Čítania na deň: 14. 12. 2025
Izaiáš
Šestoro beda
Výstraha Samárii
28 1 Beda pyšnej korune opilcov Efrajima,
jeho preslávenej kráse, zvädnutej ako kvet,
ktorá je na hlave úrodného údolia[*] Obraz Samárie.
ovládaného vínom.
2 Pozrite, Pán má kohosi silného a mocného,
podobného lejaku s ľadovcom
a ničivej víchrici,
je ako príval mohutných zaplavujúcich vôd;
Pán ho vrhol na zem.
3 Nohami bude pošliapaná
pyšná koruna opilcov Efrajima,
4 jeho preslávená krása bude vädnúcim kvetom
na hlave úrodného údolia;
bude ako skorá figa pred zberom.
Len čo ju niekto uvidí, chytí ju do ruky a zhltne.
5 V ten deň bude Hospodin zástupov
nádhernou korunou a vencom slávy
pre zvyšok svojho ľudu.
6 Tomu, čo zasadá na súde, vnukne spravodlivosť
a dodá silu tým, čo zatlačia boj k bráne.
Výstraha Jeruzalemu
7 Aj títo blúdia od vína,
tackajú sa od opojného nápoja,
kňaz i prorok blúdia od opojného nápoja,
sú zmätení z vína,
tackajú sa od opojného nápoja,
mocú sa pri videní,
pri vynášaní rozsudku sa kníšu.
8 Všetky stoly sú plné zvratkov a špiny,
čistého miesta niet.
9 Koho chce viesť k poznaniu?
Koho učí chápať posolstvo?
Oddojčených?
Odstavených od pŕs?
10 Lebo je to príkaz za príkazom, príkaz za príkazom,
pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom,
trocha sem, trocha tam[*] V hebr. sa používa slovná hračka, ktorou sa opilci posmievali prorokovi..
11 Nezrozumiteľnou rečou a cudzím jazykom
bude hovoriť tomuto národu
12 ten, čo im hovoril:
Tu je odpočinok,
dožičte pokoj unavenému,
tu je úľava!
Ale nechceli počúvať.
13 Preto im zaznie slovo Hospodina:
príkaz za príkazom, príkaz za príkazom,
pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom,
trocha sem, trocha tam!
Nech si len idú, no zvalia sa dozadu,
dolámu sa, padnú do osídla a budú uväznení.
14 Preto počúvajte Pánovo slovo, posmievači,
čo vládnete nad týmto ľudom v Jeruzaleme.
15 Pretože vy hovoríte:
Uzavreli sme zmluvu so smrťou,
dohodu sme urobili s ríšou mŕtvych.
Aj keď tu bude práskajúci bič, nezasiahne nás,
lebo z klamstva sme si urobili útočisko
a skrývame sa za lož.
16 Preto takto hovorí Pán, Hospodin:
Hľa, ja položím kameň na Sione,
kameň osvedčený, uholný, vzácny,
pevne založený.
Kto uverí, nebude bezradný.
17 Právo ustanovím ako mieru
a spravodlivosť ako váhu,
ľadovec zmetie útočisko lží,
a úkryt zaplavia vody.
18 Vaša zmluva so smrťou bude zrušená,
vaša dohoda s ríšou mŕtvych neobstojí.
Keď na vás príde plieskajúci bič,
budete ním ubití.
19 Kedykoľvek vás postihne, zachváti vás,
lebo ráno čo ráno, vo dne i v noci na vás doľahne;
bude ťažké porozumieť posolstvu.
20 Lôžko je prikrátke, nedá sa na ňom vystrieť,
prikrývka je úzka, nedá sa ňou prikryť.
21 Veď Hospodin povstane ako na vrchu Peracím[*] Miesto víťazstva Dávida nad Filištíncami (2Sam 5,20).
a rozohní sa ako v údolí Gibeón,
aby uskutočnil svoje dielo,
zvláštne dielo,
aby vykonal svoju prácu
— nezvyčajnú prácu.
22 Nevysmievajte sa však,
aby vám nespevneli okovy,
lebo som počul o skaze, o tom, čo rozhodol
Pán, Hospodin zástupov, nad celou zemou.
