Čítania na deň: 18. 7. 2025
Druhá kniha kroník
Prevezenie archy do chrámu
5 2 Potom Šalamún zvolal do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových predákov, kniežatá izraelských rodín, aby preniesli z Dávidovho mesta, teda zo Sionu, archu Hospodinovej zmluvy.
3 Ku kráľovi sa zhromaždili všetci izraelskí muži na sviatok, ktorý býva v siedmom mesiaci.
4 Keď sa dostavili všetci starší Izraela, leviti zdvihli archu
5 a niesli ju. Stan stretávania a všetky posvätné predmety v ňom vyniesli léviovskí kňazi.
6 Kráľ Šalamún a celá pospolitosť Izraela, čo sa k nemu dohrnula pred archou, obetovali toľko oviec a dobytka, že sa vôbec nedal zistiť ich počet.
7 Kňazi vniesli archu Hospodinovej zmluvy na určené miesto do zadnej siene chrámu, do veľsvätyne pod krídla cherubov.
8 Cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom, kde bola archa, a zhora zakrývali archu i jej žrde.
9 Žrde vyčnievali a ich konce boli viditeľné len od zadnej siene, zvonku neboli viditeľné. Sú tam až dodnes.
10 V arche boli iba dve tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, kde Hospodin uzavrel s Izraelitmi zmluvu pri ich východe z Egypta.
11 Potom kňazi vyšli zo svätyne. Všetci prítomní kňazi sa posvätili bez ohľadu na ich zatriedenie.
12 Všetci léviovskí speváci zo skupiny Ásafovej, Hémanovej a Jedutúnovej so synmi a bratmi, odiati do jemného plátna, stáli s cimbalmi, harfami a citarami východne od oltára. S nimi bolo stodvadsať kňazov — trubačov.
13 Trubači a speváci vystupovali súčasne, takže to vyznelo ako jednohlasná chvála a oslava Hospodina. Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov i iných hudobných nástrojov a chválospev o Hospodinovi, že je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť, oblak naplnil Hospodinov dom.
14 Kňazi nemohli preň nastúpiť do služby, lebo sláva Hospodinova naplnila Boží dom.
Šalamúnova modlitba
6 1 Vtedy Šalamún zvolal:
Hospodin sa vyslovil,
že chce bývať v mrákave.
2 Tak som ti postavil vladársky príbytok,
miesto, kde budeš tróniť naveky.
3 Nato sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pri tom stálo.
4 Zvolal: Buď zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám dal môjmu otcovi Dávidovi prísľub a sám ho i splnil. Povedal:
5 Odvtedy, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nezvolil som si žiadne miesto spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si ani nevyvolil, aby sa stal vojvodcom nad mojím izraelským ľudom.
6 Zvolil som si len Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol môjmu izraelskému ľudu.
7 Už môj otec Dávid pomýšľal postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela.
8 Hospodin mu však povedal: Konal si správne, že si sa zaoberal myšlienkou postaviť môjmu menu dom.
9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom môjmu menu.
10 Hospodin svoj prísľub i splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.
11 Vložil som ta i archu s Hospodinovou zmluvou, ktorú uzavrel s Izraelitmi.
Šalamúnovo požehnanie
12 Potom sa postavil pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela a vystrel dlane.
13 Šalamún totiž zhotovil z bronzu vyvýšenú plošinu a umiestnil ju uprostred nádvoria; bola päť lakťov dlhá, päť lakťov široká a tri lakte vysoká. Postavil sa na ňu, pokľakol na kolená pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu
14 a zvolal: Hospodin, Bože Izraela, niet ti podobného Boha na nebi ani na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí sú ti bezvýhradne oddaní.
15 Svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, si splnil daný sľub. Vlastnými ústami si sľúbil a vlastnou rukou si aj splnil, ako to dnes vidíme.
16 Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, i ďalší prísľub. Povedal si mu: Nebudeš bez nástupcu, ktorý by sedel na tróne Izraela, pokiaľ tvoji potomkovia budú dbať na svoju cestu a riadiť sa mojím zákonom, ako si sa ním riadil ty predo mnou.
17 Nuž teda, Hospodin, Bože Izraela, nech sa potvrdí spoľahlivosť tvojho slova, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi.
18 Môže však skutočne bývať Boh s človekom na zemi? Veď samy nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, ktorý som postavil.
19 Ó Hospodin, Bože môj, povšimni si modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie, aby si počul jeho kvílenie a modlitbu, ktorými sa tvoj služobník k tebe utieka.
20 Nech sa tvoje oči dňom-nocou upierajú na tento dom, na miesto, o ktorom si sa zmienil, že tam uložíš svoje meno. Vypočuj modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predloží na tomto mieste.
21 Splň prosby svojho služobníka i svojho izraelského ľudu, ktorými sa budú utiekať k tomuto miestu. Vypočuj ich zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť!
22 Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho pod kliatbou donúti k prísahe, takže príde zložiť prísahu pred tvoj oltár v tomto dome,
23 ty vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Priestupníka uznaj vinným a vlastné konanie mu uvaľ na hlavu. Zastaň sa spravodlivého a odplať mu, ako si zaslúži.
24 Ak tvoj izraelský ľud utrpí od nepriateľa porážku — to preto, že zhrešil proti tebe —, po svojom obrátení však bude velebiť tvoje meno, modliť sa a doprosovať sa ťa v tomto dome,
25 vypočuj z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do zeme, ktorú si dal ich otcom.
26 Keď sa zavrú nebesia a nebude dažďa — to preto, že zhrešili proti tebe —, potom sa však budú modliť k tomuto miestu, velebiť tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril,
27 ty ich vypočuj z nebies, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Vyuč ich správnej ceste, po ktorej majú kráčať, a zošli dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu do dedičného vlastníctva.
