Čítania na deň: 9. 8. 2020
Kniha Sirachovca
12 1 Ak preukazuješ dobro, uváž, komu to robíš,
a za svoju dobrotu sa dožiješ vďaky.
2 Preukazuj dobro zbožnému a dostaneš odmenu,
ak nie od neho, tak od Najvyššieho.
3 Nedočká sa dobrého, kto zotrváva v zlom,
ani ten, kto nepreukazuje milosrdenstvo.
4 Dávaj zbožnému, ale neujímaj sa hriešnika.
5 Preukazuj dobro poníženému, ale nedávaj bezbožnému,
odopri mu i chlieb, nedaj mu ho,
aby tak nad tebou nezískal vládu.
Postihne ťa totiž dvojnásobné zlo
za všetko dobro, čo si mu preukázal.
6 Veď aj Najvyšší nenávidí hriešnikov
a bezbožných spravodlivo potrestá.
7 Dávaj dobrému, ale neujímaj sa hriešnika.
Praví a falošní priatelia
8 V dobrom položení nemusíš hľadať priateľa,
no v zlom sa nepriateľ nebude skrývať.
9 Keď sa človeku vodí dobre, jeho nepriatelia smútia,
ak sa mu zle vodí, ešte aj priateľ sa mu vyhýba.
10 Nikdy never svojmu nepriateľovi:
lebo ako hrdza ničí kov, taká je jeho zloba.
11 Ak sa aj pokorí a bude sa hrbiť,
dávaj si pozor a varuj sa ho,
správaj sa voči nemu ako ten, čo čistí kovové zrkadlo,
a spoznáš, že neprestáva hrdzavieť[*] Preklad zodpovedá kontextu. Dosl. preklad v. 11d: spoznáš, že navždy nezhrdzavel alebo že načisto nezhrdzavel..
12 Nestavaj ho vedľa seba,
aby ťa nezvalil a nepostavil sa na tvoje miesto.
Neusádzaj ho po pravici,
aby sa neusiloval obsadiť tvoje kreslo.
Nakoniec pochopíš moje slová
a moje reči ťa bodnú pri srdci.
13 Kto ľutuje zaklínača, keď ho uštipne had,
i všetkých tých, čo sa prismelo blížia k šelmám?
14 Tak sa bude vodiť tomu, kto sa spolčuje s hriešnikom
a zapletá sa do jeho hriechov.
15 Zostane s tebou nejaký čas,
ale keď zakolíšeš, nevydrží pri tebe.
16 Nepriateľ má sladké pery,
ale v srdci zamýšľa sotiť ťa do jamy.
Z očí bude roniť slzy,
ale keď nájde príležitosť, bude sa nenásytne spíjať krvou.
17 Ak ťa stihne nešťastie, nájdeš ho tam ako prvého,
predstierajúc pomoc, podrazí ti nohy.
18 Bude pokyvovať hlavou a mädliť si ruky,
bude ťa pošepky ohovárať a odhalí svoju pravú tvár.
Nedôvera voči boháčom a mocnárom
13 1 Kto sa dotkne smoly, zamaže sa,
kto sa stýka s nafúkancom, stáva sa mu podobný.
2 Nedvíhaj bremeno, ktoré je nad tvoje sily,
ani sa nespolčuj s mocnejším a bohatším, ako si ty.
Či sa môže družiť hlinený hrniec s kotlíkom?
Keď naň narazí, rozbije sa.
3 Boháč spácha krivdu, a ešte sa hnevá ako ukrivdený,
chudobnému sa stane krivda, a ešte aby odprosoval.
4 Ak si boháčovi užitočný, využíva ťa,
ale ak sa dostaneš do núdze, opustí ťa.
5 Kým niečo vlastníš, bude žiť s tebou
a vycicia ťa bez najmenších výčitiek svedomia.
6 Keď ťa bude potrebovať, bude ti lichotiť,
usmievať sa na teba a všeličo ti sľubovať,
bude s tebou pekne hovoriť a pýtať sa: Nepotrebuješ niečo?
