Čítania na deň: 17. 3. 2026 (Utorok po 4. nedeli Štyridsiatnice)
Jeremiáš
8 1 V tom čase — znie výrok Hospodina — vyberú kosti judských kráľov, kosti kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov, kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov
2 a rozložia ich pred slnkom, mesiacom a všetkými nebeskými vojmi, ktoré milovali, ktorým slúžili, s ktorými chodili, ktorých sa vypytovali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, poslúžia ako hnoj na pole.
3 Milšia bude smrť ako život všetkým zvyškom, ktoré zostanú z tohto zločinného rodu, na každom mieste, kam ich vyženiem — znie výrok Hospodina zástupov.
Nenapraviteľný ľud
4 Povieš im: Takto hovorí Hospodin:
Ak niekto padne, či nevstane?
Ak sa niekto odvráti,
či sa nevráti späť?
5 Prečo sa tento ľud,
odpadnutý Jeruzalem,
sústavne odvracia?
Pridržiavajú sa klamstva
a zdráhajú sa obrátiť.
6 Načúval som a počul som:
Nehovoria pravdu,
nikto neľutuje svoj zločin,
aby povedal: Čo som to urobil?
Každý beží ďalej ako kôň,
ktorý sa ženie do boja.
7 Aj bocian pod nebom
pozná svoj čas;
hrdlička, lastovička a žeriav
dodržiavajú čas svojho príchodu,
ale môj ľud nepozná
Hospodinov právny poriadok.
8 Ako môžete povedať:
Múdri sme
a zákon Hospodina máme?
Lenže na lož ho mení
lživé rydlo pisárov.
9 Mudrci budú zahanbení,
predesení a chytia ich.
Opovrhli slovom Hospodina,
akú múdrosť to majú?
10 Preto ich ženy vydám iným,
ich polia dobyvateľom,
veď od najmenšieho až po najväčšieho
všetci sú veľkí ziskuchtivci,
od proroka až po kňaza
všetci podvádzajú.
11 Ranu dcéry môjho ľudu
liečia ľahkovážne.
Hovoria: Pokoj, pokoj.
Pokoja však niet.
12 Budú zahanbení,
lebo sa dopúšťajú ohavnosti,
vôbec sa totiž nehanbia,
ani červenať sa nevedia.
Preto padnú s tými,
čo musia padnúť,
padnú, až ich navštívim
— znie výrok Hospodina.
13 Chcem oberať ich úrodu
— znie výrok Hospodina —
niet však hrozna na viniči,
ani fíg na figovníku,
ešte mu aj lístie uvädlo.
Vydám ich tým, ktorí tadiaľ prechádzajú.
Strašný súd
14 Prečo sedíme? Zhromaždime sa,
poďme do opevnených miest,
aby sme tam zahynuli!
Veď Hospodin, náš Boh, nás zničí
a napojí nás jedovatou vodou,
lebo sme sa prehrešili proti Hospodinovi.
15 Čakáme na pokoj — dobra však niet,
na čas uzdravenia — je tu však zdesenie.
16 Od Dánu počuť fŕkanie koní,
erdžanie jeho mocných tátošov
otriasa celou zemou.
Prídu a vyžerú celú krajinu,
to, čoho je plná,
mesto i jeho obyvateľov.
17 Pošlem proti vám hadov, vretenice,
na ktoré neúčinkuje zaklínanie,
a budú vás štípať
— znie výrok Hospodina.
Žiaľ proroka
18 Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ,
moje srdce je choré.
19 Dcéra môjho ľudu volá o pomoc
z ďalekej krajiny:
Či nie je Hospodin na Sione?
Či nie je na ňom jeho Kráľ?
Prečo ma len popudzovali svojimi modlami
a cudzími ničomnosťami?
20 Prešla žatva, pominulo leto,
ale my nie sme zachránení!
21 Pre rany dcéry môjho ľudu
som zronený,
smútim, hrôza sa ma zmocňuje.
22 Či niet balzamu v Gileáde?
Niet tam azda lekára?
Prečo sa už nezacelí
rana dcéry môjho ľudu?
23 Kiežby som mal hlavu plnú vody
a moje oči boli prameňom sĺz,
aby som mohol oplakávať vo dne i v noci
pobitých dcéry môjho ľudu.
