Čítania na deň: 29. 5. 2020 (Piatok po oktáve Nanebovstúpenia)
Jozua
Dvanásť pamätných kameňov
4 1 Keď všetok ľud prešiel cez Jordán, Hospodin povedal Jozuovi:
2 Vyberte si z ľudu dvanásť mužov, z každého kmeňa po jednom,
3 a prikážte im: Vezmite si dvanásť kameňov odtiaľto, zo stredu Jordána, kde stáli nohy kňazov, preneste ich a zložte na miesto, kde budete tejto noci spať.
4 Potom Jozua zavolal dvanásť mužov, ktorých určil spomedzi Izraelitov, z každého kmeňa po jednom,
5 a povedal im: Prejdite popred archu Hospodina, vášho Boha, do prostriedku Jordána a nech každý vezme na plece jeden kameň podľa počtu izraelských kmeňov.
6 Nech to bude znamením medzi vami. Keď sa vaši synovia v budúcnosti spýtajú: Aký význam majú pre vás tieto kamene?,
7 odpovedzte im: Keď archa Hospodinovej zmluvy prechádzala cez Jordán, rozdelila sa jeho voda. Tieto kamene budú Izraelitom večnou pamiatkou, že sa voda Jordána rozdelila.
8 Izraeliti urobili, ako im Jozua prikázal: zdvihli dvanásť kameňov z prostriedku Jordána, ako Hospodin povedal Jozuovi, podľa počtu dvanástich izraelských kmeňov, priniesli ich na miesto, kde prenocovali, a tam ich uložili.
9 Jozua dal postaviť dvanásť kameňov v Jordáne na mieste, kde stáli nohy kňazov, ktorí niesli archu zmluvy. Sú tam až dodnes.
10 Kňazi, ktorí niesli archu, stáli v Jordáne, kým sa nevykonalo všetko, čo Hospodin prostredníctvom Jozuu prikázal ľudu. Takýto príkaz dal Jozuovi už Mojžiš. Ľud sa ponáhľal prejsť na druhú stranu.
11 Keď prešiel všetok ľud, prešla aj Hospodinova archa i kňazi, čo boli pred ľudom.
12 Aj Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menaššeho prešli ozbrojení pred Izraelom, ako im povedal Mojžiš.
13 Asi štyridsaťtisíc ozbrojencov tiahlo pred Hospodinom do boja na jerišské stráne.
14 Toho dňa vyvýšil Hospodin Jozuu pred celým Izraelom. Ctili si ho, ako si ctili Mojžiša po celý jeho život.
15 Hospodin povedal Jozuovi:
16 Prikáž kňazom, ktorí nesú archu svedectva, aby vystúpili z Jordána.
17 Vtedy Jozua rozkázal kňazom: Vystúpte z Jordána!
18 Keď kňazi, ktorí niesli archu Hospodinovej zmluvy, vyšli z Jordána na súš, voda sa vrátila na svoje miesto. Tiekla ako predtým a všade vystúpila z koryta.
19 V desiaty deň prvého mesiaca ľud vyšiel z Jordána a utáboril sa v Gilgále, na východných hraniciach Jericha.
20 Dvanásť kameňov, ktoré vzali z Jordána, postavil Jozua v Gilgále.
21 Povedal Izraelitom: Keď sa v budúcnosti vaše deti opýtajú otcov: Aký význam majú tieto kamene?,
22 povedzte svojim synom: Tu prešiel Izrael po suchu cez Jordán.
23 Hospodin, váš Boh, vysušil totiž vodu Jordána pred vami, kým ste neprešli tak, ako Hospodin, váš Boh, urobil s Červeným morom, ktoré pred nami vysušil, kým sme neprešli,
24 aby všetky národy zeme poznali, že Hospodinova ruka je mocná, aby ste sa všetci vždy báli Hospodina, vášho Boha.
