Čítania pre deň: 24. 6. 2018

Druhá kniha kráľov Vynorená sekera 6 1 Prorockí učeníci navrhli Elizeovi: Ako vidno, miesto, kde s tebou bývame, je nám pritesné. 2 Poďme k Jordánu a donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie. Povedal: Choďte! 3 Tu sa niekto ohlásil: Nech sa ti páči ísť so svojimi služobníkmi. Odvetil: Pôjdem. 4 Šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, stínali stromy. 5 Ako tak jeden stínal strom, železná časť sekery mu odpadla do vody. Spustil krik: Ach, môj pane, bola vypožičaná! 6 Boží muž sa spýtal: Kam spadlo to železo? Ukázali mu to miesto. Nato okliesnil konár, hodil ho ta a železo sa vynorilo. 7 Povedal: Zdvihni si ho! Ten sa načiahol a vzal si ho. Elizeus zajíma Sýrčanov 8 Keď sýrsky kráľ viedol vojnu proti Izraelu, radieval sa so svojimi služobníkmi o presnom mieste táborenia. 9 Boží muž však izraelského kráľa varoval: Vyhýbaj sa tomu miestu, lebo ta zostúpili Sýrčania. 10 Izraelský kráľ vyslal hliadku na miesto, ktoré mu Boží muž označil a pred ktorým ho varoval, takže bol ustavične v strehu. 11 Tento výsledok znepokojoval sýrskeho kráľa. Zvolal si služobníkov a spýtal sa ich: Neprezradíte, kto z našich má spojenie s izraelským kráľom? 12 Jeden z jeho služobníkov povedal: Nikto, môj pane a kráľu. To Elizeus, prorok v Izraeli, prezrádza izraelskému kráľovi zámery, ktoré zostavuješ vo svojej spálni. 13 Nato rozkázal: Choďte a zistite, kde sa práve zdržuje. Potom ho dám zatknúť. Hlásili mu: Je práve v Dótane. 14 Vyslal ta kone, bojové vozy a silný oddiel. Tí dorazili v noci a mesto obkľúčili. 15 Včasráno vstal sluha Božieho muža. Keď vyšiel von, videl, že vojsko s koňmi a vozmi obkľučuje mesto. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme? 16 Ten však odpovedal: Neboj sa! Máme viac spojencov než oni. 17 Potom sa Elizeus modlil: Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea. 18 Keď k nemu zostupovali, Elizeus sa modlil k Hospodinovi: Zaslep tento národ. Ten ich zaslepil podľa Elizeovho slova. 19 Elizeus im vtedy povedal: Nie ste na správnej ceste a na pravom mieste. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. Tak ich priviedol do Samárie. 20 Len čo ta vstúpili, povedal Elizeus: Hospodin, otvor im oči, aby videli. Hospodin im otvoril oči a zbadali, že sú uprostred Samárie. 21 Keď ich izraelský kráľ uvidel, spýtal sa Elizea: Otec môj, mám ich dať pobiť? 22 Odpovedal: Nezabíjaj ich! Zabíjaš azda tých, ktorých sa zmocníš vlastným mečom a lukom? Predlož im chlieb a vodu, nech sa najedia a napijú. Potom nech odídu k svojmu pánovi. 23 Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom sýrske lúpežné oddiely prestali prepadávať Izrael. Hlad v Samárii 24 Neskôr sýrsky kráľ Ben-Hadad sústredil celé svoje vojsko, pritiahol a obľahol Samáriu. 25 V dôsledku obliehania nastal v Samárii taký hlad, že oslia hlava stála osemdesiat šekelov striebra a štvrť kabu holubieho trusu päť šekelov striebra. 26 Keď izraelský kráľ prechádzal po hradbách, ktorási žena na neho volala: Pane môj, kráľu, pomôž! 27 Odpovedal: Ak ti nepomôže Hospodin, akoby som ti mohol pomôcť ja? Azda troškou obilia alebo muštu? 28 Kráľ sa jej spýtal: Čo chceš? Odvetila: Táto žena ma naviedla: Daj svojho syna, nech ho dnes zjeme. Môjho syna zjeme zajtra. 29 Tak sme môjho syna uvarili a zjedli. Keď som jej na druhý deň povedala: Daj svojho syna, nech ho zjeme, ona si syna skryla. 30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty. Keď šiel po hradbách, ľud si všimol, že pod nimi má na tele vrecovinu. 