28 Keď zavládne v krajine hlad, mor, obilná hrdza, sneť, vyskytnú sa kobylky či hmyz, bude ho sužovať nepriateľ priamo v jeho mestách, za každej pohromy a každej choroby,
29 každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, nech by pochádzala od hociktorého jednotlivca alebo celého tvojho ľudu Izraela, ak niekto pocíti svoju ranu i bolesť a vystrie dlane k tomuto domu,
30 ty ho vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému podľa jeho celkového správania, poznáš predsa jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce ľudí.
31 Tak sa ťa budú báť a chodiť po tvojich cestách, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom.
32 No i cudzinec, ktorý nepochádza z tvojho izraelského ľudu, keď príde zďaleka pre tvoje veľké meno, tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu,
33 ty vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a urob všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, báli sa ťa ako tvoj ľud Izrael a uvedomili si, že tento dom, ktorý som postavil, je po tebe pomenovaný.
34 Keď sa tvoj ľud vypraví do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho vyšleš, a bude sa modliť k tebe smerom k tomuto miestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,
35 vypočuj z nebies ich modlitbu a ich úpenlivú prosbu a presaď ich právo.
36 Keď proti tebe zhrešia — veď niet človeka, ktorý by nezhrešil —, ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže tí, čo ich zajali, odvlečú ich do ďalekej či blízkej krajiny,
37 potom však v krajine, kam budú zavlečení, vstúpia do seba, obrátia sa v krajine tých, čo ich zajali, a budú ťa úpenlivo prosiť o zmilovanie: Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme svojvoľne.
38 Keď sa k tebe obrátia celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine tých, čo ich zajali a odvliekli, a budú sa modliť smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,
39 vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, ich modlitbu a úpenlivé prosby. Presaď ich právo a odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe.
40 Teraz, Bože môj, upri svoj zrak a zbystri svoj sluch na modlitbu na tomto mieste.
41 Nuž teda, Hospodin, Bože,
povstaň k miestu svojho odpočinku,
ty i archa tvojej moci.
Tvoji kňazi, Hospodin, Bože,
nech sa priodejú spásou
a tvoji zbožní nech blažene plesajú.
42 Hospodin, Bože,
neodmietni svojho pomazaného,
rozpomeň sa na prejavy milosti
svojmu služobníkovi Dávidovi!
Žalmy
Bože, zmiluj sa nado mnou
56 1 Zbormajstrovi, na nápev: Zamĺknutá holubica diaľav. Pamätný zápis Dávida, keď ho Filištínci chytili v Gáte.
2 Bože, zmiluj sa nado mnou,
lebo sliedi za mnou človek,
deň čo deň ma napáda a utláča.
3 Denne sliedia za mnou nepriatelia,
mnoho je tých, čo pyšne broja proti mne.
4 V deň, keď som preľaknutý,
spolieham sa na teba.
5 V Boha, ktorého slovo chválim,
v tohto Boha dúfam, nebojím sa.
Čo mi môže urobiť telo?
6 Deň čo deň prekrúcajú moje slová,
vymýšľajú o mne len zlé.
7 Spolčujú sa a striehnu,
striehnu na moje kroky,
chcú ma pripraviť o život.
8 Pre neprávosť im nedaj uniknúť!
Vrhni ich, Bože, do hnevu národov!
9 O mojej biede máš záznam,
do svojej nádoby daj moje slzy.
Či v tvojej knihe nie je o nich záznam?
10 Raz moji nepriatelia ustúpia,
v deň, keď zavolám o pomoc.
Tak poznám, že Boh je pri mne.
11 V Boha, ktorého slovo chválim,
v Hospodina, ktorého slovo chválim,
12 v toho Boha dúfam, nebojím sa.
Čo mi môže urobiť človek?
13 Na mne je, Bože, splniť, čo som ti sľúbil,
prinášam ti obety vďaky,
14 lebo si ma vytrhol zo smrti,
ba aj moje nohy si zachránil od úrazu,
aby som smel chodiť pred Bohom
vo svetle živých.
Evanjelium podľa Matúša
Vysvetlenie podobenstva o kúkoli
13 36 Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.
37 On im odpovedal: Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka
38 a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého,
39 nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.
40 Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta.
41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť,
42 a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.
43 Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši[*] Var.: + aby počul., nech počuje!
O poklade a perle
44 Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.
45 Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly.
46 Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko čo mal, a kúpil ju.
O sieti
47 Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zachytila ryby každého druhu.
48 Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von.
49 Tak to bude aj na konci sveta[*] Var.: tohto veku.: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých
50 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.
Nové a staré
51 Pochopili ste to všetko? Odpovedali mu: Áno[*] Var.: + Pane..
52 Nato im povedal: Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojho skladu nové i staré veci.
Odmietnutie Ježiša v Nazarete
53 Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ.
54 Prišiel do svojej domoviny[*] Gr. patris = domovina, otčina (Mt 13,54.57; Mk 6,1.4; Lk 4,23.24; Jn 4,44), v užšom zmysle otcovské mesto, v širšom zmysle vlasť (Heb 11,14). a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy?
55 Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef[*] Var.: Joses., Šimon a Júda?
56 A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má?
57 A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: Prorok býva zaznávaný iba v domovine a vo vlastnom dome.
58 Pre ich nevieru neurobil tam mnoho divov.
Príslovia
26 11 Ako sa pes vráti k tomu, čo vyvráti,
opakuje blázon svoje bláznovstvo.
12 Videl si muža, čo sa sám sebe zdá múdry?
Blázon má viac nádeje než on.