Čítania na deň: 9. 4. 2020 (Štvrtok Pánovej večere)

Jeremiáš Dodatok Údel Cidkiju, Jeruzalema a kráľovstva 52 1 Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať a jedenásť rokov bol kráľom v Jeruzaleme. Jeho matka bola Chamútal, dcéra Jirmeju z Libny. 2 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil aj Jójakim. 3 Pre Hospodinov hnev došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol spred svojej tváre. Cidkija sa vzbúril proti babylonskému kráľovi. 4 V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca, pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu, vybudovali okolo neho násyp na obliehanie. 5 Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju. 6 Na deviaty deň štvrtého mesiaca, keď sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud v krajine, 7 vznikol prielom do mesta a všetci bojovníci ušli. V noci vyšli z mesta po ceste, ktorá medzi dvoma múrmi viedla k bráne, ktorá bola pri kráľovskej záhrade, a utekali k Arábe, hoci Chaldeji obliehali mesto zo všetkých strán. 8 Vojsko Chaldejov však prenasledovalo kráľa Cidkiju. Dohonili ho na jerišských stepiach. Všetci jeho bojovníci od neho utiekli. 9 Kráľa zajali a odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v krajine Chamát a ten nad ním vyniesol rozsudok. 10 Babylonský kráľ dal zabiť Cidkijových synov pred jeho očami a v Rible dal pozabíjať aj všetky judské kniežatá. 11 Cidkijovi oslepil oči, spútal ho okovami. Potom ho babylonský kráľ odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára, a tam bol až do dňa svojej smrti. 12 V piatom mesiaci, na šiesty deň mesiaca, v jedenástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara prišiel veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan, ktorý stával v osobnej službe babylonského kráľa v Jeruzaleme, 13 podpálil Hospodinov chrám, vypálil kráľovský palác, všetky jeruzalemské domy a všetky veľké budovy. 14 Celé chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom osobnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema. 15 Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia chudobných z ľudu, aj zvyšok ľudí, ktorí zostali v meste, i zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi. 16 Z chudobných ľudí krajiny však veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ponechal niektorých ako vinohradníkov a roľníkov. 17 Bronzové stĺpy, ktoré patrili k Hospodinovmu chrámu, vozíky a bronzové more, ktoré bolo v Hospodinovom chráme, Chaldeji polámali a všetok bronz odviezli do Babylonu. 18 Vzali aj hrnce, lopaty, nože, kropeničky, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré sa používali pri bohoslužbe. 19 Veliteľ telesnej stráže vzal misy, panvice na uhlie, kropeničky, hrnce, svietniky, kadidlové panvice a misky na nápojové obety, či boli zo zlata, alebo zo striebra, 20 obidva stĺpy, jedno more a dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre Hospodinov chrám. Bronz všetkých týchto predmetov sa nedal ani odvážiť. 21 Pokiaľ ide o stĺpy: každý bol osemnásť lakťov vysoký a mal obvod dvanásť lakťov. Bol na štyri prsty hrubý a vnútri dutý. 22 Na ňom bola bronzová hlavica. Každá hlavica bola päť lakťov vysoká. Mriežkovanie a granátové jablká boli dookola hlavice. Všetko bolo z bronzu. Takisto mal granátové jablká aj druhý stĺp. 23 Granátových jabĺk na vonkajšej strane bolo deväťdesiatšesť. Celkovo bolo na mriežkovaní sto granátových jabĺk. 24 Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju a druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu. 25 Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, ďalej sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý vykonával odvody medzi ľudom krajiny, a šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, ktorí sa nachádzali v meste. 