Čítania na deň: 10. 12. 2025
Izaiáš
Proroctvá proti národom
Proroctvo proti Babylonu
13 1 Výrok proti Babylonu, ktorý vo videní prijal Izaiáš, Ámocov syn.
2 Na pustom vrchu zdvihnite zástavu,
hlasno na nich volajte, mávajte rukou,
nech vojdú bránami kniežat.
3 Ja som vydal rozkaz svojim zasvätencom
a pre svoj hnev som zavolal svojich hrdinov,
ktorí jasajú nad mojou velebou.
4 Hukot na vrchoch ako od množstva ľudu,
hrmot kráľovstiev zhromaždených národov.
To Hospodin zástupov robí
prehliadku šíku pripraveného do boja.
5 Prichádzajú z ďalekej krajiny,
od končín nebies:
Hospodin a nástroje jeho hnevu,
aby zničili celú zem.
6 Kvíľte, lebo blízko je Hospodinov deň,
lebo príde ako skaza od Všemohúceho.
7 Preto sklesnú všetky ruky
a ochabne každé ľudské srdce.
8 Preľaknú sa, zachvátia ich kŕče a bolesti,
budú sa zvíjať ako rodička,
s hrôzou budú pozerať jeden na druhého:
tvár im bude horieť plameňom.
9 Hľa, deň Hospodina prichádza,
ukrutný, s hrôzou a rozpáleným hnevom,
aby urobil zo zeme zborenisko
a jej hriešnikov z nej vyhubil!
10 Pretože hviezdy nebies a ich súhvezdia
nevydajú svetlo,
slnko sa zatmie pri východe
a mesiac sa nezaskvie svetlom.
11 Potrestám vo svete zločin
a na zločincoch ich vinu.
Urobím koniec nadutosti pyšných
a pokorím hrdosť násilníkov.
12 Človeka urobím vzácnejším ako rýdze zlato
a ľudí sťa zlato z Ofíru.
13 Preto zatrasiem nebesami
a zem sa pohne zo svojho miesta
pre rozhorčenosť Hospodina zástupov
v deň, keď vzplanie jeho hnev.
14 Vtedy sa každý vráti k vlastnému národu
ako splašená gazela a ako ovce,
ktoré nik nestráži,
a každý bude bežať do svojej krajiny.
15 Každý, koho dopadnú, bude prebodnutý,
a každý, koho dochytia, padne mečom.
16 Pred ich očami im rozdrvia deti,
vyplienia im domy a znásilnia ženy.
17 Hľa, ja vzbudím proti nim Médov,
ktorí si necenia striebro
a v zlate nemajú záľubu.
18 Ich kuše rozdrvia mladíkov
a nezľutujú sa nad plodom života,
ich oko sa nezmiluje nad deťmi.
19 Babylon, ozdoba kráľovstiev,
pyšná okrasa Chaldejov,
pochodí, ako keď Boh rozvrátil
Sodomu a Gomoru.
20 Neobývaný bude naveky,
neosídlený po všetky pokolenia;
Arab si tam nepostaví stan
a pastieri sa tam neusídlia.
21 Bude tam sídliť púštna zver,
ich domy zaplnia sovy;
budú sa tam zdržiavať pštrosy
a príšery tam budú poskakovať.
22 Hyeny budú zavýjať v ich palácoch
a šakaly v chrámoch rozkoše.
Zakrátko príde jeho čas,
jeho dni sa nepredĺžia.
Pád babylonského kráľa
14 1 Hospodin sa zmiluje nad Jákobom a znova si vyvolí Izrael a dá im odpočinúť v ich vlastnej krajine. Cudzinci sa k nim pripoja a pridajú sa k Jákobovmu domu.
2 Národy ich vezmú a privedú na ich miesto. Dom Izraelov si z nich na pôde Hospodina urobí sluhov a slúžky; zajmú tých, čo ich zajali a budú utláčať svojich utláčateľov.
3 V deň, keď ti Boh dá odpočinúť od únavy, zmätku a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,
4 zaspievaš pieseň na posmech proti babylonskému kráľovi a povieš:
Pozri, ako skončil tyran, ako sa skončilo násilie!
5 Hospodin zlomil prút bezbožníkov
a žezlo vladárov,
6 čo zlostne bilo národy
neprestajnými údermi,
podmaňovalo si v hneve národy
neľútostným sužovaním.