Obriezka Izraela
5 1 Keď všetci amorejskí králi, ktorí bývali na západe za Jordánom, a všetci kanaánski králi pri mori počuli, ako Hospodin vysušil pred Izraelitmi vody Jordána, až kým neprešli, zmalomyseľnelo im srdce a stratili pred nimi odvahu.
2 Vtedy povedal Hospodin Jozuovi: Urob si kamenné nože a znova zaveď obriezku Izraelitov.
3 Jozua si urobil kamenné nože a obrezal Izraelitov pri pahorku Aralót.
4 Jozua ich obrezal z toho dôvodu, že všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, všetci muži, bojovníci, pomreli cestou na púšti pri východe z Egypta.
5 Všetok ľud, ktorý vyšiel, bol obrezaný, ale nik z ľudu, ktorý sa narodil cestou na púšti pri východe z Egypta, nebol obrezaný.
6 Izraeliti totiž putovali púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynul všetok ľud, bojovníci, ktorí vyšli z Egypta, lebo neposlúchali Hospodinov hlas. Hospodin im totiž prisahal, že neuvidia krajinu, ktorú Hospodin prísažne sľúbil ich otcom, že ju dá nám — krajinu oplývajúcu mliekom a medom.
7 Namiesto nich postavil ich synov a tých Jozua obrezal, lebo boli neobrezaní. Cestou ich totiž neobrezali.
8 Keď už bol všetok ľud obrezaný, zostali v tábore, kým sa im rana nezahojila.
9 Potom Hospodin Jozuovi povedal: Dnes som vás zbavil egyptskej potupy. Preto sa to miesto dodnes volá Gilgál[*] Meno znamená kruh a je odvodené od slovesa gíl, v texte tvar gallotí — odvalil som potupu..
Pascha
10 Keď Izraeliti táborili v Gilgále, svätili slávnosť Paschy večer v štrnásty deň toho mesiaca na jerišských stráňach.
11 Na druhý deň po Pasche jedli z úrod zeme: nekvasený chlieb a v ten istý deň aj pražené zrno. Pretože v tento deň
12 jedli z plodov zeme, manna prestala. Keďže Izraeliti už mannu nemali, v tom roku jedli z úrod Kanaána.
Jozuovo videnie
13 Keď bol Jozua pri Jerichu, podíval sa a videl, že oproti nemu stojí niekto s vytaseným mečom v ruke. Jozua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?
14 On odpovedal: Nie tak. Ja som vodcom Hospodinovho voja. Práve teraz som prišiel. Vtedy Jozua padol tvárou na zem, klaňal sa mu a spýtal sa: Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi?
15 Vodca Hospodinovho voja povedal Jozuovi: Vyzuj sa, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. Jozua tak urobil.
Pád Jericha
6 1 Jericho sa pred Izraelitmi dôkladne uzavrelo. Nikto nevychádzal ani nevchádzal.
2 Vtedy Hospodin povedal Jozuovi: Pozri, dávam ti do rúk Jericho s jeho kráľom i s udatnými bojovníkmi.
3 Obkľúčte mesto a nech ho jedenkrát obídu všetci bojovníci. Toto rob šesť dní.
4 Sedem kňazov nech nesie pred archou sedem trúb z baraních rohov. V siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia.
5 Keď budú na rohoch zdĺhavo trúbiť a vy budete počuť zvuk trúb, nech všetok ľud spustí mohutný bojový pokrik. Vtedy sa mestské hradby zrútia a ľud vystúpi do mesta, každý rovno vpred.
6 Vtedy Jozua, syn Núna, zvolal kňazov a povedal im: Zdvihnite archu zmluvy a sedem kňazov nech nesie sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou.
7 Ľudu povedal: Choďte a obkľúčte mesto, ozbrojenci nech idú pred Hospodinovou archou.
8 Stalo sa, ako Jozua rozkázal ľudu: sedem kňazov, ktorí niesli pred Hospodinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo, zatiaľ čo Hospodinova archa ich nasledovala.
