Čítania na deň: 9. 11. 2025
Daniel
Nebúkadnecarov sen o strome
3 31 Kráľ Nebúkadnecar ľudu všetkých národností a jazykov bývajúcich po celej zemi: Nech sa u vás rozhojní pokoj!
32 Je pre mňa potešením oznámiť znamenia a zázraky, ktoré so mnou urobil Najvyšší, Boh.
33 Aké veľké sú jeho znamenia
a aké mocné sú jeho zázraky!
Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom
a jeho vláda trvá z pokolenia na pokolenie.
4 1 Ja, Nebúkadnecar, som bezstarostne žil vo svojom dome, dobre sa mi darilo v mojom paláci.
2 Mal som sen a ten ma vydesil; obrazy videnia prechádzajúce mojou hlavou, keď som ležal na lôžku, ma rozrušili.
3 Vydal som rozkaz, aby predo mňa priviedli všetkých mudrcov Babylonu, ktorí mi mali podať výklad sna.
4 Potom prišli mágovia, zaklínači, Chaldeji a veštci. Rozpovedal som im sen, no oni mi jeho význam nevedeli vysvetliť.
5 Nakoniec však predo mňa predstúpil Daniel, ktorý sa volá Béltšaccar, podľa mena môjho boha, v ktorom je duch svätých bohov, a rozpovedal som pred ním sen:
6 Béltšaccar, predstavený mágov, viem, že je v tebe duch svätých bohov a že nijaké tajomstvo pre teba nie je priťažké. Vypočuj môj sen, ktorý som videl, a povedz mi čo znamená!
7 Toto sú videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku:
Pozerám, a hľa, uprostred zeme bol strom a bol veľmi vysoký.
8 Strom rástol a mohutnel, jeho výška siahala k nebesiam
a bolo ho vidieť od konca celej zeme.
9 Jeho lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov,
bol na ňom pokrm pre všetkých.
Pod ním našla tieň poľná zver a v jeho konároch prebývali nebeské vtáky.
Z neho sa živili všetky živé tvory.
10 Opäť som mal videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku:
Hľa, strážca, svätý, zostúpil z nebies.
11 Hlasno volal a hovoril:
Vytnite strom a osekajte mu konáre.
Straste jeho lístie a pozrážajte jeho plody.
Nech utečie zver spod neho aj vtáctvo z jeho konárov.
12 Nechajte však v zemi peň aj s jeho koreňmi,
v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve.
Nech ho kropí nebeská rosa
a nech má so zverou podiel na zelenom poraste zeme.
13 Nech sa jeho ľudské srdce premení,
nech dostane srdce zvieracie
a nech nad ním ubehne sedem období.
14 Tento rozkaz je rozhodnutím strážcov,
požiadavka je slovom svätých,
takže živí môžu poznať,
že Najvyšší panuje v kráľovstve človeka,
že ho dáva, komu len chce,
a môže nad ním ustanoviť aj najbiednejšieho z ľudí.
15 Tento sen som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, daj mi vysvetlenie, pretože nijaký z mudrcov môjho kráľovstva nebol schopný vysvetliť mi jeho význam. Ty to však vieš, lebo v tebe je duch svätých bohov.
16 Nato Daniel, ktorého meno je Béltšaccar, ostal na chvíľu vystrašený, vlastné myšlienky ho vyľakali. Kráľ mu povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad! Béltšaccar odpovedal: Pán môj, nech sen ostane pre tvojich neprajníkov a jeho význam pre tvojich nepriateľov!
17 Ten strom, ktorý si videl, ktorý rástol a zmocnel, ktorého výška siahala po nebesá a bol viditeľný na celej zemi,
18 ktorého lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov, na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým prebývala poľná zver a v ktorého konároch sídlili nebeské vtáky,
19 to si ty, kráľ. Ty si rástol a mohutnel, tvoja veľkosť vzrástla a dosiahla nebesá a tvoja moc končiny zeme.
20 Kráľ videl strážcu, svätého, zostupovať z nebies, ktorý hovoril: Vytnite strom a zničte ho. Peň s jeho koreňmi však nechajte v zemi v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve, nech ho kropí nebeská rosa a nech má podiel so zverou, až kým nad ním neuplynie sedem období.
21 Toto je výklad, kráľ, a je to aj rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa:
22 Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš prebývať s poľnou zverou. Budeš sa živiť trávou ako dobytok a bude ťa kropiť nebeská rosa. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka, a že ho dáva, komu len chce.
23 To, že v sne povedali, aby bol stromu ponechaný peň s jeho koreňmi, znamená: Kráľovstvo bude ďalej pevné a zostane tvoje, až pochopíš, že vládcom sú nebesia[*] Obrazné označenie Boha..
24 Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.
25 To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.
26 Keď sa kráľ po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal na streche kráľovského paláca Babylonu,
27 hovoril: Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval vo svojej veľkej moci ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?
28 Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď z neba zaznel hlas: Týka sa to teba, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti bolo odňaté!
