Čítania pre deň: 26. 9. 2017
Tobiáš
Chválospev
13 1 Tobi povedal:
2 Zvelebený Boh, ktorý žije naveky, i jeho kráľovstvo.
Pretože on raní aj sa zmilúva,
uvádza do najhlbšieho podsvetia zeme
a sám vyvádza z veľkej záhuby.
Niet ničoho, čo by ušlo pred jeho rukou.
3 Oslavujte ho, synovia Izraela, pred národmi,
pretože on vás medzi ne rozosial.
4 Tam vám ukázal svoju vznešenosť.
Vyvyšujte ho pred všetkým živým,
pretože on je náš Pán, on je náš Boh,
on je náš Otec a Boh na všetky veky.
5 Bude vás trestať za vaše neprávosti,
ale zmiluje sa nad vami všetkými
a zhromaždí vás spomedzi všetkých národov,
medzi ktoré ste boli rozptýlení.
6 Keď sa obrátite k nemu celým svojím srdcom
a budete sa pred ním pridŕžať pravdy celou svojou dušou,
vtedy sa obráti k vám
a už viac nebude ukrývať svoju tvár pred vami.
7 Teraz si všimnite, čo s vami urobil,
chváľte ho hlasom svojich úst,
dobrorečte Pánovi spravodlivosti
a vyvyšujte Kráľa vekov.
8 Ja ho oslavujem v krajine, kde žijem v zajatí,
a poukazujem na jeho moc a velebu národu hriešnikov.
Obráťte sa, hriešnici, konajte pred ním spravodlivo.
Kto vie, či vo vás nenájde zaľúbenie
a nepreukáže vám milosrdenstvo.
9 Vyvyšujem svojho Boha
a moja duša jasá nad nebeským Kráľom
a bude plesať nad jeho velebou.
10 Nech všetci o ňom hovoria a oslavujú ho v Jeruzaleme.
Ó Jeruzalem, sväté mesto,
on ťa bude trestať za činy tvojich synov
a opäť sa zmiluje nad synmi spravodlivých.
11 Oslavuj Pána, ako je správne,
dobroreč Kráľovi vekov[*] Predlohou vv. 8—11a je text Vatikánskeho a Alexandrijského rkp..
Opäť bude vybudovaný tvoj stan, tebe pre radosť.
12 Cez teba poteší zajatých
a cez teba bude preukazovať lásku k všetkým biednym
cez všetky pokolenia až naveky.
13 Jasné svetlo zažiari do všetkých končín zeme.
Mnohé národy prídu k tebe zďaleka,
aj obyvatelia všetkých končín zeme k tvojmu svätému menu
so svojimi darmi v rukách pre Kráľa neba,
pokolenia za pokoleniami budú plesať pred tebou
a meno vyvoleného mesta bude trvať po všetky pokolenia naveky.
14 Prekliati nech sú všetci, čo hovoria s tebou tvrdou rečou,
prekliati budú všetci, čo ťa ničia a búrajú tvoje hradby
a všetci, čo búrajú tvoje veže a podpaľujú tvoje príbytky.
Požehnaní však budú naveky všetci, čo sa ťa boja.
15 Vyjdi teda a plesaj nad synmi spravodlivých,
pretože všetci sa zhromaždia
a budú dobrorečiť Pánovi vekov.
Blažení tí, čo ťa milujú
a blažení tí, čo sa budú radovať z tvojho pokoja.
16 Blažení sú všetci ľudia, ktorí budú smútiť
nad tebou a nad všetkými tvojimi trestami,
lebo sa budú radovať v tebe
a naveky budú vidieť celú tvoju radosť.
Duša moja, dobroreč Pánovi, veľkému Kráľovi.
17 Veď Jeruzalem bude vystavaný
a mesto bude mať Boží dom po všetky veky.
Budem blažený, ak zvyšok môjho potomstva uzrie tvoju slávu
a bude oslavovať nebeského Kráľa.
Brány Jeruzalema budú vybudované zo zafíru a smaragdu
a všetky tvoje múry z drahých kameňov.
Veže Jeruzalema budú postavené zo zlata,
jeho obranné bašty z rýdzeho zlata
a ulice Jeruzalema budú vydláždené
rubínom a kameňom z Ofíru.
18 Brány Jeruzalema budú spievať hymny plesania
a všetky jeho domy budú volať:
Aleluja. Požehnaný Boh Izraela.
Požehnaní budú dobrorečiť jeho sväté meno
naveky a navždy.
Koniec Tobiho, Anny a Tobiáša
14 1 Tu sa končia slová Tobiho vďakyvzdania.
2 Umrel v pokoji, keď mal stodvanásť rokov a so slávou ho pochovali v Ninive. Mal šesťdesiatdva rokov, keď stratil zrak, a potom, keď začal znova vidieť, žil v hojnosti. Dával almužny, naďalej velebil Boha a oslavoval jeho veľkosť.
