Čítania pre deň: 29. 3. 2017 (Streda po 4. nedeli Štyridsiatnice)

Jeremiáš Proti modlárstvu 10 1 Počujte slovo, ktoré hovorí Hospodin, Boh domu Izraela: 2 Takto hovorí Hospodin: Nepriúčajte sa ceste národov a nebeských znamení sa neľakajte, lebo ich sa ľakajú národy. 3 Veď modly národov sú márnosťou. Je to iba drevo, sekerou zoťaté v lese, dielo vytvorené rukou umelca. 4 Zdobia ich striebrom a zlatom, upevňujú klincami a kladivami, aby sa neknísali. 5 Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria a musia ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, pretože nemôžu škodiť, no ani dobro nevládzu konať. 6 Nikto nie je ako ty, Hospodin, ty si veľký, veľká je moc tvojho mena. 7 Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov? Áno, teba sa treba báť, lebo nik sa ti nevyrovná spomedzi všetkých mudrcov národov vo všetkých kráľovstvách. 8 Všetci sú hlúpi a pochabí, dajú sa usmerňovať márnosťami, čírym drevom, 9 tepaným striebrom, dovezeným z Taršíša, a zlatom z Úfazu, dielom rúk remeselníka a zlievača, odetým do červeného a modrého purpuru. Veď to všetko je dielo zručných umelcov. 10 No Hospodin je pravý Boh, on je živý Boh a večný Kráľ. Pred jeho hnevom trasie sa zem, národy nevydržia jeho zlosť. 11 Takto budete o nich hovoriť: Bohovia, ktorí nestvorili nebesá a zem, sa stratia zo zeme i spod nebies. 12 Svojou mocou stvoril zem, svojou múdrosťou vytvoril svet a svojou rozumnosťou rozpäl nebesá. 13 Keď sa ozve jeho hromový hlas, zahučia vody na nebesiach a od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu vrhá blesky a zo svojich komôr vypúšťa vietor. 14 Každý človek veľmi ohlúpol, každý zlievač modly vyšiel na posmech, lebo jeho modly sú klam a ducha v nich niet. 15 Sú ničomnosťou a výtvorom na posmech a v čase, keď ich postihne trest, budú zničené. 16 Údel Jákoba nie je takýto, ním je Stvoriteľ všetkého a Izrael je jeho vlastným kmeňom, Hospodin zástupov je jeho meno. Súd a ponosa 17 Pozbieraj svoj uzlík zo zeme, obyvateľka obliehaného mesta. 18 Veď takto hovorí Hospodin: Tentoraz ako z praku vymrštím obyvateľov krajiny, dopustím na nich úzkosť, aby ma našli. 19 Beda mi, som dokaličený, moja rana je bolestivá. Ja som povedal: To je moja choroba, znesiem ju. 20 Môj stan je spustošený, všetky povrazy sú roztrhané. Synovia ma opustili, niet ich. Niet toho, kto by mi stan znova postavil a rozvinul moje plachty. 21 Pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto ani nemali úspech a všetky ich stáda sú rozohnané. 22 Čuj, prichádza akási správa, veľké dunenie zo severnej krajiny, aby judské mestá boli premenené na púšť, na brloh šakalov. 23 Viem, Hospodin, že človek nemá v moci svoju cestu, že nikto, kto chodí, neusmerňuje svoje kroky. 24 Karhaj ma, Hospodin, ale mierne, nie vo svojom hneve, aby si ma nezničil. 25 Svoj pálčivý hnev vylej na národy, ktoré ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno. Veď vyjedali Jákoba, vyjedali ho, zničili ho a spustošili jeho nivy. Porušenie zmluvy 11 1 Slovo, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: 2 Čujte slová tejto zmluvy, hovorte ľuďom Judska a obyvateľom Jeruzalema. 3 Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Prekliaty je človek, ktorý neposlúcha slová tejto zmluvy, 4 ktorú som dal vašim otcom v čase, keď som ich vyviedol z Egypta, zo železnej pece. Vtedy som povedal: Poslúchajte môj hlas, robte všetko, čo som vám prikázal, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. 5 Tak splním prísahu, ktorou som sa zaviazal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je to dnes. Vtedy som odpovedal: Nech sa tak stane, Hospodin! 6 Potom mi Hospodin povedal: Rozhlás všetky tieto slová v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Tam povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich. 7 Veď som veľmi prízvukoval vašim otcom, a to vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta, a až po tento deň som stále zdôrazňoval toto: Poslúchajte môj hlas! 8 Oni však nepočúvali, ani nezbystrili sluch, ale každý kráčal v tvrdosti svojho zlého srdca. Splním na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im dal, aby ju zachovávali, ale nerobili tak. 9 Hospodin mi povedal: U Júdovcov a obyvateľov Jeruzalema sa zistilo sprisahanie. 