Čítania pre deň: 20. 10. 2019

Ezechiel Symbolický náznak súdu 4 1 Ty však, človeče, vezmi si tehlu, polož ju pred seba a nakresli na ňu mesto Jeruzalem. 2 Daj sa do jeho obliehania: vystav proti nemu obliehacie zariadenie a nasyp proti nemu obliehací val; postav proti nemu tábory a umiestni proti nemu dookola obliehacie barany. 3 Vezmi si železnú panvicu, postav ju ako železnú stenu medzi seba a mesto a pevne upri svoj pohľad proti nemu. Bude teda v stave obliehania a ty ho budeš obliehať. Bude to znamením pre dom Izraela. 4 Ľahni si na ľavý bok a polož naň vinu domu Izraela. Koľko dní preležíš na ňom, toľko dní budeš znášať ich vinu. 5 Roky ich viny ti určím zodpovedajúcim počtom dní: tristodeväťdesiat dní budeš znášať vinu domu Izraela. 6 Keď to ukončíš, ľahneš si druhý raz, a to na pravý bok, a budeš znášať vinu domu Júdovho štyridsať dní. Určil som ti vždy jeden deň za jeden rok. 7 Upri teda pevne svoj pohľad i svoje obnažené rameno na obliehanie Jeruzalema a prorokuj proti nemu. 8 Hľa, poviažem ťa povrazmi, aby si sa nemohol obracať z boka na bok skôr, než skončíš obliehanie. 9 Naber si pšenicu, jačmeň, bôb, šošovicu, proso a špaldu; daj to do jednej nádoby a priprav si z toho chlieb. Podľa počtu dní, ktoré preležíš na svojom boku, budeš to jesť: tristodeväťdesiat dní. 10 Tvoj pokrm, ktorý budeš jesť, má denne vážiť dvadsať šekelov na deň. Budeš ho jedávať raz denne v určený čas. 11 Aj vodu budeš piť podľa miery: šestinu hína. Budeš ju piť raz za deň. 12 Aj jačmenný posúch budeš jedávať, ale pečený pred ich očami na ľudských výkaloch. 13 Potom mi Hospodin povedal: Tak budú jedávať Izraeliti svoj nečistý chlieb medzi národmi, medzi ktoré ich zaženiem. 14 Vtedy som povedal: Ach, Pane, Hospodin, ja som sa doteraz nikdy nepoškvrnil, zdochlinu ani zverou roztrhané mäso som nejedol od mladosti až doteraz. Skazené mäso som ešte nevzal do úst. 15 Vtedy mi povedal: Pozri sa, dal som ti hovädzí hnoj namiesto ľudských výkalov. Na ňom si budeš pripravovať chlieb. 16 Potom mi povedal: Človeče, hľa, polámem palicu na nosenie chleba v Jeruzaleme, a budú jesť odvážený chlieb s ustarostenosťou, aj mierou vymeranú vodu budú piť s hrôzou, 17 aby trpeli nedostatkom chleba a vody, aby sa desili všetci rovnako a hynuli pre svoje viny. Štvoraké vlasy 5 1 Ty však, človeče, vezmi si ostrý meč! Použi ho ako holičskú britvu a ohoľ si hlavu i bradu; potom si vezmi váhy a rozdeľ chlpy. 2 Tretinu spáľ v ohni v strede mesta, keď sa skončia dni obliehania. Potom vezmi druhú tretinu a rozsekaj ju mečom okolo mesta. Tretiu tretinu roztrús do vetra a ja vytasím za nimi meč. 3 Vezmi však z toho trošku a zaviaž to do podolka svojho rúcha. 4 No aj z toho ešte vezmi, hoď to do ohňa a spáľ. Z toho vyšľahne plameň na celý dom Izraela. Odôvodnenie súdu 5 Takto vraví Pán, Hospodin: Tento Jeruzalem som umiestnil do stredu národov a okolo neho som rozmiestnil krajiny. 6 Predsa sa však bezbožnejšie spriečil mojim nariadeniam ako pohania a mojim ustanoveniam viac ako krajiny okolo neho, lebo odmietli moje nariadenia a nesprávali sa podľa mojich ustanovení. 7 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Keďže ste boli vzdorovitejší ako pohania, ktorí sú okolo vás, podľa mojich ustanovení ste sa nesprávali, moje nariadenia ste neplnili, ba ani len podľa poriadkov pohanov, ktorí sú okolo vás, ste nekonali. 8 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, aj ja som proti tebe a uprostred teba vykonám rozsudky pred očami národov. 9 Za všetky tvoje ohavnosti naložím s tebou, ako som ešte nenaložil a ako už nikdy nenaložím s nikým. 