Čítania na deň: 30. 7. 2021

Baruch Úvahy o múdrosti 3 9 Počúvaj, Izrael, prikázania života, nastavte uši, aby ste poznávali rozumnosť. 10 Ako to, Izrael, ako to, že si v krajine nepriateľov? Prečo si zostarol v cudzine? 11 Prečo si sa poškvrnil mŕtvymi[*] Narážka na pohanské prostredie, ktoré podľa židovských predstáv znečisťuje človeka takisto ako kontakt s mŕtvym., prečo si bol zarátaný medzi tých, čo sú v podsvetí? 12 Opustil si prameň múdrosti. 13 Keby si bol kráčal po Božej ceste, naveky by si býval v pokoji. 14 Nauč sa, kde je rozumnosť, kde je sila, kde je chápavosť, aby si zároveň poznal, kde je dlhý vek a život, kde je svetlo očí a pokoj. 15 Kto našiel jej príbytok a kto vošiel do jej klenotníc? 16 Kde sú vládcovia národov, kde sú tí, čo skrotili divé zvery na zemi, 17 tí, čo sa hrajú s nebeskými vtáčatami, čo kopia striebro a zlato, na ktoré sa ľudia spoliehajú, takže ich zháňanie sa za majetkom nepozná medze? 18 Kde sú tí, čo tak starostlivo spracúvajú striebro, že ich výkony nevieme ani pochopiť? 19 Už ich niet, zostúpili do podsvetia a na ich miesto nastúpili iní. 20 Títo mladší síce uvideli svetlo, bývali na zemi, ale cestu svedomitosti nepoznali, 21 nepochopili ani jej chodníky a neosvojili si ju. Ich synovia sa vzdialili od ich cesty. 22 Nebolo o nej počuť v Kanaáne, nebolo ju vidieť v Témane. 23 Ani synovia Hagar, hľadači vedomostí na zemi, ani kupci z Merranu a Témanu, rozprávači príbehov a hľadači vedomostí nepoznali cestu múdrosti a nespomenuli si na jej chodníky. 24 Ó Izrael, aký veľký je Boží dom a aký obrovský je priestor, ktorý vlastní Boh! 25 Je obrovský a nemá konca, je vysoký a nezmerateľný. 26 Tam sa zrodili obri, tí od pradávna povestní, ozrutné postavy, čo sa vyznali v boji. 27 Týchto si Boh nevyvolil ani im neukázal cestu poznania; 28 zahynuli, lebo im chýbala rozumnosť, zahynuli pre svoju hlúposť. 29 Kto vystúpil do neba a vzal múdrosť a zniesol ju z oblakov? 30 Kto sa preplavil cez more, tam ju našiel a prinesie ju kúpenú za rýdze zlato? 31 Niet takého, kto by poznal jej cestu, kto by chápal jej chodníky. 32 Ten však, čo vie všetko, ju pozná, vynašiel ju svojím rozumom, ten, čo všetkým vybavil zem na večné časy a naplnil ju štvornohými zvieratami. 33 On vysiela svetlo a ono ide, zavolá ho a ono s chvením poslúchne. 34 Aj hviezdy svietia na svojich strážnych postoch a prekypujú radosťou. 35 On na ne zavolá a ony odpovedia: Tu sme! S jasaním zažiaria tomu, ktorý ich stvoril. 36 Toto je náš Boh. Popri ňom sa iný vôbec neráta. 37 Vynašiel všetky cesty vedomostí a ukázal ich svojmu služobníkovi Jákobovi a svojmu milovanému Izraelovi. 38 Potom sa múdrosť objavila na zemi a stretávala sa s ľuďmi. 4 1 Ona je knihou Božích príkazov, je zákonom, ktorý trvá naveky. Všetci, čo sa jej držia, dosiahnu život, no tí, čo ju opustia, zomrú. 2 Obráť sa, Jákob, a chop sa jej, putuj za žiarou, v ústrety jej svetlu. 3 Svoju slávu nedávaj inému, svoje výhody cudziemu národu. 4 My, Izrael, sme šťastní, že poznáme, čo sa páči Bohu. Prorocká výzva na pokánie 5 Vzchopte sa, ľud môj, pamäť Izraela! 6 Predali vás pohanským národom, ale nie na záhubu; pretože ste rozhnevali Boha, vydali vás nepriateľom. 