Čítania pre deň: 16. 6. 2019

Prvá kniha kráľov Šalamúnovo modlárstvo 11 1 Kráľ Šalamún miloval mnohé cudzinky: faraónovu dcéru, Moábčanky, Amónčanky, Edómčanky, Sidončanky, Chetitky. 2 Pochádzali z národov, o ktorých vydal Hospodin Izraelitom zákaz: Nestýkajte sa s nimi a ony nech sa nestýkajú s vami. Mohli by nakloniť vaše srdce k svojim bohom. Šalamún k nim prilipol láskou. 3 Mal sedemsto urodzených žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu odvrátili srdce. 4 Keď Šalamún zostarel, ženy v ňom vzbudili taký záujem o iné božstvá, že prestal byť plne oddaný svojmu Bohu Hospodinovi, ako bol jeho otec Dávid. 5 Šalamún chodil za Aštartou, bohyňou Sidončanov, za Milkómom, ohavnosťou Amónčanov. 6 Robil to, čo sa priečilo Hospodinovi, a nenasledoval naplno Hospodina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy postavil Šalamún na vrchu oproti Jeruzalemu výšinu Kemóšovi, ohave Moábčanov a Molochovi, ohave Amónčanov. 8 To isté urobil pre všetky svoje ženy cudzinky, ktoré prinášali svojim božstvám kadidlové a iné obety. 9 Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, pretože sa srdcom odklonil od neho, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil, 10 a zakázal mu chodiť za inými bohmi. Ale on nezachoval, čo Hospodin prikázal. 11 Hospodin povedal Šalamúnovi: Pretože sa ti stalo, že nezachovávaš moju zmluvu a moje ustanovenia, ktoré som ti prikázal, musím ti odňať kráľovstvo a dať ho tvojmu služobníkovi. 12 Pre tvojho otca Dávida to síce neurobím, kým žiješ, ale odnímem z neho za vlády tvojho syna. 13 Ani jemu však nevezmem celé kráľovstvo. Jeden kmeň ponechám tvojmu synovi pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, ktorý som si vyvolil. Šalamúnovi nepriatelia 14 Hospodin vzbudil Šalamúnovi protivníka v Edómčanovi Hadadovi, ktorý pochádzal z edómskeho kráľovského rodu. 15 Za Dávidovho pobytu v Edóme sa vybral veliteľ vojska Jóab pochovať padlých, pričom pobil všetkých mužov v Edómsku. 16 Jóab tam totiž s celým Izraelom pobudol šesť mesiacov, kým nevyhubil všetkých mužov v Edómsku. 17 Hadad však ušiel s niektorými Edómčanmi zo služobníkov svojho otca a odišiel do Egypta. Hadad bol vtedy len chlapček. 18 Keď sa pohli z Midjánu, prišli do Páranu a pribrali si tamojších mužov. Potom prišli do Egypta k egyptskému kráľovi, faraónovi. Ten mu poskytol prístrešie, zabezpečil stravu a pridelil mu pôdu. 19 Hadad si získal značnú priazeň u faraóna, takže mu dal za ženu manželkinu sestru, sestru vznešenej pani Tachpenes. 20 Tachpenesina sestra mu porodila syna Genubata. Tak sa dostal Genubat do faraónovho domu medzi faraónových synov. 21 Hadad sa v Egypte dopočul, že sa Dávid uložil k svojim otcom a že zomrel i veliteľ vojska Jóab. Hadad požiadal faraóna: Dovoľ mi odísť do svojej krajiny. 22 Faraón sa spýtal: Čo ti u mňa chýba, že zrazu chceš odísť do svojej krajiny? Odpovedal: Nič. No aj tak ma prepusť. 23 Boh vzbudil Šalamúnovi ďalšieho protivníka v Eljádovom synovi Rezónovi, ktorý ušiel od svojho pána Hadad-Ezera, kráľa Cóby. 24 Obklopil sa mužstvom a stal sa veliteľom záškodníkov. Keď ich Dávid nivočil, odišli do Damasku, kde sa usadili a tam i vládli. 25 Spolu s hrozbou, ktorú predstavoval Hadad, sa stal po celú Šalamúnovu vládu protivníkom Izraela. Staval sa voči Izraelu nepriateľsky a vládol nad Sýriou. Járobeámov odboj 26 Aj Járobeám, syn Nebatov, Efraťan z Cerédy, ktorého ovdovená matka sa volala Cerua, Šalamúnov služobník, sa vzbúril proti kráľovi. 