Čítania pre deň: 28. 7. 2017

Druhá kniha kroník Joziáš 34 1 Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. 2 Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po cestách svojho praotca Dávida a neodklonil sa napravo ani naľavo. 3 V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, sa začal zaujímať o Boha svojho praotca Dávida a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. 4 Za jeho prítomnosti zbúrali oltáre baálov, kadidlové oltáriky, ktoré boli na nich, posekal ašéry, tesané a liate modly dolámal, rozdrvil a roztrúsil po hroboch tých, čo im obetovali. 5 Kosti kňazov spálil na ich oltároch a tak očistil Judsko a Jeruzalem. 6 V mestách Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftáliho a v ich okolitých rumoviskách 7 zbúral oltáre, ašéry a tesané modly rozdrvil na prach. Na celom území Izraela povytínal všetky kadidlové oltáriky a vrátil sa do Jeruzalema. 8 V osemnástom roku svojej vlády, po očistení krajiny a chrámu, vyslal Šáfana, syna Acaljovho, veliteľa mesta Maaséju a kancelára Jóacha, Joacházovho syna, opraviť dom Hospodina, svojho Boha. 9 Keď prišli k veľkňazovi Chilkijovi, odovzdali peniaze, prinesené pre Boží dom, ktoré nazbierali leviti, strážcovia prahu, od Menaššeho, Efrajima i celého zvyšku Izraela, ako i od celého Júdu, Benjamína a obyvateľov Jeruzalema. 10 Odovzdali ich dielovedúcim, ktorí mali dozor v Hospodinovom dome, a tí zas robotníkom zamestnaným v Hospodinovom dome na oprave poškodených častí chrámu. 11 Z nich vyplácali tesárov a stavbárov, kupovali opracované kamene i drevo na krovy a hrady budov, ktoré judskí králi nechali spustnúť. 12 Muži si konali prácu statočne. Jachat, Obadja, leviti z Meráriovcov, Zekarja a Mešullám a leviti z Kehátovcov stáli nad nimi ako dozorcovia. Všetci leviti, čo ovládali hru na hudobných nástrojoch, 13 dozerali na nosičov nákladov a boli predstavenými všetkým robotníkom pri rozličnej práci. Niektorí leviti boli zas pisármi, úradníkmi a vrátnikmi. Objavenie knihy zákona 14 Keď vynášali peniaze prinesené do Hospodinovho domu, objavil kňaz Chilkija Knihu Hospodinovho zákona, vydaného prostredníctvom Mojžiša. 15 Chilkija oznámil pisárovi Šáfanovi: V Hospodinovom dome som našiel Knihu zákona. Chilkija odovzdal tú knihu Šáfanovi, 16 Šáfan zaniesol knihu kráľovi a oznámil mu: Tvoji služobníci vykonali všetko, čo mali nariadené. 17 Vysypali peniaze, ktoré sa našli v Hospodinovom dome, a odovzdali ich dozorcom a robotníkom. 18 Pisár Šáfan ešte kráľovi podotkol: Kňaz Chilkija mi odovzdal nejakú knihu. Potom z nej Šáfan čítal pred kráľom. 19 Keď kráľ počul slová zákona, roztrhol si šaty. 20 Chilkijovi, Achikámovi, synovi Šáfanovmu, Abdónovi, synovi Míkovmu, pisárovi Šáfanovi a Asájovi, kráľovmu služobníkovi, prikázal: 21 Choďte, dopytujte sa Hospodina na to, čo sa týka mňa i zvyšku Izraelitov a Júdovcov vzhľadom na obsah nájdenej knihy. Veď veľký je Hospodinov hnev, ktorý sa vylial na nás preto, že naši otcovia zanedbali jeho slovo a neriadili sa všetkým, čo stojí v tejto knihe. 22 Vtedy odišiel Chilkija a kráľom určení ľudia k prorokyni Chulde, žene Šallúma, syna Tokháta, Chasrovho syna, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Hovorili s ňou v tomto zmysle. 23 Povedala im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Odkážte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 24 Takto teda vraví Hospodin: Privodím pohromu na toto miesto a na jeho obyvateľov všetky kliatby, poznačené v knihe, z ktorej sa pred judským kráľom čítalo. 25 Pretože ma opustili a pálili kadidlo iným bohom, aby ma každým svojím skutkom urážali, vyleje sa môj pálčivý hnev na toto miesto a nezhasne. 