9 Ozbrojenci išli pred kňazmi, ktorí trúbili na trúbach, a zadný zástup za stáleho trúbenia kráčal za archou.
10 Potom Jozua prikázal ľudu: Nepokrikujte, nech nepočuť váš hlas, z vašich úst nech nevyjde ani slovo až do dňa, kým vám nepoviem: Spustite bojový pokrik! Potom kričte.
11 Potom rozkázal, aby obišli s Hospodinovou archou mesto. Obišli ho jedenkrát, potom prišli do tábora a prenocovali v ňom.
12 Skoro ráno Jozua vstal a kňazi zdvihli Hospodinovu archu.
13 Sedem kňazov nieslo sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou a cestou neustále trúbilo. Ozbrojenci šli pred nimi a zadný zástup kráčal za stáleho trúbenia za Hospodinovou archou.
14 Takto aj na druhý deň obišli raz mesto. Potom sa vrátili do tábora. Rovnako to robili šesť dní.
15 V siedmy deň za rannej zory vstali a takým istým spôsobom obišli mesto sedemkrát. Iba v tento deň obišli mesto sedemkrát.
16 Keď ho obchádzali siedmy raz, kňazi zatrúbili a Jozua povedal ľudu: Spustite bojový pokrik, lebo Hospodin vám vydal toto mesto!
17 Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe. Ono samo so všetkým, čo je v ňom, patrí Hospodinovi. Nažive má ostať len neviestka Ráchab a všetci, čo sú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme vyslali.
18 Len sa chráňte toho, čo je pod hubiacou kliatbou, aby ste jej sami neprepadli, ak by ste vzali niečo z toho, čo je pod hubiacou kliatbou. Tým by ste uvalili hubiacu kliatbu na izraelský tábor a uvrhli by ste ho do nešťastia.
19 Všetko striebro, zlato, bronzové a železné predmety sú zasvätené Hospodinovi. Dáte to k Hospodinovmu pokladu.
20 Ľud skríkol a vtedy zazneli aj trúby. Keď ľud počul zvuk trúb, spustil mohutný bojový pokrik a hradby sa zrútili. Ľud vstúpil do mesta, každý rovno vpred. Takto zaujali mesto.
21 Mečom vykonali hubiacu kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i ženách, na mladých i starých, na dobytku, ovciach i osloch.
22 Dvom mužom však, ktorí vyzvedali v krajine, Jozua povedal: Vojdite do domu neviestky a vyveďte ju odtiaľ so všetkým, čo má, ako ste jej prisahali.
23 Vyzvedači teda vošli a vyviedli Ráchab, jej otca, matku, bratov a všetko, čo mala, i celú jej rodinu a ubytovali ich za izraelským táborom.
24 Mesto so všetkým, čo bolo v ňom, vypálili. Len striebro, zlato, bronzové a železné predmety vložili do pokladu v Hospodinovom dome.
25 Jozua nechal žiť neviestku Ráchab, jej rodinu i všetko, čo mala. Tak zostala uprostred Izraelitov dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Jozua vyslal na výzvedy do Jericha.
26 Vtedy Jozua zaviazal ľud touto prísahou: Prekliaty pred Hospodinom, kto by sa dal do stavby mesta Jericha!
Na svojom prvorodenom synovi
položí jeho základy,
na svojom najmladšom synovi
osadí jeho brány.
27 Hospodin bol s Jozuom a povesť o ňom sa rozšírila po celej krajine.
Žalmy
144 9 Bože, budem ti spievať novú pieseň,
na desaťstrunovej harfe ti budem hrať.
10 Ty, ktorý pomáhaš kráľom,
čo zachraňuješ svojho služobníka Dávida
pred zhubným mečom,
11 zachráň ma
a vytrhni ma z rúk cudzincov,
ktorých ústa hovoria lož,
ktorých pravica je zradná.
12 Kiež sú šťastní naši synovia vo svojej mladosti
ako urastené štepy,
naše dcéry ako stĺpy
tesané podľa chrámového vzoru.