26 Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ich zajal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 27 Babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Rible v krajine Chamát. Júda musel odísť do zajatia zo svojej pôdy. 28 Toto je ľud, ktorý odviedol Nebúkadnecar do zajatia v siedmom roku svojho kraľovania: tritisícdvadsaťtri Júdovcov, 29 v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema, 30 v dvadsiatom treťom roku Nebúkadnecara veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia sedemstoštyridsaťpäť Júdovcov, celkovo štyritisícšesťsto duší. Milosť pre Jójakina 31 V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jójakina, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil-Merodak omilostil judského kráľa Jójakina a prepustil ho z väzenia. 32 Hovoril s ním láskavo a jeho trón pozdvihol nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33 Zmenil mu zajatecký odev a jedával s ním stále, pokiaľ žil. 34 Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa každodennej potreby po celý život, až kým nezomrel. Žalmy Moje srdce je pripravené, Bože 108 1 Pieseň. Dávidov žalm. 2 Moje srdce je pripravené, Bože, spievať ti a hrať, veď ty si moja sláva. 3 Prebuď sa harfa, citara, nech zobudím rannú zoru! 4 Budem ti ďakovať, Hospodin, medzi ľuďmi a ospevovať ťa medzi národmi, 5 lebo veľké je tvoje milosrdenstvo, siaha nad nebesia, tvoja vernosť až po oblaky. 6 Buď vyvýšený, Bože, nad nebesia, tvoja sláva nech je nad celou zemou! 7 Zachráň nás svojou pravicou a vypočuj nás, aby boli vyslobodení tvoji obľúbenci. 8 Boh prehovoril vo svojej svätyni: Víťazoslávne rozdelím Síchem, rozmeriam údolie Sukkót. 9 Mne patrí Gileád, mne patrí Menašše, Efrajim je prilbou mojej hlavy, Júda mojou berlou. 10 Moábsko je mojím umývadlom, na Edómsko hodím svoj sandál, nad Filištínskom víťazne zaplesám. 11 Kto ma uvedie do opevneného mesta? Kto ma zavedie do Edómska? 12 Nie azda ty, Boh, ktorý si nás zavrhol? Bože, vari nebudeš viesť naše zástupy? 13 Pomôž nám proti utláčateľom, lebo ľudská pomoc je márna. 14 S Bohom budeme udatní. On rozšliape našich utláčateľov. Boh mojej chvály, nemlč 109 1 Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Boh mojej chvály, nemlč, 2 lebo sa otvorili proti mne bezbožné a ľstivé ústa. Hovorili proti mne lživým jazykom. 3 Zasypali ma slovami nenávisti, bez príčiny bojujú proti mne. 4 Za lásku sa mi odplácajú nepriateľstvom, kým ja sa modlím. 5 Za dobré sa mi odplácajú zlým a nenávisťou za lásku. 6 Ustanov nad ním bezbožníka, žalobca nech mu stojí po pravici! 7 Nech ho súd uzná vinným, nech je hriechom jeho modlitba. 8 Jeho dní nech je čím menej, jeho úrad nech prevezme iný. 9 Jeho synovia nech osirejú, jeho žena nech ovdovie. 10 Jeho synovia nech sa potulujú a žobrú, nech zo svojich rumovísk chodia prosiť. 11 Nech ho veriteľ pripraví o všetko, čo má, nech cudzí ulúpia, čo s námahou získal. 12 Nech mu nikto nezachová priazeň, nech sa nikto nezmiluje nad jeho sirotami. 13 Nech je vyplienené jeho potomstvo, nech je ich meno vytreté už v druhom pokolení. 14 Nech sa vina jeho otcov pripomína Hospodinovi, hriech jeho matky nech nie je vymazaný. 15 Nech ich má Hospodin stále pred očami, nech ich pamiatku vyhladí zo zeme, 16 pretože nepamätal na skutky lásky, prenasledoval úbožiaka a chudobného v snahe usmrtiť človeka skrúšeného srdca. 17 Rád vyslovoval kliatbu — nech dopadne naňho! Nedožičil požehnanie — nech sa vzdiali od neho! 18 Obliekal si kliatbu ako odev, nech vnikne do neho ako voda, ako olej do jeho kostí. 19 Nech mu je odevom, do ktorého sa halí, opaskom, ktorým sa stále opasuje. 