Čítania na deň: 21. 11. 2024
Abdiáš
Súd nad Edómom
1 1 Videnie Abdiášovo.
Takto vraví Pán, Hospodin o Edómsku, keď poslal posla k národom s odkazom:
Hor sa, povstaňme do boja proti nemu!
Počuli sme správu od Hospodina:
2 Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi
a budeš veľmi opovrhnutý.
3 Pýcha tvojho srdca ťa oklamala,
lebo prebývaš v trhlinách skál,
vo svojom vysokom sídle.
Myslíš si o sebe:
Ktože ma zvrhne na zem?
4 Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol
a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo,
zvrhnem ťa odtiaľ
— znie výrok Hospodina.
5 Keby zlodeji prišli k tebe
a noční lupiči, aby ťa spustošili,
či nenakradnú len to, čo im treba?
Keby oberači prišli k tebe,
či nezanechajú paberky?
6 Ako prehľadali Ézava!
Ako poprezerali jeho skryté poklady!
7 Až na hranicu ťa vyhnali.
Všetci tvoji spojenci ťa sklamali.
Premohli ťa tvoji priatelia.
Tí, čo jedia tvoj chlieb,
stavajú na teba pascu;
nieto v nich rozumnosti.
8 Ba veru v ten deň
— znie výrok Hospodina —
vyhubím múdrych z Edómu,
rozumnosť z vrchu Ézavovho!
9 Potom sa predesia tvoji hrdinovia, Téman,
pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho
pre vraždu,
10 pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi,
prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť.
11 V deň, keď si sa postavil proti nemu,
v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko,
cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali,
aj ty si bol jedným z nich.
12 Nekochaj sa teda na svojom bratovi v deň jeho nešťastia,
neraduj sa nad Júdovcami v deň ich záhuby.
13 Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy,
ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy
nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy.
14 Nestavaj sa ani na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov,
a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia.
15 Blízko je totiž deň Hospodina proti všetkým národom.
Ako si ty robil, tak sa stane tebe.
Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.
16 Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu,
tak budú piť ustavične všetky národy;
piť budú a hltať;
a budú, akoby ich
nikdy nebolo bývalo.
17 Na vrchu Sion však bude záchrana a bude posvätným miestom;
dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.
18 Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom,
dom Ézavov slamou.
Zapália ho, pohltia, no nik sa nezachráni
z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal.
19 Potom zaberú Negev, pohorie Ézavovo a Nížinu, kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie. Benjamín zaberie Gileád.
20 Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaánčanov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negevu.
21 Potom záchrancovia vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov.
Potom bude kráľovstvo patriť Hospodinovi.
Jonáš
Povolanie a neposlušnosť proroka
1 1 Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, synovi Amittajovmu:
2 Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho zloba vystúpila predo mňa.
3 Jonáš vstal, aby ušiel spred tváre Hospodina do Taršíša. Zišiel do Jafy a našiel loď, ktorá práve odchádzala do Taršíša. Zaplatil cestovné a zišiel do nej, aby s nimi odišiel spred tváre Hospodina do Taršíša.
Jonáš a námorníci
4 Hospodin však zoslal smerom k moru veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka. Zdalo sa, že loď stroskotá.
5 Námorníci sa zľakli a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Potom pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a hlboko zaspal.
6 Prišiel k nemu kapitán a povedal mu: Čo, ty spachtoš? Vstaň a volaj k svojmu Bohu! Azda si Boh na nás spomenie, aby sme nezahynuli.
7 Cestujúci sa dohovorili: Poďte, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto zlo. Hodili lósy a lós padol na Jonáša.
8 Povedali mu: Nože nám povedz, pre čo nás stihlo toto zlo! Aké je tvoje zamestnanie a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a z ktorého si národa?
9 Povedal im: Som Hebrej a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý utvoril more a súš.
10 Vtedy sa muži veľmi zľakli a povedali mu: Čo si to spáchal?! Vedeli totiž, že je na úteku spred tváre Hodpodina, lebo im to povedal.
11 Spýtali sa ho: Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo? More sa totiž búrilo čoraz väčšmi.
12 Odpovedal im: Chyťte ma, hoďte do mora a more pod vami sa utíši, lebo viem, že pre mňa vás postihla táto veľká búrka.
13 Potom muži veslovali, aby sa vrátili k pevnine, ale nemohli, lebo more sa proti nim búrilo čoraz väčšmi.
14 Potom volali k Hospodinovi a hovorili: Ach, Hospodin, nech nezahynieme kvôli životu tohto muža a neuvaľ na nás nevinne vyliatu krv. Veď ty si Hospodin a urobil si, ako sa ti páčilo.
15 Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a more prestalo zúriť.
16 Mužov zachvátila veľká bázeň pred Hospodinom. Obetovali Hospodinovi obetu a zaviazali sa sľubmi.
Modlitba a druhé povolanie Jonáša
2 1 Potom Hospodin prikázal veľkej rybe, aby Jonáša zhltla. Jonáš bol v bruchu ryby tri dni a tri noci.
2 Jonáš sa z brucha ryby modlil k Hospodinovi, svojmu Bohu.
3 Hovoril:
K Hospodinovi som volal zo svojho súženia
a on ma vypočul.
Z útrob podsvetia som kričal o pomoc,
ty si začul môj hlas.
4 Hodil si ma do hlbiny uprostred šíreho mora,
aby ma obkľúčil prúd.
Všetky tvoje príboje a vlny
sa nado mnou prevalili.
5 Ja som však povedal:
Som zahnaný spred tvojich očí.
Ako ešte uzriem tvoj svätý chrám?
6 Obklopila ma voda až po hrdlo,
obkľúčila ma hlbina,
chaluha mi ovinula hlavu
7 pri základoch vrchov.
