Čítania pre deň: 19. 8. 2018

Kniha Sirachovca 33 1 Kto sa bojí Pána, nestretne ho nič zlé, ak sa aj dostane do pokušenia, Pán ho opäť vyslobodí. 2 Múdry muž nebude nenávidieť zákon, ale kto lásku k nemu predstiera, zmieta sa ako loď vo víchrici. 3 Rozumný muž vloží plnú dôveru do zákona a zákon je pre neho spoľahlivý ako veštba[*] Veštba sa získavala pomocou urím a tummím.. 4 Priprav si, čo máš povedať, a budú ťa počúvať, pospájaj, čo vieš, a tak odpovedaj. 5 City blázna sú ako koleso voza a jeho uvažovanie ako krútiaca sa os. 6 Priateľ, ktorý sa posmieva, je ako bujný kôň: erdží pod každým, kto na ňom sedí. Pôvod rozdielov vo svete 7 Prečo vyniká jeden deň nad druhým a pritom svetlo každého dňa roku je zo slnka? 8 Pán ich vo svojej mysli odlíšil, on oddelil jednotlivé obdobia a sviatky. 9 Niektoré z nich vyvýšil a posvätil, niektoré zaradil do počtu všedných dní. 10 Aj všetci ľudia pochádzajú z prachu a zo zeme bol stvorený Adam. 11 Vo svojej veľkej múdrosti Pán ľudí rozdelil a odlíšil ich cesty. 12 Niektorých z nich požehnal a vyvýšil, niektorých posvätil a priviedol do svojej blízkosti, iných zasa preklial a ponížil a zhodil z ich postavenia. 13 Ako hlina v hrnčiarovej ruke, ktorý ju tvaruje, ako uzná za vhodné, tak sú ľudia v ruke toho, ktorý ich stvoril: on im odpláca podľa svojho rozhodnutia. 14 Ako proti zlému stojí dobré, proti smrti stojí život, tak aj proti zbožnému stojí hriešnik. 15 Takto sa pozeraj na všetky diela Najvyššieho: Sú po dve, jedno je protikladom druhého. 16 Ako posledný som sa i ja čulo pustil do práce ako ten, čo paberkuje po oberačoch hrozna, 17 ale s požehnaním Pána som ich dostihol a naplnil svoj lis ako oberač. 18 Všimnite si, že som sa nenamáhal sám pre seba, ale pre všetkých, čo hľadajú vzdelanie. 19 Počúvajte ma, velikáni národa, venujte tomu pozornosť vy, čo vediete zhromaždenia. Vedenie domu 20 Ani synovi, ani žene, ani bratovi, ani priateľovi nedaj moc nad sebou, kým žiješ. Svoj majetok neodstúp druhému, aby si oň nežobronil, keď to oľutuješ. 21 Kým žiješ a dýchaš, nikomu na svete neprepusť svoje miesto. 22 Lebo je lepšie, keď deti budú prosiť teba, ako by si ty musel dvíhať oči k rukám svojich synov. 23 Pri každom diele sa ujmi vedenia a ničím nepošpiň svoju povesť. 24 V deň, keď sa budú končiť dni tvojho života, v čase svojho skonu rozdaj dedičstvo. 25 Krm, palica a bremená patria oslovi, chlieb, disciplína a robota otrokovi. 26 Zamestnaj otroka a budeš mať pokoj, ak mu uvoľníš ruky, bude hľadať slobodu. 27 Jarmo a remeň ohnú šiju, palica a bitka zlovoľného otroka. 28 Zapriahni ho do práce, aby nezaháľal, lebo záhaľčivosť učí všelijakému zlu. 29 Postav ho do roboty, ako sa naň patrí, a keby neposlúchal, zaťaž mu nohy okovami. 30 Pri nikom však nezabúdaj na mieru a nerob nič proti právu. 31 Ak máš otroka, nech je ako ty, lebo si ho nadobudol za cenu krvi. 32 Ak máš otroka, zaobchádzaj s ním ako s bratom, lebo ho budeš potrebovať ako vlastný život. 33 Ak s ním budeš zle zaobchádzať, zdvihne sa a utečie. Na ktorej ceste ho budeš hľadať? Sny neznamenajú nič 34 1 Prázdne a klamné nádeje sú pre nerozumného muža a sny dávajú krídla nemúdrym. 2 Ako ten, čo chytá tiene a naháňa vietor, je človek, čo lipne na snoch. 3 Videnie v snoch je ako odraz v zrkadle[*] Súveké zrkadlá boli nedokonalé., oproti skutočnej tvári stojí klamná podoba tváre. 4 Čo čisté môže vzísť z nečistého, čo pravdivé zo lži? 5 Veštenie, hádanie z letu vtákov a sny nestoja za nič, sú ako preludy, ktoré vidí žena v pôrodných bolestiach; 6 ak nie sú zoslané od Najvyššieho ako varovanie, neoddávaj im svoje srdce. 7 Lebo sny už zviedli mnohých a stroskotali tí, čo do nich skladali nádej. 8 Zákon sa naplní bez takéhoto klamstva a múdrosť vo verných ústach je dokonalosťou. Skúsenosti 9 Kto mnoho cestoval, veľa vie, kto mnoho skúsil, rozpráva rozumne. 10 Kto nič neskúsil, málo vie, ale scestovaný oplýva šikovnosťou. 11 Mnoho som videl na svojich cestách a pochopil som viac vecí, ako dokážem vyrozprávať. 12 Viac ráz som sa dostal do smrteľného nebezpečenstva, ale zachránil som sa vďaka týmto skúsenostiam. 13 Duch tých, čo sa boja Pána, bude žiť, lebo ich nádej sa upiera na Záchrancu. 14 Ten, kto sa bojí Pána, nemusí mať z ničoho strach, nič ho nevyľaká, lebo jeho nádejou je Pán. 15 Šťastná je duša toho, kto sa bojí Pána. Veď koho by sa pridŕžal? V kom by mal oporu? 