9 1 Kiežby som mal na púšti prístrešie,
kde nocujú pútnici,
aby som mohol opustiť svoj ľud
a odísť od neho.
Veď všetci sú cudzoložníci
a zberba zradcov.
2 Napínajú si jazyk ako luk,
klamstvo, nie však vernosť,
zavládlo v krajine.
Páchajú jeden zločin za druhým,
mňa však neuznávajú
— znie výrok Hospodina.
3 Každý nech sa chráni pred svojím blížnym,
nedôverujte ani svojmu bratovi,
lebo každý brat je zbabelý podvodník
a každý priateľ prichádza a ohovára.
4 Všetci sa navzájom podvádzajú,
nehovoria pravdu,
učia svoj jazyk hovoriť lož,
vyčerpávajú sa zvrátenosťou.
5 Tvoj príbytok je uprostred podvodu.
Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť
— znie výrok Hospodina.
6 Preto takto hovorí Hospodin zástupov:
Hľa, ja ich tavím a skúmam,
veď akože mám konať
zoči-voči ich zločinnosti?
7 Ich jazyk je smrtiaci šíp,
ich ústa hovoria lesť.
Pokoj, hovorí niekto priateľovi,
v srdci však chystá úklad.
8 Či ich nemám za to potrestať
— znie výrok Hospodina —
azda sa nemám pomstiť
na národe, ako je tento?
Žalospev
9 Plačem a bedákam nad vrchmi
a nad pastvinami púšte žalostím,
nikto tade neprejde, lebo sú vypálené,
nepočuť hlas stád,
od nebeských vtákov až po dobytok,
všetko sa rozpŕchlo, odišlo.
10 Jeruzalem obrátim na rumovisko,
na príbytok šakalov.
Z judských miest urobím
neobývanú pustatinu.
11 Kto je taký múdry,
že si to vezme k srdcu a oznámi,
čo mu hovorili ústa Hospodina?
Prečo hynie krajina
ako vypálená púšť,
cez ktorú nikto neprejde?
12 Hospodin povedal: Pretože opustili môj zákon, ktorý som im dal, neposlúchali ma a nešli za mnou.
13 Išli však za svojím zatvrdeným srdcom a za baálmi, čomu ich priúčali ich otcovia,
14 preto Hospodin zástupov, Boh Izraela, hovorí toto: Hľa, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou.
15 Rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznajú oni ani ich otcovia, a pošlem na nich meč, dokiaľ ich nevyhubím.
16 Takto hovorí Hospodin zástupov:
Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy, nech prídu
a po najmúdrejšie pošlite, aby prišli.
17 Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú,
nech naše oči ronia slzy
a nech kvapká voda spod našich mihalníc.
18 Veď nárek počuť zo Siona:
Akí sme zničení
a veľmi zahanbení!
Krajinu musíme opustiť,
naše príbytky sú vyvrátené.
19 Počujte, ženy, slovo Hospodina,
vaše uši nech prijímajú slová jeho úst.
Naučte svoje deti nariekať
a žena svoju priateľku žalostiť.
20 Veď smrť vchádza cez naše okná,
vniká do našich palácov,
kynoží deti z ulice
a mladíkov z námestí.
21 Vrav: Takto hovorí Hospodin:
Ľudské mŕtvoly ako hnoj
padajú na pole,
ako snop za žencom
a nikto ich nezbiera.
22 Takto hovorí Hospodin:
Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou,
silák nech sa nehonosí svojou silou
a boháč svojím bohatstvom.
23 Kto sa však chváli, nech sa chváli tým,
že je rozumný a pozná mňa,
lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje
milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi,
veď v nich mám záľubu, znie výrok Hospodina.
24 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď potrestám všetkých, ktorí, hoci sa dávajú obrezať, predsa sú neobrezaní:
25 Egypt, Júdu, Edóm, Amónčanov, Moáb a všetkých, ktorí si strihajú sluchy a bývajú na púšti, pretože všetky tieto národy vlastne sú neobrezané, aj celý dom Izraela, keďže nemajú obrezané srdce.
Žalmy
Ľud môj, počúvaj moje poučenie!
78 1 Ásafov poučný žalm.
Ľud môj, počúvaj moje poučenie!
Svoje ucho nakloň k slovám mojich úst.
