Čítania na deň: 15. 2. 2026 (Nedeľa v Päťdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
32 4 Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Seír, na edómske územie.
5 Prikázal im: Takto poviete môjmu pánovi Ézavovi: Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Lábana sa predĺžil až doteraz.
6 Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.
7 Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.
8 Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory.
9 Povedal: Keď Ézav príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa.
10 Jákob povedal: Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre.
11 Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory.
12 Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ézava, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi.
13 Ty si mi sľúbil: Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať.
14 Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ézava:
15 dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov,
16 tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat.
17 Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami.
18 Prvému rozkázal: Keď sa stretneš s mojím bratom Ézavom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš,
19 odpovedz: Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ézavovi, a aj on ide za nami.
20 Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. Podobne povedzte Ézavovi, keď sa s ním stretnete:
21 Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.
22 Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore.
Jákobov boj
23 Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók.
24 Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal.
25 Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore.
26 Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb.
27 Povedal: Pusti ma, lebo už vychádzajú zore. Jákob odpovedal: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.
28 Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Jákob.
29 Ten povedal: Už sa nebudeš volať Jákob[*] Jaakób je Úskočný alebo Držiaci za pätu., ale Izrael[*] Jisráél znamená Boh bojuje alebo Zápasiaci s Bohom., lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.
30 Jákob sa ho potom spýtal: Prezraď mi svoje meno. Ten mu odpovedal: Prečo chceš vedieť moje meno? Tam ho požehnal.
31 Jákob nazval to miesto Peníel[*] Peníel, Penúel označuje Božiu tvár., lebo povedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.
32 Keď zašiel za Penúel, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb.
33 Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená.
Zmierenie Jákoba s Ézavom
33 1 Keď sa Jákob rozhliadol a videl prichádzať Ézava so štyristo mužmi, rozdelil deti medzi Leu, Ráchel a obe slúžky.
2 Na čelo postavil obe slúžky s ich deťmi, na druhé miesto Leu a jej deti a na koniec Ráchel s Jozefom.
3 On sám sa prebrodil pred nimi a sedemkrát sa poklonil až po zem, kým sa celkom nepriblížil k bratovi.
4 Ézav sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali.
5 Keď sa Ézav rozhliadol a uvidel ženy s deťmi, povedal: Kto sú títo pri tebe? Jákob odpovedal: To sú moje deti, ktorými obdaril Boh tvojho služobníka.
6 Potom predstúpili slúžky s deťmi a poklonili sa.
7 Pristúpila aj Lea so svojimi deťmi a tiež sa poklonili. Nakoniec predstúpila Ráchel s Jozefom a poklonili sa.
8 Ézav sa spýtal: Čo sú to za čriedy, ktoré som postretal? Jákob odpovedal: Nimi chcem získať priazeň u svojho pána.
9 On však povedal: Ja mám toho tiež dosť; brat môj, len si ponechaj, čo je tvoje.
10 Jákob však namietal: Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk. Keď som pozrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milosrdný.
11 Prijmi, prosím ťa, odo mňa tento dar na pozdrav. Veď ma Boh štedro obdarovával, mám všetkého dosť. Keď naňho takto naliehal, dar prijal.
12 Dodal: Vydajme sa na cestu a poďme spolu, budem ťa sprevádzať.
13 Jákob však odpovedal: Môj pán vie, že mám útle deti a mám na starosti aj pridájajúce ovce a kravy. Keby som ich hnal čo len jeden deň, zahynuli by všetky stáda.
14 Nech len môj pán ide pred svojím služobníctvom. Ja pôjdem pomaly, nakoľko bude stačiť v chôdzi stádo predo mnou a ako postačia sily deťom, kým nedôjdem k svojmu pánovi do Seíru.
15 Ézav potom navrhoval: Dovoľ, prosím, aby aspoň niektorí z tých, čo sú so mnou, mohli ísť s tebou po ceste. On odpovedal: Netreba, len jedno si želám, aby som získal priazeň svojho pána.
