Čítania na deň: 18. 1. 2026
Kniha sudcov
Míchovo modlárstvo
17 1 Na Efrajimskom pohorí bol muž, ktorý sa volal Mícha.
2 Ten sa priznal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali a pre ktoré si vyslovila kliatbu, a to aj predo mnou, je u mňa, ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Syn môj, nech ťa Hospodin požehná!
3 On potom vrátil matke tisícsto šekelov striebra. Matka na to povedala: Toto striebro som vlastnou rukou zasvätila Hospodinovi, aby sa z neho urobil môjmu synovi rytý a liaty obraz. Dávam ti ho teraz späť.
4 On však vrátil striebro matke. Nato matka vzala dvesto šekelov striebra a dala ich zlatníkovi. Ten z neho urobil tesanú a liatu modlu, ktorá bola potom v Míchovom dome.
5 Tento muž Mícha mal totiž domácu svätyňu, zhotovil efód i domácich bohov a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza.
6 V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne.
Levita kňazom Míchovým
7 Bol istý mládenec z judského Betlehema, z Júdovho rodu; bol to levita, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec.
8 Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec prechodne usadil na vhodnom miest. Cestou prišiel na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu.
9 Keď sa ho Mícha opýtal: Odkiaľ prichádzaš, odpovedal: Som Léviovec z judského Betlehema a chcem prechodne bývať ako cudzinec, kde sa mi naskytne.
10 Mícha mu povedal: Zostaň u mňa a buď mi otcom a kňazom. Ročne ti dám desať šekelov striebra ako aj ošatenie a stravu. Léviovec ponuku prijal.
11 Rozhodol sa zostať u toho muža. Mládenec sa mu stal akoby synom.
12 Mícha ustanovil mladého levitu za kňaza a ten zostal v jeho dome ako kňaz.
13 Mícha si pomyslel: Teraz som presvedčený, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.
18 1 V tom čase Izrael nemal ešte kráľa. Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo.
2 Dánovci vyslali zo svojich rodov päť mužov, udatných bojovníkov zo svojich končín, z Corey a Eštaólu, aby ako vyzvedači preskúmali krajinu. Povedali im: Choďte preskúmať tú krajinu. Tí prišli na Efrajimské pohorie až k Míchovmu domu, kde prenocovali.
3 Keď boli pri Míchovom dome, po reči poznali mládenca, zabočili ta a spýtali sa ho: Kto ťa sem doviedol? Čo tu robíš? Čo tu hľadáš?
4 On odpovedal: Tak a tak sa so mnou dohodol Mícha; najal si ma a slúžim mu ako kňaz.
5 Požiadali ho: Spýtaj sa teda Boha, aby sme sa dozvedeli, či cesta, ktorou chceme ísť, bude úspešná.
6 Kňaz im povedal: Choďte v pokoji! Cesta, ktorou idete, je pod Hospodinovým dohľadom.
7 Tých päť mužov teda šlo ďalej a prišli do Lajiša. Videli, že obyvatelia žijú v ňom podľa sidonského spôsobu nerušene, že sú to ľudia pokojní a dôverčiví. Nikto si v krajine neosoboval moc, naopak, sú bohatí. Sú ďaleko od Sidončanov a nemajú s nikým spojenie.
8 Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštaólu, tí sa ich pýtali: Čo nám prinášate?
9 Odpovedali: Vstaňte, zaútočme na nich! Videli sme tú krajinu, ktorá je naozaj znamenitá. Vy otáľate? Neváhajte odísť a obsadiť tú krajinu.
10 Keď ta prídete, nájdete dôverčivý ľud. Krajina je rozsiahla. Boh vám ju vydá do rúk. Je to miesto, kde nechýba nič z toho, čo človek môže na zemi mať.
11 Nato sa z rodu Dánovcov z Corey a Eštaólu vydalo do boja šesťsto ozbrojených mužov.
12 Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat-Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Dánov tábor; leží za Kirjat-Jearímom.
13 Odtiaľ tiahli cez Efrajimské pohorie a prišli k Míchovmu domu.
14 Vtedy prehovorilo tých päť mužov, čo šli do lajišského kraja na výzvedy. Povedali svojim bratom: Či viete, že v týchto domoch je efód a domáci bohovia, tesaná a uliata modla? Teraz uvážte, čo urobíte.
