Čítania na deň: 15. 3. 2026 (Štvrtá nedeľa Štyridsiatnice)

Jeremiáš Omilostenie 4 1 Ak sa chceš obrátiť, Izrael — znie výrok Hospodina —, vráť sa ku mne! Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnosti a nebudeš blúdiť, 2 ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! poctivo, pravdivo a spravodlivo, vtedy sa ním budú žehnať národy a ním sa budú chváliť. 3 Takto hovorí Hospodin ľudu Judska a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa pre Hospodina, odstráňte predkožku svojho srdca, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov. Hrozba vojny 5 Oznámte v Judsku, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte: Trúbte v krajine na roh, volajte z celej sily a hovorte: Zhromaždite sa a pôjdeme do opevnených miest! 6 Vztýčte zástavu na Sione, utekajte a nezastavujte sa, lebo privediem nešťastie od severu a veľkú záhubu. 7 Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené, zostanú bez obyvateľov. 8 Preto oblečte si vrecovinu, plačte a nariekajte, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil. 9 V ten deň — znie výrok Hospodina — kráľ i kniežatá stratia odvahu, kňazi stŕpnu a proroci zmeravejú. 10 Povedia: Ach, Pane, Hospodin, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem. Veď si povedal: Budete mať pokoj; no teraz meč ohrozuje život. 11 V tom čase sa bude hovoriť tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z hôľ, z púšte sa valí na dcéru môjho ľudu, nie nato, aby previeval a čistil. 12 Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza, teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok. 13 Pozri, blíži sa ako oblaky, jeho vozy sú ako víchrica, jeho kone sú rýchlejšie ako orly. Beda nám, sme stratení! 14 Očisti si, Jeruzalem, srdce od zloby, aby si sa zachránil. Dokedy budeš v sebe uchovávať zločinné plány? 15 Veď z Dánu prichádza správa a zlá správa z Efrajimského pohoria. 16 Pripomeňte národom, ohláste Jeruzalemu: Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a dvíhajú hlas proti judským mestám. 17 Obkľučujú ho poľní strážcovia, pretože mi vzdoroval — znie výrok Hospodina. 18 Tvoje cesty a skutky ti to spôsobili. Toto je tvoja zloba! Aká je len trpká! Preniká ti až do srdca. Nárek proroka 19 Hruď moja, hruď moja, bolesťou sa zvíjam! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri, mlčať nemôžem. Veď moja duša počuje zvuk trúby, bojový pokrik. 20 Skazu za skazou hlásia, lebo celá krajina je zničená. Náhle pustnú moje stany, v okamihu moje stanové závesy. 21 Dokedy mám hľadieť na zástavu a počúvať zvuk trúby? 22 Veď hlúpy je môj ľud, nepoznáva ma. Sú to synovia nerozumní, nechápaví. Múdri sú, keď chcú páchať zlo, ale dobro konať nevedia. 23 Pozeral som na krajinu, no bola pustá a prázdna, na nebesá, no ich svetla nebolo. 24 Pozeral som na vrchy, chveli sa a všetky kopce sa klátili. 25 Pozeral som, no človeka nebolo, i všetko nebeské vtáctvo odletelo. 26 Pozeral som na ovocný sad, stal sa púšťou a zrútili sa všetky jeho mestá pred Hospodinom, pred jeho pálčivým hnevom. 27 Veď takto hovorí Hospodin: Celá krajina sa stane pustatinou, ale úplne ju nezničím. 28 Pre toto bude žialiť krajina a hore stmavnú nebesá, lebo som vyriekol, čo zamýšľam, neľutujem to a neodstúpim od toho. 29 Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov uteká celé mesto, vchádzajú do húštin a vyliezajú na bralá. Všetky mestá sú opustené a niet v nich obyvateľov. 30 Čo chceš robiť, ty, spustošená, že sa obliekaš do purpuru, zdobíš sa zlatým šperkom a zvýrazňuješ si oči líčidlom? Darmo sa krášliš! Tvoji milenci tebou opovrhujú, číhajú ti na život. 31 Veď počujem akoby výkrik rodičky akoby stonanie prvorodičky, hlas sionskej dcéry, ktorá vzdychá a zalamuje rukami: Ach, beda mi, som bezmocná, vydaná vrahom napospas! Skazenosť Jeruzalema 5 1 Prebehnite ulicami Jeruzalema, pozerajte, skúmajte a hľadajte po jeho námestiach, ak nájdete niekoho, kto by konal podľa práva a dodržiaval vernosť, tak mu odpustím. 