27 Vzburu proti kráľovi podnietila táto okolnosť: Šalamún budoval Millo a zahŕňal priehlbeň v meste svojho otca Dávida. 28 Járobeám bol veľmi schopný muž. Keď Šalamún videl, aký je ten mladík pracovitý, ustanovil ho za správcu nad všetkou nútenou prácou Jozefovho domu. 29 Keď raz vyšiel Járobeám z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílsky prorok Achija. Mal na sebe nový plášť. Na poli boli len oni dvaja. 30 Tu uchopil Achija nový plášť, čo mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov. 31 Járobeámovi povedal: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám z neho desať kmeňov. 32 Zo všetkých Izraelských kmeňov mu zostane len jeden. To pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil, zo všetkých izraelských kmeňov. 33 Pretože ma opustili a uctievali sidonskú bohyňu Aštartu, moábskeho boha Kemóša a amónskeho boha Milkóma. Nechodili po mojich cestách a zanedbávali to, čo uznávam za správne, totiž moje ustanovenia a právne predpisy; Šalamún konal ináč ako jeho otec Dávid. 34 Kráľovstvo mu však z rúk nevytrhnem, ale ho ponechám doživotne kniežaťom, pre môjho služobníka Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zachovával moje prikázania a ustanovenia. 35 Z rúk jeho syna však odnímem kráľovstvo s desiatimi kmeňmi a dám ho tebe. 36 Jeho synovi ponechám jeden kmeň, aby sa tak navždy uchovala svieca môjmu služobníkovi Dávidovi predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby tam zostávalo moje meno. 37 Teba si však vezmem, aby si vládol nad všetkým, čo len chceš. Staneš sa kráľom nad Izraelom. 38 Ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, ak budeš chodiť po mojich cestách, konať to, čo uznávam za správne, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil môj služobník Dávid, zostanem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39 Pokorím tak síce Dávidovo potomstvo, no nie navždy. 40 Šalamún sa pokúšal Járobeáma usmrtiť. Ten sa však vzchopil a ušiel do Egypta k egyptskému kráľovi Šíšakovi. V Egypte zostal až do Šalamúnovej smrti. 41 Ostatné príbehy Šalamúnove, všetko, čo vykonal, i jeho múdrosť, sú zapísané v Knihe Šalamúnových kroník. 42 Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. 43 Keď sa Šalamún uložil k svojim otcom, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám. Rozpad jednotného kráľovstva 12 1 Rechabeám sa odobral do Síchemu, lebo ta prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2 Keď sa o tom dozvedel Nebatov syn Járobeám za svojho pobytu v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom, vyčkával v Egypte. 3 Poslali poňho a pozvali ho naspäť. Járobeám prišiel s celým zhromaždením Izraela a predostrel Rechabeámovi žiadosť: 4 Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Ty nám teraz zmierni tvrdú službu svojho otca a ťažké jarmo, ktoré na nás uvalil, a my ti budeme slúžiť. 5 Odpovedal im: Odíďte a vráťte sa ku mne o tri dni. Ľud odišiel. 6 Kráľ Rechabeám sa radil so staršími, ktorí slúžili ešte jeho nebohému otcovi Šalamúnovi. Spýtal sa: Akú mám dať podľa vás odpoveď tomuto ľudu? 7 Povedali mu: Ak sa dnes podvolíš tomuto ľudu, keď im poslúžiš, vyhovieš im a sľúbiš im nápravu, budú ti stále slúžiť. 