3 Keď umieral, zavolal si syna Tobiáša a prikázal mu: Syn môj, vezmi svojich synov
4 a ponáhľaj sa do Médska, lebo verím Božiemu slovu o Ninive, ako hovoril Nahum. Pretože všetko sa stane a uskutoční na Asýrii a na Ninive, a všetko to, čo hovorili izraelskí proroci, ktorých poslal Boh, všetko sa uskutoční. Ani jeden z týchto výrokov nevyjde naprázdno, ale všetko sa stane v svojom čase. V Médsku však bude viac bezpečia než v Asýrii a v Babylone. Preto viem a verím, že sa stane a splní všetko, čo povedal Boh, nevypadne ani jeden výrok z tých rečí z jeho slov. Všetci naši bratia, čo bývajú v krajine Izrael, budú rozptýlení a z dobrej krajiny odvlečení do zajatia. Celá izraelská krajina spustne; spustne aj Samária, aj Jeruzalem, Boží dom bude smútiť a na určitý čas ostane zhoreniskom.
5 Ale Boh sa opäť zmiluje nad nimi a vráti ich do izraelskej krajiny. Jeho dom znova vybudujú, hoci nie taký, ako bol prvý, kým sa nenaplní určený čas. Po týchto udalostiach sa všetci vrátia zo zajatia, nádherne vystavajú Jeruzalem a v ňom postavia Boží dom, ako o ňom hovorili proroci Izraela.
6 Všetky národy na celej zemi, všetci sa obrátia a úprimne sa budú báť Boha a všetci opustia svoje modly, ktoré ich zavádzali na svoje falošné cesty, a v spravodlivosti budú dobrorečiť večnému Bohu.
7 Všetci synovia Izraela, zachránení v tých dňoch, si v pravde spomenú na Boha, zhromaždia sa, prídu do Jeruzalema a naveky budú bezpečne bývať v krajine Abrahámovej. Bude im daná do vlastníctva. Tí, čo úprimne milujú Boha, budú sa radovať, ale tí, čo páchajú hriech a neprávosť, zmiznú z celej zeme.
8 A teraz, deti moje, prikazujem vám:
9 Slúžte Bohu v pravde a konajte, čo sa jemu páči. Aj svoje deti učte, aby konali spravodlivo a milosrdne, aby pamätali na Boha a aby v každom čase úprimne a z celej svojej sily dobrorečili jeho menu. Nuž a teraz ty, syn môj, odíď z Ninive a neostávaj tu. V ten deň, keď ku mne pochováš svoju matku, už ani neprenocuj na jeho území. Lebo vidím, že je v ňom plno neprávosti, pácha sa v ňom veľa podvodov, a oni sa nehanbia.
10 Pozri, dieťa, čo všetko vykonal Nádab Achikarovi, ktorý ho vychoval. Či ho nedonútil živoriť v podzemí? Boh mu však jeho hanebnosť odplatil pred Achikarovou tvárou. Achikar vyšiel na svetlo, ale Nádab vošiel do večnej tmy, pretože sa usiloval zabiť Achikara. Ten, pretože konal skutky milosrdenstva, vyšiel z pasce smrti, ktorú mu nastražil Nádab, ale Nádab padol do pasce smrti a tá ho zahubila.
11 Nuž pozrite, deti, čo spôsobuje milosrdenstvo a čo neprávosť, ktorá zabíja. Hľa, duša ma opúšťa. Položili ho na lôžko a umrel. Pochovali ho s veľkou slávou.
Záver
12 Keď umrela Tobiášova matka, pochoval ju k svojmu otcovi. Potom odišiel aj s manželkou do Médska a usadil sa v Ekbatanách pri svojom tesťovi Raguelovi.
13 S úctou ich doopatroval. Pochoval ich v médskych Ekbatanách a zdedil dom Raguela i dom svojho otca Tobiho.
14 Umrel ako vážený muž, keď mal stosedemnásť rokov.
15 Prv ako umrel, dozvedel sa a počul o skaze Ninive. Videl, ako boli do Médska odvedení ninivskí zajatci, ktorých zajal médsky kráľ Kyaxares[*] V gr. je skomolené Achiacharos.. Dobrorečil Bohu za všetko, čo urobil synom Ninive a Asýrie. Ešte prv ako umrel, tešil sa z Ninive a dobrorečil Pánovi, Bohu, na veky vekov.
Evanjelium podľa Lukáša
Utíšenie búrky
8 22 Jedného dňa nastúpil Ježiš s učeníkmi na loď a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. Keď odrazili od brehu
23 a plavili sa, zaspal. Vtedy sa spustila na jazero búrka. Loď sa napĺňala vodou. Dostali sa do nebezpečenstva.