Podobenstvo o roľníkovi
23 Dávajte pozor a počúvajte môj hlas,
sústreďte sa a počúvajte moju reč!
24 Ak chce oráč siať, či celý deň len orie,
brázdi a bráni svoju pôdu?
25 Či nerozhodí kôpor a neroztrúsi rascu,
keď vyrovná jej povrch,
či nezaseje pšenicu a jačmeň na označené miesto
a ľadník k medzi?
26 Správne ho učí,
poúča jeho Boh.
27 Veď kôpor sa nemláti mláťačkou
ani koleso voza sa nekrúti po rasci,
ale prútom sa vytĺka kôpor, palicou rasca.
28 Obilie na chlieb treba pomlieť,
veď sa nemôže len donekonečna mlátiť,
ak sa naň aj nasmerujú kolesá vozov i kone, nepomelú ho.
29 Aj to pochádza od Hospodina zástupov;
svoj zámer uskutočňuje obdivuhodne,
zveľaďuje múdrosť.
Obliehanie Jeruzalema
29 1 Beda, Aríel, Aríel,
mesto, kde táboril Dávid.
Pridávajte rok k roku,
sviatky nech sa striedajú.
2 Budem sužovať Aríela,
nastane vzdychanie a ston.
Jeruzalem mi bude ako Aríel.
3 Utáborím sa proti tebe,
zovriem ťa dookola valom
a postavím proti tebe násyp.
4 Pokorený zo zeme budeš hovoriť,
tvoja reč bude tlmene znieť z prachu,
ako duch mŕtveho zo zeme zaznie tvoj hlas
a z prachu tvoja šepotavá reč.
Záchrana Jeruzalema
5 Zástup tvojich nepriateľov bude ako nepatrný prach,
množstvo násilníkov ako pleva, ktorú odveje.
Stane sa to náhle, nečakane.
6 Hospodin zástupov ťa navštívi
veľkým hukotom, v hrmení a v zemetrasení,
búrkou a víchricou, plameňom stravujúceho ohňa.
7 Ako sen a nočné videnie bude
množstvo všetkých národov, ktoré bojujú proti Aríelovi,
všetkých, čo útočia naňho a na jeho pevnosť a utláčajú ho.
8 Ako keď sa hladnému sníva, že je,
ale keď sa prebudí, nie je nasýtený,
alebo ako keď sa smädnému sníva, že pije,
ale keď sa prebudí, je zmorený a smädný,
tak pochodí množstvo všetkých národov,
čo bojujú proti vrchu Sion.
Duchovná slepota ľudu
9 Žasnite a zostaňte v údive,
zakryte si oči, nech nevidíte.
Sú opití, ale nie od vína,
tackajú sa, ale nie od opojného nápoja,
10 pretože Hospodin vylial na vás ducha tvrdého spánku,
zavrel oči vás, prorokov,
zahalil hlavy vás, vidcov.
11 Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy.
Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,
a povedia mu: Prečítaj to!
— povie: Nemôžem, veď je zapečatená.
12 Keď dajú knihu tomu, čo nevie čítať,
a povedia mu: Prečítaj to!
— povie: Neviem čítať.
13 Pán povedal:
Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami
a ctí si ma iba svojimi perami,
no jeho srdce je ďaleko odo mňa
a jeho bázeň voči mne
je naučeným ľudským príkazom,
14 opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom,
a múdrosť jeho mudrcov sa stratí,
rozumnosť jeho rozumných sa skryje.
Proti zlým úmyslom
15 Beda tým, čo pred Hospodinom
hlboko ukrývajú svoj zámer,
svoje skutky v tme
a hovoria: Kto nás vidí a kto o nás vie?
16 Je to vaša zvrátenosť! Či možno hrnčiara hodnotiť ako hlinu?
Môže dielo povedať svojmu tvorcovi: Nevytvoril si ma!?
Povie azda váza hrnčiarovi: Nič nechápe!?
17 Nebude to už zakrátko,
že sa Libanon zmení na sad
a sad budú pokladať za les?
18 V ten deň hluchí budú počuť slová knihy,
oči slepých precitnú z temnoty a tmy.