7 Roztrpčili ste toho, ktorý vás stvoril, keď ste obetovali démonom, a nie Bohu. 8 Zabudli ste na večného Boha, na toho, ktorý vás sýtil, zarmútili ste Jeruzalem, ktorý vás vychoval. 9 Videl, ako prichádza na vás Boží hnev a povedal: Počujte, obyvatelia Siona, Boh mi spôsobil veľký zármutok. 10 Veď som videl odvlečenie svojich synov a dcér do zajatia, ktoré im spôsobil Večný. 11 Tešil som sa, keď som ich vychovával, nariekal som a plakal, keď som sa s nimi lúčil. 12 Nech sa nikto neraduje, že som ovdovel a že ma mnohí opustili, osamel som pre hriechy svojich detí, pretože sa odklonili od Božieho zákona, 13 neuznávali jeho ustanovenia ani nekráčali po cestách Božích prikázaní, ani nevstúpili na chodníky výchovy v duchu jeho spravodlivosti. 14 Poďteže, susedia Siona, a pripomeňte si zajatie mojich synov a dcér, ktoré im spôsobil Večný. 15 Priviedol na nich národ zďaleka, národ nehanebný, ktorý hovorí cudzím jazykom; tí nebrali ohľad na starca a nezľutovali sa nad dieťaťom. 16 Odviedli miláčikov vdovy a nechali ju osamotenú, olúpenú o dcéry. 17 Ako by som vám ja mohol pomôcť? 18 Ten, ktorý vám spôsobil tieto pohromy, vás vyslobodí z ruky vašich nepriateľov. 19 Choďte, deti, choďte! Ja teda ostávam opustený. 20 Vyzliekol som si rúcho pokoja a obliekol som si vrecovinu prosby, budem volať k Večnému, kým budem žiť. 21 Vzchopte sa, deti, vzývajte Boha a vyslobodí vás z útlaku, z ruky nepriateľov. 22 Ja som totiž vložil do Večného nádej na vašu záchranu a Svätý ma naplnil radosťou z milosrdenstva, ktorého sa vám čoskoro dostane od Večného, vášho záchrancu. 23 Prepúšťal som vás v zármutku a v plači, ale Boh mi vás navždy vráti v radosti a potešení. 24 Lebo ako teraz vidia susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro budú vidieť záchranu od vášho Boha, ktorá k vám príde vo veľkej sláve a jase Večného. 25 Deti, trpezlivo znášajte hnev, ktorý na vás dopadol od Boha; prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no čoskoro uvidíš jeho záhubu a budeš šliapať po jeho šiji. 26 Moje drahé deti putovali po hrboľatých cestách, boli odvlečené ako stádo, ktoré uchvátili nepriatelia. 27 Vzchopte sa, deti, a volajte k Bohu, spomenie si na vás ten, ktorý to na vás uvalil. 28 Ako vás zmýšľanie viedlo do blúdenia preč od Boha, tak sa teraz obráťte a desaťnásobne viac ho hľadajte. 29 Veď ten, čo na vás uvalil pohromy, zachráni vás a zahrnie vás večnou radosťou. Nádej pre Jeruzalem 30 Vzchop sa, Jeruzalem, poteší ťa ten, ktorý ti dal meno. 31 Úbožiaci sú tí, čo ťa týrali a radovali sa z tvojho pádu. 32 Úbohé sú mestá, ktorým v otroctve slúžili tvoje deti, úbohé je mesto, ktoré držalo v zajatí tvojich synov. 33 Ako sa radovalo z tvojho pádu a tešilo z tvojho úpadku, tak sa bude rmútiť nad vlastným spustnutím. 34 Oberiem ho o radosť z množstva obyvateľov a jeho veselosť sa zmení na žalosť. 35 Zostúpi na nich oheň od Večného na veľa dní a démoni v ňom budú bývať veľmi dlhý čas. 36 Zahľaď sa na východ, Jeruzalem, a vnímaj tú radosť, ktorá ti prichádza od Boha. 37 Pozri, prichádzajú tvoji synovia, s ktorými si sa rozlúčil, prichádzajú tí, ktorých zhromaždilo slovo Svätého od východu až po západ a radujú sa z Božej slávy. Výzva na radosť 5 1 Vyzleč, Jeruzalem, rúcho zármutku a trápenia a obleč sa naveky do ozdoby Božej slávy. 