Čítania pre deň: 22. 2. 2018 (Štvrtok po 1. nedeli Štyridsiatnice)

Exodus — Druhá Mojžišova kniha Prvé stretnutie s faraónom 5 1 Potom Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť! 2 Faraón však odpovedal: Kto je Hospodin, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím. 3 Oni mu povedali: Stretol sa s nami Boh Hebrejov. Dovoľ nám odísť na púšť do vzdialenosti troch dní cesty a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás nepotrestal morom alebo mečom. 4 Egyptský kráľ im však povedal: Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote! 5 Faraón dodal: Ľudu v krajine je veľa a vy chcete, aby prestal pracovať? 6 V ten deň dal faraón poháňačom ľudu a dozorcom nad robotníkmi príkaz: 7 Už nebudete dávať ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým. Nech si slamu zbierajú sami. 8 Žiadajte však od nich rovnaké množstvo tehál, aké vyrábali dosiaľ. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví. Preto volajú: Chceme odísť a obetovať svojmu Bohu. 9 Tých mužov treba zaťažiť tvrdou prácou, aby sa mali čím zaoberať a nedávali na klamné reči. 10 Poháňači ľudu a dozorcovia išli a oznámili ľudu: Toto hovorí faraón: Slamu vám už nedám. 11 Sami si ju zbierajte, kde nájdete. Z povinností vám však nič neubudne. 12 Ľud sa rozpŕchol po celom Egypte, aby si na strniskách nazbieral slamu. 13 Poháňači naliehali a hovorili: Robte každý deň tak, ako vtedy, keď ste dostávali slamu. 14 Izraelských dozorcov, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači, bili a hovorili: Prečo ste ani dnes, ani včera neurobili toľko tehál ako predtým? 15 Izraelskí dozorcovia sa išli sťažovať k faraónovi: Prečo tak zaobchádzaš so svojimi otrokmi? 16 Slamu tvojím otrokom nedávajú, a predsa nám prikazujú: Robte tehly! Teraz tvojich otrokov ešte aj bijú, ale na vine sú tvoji ľudia. 17 Faraón odpovedal: Ste leniví a pretože ste leniví, hovoríte: Poďme obetovať Hospodinovi. 18 Choďte a pracujte! Slamu nedostanete, ale určené množstvo tehál odovzdáte. 19 Izraelskí dozorcovia videli, že je s nimi zle, keď počuli: Nesmiete znížiť dennú výrobu tehál. 20 Keď vychádzali od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom, ktorí na nich čakali. 21 Dozorcovia im povedali: Nech to vidí Hospodin a nech rozsúdi! Vy ste nám pokazili dobré meno pred faraónom a jeho služobníkmi. Dali ste im do ruky zbraň, aby nás povraždili. 22 Mojžiš sa obrátil na Hospodina a povedal: Pane, prečo si dopustil na tento ľud toľko zla? Načo si ma vlastne poslal? 23 Odvtedy, čo som predstúpil pred faraóna, aby som hovoril v tvojom mene, tomuto ľudu sa vodí ešte horšie, a ty ho stále nevyslobodzuješ. 6 1 Hospodin povedal Mojžišovi: Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi. Donútený mocnou rukou ich prepustí, donútený mocnou rukou ich vyženie zo svojej krajiny. Prísľub vyslobodenia 2 Boh oslovil Mojžiša a ubezpečil ho: Ja som Hospodin. 3 Zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako Všemohúci Boh. Svoje meno Hospodin som im však nedal poznať. 4 Uzavrel som s nimi aj zmluvu, že im dám Kanaán, krajinu, kde bývali ako cudzinci. 5 Počul som však aj nárek Izraelitov, ktorých zotročili Egypťania, a rozpamätal som sa na svoju zmluvu. 6 Preto povedz Izraelitom: Ja som Hospodin. Ja vás vyvediem spod egyptského jarma, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás vystretým ramenom a tvrdými trestami. 