31 Povedal: Nech ma čo najprísnejšie potrestá Boh, ak nepríde dnes Šáfatov syn Elizeus o hlavu. 32 Elizeus sedel doma a starší sedeli s ním, keď k nemu vyslal kohosi zo svojich ľudí. Prv než k nemu prišiel posol, Elizeus starším povedal: Je jasné, že ten lotor kohosi posiela, aby mi sťal hlavu. Dávajte pozor! Keď posol príde, zatvorte dvere a dverami ho vytlačte. Či za ním nepočuť kroky jeho pána? 33 Ešte s nimi hovoril, keď k nemu zostúpil posol. Vyhlásil: Táto pohroma pochádza od Hospodina. Načo mám ešte čakať na Hospodina? 7 1 Vtedy povedal Elizeus: Čujte slovo Hospodina! Takto vraví Hospodin: Zajtra o tomto čase bude stáť v samárijskej bráne sea jemnej múky šekel a dve sey jačmeňa šekel. 2 Ale dôstojník, kráľov pobočník, odvetil Božiemu mužovi: To je nemožné, i keby Hospodin narobil na nebi otvory. Ten však poznamenal: Nuž vlastnými očami to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš. 3 Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomocní muži. Tí sa vzájomne uzhodli: Čo sa tu máme až do smrti ponevierať? 4 Ak sa rozhodneme odísť do mesta, kde vládne hlad, zomrieme tam. Ak pobudneme tu, i tak zomrieme. Poďme a vpadnime do sýrskeho tábora. Ak nás ponechajú nažive, požijeme si, ak nám siahnu na život, zomrieme. 5 Za súmraku sa rozhodli odísť do sýrskeho tábora. Keď prišli na jeho okraj, zistili, že tam nikoho niet. 6 Pán vzbudil v sýrskom tábore dojem, že počuli hrmot vozov, dupot koní a krik mohutného vojska. Všetci boli presvedčení, že si izraelský kráľ najal proti nim chetitských a egyptských kráľov, aby ich napadli. 7 Za súmraku sa rozhodli utiecť. Zanechali svoje stany, kone, osly i tábor v pôvodnom stave. Utiekli, aby sa zachránili. 8 Malomocní prišli na okraj tábora. Vnikli do jedného stanu, najedli sa a napili. Vyniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli si to skryť. Opätovne vnikli do ďalšieho stanu, vyniesli odtiaľ veci a šli si to skryť. 9 Vzájomne si pritom vyčítali: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme vyčkávať až do ranného svitu, obvinia nás. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu. 10 Keď prišli, zavolali na vrátnika mesta a hlásili: Vnikli sme do sýrskeho tábora, ale tam vôbec nikoho nebolo, ani stopy po človeku, iba priviazané kone i osly a stany v pôvodnom stave. 11 Ten privolal ďalších vrátnikov a tí oznámili správu priamo kráľovskému domu. 12 Kráľ v noci vstal a povedal svojim služobníkom: Poviem vám, čo na nás chystajú Sýrčania. Vedia, že hladujeme, preto odišli z tábora, aby sa skryli v poli. Predpokladajú, že tých, čo vyjdú z mesta, pochytajú živých a tak vniknú do mesta. 13 Jeden z jeho služobníkov podal návrh: Treba vziať päť koní, čo tu ešte zostali, a vyslať ich na prieskum. Iste ich je ako celkové množstvo Izraela, ktoré ešte zostalo, alebo ako celé množstvo Izraela, ktoré zahynulo. Pošleme ich a uvidíme. 14 Vzali si dva bojové vozy s koňmi a kráľ ich vyslal smerom k sýrskemu táboru s príkazom: Vydajte sa na prieskum! 15 Sledovali ich až po Jordán. Napodiv bola celá cesta plná šatstva a zbraní, ktoré Sýrčania v zmätku poodhadzovali. Poslovia po svojom návrate podali kráľovi hlásenie. 16 Nato ľud vyšiel a vydrancoval sýrsky tábor. Tak sa stalo podľa Hospodinovho slova, že sea jemnej múky stála šekel striebra i dve sey jačmeňa stáli šekel striebra. 17 Kráľ zveril dozor pri bráne dôstojníkovi, svojmu pobočníkovi. Ľud ho však pošliapal, takže zomrel, ako to predpovedal Boží muž, ktorý sa tak vyslovil, keď k nemu prišiel posol. 