Čítania pre deň: 23. 2. 2019 (Sobota v Sedemdesiatnici)

Genezis — Prvá Mojžišova kniha Zmluva a obriezka 17 1 Keď mal Abrám deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Hospodin a povedal: Ja som Él-Šaddaj[*] Él Šaddaj je titul Boh Všemohúci., choď stále predo mnou, buď bezúhonný. 2 Uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou a veľmi ťa rozmnožím. 3 Abrám padol na tvár a Boh mu povedal: 4 Toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. 5 Už sa nebudeš volať Abrám, tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa určil za otca mnohých národov. 6 Preveľmi ťa rozmnožím a urobím z teba národy a vyjdú z teba aj králi. 7 Zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím potomstvom vo všetkých pokoleniach robím večnou zmluvou, že budem tvojím Bohom i Bohom tvojho potomstva. 8 Tebe a tvojmu potomstvu dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú krajinu Kanaán im dám do večného vlastníctva a budem im Bohom. 9 Boh potom povedal Abrahámovi: Ty však zachovávaj moju zmluvu: ty, tvoje budúce potomstvo a všetky pokolenia. 10 Toto je moja zmluva medzi mnou, vami a tvojím budúcim potomstvom, ktorú budete zachovávať: Každá osoba mužského rodu spomedzi vás, bude obrezaná. 11 Dáte si obrezať mäso svojej neobrezanej predkožky, to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. 12 Z pokolenia na pokolenie budete na ôsmy deň po narodení obrezávať každého chlapca, či sa narodil v dome, alebo je kúpený za peniaze od cudzinca, teda nepochádza z tvojho potomstva. 13 Obrezaný musí byť každý, čo sa narodil v tvojom dome, alebo bol kúpený za peniaze. Takto bude moja zmluva znamením večnej zmluvy na vašom tele. 14 Neobrezaný muž, ktorému by nebolo obrezané mäso predkožky, nech je vyobcovaný spomedzi svojho ľudu. Porušil moju zmluvu. 15 Potom Boh povedal Abrahámovi: Svoju manželku Sáraj už nebudeš volať Sáraj, lebo jej meno bude Sára[*] Sára je Kňažná.. 16 Ja ju požehnám a dám ti z nej syna. Požehnám ju a stane sa matkou národov; vyjdú z nej králi národov. 17 Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v duchu si povedal: Môže sa storočnému narodiť syn a môže deväťdesiatročná Sára porodiť? 18 Abrahám povedal Bohu: Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou! 19 Boh však opakoval: Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák[*] Hebr. Jicchák znamená bude sa smiať, zasmeje sa, Smejko.. Uzavriem s ním zmluvu, večnú zmluvu s ním i s jeho potomstvom. 20 Vypočul som ťa, aj pokiaľ ide o Izmaela. Požehnám ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím. Narodí sa z neho dvanásť kniežat a urobím z neho veľký národ. 21 Svoju zmluvu však uzavriem s Izákom, ktorého ti o takomto čase na budúci rok porodí Sára. 22 Keď Boh skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel od neho. 23 Abrahám potom vzal svojho syna Izmaela, ako aj všetkých narodených v jeho dome a všetkých kúpených za peniaze, teda všetkých mužov v dome, a obrezal im mäso predkožky ešte v ten deň, keď sa s ním zhováral Boh. 24 Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 25 Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 26 V ten deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael 27 a s ním boli obrezaní všetci muži z jeho domu: tí, čo sa narodili v jeho dome, aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze. Abrahámova pohostinnosť 18 1 Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamrého duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. 2 Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. 3 Povedal: Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka. 4 Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. 5 Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi. Oni odpovedali: Urob, ako vravíš. 6 Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Rýchlo zamies z troch mier múky a upeč posúchy! 7 Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom. 9 Spýtali sa ho: Kde je tvoja manželka Sára? Odpovedal: Tu, v stane. 10 Hospodin povedal: O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna. Sára počúvala za vchodom do stanu. 11 Abrahám a Sára boli starí, mali vysoký vek, a Sára už bola dávno po prechode. 12 Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec. 13 Hospodin povedal Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla? 14 Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna. 15 Sára však zapierala a povedala: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: Určite si sa smiala. Abrahámova prosba za Sodomu 16 Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. 17 Hospodin povedal: Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť? 18 Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. 19 Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil. 20 Hospodin povedal: Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21 Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť. 22 Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. 23 Pristúpil bližšie a pýtal sa: Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? 24 Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom? 25 Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo? 26 Hospodin mu povedal: Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu. 27 Abrahám odpovedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. 