13 Naše sýpky nech sú plné,
nech dávajú hojnosť všetkého.
Našich oviec nech sú na tisíce,
na desaťtisíce na našich pasienkoch,
14 náš dobytok nech je plodný.
Nech nás nepostihne nešťastie ani odvlečenie,
ani žalostný nárek na uliciach.
15 Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vodí,
blahoslavený ľud, ktorého Bohom je Hospodin!
Skutky apoštolov
Sprisahanie Židov proti Pavlovi
23 12 Keď sa rozodnilo, Židia sa zišli a kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú.
13 Účastníkov tohto sprisahania bolo vyše štyridsať.
14 Prišli k veľkňazom a starším a povedali: Zaviazali sme sa prísahou a kliatbou, že nič nevezmeme do úst, kým Pavla nezabijeme.
15 Vy teraz spolu s veľradou požiadajte veliteľa, aby ho priviedol k vám, pod zámienkou, že chcete dôkladne vyšetriť jeho prípad. No my sme pripravení zabiť ho skôr, ako sa priblíži.
16 Syn Pavlovej sestry sa však dopočul o týchto úkladoch, preto sa vybral a zašiel do pevnosti, aby to oznámil Pavlovi.
17 Nato Pavol privolal jedného stotníka a povedal: Odveď tohto chlapca k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť.
18 Stotník ho teda vzal, priviedol ho k veliteľovi a povedal: Zavolal si ma väzeň Pavol a poprosil ma, aby som tohto mládenca zaviedol k tebe, lebo ti má niečo povedať.
19 Veliteľ vzal chlapca za ruku, utiahol sa s ním bokom a spýtal sa ho: Čože mi to máš oznámiť?
20 A chlapec povedal: Židia sa dohodli, že ťa poprosia, aby si zajtra priviedol Pavla pred veľradu, ktorá bude predstierať, že chce jeho prípad dôkladne prešetriť.
21 No ty sa im nedaj presvedčiť, lebo striehne na neho viac ako štyridsať chlapov spomedzi tých, čo sa zaprisahali, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas.
22 Veliteľ teda mladíka prepustil a prikázal mu: Nikomu neprezraď, že si mi to oznámil.
Pavla odvádzajú do Cézarey
23 Potom si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov, aby sa vydali na cestu do Cézarey.
24 Dostali príkaz pripraviť aj mulice, aby na ne posadili Pavla a tak ho bezpečne dopravili k miestodržiteľovi Félixovi.
25 Napísal aj list tohto znenia:
26 Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného miestodržiteľa Félixa.
27 Tohto muža chytili Židia a chystali sa ho zabiť. Keď som sa dozvedel, že je rímsky občan, zasiahol som s vojskom a vyslobodil ho.
28 Keďže som chcel zistiť, z čoho ho vlastne obviňujú, zaviedol som ho pred ich veľradu.
29 Tam som zistil, že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona, ale nenašiel som nijaké obvinenie, za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá.
30 Keď som dostal hlásenie, že proti tomuto mužovi stroja úklady, ihneď som ho poslal k tebe a prikázal som žalobcom, aby ti povedali, čo majú proti nemu[*] Var.: + Buď zdravý! (porov. 15,29)..
31 Vojaci teda podľa rozkazu vzali Pavla a v noci ho zaviedli do Antipatridy.
32 Na druhý deň sa vrátili do pevnosti a jazdcov nechali ísť s ním ďalej.
33 Keď prišli do Cézarey, odovzdali miestodržiteľovi list a predstavili mu Pavla.
34 Miestodržiteľ si list prečítal a spýtal sa, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel, že z Cilície,
35 povedal: Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia. Potom rozkázal strážiť ho v Herodesovom paláci[*] V gr. je pretórium. Palác, ktorý postavil Herodes Veľký, sa stal sídlom prokurátora v Judsku..
Príslovia
14 27 Bázeň Hospodina je zdrojom života,
slúži na únik z osídel smrti.