24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: Učiteľ, učiteľ[*] Gr. Majster., hynieme! Keď sa zobudil, pohrozil vetru a vlnám, tie sa upokojili a nastalo bezvetrie.
25 Nato im povedal: Kde je vaša viera? So strachom a údivom si hovorili: Kto je to, že rozkazuje i vetrom, i moru a poslúchajú ho?
Ježiš v kraji Gerazénov
26 Priplavili sa do gerazského kraja[*] Prekl.: kraj Gerazénov; var.: Gergeza, Gadara., ktorý je oproti Galilei.
27 Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta posadnutý zlými duchmi. Už dávnejšie sa neobliekal, nebýval v dome, ale sa zdržiaval v hroboch.
28 Keď zbadal Ježiša, s krikom padol pred neho a volal mocným hlasom: Ježiš, Syn najvyššieho Boha, nechaj ma! Prosím ťa, nemuč ma!
29 Rozkázal totiž nečistému duchu vyjsť z toho človeka, ktorý ho mal už dlhý čas v moci. Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roztrhal a démon ho hnal na pusté miesto.
30 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Légia[*] Rímska vojenská jednotka., odpovedal, pretože vošlo do neho mnoho démonov.
31 A tí ho žiadali, aby ich neposielal do pekelnej priepasti.
32 Neďaleko na svahu sa pásla veľká črieda svíň. Prosili ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. On im to dovolil.
33 Vtedy zlí duchovia vyšli z človeka do svíň. Nato sa črieda vrhla dolu úbočím do jazera a utopila sa.
34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a rozchýrili to po meste i po vidieku.
35 A ľudia sa šli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Prenikla ich hrôza.
36 Tí, čo to videli, porozprávali im, ako bol posadnutý uzdravený.
37 Všetci obyvatelia gerazského kraja ho požiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Vstúpil teda do loďky a vrátil sa.
38 Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale Ježiš ho poslal preč so slovami:
39 Vráť sa domov a porozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh. Odišiel teda a rozchýril po celom meste, čo mu urobil Ježiš.
Príslovia
Otcovské ponaučenie
4 1 Počúvajte, synovia, poučenie otca
a usilujte sa spoznať rozumnosť.
2 Veď vám dávam dobré poučenie,
neopúšťajte preto moju náuku!
3 Veď aj ja som bol dieťaťom svojho otca,
útly a jediný v očiach mojej matky,
4 poúčal ma a vravel mi:
Tvoje srdce nech sa pevne drží mojich slov,
zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
5 Získaj múdrosť, nadobudni rozumnosť,
nezabudni na moje slová a neodkloň sa od nich.
6 Neopusť ju a bude ťa chrániť,
miluj ju a bude ťa strážiť.
7 Začiatkom múdrosti je toto: získaj múdrosť,
za všetko, čo si nadobudol, kúp si rozumnosť.
8 Povznes ju a povýši ťa,
poctí ťa, ak si ju privinieš.
9 Položí ti na hlavu pôvabný veniec,
obdarí ťa vzácnou korunou.
10 Počúvaj a prijmi moje výroky, syn môj,
a znásobia sa ti roky života.
11 Poúčam ťa o ceste múdrosti,
vediem ťa po chodníkoch počestnosti.
12 Keď kráčaš, neskrátia sa tvoje kroky,
keď budeš utekať, nepotkneš sa.
13 Drž sa pevne výchovy, nepusti sa jej,
zachovávaj ju, veď ona je tvoj život.
14 Nenastúp na chodník bezbožných
a nekráčaj po ceste zlých ľudí.
15 Vyhni sa jej a nekráčaj po nej,
odvráť sa od nej a obíď ju.
16 Veď oni nejdú spať, kým neurobia zlo,
nepremôže ich spánok, kým niekomu nepodrazia nohy,
17 jedia chlieb zloby
a pijú víno násilia.
18 Chodník spravodlivých je ako svetlo brieždenia,
ktorého jas prechádza do plného dňa.
19 Chodník bezbožníkov je sťa temnota,
nevedia, na čom sa potknú.
20 Syn môj, dávaj pozor na moje slová,
nakloň svoje ucho k mojim výrokom!
21 Nespúšťaj ich z očí,
chráň si ich v hĺbke srdca.
22 Veď sú životom pre tých, čo ich nachádzajú,
sú zdravím pre celé ich telo.
23 Pri plnej ostražitosti si stráž srdce,
lebo z neho vychádza život.
24 Odstráň faloš zo svojich úst
a úskočné pery nech sú ďaleko od teba.
25 Nech tvoje oči hľadia priamo,
tvoj pohľad nasmeruj pred seba.
26 Vyrovnaj chodník pre svoje nohy
a všetky tvoje cesty nech sú isté.
27 Nezaboč doprava ani doľava,
odvráť nohu od zla.