2 Odej sa do plášťa spravodlivosti, čo pochádza od Boha, daj si na hlavu čelenku slávy Večného. 3 Veď Boh všetkému, čo je pod nebom, ukáže tvoj jas. 4 Boh ti dá naveky meno Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti. 5 Vstaň, Jeruzalem, a zastaň si na výšine, zahľaď sa na východ a pozeraj na svoje deti, ktoré sa zhromaždili na slovo Svätého od západu slnka až po jeho východ, a radujú sa, že Boh na ne pamätá. 6 Odišli od teba pešo a odvádzali ich nepriatelia, ale Boh ich privedie k tebe a v sláve budú nesení ako kráľovský trón. 7 Boh totiž prikázal, aby sa znížil každý vysoký vrch a nekonečné duny, aby sa vyplnili rokliny a zem sa vyrovnala, a Izrael aby bezpečne kráčal v Božej sláve. 8 Aj lesy a každý pôvabný strom na Boží pokyn darujú tieň Izraelovi. 9 Boh bude viesť Izrael s radosťou vo svetle svojej slávy s milosrdenstvom a spravodlivosťou, čo pochádza od neho. Žalmy Nech je nám Boh milostivý a žehná nás 67 1 Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Žalm. Pieseň. 2 Nech je nám Boh milostivý a žehná nás, nech medzi nami zažiari jeho tvár! — Sela — 3 Nech tvoju cestu a tvoju spásu poznajú na zemi všetky národy! 4 Nech ťa velebia, Bože, národy, nech ťa velebia všetci ľudia! 5 Nech národy plesajú a radujú sa, že ich súdiš nestranne a vedieš národy na zemi. — Sela — 6 Nech ťa velebia, Bože, národy, nech ťa velebia všetci ľudia! 7 Zem vydala svoju úrodu, Boh nás žehná, náš Boh. 8 Boh nás požehnáva. Nech sa ho boja všetky končiny zeme! Evanjelium podľa Matúša Prekliatie figovníka 21 18 Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. 19 Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie! A figovník hneď vyschol. 20 Pri pohľade na to sa učeníci čudovali: Ako to, že figovník tak zrazu vyschol?! 21 Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete aj tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora!, stane sa to. 22 A dostanete všetko, o čo budete v modlitbe s vierou prosiť. Spor o Ježišovej moci 23 Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc? 24 Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. 25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí? Oni medzi sebou uvažovali: Ak povieme, že z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? 26 Ale ak povieme, že od ľudí, musíme sa báť zástupu, lebo Jána všetci pokladajú za proroka. 27 Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme. Tu im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím. Podobenstvo o dvoch synoch 28 Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. 29 Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. 30 Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. 31 Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Povedali: Prvý. Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32 Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti, no neuverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste neprejavili ľútosť a neuverili ste mu. Príslovia 27 7 Sýty šliape po pláste medu, hladnému je však každá horkosť sladká. 8 Ako vták, čo odletí ďaleko od svojho hniezda, je muž, čo sa zatúla ďaleko od svojho príbytku.