Čítania pre deň: 23. 6. 2017

Druhá kniha kráľov Div s olejom 4 1 Jedna žena, čo patrila prorockému učeníkovi, sa sťažovala Elizeovi: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Sám vieš, že tvoj služobník uctieval Hospodina. Prišiel však veriteľ a vzal mi obe deti za otrokov. 2 Elizeus sa jej spýtal: Čo môžem pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš doma? Odvetila: Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len nádobu oleja. 3 Povedal: Choď, vypožičaj si od všetkých susedov prázdne nádoby, nie málo. 4 Potom vojdi dnu, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere, nalievaj do všetkých tých nádob a plné odlož. 5 Odišla od neho a zavrela dvere za sebou i za svojimi synmi. Tí jej podávali nádoby a ona nalievala. 6 Keď boli nádoby plné, povedala synovi: Podaj mi ďalšiu nádobu. Ten však odvetil: Ďalších už niet. Vtedy olej prestal tiecť. 7 Keď to šla oznámiť Božiemu mužovi, ten jej povedal: Choď predať olej a vyrovnaj si dlh. Zo zvyšku sa i so svojimi synmi uživíš. Vzkriesenie chlapca 8 Raz prechádzal Elizeus cez Šuném. Tam bývala zámožná žena, ktorá mu ponúkla pohostenie. Zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel ta na pohostenie. 9 Svojmu mužovi navrhla: Som presvedčená, že ten, čo okolo nás často chodieva, je svätý Boží muž. 10 Mali by sme na poschodí vymurovať izbietku, postaviť ta posteľ, stolík, stoličku a svietnik. Ak by k nám niekedy zavítal, uchýlil by sa ta. 11 Jedného dňa ta prišiel a uchýlil sa do izby na poschodí, kde sa zložil. 12 Svojmu sluhovi Géchazimu povedal: Zavolaj tú Šunémčanku. Zavolal ju a ona prišla k nemu. 13 Naznačil mu: Povedz jej: Preukazuješ nám naozaj všestrannú pozornosť. Čím by som sa ti mohol odslúžiť? Mám sa za teba prihovoriť u kráľa alebo u veliteľa vojska? Ona však odvetila: Bývam predsa medzi svojimi. 14 Spýtal sa: Čo by sa tak dalo pre ňu urobiť? Géchazi povedal: Veď nemá syna a jej muž je už starý. 15 Dal si ju zavolať. Keď ju zavolal, ostala stáť pri vchode. 16 Povedal: O rok o takomto čase budeš si objímať synčeka. Ona však namietala: Nie, pane môj, Boží muž, nedoberaj si svoju služobnicu. 17 Tá žena však počala a porodila syna o rok a o tom čase, ako jej predpovedal Elizeus. 18 Keď chlapec podrástol, odišiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. 19 Otcovi sa posťažoval: Moja hlava, moja hlava! Ten prikázal sluhovi, aby ho odniesol k matke. 20 Keď ho odniesol a odovzdal matke, syn jej sedel na kolenách až do poludnia, potom zomrel. 21 Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla. 22 Potom si zavolala muža a povedala: Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim. 23 Spýtal sa: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota. Odpovedala: To nič! 24 Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem. 25 Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Géchazimu povedal: Pozri, to je tá Šunémčanka! 26 Bež ju privítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Odpovedala: Dobre. 27 Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Tu pristúpil Géchazi, aby ju odtiahol. Boží muž však povedal: Nechaj ju, lebo je roztrpčená. Hospodin mi to zatajil a neoznámil. 28 Sťažovala sa: Žiadala som si vari syna od svojho pána? Či som nevravela: Nezavádzaj ma? 29 Vtedy prikázal Géchazimu: Priprav sa na cestu. Vezmi so sebou moju palicu a choď. Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho. Keď niekto pozdraví teba, neodpovedaj. Potom položíš chlapcovi na tvár moju palicu. 30 Chlapcova matka však povedala: Akože žije Hospodin a ako žiješ ty, neopustím ťa. Tak sa vybral a šiel za ňou. 31 Géchazi mal pred nimi náskok. Položil chlapcovi na tvár palicu, ten však nejavil nijaké známky života. Vrátil sa teda, aby sa s Elizeom stretol a oznámil mu, že sa chlapec neprebral. 32 Keď Elizeus vošiel do domu, chlapec už ležal mŕtvy na lôžku. 33 Vošiel dnu, zatvoril za oboma dvere a modlil sa k Hospodinovi. 34 Potom vyšiel hore, pritisol sa k dieťaťu, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Zostal nad ním sklonený, kým sa telo dieťaťa nezahrialo. 