8 Nedbal však na radu, ktorú mu dávali starší, ale sa radil so svojimi rovesníkmi, ktorí mu slúžili. 9 Spýtal sa ich: Akú mám dať podľa vás odpoveď tomuto ľudu, ktorý mi predostrel žiadosť: Zmierni jarmo, ktoré na nás uvalil tvoj otec. 10 Jeho rovesníci mu navrhli: Takto povedz tomuto ľudu, ktorý sa k tebe obrátil so žiadosťou: Tvoj otec nám priťažil jarmo, ty nám ho však zmierni. Povedz im: Mám hrubší malíček, než mal môj otec bedrá. 11 Môj otec vám teda uložil ťažké jarmo? Ja vám ho ešte priťažím! Môj otec vás švihal bičmi? Ja vás budem mlátiť korbáčmi! 12 Keď sa na tretí deň dostavil Járobeám a všetok ľud k Rechabeámovi, ako to prikázal kráľ, keď povedal: Vráťte sa ku mne na tretí deň, 13 kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď. Nedbal na radu, ktorú mu dávali starší, 14 ale hovoril s nimi podľa rady mládencov: Môj otec vám uložil ťažké jarmo? Ja vám ho ešte priťažím! Môj otec vás švihal bičmi? Ja vás budem mlátiť korbáčmi! 15 Kráľ ľudu nevyhovel. Tak to zariadil Hospodin, že sa splnilo jeho slovo, ktoré po šílskom Achijovi odkázal Nebatovmu synovi Járobeámovi. 16 Keď celý Izrael videl, že ho kráľ nevypočul, dal mu ľud túto odpoveď: Aký podiel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstvo v Izajovom synovi! Do svojich stanov, Izrael! Teraz sa, Dávid, staraj o svoj dom! Nato Izrael odišiel do svojich stanov. 17 Rechabeám kraľoval iba nad Izraelitmi usadenými v judských mestách. 18 Keď kráľ Rechabeám vyslal ta Adoráma, správcu nútených prác, celý Izrael ho kameňoval, kým neskonal. Samotný kráľ Rechabeám horko-ťažko nasadol na voz a ušiel do Jeruzalema. 19 Tak sa vzbúril Izrael proti Dávidovmu domu a to trvá dodnes. 20 Keď sa všetok Izrael dozvedel, že sa Járobeám vrátil, poslali poňho do zhromaždenia a ustanovili ho za kráľa nad celým Izraelom. Dávidovho domu sa okrem Júdovho kmeňa nezastal nikto. 21 Keď prišiel Rechabeám do Jeruzalema, zhromaždil do boja proti domu Izraela celý dom Júdov a kmeň Benjamínov, spolu stoosemdesiattisíc vybraných vojakov, aby vrátili kráľovstvo Šalamúnovmu synovi Rechabeámovi. 22 Boh vtedy oslovil Šemaju, Božieho muža: 23 Povedz Šalamúnovmu synovi Rechabeámovi, judskému kráľovi, celému Júdovmu domu, Benjamínovi a ostatnému ľudu: 24 Takto vraví Hospodin: Netiahnite do boja proti svojim bratom Izraelitom. Nech sa každý vráti domov, lebo ja som pôvodcom tohto rozdelenia. Tí poslúchli Hospodina a podľa jeho slova upustili od výpravy. Járobeámovo modlárstvo 25 Járobeám prebudoval Síchem v Efrajimskom pohorí a usadil sa v ňom. Odtiaľ potom odišiel a opevnil Penúel. 26 Járobeám uvažoval: Za terajšieho stavu by mohlo kráľovstvo opäť pripadnúť Dávidovmu domu. 27 Ak by tento ľud chodil obetovať do Hospodinovho domu v Jeruzaleme, priklonilo by sa srdce tohto ľudu k ich pánovi, judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa by zabili a vrátili by sa k nemu. 28 Kráľ sa preto rozhodol zhotoviť dve zlaté teľatá a ľudu povedal: Dosť ste sa už nachodili do Jeruzalema. Tu máš, Izrael, svojich bohov, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 29 Jedno umiestnil v Bételi a druhé dal do Dánu. 30 Toto opatrenie zvádzalo na hriech. Za jedným teľaťom musel ľud putovať až do Dánu. 31 Zriadil i svätyne na výšinách a spomedzi obyčajného ľudu ustanovil kňazov, ktorí nepochádzali z Léviho rodu. 32 V ôsmom mesiaci, pätnásteho dňa toho istého mesiaca, Járobeám zaviedol sviatok podobný tomu, aký býval v Judsku, a na oltári obetoval spaľované obety. Takto urobil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré zhotovil. