Čítania na deň: 5. 1. 2026
Nehemiáš
Jeruzalem po návrate zo zajatia
1 1 Príbehy Nehemiáša, Chakaljovho syna. V mesiaci kislev dvadsiateho roku som bol v pevnosti v Šúšane.
2 Vtedy prišiel Chanáni, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Spytoval som sa ich na zvyšok Židov, ktorí sa už vrátili zo zajatia, a na Jeruzalem.
3 Odpovedali mi: Zvyšok tých, čo sa vrátili zo zajatia, je v tamojšej provincii vo veľkej núdzi a potupe. Hradby Jeruzalema sú zbúrané a jeho brány pohltil oheň.
4 Keď som počul tie slová, sadol som si, plakal som a smútil niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred Bohom nebies.
Nehemiášova kajúca modlitba
5 Vzdychal som: Ach, Hospodin, Bože nebies, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť voči tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje prikázania.
6 Nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú stále odriekam pred tebou dňom i nocou za Izraelitov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy Izraelitov, ktoré sme proti tebe páchali. Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili.
7 Hrubo sme sa proti tebe previnili a nezachovávali sme prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi.
8 Spomeň si, prosím, na slovo, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi: Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás medzi národy.
9 Ak sa však ku mne navrátite, budete zachovávať moje prikázania a budete podľa nich konať, keby ste boli zahnaní čo i na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem na miesto, ktoré som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno.
10 Veď oni sú tvoji služobníci a tvoj ľud, ktorý si vykúpil svojou veľkou silou a mocnou rukou.
11 Ach, Pane, nech tvoje ucho pozorne vypočuje modlitbu tvojho služobníka a modlitbu tvojich služobníkov, ktorí sa ochotne boja tvojho mena. Dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi a daj, aby našiel zľutovanie u tohto muža. Bol som totiž kráľovým hlavným čašníkom.
Povolenie k návratu a budovaniu
2 1 V mesiaci nísan v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, dvihol som víno a podal kráľovi. Keďže som pred ním nebýval smutný,
2 kráľ sa ma opýtal: Prečo máš smutnú tvár? Veď nie si chorý. Nie je to nič iné ako smútok v srdci. Veľmi som sa preľakol.
3 Odpovedal som kráľovi: Nech žije kráľ naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je zrúcané a jeho brány pohltil oheň?
4 Nato mi kráľ povedal: Čo tým myslíš? Medzitým som sa modlil k Bohu nebies.
5 Kráľovi som povedal: Ak sa to kráľovi páči a ak je ti tvoj služobník milý, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vybudoval.
6 Vtedy sa ma kráľ opýtal — a kráľovná sedela vedľa neho: Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš? Kráľ uznal sa správne vyslať ma, keď som mu udal určitý čas.
7 Povedal som kráľovi: Ak to kráľ pokladá za dobré, nech mi dajú odporúčajúce listy pre miestodržiteľov v Záriečí, ktorí mi zabezpečia sprievod, kým neprídem do Judska,
8 a odporúčajúci list Ásafovi, správcovi kráľovských lesov, aby mi dodal drevo na zhotovenie brán chrámovej pevnosti, na hradby mesta a na dom, do ktorého sa mám nasťahovať. Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka môjho Boha bola nado mnou.
9 Prišiel som k miestodržiteľom v Záriečí a predložil som im kráľove odporúčajúce listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov.
10 Keď sa to dozvedel Sanballat Chóronský a amónsky sluha Tóbija, nesmierne ich zlostilo, že prišiel človek, ktorý sa usiluje o blaho Izraelitov.
Nočná obhliadka múrov
11 Prišiel som do Jeruzalema a pobudol som tam tri dni.
12 Potom som v noci vstal, ja i niekoľko mužov so mnou, ale nikomu som neoznámil, čo mi môj Boh vnukol vykonať pre Jeruzalem.
13 Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho, na ktorom som jazdil. V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány pohltil oheň.
14 Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Zviera však so mnou nemalo kadiaľ prejsť.