26 Judskému kráľovi, ktorý vás poslal dopytovať sa Hospodina, odkážte: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: 27 Pretože sa ti obmäkčilo srdce, pokoril si sa pred Bohom, keď si počul jeho slová proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, pokoril si sa predo mnou, roztrhol si si šaty a plakal si predo mnou, i ja som ťa vypočul — znie výrok Hospodina. 28 Pripojím ťa k tvojim otcom, v pokoji ťa uložia do hrobu, takže neuzrieš všetku tú pohromu, čo privodím na toto miesto a na jeho obyvateľov. Podali o tom kráľovi správu. 29 Kráľ dal zvolať všetkých starších Judska a Jeruzalema. 30 Nato vystúpil do domu Hospodina kráľ i všetci muži Judska i obyvatelia Jeruzalema, kňazi, leviti a všetok ľud bez ohľadu na postavenie. Prečítal pred nimi nahlas všetky slová Knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome. 31 Potom si kráľ stal na svoje miesto a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že budú nasledovať Hospodina a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia bez výhrad, celou bytosťou a plniť slová zmluvy, poznačené v tejto knihe. 32 Zaviazal k tomu všetkých, čo boli v Jeruzaleme a na Benjamínovom území. Obyvatelia Jeruzalema konali podľa zmluvy Boha, Boha svojich otcov. 33 Joziáš odstránil všetky ohavnosti zo všetkých krajov, čo patrili Izraelitom, a všetkým, čo bývajú v Izraeli, uložil povinnosť slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu. Kým žil, neodklonili sa od Hospodina, Boha svojich otcov. Svätenie Paschy 35 1 Joziáš slávil v Jeruzaleme Paschu na počesť Hospodina. Paschálneho baránka zabili štrnásteho dňa prvého mesiaca. 2 Kňazom určil ich povinnosti a pobádal ich k službe v Hospodinovom dome. 3 Levitom, ktorí vyučovali celý Izrael a boli pre Hospodina posvätení, prikázal: Uložte svätú archu do domu, ktorý postavil izraelský kráľ Šalamún, syn Dávidov. Už ju nemusíte nosiť na pleciach. Teraz slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a jeho izraelskému ľudu! 4 Zoskupte sa podľa rodín na triedy podľa predpisu izraelského kráľa Dávida a jeho syna Šalamúna. 5 Rozostavte sa vo svätyni podľa rodinného začlenenia k svojim bratom z ľudu, a to pre každú skupinu jedno oddelenie léviovskej rodiny. 6 Zabite paschálneho baránka! Posväťte sa a baránka pripravte i svojim bratom, aby sa tak splnilo slovo Hospodina, dané prostredníctvom Mojžiša. 7 Joziáš priniesol pre pospolitý ľud ako obetný dar drobné stádo: ovce a kozľatá, spolu tridsaťtisíc kusov, k tomu tritisíc kusov dobytka ako dar pre všetkých účastníkov Paschy. Pochádzalo to z kráľovho majetku. 8 Jeho hodnostári tiež priniesli milodary pre ľud, kňazov a levitov. Chilkija, Zekarja, Jechíel, predstavení Božieho domu, darovali kňazom na Paschu dvetisícšesťsto baránkov a tristo kusov dobytka. 9 Konanja, Šemaja a Netaneel, jeho bratia, ďalej Chašabja, Jeíel a Józabad, levitskí hodnostári, darovali levitom na Paschu päťtisíc oviec a päťsto kusov dobytka. 10 Keď sa zriadila služba, kňazi si stali na svoje miesto a leviti sa zoradili do tried podľa kráľovho príkazu. 11 Potom zabíjali paschálne baránky, kňazi kropili krv, čo od nich prevzali, a leviti sťahovali kože. 12 Spaľovanú obetu však odkladali stranou, aby sa dala skupinám rodín prostého ľudu a tie ju obetovali Hospodinovi, ako sa o tom píše v Knihe Mojžišovej. To isté urobili s dobytkom. 13 Paschálneho baránka piekli podľa predpisu na ohni a zasvätené dary varili v hrncoch, v kotlíkoch a v misách a hneď roznášali všetkému pospolitému ľudu. 14 Potom ho pripravili sebe a kňazom, pretože kňazi Áronovci boli zaujatí prinášaním spaľovaných obiet a tukov až do noci. Leviti to nachystali sebe a kňazom, Áronovcom. 15 Speváci Ásafovci stáli na svojom mieste podľa príkazu Dávida, Ásafa, Hémana a kráľovho vidca Jedutúna. Ani vrátnici pri jednotlivých bránach nemuseli prerušiť službu, lebo ich bratia leviti im pripravili jedlo. 