15 Odbočili ta, prišli k domu mladého levitu, k Míchovmu domu a pozdravili ho.
16 Šesťsto ozbrojených Dánovcov zostalo stáť pred bránou.
17 Tí piati muži, čo prišli do kraja ako vyzvedači, vošli dnu, vzali tesanú sochu, efód, domácich bohov i liatu modlu. Kňaz stál pred bránou a oproti nemu šesťsto ozbrojených mužov.
18 Keď tamtí vnikli do Míchovho domu a brali tesanú sochu, efód, domácich bohov a liatu modlu, kňaz sa ich spýtal: Čo to robíte?
19 Odpovedali mu: Mlč! Buď ticho a poď s nami; buď nám otcom a kňazom. Je pre teba lepšie byť kňazom v dome jediného muža, než byť kňazom kmeňa a rodu v Izraeli?
20 Kňazovi sa to zapáčilo. Vzal efód, domácich bohov, tesanú sochu a pripojil sa k ľudu.
21 Obrátili sa a odišli. Ženy, deti, stáda a vzácne veci dali dopredu.
22 Boli už ďaleko od Míchovho domu, keď boli pozvolávaní muži z domov susediacich s Míchovým domom a dohonili Dánovcov.
23 Keď na nich volali, Dánovci sa obrátili a pýtali sa Míchu: Čo sa ti stalo, že si pozvolával svojich ľudí?
24 Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, ako aj kňaza. Vy odchádzate a čo zostáva mne? A pritom sa ešte spytujete: Čo sa ti stalo?
25 Dánovci mu povedali: Nech ťa už nepočujeme, inak by vás rozhnevaní ľudia mohli napadnúť a prišiel by si o život ty sám i tvoji domáci.
26 Dánovci odišli svojou cestou. Keď Mícha videl, že sú silnejší než on, obrátil sa a šiel domov.
27 Oni však vzali so sebou to, čo si Mícha zhotovil, ako aj jeho kňaza a šli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu. Pobili ho mečom a mesto podpálili.
28 Nebolo nikoho, kto by ich bol zachránil, lebo mesto bolo ďaleko od Sidonu a nemalo s nikým zmluvu o pomoci. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechób. Dánovci znova vybudovali mesto a osídlili ho.
29 Mestu dali meno Dán podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Pôvodne sa však volalo Lajiš.
30 Dánovci si postavili tesanú modlu. Jonatán, syn Mojžišovho syna Geršóma, a jeho potomkovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až dovtedy, keď obyvatelia krajiny museli odísť do zajatia.
31 Umiestnili tam tesanú modlu, ktorú zhotovil Mícha, a zostala tam, kým stál Boží dom v Šíle.
Ohavný skutok Gibejčanov
19 1 V tom čase, keď v Izraeli nebolo kráľa, istý Léviovec býval ako cudzinec na odľahlom svahu Efrajimského pohoria. Za svoju vedľajšiu ženu si vzal istú dievku z judského Betlehema.
2 Táto vedľajšia žena ho raz v hneve opustila a odišla do otcovského domu v judskom Betleheme. Zdržala sa tam asi štyri mesiace.
3 Jej muž šiel za ňou, aby jej prehovoril do svedomia a priviedol ju späť. So sebou mal sluhu a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho otca a jej otec ho zbadal, s radosťou mu šiel oproti.
4 Jeho tesť, dievkin otec, ho zdržiaval; preto zostal uňho tri dni. Tam jedli, pili aj nocovali.
5 Na úsvite štvrtého dňa sa chystal odcestovať, no otec dievky prehováral svojho zaťa: Posilnite sa kúskom chleba a potom pôjdete.
6 Zostali teda a obaja spolu jedli a pili. Dievkin otec potom navrhol mužovi: Zabav sa, zostaň cez noc a dobre sa cíť!
7 Keď sa muž predsa chystal odísť, tesť naňho naliehal a on tam prenocoval.
8 Piateho dňa zavčasu ráno sa chystal na cestu. No dievkin otec naliehal: Najprv sa, prosím, posilni! Zdržali sa, kým sa deň nenachýlil a obaja spolu jedli.
9 Muž potom vstal, aby sa vydal na cestu so svojou vedľajšou ženou. No jeho tesť, dievkin otec, ho opäť prehováral: Pozri, deň sa už nachýlil; prenocuj tu a zabav sa! Zajtra zavčasu vstanete a vydáš sa na cestu do svojho stanu.