2 Chcem hovoriť príslovia,
vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias,
3 čo sme počuli a poznáme,
o čom nám otcovia rozprávali.
4 Nezatajíme ich deťom,
budúcemu pokoleniu rozpovieme
slávne skutky Hospodina, jeho moc
a divy, ktoré urobil.
5 Jákobovi určil ustanovenia,
Izraelovi dal zákon
a našim otcom prikázal,
aby s ním zoznamovali svoje deti,
6 aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie,
deti, čo sa narodia.
Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom,
7 aby dôverovali Bohu,
nezabúdali na Božie skutky
a zachovávali jeho prikázania,
8 aby neboli ako ich predkovia,
pokolenie vzdorovité a neposlušné,
pokolenie s nestálym srdcom,
ktorého duch nebol verný Bohu.
9 Lukom vyzbrojení Efrajimovci
zutekali v deň boja.
10 Nezachovávali zmluvu s Bohom
a odmietali žiť podľa jeho zákona.
11 Zabudli na jeho skutky
a na divy, ktoré im ukázal.
12 Pred ich otcami robil divy
v egyptskej krajine na coánskom poli.
13 Rozdelil more a previedol ich,
vodu postavil ako val.
14 Vo dne ich vodieval oblakom
a svetlom ohňa v noci.
15 Rozštiepil skaly na púšti
a hojne ich napájal ako z podzemného vodstva,
16 vyviedol riavy zo skaly
a vody nechal tiecť prúdom.
17 No oni ďalej hrešili proti nemu,
na púšti sa priečili Najvyššiemu.
18 V mysli pokúšali Boha,
žiadali pokrm podľa svojich chúťok.
19 Reptali proti Bohu a hovorili:
Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
20 Skalu síce udrel tak,
že tiekli vody a prúdili potoky,
no môže dať aj chlieb
a svojmu ľudu pripraviť aj mäso?
21 Počul to Hospodin a rozhneval sa;
vzplanul oheň proti Jákobovi,
hnev vyšľahol aj proti Izraelovi,
22 lebo nedôverovali Bohu,
nedúfali v jeho pomoc.
23 Zhora rozkázal mračnám
a uvoľnil otvory nebies;
24 mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli,
dával im nebeské obilie.
25 Sýtiť sa smeli anjelským chlebom.
Stravu im poslal do sýtosti.
26 Na nebi uvoľnil východný vietor
a južný prihnal svojou mocou.
27 Spustil na nich spŕšku mäsa ako prach,
okrídlené vtáctvo ako morský piesok.
28 Spustil ho doprostred tábora,
okolo ich príbytkov.
29 Najedli, ba presýtili sa;
doprial im, čo si žiadali.
30 Nestihli uspokojiť svoju žiadostivosť,
jedlo mali ešte v ústach,
31 keď Boží hnev vzplanul proti nim,
pozabíjal ich popredných mužov
a pozrážal junač Izraela.
32 Napriek tomu ďalej hrešili
a neverili jeho divom.
33 V márnosti teda ukončil ich dni
a v predčasnom skone ich roky.
34 Kedykoľvek ich trestal smrťou, hľadali ho,
opätovne vyhľadávali Boha;
35 rozpamätúvali sa, že Boh je im skalou,
Boh, Najvyšší, je ich vykupiteľ.
36 Ústami ho však klamali,
jazykom mu luhali,
37 ani svojím srdcom neboli pri ňom,
nezostali verní jeho zmluve.
38 On však bol milosrdný,
odpúšťal vinu, nedopustil záhubu,
často odvracal svoj hnev,
neprejavil všetku svoju prchkosť.
39 Pamätal, že sú telo,
vietor, ktorý zaduje a nevracia sa.
40 Čo sa mu len navzpierali na púšti
a natrápili ho na pustatine!
41 Znova pokúšali Boha,
zarmucovali Svätého Izraela.
42 Nepripomínali si jeho mocnú ruku
ani deň vyslobodenia z útlaku,
43 keď dával svoje znamenia v Egypte,
keď konal divy na coánskom poli.
44 Ramená riek a toky premenil na krv,
aby sa nemohli napiť.
45 Poslal na nich hmyz, aby ich štípal,
žaby, aby im škodili.
46 Ich úrodu vydal napospas hmyzu
a plody ich námahy kobylkám.
