Čítania na deň: 28. 2. 2020 (Piatok po Popolci)

Genezis — Prvá Mojžišova kniha Jákobovi synovia idú do Egypta 42 1 Keď Jákob videl, že v Egypte predávajú obilie, povedal svojim synom: Čo sa tu nečinne obzeráte? 2 Potom dodal: Počul som, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a nakúpte ho, aby sme zostali nažive a nepomreli. 3 Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egypta nakúpiť obilie. 4 Jákob však neposlal Jozefovho brata Benjamína s jeho bratmi, lebo si povedal: Mohla by ho zastihnúť nehoda. 5 S tými, čo šli do Egypta nakúpiť obilie, odišli aj Izraelovi synovia, lebo aj v Kanaáne bol hlad. 6 Jozef bol správcom Egypta, na jeho príkaz sa predávalo obilie všetkému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia, poklonili sa pred ním tvárou až po zem. 7 Keď Jozef zazrel svojich bratov, spoznal ich, no neprejavil to a rozprával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: Odkiaľ ste prišli? Odpovedali: Z Kanaánu, aby sme nakúpili potravu. 8 Jozef spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. 9 Vtedy sa Jozef rozpamätal na sny, ktoré mal kedysi o nich. Povedal im: Vy ste vyzvedači! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny. 10 Oni však odpovedali: Nie, pane, tvoji služobníci prišli nakúpiť potravu. 11 Všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služobníci nie sú vyzvedači. 12 On však znova tvrdil: Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny. 13 Oni odpovedali: Bolo nás, tvojich služobníkov, dvanásť. Sme bratia, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet. 14 Jozef však opakoval: Je to tak, ako som povedal, ste vyzvedači! 15 Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón, odtiaľto nevyjdete, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata. 16 Pošlite jedného z vás, aby ho priviedol. Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová, či sú pravdivé, alebo nie. Ako žije faraón, ste vyzvedači! 17 Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia. Jozef skúša bratov 18 Na tretí deň im Jozef povedal: Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive, urobte toto: 19 Ak ste statoční, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám. 20 No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete. Oni to aj urobili. 21 Medzi sebou si vraveli: Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie, no nepočúvali sme ho, preto doľahlo na nás toto súženie. 22 Rúben im povedal: Nevravel som vám, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv. 23 Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. 24 Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať. Návrat Jákobových synov do Kanaánu 25 Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. 26 Obilie naložili na osly a odišli. 27 Keď tam, kde nocovali, jeden z nich otvoril vrece, aby dal oslovi obrok, navrchu vo vreci zbadal peniaze. 28 Zvolal na bratov: Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci! Vtedy im ochablo srdce, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: Čo nám to Boh urobil? 29 Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo: 30 Ten muž, pán krajiny, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. 31 Ubezpečovali sme ho, že sme statoční ľudia, že nie sme vyzvedači, 32 že nás bolo dvanásť bratov, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. 33 Ten muž, pán krajiny, nám povedal: Či ste statoční, dozviem sa z toho, že jedného zo svojich bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje rodiny a choďte! 34 Keď mi privediete svojho najmladšieho brata, poznám, že nie ste vyzvedači, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať. 35 Keď vyprázdňovali vrecia, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali, že v mešcoch sú peniaze, zachvátila ich hrôza. 36 Vtedy im otec Jákob povedal: Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo! 37 Nato Rúben povedal otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem. Zver mi ho, ja ti ho privediem späť. 38 On však opakoval: Môj syn nepôjde s vami, jeho brat je mŕtvy, on zostal sám. Keby sa mu cestou, ktorou pôjdete, prihodilo nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do ríše mŕtvych[*] Hebr. šeól je ríša mŕtvych.. Druhá cesta do Egypta 43 1 Hlad však ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď spotrebovali všetko obilie, čo ako potravu doniesli z Egypta, otec im povedal: Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla! 3 Júda odvetil: Ten muž nám dôrazne povedal: Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár. 4 Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. 5 Keď ho však nepustíš, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár. 6 Vtedy Izrael povedal: Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata? 7 Oni odvetili: Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: Žije váš otec? Máte ešte brata? Povedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať, že povie: Doveďte svojho brata!? 