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré zriadil. 33 Vystúpil k oltáru, ktorý tam zriadil. Bolo to pätnásteho dňa ôsmeho mesiaca, v mesiaci podľa vlastného nápadu. Tak zaviedol pre Izraelitov sviatok a vystúpil k oltáru, aby vykonal kadidlovú obetu. Žalmy Hospodin, k tebe som sa utiekal 31 1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. 2 Hospodin, k tebe som sa utiekal, nech nie som nikdy zahanbený. Zachráň ma svojou spravodlivosťou! 3 Nakloň ku mne svoje ucho! Čím skôr ma zachráň! Buď mi opevnenou skalou, pevnosťou mojej spásy. 4 Veď ty si moja skala, moja pevnosť, pre svoje meno ma veď a sprevádzaj. 5 Vyveď ma z osídla, ktoré mi nastavili. Ty si predsa moja pevnosť. 6 Svojho ducha zverujem do tvojej ruky. Vykúpil si ma, Hospodin, verný Bože. 7 Nenávidím tých, čo uctievajú márne modly. Ja dúfam len v Hospodina. 8 Smiem jasať a radovať sa z tvojej milosti. Zhliadol si na moju biedu, vedel si o mne, keď som bol v duševnej tiesni. 9 Nevydal si ma do ruky nepriateľa, postavil si mi nohy na voľné priestranstvo. 10 Hospodin, zmiluj sa nado mnou, lebo som v tiesni! Moje oči, duša i telo ochabli od žiaľu. 11 Môj život sa míňa v žiali a moje roky v stonaní. Vlastnou vinou mi opadla sila a moje kosti skrehli. 12 Všetci moji odporcovia, najmä susedia, ma potupujú. Som postrachom svojim známym. Tí, čo ma vidia na verejnosti, utekajú predo mnou. 13 Vypadol som im z mysle ako mŕtvy. Podobám sa na rozbitú nádobu. 14 Počul som predsa šepkanie mnohých: Hrôza zo všetkých strán! Spolčili sa proti mne, radia sa, ako by mi vzali život. 15 Ja len tebe dôverujem, Hospodin. Povedal som: Ty si môj Boh. 16 V tvojej ruke je môj čas. Vytrhni ma z moci nepriateľov a prenasledovateľov. 17 Rozjasni tvár nad svojím služobníkom. Zachráň ma svojou milosťou! Prvý list Korinťanom 14 20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí. 21 V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. 22 A jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, no dar proroctva nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete? 24 Keby však všetci prorokovali a vstúpil by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali. 25 Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: Naozaj je Boh medzi vami! Poriadok v zhromaždení 26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. 29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. 30 Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí. 31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. 32 Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj zákon. 35 Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. 36 Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo? 37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz. 38 Kto to však nevie, nech nevie. 39 Tak teda, bratia moji, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi. 40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku! Príslovia 24 5 Múdry bojovník je mocnejší než silák, učený prevyšuje toho, čo sa robí silným, 6 lebo pod múdrym vedením budeš viesť svoj boj a v množstve poradcov spočíva záchrana.