47 Ich vinič zbil krupobitím
a sykomory ľadovcom.
48 Ich dobytok vydal krupobitiu
a ich stáda bleskom.
49 Poslal na nich páľavu svojho hnevu,
prudkého hnevu, prchkosti a súženia,
húf poslov záhuby.
50 Uvoľnil cestu svojmu hnevu,
ich duše neušetril pred smrťou,
ich život vydal napospas morovej nákaze.
51 V Egypte pozabíjal všetko prvorodené,
prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.
52 Svoj ľud však viedol ako ovce.
Púšťou ich sprevádzal ako stádo,
53 bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť,
no ich nepriateľov pohltilo more.
54 Priviedol ich k svojmu svätému územiu,
k vrchu, čo získala jeho pravica.
55 Vyhnal národy spred nich,
meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu
a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.
56 Pokúšali však Boha, Najvyššieho, vzdorovali mu
a nedbali na jeho ustanovenia.
57 Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia,
zlyhali ako nespoľahlivý luk.
58 Urážali ho na obetných výšinách
a modlami ho podnecovali do žiarlivosti.
59 Boh to počul, rozhneval sa
a úplne zavrhol Izrael.
60 Opovrhol príbytkom v Šíle,
stanom, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
61 Svoju moc vydal do zajatia
a svoju okrasu do rúk protivníka.
62 Svoj ľud vydal meču
a zanevrel na svoje dedičstvo.
63 Ich mládencov strávil oheň,
ich pannám nespievali svadobné piesne,
64 ich kňazi padli mečom
a ich vdovy neplakali.
65 Pán však precitol ako zo spánku,
ako hrdina rozjarený vínom.
66 Odrazil svojich protivníkov
a vystavil ich večnej potupe.
67 Zavrhol Jozefov stan
ani Efrajimov kmeň si nevyvolil,
68 no vyvolil si kmeň Júdov,
vrch Sion, ktorý miloval.
69 Postavil svätyňu pevne ako nebesia,
ako zem, ktorú založil naveky.
70 Vyvolil si Dávida, svojho sluhu,
vzal ho od košiarov,
71 odviedol ho od dojných oviec,
aby pásol Jákoba, jeho ľud,
a Izrael, jeho dedičstvo.
72 Pásol ich s bezúhonným srdcom,
skúsenou rukou ich vodil.
Evanjelium podľa Jána
Slávnostný vstup do Jeruzalema
12 12 Na druhý deň sa veľké množstvo ľudí, ktorí prišli na sviatky, dopočulo, že Ježiš prichádza do Jeruzalema.
13 Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali:
Hosanna,
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom,
kráľ Izraela!
14 Ježiš si našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané:
15 Neboj sa, dcéra Sion,
hľa, tvoj kráľ prichádza,
sediac na osliatku!
16 Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, rozpamätali sa, že to bolo napísané o ňom a že sa tak stalo.
17 Zástup, ktorý bol s ním vtedy, keď vyvolal Lazára z hrobu a keď ho vzkriesil z mŕtvych, vydával o tom svedectvo.
18 Preto mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie.
19 Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, svet odišiel za ním!
Grécki prozelyti chcú vidieť Ježiša
20 Niektorí z tých, čo prišli na sviatky vykonať poklonu Bohu, boli Gréci.
21 Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: Pane, chceme vidieť Ježiša!
22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to šli povedať Ježišovi.
23 Ježiš im povedal: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.
24 Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
25 Kto miluje svoj život[*] Gr. dušu., stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život.
26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.
Predpoveď utrpenia a oslávenia
27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel.
28 Otče, osláv svoje meno! Tu zaznel z neba hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.
29 A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Zahrmelo. Iní vraveli: Prehovoril k nemu anjel.
30 Ježiš povedal: Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.
31 Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.
32 A ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.
33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.
34 Zástup mu odvrával: My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš zostane naveky! Ako to, že ty hovoríš, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý? Kto je to ten Syn človeka?
35 Ježiš im povedal: Ešte krátky čas je svetlo medzi vami. Kráčajte, kým máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto potme kráča, nevie, kam ide.
36 Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste sa stali synmi svetla! Keď to Ježiš povedal, odišiel a ukryl sa pred nimi.
Príslovia
12 16 Blázon prejaví svoj hnev hneď,
no rozvážny prehliadne urážku.