19 Ponížení sa opäť budú tešiť v Hospodinovi
a najbiednejší z ľudí budú plesať vo Svätom Izraela.
20 Veď zmizne násilník, zhynie posmievač
a vyhubení budú všetci, čo zamýšľali konať neprávosť,
21 čo obviňovali človeka pre jedno slovo,
čo sudcovi v bráne kládli osídla,
čo za nič súdili spravodlivého.
22 Preto Hospodin, ktorý vykúpil Abraháma, hovorí Jákobovmu domu takto:
Odteraz sa už Jákob nebude hanbiť,
jeho tvár už nezbledne.
23 Lebo keď uvidí svoje deti, dielo mojich rúk vo svojom strede,
posvätí moje meno,
posvätí Svätého Jákobovho,
v bázni sa bude triasť pred Bohom Izraela.
24 Zblúdení duchom získajú poznanie,
reptajúci prijmú poučenie.
Žalmy
Pri babylonských riekach
137 1 Pri babylonských riekach,
tam sme sedávali a plakávali,
keď sme spomínali na Sion.
2 Tam sme na vŕby
vešali svoje citary.
3 Tí, čo nás ta odvliekli,
žiadali, aby sme im zaspievali;
veselý spev chceli tí, čo nás sužovali:
Zaspievajte nám sionské piesne!
4 Ako by sme mohli spievať
pieseň Hospodina v cudzej krajine?
5 Keby som zabudol na teba, Jeruzalem,
nech sa zabudne na moju pravicu!
6 Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie,
ak sa nerozpamätám na teba,
ak mi Jeruzalem nebude
vrcholom radosti.
7 Pripomeň, Hospodin, synom Edómu deň Jeruzalema,
keď volali: Zbúrajte, zbúrajte ho do základov!
8 Dcéra Babylon, ty ničiteľka,
blažený, kto ti primerane odplatí,
čo si nám spôsobila!
9 Blažený, kto tvoje deti
pochytá a roztrieska o skalu.
Evanjelium podľa Marka
Nasýtenie štyroch tisícov
8 1 V tých dňoch, keď opäť bol s ním početný zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im:
2 Ľúto mi je zástupu; sú so mnou už tri dni a nemajú čo jesť.
3 Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.
4 Učeníci mu odpovedali: Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil?
5 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem.
6 Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a podával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu.
7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať.
8 Ľudia sa nasýtili, ba nazbierali aj sedem košíkov zvyškov z chleba.
9 Ľudí bolo asi štyri tisíc. Nakoniec zástup rozpustil.
10 Hneď nato nasadol so svojimi učeníkmi na loď a priplával do Dalmanutského kraja[*] Neznáma lokalita ako Magadan v Mt 15,39..
Spor o znamenia
11 Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Pokúšali ho; žiadali od neho znamenie z neba.
12 Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen, hovorím vám, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane!
13 Nechal ich, znova nastúpil na loď a preplavil sa na druhý breh.
Kvas farizejov a kvas Herodesa
14 Učeníci si zabudli vziať chlieb. Na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
15 Vystríhal ich: Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa!
16 Oni hovorili medzi sebou o tom, že nemajú chlieb.
17 Ježiš si to všimol a povedal im: Prečo hovoríte, že nemáte chlieb? Stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdnuté srdce?
18 Máte oči — a nevidíte? Máte uši — a nepočujete? Nepamätáte sa,
19 koľko plných košov zvyškov chleba ste pozbierali vtedy, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom? Odpovedali mu: Dvanásť.
20 A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom, koľko plných košíkov zvyškov chleba ste nazbierali? Odpovedali: Sedem.
21 Nakoniec dodal: Ešte stále nechápete?
Uzdravenie slepca v Betsaide
22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol.
23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: Vidíš niečo?
24 A on otvoril oči a povedal: Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia.
25 Znovu mu položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne.
26 Potom ho poslal domov a prikázal mu: Ale do dediny nechoď!
Príslovia
19 11 Rozumnosť robí človeka zhovievavým,
je mu cťou povzniesť sa nad previnením.
12 Kráľov hnev je ako rev mladého leva,
no ako rosa na tráve je jeho priazeň.