10 Vrátili sa k hriechom dávnych otcov, odopreli poslúchať moje slová, ba chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraela a dom Júdu porušili zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. 11 Preto takto hovorí Hospodin: Zošlem na nich nešťastie, pred ktorým nebudú môcť uniknúť, potom budú ku mne volať, ale nevypočujem ich. 12 Judské mestá a obyvatelia pôjdu a budú volať o pomoc bohov, ktorým pálili kadidlo; tí ich však v čase nešťastia nezachránia. 13 Koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko oltárov ste postavili Hanebnosti, oltárov na pálenie kadidla Baálovi. 14 Ty však nepros za tento ľud, nepredkladaj zaň prosbu ani modlitbu, lebo keď budú ku mne volať vo svojom nešťastí, nevypočujem ich. 15 Čo chce môj miláčik v mojom dome, kde iba úklady strojí? Či sľuby a posvätné mäso odstránia tvoje nešťastie, že opäť budeš môcť plesať? 16 Zelenou olivou, okrášlenou krásnym ovocím pomenoval ťa Hospodin. V hukote veľkej búrky zapálil na nej oheň a spálil jej vetvy. 17 Hospodin zástupov, ktorý ťa zasadil, pohrozil ti nešťastím pre zlo domu Izraela a domu Júdu, ktorého sa dopúšťali, aby mňa urážali, a pálili kadidlo Baálovi. Úklady rodákov 18 Hospodin ma poučil a pochopil som to, keď mi ukázal ich výčiny. 19 Bol som ako krotký baránok vedený na zabitie, ani som nevedel, že stroja proti mne úklady: Zničme strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, aby sa nespomínalo jeho meno. 20 Hospodin zástupov, ty súdiš spravodlivo a skúmaš obličky i srdce. Kiežby som uvidel tvoju pomstu na nich, veď tebe som postúpil svoj spor. 21 Preto takto hovorí Hospodin ľuďom v Anatóte, ktorí číhajú na môj život a pritom hovoria: Neprorokuj v mene Hospodina a nezomrieš našou rukou. 22 Preto takto hovorí Hospodin zástupov: Veru, navštívim ich. Mladíci pomrú mečom, ich synovia a dcéry zas pomrú hladom. 23 Nezostane z nich ani zvyšok, lebo privediem nešťastie na ľudí v Anatóte v roku ich navštívenia. 12 1 Hospodin, ty si v práve, keď sa s tebou súdim. Predsa chcem s tebou hovoriť o práve. Prečo je úspešná cesta svojvoľných? Všetci, ktorí sa dopúšťajú nevery, si žijú pokojne. 2 Zasadil si ich, už sa zakorenili, rástli a priniesli aj ovocie. Si blízky ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. 3 Ty však, Hospodin, poznáš ma i vidíš, skúmaš, aké je moje srdce voči tebe. Veď ich ako stádo na zabitie a posväť ich pre deň zabíjania. 4 Dokedy bude smútiť krajina a vädnúť zeleň všetkých polí? Pre zlobu jej obyvateľov hynú zvieratá i vtáctvo, lebo hovoria: Nevidí našu budúcnosť. Hospodinova odpoveď 5 Keď ťa už beh s pešiakmi unavuje, ako sa do toho pustíš s koňmi? Keď si trúfaš iba v pokojnej krajine, čo budeš robiť v húštine Jordána? 6 Veď aj tvoji bratia, dom tvojho otca, aj tí sa odvrátili od teba a veľmi kričia za tebou. Never im, aj keď prívetivo hovoria k tebe. 7 Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo. Vydal som miláčika svojej duše do rúk jeho nepriateľov. 8 Moje dedičstvo sa ku mne správa ako lev v lese; pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím. 9 Moje dedičstvo je strakatý vták, dravci sú okolo neho. Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, poďte k žrádlu. 10 Mnohí pastieri mi zničili vinicu, pošliapali mi dedičstvo, môj rozkošný podiel obrátili na znivočenú púšť. 11 Obrátili ju na púšť, smúti predo mnou spustošená, celá krajina je zničená, nikto si to však neberie k srdcu. 12 Na všetky holé kopce na púšti prichádzajú ničitelia, lebo Hospodin má meč, ktorý požiera od jedného konca zeme po druhý. Nič živé nezostane na pokoji. 