Čítania na deň: 10. 3. 2026 (Utorok po 3. nedeli Štyridsiatnice)
Exodus — Druhá Mojžišova kniha
Zlaté teľa
32 1 Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.
2 Áron im odpovedal: Postrhávajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich.
3 Všetok ľud si postŕhal z uší zlaté náušnice a priniesli ich Áronovi.
4 On to od nich vzal, zhotovil formu a ulial podobu teľaťa. Oni povedali: To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.
5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár a oznámil: Zajtra bude Hospodinova slávnosť.
6 Na druhý deň včasráno vstali, priniesli spaľované obety i obety spoločenstva. Ľud sa posadil, jedol a pil; potom vstali a zabávali sa.
7 Hospodin povedal Mojžišovi: Zostúp dolu! Tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol.
8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Uliali si podobu teľaťa, klaňajú sa mu, prinášajú mu obetu a vykrikujú: Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.
9 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud.
10 Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ.
11 Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: Hospodin, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a pevnou rukou vyviedol z Egypta?
12 Prečo majú Egypťania hovoriť: Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme? Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu.
13 Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo.
14 Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.
15 Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i z druhej strany.
16 Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie.
17 Keď Jozua počul veľký krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik.
18 On však odpovedal:
To nie je pokrik víťazov,
to nie je pokrik porazených,
ja počujem hlas spevu.
19 Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu.
20 Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť.
21 Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si ho uviedol do takého veľkého hriechu?
22 Áron odpovedal: Nech sa nehnevá môj pán! Ty predsa poznáš tento ľud, že má sklon k zlému.
23 Povedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.
24 Povedal som im: Kto má zlato, nech si ho strhne a prinesie mi ho. Hodil som to do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.
25 Mojžiš videl, že ľud sa správa neviazane, lebo Áron im povolil uzdu na škodoradosť ich protivníkov.
26 Mojžiš sa postavil do brány tábora a zvolal: Kto je za Hospodina, ku mne! Okolo neho sa zhromaždili všetci Léviovci.
27 On im povedal: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Nech si každý pripáše meč na bedrá. Prejdite po tábore od jednej brány k druhej a nech každý zabije svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.
28 Léviovci urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. V ten deň padlo z ľudu asi tritisíc mužov.
29 Potom Mojžiš povedal: Ujmite sa dnes služby Hospodinovi, všetci, čo ste boli proti svojmu synovi alebo bratovi, aby ste dnes dostali požehnanie.
30 Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: Dopustili ste sa veľkého hriechu, ale teraz vystúpim k Hospodinovi, azda ho uzmierim za váš hriech.
31 Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu, urobil si zlatých bohov.
32 Strpíš ešte ich hriech? Ak nie, tak ma vymaž zo svojej knihy, ktorú píšeš!
33 Hospodin však Mojžišovi povedal: Zo svojej knihy vytriem toho, kto zhrešil proti mne.
34 Ty teraz choď a veď ľud na miesto, o ktorom som ti povedal. Môj anjel pôjde pred tebou. Keď však príde deň môjho navštívenia, potrestám ich za ich hriech.
35 Hospodin trestal ľud, pretože si urobili teľa, ktoré zhotovil Áron.
Sláva Hospodinovej prítomnosti
33 1 Hospodin povedal Mojžišovi: Odíď odtiaľto aj s ľudom, ktorý si vyviedol z Egypta, do krajiny, ktorú som pod prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Dám ju tvojmu potomstvu.
2 Pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kanaánčanov, Amorejčanov, Chetitov, Perizzejov, Chivvijov a Jebúsejov.
3 Prídeš do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s vami, lebo ste tvrdošijný ľud. Inak by som vás musel cestou vyhubiť.
4 Keď ľud počul túto zlovestnú reč, zosmutnel a nikto si na seba nevzal nijakú ozdobu.
5 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Povedz Izraelitom: Ste tvrdošijný ľud! Keby som čo len chvíľu šiel s vami, musel by som vás vyhubiť. Teraz však odložte zo seba svoje ozdoby, nech viem, ako s vami naložím.
6 Od vrchu Horeb už Izraeliti nenosili ozdoby.
Stan stretávania
7 Mojžiš vzal stan a postavil si ho mimo tábora, ďalej od tábora a nazval ho stanom stretávania. Keď niekto hľadal Hospodina, vychádzal k stanu stretávania, ktorý bol mimo tábora.
8 Keď Mojžiš vychádzal k stanu, všetok ľud vstal, každý sa postavil k vchodu svojho stanu a hľadel na Mojžiša, kým nevošiel do stanu.