20 Toto nech je odplata od Hospodina mojim protivníkom, tým, čo zle hovoria proti mne. 21 Ty však, Hospodin, Pán, vytrhni ma pre česť svojho mena a nalož so mnou podľa dobroty svojej milosti, 22 lebo som úbohý, chudobný a srdce mám zranené. 23 Musím odísť ako tieň, ktorý sa predlžuje, som ako strasená kobylka. 24 Kolená sa mi podlamujú od pôstu, z tela sa mi vytratil tuk. 25 Som im na posmech, hľadia na mňa a potriasajú hlavou. 26 Pomôž mi, Hospodin, môj Boh! Zachráň ma podľa svojho milosrdenstva! 27 Nech zvedia, že to bola tvoja ruka, že si to urobil ty, Hospodin. 28 Oni nech preklínajú — ty však žehnaj! Povstanú a zahanbia sa, tvoj služobník sa však bude radovať. 29 Nech si moji žalobníci oblečú potupu, nech ich ako plášť halí hanba. 30 Veľmi budem ďakovať Hospodinovi svojimi ústami, medzi mnohými ho budem chváliť, 31 lebo chudobnému stojí po pravici, aby ho zachránil pred tými, čo ho súdia. List Hebrejom Melchisedek — predobraz Krista 7 1 Tento Melchisedek, kráľ Šálemu, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v ústrety Abrahámovi, keď sa Abrahám vracal z víťaznej bitky proti kráľom a požehnal ho. 2 A Abrahám mu zo všetkého dal desiatok. Jeho meno sa prekladá najprv ako Kráľ spravodlivosti, potom však aj Kráľ Šálemu, čo znamená Kráľ pokoja. 3 Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa; jeho dni nemajú začiatok a jeho život je bez konca. A tak podobný Božiemu Synovi ostáva navždy kňazom. 4 Dobre si všimnite, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšej koristi. 5 A tak aj tí, čo zo synov Léviho prijímajú kňazskú službu, majú príkaz prijímať od ľudí desiatky podľa zákona, totiž od vlastných bratov, i keď aj oni pochádzajú z Abrahámových bedier. 6 No ten, čo si z nich neodvodzuje svoj pôvod, prijal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenie. 7 Veď je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. 8 Tu preberajú desiatky smrteľní ľudia, tam zasa ten, o ktorom máme svedectvo, že žije. 9 Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdával desiatky aj Lévi, hoci sám desiatky dostával. 10 Veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel v ústrety. 11 Keby sa teda dokonalosť dala dosiahnuť prostredníctvom levitského kňazstva, veď na jeho základe dostal ľud zákon, načo by bolo treba ustanoviť ešte iného kňaza na spôsob Melchisedeka a neostať pri kňazstve na spôsob Árona? 12 Veď ak sa mení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj zákon. 13 A ten, o ktorom sa to hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári. 14 Veď je zrejmé, že náš Pán pochádzal z Júdu a vo vzťahu k tomuto kmeňu Mojžiš nič nepovedal o kňazoch. 15 A je to ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz, podobný Melchisedekovi, 16 ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. 17 Veď o ňom znie svedectvo: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka. 18 Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné. 19 Veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti; uvedená bola iba lepšia nádej a skrze ňu sa blížime k Bohu. 20 A to sa nestalo bez prísahy. Tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy. 21 Tento však s prísahou toho, čo mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky. 22 A preto sa Ježiš stal ručiteľom lepšej zmluvy. 23 Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo. 24 No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25 A preto môže aj dokonale spasiť tých, čo prostredníctvom neho prichádzajú k Bohu, lebo žije neustále, aby sa za nich prihováral. 26 Veď bolo aj potrebné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesá, 27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba. 28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky. Príslovia 13 4 Duša lenivca túži a nemá nič, ale duša usilovných je úplne spokojná.