16 V ten deň sa Ézav vydal na cestu späť do Seíru.
17 Jákob sa vydal na cestu do Sukkóta, kde si postavil dom; pre svoje stáda zhotovil prístrešia. Preto sa to mesto volá Sukkót[*] Sukkót sú prístrešia, stany..
Jákob v Sícheme
18 Na svojej ceste z Paddan Arama došiel Jákob bez nehody do mesta Síchem, ktoré je v Kanaáne, a usadil sa naproti mestu.
19 Od synov Chamóra, Šekemovho otca, kúpil za sto kesít kus poľa, na ktorom si rozložil stany.
20 Postavil tam oltár a nazval ho: Boh je Bohom Izraela.
Žalmy
Vrúcne ťa milujem
18 1 Zbormajstrovi. Od Hospodinovho služobníka Dávida, ktorý spieval túto pieseň Hospodinovi, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov i zo Saulovej ruky.
2 Hovoril:
Vrúcne ťa milujem, Hospodin, moja sila!
3 Hospodin je moja skala, moja pevnosť a môj vysloboditeľ;
môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam;
môj štít, roh mojej spásy a môj hrad.
4 Volám k Hospodinovi, ktorý je hoden chvály,
budem zachránený pred svojimi nepriateľmi.
5 Zovreli ma putá smrti,
prívaly záhuby ma vyľakali.
6 Stiesnili ma pekelné putá[*] Hebr. šeól.,
nástrahy smrti šli mi v ústrety.
7 V úzkosti volám k Hospodinovi,
kričím o pomoc k svojmu Bohu.
Vo svojom chráme vypočuje môj hlas,
moje výkriky preniknú k jeho sluchu.
8 Zem sa pohla a zatriasla,
zachveli sa základy vrchov,
pohli sa, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier,
oheň z jeho úst pohlcoval,
žeravé uhlíky blčali z neho.
10 Naklonil nebesia a zostúpil
a mrákavu mal pod nohami.
11 Niesol sa na cherubovi a letel,
vznášal sa na krídlach vetra.
12 Zo tmy si spravil skrýšu,
z temných vôd a hustých oblakov stan.
13 Pred jeho jasom hnali sa mračná,
krupobitie i uhlie žeravé.
14 Hospodin zahrmel na nebesiach,
Najvyšší vydal hlas, krupobitie i uhlie žeravé.
15 Vystrelil svoje šípy a rozohnal ich,
zmiatol ich množstvom bleskov.
16 Objavili sa riečiská
a obnažili sa základy sveta,
lebo si pohrozil, Hospodin,
a zadul rozhnevaným dychom.
17 Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma
a vytiahol z veľkej vody.
18 Zachránil ma pred mocným nepriateľom,
pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja.
19 Vystúpili proti mne v deň môjho nešťastia,
no Hospodin mi bol oporou.
20 Poskytol mi priestor,
vytrhol ma, lebo si ma obľúbil.
21 Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti,
odplatil mi podľa čistoty mojich rúk,
22 lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest,
svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha.
23 Veď všetky jeho práva som mal na zreteli,
od jeho ustanovení nedal som sa odvrátiť.
24 Bezúhonne som sa ho pridŕžal
a chránil sa previnenia.
25 Hospodin mi odplatil podľa mojej spravodlivosti,
podľa čistoty mojich rúk pred jeho očami.
26 Voči vernému si verný,
voči šľachetnému šľachetný,
27 voči úprimnému úprimný,
ale zvráteného prenecháš jeho zvrátenosti.
28 Ty predsa zachraňuješ utláčaný ľud,
no oči povýšencov nútiš sklopiť.
29 Hospodin, ty zapaľuješ moju sviecu.
Môj Boh mi presvecuje temnotu.
30 S tebou iste prerazím nepriateľské šíky,
so svojím Bohom preskočím aj múr.
31 Božia cesta je dokonalá,
Hospodinova reč je osvedčená.
On je štítom každému, kto sa k nemu utieka.