28 Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto? Nezničím, povedal, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť. 29 On však vravel ďalej a spýtal sa: Možno sa ich tam nájde len štyridsať. Odpovedal: Pre štyridsiatich to neurobím. 30 Abrahám povedal: Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím: Azda sa ich tam nájde len tridsať, a on odpovedal: Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať. 31 Abrahám ďalej povedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať? Odpovedal: Nezahubím ich ani pre dvadsiatich. 32 Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, pokračoval, že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať. Odpovedal: Pre desiatich ich nezahubím. 33 Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov. Žalmy 9 20 Povstaň, Hospodin, nech sa človek nevystatuje, nech sú pohania súdení pred tvojou tvárou. 21 Zastraš ich, Hospodin, nech zvedia pohania, že sú len ľuďmi. — Sela — Hospodin, prečo si tak ďaleko (lámed) 10 1 Hospodin, prečo si tak ďaleko a prečo sa skrývaš v čase súženia? 2 Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného. Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil. 3 Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom. 4 Bezbožník hovorí povýšene: Boh sa nestará, Boha niet. Také je celé jeho zmýšľanie. 5 Úspešné sú jeho cesty v každom čase. Tvoje súdy sú pre neho privysoko. Soptí proti všetkým svojim protivníkom. 6 Myslí si: Nepohnem sa. Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne. (pé) 7 Ústa má plné kliatby, klamu a násilia, na jazyku trápenie a neprávosť. 8 Sedáva na postriežke za ohradou, v úkrytoch vraždí nevinného, očami sliedi po bezbranných. (ajin) 9 V húštine striehne ako v úkryte lev. Striehne, aby sa zmocnil biedneho. Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete. 10 Plazí sa a krčí, nešťastníci padajú do jeho pazúrov. 11 Myslí si: Boh zabudol, skryl si tvár, nikdy to neuvidí. (kóf) 12 Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených! 13 Prečo smie bezbožník znevažovať Boha a myslieť si: Ty to nevyskúmaš? (réš) 14 Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Bezbranný sa spolieha na teba, ty pomáhaš sirote. (šín) 15 Zlom rameno bezbožného a zlého človeka. Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne. 16 Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmiznú z jeho krajiny. (táv) 17 Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho. 18 Brániš právo siroty i zdeptaného. Pozemský človek už nebude naháňať strach. Evanjelium podľa Jána 4 4 No musel prejsť cez Samáriu. 5 Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo asi šesť hodín[*] Poludnie.. 7 Tu prišla istá samaritánska žena nabrať si vody. Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť! 8 Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9 Samaritánka mu povedala: Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť? Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10 Ježiš jej na to povedal: Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť!, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu. 11 Žena mu povedala: Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? 12 Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok? 13 Ježiš jej povedal: Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. 14 Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. 15 Žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu. 16 On jej povedal: Choď, zavolaj si muža a príď sem! 17 Žena mu odpovedala: Nemám muža. Nato jej Ježiš povedal: Správne si povedala: Nemám muža; 18 lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. 19 Žena mu odpovedala: Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať. 21 Ježiš jej odpovedal: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. 24 Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde. 25 Žena mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi. 26 Ježiš jej povedal: Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou. 27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: Čo od nej chceš? alebo: Prečo sa s ňou rozprávaš? 28 Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29 Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila! Nebude to Mesiáš? 30 Vyšli teda z mesta a prišli k nemu. 31 Medzitým ho učeníci prosili: Rabbi, jedz! 32 On im však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. 33 Tu si hovorili učeníci medzi sebou: Vari mu niekto priniesol jesť? 34 Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35 Vari nehovoríte i vy sami: Ešte štyri mesiace a príde žatva? Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve! 36 Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. 37 Lebo v tomto má pravdu príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38 Ja som vás poslal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich práce. 39 Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Povedal mi všetko, čo som robila. 40 Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. A ostal tam dva dni. 41 A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 A žene povedali: Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta. Príslovia 10 13 Na perách rozumného je múdrosť, na chrbte nerozumného však palica. 14 Múdri uchovávajú poznanie, lež ústa blázna prinášajú skazu.