Čítania na deň: 10. 1. 2026
Nehemiáš
Posviacka jeruzalemských hradieb
12 27 Pri posviacke hradieb Jeruzalema vyhľadali levitov na všetkých miestach a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali radostnú posviacku s ďakovnými piesňami, spevmi, cimbalmi, harfami a citarami.
28 Tu sa zhromaždili príslušníci spevákov tak z okolia Jeruzalema, ako aj z osád Netófanov,
29 z Bét-Gilgálu, zo strání Geby a Azmávetu; speváci si totiž vystavali osady okolo Jeruzalema.
30 Keď sa kňazi a leviti očistili, očistili aj ľud, brány a hradby.
31 Potom som poslal judské kniežatá hore na hradby a zriadil som dva veľké ďakovné zbory a slávnostné sprievody. Jeden šiel napravo po hradbe smerom k Hnojnej bráne.
32 Za nimi šiel Hóšaja s polovicou judských kniežat,
33 Azarja, Ezra, Mešullám,
34 Jehúda, Binjámin, Šemaja, Jirmeja
35 a niektorí z kňazov s trúbami: Zekarja, syn Jonatána, syna Šemaju, syna Mattanju, syna Míkaju, syna Zakkúra, syna Ásafa,
36 jeho súkmeňovci Šemaja, Azareel, Milalaj, Gilalaj, Maj, Netaneel, Jehúda a Chanáni hrali na hudobných nástrojoch Božieho muža Dávida a zákonník Ezdráš bol pred nimi.
37 Pri Pramennej bráne vystupovali priamo po schodoch Dávidovho mesta pri výstupe na hradby ponad Dávidovým domom až po Vodnú bránu na východe.
38 Druhý ďakovný zbor sa uberal naľavo a ja za ním s polovicou ľudu po múre popri Pecnej veži až k Širokej bráne,
39 ďalej ponad Efrajimskú bránu, Starú bránu, Rybnú bránu, vežu Chananeel a vežu Méa až po Ovčiu bránu a zastal pri bráne väznice.
40 Obe skupiny vzdávajúcich vďaku sa postavili v Božom dome aj so mnou i s polovicou šľachty,
41 i kňazi Eljákim, Maaséja, Minjamín, Míkaja, Eljóenaj, Zekarja, Chananja s trúbami,
42 i Maaséja, Šemaja, Eleazár, Uzzi, Jehóchanan, Malkija, Élam a Ézer. Speváci sa dali do spevu pod vedením Jizrachju.
43 V ten deň prinášali početné obety a radovali sa, lebo Boh im spôsobil radosť. Aj ženy a deti plesali a prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko.
44 V ten deň poverili niektorých mužov dozorom nad komorami, pokladnicou, dávkami, prvotinami a desiatkami, aby v nich zhromaždili zákonité podiely pre kňazov a levitov z mestských polí, lebo Júda mal radosť zo službukonajúcich kňazov a levitov.
45 Oni bdeli nad bohoslužbou a nad službou očisťovania, podobne speváci a vrátnici podľa príkazu Dávida a jeho syna Šalamúna.
46 Už dávno za čias Dávida a Ásafa jestvovali totiž vedúci spevákov aj oslavné a ďakovné piesne Bohu.
47 Za dní Zerubbábela a Nehemiáša celý Izrael odovzdával podiely pre spevákov a vrátnikov, ako to každý deň vyžadoval; dávali posvätné dary levitom, leviti zase dávali posvätné dary Áronovým synom.
Vylúčenie Amónčanov a Moábčanov
13 1 V tom čase čítali ľudu verejne z knihy Mojžišovej a našli v nej napísané, že Amónčan a Moábčan nikdy nesmie vstúpiť do Božieho zhromaždenia,
2 pretože Izraelitom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal. Náš Boh však zmenil kliatbu na požehnanie.
3 Keď počuli ten zákon, oddelili všetkých miešancov od Izraela.
Odstránenie Tóbiju z chrámu
4 Ešte predtým kňaz Eljášib, ktorý bol správca siení domu nášho Boha a bol Tóbijov príbuzný,
5 prepožičal mu veľkú miestnosť, kde predtým ukladali pokrmové obety, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levitom, spevákom a vrátnikom, ako aj pozdvihované obety pre kňazov.
6 Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno.
7 Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú pre Tóbiju spáchal Eljášib — zariadil totiž pre neho miestnosť vo dvoranách domu nášho Boha —
8 veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tóbijovo domáce zariadenie z miestnosti.
9 Miestnosť som prikázal očistiť a znova tam vniesť náradie Božieho domu, pokrmové obety a kadidlo.
Nariadenie desiatkov
10 Dozvedel som sa tiež, že levitom sa neodovzdávalo to, čo im patrí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole.
11 Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opustený? Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesta.