10 Muž však už nechcel prenocovať, ale s dvoma osedlanými oslami, svojou vedľajšou ženou a so sluhom sa vydal na cestu a prišiel pred Jebús, teda pred Jeruzalem.
11 Keď boli pri Jebúse a deň už veľmi pokročil, sluha povedal svojmu pánovi: Poď, prosím, vojdime do tohto jebúsejského mesta a prenocujme v ňom.
12 Pán mu však odvetil: Nevojdeme do mesta cudzincov, ktorí nepatria k synom Izraela, ale pôjdeme až do Gibey.
13 Svojmu sluhovi povedal: Poď, snažme sa priblížiť ku Gibei alebo Ráme a prenocujme v jednom z týchto miest.
14 Šli teda ďalej a keď sa priblížili ku Gibei Benjamínovcov, slnko im zapadlo.
15 Odbočili, aby prenocovali v Gibei. Keď ta Léviovec prišiel, zostal na námestí, lebo nebolo nikoho, kto by ich prijal na nocľah.
16 V ten podvečer sa po práci vracal z poľa istý starec. Pochádzal z Efrajimského pohoria a býval v Gibei ako cudzinec; obyvatelia toho miesta boli Benjamínovci.
17 Keď sa starec rozhliadol, všimol si pútnika na námestí. Starec sa opýtal: Kam hodláš ísť a odkiaľ prichádzaš?
18 Muž odpovedal: Ideme z judského Betlehema na odľahlý svah Efrajimského pohoria, odtiaľ totiž pochádzam. Cestoval som do judského Betlehema a teraz idem domov, ale nikto ma neprijal do svojho domu.
19 Mám slamu i obrok pre naše osly, mám aj chlieb a víno pre seba i pre tvoju slúžku a pre mládenca, ktorý sprevádza tvojho služobníka. Nič mi nechýba.
20 Starec povedal: Pokoj ti. Dovoľ mi, aby som sa postaral o všetko, čo ti chýba. Len nezostaň cez noc na námestí.
21 Doviedol ho do svojho domu a pre osly nachystal krmivo. Potom si umyli nohy, jedli a pili.
22 Keď sa občerstvili, nejakí ničomníci z toho mesta obkľúčili ten dom, zabúchali na dvere a vyzvali toho starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý vošiel do tvojho domu, nech ho spoznáme!
23 Nato vyšiel majiteľ domu a dohováral im: Nie, moji bratia, nedopustite sa ničoho zlého. Keď tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať taký hanebný skutok.
24 Pozrite, tu je moja dcéra, panna, a jeho vedľajšia žena, dovediem vám ich. Môžete ich zneužiť a urobiť s nimi, čo sa vám zapáči. Na tomto mužovi sa však nesmiete dopustiť takej hanebnosti.
25 Tí muži ho však nechceli ani počuť. Vtedy uchopil ten muž svoju vedľajšiu ženu a vyviedol ju k nim von. Oni s ňou obcovali celú noc a zneužívali ju až do rána. Prepustili ju, až keď vyšla zornička.
26 Tá žena sa vrátila na úsvite a zrútila sa pri vchode do domu muža, v ktorom bol jej pán až do úplného rozvidnenia.
27 Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a chcel sa vydať na cestu, pri vchode do domu uvidel ležať svoju vedľajšiu ženu s rukami na prahu.
28 Oslovil ju: Vstaň, ideme! Odpoveď nedostal. Naložil ju teda na osla a vydal sa na cestu domov.
29 Keď prišiel domov, vzal nôž, uchopil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal ju aj s kosťami na dvanásť dielov a rozposlal ich po celom území Izraela.
30 Každý, kto niektorý diel videl, povedal: Nič také sa nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Uvažujte o tom, poraďte sa a rozhodnite!
Žalmy
Vrúcne ťa milujem
18 1 Zbormajstrovi. Od Hospodinovho služobníka Dávida, ktorý spieval túto pieseň Hospodinovi, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov i zo Saulovej ruky.
2 Hovoril:
Vrúcne ťa milujem, Hospodin, moja sila!
3 Hospodin je moja skala, moja pevnosť a môj vysloboditeľ;
môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam;
môj štít, roh mojej spásy a môj hrad.
4 Volám k Hospodinovi, ktorý je hoden chvály,
budem zachránený pred svojimi nepriateľmi.
5 Zovreli ma putá smrti,
prívaly záhuby ma vyľakali.