7 Svojimi hostinami ťa však zahanbí,
potom ťa dvojnásobne, ba trojnásobne ožobráči
a nakoniec sa z teba ešte aj vysmeje.
Keď ťa neskôr zbadá, ani sa pri tebe nezastaví,
iba hlavou nad tebou pokrúti.
8 Daj si pozor a nenechaj sa oklamať,
aby si pre vlastnú hlúposť nebol ponížený.
9 Keď ťa vladár pozýva, zachovaj sa zdržanlivo,
bude ťa pozývať tým naliehavejšie.
10 Nenatískaj sa, aby si nebol odmietnutý,
ani sa nedrž priďaleko, aby sa na teba nezabudlo.
11 Nerozprávaj sa s ním ako rovný s rovným
a never väčšine jeho slov.
Mnohými rečami ťa totiž bude skúšať
a aj keď sa bude usmievať, bude ťa skúmať.
12 Krutý je, kto nedodrží slovo[*] Prekl.: neuchová iba pre seba tvoje slovo.,
kto neušetrí od súženia a okov.
13 Buď diskrétny a dávaj si pozor,
pretože kráčaš po okraji záhuby.
Bohatý a chudobný
14 Keď také veci počuješ, prebuď sa zo svojho spánku[*] V. 14 v niektorých rkp. chýba.,
celou dušou miluj Pána a pros ho o záchranu.
15 Každá živá bytosť miluje seberovného
a každý človek svojho blížneho.
16 Všetky tvory sa združujú podľa svojho druhu
aj ľudský tvor sa pripojí k seberovnému.
17 Či bude azda vlk nažívať s baránkom?
Tak je to aj s hriešnikom a pobožným.
18 Akýže pokoj je medzi hyenou a psom?
Aký pokoj je medzi boháčom a bedárom?
19 Na púšti sú divé osly korisťou pre levy.
Tak sa na chudobných pasú boháči.
20 Pre pyšného je pokora ohavnosťou:
tak pre boháča je ohavnosťou chudobný.
21 Keď sa boháč zakolíše, podoprú ho priatelia,
ale keď ponížený padne, priatelia ho zavrhnú.
22 Keď sa boháč potkne, mnohí sa ho ujmú,
ospravedlnia ho, aj keď hovorí, čo sa nesvedčí;
ale keď sa potkne chudobný, robia mu za to výčitky:
ani ho nevypočujú, aj keď hovorí rozumne.
23 Prehovorí boháč a všetci zmĺknu.
Jeho slová vynášajú až po oblaky.
Prehovorí chudobný a povedia: Čo je to zač?
A ak sa potkne, ešte ho postrčia.
24 Dobré je bohatstvo, v ktorom niet hriechu,
no chudoba je podľa mienky bezbožníka zlá.
Umenie žiť
25 Srdce človeka mení jeho tvár
buď k dobrému, alebo k zlému.
26 Znakom srdca, ktoré sa cíti dobre, je žiarivá tvár,
ale tvoriť príslovia si žiada úmorné rozmýšľanie.
14 1 Šťastný[*] Prekl.: blažený, blahoslavený. muž, ktorý sa neprevinil svojimi ústami
a nesužuje ho zármutok pre hriechy.
2 Šťastný, koho neobviňuje jeho duša
a kto nestratil nádej.
3 Skupáňovi nepristane bohatstvo;
načo sú peniaze závistlivcovi?
4 Kto zhromažďuje a nedožičí si, zhromažďuje pre iných,
iní budú hýriť z jeho bohatstva.
5 Ku komu bude dobrý, kto je sám k sebe zlý?
Nebude mať potešenie ani zo svojich peňazí.
6 Niet horšieho od toho, čo si škodí;
je to odplata za jeho zlobu.
7 Ak by aj dobre konal, robí to nechtiac
a napokon odhalí svoju zlobu.
8 Zlý je, kto má závistlivé oči,
kto odvracia tvár a znevažuje ľudí.
9 Oko chamtivca sa nenasýti svojím podielom
a mrzká nespravodlivosť vysušuje dušu.
10 Zlé oko závidí i chlieb
a nedostatok je pri jeho stole.
