Čítania na deň: 12. 12. 2019

Izaiáš Výrok proti Babylonu 21 1 Výrok o prímorskej pustatine: Ako sa víchrice ženú po Negeve, tak to príde z pustatiny, z obávanej krajiny. 2 Dostal som hrozné videnie: Zradca zrádza, plieniteľ plieni. Povstaň, Élam! Médsko, obliehaj! Urobím koniec všetkému stonu. 3 Preto sa naplnia moje bedrá bôľom, chytia ma bolesti ako rodičku. Som skľúčený, keď o tom počúvam, som vystrašený, keď to vidím. 4 Myseľ mi blúdi, hrôzou sa trasiem, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa na postrach. 5 Prikrýva sa stôl, prestiera sa obrus, je sa a pije. Povstaňte, kniežatá, pomažte si štít! 6 Takto ku mne prehovoril Pán: Choď, postav hliadku! A čo vidí, nech oznámi! 7 Keď vidí jazdcov, záprahy koní, jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách, nech hľadí pozorne, veľmi pozorne. 8 Vtedy ten, čo hliadkoval, zvolal: Pane, na stráži stojím celý deň, na hliadku sa staviam každú noc. 9 Hľa, prichádza muž z jazdy, s ním záprahy koní, oznamuje a hovorí: Padol, padol Babylon a všetky podoby jeho bohov sú roztrepané na zemi. 10 Môj zdrvený a rozptýlený ľud, čo som počul od Hospodina zástupov, Boha Izraela, to vám oznamujem. Výrok proti Edómu 11 Výrok proti Dúme[*] Pravdepodobne mienený Edóm.: Volá ku mne zo Seíru: Strážnik, koľko ešte zostáva z noci, strážnik, koľko z noci uplynulo? 12 Strážnik hovorí: Prichádza ráno, ale ešte je noc. Ak sa chcete vyzvedieť, vyzvedajte sa, znova sa vráťte. Výrok proti Arábii 13 Výrok proti Arábii: Karavány Dedánčanov, v húštine Arábie budete nocovať. 14 Obyvatelia krajiny Téma, prineste vodu v ústrety smädnému, utečencom vychádzajte v ústrety s chlebom, 15 veď ušli pred mečom, pred vytaseným mečom, pred napnutým lukom a pred zápalom boja. 16 Takto mi povedal Pán: Do roka, ako sú roky nádenníka, skončí sa všetka sláva Kédaru. 17 Počet zostávajúcich lukov bojovníkov Kédaru bude nepatrný, lebo Hospodin, Boh Izraela, prehovoril. Výrok proti Jeruzalemu 22 1 Výrok o Údolí videnia: Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy, 2 mesto plné kriku, mesto rozbúrené a jasajúce? Tvojich mŕtvych neprebodli mečom, nepadli v boji. 3 Všetci tvoji náčelníci ušli spolu a zajali ich bez použitia luku; všetkých tvojich, čo našli, do jedného zajali, hoci ušli ďaleko. 4 Preto hovorím: Nepozerajte na mňa, budem horko plakať. Neusilujte sa ma potešovať nad skazou dcéry môjho ľudu! 5 Veď je to deň zmätku, podrobenia a chaosu, deň Pána, Hospodina zástupov, v Údolí videnia. Podkopávajú sa múry a k hore zaznieva krik o pomoc. 6 Élam zdvihol tulec, má bojovníkov na vozoch i jazdcov; Kír odkryl štít. 7 Tvoje nádherné údolia sú plné vozov, jazdci zaujali postavenie pred bránami, 8 Júdovi bola odňatá záštita. V ten deň ste pozerali na výzbroj Lesného domu 9 a videli ste, že Dávidovo mesto má mnoho trhlín. Zhromažďovali ste vodu do Dolného rybníka, 10 počítali ste domy Jeruzalema, rúcali ste domy na spevnenie hradieb, 11 medzi hradbami ste urobili nádrž na vodu Starého rybníka. Nepozerali ste však na toho, čo to urobil, a toho, čo to oddávna tvoril, ste nevideli. 12 V ten deň vás Pán, Hospodin zástupov, vyzval, aby ste plakali a nariekali, oholili si hlavu a obliekli si vrecovinu, 13 ale namiesto toho radosť a jasot, zabíjate dobytok, zarezávate ovce, jete mäso a pijete víno: Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme. 14 Vtedy Hospodin zástupov vyjavil môjmu sluchu: Iste sa vám neodpustí táto vina, dokiaľ nepomriete, povedal Pán, Hospodin zástupov. Šebna a Eljákim 15 Takto hovorí Pán, Hospodin zástupov: Choď, zájdi za Šebnom, správcom paláca, a povedz mu: 16 Čo tu hľadáš a koho tu máš, že si si tu vytesal hrob? Vytesal si svoj hrob vysoko, do skaly si vysekal svoj príbytok. 