Čítania pre deň: 21. 4. 2018 (Sobota po 2. nedeli po Pasche)

Numeri — Štvrtá Mojžišova kniha Vyzvedači 13 1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 Pošli mužov preskúmať Kanaán, ktorý dám Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom mužovi. Každý z nich musí byť knieža. 3 Na pokyn Hospodina ich teda Mojžiš poslal z Páranskej púšte. Všetci títo muži boli náčelníci Izraelitov. 4 Toto sú ich mená: z Rúbenovho kmeňa Šammúa, syn Zakkúra; 5 zo Šimeónovho kmeňa Šáfat, syn Chóra; 6 z Júdovho kmeňa Káleb, syn Jefunnea; 7 z Jissákarovho kmeňa Jigál, syn Jozefa; 8 z Efrajimovho kmeňa Hóšea, syn Núna; 9 z Benjamínovho kmeňa Paltí, syn Ráfua; 10 zo Zebúlunovho kmeňa Gaddíel, syn Sóda; 11 z Jozefovho kmeňa, teda z Menaššeovho kmeňa Gaddí, syn Súsa; 12 z Dánovho kmeňa Ammíel, syn Gemala; 13 z Ašérovho kmeňa Setúr, syn Míkaela; 14 z Naftáliovho kmeňa Nachbi, syn Vofsa; 15 z Gádovho kmeňa Geúel, syn Máka. 16 Toto sú mená mužov, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu. Vtedy Mojžiš dal Hóšeovi, Núnovmu synovi, meno Jozua. 17 Keď ich Mojžiš posielal preskúmať Kanaán, povedal: Odtiaľto choďte cez Negev, vystúpte na pohorie 18 a zistite, aká je to krajina a aký ľud v nej býva, či je silný, alebo slabý, či ho je málo, alebo veľa, 19 či krajina, ktorú obýva, je dobrá, alebo zlá, či mestá, v ktorých býva, sú otvorené, alebo opevnené; 20 či pôda je úrodná, alebo neúrodná a či sú, alebo nie sú v nej stromy. Buďte odvážni a prineste z ovocia tej krajiny. Bolo to v období včasného hrozna. 21 Odišli teda a preskúmali krajinu od púšte Sín až po Rechób pri ceste do Chamátu. 22 Vystúpili do Negevu, prišli po Hebron, kde bývali potomkovia Anáka: Achíman, Šéšaj a Talmaj. Hebron bol vystavený sedem rokov pred egyptským Coánom. 23 Po príchode do údolia Eškól odrezali ratolesť s jedným strapcom hrozna, ktorý museli niesť dvaja muži na tyči; niesli aj niekoľko granátových jabĺk a fíg. 24 Toto miesto sa volalo Nachal-Eškól[*] Údolie hroznového strapca. podľa hroznového strapca, ktorý tam Izraeliti odrezali. 25 Po štyridsiatich dňoch sa z prieskumu krajiny vrátili. 26 Prišli k Mojžišovi, Áronovi a k celej pospolitosti Izraelitov na Páranskú púšť do Kádeša. Podali im a celej pospolitosti správu a ukázali plody krajiny. 27 Mojžišovi povedali toto: Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. Toto sú jej plody. 28 Ľud tej krajiny je však mocný, mestá sú opevnené a veľmi veľké. Ba videli sme tam aj potomkov Anáka. 29 Na území Negevu bývajú Amálekovia, na pohorí sídlia Chetiti, Jebúseji a Amorejčania, pri mori a na brehoch Jordána bývajú Kanaánčania. 30 Káleb sa však usiloval upokojiť ľud, ktorý reptal proti Mojžišovi. Povedal: Zaútočme, obsaďme krajinu. Určite ju ovládneme! 31 Tí však, čo šli s ním, vraveli: Nemôžeme zaútočiť proti tomu ľudu, lebo je oveľa silnejší ako my. 32 Medzi Izraelitmi šírili lživé správy o krajine, ktorú preskúmali. Vraveli: Krajina, ktorú sme preskúmali, je krajina požierajúca svojich obyvateľov. Všetok ľud, čo sme tam videli, má vysoký vzrast. 33 Videli sme tam aj obrov a medzi nimi aj synov Anáka. Pripadali sme si ako kobylky a takí sme sa iste zdali aj im. Vzbura ľudu 14 1 V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. 2 Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! 3 Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta? 4 Navzájom si vraveli: Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta! 5 Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov. 6 Jozua, syn Núna a Káleb, syn Jefunnea, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho 7 a celej pospolitosti Izraelitov povedali: Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. 8 Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. 9 Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich! 10 Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva. Mojžiš sa prihovára za ľud 11 Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal? 12 Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on. 13 No Mojžiš povedal Hospodinovi: Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou, 14 a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. 15 Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia: 16 Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, usmrtil ich na púšti. 17 Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil: 18 Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia. 19 Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ. 20 Hospodin odpovedal: Odpúšťam mu, ako si prosil. 21 No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem, 22 nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, no napriek tomu ma aspoň desaťkrát pokúšali, a neposlúchli ma, 23 neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje. 24 No svojho služobníka Káleba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. 