11 Dieťa moje, dožič sám sebe podľa toho, koľko máš,
a Pánovi prinášaj dary, ako sa patrí.
12 Pamätaj, že smrť nebude meškať
a nebola ti odhalená zmluva s podsvetím.
13 Prv než zomrieš, dobre rob priateľovi
a štedro mu daj, koľko len vládzeš.
14 Neupieraj si radosť dňa
a nech neprejde popri tebe to, po čom právom túžiš.
15 Či nezanecháš inému výsledok svojich námah
a ovocie tvojej práce nebude rozdelené lósom?
16 Dávaj, ber a dopraj svojej duši,
lebo v podsvetí nemožno hľadať pôžitok.
17 Každé telo ostarne ako plášť.
Lebo večný je zákon: Určite zomrieš.
18 Ako lístie rastúce na košatom strome,
kde jedny listy opadávajú, iné pučia,
tak je to aj s pokoleniami z mäsa a krvi:
jedno skonáva, iné sa rodí.
19 Každé pominuteľné dielo zaniká
a jeho tvorca odíde s ním.
Hľadanie múdrosti
20 Blažený muž, čo sa oddáva múdrosti
a čo o nej rozumne uvažuje.
21 Vo svojom srdci premýšľa o jej cestách
a bude mať na pamäti jej tajomstvá.
22 Vyjdi za ňou ako stopár
a striehni na jej cestách.
23 Kto nazerá cez jej okná
a načúva pri jej dverách,
24 kto sa usadí v blízkosti jej domu
a pri jej múroch upevní stanový kolík,
25 postaví si stan na jej strane,
ten spočinie v dobrom príbytku,
26 zverí svoje deti do jej ochrany,
odpočívať bude pod jej vetvami,
27 ukryje sa pod ňu pred horúčavou
a bude prebývať v jej sláve.
Žalmy
Velebíme ťa, Bože, velebíme!
75 1 Zbormajstrovi na nápev: Nezahub! Ásafov žalm. Pieseň.
2 Velebíme ťa, Bože, velebíme!
Tvoje meno je blízko, rozprávajú o tom tvoje divy.
3 Ja určím čas,
keď budem súdiť spravodlivo.
4 Hoc sa zem so všetkými obyvateľmi chveje,
ja sám som upevnil jej stĺpy. — Sela —
5 Chvastúňom hovorím: Nevychvaľujte sa!
Bezbožníkom: Nedvíhajte rohy!
6 Nedvíhajte si rohy dovysoka,
nehovorte s drzo vypätou šijou!
7 Veď ani od východu, ani od západu,
ani od púšte neprichádza povýšenie.
8 Len Boh je sudca:
jedného poníži, druhého povýši.
9 Áno, v Hospodinovej ruke je kalich
s penivým okoreneným vínom;
z neho nalieva a všetci bezbožníci zeme
ho aj s kalom vypijú do dna.
10 Ja však budem plesať naveky,
ospevovať budem Boha Jákobovho.
11 Postínam všetky rohy bezbožníkov
a vyvýšia sa rohy spravodlivého.
Evanjelium podľa Matúša
Judášova zrada
26 14 Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom
15 a povedal: Čo mi dáte, ak vám ho zradím? Oni mu určili tridsať strieborných.
16 Od tej chvíle hľadal príležitosť ho zradiť.
Posledná večera
17 V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?
18 On odpovedal: Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Majster odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.
19 Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru.
20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu.
21 Keď jedli, povedal: Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.
22 Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Som to azda ja, Pane?
23 On odpovedal: Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí.
24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa vôbec nebol narodil.
25 Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: Či som to ja, Rabbi? Odpovedal mu: Ty si to povedal.
Ustanovenie Pánovej večere
26 Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: Vezmite, jedzte, toto je moje telo.
27 Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: Pite z neho všetci,
28 lebo toto je moja krv[*] Var.: + novej. zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.
29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.
30 Nato zaspievali chválospev a vyšli na Olivový vrch.
Príslovia
28 1 Bezbožník uteká, hoci ho nik neprenasleduje,
spravodlivý je však sebaistý ako levíča.