17 Pán ťa však násilne odvrhne, hrdina, pevne sa ťa zmocní, 18 tuho ťa zovrie, ako loptu ťa odhodí do šírej krajiny. Tam zomrieš, tam skončia tvoje slávne vozy, ty hanba domu tvojho pána. 19 Vytlačím ťa z tvojho miesta, z tvojho úradu ťa zhodím. 20 V ten deň zavolám na svojho služobníka Eljákima, syna Chilkiju, 21 oblečiem ho do tvojej tuniky, opášem ho tvojím pásom a odovzdám mu tvoju moc, bude otcom pre obyvateľov Jeruzalema a pre dom Júdu. 22 Na plecia mu dám kľúč od Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezatvorí a keď zatvorí, nikto neotvorí. 23 Zatlčiem ho ako kolík na pevné miesto, stane sa slávnym trónom pre dom svojho otca. 24 Zavesia naň celú ťarchu domu jeho otca, výhonky a výrastky, všetky malé nádoby od misiek až po všetky krčahy[*] Obrazné výrazy pre potomstvo a všetkých členov rodiny.. 25 V ten deň — znie výrok Hospodina zástupov — kolík osadený na pevnom mieste sa pohne, zlomí sa a padne, odstránená bude ťarcha, ktorá bola na ňom, lebo Hospodin prehovoril. Výrok proti Týru 23 1 Výrok proti Týru: Kvíľte, lode taršíšske, lebo sú zničené domy; dozvedeli sa o tom, keď prišli z krajiny Kittejov. 2 Zmĺknite, obyvatelia pobrežia, sidonskí kupci, moreplavci, ktorí ťa napĺňali. 3 Cez veľké vody prichádzalo zrno zo Šíchora, úroda od Nílu bola jeho ziskom, stal sa tržnicou národov. 4 Hanbi sa, Sidon, lebo prehovorilo more i morská pevnosť: Nemala som pôrodné bolesti ani som nerodila, nevychovala som mladíkov ani som sa nevenovala pannám. 5 Keď príde o tom správa do Egypta, budú skľúčení z toho, čo počujú o Týre. 6 Choďte do Taršíša, kvíľte, obyvatelia pobrežia! 7 To je to vaše jasajúce mesto, ktoré má pôvod odpradávna a ktoré viedli jeho nohy usadiť sa v diaľavách? 8 Kto takto rozhodol o Týre, čo odovzdával koruny, ktorého kupci boli kniežatami a obchodníci uznávaní na zemi? 9 Rozhodol to Hospodin zástupov, aby pokoril pýchu a všetku nádheru a pohrdol všetkými uznávanými zeme. 10 Obrábaj svoju krajinu, dcéra Taršíša, prístavu už niet! 11 Hospodin vystrel svoju ruku nad more, zatriasol kráľovstvami, vydal rozkaz proti Kanaánu zničiť jeho pevnosti. 12 Povedal: Už viac neplesaj, utláčaná panna, dcéra Sidonu! Vstaň, preplav sa ku Kittejom, ale ani tam nebudeš mať pokoj. 13 Pozri na krajinu Chaldejov, tento národ tu už nie je, Asýria ju urobila miestom pre divú zver. Postavili obliehacie veže, zrúcali jej paláce, mesto obrátili na ruiny. 14 Kvíľte, lode taršíšske, lebo vaše pevnosti sú zničené. 15 V ten deň sa na Týrus zabudne na sedemdesiat rokov, čo je dĺžka života jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom tak, ako v piesni o neviestke: 16 Vezmi citaru, obchádzaj mesto, zabudnutá neviestka, pekne hraj, veľa spievaj, nech si spomenú na teba. 17 Po sedemdesiatich rokoch Hospodin navštívi Týrus, ktorý sa vráti k svojmu zárobku a bude smilniť so všetkými kráľovstvami sveta na zemi. 18 Jeho zisk a zárobok sa však stane svätým vlastníctvom Hospodina. Nebude sa hromadiť ani ukladať, ale bude patriť tým, čo bývajú pred Hospodinom, aby sa do sýtosti najedli a dobre sa obliekli. Žalmy Chváľte meno Hospodina 135 1 Haleluja! Chváľte meno Hospodina, chváľte ho, služobníci Hospodina, 2 ktorí stojíte v Hospodinovom dome, na nádvoriach domu nášho Boha. 3 Chváľte Hospodina, lebo Hospodin je dobrý, ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. 