15 Preto som pešo v noci vystupoval údolím a skúmal som hradby. Potom som sa obrátil a vošiel som Údolnou bránou a tak som sa vrátil späť.
16 Predáci však nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Ani Židom ani kňazom, ani šľachticom, ani predákom, ani ostatným robotníkom som dovtedy nič neoznámil.
Rozhodnutie stavať hradby
17 Potom som im povedal: Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.
18 Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: Vzchopme sa a dajme sa do stavby! Nato priložili ruky k dobrému dielu.
19 Keď to počul Sanballat Chóronský, amónsky sluha Tóbija a Arab Gešem, posmievali sa nám a pohŕdavo nám vraveli: Čože to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?
20 Nato som im odvetil: Sám Boh nebies nám dá úspech a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Vy však nemáte ani podiel, ani nárok, ani pamiatku v Jeruzaleme.
Zoznam obnovovateľov hradieb
3 1 Veľkňaz Eljášib a jeho bratia sa dali do práce a vystavali Ovčiu bránu. Sami ju obnovili a osadili jej vráta. Obnovili ju po vežu Méa[*] Veža je tu pomenovaná podľa stotiny vojska. a potom po vežu Chananeel.
2 Vedľa neho stavali muži z Jericha a vedľa nich staval Imriho syn Zakkúr.
3 Rybnú bránu stavali Senáovi synovia. Oni ju vystužili trámami, osadili jej vráta i jej zvislé a priečne závory.
4 Vedľa nich opravoval Meremót, syn Urijov, vnuk Kócov. Vedľa neho opravoval Mešullám, syn Berekjov, vnuk Mešézabeelov. Vedľa neho opravoval Cádok, syn Baanov.
5 Vedľa neho opravovali Tekóania. Ich šľachtici však nesklonili šije k práci pre svojho Pána.
6 Starú bránu opravoval Páseachov syn Jójada a Besódijov syn Mešullám. Oni ju vystužili trámami, osadili jej vráta, i jej zvislé a priečne závory.
7 Vedľa nich opravoval Melatja Gibeónsky a Jádon Méronotský, muži z Gibeónu a Micpy, ktorí podliehali miestodržiteľovi v Záriečí.
8 Vedľa nich opravoval Charchajov syn Uzzíel, jeden zo zlatníkov. Vedľa neho opravoval Chananja, jeden z mastičkárov. Tí spevnili jeruzalemské hradby po Širokú hradbu.
9 Vedľa nich opravoval Chúrov syn Refája, predstavený polovice jeruzalemského obvodu.
10 Vedľa neho, oproti svojmu domu, opravoval Charúmafov syn Jedája. Vedľa neho opravoval Chašabnejov syn Chattúš.
11 Ďalší úsek aj Pecnú vežu opravoval Chárimov syn Malkija a Pachat-Moábov syn Chaššúb.
12 Vedľa neho opravoval Hallóchešov syn Šallúm, predstavený polovice jeruzalemského obvodu, i so svojimi dcérami.
13 Údolnú bránu opravoval Chánun a obyvatelia Zánoachu. Oni ju postavili, osadili jej vráta i jej zvislé a priečne závory. Opravili aj tisíc lakťov hradby až po Hnojnú bránu.
14 Hnojnú bránu opravoval Rekábov syn Malkija, predstavený bét-keremského obvodu. On ju postavil, osadil jej vráta i jej zvislé a priečne závory.
15 Pramennú bránu opravoval Kolchózeho syn Šallún, predstavený micpianskeho obvodu. On ju postavil, zastrešil, osadil jej vráta i jej zvislé a priečne závory. Opravil aj steny vodnej nádrže pri Kráľovskej záhrade až po schody vedúce z Dávidovho mesta.
16 Za ním opravoval Azbúkov syn Nechemja, predstavený polovice bét-cúrskeho obvodu, až oproti dávidovským hrobom, po umelú vodnú nádrž a po Dom hrdinov.
17 Za ním opravovali leviti pod vedením Bániho syna Rechúma. Vedľa nich opravoval za svoj obvod Chašabja, predstavený polovice keílskeho obvodu.
