Čítania na deň: 21. 10. 2026
Ezechiel
Modlárstvo v jeruzalemskom chráme
8 1 V šiestom roku, v šiestom mesiaci, piateho dňa toho mesiaca som sedel vo svojom dome a starší z Judska sedeli predo mnou. Potom tam na mňa doľahla ruka Pána, Hospodina.
2 Uvidel som postavu, ktorá vyzerala ako muž: od bedier dolu vyzerala ako oheň a od bedier vyššie vyzerala ako žiara, ako mosadzné zrkadlo.
3 Potom vystrel niečo ako ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde bol podstavec sochy Náruživosti, ktorá vyvolávala vášeň.
4 Hľa, bola tam sláva Boha Izraela a podobala sa zjavu, ktorý som videl v údolí.
5 Potom mi povedal: Človeče, pozri sa na sever! Keď som sa pozrel na sever, hľa, tu bol severne od brány hneď pri vchode oltár sochy Náruživosti.
6 Povedal mi: Človeče, či vidíš, čo robia? Veľké ohavnosti, ktoré tu pácha dom Izraela, ma vyháňajú z mojej svätyne. Uvidíš však ešte väčšie ohavnosti.
7 Keď ma doviedol ku vchodu do nádvoria, uvidel som dieru v múre.
8 Povedal mi: Človeče, preraz ten múr! Keď som prerazil múr, hľa, bol tam vchod.
9 Povedal mi: Vojdi a pozri sa na strašné ohavnosti, ktoré tu páchajú.
10 Keď som vošiel, videl som, že tam boli rôzne podoby plazov a zvierat, mrzkých bytostí a všetkých modiel domu Izraela, vyryté dookola na stene.
11 Stálo pred nimi sedemdesiat mužov spomedzi starších domu Izraela a uprostred nich stál Jaazanja, syn Šáfanov. Každý mal v ruke kadidelnicu a vôňa z oblaku kadidla vystupovala nahor.
12 Povedal mi: Videl si, človeče, čo páchajú starší domu Izraela v tme, každý vo svojej miestnosti s modlou? Vravia si totiž: Hospodin nás nevidí. Hospodin opustil krajinu.
13 Potom mi povedal: Počkaj ešte a uvidíš väčšie ohavnosti, ktoré páchajú.
14 Priviedol ma ku vchodu do brány Hospodinovho domu obrátenej na sever. Tam sedeli ženy a oplakávali Tammúza.
15 Povedal mi: Videl si, človeče? Počkaj ešte a uvidíš väčšie ohavnosti, než sú tieto.
16 Priviedol ma do vnútorného nádvoria Hospodinovho domu, a hľa, pri vchode do Hospodinovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi dvadsaťpäť mužov obrátených chrbtom k chrámu Hospodina a tvárou k východu. Boli obrátení na východ a klaňali sa slnku.
17 Povedal mi: Videl si to, človeče? Či je primálo pre dom Júdu páchať ohavnosti, ktorých sa tu dopúšťajú? Veď naplnili krajinu násilím; znova ma popudzujú k hnevu. Hľa, prikladajú si k nosu viničové ratolesti.
18 Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlasno volať na mňa, nevypočujem ich.
Potrestanie modlárov a označenie verných
9 1 Zvolal mi do uší mocným hlasom: Blíži sa potrestanie mesta. Každý nech má v ruke ničivú zbraň!
2 Nato prišlo šesť mužov od Hornej brány obrátenej na sever a každý mal ničiaci nástroj v ruke. Uprostred nich bol muž oblečený do ľanového rúcha a pri svojich bedrách mal písacie potreby. Keď prišli, postavili sa vedľa bronzového oltára.
3 Sláva Boha Izraela sa vzniesla sponad cheruba, na ktorom spočívala, ku prahu chrámu. Vtedy zvolal na muža oblečeného do ľanového rúcha, ktorý mal písacie potreby pri svojich bedrách.
