Čítania pre deň: 21. 2. 2017 (Utorok v Šesťdesiatnici)

Genezis — Prvá Mojžišova kniha Izák a Rebeka 24 1 Abrahám bol starec vo vysokom veku a Hospodin ho vo všetkom požehnával. 2 Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi vo svojom dome, ktorý mu spravoval celý majetok: Polož svoju ruku pod moje bedrá! 3 Zaväzujem ťa prísahou pred Hospodinom, Bohom neba i zeme, že nevezmeš pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, medzi ktorými bývam, 4 ale pôjdeš do mojej vlasti k môjmu príbuzenstvu a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka. 5 Sluha mu odpovedal: Ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám potom zaviesť tvojho syna späť do krajiny, z ktorej si odišiel? 6 Abrahám mu povedal: Neopováž sa zaviesť ta môjho syna! 7 Hospodin, Boh nebies, ma vyviedol z domu môjho otca, z mojej rodnej krajiny, oslovil ma a prisahal mi: Túto krajinu dám tvojmu potomstvu. On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna. 8 Keby však tá žena s tebou nechcela ísť, táto prísaha ťa nebude zaväzovať. Len môjho syna ta nezaveď! 9 Nato sluha položil ruku pod bedrá svojho pána, Abraháma, a odprisahal mu to. 10 Sluha vzal desať tiav zo stáda svojho pána a odišiel. Mal so sebou aj rôzne drahocennosti od svojho pána. Vydal sa na cestu do Aram-Naharajima, do Náchorovho mesta. 11 Podvečer, keď ženy obvykle vychádzajú čerpať vodu, nechal ťavy pred mestom odpočívať pri studni. 12 Povedal: Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž láskavosť môjmu pánovi, Abrahámovi. 13 Pozri, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu. 14 Deva, ktorej poviem: Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil, nech odpovie: Napi sa a ja napojím aj tvoje ťavy. Nech je to tá, ktorú si prichystal svojmu služobníkovi Izákovi. Podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi. 15 Sotva to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betúelovi, synovi Milky, ženy Abrahámovho brata Náchora. 16 Bola to deva na pohľad veľmi krásna, panna, ktorú muž dosiaľ nepoznal. Zostúpila k prameňu, naplnila si džbán a vystúpila. 17 Sluha jej pribehol v ústrety a povedal: Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána! 18 Ona odvetila: Napi sa, pane; rýchlo zložila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19 Keď sa napil, dodala: Aj tvojim ťavám načerpám vody, aby sa dobre napili. 20 Rýchlo z džbána vyliala vodu do napájadla a odbehla k studni znova nabrať, aby napojila všetky jeho ťavy. 21 Muž ju pritom mlčky pozoroval, aby poznal, či Hospodin doprial jeho ceste úspech, alebo nie. 22 Keď sa ťavy napili, muž vytiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekela a dva zlaté náramky na jej ruky vážiace desať šekelov zlata, 23 a spýtal sa: Povedz mi, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvojho otca miesto, kde by sme mohli prenocovať? 24 Odvetila mu: Som dcéra Betúela, syna Milky, ktorá ho porodila Náchorovi, 25 a dodala: Slamy a krmiva máme dosť aj miesta na nocľah. 26 Muž padol na kolená, klaňal sa Hospodinovi 27 a povedal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť môjmu pánovi. Hospodin ma doviedol do domu príbuzných môjho pána. 28 Deva potom odbehla a rodine svojej matky oznámila, čo a ako sa stalo. 29 Rebeka mala brata Lábana. Lában vybehol k mužovi pri prameni. 30 Keď videl krúžok v nose i náramky na rukách svojej sestry Rebeky a počul jej slová, ako sa muž s ňou zhováral, prišiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách nad prameňom, 31 a povedal: Poď, Hospodinov požehnaný, prečo stojíš vonku? Ja som už pripravil príbytok i miesto pre ťavy. 32 Vtedy muž vošiel do domu. Lában odsedlal ťavy, dal im slamu i obrok. Mužovi a tým, čo boli s ním, dal vodu na umytie nôh. 33 Keď mu však predložil jedlo, povedal: Nebudem jesť, kým nevysvetlím, prečo som prišiel. Oni povedali: Hovor! 34 Vravel teda: Som Abrahámov sluha. 35 Hospodin hojne požehnal môjho pána, takže je bohatý; dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a slúžky, ťavy a osly. 36 Sára, žena môjho pána vo svojej starobe porodila môjmu pánovi syna, ktorému odovzdal všetko, čo mal. 37 Môj pán ma zaviazal touto prísahou: Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, v krajine ktorých žijem, 38 ale choď do domu môjho otca a priveď pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva. 39 Keď som sa svojho pána spýtal: Čo ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou?, 40 povedal mi: Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle s tebou svojho anjela, aby si mal na ceste úspech a priviedol si pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva, z domu môjho otca. 41 Keď prídeš k mojim príbuzným a oni ti ju nedajú, vtedy ťa prísaha nebude zaväzovať a mojej kliatby budeš zbavený. 42 Keď som dnes prišiel k prameňu, povedal som si: Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, kiež cesta, na ktorej sa nachádzam, je úspešná! 43 Pohliadni, som pri prameni. Deve, ktorá príde nabrať vodu, poviem: Daj sa mi napiť trocha vody z džbána. 