18 Za nimi opravovali ich bratia pod vedením Chénadádovho syna Bavvája, predstaveného druhej polovice keílskeho obvodu.
19 Vedľa nich opravoval Jéšuov syn Ézer, predstavený Micpy. Opravil ďalší úsek oproti miestu, kadiaľ sa vystupuje k zbrojnému skladu v rohu hradby.
20 Za ním Zabbajov syn Báruk usilovne opravoval ďalší úsek od rohu hradby až po vchod do domu veľkňaza Eljášiba.
21 Za ním Meremót, syn Urijov, vnuk Kócov, opravoval ďalší úsek od vchodu až po koniec Eljášibovho domu.
22 Za ním opravovali kňazi, muži z Okolia.
23 Za nimi Binjámin a Chaššúb opravovali oproti svojim domom. Za nimi Azarja, syn Maaséju, vnuk Ananiju opravoval vedľa svojho domu.
24 Za ním opravoval Chénadádov syn Binnúj ďalší úsek od Azarjovho domu po ohyb hradby, až po roh.
25 Úzajov syn Pálal opravoval oproti ohybu hradby a veže, ktorá vyčnieva nad horným kráľovským palácom pri nádvorí väznice. Za ním opravoval Paróšov syn Pedája.
26 Chrámoví nevoľníci bývali na Ófele a opravovali až po miesto oproti Vodnej bráne na východe a po vyčnievajúcu vežu.
27 Za nimi opravovali Tekóania ďalší úsek spred veľkej vyčnievajúcej veže až po hradbu na Ófele.
28 Povyše Konskej brány opravovali kňazi, každý oproti svojmu domu.
29 Za nimi opravoval oproti svojmu domu Immérov syn Cádok a za ním opravoval strážca Východnej brány Šekanjov syn Šemaja.
30 Za ním opravoval ďalší úsek Šelemjov syn Chananja a Cálafov šiesty syn Chánun. Za nimi opravoval oproti svojmu príbytku Berekjov syn Mešullám.
31 Za ním opravoval Malkija, jeden zo zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov oproti Strážnej bráne až po prístrešok na rohu.
32 Medzi prístreškom na rohu a Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.
Nástrahy nepriateľov
33 Keď sa Sanballat dopočul, že staviame hradby, vzplanul hnevom a veľmi sa namrzel. Posmieval sa Židom
34 a pred svojimi súkmeňovcami a pred samárijským vojskom hovoril: Čo to robia títo úbohí Židia? Dovolia im to? Budú môcť obetovať? Dokončia to za deň? Či z hromady zrúcaním oživia kamene? Veď sú spálené.
35 Amónčan Tóbija stál vedľa neho a povedal: Nech len stavajú. Líška im zrúti kamennú hradbu, ak na ňu vyskočí.
36 Počuj, Bože náš, ako nami pohŕdajú. Vráť ich potupovanie na ich hlavy a vydaj ich ako lup do krajiny, kde budú v zajatí.
37 Neprikrývaj ich vinu, nedovoľ zmazať ich hriech spred seba, lebo brojili proti tým, čo stavali.
38 My sme však stavali hradby ďalej. Celé hradby boli pospájané do polovice výšky a ľud bol ochotný pracovať.
Žalmy
Hospodin, počuj moje slová
5 1 Zbormajstrovi na flaute. Dávidov žalm.
2 Hospodin, počuj moje slová,
všimni si môj vzdych!
3 Vypočuj moje hlasné volanie,
Kráľ môj a Boh môj,
lebo sa k tebe modlím!
4 Hospodin, ty zrána počuješ môj hlas.
Ráno ti pripravím obetu a počkám.
5 Ty predsa nie si božstvo,
čo sa v bezbožnosti kochá,
u teba nešľachetný nemá miesta.
6 Povýšenci pred tebou neobstoja;
nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť.
7 Vyhubíš luhárov;
krvilačný a klamár sa Hospodinovi protiví.