16 Pánove oči hľadia na tých, čo ho milujú: on je ich mocná záštita a silná opora, skrýša pred horúčavou, skrýša pred poludňajšou páľavou, on ich ochráni pred potknutím a pomôže, aby nepadli. 17 On dvíha ich dušu a rozjasňuje oči, prináša uzdravenie, dáva im život a požehnanie. Pravé a nepravé obety 18 Obeta z nespravodlivo nadobudnutej veci je poškvrnená; dary bezbožných nenájdu zaľúbenie. 19 Najvyššiemu sa nepáčia dary bezbožníkov a napriek množstvu obiet im hriechy neodpúšťa. 20 Kto prinesie obetu z toho, o čo obral chudobných, je ako človek, ktorý zabíja syna pred očami otca. 21 Žobrácky chlieb je živobytím chudobných, kto im ho berie, je vrah. 22 Blížneho vraždí ten, čo mu odníma obživu, a krv prelieva, kto zadržiava mzdu nádenníka. 23 Ak jeden stavia a druhý búra, čo viac získali než námahu? 24 Ak sa jeden modlí a druhý preklína, čí hlas vypočuje Vládca? 25 Ak sa niekto dotkne mŕtveho a očistí sa kúpeľom, no potom sa mŕtveho znova dotkne, aký úžitok má z toho, že sa okúpal? 26 Tak sa správa človek, ktorý sa postí pre svoje hriechy, no potom ide a robí to isté. Kto vypočuje jeho modlitbu? Čo mu osoží, že sa pokoril? Žalmy Bože, nezostaň ticho, nemlč 83 1 Pieseň. Ásafov žalm. 2 Bože, nezostaň ticho, nemlč, Bože, nedopraj si pokoj! 3 Veď tvoji nepriatelia sa búria, tí, čo ťa nenávidia, dvíhajú hlavu. 4 Proti tvojmu ľudu kujú zákerné plány, radia sa proti tým, ktorých chrániš. 5 Hovoria: Poďme, vyhubme ich, aby neboli národom, nech sa už meno Izrael nikdy nespomenie! 6 Svorne sa radili, uzavreli zmluvu proti tebe 7 stany Edómčanov a Izmaelitov, Moábčanov a Hagarov, 8 Gebal, Amón s Amálekom, Filištínsko a obyvatelia Týru. 9 Pripojili sa k nim aj Asýrčania, posilou sa stali Lótovým synom. — Sela — 10 Zaobchádzaj s nimi ako s Midjánom, ako so Síserom, ako s Jábinom pri potoku Kíšon, 11 keď boli zabití pri Én-Dóre a stali sa hnojom zeme. 12 Zaobchádzaj s ich kniežatami ako s Orébom a Zeébom, so všetkými ich vodcami ako so Zebachom a Calmunnom, 13 s tými, čo hovorili: Zaberme Božie pastviny. 14 Môj Bože, zaobchádzaj s nimi ako so zvíreným prachom, ako s plevami vo vetre. 15 Ako oheň spaľuje les, ako plameň stravuje hory, 16 tak ich svojou búrkou prenasleduj a svojou víchricou ich vyľakaj! 17 Tváre im naplň hanbou, Hospodin, aby hľadali tvoje meno. 18 Nech sú navždy zahanbení a preľaknutí, nech sa hanbou zapýria a nech zahynú! 19 Nech vedia, že ty si ten, ktorý sa volá Hospodin, len ty si najvyšší na celej zemi. Druhý list Korinťanom 4 7 Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. 8 Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; 9 sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme; 10 stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 11 Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život. 13 Keďže však máme toho istého Ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril — aj my veríme, preto aj hovoríme, 14 veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. 15 To všetko sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. Život z viery 16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, 18 keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné. 5 1 Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, rukami nezhotovený večný dom v nebesiach. 2 Preto v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba, 3 a hoci tamten bude z nás vzatý, nebudeme nahí[*] Var.: aby sme boli oblečení, a nie nahí.. 4 Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťarchou, a preto nechceme byť z neho zoblečení, ale priodiati tým nebeským, aby tak život pohltil to, čo je smrteľné. 5 Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako závdavok. 6 Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána. 7 Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme. 8 Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. 9 Preto či už sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili. 10 Všetci sa totiž musíme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé. Príslovia 28 20 Spoľahlivý človek bude zahrnutý požehnaním, ale toho, kto chce rýchle zbohatnúť, neminie trest. 21 Nie je dobré nadržiavať ľuďom, veď za kus chleba sa previní nejeden človek.