Čítania na deň: 19. 4. 2024 (Piatok po 2. nedeli po Pasche)
Numeri — Štvrtá Mojžišova kniha
Odchod zo Sinajskej púšte
10 11 V druhom roku v druhom mesiaci dvadsiateho dňa sa zdvihol oblak sponad stanu svedectva.
12 Vtedy Izraeliti odišli zo Sinajskej púšte a pokračovali v ceste s niekoľkými zastávkami, kým sa oblak nezastavil na púšti Páran.
13 Tak sa prvýkrát pohli na Hospodinov pokyn, ktorý dostali prostredníctvom Mojžiša.
14 Ako prvá sa pohla zástava tábora Júdovho kmeňa podľa oddielov. Vojsku velil Nachšón, syn Ammínadaba.
15 Oddielu Jissákarovho kmeňa velil Netaneel, syn Cúara.
16 Oddielu Zebúlunovho kmeňa velil Elíab, syn Chelóna.
17 Keď rozobrali príbytok, nastúpili Geršónovci a Meráriovci, ktorí niesli príbytok.
18 Potom sa pohla zástava Rúbenovho tábora podľa oddielov. Zástupom velil Elicúr, syn Šedeúra.
19 Oddielu Šimeónovho kmeňa velil Šelumíel, syn Cúrišaddaja.
20 Oddielu Gádovho kmeňa velil Eljásaf, syn Deúela.
21 Potom sa pohli Kehátovci, ktorí nosili svätyňu. Kým ostatní prišli, oni postavili príbytok.
22 Potom sa pohla zástava tábora Efrajimovho kmeňa podľa oddielov. Zástupom velil Elíšama, syn Ammíhuda.
23 Oddielu Menaššeovho kmeňa velil Gamlíel, syn Pedácura.
24 Oddielu Benjamínovho kmeňa velil Abídan, syn Gideóniho.
25 Napokon sa pohla zástava tábora Dánovcov podľa oddielov, ktorý uzatváral všetky tábory. Jeho vojsku velil Achíezer, syn Ammíšaddaja.
26 Oddielu Ašérovho kmeňa velil Pagíel, syn Okrána.
27 Oddielu Naftáliovho kmeňa velil Achíra, syn Énana.
28 Takéto bolo poradie Izraelitov, keď sa vydávali na pochod podľa oddielov. Tak postupovali.
29 Mojžiš povedal svojmu švagrovi Chóbabovi, synovi Midjánčana Reúela: Vyberáme sa na miesto, o ktorom Hospodin povedal: Dám vám ho. Poď s nami, preukážeme ti dobrodenie. Veď Hospodin prisľúbil Izraelitom len dobro.
30 On mu však odpovedal: Nepôjdem. Chcem ísť do svojej krajiny a k svojmu príbuzenstvu.
31 Mojžiš mu povedal: Neopúšťaj nás, prosím. Ty predsa vieš, kde by sme sa mohli na púšti utáboriť. Budeš nám sprievodcom.
32 Keď pôjdeš s nami, potom sa rozdelíme s tebou o všetky dobrodenia, ktoré nám dá Hospodin.
33 Od Hospodinovho vrchu sa vydali na cestu troch dní a tri dni šla pred nimi aj archa Hospodinovej zmluvy, aby im vyhliadla miesto odpočinku.
34 Odvtedy, čo sa z tábora pohli, Hospodinov oblak bol vo dne nad nimi.
35 Keď sa mala archa pohnúť, Mojžiš hovorieval:
Povstaň, Hospodin,
nech sa rozpŕchnu tvoji nepriatelia,
nech pred tebou zutekajú tí, čo ťa nenávidia.
36 Keď sa archa zastavila na odpočinok, hovoril:
Vráť sa, Hospodin,
k desaťtisícom tisícov Izraela.
Manna
11 1 Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora.
2 Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš pomodlil k Hospodinovi, oheň zhasol.
3 Preto pomenovali to miesto Tabéra[*] Tabéra označuje spálenisko., lebo Hospodinov oheň vzplanul proti nim.
4 Ľudu, čo sa poschádzal medzi nich, sa zmocnil veľký hlad. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: Kto nás nasýti mäsom?
5 Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak.
6 Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.
7 Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici.
8 Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom.
9 Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna.
10 Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo
11 a vyčítal Hospodinovi: Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu?
12 Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: Nes ho vo svojom náručí, ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom.
13 Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: Daj nám mäso! Chceme sa najesť.
14 Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká.
15 Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.
16 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi sedemdesiat starších mužov Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správcami, a priveď ich k stanu stretávania; nech sa ta postavia s tebou.
17 Zostúpim ta a budem sa s tebou rozprávať. Vezmem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, potom budú niesť ťarchu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám.
18 Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte! Hospodin vám dá mäso a najete sa.
19 Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní,
20 ale celý mesiac, kým sa jej neprejete a nesprotiví sa vám. To preto, lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: Prečo sme len odišli z Egypta?
21 Mojžiš na to povedal: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som, a ty vravíš: Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac.
22 Možno azda pozabíjať pre nich toľko oviec a dobytka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vychytať všetky ryby v mori, aby mali všetci dosť?
23 Hospodin povedal Mojžišovi: Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie.
24 Mojžiš vyšiel a oznámil ľudu, čo povedal Hospodin. Zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a rozostavil ich okolo stanu.