7 Prijmem vás za svoj ľud a budem vaším Bohom. Poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, ktorý vás vyvedie spod egyptského jarma. 8 Privediem vás do krajiny, ktorú som slávnostne sľúbil dať Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Vám ju dám do vlastníctva. Ja som Hospodin. 9 Mojžiš to oznámil Izraelitom, no oni pre malomyseľnosť a tvrdú robotu ho ani nepočúvali. 10 Hospodin ďalej povedal Mojžišovi: 11 Predstúp pred faraóna, egyptského kráľa, a povedz mu, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny! 12 Mojžiš však povedal Hospodinovi: Ak ma nepočúvajú Izraeliti, ako ma poslúchne faraón?! Okrem toho nie som výrečný. 13 Hospodin prehovoril k Mojžišovi a Áronovi. Dal im pokyny pre Izraelitov a pre faraóna, egyptského kráľa, ktoré mali umožniť odchod Izraelitov z Egypta. Mojžišov a Áronov rodokmeň 14 Toto sú predstavitelia ich rodín: synovia Rúbena, potomkovia Izraelovho prvorodeného: Chanók a Pallú, Checrón a Karmí; to sú Rúbenove rody. 15 Synovia Šimeóna: Jemúel, Jámin, Óhad, Jákin, Cóchar a Šául, syn Kanaánčanky; to sú Šimeónove rody. 16 Toto sú mená synov Léviho podľa ich rodokmeňov: Geršón, Kehát a Merári. Lévi žil stotridsaťsedem rokov. 17 Synovia Geršóna: Libni a Šimei podľa ich rodov. 18 Synovia Keháta: Amrám, Jishár, Hebron a Uzzíel. Kehát žil stotridsaťtri rokov. 19 Synovia Meráriho: Machli a Múši. To sú Léviho rody podľa ich rodokmeňov. 20 Amrám si vzal sa ženu Jókebed, svoju tetu. Tá mu porodila Árona a Mojžiša. Amrám žil stotridsaťsedem rokov. 21 Synovia Jishára: Kórach, Nefeg a Zikri. 22 Synovia Uzzíela: Míšael, Elcáfan a Sitri. 23 Áron si vzal za ženu Elíšebu, dcéru Ammínadaba, sestru Nachšóna. Tá mu porodila Nádaba, Abíhua, Eleazára a Ítamara. 24 Synovia Kóracha: Assír, Elkána a Abiásaf. To sú rody Kóracha. 25 Áronov syn Eleazár si vzal za ženu jednu z Pútielových dcér. Tá mu porodila Pinchása. To sú náčelníci Léviovcov podľa ich rodov. 26 To je ten Áron a Mojžiš, ktorých Hospodin oslovil: Vyveďte Izraelitov z Egypta zoradených podľa zástupov. 27 Boli to oni, čo sa rozprávali s faraónom, egyptským kráľom, že majú vyviesť Izraelitov z Egypta. Bol to Mojžiš a Áron. Rokovanie s faraónom 28 Bolo to vtedy, keď Hospodin oslovil Mojžiša v Egypte. 29 Hospodin mu povedal: Ja som Hospodin. Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, všetko, čo ti hovorím. 30 Mojžiš však povedal Hospodinovi: Nie som výrečný. Ako ma faraón poslúchne? 7 1 Hospodin povedal Mojžišovi: Ustanovujem ťa, aby si pred faraónom zastupoval Boha a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom: 2 Ty mu povieš všetko, čo ti prikážem a tvoj brat Áron bude hovoriť s faraónom, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3 Ja však zatvrdím faraónovo srdce a v Egypte urobím mnoho svojich znamení a zázrakov. 4 Faraón vás neposlúchne, ale ja položím ruku na Egypt a pomocou tvrdých trestov vyvediem z Egypta svoje oddiely, svoj ľud, Izraelitov. 5 Keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem z neho Izraelitov, vtedy Egypťania poznajú, že ja som Hospodin. 6 Mojžiš a Áron urobili všetko tak, ako im prikázal Hospodin, tak to urobili. 7 Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri, keď hovorili s faraónom. 