9 Len čo Mojžiš vošiel do stanu, oblačný stĺp zostúpil, zastal pri vchode do stanu a Hospodin sa rozprával s Mojžišom.
10 Keď všetok ľud videl, že oblačný stĺp stojí pri vchode do stanu, ľud vstával a hlboko sa klaňal, každý pri vchode do svojho stanu.
11 Hospodin sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Jeho mladý služobník Jozua, Núnov syn, sa však zo stanu nevzďaľoval.
Zjavenie Božej slávy
12 Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, ty mi hovoríš: Vyveď tento ľud, ale neoznámil si mi, koho chceš so mnou poslať, hoci si mi povedal: Poznám ťa po mene, ba aj moju priazeň si si získal.
13 Ak som teda u teba našiel priazeň, daj mi poznať svoju cestu, aby som ťa poznával a neustále mal tvoju priazeň. Pozri, veď tento národ je tvoj ľud!
14 On odpovedal: Ja sám pôjdem s vami a privediem vás k odpočinku.
15 Mojžiš mu odpovedal: Ak nepôjdeš s nami, ani nás odtiaľto nevyvádzaj!
16 Ako inak poznám, že som spolu s tvojím ľudom získal tvoju priazeň, ak nie podľa toho, že pôjdeš s nami? Tým sa budem spolu s tvojím ľudom líšiť od ostatných národov na zemi.
17 Hospodin povedal Mojžišovi: Aj to, o čo si prosil, urobím, lebo si získal moju priazeň a poznám ťa podľa mena.
18 On však povedal: Ukáž mi svoju slávu!
19 Hospodin mu povedal: Ukážem ti všetku svoju dobrotu a vyslovím pred tebou svoje meno Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať.
20 A ešte mu povedal: Mňa nemôžeš vidieť, lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive.
21 Hospodin povedal: Tu pri mne je miesto, vystúp na skalu!
22 Keď tadiaľ pôjde moja sláva, položím ťa do skalnej trhliny, a kým prejdem, zakryjem ťa svojou dlaňou.
23 Keď odtiahnem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrbta. Moja tvár sa nedá vidieť.
Obnova zmluvy
34 1 Hospodin povedal Mojžišovi: Vykreš dve kamenné tabule, ako boli predchádzajúce. Ja na ne napíšem slová, čo boli na predchádzajúcich tabuliach, ktoré si rozbil:
2 Buď pripravený! Ráno vystúpiš na vrch Sinaj a na jeho končiari sa postavíš ku mne.
3 Nikto však nesmie vystúpiť s tebou a nikto nech sa neukazuje na celom vrchu. Ba ani ovce, ani dobytok sa nesmú pásť oproti tomuto vrchu.
4 Mojžiš teda vykresal dve kamenné tabule, ako tie predchádzajúce. Včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin a vzal do rúk obe kamenné tabule.
Žalmy
Len v Bohu sa moja duša upokojí
62 1 Pre zbormajstra Jedutúna. Dávidov žalm.
2 Len v Bohu sa moja duša upokojí,
lebo od neho je moja spása.
3 Len on je moja skala, moja spása
a moja pevnosť. Nebudem príliš otrasený.
4 Dokedy budete dorážať na človeka
a všetci mu hroziť vraždou?
Je ako stena na spadnutie,
ako múr, čo sa rúca.
5 Len o tom sa radia,
ako ho strhnúť z výšky.
Milujú lož.
Ústami žehnajú,
no srdcom preklínajú. — Sela —
6 Len v Bohu sa moja duša upokojí,
lebo od neho je moja nádej.
7 Len on je moja skala, moja spása
a moja pevnosť. Nebudem otrasený.
8 V Bohu je moja spása a moja česť.
Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh.
9 Ľudia, dúfajte v neho v každom čase,
vylievajte si pred ním srdce!
Boh je naším útočiskom. — Sela —
10 Pozemšťania sú ako dych,
ľudia sú len klam.
Na váhach sú všetci ľahší, než je dych.
11 Nespoliehajte sa na útlak,
nevkladajte márnu nádej do zbojstva.
Ak pribúda majetok,
neupínajte k nemu srdce.
12 Raz prehovoril Boh,
dvoje som z toho vyrozumel:
Bohu patrí moc.
13 U teba, Pane, je milosť,
ty iste odplatíš každému
podľa jeho skutkov.
Hlasne jasaj Bohu, celá zem!
66 1 Zbormajstrovi. Pieseň. Žalm.
Hlasne jasaj Bohu, celá zem!
2 Spievajte na slávu jeho mena,
jeho slávu šírte chválospevom!