25 V údolí bývajú Amálekovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru. 26 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 27 Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne. 28 Povedz im: Ako žijem — znie výrok Hospodina — naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. 29 Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne. 30 Ani jeden z vás nevojde do krajiny, pre ktorú som pod prísahou zodvihol svoju ruku, že v nej budete bývať, okrem Káleba, Jefunneovho syna, a Jozuu, Núnovho syna. 31 No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32 Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti. 33 Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti. Budú pykať za vašu smilnú nevernosť, kým vaše mŕtvoly zostanú na púšti. 34 Ako ste štyridsať dní skúmali krajinu — rok sa bude počítať za deň — štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor. 35 Ja, Hospodin, som to povedal a tak urobím celej tejto skazenej pospolitosti, ktorá sa vzbúrila proti mne. Na tejto púšti zahynú. 36 Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu, tí, čo po svojom návrate popudili celú pospolitosť, aby reptala, pretože o krajine rozširovali lživé správy 37 a krajinu zlomyseľne ohovárali, náhle zomreli pred Hospodinom. 38 Spomedzi tých, čo išli preskúmať krajinu, zostali nažive len Jozua, syn Núna, a Káleb, syn Jefunnea. Neúspešný pokus vniknúť do Kanaánu 39 Keď Mojžiš oznámil tieto slová všetkým Izraelitom, ľud sa veľmi zarmútil. 40 Včasráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a povedali: Sme tu, vystúpme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin; zhrešili sme. 41 Mojžiš im však povedal: Prečo prestupujete príkaz Hospodina? To sa vám nepodarí! 42 Hospodin nie je medzi vami, preto nevystupujte, aby vás nepriatelia neporazili. 43 Veď tam budú proti vám Amálekovia a Kanaánčania a vy padnete ich mečom. Pretože ste sa odvrátili od Hospodina, Hospodin nebude s vami. 44 Oni sa však napriek tomu odvážili vystúpiť na temeno vrchu. Ani archa Hospodinovej zmluvy, ani Mojžiš sa však z tábora nepohli. 45 Amálekovia a Kanaánčania, ktorí bývali na tom pohorí, zostúpili, bili ich a rozháňali až po Chormu. Žalmy Nie nám, Hospodin, nie nám 115 1 Nie nám, Hospodin, nie nám, ale tvojmu menu patrí česť pre tvoje milosrdenstvo a pre tvoju vernosť! 2 Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh? 3 Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle. 4 Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. 5 Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, ale nevidia, 6 majú uši, ale nepočujú, majú nosy, ale nečuchajú, 7 majú ruky, ale nehmatajú, majú nohy, ale nechodia, z hrdla hláska nevydajú. 8 Podobní im budú tí, čo ich zhotovujú, všetci, čo sa na ne spoliehajú. 9 Izrael, dúfaj v Hospodina! On je tvojou pomocou a štítom. 10 Áronovci, dúfajte v Hospodina! On je vašou pomocou a štítom. 11 Hospodinovi ctitelia, dúfajte v Hospodina! On vám je pomocou a štítom. 12 Hospodin na nás pamätá, žehná nás; žehná dom Izraelov, žehná dom Áronov, 13 žehná tých, čo ctia Hospodina, malých i veľkých. 14 Kiež vás rozmnoží Hospodin, vás i vašich synov! 15 Požehnaní, ktorí patríte Hospodinovi. On utvoril nebo i zem. 16 Nebesia patria Hospodinovi, zem dal ľuďom. 17 Mŕtvi nebudú chváliť Hospodina, nikto z tých, čo zostupujú do hrobového ticha, 18 ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi odteraz až naveky. Haleluja! Skutky apoštolov Štefanova reč 7 1 Veľkňaz sa ho spýtal: Je to naozaj tak? 2 A on odpovedal: Muži, bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, skôr ako sa usadil v Chárane, 3 a povedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. 4 Potom odišiel z Chaldejskej krajiny a usadil sa v Chárane. Boh ho po otcovej smrti vyzval, aby sa presťahoval do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5 V nej mu nedal dedičný podiel ani na stopu nohy, ale prisľúbil, že túto krajinu dá do vlastníctva jemu a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal dieťa. 6 Boh povedal, že jeho potomstvo bude prisťahovalcom v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov s ním budú zle zaobchádzať. 7 Avšak ja budem súdiť ten národ, ktorému budú otročiť, povedal Boh. A potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. 8 Potom mu dal zmluvu obriezky. Keď sa potom stal otcom Izáka, na ôsmy deň ho obrezal a Izák zasa Jákoba a Jákob dvanástich patriarchov. 9 Patriarchovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta, ale Boh bol s ním 10 a vyslobodil ho zo všetkých súžení, dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, a ten ho ustanovil za hlavného správcu Egypta a celého svojho domu. 11 V celom Egypte i Kanaáne nastal hlad a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť. 12 Keď sa Jákob dopočul, že v Egypte je obilie, poslal ta po prvý raz našich otcov. 