8 Ja však z tvojej veľkej milosti
smiem vojsť do tvojho domu,
s bázňou pred tebou sa budem klaňať
v tvojom svätom chráme.
9 Hospodin, veď ma svojou spravodlivosťou,
lebo striehnu na mňa.
Urovnaj svoju cestu predo mnou!
10 Veď na ich ústa nieto spoľahnutia,
ich vnútro — samá skaza,
ich hrdlo — otvorený hrob,
ich jazyk — samá úlisnosť.
11 Bože, odhaľ ich vinu!
Nech padnú pre svoje zámery!
Rozožeň ich pre mnohé vzbury,
lebo ti odporovali.
12 Nech sa radujú všetci, čo sa k tebe utiekajú,
a nech naveky plesajú!
Ochraňuj ich a nech jasajú v tebe tí,
čo milujú tvoje meno.
13 Ty, Hospodin, žehnáš spravodlivého.
Chrániš ho priazňou ako štítom.
List Rimanom
Spravodlivosť z viery
3 21 Teraz však je zjavená Božia spravodlivosť bez zákona dosvedčená zákonom a prorokmi.
22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Niet totiž rozdielu,
23 lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.
24 Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi.
25 Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia prostredníctvom jeho krvi pre tých, čo veria. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť cez odpustenie hriechov,
26 ktoré boli spáchané už skôr, v čase jeho trpezlivosti; preukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, že on sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.
27 Kde je tu samochvála? Je vylúčená. Akým zákonom? Vari zákonom skutkov? Nie, ale zákonom viery.
28 Sme totiž presvedčení, že človek je ospravedlnený vierou bez skutkov zákona.
29 Azda je Boh iba Bohom Židov? A nie aj pohanov? Ale áno, aj pohanov.
30 Veď Boh je predsa jeden. On ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných pre vieru.
31 Či azda vierou zbavujeme zákon platnosti? Vôbec nie. Naopak, potvrdzujeme ho.
Príklad Abraháma
4 1 Čo teda povieme o Abrahámovi, našom praotcovi podľa tela? Čo dosiahol?
2 Ak totiž Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.
3 Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám však uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť.
4 Tomu, kto pracuje, mzda sa nezaratúva z milosti, ale z povinnosti.
5 Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť.
6 Tak aj Dávid vyhlasuje za blahoslaveného človeka, ktorému Boh započítava spravodlivosť bez skutkov:
7 Blahoslavení, ktorým boli odpustené neprávosti
a ktorých hriechy sú prikryté.
8 Blahoslavený človek, ktorému Pán nezaráta hriech.
9 Platí toto blahoslavenstvo len o obrezaných, alebo aj o neobrezaných? Veď hovoríme: Abrahámovi bola zarátaná viera za spravodlivosť.
10 Ako mu teda bola zarátaná? Keď bol obrezaný, alebo keď bol neobrezaný? Nie keď bol obrezaný, ale keď bol neobrezaný.
11 A znamenie obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť,
12 a otcom obrezaných, ktorí sú nielen obrezaní, ale aj kráčajú v stopách viery, ktorú náš otec Abrahám mal ešte ako neobrezaný.
Uskutočnenie prísľubu skrze vieru
13 Veď prisľúbenie, že bude dedičom sveta, nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze zákon, ale na základe spravodlivosti z viery.
14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo majú zákon, viera je vyprázdnená a prisľúbenie zmarené.
15 Zákon totiž spôsobuje hnev. Kde však nie je zákon, tam nie je ani priestupok.
16 Preto hovoríme: Je to z viery, aby bolo jasné, že je to z milosti, aby prisľúbenie bolo platné pre celé potomstvo; nielen pre tých, čo sú zo zákona, ale aj pre tých, ktorí žijú podľa Abrahámovej viery. On je otcom nás všetkých
Príslovia
20 26 Múdry kráľ preosieva bezbožníkov
a drví ich mlátiacim kolesom.
27 Hospodin stráži dych človeka,
skúma všetky zákutia vnútra.