Čítania pre deň: 19. 10. 2018

Ezechiel Výroky proti Jeruzalemu a Judsku Povolanie za proroka 1 1 V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha. 2 Piateho dňa toho istého mesiaca — bol to piaty rok po odvedení kráľa Jójakina do zajatia — 3 jasne zaznelo slovo Hospodina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chaldejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spočinula ruka Hospodina. 4 Videl som, ako sa prihnal búrlivý vietor od severu i veľký oblak a plápolajúci oheň s jasom dookola. Uprostred toho ohňa sa niečo lesklo ako mosadzné zrkadlo. 5 Z jeho stredu vystupovali podoby štyroch živých bytostí, ktoré mali rovnaký výzor. 6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel. 7 Ich nohy boli rovné, ale chodidlá boli ako teľacie a jagali sa ako bronzové zrkadlo. 8 Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky. Mali štyri tváre a ich štyri krídla 9 sa navzájom dotýkali. Pri chôdzi sa neobracali, lebo vždy šli tvárou vpred. 10 Spredu vyzerala ich tvár ako ľudská, po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár. 11 Také boli ich tváre. Ich krídla boli vzopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá. 12 Všetky šli tvárou vpred ta, kam chcel ísť Duch. Keď šli, neobracali sa. 13 Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky. 14 Živé bytosti pobehovali sem a tam, takže vyzerali ako blesky. 15 Keď som hľadel na tie živé bytosti, pri každej som videl po jednom kolese na zemi. 16 Vzhľad kolies a ich zhotovenie pripomínali lesk drahokamu a všetky štyri mali tú istú podobu. Zhotovené boli tak, že vyzerali akoby koleso bolo v kolese. 17 Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali. 18 Mali bahry a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách. 19 Keď živé bytosti šli, pohybovali sa aj kolesá vedľa nich. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá. 20 Kam chcel ísť Duch, ta sa pohli aj kolesá. Vzniesli sa súčasne, lebo Duch bytostí bol v kolesách. 21 Keď šli bytosti, pohli sa aj kolesá. Keď bytosti zastali, zastali aj kolesá. Keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo Duch bytostí bol v kolesách. 22 Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná klenba, ktorá bola leskom podobná ligotavému kryštálu a bola rozprestretá zhora nad ich hlavami. 23 Pod klenbou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá. 24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie veľkej vody, ako hlas Všemohúceho, ako hluk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla. 25 Vždy, keď zaznel hlas sponad klenby, ktorá bola nad ich hlavami, zastali a zvesili krídla. 26 Zhora nad klenbou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, ktorý vyzeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek. 27 Potom som videl lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, ktorý vyzeral ako oheň aj zvonka aj zvnútra až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá. Avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobné ohňu, čo bolo obklopené jagotom. 28 Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil. Poverenie proroka 2 1 Povedal mi: Človeče, postav sa na nohy! Chcem s tebou hovoriť. 2 Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval toho, ktorý hovoril so mnou. 3 Povedal mi: Človeče, posielam ťa k Izraelitom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa. 4 Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. Práve k nim ťa posielam. Oslovuj ich: Takto vraví Pán, Hospodin…! 5 Oni si však — či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru — uvedomia, že bol medzi nimi prorok. 6 Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, aj keby ťa obklopovali bodliaky a tŕne, hoci by si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, neľakaj sa ich, lebo sú domom vzdoru. 7 Hovor im moje slová, či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru. Knižný zvitok 8 Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam! 9 Keď som sa pozrel, práve sa vystrela ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok. 10 Rozvinula ho predo mnou. Bol popísaný aj na prednej, aj na zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda. 3 1 Povedal mi: Človeče, zjedz všetko, čo máš pred sebou! Zjedz tento zvitok, choď a oslov dom Izraela! 2 Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok 3 a povedal mi: Človeče, nakŕm si brucho a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med. Ťažkosť prorockej služby 4 Povedal mi: Človeče, vyber sa, choď k domu Izraela a hovor mu moje slová, 5 veď nie si poslaný k ľudu s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Izraela. 6 Nie si poslaný k mnohým národom s nezrozumiteľnou rečou a s ťažkým jazykom, ktorých reči nerozumieš. Keby som ťa poslal k takým národom, určite by ťa poslúchli. 7 Dom Izraela ťa však nebude chcieť počúvať — lebo mňa nechcú počúvať. Celý dom Izraela je tvrdohlavý a má zatvrdnuté srdce. 8 Pozri, urobil som tvoju tvár takou tvrdou, ako je ich tvár, a tvoje čelo takým tvrdým, ako je ich čelo. 9 Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru. 10 Potom mi povedal: Človeče, všetky moje reči, ktoré ti poviem, si vezmi k srdcu a počúvaj ušami! 11 Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a zhováraj sa s nimi. Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin…! — či už poslúchnu, alebo odmietnu. 