Čítania pre deň: 29. 8. 2016

Veľpieseň 5 1 Vošiel som do svojej vinice, sestra moja, snúbenica, oberám svoju myrhu i s balzamom, ochutnávam svoj medový plást, pijem svoje víno a mlieko. Jedzte, priatelia, pite, opájajte sa nežnosťami! 2 Spím, ale srdce mi bdie. Môj milý klope: Otvor mi, sestra moja, priateľka moja, holubica moja, moja dokonalá, lebo hlavu mám celú od rosy, kadere svoje od nočných kropají. 3 Sukňu som si vyzliekla, mám si ju azda znova obliecť? Nohy som si umyla, mám si ich azda znova zašpiniť? 4 Milý môj cez okno natiahol ruku a moje vnútro zatúžilo po ňom. 5 Vstala som otvoriť môjmu milému, z mojich rúk kvapkala myrha, cez prsty myrha mi pretekala na rukoväť závory. 6 Otvorila som môjmu milému, ale môj milý už odbehol, odišiel. Keď hovoril, bola som ako bez seba. Hľadala som ho, ale nenašla, volala som ho, ale neodpovedal mi. 7 Našli ma však strážcovia, ktorí obchádzajú mesto. Strážcovia hradieb ma zbili, doráňali, aj vrchné rúcho zo mňa strhli. 8 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské: Ak nájdete môjho milého, čo mu oznámite? To, že som chorá od lásky! 9 O čo je tvoj milý lepší než iní, najkrajšia žena? O čo je tvoj milý lepší než iní, keď nás tak zaprisahávaš? 10 Môj milý je svieži a červenolíci, najlepší z tisícov. 11 Jeho hlava je sťa lesknúce sa rýdze zlato. Jeho kadere sú ako strapce datľovej palmy, čierne ako havran. 12 Jeho oči sú ako holubice nad vodnými bystrinami, v mlieku vykúpané, sťa vsadené drahokamy. 13 Jeho líca sú balzamová hriadka zarastená voňavými bylinkami. Jeho pery sú ľalie, rosia myrhu, ktorá preteká. 14 Jeho ruky sú ako zlaté prúty vykladané drahokamom. Jeho brucho je slonovinový skvost obložený zafírmi. 15 Jeho stehná sú stĺpy z bieleho mramoru položené na zlatých podstavcoch. Jeho výzor je ako Libanon, vzácny je sťa cédre. 16 Jeho podnebie je presladké, celý je príťažlivý. Taký je môj milý, taký je môj priateľ, dcéry jeruzalemské! 6 1 Kam šiel tvoj milý, najkrajšia žena, kam sa tvoj milý obrátil? S tebou ho pohľadáme. 2 Môj milý zostúpil do svojej záhrady, k balzamovým záhonom, aby pásol medzi záhradami a natrhal ľalie. 3 Ja patrím svojmu milému a môj milý zase mne, pastierovi uprostred ľalií. 4 Krásna si, priateľka moja, ako Tirca, pôvabná ako Jeruzalem, hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami. 5 Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma vzrušujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupujú z Gileádu. 6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec, ktoré vychádzajú z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat. Žiadnej mláďa nechýba. 7 Ako krížalky granátového jablka sú tvoje sluchy za závojom. 8 Šesťdesiat je kráľovien, osemdesiat vedľajších žien a diev bez počtu, 9 ale moja holubica je jediná, moja bezchybná, jedináčka svojej matky, čistá pre tú, čo ju porodila. Videli ju devy a nazvali ju šťastnou, kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali. 10 Kto je tá, čo sa díva nadol ako zora, krásna ako luna, jasná ako slnko, hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami. 11 Zišla som do orechových záhrad, uvidieť púčky v údolí, pozrieť sa, či už vinič vyháňa a či kvitnú granátovníky. 12 Ani som si neuvedomila, vzali ma do vozov Ammínadaba. 7 1 Vráť sa, vráť sa, Šulamitka, vráť sa, vráť sa, nech ťa vidíme! Čo chcete na Šulamitke vidieť? Nuž jej tanec v táboroch! 2 Aké krásne sú tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra. Krivky tvojich bokov sú ako náhrdelník, dielo majstrovských rúk. 3 Tvoje brucho je oblá nádoba, nech nechýba korenené víno! Tvoje lono je hromada pšenice, lemovaná ľaliami. 4 Tvoje dve ňadrá sú ako dve mláďatá, gazelie dvojičky. 5 Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči — rybníky v Chešbóne pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, čo hľadí k Damasku. 6 Tvoja hlava je na tebe ako Karmel a vrkoče tvojej hlavy ako purpur. Kráľ je uväznený v tvojich kučerách. 7 Aká si krásna, aká ľúbezná, láska, pri rozkošiach. 8 Vzrastom sa podobáš palme a ňadrami hroznovým strapcom. 9 Povedal som: Vyleziem na palmu, chytím sa jej konárov. Nech sú tvoje ňadrá ako hroznové strapce a vôňa tvojho dychu ako voňavé jablká. 10 Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré môjmu milému naozaj chutí a spôsobí, že aj pery spiacich prehovoria. 11 Ja patrím môjmu milému a on po mne túži! 12 Poď, milý môj, vyjdeme do poľa, spávať budeme v dedinách, 13 včasráno vstaneme kvôli viniciam, pozrieme, či už vyháňa vinič, či sa otvárajú kvety, či kvitnú granátovníky. Tam ti chcem dať svoju lásku. 14 Mandragory vydávajú vôňu, pri našich dverách sú všetky vzácne plody, nové i staré. Tebe som ich zachovala, milý môj. 8 1 Kiež by si bol mojím bratom, ktorý sal z pŕs mojej matky! Keby som ťa na ulici stretla a vybozkávala ťa, nik by mnou neopovrhoval. 2 Vzala by som ťa a viedla do domu mojej matky. Ty by si ma učil a ja by som ťa pohostila koreneným vínom, muštom z granátových jabĺk. 