13 Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoznať svojim bratom a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom rode. 14 Jozef poslal po svojho otca Jákoba a pozval jeho i celé príbuzenstvo k sebe — sedemdesiatpäť ľudí. 15 Jákob teda prišiel do Egypta; zomrel tam on aj naši otcovia. 16 Preniesli ich do Síchemu a uložili v hrobe, ktorý kúpil za peniaze Abrahám od synov Chamóra v Sícheme. 17 Keď sa blížil čas, aby Boh splnil sľub, ktorý dal pod prísahou Abrahámovi, ľud sa v Egypte vzmáhal a rozmnožoval, 18 kým v Egypte nenastúpil iný kráľ, ktorý už o Jozefovi nevedel. 19 Ten úkladne trápil náš rod a našich otcov nútil odhadzovať svoje nemluvňatá, aby neostali nažive. 20 Práve v tom čase sa narodil Mojžiš, ktorý sa zapáčil Bohu[*] Gr. bol krásny pred Bohom.. V otcovskom dome ho chovali tri mesiace. 21 Keď ho museli odložiť, ujala sa ho faraónova dcéra, ktorá si ho vychovala ako vlastného syna. 22 Mojžiš bol takto vychovaný vo všetkej múdrosti Egypťanov a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch. 23 Keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich bratov, synov Izraela. 24 Keď videl, ako na jednom z nich páchali bezprávie, postavil sa na jeho obranu, pomstil sa zaňho a Egypťana zabil. 25 Nazdával sa, že jeho bratia pochopia, že Boh im jeho rukou prináša záchranu. Oni však nepochopili. 26 Na druhý deň sa medzi nimi objavil, práve keď sa vadili, a dohováral im, aby sa zmierili: Muži, veď ste bratia! Prečo teda jeden druhému ubližujete? 27 Tu ho ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odstrčil a povedal: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? 28 Vari ma chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana? 29 Po týchto slovách Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v krajine Midjánčanov, kde sa mu narodili dvaja synovia. 30 Po uplynutí štyridsiatich rokov sa mu na púšti pri hore Sinaj v plameni horiaceho kra zjavil anjel. 31 Keď Mojžiš uzrel tento úkaz, zadivil sa, ale keď sa priblížil, aby si to lepšie pozrel, zaznel Pánov hlas: 32 Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. Mojžiš sa rozochvel a neodvážil sa vzhliadnuť. 33 Pán mu povedal: Vyzuj si sandále z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. 34 Videl som, dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte, počul som jeho vzdychanie, a tak som zostúpil, aby som ho vyslobodil. Teraz teda poď, pošlem ťa do Egypta. 35 Toho Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?, poslal Boh ako knieža a vysloboditeľa pomocou anjela, čo sa mu zjavil v kre. 36 A Mojžiš ich vyviedol, pričom robil zázraky a znamenia v egyptskej krajine, pri Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. 37 Je to ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: Boh vám spomedzi vašich bratov vzbudí proroka, ako som ja. 38 On bol vtedy v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý k nemu hovoril na vrchu Sinaj, a našimi otcami. On dostal slová života, aby nám ich odovzdal. 39 Naši otcovia ho však nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a ich srdcia sa obrátili k Egyptu. 40 Áronovi povedali: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny. 41 V tých dňoch zhotovili teľa, modle priniesli obetu a radovali sa z diela svojich rúk. 42 Vtedy sa Boh od nich odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako je napísané v knihe prorokov: Azda ste mne prinášali obety a dary po štyridsať rokov na púšti, dom Izraela? 43 Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviezdu svojho boha Raifa, modly, ktoré ste zhotovili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon. 44 Naši otcovia mali na púšti stan svedectva, a to podľa príkazu toho, ktorý prikázal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45 Naši otcovia stan prevzali a za Jozuu ho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, kde bol až do dní Dávida. 46 Dávid našiel milosť u Boha a žiadal, aby našiel Jákobovmu Bohu príbytok[*] Var.: Jákobovmu domu príbytok.. 47 No až Šalamún mu vybudoval dom. 48 Lenže Najvyšší neprebýva v domoch vytvorených rukou, ako hovorí prorok: 49 Nebo je mojím trónom a zem podnožkou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, kde je nejaké miesto pre môj odpočinok? 50 Neurobila to azda všetko moja ruka? 51 Vy tvrdošijní s neobrezanými srdcami aj ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; tak isto ako vaši otcovia. 52 Ktorého proroka vaši otcovia neprenasledovali? Zabili aj tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého. Ale teraz ste sa jeho zradcami a vrahmi stali vy, 53 ktorí ste prijali zákon prostredníctvom anjelov, no nezachovali ste ho. Ukameňovanie Štefana 54 Keď to počuli, v duchu zúrili a škrípali zubami proti nemu. Príslovia 13 25 Spravodlivý sa naje dosýta, ale brucho bezbožníkov zíva prázdnotou.