29 Vyženú ťa spomedzi ľudí, budeš prebývať s poľnou zverou a budeš sa živiť trávou ako dobytok. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.
30 V tú chvíľu sa vyplnilo slovo na Nebúkadnecarovi. Bol vyhnaný spomedzi ľudí, kŕmil sa trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až pokiaľ nemal vlasy dlhé ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry.
31 Po uplynutí stanoveného času som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil. Dobrorečil som Najvyššiemu, chválil som a oslavoval večne živého,
lebo jeho vláda je večnou vládou
a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.
32 Všetci, čo obývajú zem,
sú pred ním považovaní za nič,
on podľa svojej ľubovôle
nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme.
Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániť
alebo mu povedať: Čo robíš?
33 Vtedy sa mi vrátil rozum a ku vznešenosti môjho kráľovstva sa mi vrátil skvejúci sa majestát. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, opäť ma dosadili do svojho kráľovstva a k mojej predchádzajúcej veľkosti sa mi pridalo ešte viac.
34 Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú správne, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche.
Bélšaccarova hostina
5 1 Kráľ Bélšaccar usporiadal veľkú hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pil s nimi víno.
2 Bélšaccar pri ochutnávaní vína rozkázal priniesť nádoby zo zlata a striebra, ktoré jeho otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby z nich mohol piť kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky aj vedľajšie ženy.
3 Priniesli teda nádoby zo zlata, ktoré odniesli z chrámu, Božieho domu ktorý je v Jeruzaleme, a pil z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky aj vedľajšie ženy.
4 Pili víno a vzdávali chválu bohom zo zlata, striebra, bronzu, železa, dreva a kameňa.
5 V tej chvíli vystúpili do popredia prsty ľudskej ruky a oproti svietniku písali na omietku steny kráľovského paláca. Kráľ sa pozeral na ruku, ktorá písala.
6 Vtedy kráľ zbledol od strachu, jeho myšlienky ho vyľakali, podlomili sa mu nohy a roztriasli kolená.
7 Kráľ hlasno zvolal, aby priviedli zaklínačov, Chaldejov a veštcov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: Ktokoľvek prečíta tento nápis a podá mi jeho výklad, oblečú ho do purpuru, na krku bude nosiť zlatú reťaz a bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.
8 Nato prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli prečítať nápis a vysvetliť kráľovi jeho význam.
9 Kráľ Bélšaccar sa veľmi vyľakal, zbledol od strachu a jeho veľmoži ostali zmätení.
10 Na slová kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovnej miestnosti kráľovná a povedala: Kráľ, ži naveky! Nech ťa nevyľakajú tvoje myšlienky, nemusíš blednúť od strachu.
11 V tvojom kráľovstve je muž, v ktorom je duch svätých bohov a ktorý už za čias tvojho otca preukázal osvietenosť, chápavosť a múdrosť. Kráľ Nebúkadnecar, tvoj otec, ho ustanovil za predstaveného mágov, zaklínačov, Chaldejov a veštcov,
12 lebo výnimočný duch, poznanie, chápavosť, schopnosť vysvetľovať sny, rozlúštiť hádanky a riešiť problémy, prejavili sa v tomto Danielovi, ktorému kráľ dal meno Béltšaccar. Nech teraz zavolajú Daniela a nech teda podá výklad.
13 Potom Daniela priviedli pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: Si ty ten Daniel z judských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z Judska?
14 Počul som o tebe, že je v tebe duch svätých bohov a že si preukázal osvietenie, chápavosť a výnimočnú múdrosť.
15 Priviedli predo mňa mudrcov a zaklínačov, aby prečítali tento nápis a oboznámili ma s jeho významom, no neboli schopní podať jeho výklad.
16 Ja som však o tebe počul, že si schopný vykladať a riešiť problémy. Ak mi teda môžeš prečítať tento nápis a vysvetliť jeho význam, oblečú ťa do purpuru, na krku budeš nosiť zlatú reťaz a budeš vládnuť ako tretí v kráľovstve.
17 Nato Daniel odpovedal kráľovi: Nechaj si svoje dary a svoje odmeny daj inému. Nápis však kráľovi prečítam a oboznámim ho aj s jeho významom.
18 Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát.
19 Pre veľkosť, ktorou ho obdaroval, triasli sa pred ním strachom ľudia všetkých národov a jazykov, lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho nechal žiť. Koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril.
20 Keď mu srdce spyšnelo a jeho duch sa namyslene zatvrdil, bol zosadený z kráľovského trónu a jeho vznešenosť mu bola odňatá.
21 Vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa stalo podobným zvieraciemu. Býval s divými oslami, kŕmili ho trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až kým nepoznal, že Najvyšší, Boh, je vládcom v kráľovstve človeka a že nad ním ustanovuje, koho chce.