8 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 9 Keď vás faraón vyzve: Preukážte sa nejakým zázrakom! — povieš Áronovi: Vezmi si palicu a hoď ju pred faraóna! A ona sa premení na veľkého hada. 10 Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a urobili tak, ako im prikázal Hospodin. Áron hodil palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a tá sa premenila na veľkého hada. 11 Faraón zavolal mudrcov a čarodejníkov a egyptskí veštci urobili svojimi čarami to isté. 12 Každý z nich hodil svoju palicu a tie sa premenili na veľké hady; no Áronova palica pohltila ich palice. 13 Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin. Žalmy Hospodin, spor sa s tými, čo so mnou vedú spor 35 1 Dávidov. Hospodin, spor sa s tými, čo so mnou vedú spor, napadni tých, čo mňa napádajú! 2 Uchop veľký a malý štít! Vstaň a pomôž mi! 3 Vztýč kopiju a zataras cestu tým, čo ma prenasledujú. Povedz mi: Ja som tvoja spása. 4 Nech sa hanbia a pýria tí, čo mi siahajú na život. Nech zahanbení ustúpia, čo snujú zlo proti mne. 5 Nech sú ako plevy vo vetre, nech ich Hospodinov anjel rozoženie! 6 Nech je ich cesta tmavá a klzká, nech ich Hospodinov anjel prenasleduje. 7 Veď mi bezdôvodne nastavili sieť, bez príčiny kopali jamu, aby ma dostali. 8 Nech ho nečakane stihne záhuba a sám nech uviazne v sieti, ktorú nastavil, nech ta spadne a zahynie! 9 Moja duša bude však jasať v Hospodinovi, bude sa tešiť z jeho spásy. 10 Celá moja bytosť nech povie: Hospodin, kto je ako ty?! Zachraňuješ slabšieho pred silnejším, chudobného a bedára pred tým, čo ho zdiera. 11 Povstávajú podlí svedkovia a vypytujú sa ma na to, o čom ani neviem. 12 Zlým sa mi odplácajú za dobré, som ako sirota. 13 Keď oni boli chorí, ja som sa odel vrecovinou a koril pôstom. Kiežby sa mi modlitba za nich vrátila späť! 14 Chodieval som k chorému ako k priateľovi či bratovi, smútil som ako za matkou, zármutok ma zronil. 15 Oni sa však zhŕkli a radovali sa z môjho pádu. Bitkári, ktorých som nepoznal, zbehli sa proti mne a bez prestania ma tupili. 16 Rúhali sa, škodoradostne sa mi posmievali a cerili na mňa zuby. 17 Pane! Dokedy sa budeš na to dívať? Zachráň mi život pred ich pustošením, to jediné, čo mám, pred levíčatami. 18 Budem ťa zvelebovať vo veľkom zhromaždení, chváliť ťa budem pred početným ľudom. 19 Nech sa neradujú nado mnou podlí nepriatelia, nech nepožmurkávajú tí, čo ma bezdôvodne nenávidia. 20 Veď to, čo hovoria, neslúži pokoju. Šíria klamstvá o tichých v krajine. 21 Naširoko otvárajú ústa proti mne a hovoria: Dobre ti tak! Vidíme to na vlastné oči. 22 Hospodin, ty si to videl. Nemlč! Pane, nevzďaľuj sa odo mňa! 23 Prebuď sa a postav sa za moje právo, za môj spor, Boh môj a Pán môj! 24 Hospodin, môj Bože, súď ma podľa svojej spravodlivosti! Nech sa neradujú nado mnou. 25 Nech si nemyslia: Dobre mu tak, to sme chceli! Nech nepovedia: Prehltli sme ho. 26 Nech sa zahanbia a zapýria všetci, čo sa tešia z môjho nešťastia. Nech sa odejú hanbou a potupou tí, čo sa povyšujú nado mňa. 27 Nech plesajú a tešia sa tí, čo mi žičia spravodlivosť. Nech ustavične hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý doprial pokoj svojmu služobníkovi. 28 Môj jazyk bude hlásať tvoju spravodlivosť a šíriť chválu o tebe deň čo deň. Hospodin, netrestaj ma vo svojom hneve 38 1 Dávidov žalm na spomienku. 2 Hospodin, netrestaj ma vo svojom hneve, nekarhaj ma vo svojom rozhorčení. 