44 Ak mi odpovie: Len sa napi a načerpám aj tvojim ťavám, to nech bude tá žena, ktorú prichystal Hospodin synovi môjho pána. 45 Sotva som to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka a zostúpila k prameňu. Keď nabrala vody, povedal som jej: Daj sa mi napiť! 46 Ona rýchlo zložila z pleca džbán a povedala: Napi sa a napojím aj tvoje ťavy. Napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47 Nato som sa jej spýtal: Čia si ty dcéra? Ona odpovedala: Som dcéra Betúela, Náchorovho syna, ktorého mu porodila Milka. Potom som jej do nosa vložil krúžok a na ruky som jej dal náramky, 48 padol som na kolená a poklonil som sa Hospodinovi a prosil som Hospodina, Boha môjho pána Abraháma, že ma viedol správnou cestou, aby som mohol priviesť dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna. 49 Teraz mi povedzte, či chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť. Ak nie, povedzte, a ja sa podľa toho obrátim napravo alebo naľavo. 50 Lában a Betúel odpovedali: Vyšlo to od Hospodina a my ti nemôžeme povedať ani áno, ani nie. 51 Pozri, tu je Rebeka. Vezmi ju a choď, nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako povedal Hospodin. 52 Keď to počul Abrahámov sluha, poklonil sa pred Hospodinom až po zem. 53 Potom vybral strieborné a zlaté šperky i šaty a dal ich Rebeke. Vzácne dary dal aj jej bratovi i jej matke. 54 Potom jedli, pili a sluha s mužmi, čo boli s ním, tam aj prenocovali. Keď ráno vstali, sluha povedal: Prepustite ma k môjmu pánovi. 55 Jej brat a matka však odpovedali: Nech dievča zostane u nás aspoň desať dní, potom môže odísť. 56 On im však povedal: Nezdržujte ma, keď ma Hospodin úspešne viedol po ceste. Prepustite ma, aby som mohol ísť k svojmu pánovi. 57 Oni však odpovedali: Zavoláme dievča a dozvieme sa, čo povie. 58 Zavolali Rebeku a spýtali sa jej: Pôjdeš s týmto mužom? Ona odpovedala: Pôjdem. 59 Vtedy prepustili Rebeku, svoju sestru i jej varovkyňu, aj Abrahámovho sluhu a jeho mužov. 60 Požehnali Rebeku a povedali jej: Sestra naša, ty buď matkou tisícov, mnohých tisícov; nech tvoje potomstvo zaujme bránu svojich nepriateľov! 61 Rebeka i jej slúžky vstali, nasadli na ťavy a šli za mužom. Tak prevzal sluha Rebeku a odišiel. 62 Izák prichádzal od Beér Lachaj Rói; býval totiž v kraji Negev. 63 Na sklonku dňa si Izák vyšiel do poľa. Keď sa rozhliadol, zazrel prichádzať ťavy. 64 Aj Rebeka sa rozhliadla a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy 65 a spýtala sa sluhu: Kto je ten muž, čo nám ide cez pole v ústrety? Sluha odpovedal: To je môj pán. Ona vzala závoj a zahalila sa. 66 Potom sluha porozprával Izákovi všetko, čo vykonal. 67 Izák zaviedol Rebeku do stanu svojej matky Sáry. Vzal si ju za ženu, obľúbil si ju a našiel v nej útechu po smrti svojej matky. Abrahámova smrť 25 1 Abrahám si vzal druhú ženu, volala sa Ketúra. 2 Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. 3 Jokšánovi sa narodil Šeba a Dedán. Dedánovi synovia boli Aššúri, Letúši a Leummi. 4 Midjánovi synovia boli: Éfa, Éfer, Chanók, Abída a Eldáa. Všetci títo boli Ketúrini synovia. 5 Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi, 6 ale synom svojich vedľajších žien, ktoré mal, dal dary a ešte za svojho života ich poslal do východnej krajiny, preč od svojho syna Izáka. Žalmy Dokedy ešte, Hospodin, budeš na mňa zabúdať? 13 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. 2 Dokedy ešte, Hospodin, budeš na mňa zabúdať? Navždy? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? 3 Dokedy mám v duši nosiť starosť a v srdci dennodenne žiaľ? Dokedy sa bude nepriateľ vypínať nado mnou? 4 Hospodin, môj Bože, pohliadni a odpovedz mi! Rozjasni mi oči, aby som neusnul spánkom smrti, 5 aby môj nepriateľ nepovedal: Premohol som ho! Moji protivníci budú jasať, ak sa sklátim. 6 Ja však dúfam v tvoju milosť, moje srdce plesá nad tvojou spásou. Budem ospevovať Hospodina, lebo mi urobil dobre. Evanjelium podľa Jána Nasýtenie zástupu 6 1 Potom Ježiš odišiel na druhú stranu Galilejského, čiže Tiberiadského mora. 2 Šiel za ním veľký zástup ľudí, pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3 Ježiš vystúpil na vrch a posadil sa tam so svojimi učeníkmi. 4 Blížila sa Pascha, židovský sviatok. 5 Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. 7 Filip mu odpovedal: Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu. 8 Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých? 10 Ježiš prikázal: Usaďte ľudí! Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. 11 Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar! 13 Po tých, čo jedli, pozbierali teda nalámané zvyšky jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov. 14 Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vykonal Ježiš, hovorili: Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet. 15 Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám. Príslovia 10 19 Kto má veľa rečí, nie je bez prehrešku, no ten, čo ovláda svoje pery, je rozumný. 20 Číre striebro je jazyk spravodlivého, ale srdce bezbožníkov za veľa nestojí.