7 Oddychuje, odpočíva celá zem, prepuká jasotom.
8 Aj cyprusy a libanonské cédre sa tešia kvôli tebe,
od chvíle, čo si padol, hovoria si: Nepríde k nám už drevorubač.
9 Zospodu sa podsvetie[*] Hebr. šeól. znepokojí kvôli tebe
a vyjde ti v ústrety, keď prídeš,
kvôli tebe zobudí tiene
všetkých mocnárov zeme,
zdvihne z trónov všetkých kráľov národov.
10 Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe:
Aj ty si bez sily ako my,
stal si sa nám podobným!
11 Do podsvetia[*] Hebr. šeól. je zvrhnutá tvoja hrdosť
za zvuku tvojich hárf.
Pod tebou lezie chrobač
a červy sú tvojou prikrývkou.
12 Ako si padla z neba, žiarivá zornička!
Zrazený si na zemi, vládca nad národmi!
13 Veď v srdci si si povedal:
Do nebies vystúpim,
až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón,
sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,
na najkrajnejšom severe[*] Mýtické sídlo bohov (porov. Ž 48,3)..
14 Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu.
15 Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy.
16 Tí, čo ťa uzrú, obzrú si ťa a pomyslia si o tebe:
Vari toto je ten muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,
17 čo svet obrátil na pustatinu,
jeho mestá zrúcal a svojich väzňov neprepustil?
18 Všetci králi národov bez výnimky spočívajú v sláve,
každý vo svojom dome.
19 Ty si však vyhodený zo svojho hrobu
ako odporná ratolesť,
pokrytá zabitými,
prebodnutými mečom,
ktorých hodili do kamennej jamy
ako pošliapanú mŕtvolu.
20 Nepridružíš sa k nim v hrobe,
lebo si zničil vlastnú krajinu,
svoj vlastný ľud si vyvraždil.
Nikdy nik nespomenie
potomstvo zločincov.
21 Postavte popravisko jeho synom
pre vinu ich otcov,
aby nepovstali a nepodmanili si zem
a nezaplnili ju mestami.
22 Povstanem proti nim — znie výrok Hospodina zástupov — a vyhubím v Babylone meno tých, čo zostali, rod i potomstvo — znie výrok Hospodina —
23 a obrátim ho na príbytok ježov a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou — znie výrok Hospodina zástupov.
Pád Asýrie
24 Takto prisahal Hospodin zástupov:
Ako som zamýšľal, tak sa stane
a ako som rozhodol, tak aj bude,
25 že zlomím Asýriu v mojej krajine,
na mojich vrchoch ju pošliapem,
takže sa vzdiali od nich jej jarmo
a jej bremeno spadne z ich ramien.
26 Toto je ustanovenie platné pre celú zem
a ruka vystretá proti všetkým národom.
27 Hospodin zástupov rozhodol, ktože to prekazí?
Jeho ruka je vystretá, ktože ju odvráti?
Výrok proti Filištínsku
28 V roku smrti kráľa Acháza odznel tento výrok:
29 Neteš sa ty, Filištínsko celé,
že sa zlomil prút toho, čo ťa bil,
lebo z koreňa hada vyjde vretenica
a jej plodom bude okrídlený drak.
30 Potom budú prvorodení pásť bedárov
a chudobní budú sídliť v bezpečí,
tvoj koreň však hladom usmrtím
a tvojich pozostalých pozabíjam.
31 Kvíľ, brána, plač, mesto,
des sa celé Filištínsko,
lebo zo severu prichádza dym
a nikto neodchádza z jeho šíkov.
32 A aká bude odpoveď poslom tohto národa?
To, že Hospodin založil Sion
a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.
Výrok proti Moábu
15 1 Výrok proti Moábu.
Áno, v noci bol zničený, Ár Moáb bol spustošený;
áno, v noci bol zničený, Kír Moáb bol spustošený.
2 Dibón vystupuje do chrámu, na výšiny plakať,
na Nebó a do Médeby, Moáb žiali.
Na každej hlave je plešina, každá brada je oholená,
3 na jeho uliciach sa obliekajú do vrecoviny,
na jeho strechách a námestiach
všetci kvília, začínajú plakať.
4 Chešbón a Eleále kričí,
ich hlas počuť až po Jahac,
preto sa ozbrojenci Moábu trasú,
celí sa chvejú.