13 Siali pšenicu, ale žali tŕnie, namáhali sa, ale nič nezískali. Vyšli na posmech so svojou úrodou pre planúci hnev Hospodina. Proti zlým susedom Judska 14 Takto hovorí Hospodin: O všetkých zlých susedoch, ktorí siahli na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelu, vravím: Vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem spomedzi nich. 15 Keď ich vytrhnem, znova sa zľutujem nad nimi a každého vrátim k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny. 16 Potom, až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno — akože žije Hospodin — tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Baála, vyrastú uprostred môjho ľudu. 17 Ak však nebudú počúvať, ten ľud určite vykorením a zničím — znie výrok Hospodina. Žalmy Pastier Izraela, počuj nás 80 1 Zbormajstrovi. Na nápev: Ľalie. Ásafovo svedectvo. Žalm. 2 Pastier Izraela, počuj nás, ty, ktorý vedieš Jozefa ako stádo a tróniš nad cherubmi, zaskvej sa 3 pred Efrajimom, Benjamínom a Menaššem! Prebuď svoju moc a príď nás zachrániť! 4 Obnov nás, Bože, rozjasni svoju tvár a budeme zachránení! 5 Hospodin, Boh zástupov, dokiaľ sa budeš hnevať napriek modlitbe svojho ľudu? 6 Kŕmil si ich chlebom sĺz, z čaše plnej sĺz si ich napájal. 7 Urobil si nás predmetom sporu našich susedov, naši nepriatelia si z nás robia posmech. 8 Obnov nás, Boh zástupov, rozjasni svoju tvár a budeme zachránení. 9 Vinič si vzal z Egypta, vyhnal si národy a zasadil si ho. 10 Pripravil si mu pôdu, zapustil korene a rozrástol sa po krajine. 11 Svojím tieňom zahalil vrchy, svojimi ratolesťami Božie cédre. 12 Svoje vetvy vyhnal až k moru a výhonky až k Rieke[*] Eufrat (porov. 72,8).. 13 Prečo si zbúral jeho ohrady? Aby ho kmásali všetci, čo idú povedľa? 14 Diviak z lesa ho obžiera a poľná zver ho spása. 15 Vráť sa, Boh zástupov, zhliadni z neba, pozri, ujmi sa tohto viniča, 16 kmeňa, ktorý zasadila tvoja pravica, syna, ktorého si vychoval. 17 Tí, čo ho vypálili a obsekali, nech zahynú pred hrozbou tvojho pohľadu. 18 Drž ruku nad mužom svojej pravice, nad synom človeka, ktorého si si vychoval. 19 Neodstúpime od teba, zachovaj nás pri živote a budeme vzývať tvoje meno. 20 Obnov nás, Hospodin, Boh zástupov, rozjasni svoju tvár a budeme zachránení! Plesajte v Bohu, on je naša sila! 81 1 Zbormajstrovi. Na nápev: Pri lisoch. Ásafov. 2 Plesajte v Bohu, on je naša sila! Zvučne jasajte Jákobovmu Bohu! 3 Zaspievajte, zabubnujte, rozozvučte citaru a harfu! 4 Nech zaznie roh pri nove mesiaca, pri jeho splne v deň našej slávnosti! 5 Také je ustanovenie pre Izraela a prikázanie Jákobovho Boha. 6 Také pravidlo dal Jozefovi, keď vytiahol proti Egyptu. Počul som reč, ktorú som nepoznal: 7 Sňal som mu bremeno z pliec a ruky zbavil ťažkého koša. 8 V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, za hromobitia som ti odpovedal, pri vodách meríbskych som ťa vyskúšal. — Sela — 9 Počuj, ľud môj, usvedčujem ťa, kiežby si ma poslúchol, Izrael! 10 Nebudeš mať iného boha, nebudeš sa klaňať cudziemu bohu! 11 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny. Roztvor ústa a ja ich naplním. 12 Môj ľud však nedbal na môj hlas, Izrael ma neposlúchol. 13 Nechal som ich teda v tvrdosti ich srdca, nech idú podľa svojich zámerov. 14 Keby ma bol môj ľud poslúchol, keby bol Izrael chodil po mojich cestách, 15 rýchlo by som bol pokoril jeho nepriateľov a svojou rukou zasiahol jeho odporcov. 16 Zaliečali by sa mu tí, čo nenávidia Hospodina, a ich osud by trval naveky. 17 Bol by som ich kŕmil tou najlepšou pšenicou a sýtil medom zo skaly. Evanjelium podľa Jána Neviera Židov 12 37 Hoci pred nimi Ježiš urobil toľké znamenia, neuverili v neho, 38 aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené Pánovo rameno[*] Božia moc. ? 39 Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš inde povedal: 40 Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nespoznali a neobrátili sa, a aby som ich neuzdravil. 41 Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy; 43 lebo mali radšej ľudskú slávu ako Božiu. 44 Ježiš zvolal: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. 47 Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Veď ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, ako mám hovoriť a čo mám povedať. 50 A ja viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi to povedal Otec. Príslovia 12 17 Kto šíri pravdu, hovorí, čo je správne, ale falošný svedok hovorí lži.