3 Povedzte Bohu: Úžasné sú tvoje skutky!
Taká nesmierna je tvoja moc,
že ti pochlebujú tvoji nepriatelia.
4 Nech sa ti klania celá zem,
nech ťa ospevujú,
nech ospevujú tvoje meno! — Sela —
5 Poďte a pozrite na Božie diela,
úžasné sú jeho skutky pre ľudí.
6 Premenil more na súš,
cez rieku prešli pešo.
Radujme sa teda v ňom!
7 Svojou mocou vládne večne,
svojím zrakom sleduje národy.
Nech sa odbojníci nepovyšujú! — Sela —
8 Národy, velebte nášho Boha,
nech o ňom zaznie hlasný chválospev!
9 On nás zachoval pri živote,
nedopustil, aby sa nám nohy klátili.
10 Veď ty si nás, Bože, skúšal,
prečistil, ako sa čistí striebro.
11 Vohnal si nás do siete,
priveľmi si nám zaťažil bedrá.
12 Dovolil si, aby nám ľudia chodili po hlave.
Prešli sme ohňom i vodou,
no doviedol si nás k hojnosti.
13 Do tvojho domu vojdem so spaľovanými obetami,
splním ti svoje sľuby,
14 ktoré vyriekli moje pery
a v súžení vyslovili moje ústa.
15 Prinesiem ti tučné spaľované obety
s obetným dymom baranov,
pripravím ti býky a capy. — Sela —
16 Poďte a počúvajte, všetci bohabojní,
rozpoviem vám, čo mi urobil Boh.
17 Svojimi ústami som k nemu volával,
svojím jazykom som ho vyvyšoval.
18 Keby som bol mal v srdci zlý úmysel,
Pán by ma nebol vypočul.
19 Boh ma však vypočul,
všimol si hlas mojej modlitby.
20 Nech je zvelebený Boh,
ktorý neodmietol moju modlitbu
a neodoprel mi svoju milosť.
Zjavenie Jána
Tisíc rokov
20 1 Videl som anjela zostupujúceho z neba. Mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz.
2 Zmocnil sa draka, toho starého hada, ktorým je diabol, satan, a sputnal ho na tisíc rokov[*] Tento časový údaj (aj vv. 3—7) sa vysvetľuje zväčša dvomi spôsobmi: 1. prorocky — ide v ňom o vyplnenie proroctva v dejinách; svet sa má stať v prvej fáze konca miestom zjavenia slávy (patrí sem i milenarizmus); 2. symbolicky, resp. duchovne — nejde o časové etapu očakávanú v budúcnosti, ale o obdobie, ktoré sa odlišuje Kristovým príchodom na konci. Už od pôsobenia Ježiša je satan zviazaný (Mt 12,25—29). Tisícrokov je buď náznak schémy kozmického týždňa dlhého 7000 rokov alebo skôr narážka na vek Adama, ktorý žil síce 930 rokov (Gn 5,5) ale nedosiahol raj. Až príchod Krista umožňuje veriacemu vstup do rajského života (porov. Zj 2,7)..
3 Hodil ho do priepasti, zavrel a zapečatil ju nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisícrokov. Potom musí byť na krátky čas uvoľnený.
4 Videl som tróny. Na ne si sadli tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali znak na svoje čelo a na ruku. Ožili a kraľovali s Kristom tisícrokov.
5 Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisícrokov. To je prvé vzkriesenie.
6 Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.
Porážka satana
7 A keď sa dovŕši tisíc rokov, satan bude uvoľnený zo svojho väzenia.
8 Vyjde, aby zvádzal národy na štyroch stranách zeme, Góga i Magóga, aby ich zhromaždil do boja. Je ich toľko ako morského piesku.
9 Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých i milované mesto. Zostúpil však oheň z neba a pohltil ich.
10 Diabol, ktorý ich zvádzal, bol vrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde bola aj šelma a falošný prorok. Tam budú mučení vo dne v noci na veky vekov.
Súd a veľký biely trón
11 Videl som veľký biely trón i toho, ktorý na ňom sedel. Spred neho utiekla zem i nebo a už nebolo pre ne miesta.
12 Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom. A otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa ich skutkov.
13 Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom. Aj smrť a podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich. A každý bol súdený podľa svojich skutkov.
14 Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť, ohnivé jazero.
15 A ak sa našiel niekto, kto nebol zapísaný v knihe života, bol hodený do ohnivého jazera.
Príslovia
12 9 Lepšie je tomu, čo je málo váženým a má sluhu,
ako tomu, čo sa robí váženým, hoci nemá chlieb.