22 Ty, jeho syn Bélšaccar, nemal si pokorné srdce, hoci si o všetkom vedel.
23 Vyvyšoval si sa nad Pána nebies, doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky aj vedľajšie ženy ste z nich pili víno. Vzdával si vďaky bohom zo striebra a zlata, bronzu, železa, dreva a kameňa, ktorí nevidia, nepočujú a nevnímajú, no Boha, v ktorého rukách je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
24 Preto on poslal ruku, ktorá napísala tieto slová.
25 Nápis znie takto: Mené mené tekél úfarsín.
26 Toto je výklad týchto slov: mené — Boh spočítal tvoje kraľovanie a ukončil ho;
27 tekél — bol si odvážený na váhach a ukázalo sa, že si nedostatočný;
28 perés[*] Úfarsín je odvodený tvar od základného tvaru perés. — tvoje kráľovstvo bolo rozdelené a odovzdané Médom a Peržanom.
29 Nato Bélšaccar rozkázal, aby Daniela zaodeli do purpuru, dali mu na krk zlatú reťaz a vyhlásili, že má dostať v kráľovstve tretiu najvyššiu hodnosť.
30 V tú noc chaldejského kráľa Bélšaccara zabili.
Žalmy
(hé)
119 33 Ukáž mi, Hospodin, cestu svojich ustanovení,
dôsledne sa jej budem pridŕžať.
34 Daj mi pochopiť svoj zákon, aby som sa ho pridŕžal
a zachovával ho celým srdcom.
35 Voď ma cestou svojich prikázaní,
lebo v tom mám záľubu.
36 Nakloň moje srdce k tvojim rozhodnutiam,
nie k ziskuchtivosti.
37 Odvráť moje oči, aby nehľadeli na márnosť,
obživ ma na svojej ceste.
38 Splň svojmu sluhovi svoj sľub,
čo vedie k bázni pred tebou.
39 Odvráť odo mňa potupu, ktorej sa obávam,
lebo tvoje rozhodnutia sú dobré.
40 Po tvojich rozkazoch túžim,
obživ ma svojou spravodlivosťou.
Druhý list Tesaloničanom
Pozdrav
1 1 Pavol, Silván a Timotej tesalonickej cirkvi v Bohu, našom Otcovi, a v Pánovi Ježišovi Kristovi.
2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.
Súd pri Kristovom príchode
3 Bratia, sme povinní ustavične ďakovať za vás Bohu, ako sa sluší, pretože vaša viera nadmieru rastie a vzájomná láska vás všetkých sa rozhojňuje.
4 A tak sa aj my vami chválime v Božích cirkvách pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate.
5 Ony sú znamením spravodlivého Božieho súdu, aby ste boli uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré aj trpíte.
6 Spravodlivé je totiž u Boha, že súžením odplatí tým, čo vás sužujú,
7 ale vám, ktorí ste sužovaní, odplatí odpočinkom spolu s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci,
8 aby v plameni ohňa trestal tých, čo nepoznajú Boha, ako aj tých, čo sú neposlušní evanjeliu nášho Pána Ježiša.
9 Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a od slávy jeho moci.
10 To bude v ten deň, keď príde, aby bol oslávený vo svojich svätých a velebený tými, čo uverili, pretože aj vy ste uverili nášmu svedectvu.
11 Preto sa i stále modlíme za vás a za to, aby vás náš Boh urobil hodnými povolania a svojou mocou splnil každý dobrý zámer a dielo viery,
12 aby tak meno nášho Pána Ježiša bolo oslávené vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.
Znamenia Pánovho príchodu
2 1 Pokiaľ ide o príchod nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia sa okolo neho, prosíme vás, bratia,
2 nedajte sa tak ľahko vyviesť z rovnováhy a zastrašiť nijakým duchom ani slovom, ani listom, údajne naším, ako by už bol nastal Pánov deň.
3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom. Veď najprv musí nastať odpadnutie od Boha a zjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia,
4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo nesie Božie meno alebo je predmetom úcty, a to tak, že sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha.
5 Nepamätáte sa, že som o tom už hovoril, keď som bol u vás?
6 A teraz viete, čo ho zdržiava, aby sa zjavil skôr, ako nastane jeho čas.
7 To tajomstvo neprávosti už pôsobí, ale len skryte, dokiaľ nebude odstránený ten, čo tomu zabraňuje[*] Môže to byť sám Pavol, resp. misionárska činnosť alebo rímsky cisár, resp. jeho impérium udržiavajúce pokoj. .
8 A potom sa zjaví ten bezbožník[*] Dosl. narušiteľ zákona., ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí svojím slávnym príchodom;
9 toho, čo príde pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi,
10 a všemožnou neprávosťou bude zvádzať tých, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.
11 Preto Boh na nich zosiela moc bludu, aby uverili lži
12 a boli odsúdení všetci, čo neverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.
Príslovia
16 26 Nadšenie robotníka pracuje za neho,
pohýnajú ho jeho hladné ústa.
27 Ničomný človek snuje zlo,
na jeho perách je akoby blčiaci oheň.