3 Veď tvoje šípy uviazli vo mne a tvoja ruka doľahla na mňa. 4 Pre tvoj hrozný hnev niet zdravého miesta na mojom tele, ani moje kosti nie sú v poriadku pre môj hriech. 5 Veď previnenia mi prerástli cez hlavu. Je to ťažké bremeno, ťažšie, než unesiem. 6 Páchnu a hnisajú mi rany pre moju nerozvážnosť. 7 Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň, 8 lebo mám bedrá celkom zapálené a zdravého miesta niet na mojom tele. 9 Som otupený a nesmierne zdrvený, kvíliacim srdcom nariekam. 10 Pane, predostrel som ti každé svoje želanie a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou. 11 Srdce sa mi prudko rozbúchalo. Sila ma opustila. A svetlo mojich očí? Aj to zhaslo. 12 Moji milí a priatelia neuniesli moju chorobu. Moji príbuzní stoja obďaleč. 13 Tí, čo za mnou sliedia, nastavili mi pascu. Tí, čo mi chcú zle, radili sa, ako ma zničia. Celé dni vymýšľajú úklady, 14 ale ja som ako hluchý. Nepočujem. Som ako nemý, čo ústa neotvorí. 15 Som ako človek, čo nepočuje, a nevie sa brániť ústami. 16 Hospodin, teba očakávam. Pán, môj Boh, ty mi odpovieš. 17 Preto som mohol povedať: Nech sa už neradujú nado mnou a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mnou. 18 Veď už takmer padám a moja bolesť trvá ustavične. 19 Preto vyznávam svoju vinu a trápim sa pre svoj hriech. 20 Moji nepriatelia sú živí a mocní. Mnoho je tých, čo ma neprávom nenávidia, 21 odplácajú sa mi zlým za dobré a napádajú ma za snahu o dobro. 22 Hospodin, neopusť ma! Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa! 23 Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pán, moja spása! Zjavenie Jána Zvitok a Baránok 5 1 V pravici Sediaceho na tróne som videl knihu[*] Gr. biblion označuje zvitok (porov. 6,14) popísaný z oboch strán, inokedy aj samotný písomný záznam (17,8)., popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. 2 Videl som mocného anjela, ktorý mohutným hlasom ohlasoval: Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate? 3 A nikto ani na nebi, ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu, ani do nej nazrieť. 4 Veľmi som plakal, že sa nenašiel nikto hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. 5 A jeden zo starších mi povedal: Neplač, hľa, zvíťazil lev z kmeňa Júdovho, Dávidov výhonok, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí. 6 Medzi trónom, štyrmi bytosťami a medzi staršími som videl stáť Baránka akoby zabitého, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, čo znamená sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. 7 Ten prišiel a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. 8 A potom, čo ju vzal, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Všetci mali citary a zlaté čaše plné kadidla, čo sú modlitby svätých. 9 A spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu i národa, 10 urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu, oni budú kraľovať na zemi. 11 A videl a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. 12 Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie. 13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, som počul volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a vláda na veky vekov. 14 Nato štyri bytosti povedali: Amen. Potom starší padli a klaňali sa. Príslovia 11 19 Áno, spravodlivosť vedie k životu, kto sa však pachtí za zlom, smeruje k smrti. 20 Skazení srdcom sa Hospodinovi protivia, lež bezúhonní v správaní sa mu páčia.