16 V ten deň sa zriadila celá služba na počesť Hospodina zasvätením Paschy a prinášaním spaľovaných obiet na Hospodinovom oltári podľa nariadenia kráľa Joziáša. 17 Prítomní Izraeliti svätili v tom čase Paschu a slávnosť nekvasených chlebov sedem dní. 18 Podobná Pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. Žiaden izraelský kráľ nesvätil takú Paschu ako Joziáš, kňazi, leviti, celý Júda, prítomní Izraeliti a obyvatelia Jeruzalema. 19 Táto Pascha sa svätila v osemnástom roku Joziášovej vlády. Joziášov koniec 20 Po všetkom tom, ako dal Joziáš do poriadku chrám, vypravil sa egyptský kráľ Necho do boja ku Karkemišu pri Eufrate. Joziáš vyrazil proti nemu. 21 Ten však vyslal k nemu poslov s odkazom: Čo ťa je do mňa, judský kráľ? Nevypravil som sa dnes proti tebe, ale proti domu, s ktorým vediem vojnu. Boh mi prikázal, aby som sa ponáhľal. Ustúp Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil! 22 Joziáš mu však neustúpil, ale sa odvážil naň zaútočiť. Nedbal na Nechove slová, hoci pochádzali od Boha, ale vyrazil do boja na rovine pri Megidde. 23 Kráľa Joziáša však strelci zasiahli. Kráľ prikázal svojim služobníkom: Odveďte ma, lebo som ťažko ranený. 24 Služobníci ho preniesli z bojového voza a na druhom voze dopravili do Jeruzalema, kde zomrel. Pochovali ho v otcovských hroboch. Celé Judsko a Jeruzalem smútili za Joziášom. 25 Jeremiáš zložil o Joziášovi žalospev. Dodnes ospevujú všetci speváci a speváčky svojimi žalospevmi Joziáša. Stalo sa to v Izraeli zvykom. Možno ich nájsť v Žalospevoch. 26 Ostatné Joziášove príbehy, prejavy jeho zbožnosti v zhode so zákonom Hospodina, 27 dávnejšie i novšie príbehy, sú poznačené v Knihe izraelských a judských kráľov. Joacház 36 1 Ľud, čo bol v krajine, vzal Joziášovho syna Joacháza a po jeho otcovi ho ustanovil v Jeruzaleme za kráľa. 2 Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme vládol tri mesiace. 3 Egyptský kráľ ho v Jeruzaleme zosadil z vlády a na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 4 Egyptský kráľ dosadil za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom jeho brata Eljákima a zmenil mu meno na Jójakim. Jeho brata Joacháza dal Necho odvliecť do Egypta. Jójakim 5 Jójakim mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň. 6 Babylonský kráľ Nebúkadnecar sa vypravil proti nemu, sputnal ho okovami a odvliekol do Babylonu. 7 I niektoré predmety z Hospodinovho domu odniesol Nebúkadnecar do Babylonu a uložil ich vo svojom chráme. 8 Ostatné príbehy Jójakimove, ohavnosti, ktoré páchal, a ďalšie údaje o ňom sú poznačené v Knihe izraelských a judských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jójakin. Jójakin 9 Jójakin mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tri mesiace i desať dní vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi robil naprotiveň. 10 Po uplynutí roka ho dal kráľ Nebúkadnecar spolu so vzácnymi predmetmi Hospodinovho domu dopraviť do Babylonu. Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Cidkiju. Cidkija 11 Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. 12 Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, hovorcom Hospodina. 13 Dokonca sa vzbúril proti kráľovi Nebúkadnecarovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha. Tvrdošijne sa vzpieral a zanovite odmietal návrat k Hospodinovi, Bohu Izraela. 14 Ba i všetci vedúci kňazi a ľud sa stávali čoraz viac nevernejší. Nasledovali rôzne ohavnosti národov, čím poškvrnili dom, ktorý si Hospodin posvätil v Jeruzaleme. 15 Hospodin, Boh ich otcov, im po svojich posloch dával včas výstrahu, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbytkom. 16 Tí však posmeškovali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a potupovali jeho prorokov, až sa hnev Hospodina natoľko vystupňoval proti ľudu, že mu nebolo už pomoci. 