35 Pre zmenu chodil sem-tam po dome, vyšiel hore a sklonil sa nad ním. Tu chlapec sedemkrát kýchol a otvoril oči. 36 Elizeus zavolal Géchaziho a povedal mu, aby zavolal tú Šunémčanku. Zavolal ju. Keď prišla k nemu, povedal jej: Vezmi si svojho syna. 37 Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a odišla. Napravenie jedovatého jedla 38 Keď sa Elizeus vrátil do Gilgálu, vládol v krajine hlad. Keď raz prorockí učeníci sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: Postav veľký hrniec a priprav nejakú váru pre prorockých učeníkov. 39 Jeden z nich odišiel na pole nazbierať zeliny. Našiel poľnú popínavú rastlinu a nazbieral z nej plné šaty divých plodov. Keď prišiel, nakrájal ich do hrnca na varenie. Nevyznali sa v tom. 40 Keď to naliali mužom k jedlu a tí to jedlo ochutnali, skríkli: V hrnci je smrť, Boží muž! Nedalo sa to jesť. 41 Prikázal doniesť múku. Vsypal ju do hrnca a povedal: Nalievaj ľuďom. Tí jedli a v hrnci nebolo nič škodlivé. Nasýtenie v Gilgále 42 Ktosi prišiel z Baálšáliše a priniesol Božiemu mužovi z prvej úrody dvadsať bochníkov jačmenného chleba a zrno vo vreci. Povedal: Rozdaj to ľuďom, nech sa najedia. 43 Jeho sluha však namietal: Toto mám predložiť sto ľuďom? On však nástojil: Len to daj ľuďom, nech jedia. Lebo takto vraví Hospodin: Najedia sa a ešte aj zvýši. 44 Predložil im to teda. Najedli sa a podľa Hospodinovho slova aj zvýšilo. Uzdravenie Naámana 5 1 Naáman, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol zaslúžilým a váženým mužom u svojho pána, pretože skrze neho doprial Hospodin Sýrčanom víťazstvo. Ten muž, udatný hrdina, bol však malomocný. 2 Raz vyrazili sýrske prepadové skupiny a v Izraeli zajali dievčatko. To slúžilo Naámanovej žene. 3 Raz povedalo svojej panej: Keby tak môj pán zašiel za prorokom, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil malomocenstva. 4 Naáman šiel a podrobne oboznámil svojho pána s tým, čo hovorilo dievča z Izraela. 5 Sýrsky kráľ povedal: Vyber sa a choď! Izraelskému kráľovi pošlem list. Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesťtisíc šekelov zlata i desať sviatočných šiat. 6 Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: Spolu s týmto listom posielam ti svojho služobníka Naámana, aby si ho zbavil malomocenstva. 7 Keď izraelský kráľ prečítal ten list, roztrhol si šaty a zvolal: Som azda Boh, aby som usmrcoval alebo oživoval? Veď ten posiela ku mne niekoho, aby som ho zbavil malomocenstva. Posúďte len a zistíte, že hľadá proti mne zádrapku. 8 Keď sa Boží muž Elizeus dozvedel, že izraelský kráľ si roztrhol šaty, odkázal kráľovi: Prečo si si roztrhol šaty? Nech len príde ku mne. Pozná, že je v Izraeli prorok. 9 Naáman prišiel so svojimi koňmi i vozmi a zastal pri vchode od Elizeovho domu. 10 Elizeus mu po poslovi odkázal: Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým. 11 Naáman však nahnevane odišiel. Povedal: Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva. 12 Nie sú azda damaské rieky Abana a Parpar lepšie než všetky vody izraelské? Nemohol som sa v nich umyť a ozdravieť? Zvrtol sa a nazlostený odišiel. 13 Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: Otec môj, keby od teba prorok žiadal niečo náročného, iste by si to urobil. Na uzdravenie však žiada od teba len: Umy sa a budeš čistý! 14 Zostúpil teda, pohrúžil sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo dostalo mladícku sviežosť. Očistil sa. 15 Nato sa vrátil s celým sprievodom k Božiemu mužovi. Keď prišiel, zastal pred ním a vyhlásil: Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Teraz prijmi, prosím, od svojho služobníka dar. 16 Elizeus povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. Hoci naliehal, odmietol prijať. 17 Vtedy Naáman povedal: Keď nie, dovoľ, aby sa tvojmu služobníkovi dostalo aspoň toľko prsti, čo uvezie pár mulíc, lebo tvoj služobník už nebude prinášať spaľované obety ani obetné dary iným bohom, jedine Hospodinovi. 18 Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v chráme Rimmónovom. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí. 19 Povedal mu: Choď v pokoji. Sotva zašiel od neho kus cesty, 20 pomyslel si Géchazi, sluha Božieho muža Elizea: Veru môj pán lacno prepustil tohto sýrskeho Naámana, keď od neho nevzal nič z doneseného. Akože žije Hospodin, zabehnem za ním a niečo od neho vymámim. 