Zostúpil som do krajiny,
ktorej závory sa za mnou zavreli naveky.
Ty si však vytiahol môj život z jamy,
Hospodin, Bože môj.
8 Keď vo mne chradla duša,
spomenul som si na Hospodina,
moja modlitba prišla k tebe,
do tvojho svätého chrámu.
9 Tí, čo uctievajú ničomných bôžikov,
opúšťajú toho, ktorý je verný.
10 Ja ti však chcem obetovať
s hlasným chválospevom
a chcem splniť, čo som sľúbil.
Spása je u Hospodina.
11 Hospodin povedal rybe, aby vyvrátila Jonáša na suchú zem.
3 1 Potom zaznelo slovo Hospodina Jonášovi druhýkrát:
2 Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a zvestuj mu posolstvo, ktoré ti poviem.
3 Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa Hospodinovho slova. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom, na tri dni chôdze.
4 Jonáš vošiel do mesta, prešiel deň chôdze a volal: Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.
5 Ninivčania uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny od najväčšieho až po najmenšieho.
6 Táto vec sa dotkla ninivského kráľa. Ten vstal z trónu, zložil plášť, obliekol si vrecovinu a sadol si do prachu.
7 V Ninive dal vyhlásiť: Na základe nariadenia kráľa a jeho hodnostárov nech ani ľudia, ani zvieratá, ani dobytok, ani ovce nič neokúsia, nech sa nepasú a nepijú vodu!
8 Nech sa aj ľudia aj zvieratá oblečú do vrecoviny a nech hlasno volajú k Bohu. Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má na rukách.
9 Kto vie? Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli.
10 Boh videl ich konanie, že sa odvrátili od svojich zlých ciest. Potom Boh oľutoval zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to.
Jonášovo reptanie a Božia odpoveď
4 1 Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa.
2 Potom sa modlil k Hospodinovi: Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu.
3 Tak teda, Hospodin, vezmi mi život, lebo je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť.
4 Hospodin sa ho spýtal: Či je to správne, že si sa rozhneval?
5 Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho. Urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, aby videl, čo sa stane v meste.
6 Hospodin, Boh, však prikázal ricínovníku a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou a tak ho vytrhol z nevôle. Jonáš sa veľmi potešil ricínovníku.
7 Na druhý deň však Boh prikázal červovi, aby napadol ricínovník a ten vyschol.
8 Keď vyšlo slnko, prikázal Boh, aby fúkal východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a prial si smrť, keď hovoril: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
9 Boh povedal Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? On odpovedal: Právom som sa rozhneval až na smrť.
10 Tu riekol Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul.
11 Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?
Žalmy
(pé)
119 129 Tvoje príkazy sú obdivuhodné,
preto ich moja duša zachováva.
130 Výklad tvojich slov osvecuje,
neskúsených robí rozumnými.
131 Dychtivo otváram ústa,
lebo túžim po tvojich prikázaniach.
132 Obráť sa ku mne, zmiluj sa nado mnou,
ako robíš tým, čo milujú tvoje meno.
133 Upevni moje kroky svojím výrokom,
nedovoľ, aby ma ovládla nejaká neprávosť.
134 Vykúp ma z útlaku ľudí,
aby som dodržal tvoje rozkazy.
135 Rozjasni svoju tvár nad svojím služobníkom,
nauč ma svoje ustanovenia.
136 Moje oči ronia prúdy sĺz,
lebo tvoj zákon sa nedodržiava.
Druhý Petrov list
Pozdrav
1 1 Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorí vďaka spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista prijali takú vzácnu vieru ako my.
2 Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami v poznávaní Boha a Ježiša, nášho Pána.
Povolanie a vyvolenie kresťana
3 Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť, keď sme poznali toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a konajúcou mocou.
4 Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť.
5 Práve preto sa všemožne usilujte a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie,
6 k poznávaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť, k vytrvalosti nábožnosť,
7 k nábožnosti bratskú oddanosť, k bratskej oddanosti lásku.
8 Ak totiž toto všetko máte a ak to máte v bohatej miere, nebudete nečinní a neplodní v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista.
9 Kto to však nemá, je slepý, krátkozraký a zabúda na to, že bol očistený od svojich niekdajších hriechov.
10 Preto sa tým väčšmi usilujte, bratia, upevniť svoje povolanie a vyvolenie. Keď to budete robiť, nikdy sa nepotknete.
11 Tak budete mať úplne zaistený prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
12 Preto vám to chcem ustavične pripomínať, aj keď to viete a ste upevnení v pravde, ktorú ste prijali.
13 Pokladám za správne, kým som v tomto stane tela, prebúdzať a napomínať vás.
14 Viem, že čoskoro zložím tento svoj stan, ako mi to ukázal aj náš Pán Ježiš Kristus.
15 Budem sa teda aj ja ustavične usilovať, aby ste si tieto veci po mojom odchode pripomínali.
Kristova sláva a prorocké slovo
16 Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista, nepridŕžali sme sa nejakých vymyslených bájí[*] Gr. mýtov., lebo sami sme boli očitými svedkami jeho velebnosti.
17 Veď prijal česť a slávu od Boha Otca, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.
18 Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu,
19 a tak sa prorocké slovo stalo pre nás mocnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička.
20 Predovšetkým buďte si vedomí toho, že ani jedno proroctvo v Písme nevzniklo na základe vlastného výkladu skutočnosti.
21 Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.
Príslovia
17 17 Priateľ preukazuje lásku v každom čase,
v čase súženia sa z neho rodí brat.
18 Človek, čo stratil rozum, si tľapne dlaňou
a dáva záruku za svojho blížneho.