4 Hospodin mu povedal: Prejdi mestom, stredom Jeruzalema, a označ znakmi čelá mužov, ktorí vzdychajú a stenajú pre všetky ohavnosti, ktoré sa páchajú v ňom.
5 Na vlastné uši som ho počul hovoriť tamtým šiestim: Prejdite cez mesto za ním a bite! Nech sa nezmiluje vaše oko a nemajte súcitu.
6 Zabíjajte starca, mládenca aj pannu, dieťa aj ženu, kým ich nevyhubíte. Nepriblížte sa však k nikomu, na kom je znak. Začnite od mojej svätyne! Vtedy začali od starcov, ktorí boli pred chrámom.
7 Povedal im: Poškvrňte dom a naplňte nádvorie pobitými! Vyjdite! Keď vyšli, zabíjali v meste.
8 Kým zabíjali, a ja som zostal sám, padol som na tvár a volal som: Ach, Pane, Hospodin, či chceš zničiť celý zvyšok Izraela, keď vylievaš svoju prchkosť na Jeruzalem?
9 Povedal mi: Vina domu Izraela a Júdu je náramne veľká a krajina je plná krviprelievania, mesto je plné prekrúcania práva. Hovoria si totiž: Hospodin opustil krajinu! Hospodin nevidí!
10 Čo sa mňa týka, moje oko sa nezmiluje ani nebudem mať súcit; odplatím im za ich cesty.
11 Potom sa muž oblečený do ľanového rúcha, ktorý mal písacie potreby pri svojich bedrách, vrátil so správou a povedal: Vykonal som, ako si mi rozkázal.
Sláva Hospodina nad cherubmi
10 1 Pozrel som sa na oblohu, ktorá bola nad hlavou cherubov ako zafírový kameň. Ukázalo sa nad nimi niečo, čo vyzeralo ako trón.
2 Vtedy povedal mužovi oblečenému do ľanového rúcha: Vojdi do priestoru medzi kolesami pod cherubmi, naplň si priehrštie žeravými uhlíkmi spomedzi cherubov a roztrús ich na mesto. Potom vošiel pred mojimi očami.
3 Keď muž vstupoval, cherubi stáli na pravej strane domu. Oblak naplnil vnútorné nádvorie.
4 Hospodinova sláva sa vzniesla sponad cherubov na prah chrámu. Chrám sa naplnil oblakom a nádvorie bolo plné žiary Hospodinovej slávy.
5 Šum krídel cherubov bolo počuť až do Vonkajšieho nádvoria ako hlas Všemohúceho Boha, keď hovorí.
6 Keď rozkázal mužovi oblečenému do ľanového rúcha: Vezmi oheň spomedzi cherubov!, ten vošiel a postavil sa vedľa kolesa.
7 Cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi. Nabral z neho a dal do priehrštia tomu, kto bol oblečený do ľanového rúcha. Ten ho vzal a vyšiel.
8 Cherubom bolo vidieť podobu ľudskej ruky pod ich krídlami.
9 Keď som sa prizrel, vedľa cherubov som videl štyri kolesá — po jednom kolese vedľa každého cheruba. Kolesá vyzerali ako jagot chryzolitového kameňa.
10 Pokiaľ ide o vzhľad, mali všetky štyri rovnakú podobu, ako keby bolo koleso v kolese.
11 Keď išli, mohli sa pohybovať na všetky štyri strany; no nemuseli sa za chodu obracať, lebo šli smerom, na ktorý bol obrátený ich predok. Neobracali sa, keď išli.
12 Celé ich telo, aj ich chrbát, ruky, krídla i kolesá dookola boli plné očí — a to pri všetkých štyroch kolesách.
13 Kolesá boli pomenované, ako som počul, vírivými kolesami.
14 Každý mal štyri tváre: prvá tvár bola tvárou cheruba, druhá tvár bola tvárou človeka, tretia bola tvárou leva a štvrtá tvárou orla.