3 Ľavicu svoju má pod mojou hlavou a pravicou ma objíma. 4 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, neprebúdzajte a neroznecujte lásku, kým sa jej to nebude páčiť. 5 Kto to vystupuje z púšte, opierajúc sa o svojho milého? Pod jabloňou som ťa vzrušovala. Tam tvoja matka dostala bolesti pri tvojom narodení, tam zľahla v pôrodných bolestiach tá, čo ťa zrodila. 6 Polož si ma ako pečatidlo na svoje srdce, ako pečatidlo na svoje rameno, lebo láska je mocná ako smrť a nenávisť krutá ako podsvetie. Jej žiara je ohnivá ako najsilnejší plameň. 7 Lásku nemôže uhasiť množstvo vody, ani rieky ju nemôžu odplaviť. Ak by chcel niekto dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, veľmi by ním pohrdli. 8 Máme malú sestru, ešte nemá prsníky. Čo urobíme s našou sestrou v deň, keď o ňu požiadajú? 9 Ak je hradbou, vybudujeme na nej strieborné cimburie, ak je bránou, zatarasíme ju cédrovou doskou. 10 Ja som hradba a moje prsia sú veže! Vtedy som sa pre neho stala tou, ktorá vychádza s ponukou pokoja. 11 Šalamún mal vinicu v Baál-Hamóne, tú vinicu zveril strážcom. Každý by dal za jej plody tisíc strieborných. 12 Moju vinicu, tú, čo mi patrí, mám pred sebou. Šalamún, nechaj si svojich tisíc i dvesto pre strážcov jeho ovocia. 13 Druhovia, ktorí sedávajú v záhradách, pozorne vnímajú tvoj hlas. Dovoľ aj mne načúvať! 14 Milý môj, uteč, buď podobný gazele alebo mladému jeleňovi na balzamových vrchoch! Žalmy Kto býva v úkryte Najvyššieho 91 1 Kto býva v úkryte Najvyššieho, odpočíva v tôni Všemohúceho, 2 nech povie Hospodinovi: Moje útočisko a pevnosť moja je môj Boh, v ktorého dúfam. 3 On ťa vyslobodí z osídla lovca a zo zhubného moru. 4 Peruťou svojou ťa prikryje, útočisko nájdeš pod jeho krídlami, štítom a úkrytom je jeho vernosť. 5 Príšery nočnej nemusíš sa báť, ani šípu, čo letí vo dne, 6 ani moru, čo sa prikráda v tmách, ani nákazy, čo pustoší napoludnie. 7 Keby ti po boku padli tisíce a desaťtisíce po pravici, teba nezasiahne. 8 Len čo otvoríš oči, uzrieš odplatu bezbožných. 9 Ak máš útočisko v Hospodinovi, u Najvyššieho svoj príbytok, 10 nič zlé sa ti nestane, nijaká pohroma sa k tvojmu stanu nepriblíži. 11 Veď on svojim anjelom prikáže, aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách. 12 Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neudrel nohu o kameň. 13 Po levovi a zmiji budeš kráčať, pošliapeš levíča i draka. 14 Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža, ochránim ho, lebo pozná moje meno. 15 Keď ma bude vzývať, odpoviem mu, v súžení budem s ním, vytrhnem ho a oslávim. 16 Nasýtim ho dlhým životom, ukážem mu svoju spásu. List Galaťanom Apoštoli uznávajú Pavla 2 1 Neskôr, po štrnástich rokoch, som sa s Barnabášom opäť vydal do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. 2 Šiel som ta pohnutý zjavením a tým, čo sú v osobitnej vážnosti, som v súkromí predložil evanjelium, ktoré ohlasujem medzi pohanmi: či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 No ani môjho spoločníka Títa, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať, 4 a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. 5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 Tí však, ktorých pokladajú za niečo — akí boli kedysi, to ma nezaujíma, Boh predsa nikomu nenadŕža — tí teda, ktorých pokladajú za niečo, mi nič ďalšie neuložili. 7 Ba naopak, keď videli, že mi je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných — 8 veď ten, ktorý dával Petrovi silu na apoštolskú prácu medzi obrezanými, dával silu aj mne medzi pohanmi —, 9 a keď spoznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz dohody, že my pôjdeme k pohanom a oni k obrezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť. Pavol karhá Petra v Antiochii 11 No keď prišiel Kéfas do Antiochie, postavil som sa osobne proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým totiž neprišli niektorí od Jakuba, jedával spolu s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval a oddeľoval sa, lebo sa bál stúpencov obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže aj Barnabáša zachvátilo ich pokrytectvo. 14 Keď som teda videl, že nejdú priamo za pravdou evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Ak ty, hoci si Žid, žiješ pohansky, nie židovsky, prečo nútiš pohanov žiť ako Židia? Viera — spása Židov i pohanov 15 My — Židia od narodenia a nie hriešni pohania — 16 však vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude nikto ospravedlnený. 17 Ak hľadáme ospravedlnenie v Kristovi a sme teda zrejme aj my hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! 18 Veď ak znova budujem, čo som zbúral, sám dokazujem, že som prestúpil zákon. 19 Ja som však skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. 20 Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou, lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo umrel. Príslovia 29 12 Ak vládca počúva lživé slová, všetci jeho sluhovia budú bezbožní. 13 Bedár a utláčateľ majú jedno spoločné: to, že do očí oboch vnáša svetlo Hospodin.