18 Splnilo sa, čo predpovedal Boží muž poslovi: Zajtra o tomto čase budú stáť v samárijskej bráne dve sey jačmeňa šekel striebra i sea jemnej múky bude stáť šekel striebra. 19 Vtedy povedal dôstojník Božiemu mužovi: To by musel Hospodin narobiť na nebi otvory, aby sa to mohlo stať. Ten odpovedal: Na vlastné oči to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš. 20 Aj sa mu tak stalo: Ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel. Žalmy Nerozčuľuj sa nad ničomníkmi 37 1 Dávidov. (álef) Nerozčuľuj sa nad ničomníkmi, nežiarli na páchateľov bezprávia! 2 Veď rýchlo uschnú ako tráva a zvädnú ako zelená bylina. (bét) 3 Dúfaj v Hospodina a konaj dobro, bývaj vo vlastnej krajine a zachovávaj vernosť. 4 Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom túži tvoje srdce. (gimel) 5 Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará. 6 Tvojej spravodlivosti dá vyjsť ako svetlu a tvojmu právu ako jasnému poludniu. (dálet) 7 Utíš sa pred Hospodinom, vyčkaj na neho a nerozčuľuj sa nad tým, kto má úspech, a nad tým, kto je zákerný. (hé) 8 Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť! Nerozčuľuj sa, vedie to len k zlému! 9 Veď ničomníci budú vyhubení, ale tí, čo očakávajú Hospodina, budú vlastniť krajinu. (váv) 10 Ešte chvíľku a bude po bezbožníkovi, budeš hľadať, kde je, a nenájdeš ho. 11 Pokorní však budú vlastniť zem a budú sa radovať z hojnosti pokoja. List Efezanom Jednota tela — Cirkvi 4 1 Preto vás napomínam ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2 so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. 3 Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4 Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst, 6 jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. 7 Každému z nás však bola daná milosť podľa miery Kristovho daru. 8 Preto je povedané: Keď vystúpil na výšiny, zajal zajatcov a ľuďom dal dary. 9 A čo iné znamená „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10 Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil nad všetky nebesá, aby všetko naplnil. 11 A on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za ohlasovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, 12 aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 13 až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista. 14 Aby sme už neboli nedospelí, sem-tam hádzaní a zmietaní závanom hocijakého učenia — ľudskou úskočnosťou, chytráctvom a ľstivým zvádzaním na blud. 15 Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, 16 z neho rastie celé telo[*] Telo je obrazom Cirkvi., pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti. Starý a nový život 17 Hovorím teda a dosvedčujem v Pánovi toto: Nežite už tak, ako žijú pohania v márnosti svojho zmýšľania, 18 so zatemnenou mysľou, odcudzení Božiemu životu pre ich nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre tvrdosť ich srdca. 19 Vo svojej otupenosti sa oddali necudnostiam, aby nenásytne páchali každú nečistotu. 20 Vy ste sa však u Krista takým veciam neučili, 21 ak ste o ňom naozaj počuli a boli ste v ňom vyučení podľa pravdy, ktorá je v Ježišovi. 22 Vyzlečte si starého človeka s predchádzajúcim spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami, 23 obnovte sa duchovným zmýšľaním 24 a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy. Príslovia 24 17 Neteš sa, keď padne tvoj nepriateľ, a keď sa potkne, nech ti srdce neplesá, 18 aby to Hospodin nevidel — bolo by to v jeho očiach zlé — a odvrátil by od neho svoj hnev.