolík?
Zomierajú, ale bez múdrosti.
5 1 Len volaj, či ti niekto odpovie.
Na koho zo svätých sa obrátiš?
2 Blázna zabije hnev
a nerozumného usmrtí vášeň.
3 Videl som, ako blázon zapúšťa korene,
ale znenazdajky je jeho obydlie vyvrátené.
4 Jeho synovia sú ďaleko od záchrany,
sú utláčaní v bráne a niet toho, kto by ich ratoval.
5 Čo nažne, to poje hladný a suché snopy mu poberú,
po jeho bohatstve dychtia smädní.
6 Veď z prachu nevyrastá nešťastie
a zo zeme neklíči trápenie.
7 Naozaj, človek sa rodí na trápenie,
ako iskry vyletujú nahor.
8 Radšej by som hľadal Boha
a Bohu by som predložil svoj prípad:
9 tomu, ktorý koná veľkolepé veci, ktoré nemožno prebádať,
a podivuhodné skutky, ktoré nemožno spočítať.
10 On dáva dážď na povrch zeme
a zosiela vodu na polia,
11 aby ponížených postavil na výšiny
a smútiacich pozdvihol do bezpečia.
12 Marí zámery chytrákov,
takže ich ruky nedosiahnu úspech.
13 Prichytí múdrych v ich chytráctve,
takže rada úskočných sa vždy ukáže ako unáhlená.
14 Cez deň narazia na tmu
a napoludnie hmatajú ako v noci.
15 On zachraňuje chudobného pred mečom,
ústami a rukou mocného,
16 a tak má chudobný nádej
a neprávosť zatvorené ústa.
17 Aký blahoslavený je človek, ktorého Boh karhá!
Nuž nepohŕdaj výchovou Všemohúceho,
18 lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje,
zraňuje, ale jeho ruky aj liečia.
19 Zo šiestich úzkostí ťa vyslobodí,
v siedmich sa ťa nedotkne zlé.
20 V čase hladu ťa vykúpi zo smrti
a v čase vojny z moci meča.
21 Budeš skrytý pred bičom jazyka
a nebudeš sa báť násilia, že príde.
22 Vysmeješ sa násiliu i hladomoru.
Ani divej zveri sa neboj,
23 veď máš zmluvu s kameňmi na poli
a poľná zver uzavrela s tebou mier.
24 Budeš vedieť, že tvoj stan je bezpečný,
a keď preveríš svoj príbytok, nič mu nebude chýbať.
25 Presvedčíš sa, že máš množstvo detí
a tvojho potomstva je sťa trávy na poli.
26 K svojmu hrobu dôjdeš v zrelom veku,
ako keď sa zvážajú snopy v pravý čas.
27 Nuž takto to je, prebádali sme to a je to tak.
Načúvaj, aj ty si to uvedom!
List Filipanom
Pravá spravodlivosť
3 1 Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Mne nie je na ťarchu písať vám o tom istom a vás to utvrdí.
2 Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlých pracovníkov, dajte si pozor na rozrezancov[*] Ironická Pavlova slovná hračka cez výraz katatomé, ktorou ironizuje ich obriezku (peritomé)..
3 Veď my sme skutočne obrezaní, my, ktorí v Božom Duchu slúžime Bohu, chválime sa v Kristovi Ježišovi a nespoliehame sa na telo, hoci ja by som sa mohol spoliehať aj na telo.
4 Ak si niekto iný myslí, že sa môže spoliehať na telo, tým skôr ja:
5 na ôsmy deň som bol obrezaný, som z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, pokiaľ ide o vzťah k zákonu farizej,
6 horlivý prenasledovateľ cirkvi a bol som bez úhony, čo sa týka spravodlivosti podľa zákona.
7 No to, čo mi bolo ziskom, som pre Krista pokladal za stratu.
8 A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista
9 a bol v ňom ako človek bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista, spravodlivosť z Boha, založenú na viere;
10 aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania i účasť na jeho utrpeniach. Beriem na seba podobu jeho smrti,
11 aby som tak dosiahol vzkriesenie z mŕtvych.
Náhlenie za odmenou
12 Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože si ma získal aj Kristus Ježiš.
13 Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou.
14 Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi.
15 A tak všetci dokonalí majme takéto zmýšľanie! A ak o niečom zmýšľate inak, aj to vám Boh zjaví.
16 Ale k čomu sme dospeli, toho sa držme.
17 Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú tak, ako máte príklad v nás.
18 Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža.
19 Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho, slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské.
20 Ale naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.
21 On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
4 1 Moji bratia, ktorých milujem a po ktorých túžim, ste mojou radosťou a vencom slávy, preto stojte pevne v Pánovi, milovaní!
Príslovia
Číselné príslovia
30 15 Pijavica má dve dcéry, kričia: Daj, daj!
Sú tri veci, čo sa nikdy nenasýtia,
totiž štyri, čo nepovedia Dosť!:
16 podsvetie a neplodné lono,
zem stále smädná po vode
a oheň, čo nikdy nepovie: Dosť!
17 Oko, čo sa posmieva otcovi,
a pohŕda poslušnosťou voči matke,
vyďobú havrany z údolia
a zožerú ho orlie mláďatá.