21 Géchazi sa rozbehol za Naámanom. Keď Naáman zbadal, že za ním ktosi beží, zoskočil z voza a šiel mu oproti. Spýtal sa: Stalo sa niečo? 22 Odpovedal: Ale nie. Môj pán ma posiela s odkazom: Práve teraz ma navštívili dvaja mladíci z prorockých učeníkov z Efrajimského pohoria. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dvoje sviatočných šiat. 23 Naáman odpovedal: Urob mi po vôli, zober dva talenty. Naliehal naňho, zviazal dva talenty striebra do dvoch vriec, k tomu sviatočné šaty a dal to svojim dvom sluhom, aby to pred ním niesli. 24 Keď prišiel na kopec, prevzal to od nich a skryl v dome. Nato prepustil tých mužov a oni odišli. 25 Sám prišiel a postavil sa pred pána. Elizeus sa ho spýtal: Odkiaľže, Géchazi? Odpovedal: Tvoj služobník nebol nikde. 26 On nato: Nebol azda môj duch pri tom, keď sa ktosi na voze obrátil, aby sa stretol s tebou? Je vhodný čas nadobúdať si peniaze, šatstvo, olivové sady, vinice, ovce, dobytok, sluhov a slúžky? 27 Preto natrvalo prilipne malomocenstvo k tebe a k tvojmu potomstvu. I vyšiel od neho malomocný, biely ako sneh. Žalmy V srdci bezbožníka prehovára zloba 36 1 Zbormajstrovi. Od Hospodinovho sluhu Dávida. 2 V srdci bezbožníka prehovára zloba a Božia bázeň chýba pred jeho očami. 3 Je príliš samoľúby, aby uznal a znenávidel svoju vinu. 4 Slová jeho úst sú samá podlosť a klam. Prestal konať rozvážne a správne. 5 Na svojom lôžku vymýšľa neprávosť. Dáva sa na nedobré cesty, neštíti sa zlého. 6 Hospodin, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernosť až k oblakom. 7 Tvoja spravodlivosť je ako Božie vrchy, tvoje právo je ako morské hlbiny. Ty, Hospodin, zachraňuješ ľudí i zver. 8 Bože, aká vzácna je tvoja milosť! Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel. 9 Sýtia sa hojnosťou tvojho domu, napájaš ich z riavy tvojich slastí. 10 Veď u teba je prameň života. V tvojom svetle uvidíme svetlo. 11 Zachovaj svoju milosť tým, čo ťa poznajú, a spravodlivosť tým, čo majú úprimné srdce. 12 Nech ma nepošliape noha pyšného a neodoženie ma ruka bezbožníkov. 13 Tam[*] Myslí sa na chrám (vv. 9—10), kde je konanie bezbožných odhalené (porov. 73,17). padli páchatelia neprávosti, zrútili sa a nemôžu vstať. List Efezanom Pavlova služba medzi pohanmi 3 1 Preto som ja, Pavol, väzňom Krista Ježiša za vás pohanov. 2 Počuli ste predsa o milosti, ktorú mi Boh podľa svojho plánu udelil pre vás, 3 ako som v zjavení spoznal tajomstvo, o ktorom som už krátko napísal. 4 Keď si to prečítate, môžete spoznať, ako chápem Kristovo tajomstvo. 5 V iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom, 6 že pohania sú skrze evanjelium spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Ježišovi Kristovi. 7 Ja som sa stal jeho služobníkom podľa daru Božej milosti, ktorú som dostal pôsobením jeho moci. 8 Ja, najmenší zo všetkých svätých som dostal tú milosť, aby som pohanom ohlasoval nevyspytateľné Kristovo bohatstvo 9 a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril. 10 Boh chce, aby sa kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha 11 podľa odvekého ustanovenia, ktoré uskutočnil v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 12 V ňom sa odvažujeme i my vo viere pristupovať k Bohu slobodne a s dôverou. 13 Preto prosím, aby ste neochabovali pre moje súženie za vás[*] Var.: Preto prosím, aby som neochabol vo svojich súženiach pre vás.. To je vaša sláva. Poznanie Kristovej lásky 14 Preto zohýnam kolená pred Otcom, 15 od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, 16 aby pre bohatstvo Božej slávy vo vás jeho Duchom mocne zosilnel vnútorný človek 17 a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske 18 mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, 19 a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. 20 Tomu však, ktorý pôsobením svojej moci v nás a nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, 21 tomu sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen. Príslovia 24 15 Bezbožník, nestroj úklady príbytku spravodlivého, nenič miesto, kde odpočíva. 16 Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane, ale bezbožníci sa budú v nešťastí potkýnať.