6 Stiesnili ma pekelné putá[*] Hebr. šeól.,
nástrahy smrti šli mi v ústrety.
7 V úzkosti volám k Hospodinovi,
kričím o pomoc k svojmu Bohu.
Vo svojom chráme vypočuje môj hlas,
moje výkriky preniknú k jeho sluchu.
8 Zem sa pohla a zatriasla,
zachveli sa základy vrchov,
pohli sa, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier,
oheň z jeho úst pohlcoval,
žeravé uhlíky blčali z neho.
10 Naklonil nebesia a zostúpil
a mrákavu mal pod nohami.
11 Niesol sa na cherubovi a letel,
vznášal sa na krídlach vetra.
12 Zo tmy si spravil skrýšu,
z temných vôd a hustých oblakov stan.
13 Pred jeho jasom hnali sa mračná,
krupobitie i uhlie žeravé.
14 Hospodin zahrmel na nebesiach,
Najvyšší vydal hlas, krupobitie i uhlie žeravé.
15 Vystrelil svoje šípy a rozohnal ich,
zmiatol ich množstvom bleskov.
16 Objavili sa riečiská
a obnažili sa základy sveta,
lebo si pohrozil, Hospodin,
a zadul rozhnevaným dychom.
17 Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma
a vytiahol z veľkej vody.
18 Zachránil ma pred mocným nepriateľom,
pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja.
19 Vystúpili proti mne v deň môjho nešťastia,
no Hospodin mi bol oporou.
20 Poskytol mi priestor,
vytrhol ma, lebo si ma obľúbil.
21 Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti,
odplatil mi podľa čistoty mojich rúk,
22 lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest,
svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha.
23 Veď všetky jeho práva som mal na zreteli,
od jeho ustanovení nedal som sa odvrátiť.
24 Bezúhonne som sa ho pridŕžal
a chránil sa previnenia.
25 Hospodin mi odplatil podľa mojej spravodlivosti,
podľa čistoty mojich rúk pred jeho očami.
List Rimanom
Nepohoršuj svojho brata
14 13 A tak nesúďme sa navzájom. Ale radšej usudzujte, ako bratovi nedať príčinu urážať alebo pohoršovať sa.
14 Viem a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté; len tomu, kto pokladá niečo za nečisté, je to nečisté.
15 Ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, už nekonáš podľa lásky. Nezahub svojím pokrmom toho, za ktorého zomrel Kristus.
16 Nech teda vaše dobro nie je vystavené potupe.
17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.
18 Kto takto slúži Kristovi, je príjemný Bohu a ľudia ho uznávajú.
19 Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu.
20 Nerúcaj Božie dielo pre pokrm. Všetko je síce čisté, zlé však je, keď niekto pohoršuje druhého tým, čo požíva.
21 Dobre je nejesť mäso, nepiť víno, nerobiť nič, čo uráža tvojho brata.
22 Vieru, ktorú máš, maj v sebe pred Bohom. Blahoslavený, kto seba samého neodsudzuje za to, čo pokladá za správne.
23 Kto však má pochybnosti, keď niečo je, je odsúdený, lebo to nekoná z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.
Treba sa páčiť blížnemu, nie sebe
15 1 My silní sme povinní znášať slabosti slabých, a nie páčiť sa sebe samým.
2 Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie.
3 Lebo ani Kristus nehľadal, čo by sa páčilo jemu samému, ale ako je napísané: Na mňa padlo hanobenie tých, ktorí hanobia teba.
4 Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej.
5 Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša,
6 aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
Evanjelium pre Židov i pre pohanov
7 Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu.
8 Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom
9 a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha, ako je napísané:
Preto ťa budem chváliť medzi pohanmi,
ospevovať budem tvoje meno.
10 A opäť hovorí:
Pohania, radujte sa s jeho ľudom!
11 A opäť:
Chváľte Pána všetky pohanské národy
a oslavujte ho všetci ľudia!
12 A inde zasa Izaiáš hovorí:
Bude výhonok z koreňa Izaja
a v toho, ktorý povstane vládnuť nad pohanmi,
budú dúfať pohania.
13 Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.
Príslovia
21 22 Múdry vystúpi do mesta hrdinov
a zbúra baštu, na ktorú sa spoliehali.
23 Kto si stráži ústa a jazyk,
stráži svoju dušu pred úzkosťami.