10 Preto otcovia budú jesť medzi sebou synov a synovia budú jesť svojich otcov. Vykonám na tebe rozsudky a čo z teba zostane, roztrúsim do všetkých vetrov! 11 Akože žijem — znie výrok Pána Hospodina — pretože si poškvrnil moju svätyňu svojimi všelijakými ošklivosťami a všelijakými ohavnosťami, preto i ja budem strihať. Môj zrak sa nezľutuje a nebudem mať súcit. 12 Tretina z teba pomrie na mor a pohynie hladom uprostred teba; tretina padne mečom okolo teba a tretinu roztrúsim do všetkých vetrov; a vytasím meč za nimi. 13 Tak sa zavŕši môj hnev, utíšim si na nich svoju prchkosť a upokojím sa. Keď vyplním na nich svoju prchkosť, uvedomia si, že ja, Hospodin, som hovoril vo svojom horlení. 14 Urobím z teba rumovisko a potupu medzi pohanmi, ktorí sú okolo teba, pred zrakom každého, kto tadiaľ prejde. 15 Budeš na potupu národom okolo seba a ako posmešné príslovie na výstrahu a na úžas, keď vykonám na tebe rozsudky v hneve a v prchkosti a s prchkým trestom. Ja, Hospodin, som hovoril. 16 Keď vystrelím proti nim svoje zlé šípy hladu, aby spôsobili skazu, vystrelím ich, aby som vás zničil. Pridám vám hlad a polámem vám palicu na nosenie chleba. 17 Pošlem na vás hlad a dravú zver a tie ťa pripravia o deti. Aj mor a krviprelievanie prejde cez teba, ba aj meč privediem proti tebe. Ja, Hospodin, som hovoril. Proroctvo proti vrchom Izraela 6 1 Takto mi zaznelo slovo Hospodina: 2 Človeče, obráť sa tvárou k izraelským vrchom a prorokuj proti nim. 3 Povedz: Vy, izraelské vrchy, počúvajte slovo Pána, Hospodina! Takto vraví Pán, Hospodin, vrchom a pahorkom, riečiskám a údoliam: Hľa, ja privodím na vás meč a znivočím vaše obetné výšiny. 4 Vaše oltáre spustnú, vaše kadidlové oltáre budú rozbité a vašich pobitých pohádžem pred vaše modly. 5 Mŕtvoly Izraelitov hodím pred ich modly. Vaše kosti roztrúsim okolo vašich oltárov. 6 Všade, kde bývate, budú mestá porúcané a výšiny spustnú. Vaše oltáre budú teda spustošené, vaše modly budú rozbité a zaniknú. Vaše kadidlové oltáre budú zbúrané a bude odstránené, čo ste si spravili. 7 Koho prebodnú, padne medzi vami. Potom spoznáte, že ja som Hospodin. 8 Keď budete rozptýlení po krajinách, ponechám si z vás zvyšok medzi národmi. Budete mať takých, ktorí uniknú meču. 9 Tí, ktorí z vás uniknú, rozpomenú sa na mňa medzi národmi, kam boli odvedení do zajatia. Zlomím ich smilné srdce, ktoré odstúpilo odo mňa, a oslepím ich oči, ktoré chlipne hľadeli za svojimi modlami. Zhnusia sa sami sebe pre svoje zlo, pre všetky svoje ohavnosti. 10 Až keď dopustím na nich túto pohromu, potom spoznajú, že ja som Hospodin a nadarmo som nehovoril. 11 Takto vraví Pán, Hospodin: Zatlieskaj, dupni nohou a povedz: Ach, beda domu Izraela pre všetky zlé ohavnosti. Padnú mečom, pomrú hladom a umrú na mor. 12 Ten, čo bude ďaleko, zomrie na mor; ten, čo bude blízko, padne mečom; ten, čo zostane a bude obkľúčený, zomrie hladom. Takto si vylejem na nich svoju zlosť. 13 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď ich prebodnutí budú ležať medzi ich modlami, okolo ich oltárov na každom vysokom kopci, na všetkých temenách vrchov i pod každým košatým cerom, na mieste, kde svojim modlám obetovali udobrujúce vonné obety. 14 Vystriem proti nim svoju ruku a krajinu obrátim na pustatinu a na hrôzu na všetkých ich sídlach od púšte až po Riblu[*] Hebr. Dibla.. Potom spoznajú, že ja som Hospodin. Blízkosť konca 7 1 Opäť mi zaznelo slovo Hospodina: 2 Ty, človeče: Takto vraví Pán, Hospodin, zemi izraelskej: Nadišiel koniec, koniec pre všetky štyri strany krajiny. 3 Teraz prišiel koniec pre teba. Pošlem na teba svoj hnev; budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a privodím na teba všetky tvoje ohavnosti. 