4 Hospodin si totiž vyvolil Jákoba, Izrael za svoje vlastníctvo. 5 Ja viem, že Hospodin je veľký; náš Pán prevyšuje všetkých bohov. 6 Hospodin koná, čo chce, na nebi i na zemi, v moriach i vo všetkých hlbinách. 7 Z odľahlých končín privádza oblaky, bleskami sprevádza dážď, vypúšťa vietor zo svojich skrýš. 8 On pozabíjal egyptských prvorodencov od ľudí po dobytok; 9 zoslal znamenia a zázraky tebe, Egypt, faraónovi a všetkým jeho služobníkom. 10 Porazil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov: 11 Síchona, kráľa amorejského, Óga, kráľa bášanského, a všetky kráľovstvá Kanaánu. 12 Ich krajinu dal do dedičstva, do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. 13 Hospodin, tvoje meno je večné, pamiatka na teba, Hospodin, je z pokolenia na pokolenie. 14 Hospodin obráni svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. 15 Modly pohanov sú striebro a zlato, výtvor ľudských rúk. 16 Majú ústa, ale nemôžu hovoriť. Majú oči, ale nemôžu vidieť. 17 Majú uši, ale nemôžu počuť, ani v ich ústach niet dychu. 18 Im sa budú podobať ich tvorcovia, každý, kto sa na ne spolieha. 19 Dom Izraela, dobroreč Hospodinovi! Dom Árona, dobroreč Hospodinovi! 20 Dom Léviho, dobroreč Hospodinovi! Vy, čo sa bojíte Hospodina, dobrorečte Hospodinovi! 21 Pochválený buď Hospodin zo Siona, ten, ktorý prebýva v Jeruzaleme! Haleluja! Evanjelium podľa Marka 6 54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali. 55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. 56 A kamkoľvek vkročil — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení. O čistote a nečistote 7 1 Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema. 2 Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. 3 Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky. 4 Po návrate z trhu nejedia, kým sa neobmyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: oplachovanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob. 5 Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami? 6 On im odpovedal: Veru, výstižné proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 7 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. 8 Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania. 9 A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu. 10 Veď už Mojžiš povedal: Cti si svojho otca a svoju matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 11 No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať, je korban, čiže obetný dar, 12 už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku. 13 Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí. 14 Keď znova zavolal zástup, povedal im: Všetci ma počúvajte a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje[*] Var.: + v. 16 Ak má niekto uši na počúvanie, nech počúva.. 17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18 Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka? 19 Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté. 20 A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza! 21 Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka. Príslovia 19 7 Bedára nenávidia všetci jeho bratia, o čo skôr sa vzdialia od neho priatelia! Aj keď za nimi volá, niet ich. 8 Kto získava poznanie, má rád seba, kto koná rozumne, bude sa mu dobre vodiť.