17 Priviedol na nich chaldejského kráľa, ktorý vo svätyni pobil mečom ich mládencov, neušetril mládenca ani pannu, ani starca, ani veľmi zostarnutého človeka. Všetkých vydal do jeho moci. 18 Všetko veľké i malé náčinie Božieho domu, poklady Hospodinovho domu, poklady kráľa a jeho hodnostárov, všetko to odniesol do Babylonu. 19 Potom zapálili Boží dom, strhli hradby Jeruzalema a všetky jeho paláce spálili. Tak vyšli všetky vzácnosti navnivoč. 20 Tých, čo unikli meču, presídlil do Babylonu. Tam museli jemu a jeho synom slúžiť ako otroci až do nástupu perzskej vlády. 21 Tak sa splnilo slovo Hospodina, vyrieknuté Jeremiášom: Kým si krajina nevynahradí svoje soboty. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. 22 V prvom roku perzského kráľa Kýra — aby sa tak splnilo Hospodinovo slovo, vyrieknuté Jeremiášom — dal Hospodin vnuknutie perzskému kráľovi Kýrovi, ktorý dal rozhlásiť po celom kráľovstve, a to i písomne: 23 Takto vraví perzský kráľ Kýros: Hospodin, Boh nebies, mi odovzdal všetky kráľovstvá zeme a poveril ma, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ak niekto spomedzi vás pochádza z jeho ľudu, Hospodin, jeho Boh, nech je s ním a nech sa dá na cestu! Žalmy Hlasne jasaj Bohu, celá zem! 66 1 Zbormajstrovi. Pieseň. Žalm. Hlasne jasaj Bohu, celá zem! 2 Spievajte na slávu jeho mena, jeho slávu šírte chválospevom! 3 Povedzte Bohu: Úžasné sú tvoje skutky! Taká nesmierna je tvoja moc, že ti pochlebujú tvoji nepriatelia. 4 Nech sa ti klania celá zem, nech ťa ospevujú, nech ospevujú tvoje meno! — Sela — 5 Poďte a pozrite na Božie diela, úžasné sú jeho skutky pre ľudí. 6 Premenil more na súš, cez rieku prešli pešo. Radujme sa teda v ňom! 7 Svojou mocou vládne večne, svojím zrakom sleduje národy. Nech sa odbojníci nepovyšujú! — Sela — Evanjelium podľa Matúša Tretia predpoveď utrpenia 20 17 Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: 18 Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť 19 a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali; a tretieho dňa bude vzkriesený. Žiadosť matky Zebedejových synov 20 Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, klaňala sa a prosila ho o niečo. 21 On sa jej opýtal: Čo chceš? Povedala mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia v tvojom kráľovstve sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici. 22 Ježiš však odpovedal: Neviete, čo si želáte! Môžete piť kalich, ktorý mám piť ja[*] Var.: + a byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený.? Povedali mu: Môžeme. 23 Odpovedal im: Môj kalich síce budete piť[*] Var.: + a krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení., ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. To dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec. 24 Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. 25 Ježiš ich však zavolal k sebe a povedal: Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. 26 Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. 27 Kto sa chce stať medzi vami prvý, bude vaším otrokom. 28 Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých. Uzdravenie dvoch slepcov 29 Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. 30 A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. 31 Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. 32 Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: Čo chcete, aby som vám urobil? 33 Odpovedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči! 34 Ježiš sa zľutoval nad nimi a dotkol sa ich očí. Hneď začali vidieť a nasledovali ho. Príslovia 27 3 Kameň je ťažký aj piesok niečo váži, ale hnev blázna od oboch je ťažší. 4 Rozhorčenie je kruté, hnev je sťa povodeň, kto však obstojí pred žiarlivosťou?