4 Moje oko sa nezmiluje nad tebou a nebudem mať súcit s tebou, ale privodím na teba trest za tvoje cesty, keďže tvoje ohavnosti sú naďalej uprostred teba. Potom poznáte, že ja som Hospodin. 5 Takto vraví Pán, Hospodin: Pohroma za pohromou prichádza. 6 Prichádza koniec, koniec prichádza; prebúdza sa proti tebe. 7 Hľa, prichádza tvoj pád, obyvateľ krajiny; nadišiel čas, blízko je deň zdesenia, a nie výskania po vrchoch. 8 Teraz už čoskoro vylejem na teba svoju prchkosť a vyplním na tebe svoj hnev, budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a privodím na teba trest za všetky tvoje ohavnosti. 9 Moje oko sa nezmiluje nad tebou a neušetrím ťa; podľa tvojich ciest uvalím na teba trest, kým tvoje ohavnosti budú uprostred teba. Potom poznáte, že ja som Hospodin, ktorý vás bije. 10 Tu, hľa, je ten deň! Práve prichádza. Prišiel pád! Bezočivosť kvitne, spupnosť klíči. 11 Násilie vyrástlo ako palica bezbožnosti; nikto z nich neostane, nič z ich hojnosti, nič z ich nádhery, nebude v nich vznešenosti. 12 Prichádza čas, blíži sa deň. Nech sa kupujúci neraduje a predávajúci nech netrúchli, lebo na všetko ich bohatstvo prichádza pálčivý hnev. 13 Lebo predavač sa nevráti k tomu, čo predal, i keby ostali nažive, lebo pálčivý hnev prichádza na celé ich bohatstvo. Nevráti sa, lebo pre svoju vinu si nikto neudrží život. 14 Zaznela trúba a všetko je pripravené, ale niet nikoho, kto by šiel do boja, lebo môj pálčivý hnev príde na všetko ich bohatstvo. 15 Meč bude vonku, vnútri mor a hlad. Kto bude na poli, zomrie mečom, a toho, kto bude v meste, pohltí hlad a mor. 16 A ak uniknú utečenci, budú na vrchoch ako holubice z údolí: každý z nich zomrie pre svoju vinu. 17 Všetky ruky ochabnú a všetky kolená sa roztečú ako voda. 18 Opášu sa vrecovinou a zastrie ich triaška. Na každej tvári bude zahanbenie, na všetkých hlavách lysina. 19 Svoje striebro vyhádžu na ulice a svoje zlato budú pokladať za nečistotu. Ich striebro a zlato ich nebude môcť zachrániť v deň Hospodinovho hnevu. Nenasýtia sa a svoje vnútornosti nenaplnia, lebo to bolo pohnútkou k ich previneniu. 20 Ozdobné klenoty z neho používali na márnomyseľnosť a urobili si z neho svoje ohavné modly, svoje ošklivosti. Preto som im ho zmenil na nečistotu. 21 A vydám ho do rúk cudzincov ako lup a do rúk cudzincov a bezbožných zeme ako korisť, a tí ho znesvätia. 22 Odvrátim od nich svoju tvár; nech znesvätia moje vzácne miesto; vlamači vtrhnú do neho a znesvätia ho. 23 Chystaj reťaz, lebo krajina je plná krvavých rozsudkov a mesto je plné násilia. 24 Potom dovediem najhoršie národy a tie vezmú do vlastníctva ich domy; urobím koniec pýche mnohých a ich svätyne budú znesvätené. 25 Prichádza tieseň. Budú hľadať spásu, ale jej nebude. 26 Pohroma za pohromou bude nasledovať a správa za správou bude prichádzať. Vtedy budú vyhľadávať videnie u proroka, ale zanikne poučenie u kňaza aj rada skúsených starcov. 27 Kráľ bude trúchliť, knieža si oblečie zdesenie a ruky pospolitého ľudu stŕpnu strachom. Naložím s nimi podľa ich ciest a budem ich súdiť podľa ich spôsobu súdenia. Potom poznajú, že ja som Hospodin. Žalmy Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý 106 1 Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť. 2 Kto vyrozpráva mocné skutky Hospodina, kto rozhlási všetku chválu o ňom? 3 Blahoslavení, čo zachovávajú právo, čo v každom čase žijú spravodlivo. 4 Hospodin, rozpomeň sa na mňa z lásky k svojmu ľudu, navštív ma svojou spásou, 5 aby som videl blaho tvojich vyvolených, aby som sa tešil z radosti tvojho národa, aby som sa chválil tvojím dedičstvom. 6 Hrešili sme ako naši otcovia, páchali sme neprávosť, bezbožne sme si počínali. 