25 Hospodin zostúpil v oblaku a oslovil Mojžiša. Vzal ducha, ktorý na ňom spočíval, a dal ho tým sedemdesiatim starším. Keď duch na nich spočinul, prorokovali, ale potom sa to neopakovalo.
26 Dvaja muži však zostali v tábore, jeden sa volal Eldád a druhý Médad. Aj na nich spočinul duch, lebo patrili k zapísaným. Pretože nevyšli k stanu, prorokovali v tábore.
27 Istý mládenec pribehol k Mojžišovi a oznámil mu: Eldád a Médad prorokujú v tábore.
28 Vtedy sa ozval Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec posluhoval Mojžišovi, a povedal: Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to!
29 Mojžiš mu však povedal: Ty žiarliš namiesto mňa? Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho Ducha!
30 Potom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Izraela.
Prepelice
31 Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme.
32 Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora.
33 No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu.
34 Preto dali tomu miestu meno Kibrót-Hattaava[*] Meno označuje hroby žiadostivosti, pažravosti., lebo tam pochovali nenásytný ľud.
35 Ľud z Kibrót-Hattaavy odišiel do Chacerótu a tam zostal.
Áron a Mirjam repcú proti Mojžišovi
12 1 Mirjam s Áronom reptali proti Mojžišovi pre jeho ženu Kúšijku, ktorú si vzal. Oženil sa totiž s Kúšijkou.
2 Vraveli: Hovoril azda Hospodin len prostredníctvom Mojžiša? Či nehovorí aj prostredníctvom nás? Hospodin to počul.
3 Mojžiš bol veľmi pokorný človek, najpokornejší, aký kedy na zemi žil.
4 Hospodin hneď nato povedal Mojžišovi, Áronovi a Mirjam: Vy traja vyjdite k stanu stretávania.
5 Hospodin zostúpil v oblačnom stĺpe, zostal stáť pri vchode stanu a zavolal Árona a Mirjam. Keď obaja predstúpili,
6 povedal im:
Počujte moje slová:
Ak je medzi vami prorok,
ja, Hospodin, dám sa mu poznať vo videní,
budem sa s ním zhovárať vo sne.
7 S mojím služobníkom Mojžišom to tak nie je.
On je dôverníkom v celom mojom dome.
8 S ním sa zhováram zoči-voči,
vo videní, nie v záhadách.
On smie zazrieť Hospodinovu podobu.
Prečo ste sa teda odvážili hovoriť
proti môjmu služobníkovi Mojžišovi?
9 Hospodin sa na nich rozhneval a odišiel.
10 Keď sa oblak od stanu vzdialil, Mirjam bola malomocná, zbelela ako sneh. Áron sa obrátil k Mirjam a videl, že je malomocná.
11 Vtedy Áron povedal Mojžišovi: Môj pán, prosím, nedaj nám znášať trest za hriech, ktorého sme sa nerozvážne dopustili.
12 Nech nie je Mirjam ako dieťa mŕtvo narodené, ktorého telo je už čiastočne v rozklade, keď odchádza z lona matky.
13 Mojžiš teda volal k Hospodinovi: Bože, prosím ťa, uzdrav ju!
14 Hospodin povedal Mojžišovi: Keby jej bol otec napľul do tváre, či by sa nehanbila sedem dní? Nech je na sedem dní vylúčená z tábora a potom sa doň vráti.
15 Tak bola Mirjam sedem dní von z tábora. Ľud sa nevydal na ďalšiu cestu, kým sa Mirjam nevrátila do tábora.
16 Potom sa ľud vydal na cestu z Chacerótu a utáboril sa na Páranskej púšti.
Žalmy
Keď Izrael vychádzal z Egypta
114 1 Keď Izrael vychádzal z Egypta,
dom Jákobov spomedzi ľudu cudzieho jazyka,
2 Júda sa stal Božou svätyňou,
Izrael Božím vladárstvom.
3 More to videlo a ušlo,
Jordán ustúpil,
4 vrchy poskakovali ako barance
a pahorky ako jahňatá.
5 Čo ti je, more, že si ušlo,
a tebe, Jordán, že si ustúpil?
6 Vrchy, prečo poskakujete ako barance?
Pahorky, prečo skáčete ako jahňatá?
7 Chvej sa, zem, pred Pánom,
pred Bohom Jákoba,
8 ktorý mení skalu na jazero
a kremeň na pramene vôd.
Skutky apoštolov
Uväznenie Štefana
6 8 Štefan, plný milosti a sily, konal medzi ľudom veľké zázraky a znamenia.
9 Tu povstali proti nemu niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov, ako aj tých, čo boli z Cilície a Ázie. Hádali sa so Štefanom,
10 ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.
11 Vtedy naviedli mužov, ktorí hovorili: Počuli sme ho rozprávať rúhavé reči proti Mojžišovi a proti Bohu.
12 Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, potom k nemu pristúpili, zmocnili sa ho a odviedli ho pred veľradu.
13 Postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: Tento človek neprestajne hovorí proti tomuto svätému miestu a proti zákonu.
14 Počuli sme ho totiž ako povedal, že Ježiš Nazaretský zbúra toto miesto a zmení ustanovenia, ktoré nám dal Mojžiš.
15 Všetci, čo sedeli vo veľrade, naňho uprene pozerali a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.
Príslovia
13 24 Kto šetrí palicu, nenávidí syna,
kto ho však miluje, včas ho vychováva.