2 Aj keď hovoria: Akože žije Hospodin! určite prisahajú falošne. 3 Hospodin, či tvoje oči nehľadajú vernosť? Udrel si ich, ale zostali bezcitní, ničil si ich, ale neprijali karhanie, zatvrdili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa obrátiť. 4 Ja som však povedal: Sú to len úbožiaci, prihlúpi, lebo nepoznajú cestu Hospodina, právny poriadok svojho Boha. 5 Zájdem k vysoko postaveným a budem s nimi hovoriť, tí predsa poznajú cestu Hospodina, právny poriadok svojho Boha. Aj tí však polámali jarmo a roztrhali povrazy. Spustošenie krajiny 6 Preto ich lev z lesa pobije, vlk z púšte ich znivočí, leopard striehne na ich mestá, každého, kto z nich vykročí, roztrhá, pretože sa rozmnožili ich hriechy a závažné sú ich zvrátenosti. 7 Ach, ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých, čo nie sú bohovia. Sýtil som ich, oni však cudzoložili, v dome neviestky sa schádzali. 8 Sú to vypasené a bujné žrebce, každý erdží za ženou svojho blížneho. 9 Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť? Súd 10 Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte, ale úplne ich nezničte. Odstráňte jeho ratolesti, lebo nepatria Hospodinovi. 11 Dom Izraela a dom Júdu sa mi úplne spreneverili — znie výrok Hospodina. 12 Zapreli Hospodina a hovorili: Niet ho! Nepríde na nás nešťastie, neuzrieme ani meč, ani hlad. 13 Proroci sú ako vietor a jeho slovo nie je v nich; tak nech sa im stane. 14 Preto takto hovorí Hospodin, Boh zástupov: Pretože hovoria takéto reči, zmením tento ľud na drevo a svoje slová v tvojich ústach na oheň, ktorý ich strávi. 15 Dom Izraela, z diaľky privediem proti tebe národ — znie výrok Hospodina — národ vytrvalý, pradávny, národ, ktorého jazyk nepoznáš a nerozumieš, čo hovorí. 16 Jeho tulec je ako otvorený hrob, samí hrdinovia. 17 Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb, požerie tvojich synov i tvoje dcéry, požerie tvoje ovce i tvoj dobytok, požerie tvoje hrozno i tvoje figy, mečom dobyje tvoje opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš: 18 No ani v tie dni — znie výrok Hospodina — vás úplne nezničím. 19 Ak potom povedia: Prečo nám Hospodin, náš Boh, toto všetko urobil?, povedz im: Ako ste ma vy opustili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak vy budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá vám nepatrí. Nerozumný a lakomý národ 20 Toto oznámte v Jákobovom dome a vyhláste to aj v Judsku: 21 Počuj toto, národ hlúpy a nerozumný! Majú oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. 22 Či sa ma nebojíte? — znie výrok Hospodina. Či sa netrasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju. 23 Tento národ však má srdce vzdorovité a odbojné; odvrátili sa a odišli. 24 Ani si nepomysleli: Bojme sa Hospodina, nášho Boha, ktorý v pravý čas dáva dážď, dážď skorý i neskorý, aj týždne, určené na žatvu, nám zachováva. 25 Vaše viny to narušili, vaše hriechy vás pozbavili šťastia. 26 Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci, čo zhrbení striehnu ako poľovníci, stavajú osídla na chytanie ľudí. 27 Ako je kôš plný vtákov, tak sú ich domy plné podvodu; preto sa zveľadili a obohatili. 28 Stučneli a vypásli sa, ešte aj zlými rečami prekypujú. Súdny spor nevedú, o pravotu siroty nemajú záujem, a súdny spor chudobných neriešia. 29 Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť? 30 Hrôza a ohavnosť sa deje v krajine. 31 Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť, môjmu ľudu sa to však páči. Čo urobíte, keď sa to skončí? Žalmy Prečo si nás, Bože, navždy zavrhol? 74 1 Poučný žalm. Ásafov. Prečo si nás, Bože, navždy zavrhol? Prečo tvoj hnev horí proti ovciam tvojej pastviny? 2 Rozpomeň sa na svoj ľud, ktorý si si dávno získal, na svoj dedičný kmeň, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, kde prebývaš. 