12 Vtedy všetci Júdovci prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do zásobární.
13 Za dozorcu nad skladiskami som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cádoka, z levitov Pedáju a za ich pobočníka Chánana, syna Zakkúra, syna Mattanju, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať čiastky svojim bratom.
14 Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe.
Znesväcovanie sobotného dňa
15 V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sobotného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sobotného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Vystríhal som ich, keď v takýto deň predávali potraviny.
16 Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sobotného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdovcom i v Jeruzaleme.
17 Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo to za veľké zlo páchate, keď znesväcujete deň sobotného odpočinku?
18 Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy podnecujete voči Izraelu ešte väčší hnev, tým, že znesväcujete deň sobotného odpočinku.
19 Len čo sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred dňom sobotného odpočinku, rozkázal som, aby brány zatvorili. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili skôr ako po dni sobotného odpočinku. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sobotného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad.
20 Potom kupci a predavači rozmanitého tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema.
21 Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, siahnem na vás! Odvtedy v deň sobotného odpočinku neprichádzali.
22 Levitom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa deň sobotného odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre toto a zmiluj sa nado mnou pre svoju veľkú milosť.
Opatrenia proti cudzím ženám
23 V tých istých dňoch som videl Júdovcov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Amónčankami a Moábčankami.
24 Polovica ich detí hovorila po ašdódsky a nevedeli hovoriť po judsky, iba rečou niektorého iného národa.
25 Preto som ich pokarhal, zlorečil som im, niektorých mužov som zbil, šklbal som ich a zaprisahával na Boha: Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov ani pre seba!
26 Či nezhrešil týmto izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on, bol miláčikom svojho Boha a on ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy cudzinky.
27 Či musíme o vás počúvať, že páchate všetko toto veľké zlo a že ste sa spreneverili svojmu Bohu, keď sa ženíte s cudzinkami?
28 Jeden zo synov Jójadu, syna veľkňaza Eljášiba, bol zaťom Sanballata Chóronského. Preto som ho od seba odohnal.
29 Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levitov!
Záver knihy
30 Tak som ich očistil od všetkého, čo je cudzie, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levitov, každému podľa druhu jeho práce,
31 aj dodávanie dreva a prvotín v určený čas. Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobro!
Žalmy
Hospodin, prečo si tak ďaleko
(lámed)
10 1 Hospodin, prečo si tak ďaleko
a prečo sa skrývaš v čase súženia?
2 Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného.
Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil.
3 Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami,
chváli lakomca a pohŕda Hospodinom.
4 Bezbožník hovorí povýšene:
Boh sa nestará, Boha niet.
Také je celé jeho zmýšľanie.
5 Úspešné sú jeho cesty v každom čase.
Tvoje súdy sú pre neho privysoko.
Soptí proti všetkým svojim protivníkom.
6 Myslí si: Nepohnem sa.
Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne.
(pé)
7 Ústa má plné kliatby, klamu a násilia,
na jazyku trápenie a neprávosť.
8 Sedáva na postriežke za ohradou,
v úkrytoch vraždí nevinného,
očami sliedi po bezbranných.
(ajin)
9 V húštine striehne ako v úkryte lev.
Striehne, aby sa zmocnil biedneho.
Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete.
10 Plazí sa a krčí,
nešťastníci padajú do jeho pazúrov.
11 Myslí si: Boh zabudol,
skryl si tvár, nikdy to neuvidí.
(kóf)
12 Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku!
Nezabúdaj na ubiedených!
13 Prečo smie bezbožník znevažovať Boha
a myslieť si: Ty to nevyskúmaš?
(réš)
14 Ty však vidíš trápenie a žiaľ,
hľadíš a berieš to do svojich rúk.
Bezbranný sa spolieha na teba,
ty pomáhaš sirote.
(šín)
15 Zlom rameno bezbožného a zlého človeka.
Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne.
16 Hospodin je kráľom na večné veky,
pohania zmiznú z jeho krajiny.
(táv)
17 Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin,
posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho.
18 Brániš právo siroty i zdeptaného.
Pozemský človek už nebude naháňať strach.
List Rimanom
8 12 Tak teda, bratia, sme dlžní, ale nie sami sebe, aby sme museli žiť podľa tela,
13 lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.
14 Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia.
15 Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče.
16 Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.
17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.
Budúca sláva
18 Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.
19 Lebo stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov.
20 Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti dobrovoľne, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej,
21 že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí.
22 Vieme totiž, že všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti.
23 A nielen ono, ale aj my sami, ktorí máme Ducha ako prísľub Božích darov, aj my vnútri vzdycháme a očakávame synovstvo, vykúpenie svojho tela.
24 Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí?
25 Ak však dúfame v to, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.
26 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi.
27 Ale ten, čo skúma srdcia, pozná úmysel Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.
28 Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.
29 Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.
30 A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
Príslovia
21 6 Poklady získané falošným jazykom
sú prchavou parou pre tých, čo hľadajú smrť.
7 Bezbožníkov zachváti záhuba,
pretože odmietajú konať podľa práva.