12 Vtedy ma Duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa sláva Hospodinova pohla zo svojho miesta, 13 i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia. 14 Duch ma zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodina mocne doliehala na mňa. 15 Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali; omráčený som bol medzi nimi sedem dní. Prorok ako strážca 16 Po siedmich dňoch mi zaznelo slovo Hospodina: 17 Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. 18 Keď ja poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a ty ho nebudeš varovať a nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba. 19 Ak napomenieš bezbožného, ale on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, on zahynie pre svoju neprávosť, ale ty si zachrániš život. 20 Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím taký pád, že zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba. 21 Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život. Prorokovo mlčanie 22 Spočinula tam nado mnou ruka Hospodina. Povedal mi: Vstaň, zíď do údolia a tam budem hovoriť s tebou. 23 Nato som vstal a zišiel som do údolia. Hľa, stála tam sláva Hospodina, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár. 24 Potom vošiel do mňa Duch, postavil ma na nohy, oslovil ma a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome! 25 Ty však, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich. 26 Jazyk ti prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich môcť napomínať, lebo sú domom vzdoru. 27 Keď však budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa a potom ich oslovíš: Takto vraví Pán, Hospodin…! Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru. Žalmy 105 23 Potom prišiel do Egypta Izrael, Jákob bol hosťom v Chámovej krajine. 24 Svoj ľud urobil veľmi plodným a silnejším, než boli jeho protivníci, 25 ktorým zvrátil srdce tak, že nenávideli jeho ľud a zákerne sa správali k jeho služobníkom. 26 Poslal Mojžiša, svojho služobníka, aj Árona, ktorého si vyvolil. 27 Predvádzali uprostred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine. 28 Poslal tmu a zotmelo sa, a predsa sa protivili jeho slovám. 29 Ich vody premenil na krv a rybám dal zahynúť. 30 Množstvo žiab zaplavilo krajinu, ba aj kráľovské komnaty. 31 Povedal a prileteli muchy, komáre na celé ich územie. 32 Krupobitie zoslal miesto dažďa, plamene ohňa na ich krajinu. 33 Zničil im vinič i figovníky, polámal stromy na ich území. 34 Povedal a prileteli kobylky, nespočetné roje pažravého hmyzu. 35 Požrali im všetku zeleň v krajine, požrali poľné plodiny. 36 V krajine im pozabíjal všetko prvorodené, prvotinu každej sily. 37 Svojich však vyviedol so striebrom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo. 38 Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo z nich padal naň strach. 39 Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc. 40 Keď žiadali, nahnal im prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. 41 Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. 42 Pamätal na svoje sväté slovo, na Abraháma, svojho služobníka. 43 Radostne vyviedol svoj ľud, svojich vyvolených s plesaním. 44 Dal im krajiny pohanov, dostali plody lopoty národov, 45 aby dbali na jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony. Haleluja! Evanjelium podľa Lukáša Slávnostný vstup do Jeruzalema 19 28 Po týchto slovách kráčal vpredu a uberal sa do Jeruzalema. 29 Keď sa priblížil k Betfagé a Betánii, k vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch učeníkov 30 so slovami: Choďte do dediny, ktorá je naproti. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nikdy nesedel. Odviažte ho a priveďte! 31 Ak sa vás niekto spýta: Prečo ho odväzujete?, odpovedzte takto: Pán ho potrebuje. 32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. 33 Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: Prečo odväzujete osliatko? 34 Oni odpovedali: Pán ho potrebuje. 35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, na cestu prestierali svoje plášte. 37 Keď sa približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov silným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. 38 Volali: Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom![*] Var.: Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom. Pokoj na nebi a sláva na výsostiach! 39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: Učiteľ, napomeň svojich učeníkov! 40 On však odpovedal: Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať. Plač nad Jeruzalemom 41 Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním 42 a povedal: Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. 44 Zrovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe, a nenechajú ti kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia. Vyčistenie chrámu 45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov 46 a povedal im: Je napísané: Môj dom bude domom modlitby. A vy ste z neho urobili pelech lotrov. 47 A deň čo deň učil v chráme. No veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa ho usilovali zahubiť. 48 Nevedeli však, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom lipol a počúval ho. Príslovia 15 17 Lepší je pokrm zo zeleniny tam, kde je láska, ako vykŕmený vôl tam, kde je nenávisť. 18 Vznetlivý človek vyvolá zvadu, zatiaľ čo trpezlivý spor utišuje.