15 Potom sa cherubi vzniesli nahor. Boli to živé bytosti, ktoré som videl pri rieke Kebár.
16 Keď cherubi šli, kolesá šli vedľa nich; keď cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobracali vedľa nich.
17 Keď zastali, zastali aj ony; a keď sa vzniesli, vzniesli sa aj ony, lebo v nich bol duch živej bytosti.
18 Hospodinova sláva vyšla sponad prahu chrámu a zastala nad cherubmi.
19 Potom cherubi zdvihli krídla a pri svojom odchode sa vzniesli zo zeme pred mojimi očami. Kolesá boli vedľa nich. No pri vchode do Východnej brány Hospodinovho domu zastali a sláva Boha Izraela bola nad nimi.
20 Boli to živé bytosti, ktoré som videl pod Bohom Izraela pri rieke Kebár, a spoznal som, že to boli cherubi.
21 Každý mal štyri tváre, každý mal štyri krídla a pod krídlami bola podoba ľudských rúk.
22 Ich tváre vyzerali ako tváre, ktoré som videl pri rieke Kebár. Každý šiel smerom svojej tváre.
Súd nad predákmi ľudu
11 1 Duch ma zdvihol a doniesol k Východnej bráne Hospodinovho chrámu. Hľa, vo vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jaazanju, syna Azzúrovho, a Pelatju, syna Benájovho, kniežatá ľudu.
2 Povedal mi: Človeče, toto sú muži, ktorí vymýšľajú neprávosť a ktorí dávajú zlú radu v tomto meste.
3 Hovoria: Čoskoro sa nebudú stavať domy. Mesto je hrncom a my sme mäsom.
4 Preto prorokuj proti nim, prorokuj, človeče!
5 Vtedy sa ma zmocnil Hospodinov Duch a povedal mi: Hovor: Takto vraví Hospodin: Tak ste hovorievali, dom Izraela, ja viem, čo vám prišlo na myseľ.
6 Zväčšili ste počet svojich zabitých v tomto meste a naplnili ste jeho ulice zabitými.
7 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Vaši zabití, ktorých telá ste naukladali v meste, sú mäsom, a mesto je hrncom. Vás však vyvediem z jeho stredu.
8 Obávate sa meča, a predsa privodím na vás meč — znie výrok Pána, Hospodina.
9 Vyvediem vás z neho, vydám vás do ruky cudzincov a vykonám na vás rozsudky:
10 padnete mečom. Budem vás súdiť na hranici Izraela. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.
11 Ono vám nebude hrncom, ani vy v ňom nebudete mäsom. Budem vás súdiť na hranici Izraela.
12 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, v ktorého ustanoveniach ste nechodili ani ste neplnili moje nariadenia, ale konali ste podľa predpisov národov, ktoré sú okolo vás.
13 Kým som prorokoval, zomrel Pelatja, syn Benájov. Vtedy som padol na tvár a zvolal som mocným hlasom: Ach, Pane, Hospodin, chceš úplne zničiť zvyšok Izraela?
Zasľúbenie obnovenia
14 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina:
15 Človeče, o tvojich bratoch, tvojich príbuzných a o celom dome Izraela hovoria obyvatelia Jeruzalema: Sú ďaleko od Hospodina, táto krajina je daná do vlastníctva nám.
16 Preto povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Vskutku, ja som ich vyhnal ďaleko medzi národy a rozptýlil som ich po krajinách, ale budem im svätyňou na krátky čas v krajinách, do ktorých prišli.
17 Preto povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Potom vás zhromaždím spomedzi národov a pozbieram vás z krajín, do ktorých ste boli rozptýlení; dám vám pôdu Izraela.
18 Keď tam prídu, odstránia z nej všetky jej mrzké a ohavné modly.
19 Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa,
20 aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom,
21 avšak na hlavu tých, ktorých srdce sa pridŕža mrzkých a ohavných modiel, uvalím trest za ich cesty — znie výrok Pána, Hospodina.