5 Moje srdce kričí kvôli Moábu,
jeho utečenci sú až po Cóar,
v Eglat-Šelišija.
S plačom vystupujú po luchítskych úbočiach,
na ceste do Chóronajimu sa stupňuje nárek nad skazou.
6 Nimrímske vody spustnú,
vyschla tráva, nová nerastie,
niet viac zelene.
7 Preto to, čo im zostalo a čo si zachránili,
nesú za Vŕbový potok.
8 Krik sa vznášal okolo hraníc Moábu,
jeho kvílenie dosiahlo až Eglaim,
až po Beér-Elím počuť jeho kvílenie.
9 Vody Dimónu sú plné krvi,
a predsa zošlem na Dimón ďalšie pohromy:
leva pošlem na zachránených Moábu
i na tých, čo zostanú v krajine.
Záchrana je na Sione
16 1 Pošlite baránka vládcovi krajiny
zo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.
2 Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda,
budú dcéry Moábu pri brodoch Arnóna.
3 Poraď, urob rozhodnutie;
premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie,
skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!
4 Nech u teba bývajú utečenci z Moábu,
buď im útočiskom pred ničiteľom!
Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie,
zahynul utláčateľ krajiny!
5 V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený trón
a bude na ňom verne sedieť sudca,
ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.
6 Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu,
o jeho nadutosti, pýche a prchkosti,
jeho vystatovanie je nanič.
7 Preto bude žialiť Moáb,
pre Moáb budú žialiť všetci.
Za hroznovými koláčmi Kír Charasetu
vzlykajú porazení.
8 Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy,
vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti,
ktoré siahali až k Jázeru,
blúdili v púšti,
jeho výhonky sa rozvetvovali,
prekročili more.
9 Preto budem plakať, ako plače Jázer, nad vinicou Sibmy,
polievam ťa slzami, Chešbón a Eleále,
lebo jasot pri tvojich oberačkách a pri žatve utíchol.
10 Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie,
vo viniciach nejasajú ani nevýskajú.
Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno,
jasot ustal.
11 Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa,
moje útroby pre Kír-Cheres.
12 Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinách
a vojde modliť sa do svojej svätyne,
nič mu to nepomôže.
13 Toto je slovo, ktoré kedysi Hospodin vyslovil nad Moábom.
14 Teraz však povedal Hospodin takto: Za tri roky, ako sa rátajú roky nádenníka, bude znevážená sláva Moábu napriek jeho veľkému množstvu. Tých, čo prežijú, bude veľmi málo a budú slabí.
Žalmy
Aké je dobré a milé
133 1 Pútnická Dávidova pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď sú bratia spolu!
2 Je to sťa najvzácnejší olej na hlave,
čo steká na bradu,
na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.
3 Je to sťa rosa na Chermóne,
čo padá na sionské vrchy.
Tam udeľuje Hospodin požehnanie
a život naveky.
Evanjelium podľa Marka
Ježiš v Nazarete
6 1 Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali.
2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s prekvapením pýtali: Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami!
3 Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami? I pohoršovali sa na ňom.
4 Nato im Ježiš povedal: Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.
5 Nemohol tam vykonať nijaký zázrak, ibaže na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich.
6 A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval.
7 Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi.
8 Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska,
9 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat.
10 Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete.
11 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich[*] Var.: proti nim..
12 Vyšli teda a vyzývali na pokánie.
13 Vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili.
Smrť Jána Krstiteľa
14 Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto v ňom pôsobia mocné sily!
15 Iní však tvrdili: Je to Eliáš! A ďalší hovorili: Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.
16 Keď to počul Herodes, povedal: To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.
17 Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu.
18 Ján totiž Herodesovi dohováral: Nesmieš žiť so ženou svojho brata.
19 Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla.
20 Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval.
21 Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley.
22 Keď potom ta vstúpila dcéra Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spoluhodovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.
23 Aj sa jej na to zaprisahal: Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.
24 Ona odišla a opýtala sa matky: Čo si mám žiadať? Matka jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa.
25 Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.
26 Kráľ sa hlboko zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom ju nechcel odmietnuť.
27 Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho v žalári,
28 priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
29 Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.
Príslovia
19 3 Bláznovstvom si človek podvracia cestu,
jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
4 Bohatstvo získava veľa priateľov,
biedny však príde o svojho priateľa.