3 Vykroč k odvekým zrúcaninám! Nepriateľ vo svätyni všetko spustošil. 4 Tvoji protivníci revali uprostred tvojho zhromaždiska, svoje znaky vztýčili namiesto našich znakov. 5 Vyzeralo to tak, ako keď sa v húštine stromov dovysoka dvíhajú sekery. 6 Všetky rezbárske diela zničili sekerou a kladivom. 7 Tvoju svätyňu vypálili, príbytok tvojho mena zneuctili do základu. 8 Mysleli si: Vyhubíme ich úplne! Vypálili všetky Božie zhromaždiská v krajine. 9 Svoje znaky už nevidíme, nieto už proroka; nikto z nás nevie, dokedy. 10 Bože, dokedy sa bude utláčateľ rúhať? Smie nepriateľ trvalo urážať tvoje meno? 11 Prečo svoju ruku sťahuješ späť? Zdvihni z lona svoju pravicu a skoncuj s tým! 12 Boh je oddávna mojím kráľom, on koná spásne skutky na zemi. 13 Ty si svojou silou rozdvojil more, vodným obludám si porozbíjal hlavy. 14 Rozdrvil si hlavy Leviatana, dal si ho za pokrm žralokom. 15 Otvoril si prameň i potok, vysušil si mohutné riečne riavy. 16 Tvoj je deň, tvoja je i noc, určil si miesto nebeským svetlám i slnku. 17 Ty si určil všetky hranice zeme, leto i zimu si ty stanovil. 18 Rozpomeň sa, Hospodin, nepriateľ ťa hanobí a bláznivý ľud zavrhol tvoje meno. 19 Nevydaj dravcom dušu svojej hrdličky, na život svojich biednych nikdy nezabudni. 20 Hľaď na zmluvu, lebo zákutia zeme stali sa pelechmi násilia! 21 Nech utláčaný neodchádza s hanbou, nech biedni a chudobní chvália tvoje meno! 22 Vstaň, Bože, rozrieš svoj spor, rozpomeň sa, ako ťa blázon hanobí celý deň! 23 Nezabudni na krik svojich protivníkov, na stále mocnejší hukot svojich odporcov. Velebíme ťa, Bože, velebíme! 75 1 Zbormajstrovi na nápev: Nezahub! Ásafov žalm. Pieseň. 2 Velebíme ťa, Bože, velebíme! Tvoje meno je blízko, rozprávajú o tom tvoje divy. 3 Ja určím čas, keď budem súdiť spravodlivo. 4 Hoc sa zem so všetkými obyvateľmi chveje, ja sám som upevnil jej stĺpy. — Sela — 5 Chvastúňom hovorím: Nevychvaľujte sa! Bezbožníkom: Nedvíhajte rohy! 6 Nedvíhajte si rohy dovysoka, nehovorte s drzo vypätou šijou! 7 Veď ani od východu, ani od západu, ani od púšte neprichádza povýšenie. 8 Len Boh je sudca: jedného poníži, druhého povýši. 9 Áno, v Hospodinovej ruke je kalich s penivým okoreneným vínom; z neho nalieva a všetci bezbožníci zeme ho aj s kalom vypijú do dna. 10 Ja však budem plesať naveky, ospevovať budem Boha Jákobovho. 11 Postínam všetky rohy bezbožníkov a vyvýšia sa rohy spravodlivého. Evanjelium podľa Jána Ježiš — vzkriesenie a život 11 17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá. 23 Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych! 24 Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25 Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu? 27 Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet. Ježišov plač 28 A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. 30 Ježiš ešte totiž nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. 32 Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. 33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený 34 sa pýtal: Kde ste ho položili? Povedali mu: Pane, poď sa pozrieť! 35 Ježiš zaplakal. 36 Tu povedali Židia: Hľa, ako ho mal rád! 37 Niektorí z nich však hovorili: Vari ten, čo otvoril oči slepému, nemohol zabrániť Lazárovej smrti? Vzkriesenie Lazára 38 Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39 Ježiš povedal: Odvaľte kameň! Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: Pane, už páchne, veď je už štyri dni mŕtvy! 40 Ježiš jej odpovedal: Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu? 41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal. 43 Keď to povedal, zvolal silným hlasom: Lazár, poď von! 44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť! Veľrada rokuje o Ježišovi 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil. Príslovia 12 14 Z ovocia svojich slov sa každý nasýti dobrom a človek dostane odplatu podľa svojich skutkov.