Odchod slávy Hospodina
22 Cherubi zdvihli svoje krídla a kolesá sa pohli zároveň s nimi, kým sláva Boha Izraela bola nad nimi.
23 Potom Hospodinova sláva odišla z mesta nahor a zastala na vrchu východne od mesta.
24 Potom ma duch zdvihol a prostredníctvom Božieho ducha ma zaniesol vo videní do Chaldejska k zajatým. Potom odišlo odo mňa videnie, ktoré som mal.
25 Vyrozprával som zajatým všetko, čo mi Hospodin dal prežiť vo videní.
Žalmy
106 32 Rozhnevali ho pri meríbskych vodách;
aj Mojžiš pre nich zle pochodil,
33 tak ho rozčúlili,
že jeho ústa vyriekli nerozvážnosť.
34 Nevyhubili národy,
ako im rozkázal Hospodin,
35 lebo sa pomiešali s pohanmi
a osvojili si ich spôsoby:
36 slúžili aj ich modlám,
tie sa im stali osídlom;
37 obetovali svojich synov
i svoje dcéry démonom;
38 prelievali nevinnú krv,
krv svojich synov a dcér,
ktoré obetovali kanaánskym modlám,
a zem bola poškvrnená krvou.
39 Poškvrnili sa vlastnými skutkami;
vlastnými zločinmi porušili vernosť.
40 Hospodin zahorel hnevom proti svojmu ľudu,
sprotivil si svoje dedičstvo.
41 Vydal ich do rúk pohanov,
vládli nad nimi ich nenávistníci.
42 Nepriatelia ich utláčali
a dostali do područia.
43 Mnohokrát ich vyslobodil,
svojvoľne mu však odporovali,
vo svojej neprávosti stále upadali.
44 Zhliadol však na ich úzkosť,
počul ich nárek.
45 Pre nich si pripomenul svoju zmluvu,
pre hojnosť svojej milosti mal s nimi súcit.
46 Vzbudil k nim ľútosť
vo všetkých, čo ich zajali.
47 Zachráň nás, Hospodin, Boh náš,
spomedzi pohanov nás zhromaždi,
aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menu
a honosiť sa tvojou chválou!
48 Zvelebený buď Hospodin, Boh Izraela,
od vekov až naveky!
Všetok ľud nech povie: Amen.
Haleluja!
Evanjelium podľa Lukáša
Spor o vzkriesení
20 27 Prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a spýtali sa ho:
28 Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, vezme si ju za manželku jeho brat a svojmu bratovi splodí potomstvo.
29 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
30 Vzal si ju druhý,
31 potom tretí a takto všetci siedmi. No všetci pomreli a nezanechali deti.
32 Napokon zomrela aj žena.
33 Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď bola manželkou siedmich.
34 Ježiš im povedal: Deti terajšieho veku sa ženia a vydávajú.
35 Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú.
36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v udalosti pri kre. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba.
38 A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.
39 Tu niektorí zákonníci povedali: Učiteľ, dobre si povedal.
40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
Mesiáš, Dávidov syn a Pán
41 Ježiš im povedal: Ako môžu hovoriť, že Mesiáš[*] Kristus = Pomazaný. je Dávidov syn?
42 Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí:
Pán povedal môjmu Pánovi:
Seď po mojej pravici,
43 kým tvojich nepriateľov nespravím podnožkou tvojich nôh.
44 Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?
Varovanie pred zákonníkmi
45 Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom povedal:
46 Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na námestiach, predné sedadlá v synagógach a prvé miesta na hostinách.
47 Vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.
Príslovia
15 21 Bláznovstvo je pre nerozumného radosťou,
rozumný však kráča priamo.
22 Nazmar vyjdú zámery bez rady,
no vydaria sa vďaka mnohým radcom.