32 Veď kto je Boh okrem Hospodina?
Kto je Skala, ak nie náš Boh?
33 Boh, ktorý ma opásal silou
a vedie ma cestou dokonalosti,
34 dal mi nohy jeleňa
a postavil ma na výšiny.
35 Moje ruky vycvičil na boj,
moje ramená sú ako napnutý bronzový luk.
36 Dal si mi štít svojej spásy,
tvoja pravica bola mi oporou
a tvoja blahosklonnosť ma zveľadila.
37 Mojim krokom si cestu uvoľnil,
nevytkli sa mi členky.
38 Budem prenasledovať svojich nepriateľov, dostihnem ich
a nevrátim sa, kým ich celkom nezničím.
39 Zdrvím ich, už nevstanú.
Padnú mi pod nohy.
40 Opásal si ma bojovou silou,
mojich odporcov si zohol podo mňa.
41 Daroval si mi šije nepriateľov,
umlčím tých, čo ma nenávidia.
42 Budú kričať o pomoc, ale nik ich nezachráni,
budú volať na Hospodina, no neodpovie.
43 Ako vietor rozvieva prach, tak ich rozptýlim,
pošliapem ich ako blato na ulici.
44 Vyslobodíš ma zo vzbury ľudu,
ustanovíš ma za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som ani nepoznal.
45 Poslúchnu ma na slovo,
cudzinci sa mi budú zaliečať.
46 Cudzinci ochabnú
a vytratia sa zo svojich bášt.
47 Nech žije Hospodin! Nech je požehnaná moja Skala!
Nech je vyvýšený Boh, moja spása!
48 Bože, dožičil si mi pomstu,
podmanil si mi národy.
49 Môj Vysloboditeľ z rúk nepriateľov,
dvíhaš ma nad mojich odporcov,
vytrhávaš ma z moci násilníka.
50 Hospodin, preto ťa budem chváliť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.
51 Svojho kráľa veľkolepo zachraňuješ,
prejavuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu naveky.
Evanjelium podľa Jána
7 28 Keď Ježiš učil v chráme, zvolal: Aj ma poznáte, aj viete, odkiaľ som. No ja som neprišiel sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a toho vy nepoznáte.
29 Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.
30 Chceli ho teda chytiť, ale nik nepoložil na neho ruku, lebo ešte neprišla jeho hodina.
31 Mnohí zo zástupu však uverili v neho a hovorili: Urobí azda Mesiáš, keď príde, viac znamení ako tento?
Úklady farizejov proti Ježišovi
32 Farizeji počuli, že to zástup hovorí o ňom. Veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili.
33 No vtedy povedal Ježiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal.
34 Budete ma hľadať, a nenájdete ma; kde som ja, ta vy prísť nemôžete.
35 Vtedy si Židia medzi sebou hovorili: Kam chce odísť, že ho nenájdeme? Chce ísť azda do gréckej diaspóry a učiť Grékov?
36 Čo je to za reč, ktorú povedal: Budete ma hľadať, a nenájdete ma; kde som ja, ta vy prísť nemôžete?
Živá voda
37 Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten,
38 kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.
39 To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. Duch[*] Var.: + Svätý. totiž ešte nebol[*] Var.: + daný., lebo Ježiš ešte nebol oslávený.
Spory o Ježišovi
40 Niektorí zo zástupu, čo počuli tieto slová, povedali: Je to naozaj prorok.
41 Iní tvrdili: Je to Mesiáš! Ďalší však namietali: Vari Mesiáš príde z Galiley?
42 Či Písmo nehovorí, že Mesiáš vzíde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehema, v ktorom býval Dávid?
43 A tak vznikla v zástupe preňho roztržka.
44 Niektorí z nich ho chceli chytiť, ale nik nepoložil na neho ruku.
Príslovia
10 29 Hospodinova cesta je pevnosťou pre bezúhonného,
skazou pre tých, čo páchajú neprávosť.
30 Spravodlivý sa nikdy nepohne,
bezbožníci nebudú bývať v krajine.