8 Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: Pošli chlapca so mnou, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive, nepomrieme ani my, ani ty, ani naše deti. 9 Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba, prehreším sa voči tebe na celý život. 10 Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, mohli sme byť už dvakrát naspäť. 11 Otec Izrael im povedal: Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu, trochu medu, mastixovú živicu, ladan, pistácie a mandle. 12 Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze, ktoré ste našli navrchu vo vreciach, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. 13 Vezmite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi. 14 Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí, zostanem. Nové stretnutie s Jozefom 15 Muži vzali so sebou dary, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína, povedal správcovi domu: Zaveď mužov do domu, zabi dobytča a daj ho pripraviť, lebo títo muži budú so mnou obedovať. 17 Správca urobil, čo mu Jozef rozkázal, a mužov uviedol do Jozefovho domu. 18 Tí muži sa však preľakli, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: Určite nás predvádzajú pre tie peniaze, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva. 19 Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. 20 Povedali mu: Prosíme, pane, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. 21 Keď sme však prišli na miesto, kde sme prenocovali, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. 22 Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec. 23 Správca im však povedal: Upokojte sa, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal. Potom priviedol k nim Šimeóna. 24 Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu, dal im vodu, aby si umyli nohy, a ich oslom dal obrok. 25 Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa, keď príde na poludnie, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef vkročil do domu, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú. 27 Ďalej vyzvedal: Dobre sa má váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije? 28 Oni odvetili: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije. Potom padli na kolená a klaňali sa mu. 29 Keď sa pozrel, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky, spýtal sa: Toto je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom povedal: Syn môj, nech sa Boh zmiluje nad tebou! 30 Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. 31 Potom si umyl tvár, vyšiel a s premáhaním povedal: Prineste jedlo! 32 Podávali zvlášť jemu, zvlášť im a zvlášť Egypťanom, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. 33 Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil, že sedia podľa svojho veku. 34 Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním. Žalmy Hospodin je môj pastier 23 1 Dávidov žalm. Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. 2 Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. 3 Obnovuje mi život, vodí ma správnymi cestami pre česť svojho mena. 4 Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou. 5 Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. 6 Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem[*] Rkp.: budem bývať (LXX, Vg). do domu Hospodina, pokiaľ budem žiť. Hospodinovi patrí zem 24 1 Dávidov žalm[*] Rkp. + prvého dňa po sobote (LXX, Vg).. Hospodinovi patrí zem i to, čo ju napĺňa, svet i tí, čo ho obývajú. 2 Veď on ho založil na moriach a upevnil na vodných prúdoch. 3 Kto smie vystúpiť na vrch Hospodina? Kto sa smie postaviť na jeho svätom mieste? 4 Ten, kto má ruky nevinné a srdce čisté; ten, kto sa neobracia k márnosti, ani falošne neprisahá. 5 Ten si odnesie požehnanie od Hospodina a ospravedlnenie od Boha svojej spásy. 6 To je pokolenie tých, čo sa na neho vypytuje; čo ťa vyhľadávajú, Bože Jákoba. — Sela — 7 Brány, zdvihnite hlavice! Prastaré vchody, zdvihnite sa, aby mohol vojsť Kráľ slávy! 8 Kto je ten Kráľ slávy? Hospodin, silný a mocný, Hospodin, vojnový hrdina. 9 Brány, zdvihnite hlavice! Prastaré vchody, zdvihnite sa, aby mohol vojsť Kráľ slávy! 10 Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin zástupov. On je ten Kráľ slávy! — Sela — Evanjelium podľa Jána Duchovná slepota 9 35 Ježiš sa dopočul, že ho vyhodili. Vyhľadal ho a povedal mu: Ty veríš v Syna človeka[*] Var.: Božieho.? 36 Ten mu odpovedal: A kto je to, Pane, aby som v neho veril? 37 Ježiš mu povedal: Už si ho videl; je to ten, čo sa s tebou rozpráva. 38 A on povedal: Verím, Pane, a klaňal sa mu. 39 Tu Ježiš povedal: Súdiť som prišiel na tento svet, aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, oslepli. 40 Počuli to farizeji, ktorí boli pri ňom, a povedali mu: Vari sme aj my slepí? 41 Ježiš im odpovedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: Vidíme, a tak váš hriech zostáva. Príslovia 11 7 Keď zomiera bezbožník, stráca sa jeho nádej a očakávanie ničomníkov vyjde navnivoč. 8 Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a jeho miesto zaujme bezbožník.