7 Naši otcovia v Egypte sa nepoučili z tvojich divov, nepripomínali si tvoju hojnú milosť, búrili sa pri mori, pri Červenom mori. 8 On ich však zachránil pre svoje meno, aby ukázal svoju moc. 9 Pohrozil Červenému moru a ono vyschlo, hlbinami ich previedol ako púšťou. 10 Zachránil ich z ruky nenávistníka, vykúpil ich z ruky nepriateľa. 11 Ich protivníkov zaplavili vody, nezostal z nich jediný. 12 Vtedy uverili jeho slovám a spievali mu chválospev. 13 Čoskoro však zabudli na jeho skutky, nečakali na jeho rozhodnutie. 14 Podľahli žiadostivosti na púšti, v pustom kraji pokúšali Boha. 15 Dal im teda, čo si žiadali, dopustil však, aby chradli. 16 V tábore závideli Mojžišovi aj Áronovi, Hospodinovmu svätému. 17 Otvorila sa zem a pohltila Dátana, pokryla zberbu Abírama. 18 Proti tejto zberbe vzbĺkol oheň, bezbožníkov strávil plameň. 19 Pri Horebe si spravili teľa, uctievali uliatu modlu. 20 Svoju slávu zamenili za podobu býka, čo žerie trávu. 21 Zabudli na Boha, ktorý ich zachránil a v Egypte robil veľké veci, 22 zázraky v Chámovej krajine, úžasné skutky pri Červenom mori. 23 Už vyhlásil, že ich vyplieni, keby sa Mojžiš, jeho vyvolený, v roztržke nebol postavil pred neho, aby odvrátil jeho pustošivý hnev. 24 Pohrdli vytúženou krajinou, neverili jeho slovu, 25 reptali vo svojich stanoch, neposlúchli hlas Hospodina. 26 Na prísahu proti nim pozdvihol svoju ruku, že ich na tej púšti nechá popadať, 27 ich potomstvo rozoženie medzi pohanov a rozpráši do všetkých krajín. 28 Spriahli sa s Baál-Peórom, jedli z obiet prinášaných mŕtvym bohom. 29 Dráždili ho svojím správaním, preto ich postihla pohroma. 30 Povstal Pinchás, vykonal rozsudok a pohroma prestala. 31 To sa mu počítalo za spravodlivosť z pokolenia na pokolenie až naveky. Evanjelium podľa Lukáša Pôvod Kristovej moci 20 1 Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a ohlasoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a povedali mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc? 3 On im odpovedal: Aj ja sa vás niečo opýtam. Povedzte mi: 4 Jánov krst bol z neba a či od ľudí? 5 Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu neuverili? 6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok. 7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. Podobenstvo o zlých vinohradníkoch 9 Potom začal rozprávať ľuďom toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami. 11 Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili s prázdnymi rukami. 12 Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili. 13 Vtedy pán vinice povedal: Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu. 14 No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: To je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám. 15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice? 16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Ešteže čo! 17 On sa na nich zahľadel a povedal: Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi. 19 Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu dostať ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich. Spor o dani 20 Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára. 21 Spýtali sa ho: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy. 22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie? 23 On však spoznal ich lesť a povedal im: 24 Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom? Oni odpovedali: Cisárov. 25 Na to im povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! 26 Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli. Príslovia 15 19 Cesta lenivca je sťaby zahataná tŕním, no chodník statočných je upravený. 20 Múdry syn robí radosť otcovi, no hlúpy človek pohŕda matkou.