Čítania na deň: 7. 12. 2025

Izaiáš Rozvrat a trest 3 1 Hľa, Pán, Hospodin zástupov, odníma Jeruzalemu a Judsku všetku oporu a podporu, všetku zásobu chleba a všetku zásobu vody, 2 hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca, 3 veliteľa päťdesiatich i hodnostára, poradcu, zručného umelca a znalca v zaklínaní. 4 Za kniežatá im dám chlapcov a zavládne nad nimi samopaš. 5 V ľude bude utláčať jeden druhého, každý svojho blížneho, chlapec bude bezočivý k starcovi a podliak k váženému mužovi. 6 Niekto chytí svojho brata v dome otca a povie: Máš plášť, buď naším vodcom a vládni nad touto rozvalinou! 7 V ten deň odpovie takto: Nebudem vaším liečiteľom, veď v mojom dome niet chleba ani plášťa, neurobíte zo mňa vodcu ľudu! 8 Jeruzalem sa totiž rúca, Judsko padá, lebo ich reč a skutky sú proti Hospodinovi, čím provokujú jeho vznešený pohľad. 9 Výzor ich tváre ich usvedčuje, svoj hriech rozhlasujú ako Sodoma, neskrývajú ho. Beda im! Sami si privolávajú nešťastie. 10 Povedzte spravodlivým, že sa im bude dobre vodiť; budú jesť ovocie svojich skutkov. 11 Beda bezbožným, bude sa im zle vodiť; dostanú odmenu podľa skutkov svojich rúk. 12 Utláčateľmi môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia, cestu, ktorou kráčaš, mätú. 13 Hospodin vstáva, aby riešil spor, dvíha sa, aby súdil národy. 14 Hospodin začína súd nad staršími svojho ľudu a jeho kniežatami: Vy ste spásli vinicu, v dome máte korisť od úbožiaka. 15 Čo s vami? Gniavite môj ľud a drvíte tváre úbožiakov — znie výrok Pána, Hospodina zástupov. Pýcha sionských dcér 16 Hospodin hovorí: Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú, vykračujú si, naťahujú krk, očami blúdia sem a ta, kráčajú zvodnou chôdzou a cengajú retiazkami na nohách: 17 Pán dá oprašivieť temenu dcér Siona, Hospodin obnaží ich čelo. 18 V ten deň Pán odstráni ozdoby: šperky z nôh, diadémy a mesiačiky, 19 náušnice, náramky a závoje, 20 turbany, retiazky z nôh, stužky, voňavky a talizmany, 21 prstene a krúžky z nosa, 22 rúcha, plášte, šatky a vrecúška, 23 zrkadlá, košieľky, čelenky a štóly. 24 Namiesto vône bude zápach a miesto opaska povraz; namiesto kučier bude plešina, miesto nádherných šiat vrecovina a namiesto krásy vypálený znak. 25 Tvoji muži padnú mečom a tvoji hrdinovia vo vojne. 26 Dcéra Sion bude spustošená sedieť na zemi, jej brány budú kvíliť a smútiť. 4 1 V ten deň sa sedem žien chopí jedného chlapa a povedia: Vlastný chlieb budeme jesť a svoje šaty si oblečieme, len nech nás volajú tvojím menom, zbav nás našej potupy! Zvyšok Jeruzalema 2 V ten deň bude Hospodinov výhonok chválou a slávou, plod zeme pýchou a ozdobou pre zachránených z Izraela. 3 Kto zostane na Sione a kto prežije v Jeruzaleme, bude sa volať svätým. Všetci, čo sú zapísaní v Jeruzaleme pre život, 4 keď Pán zmyje škvrnu z dcér Siona, keď duchom súdu a stravujúcim dychom zo stredu Jeruzalema odstráni krv. 5 Pán nad každým miestom vrchu Siona, tam, kde ho vzývajú, stvorí oblak, čo cez deň dymí a v noci žiari plamenným ohňom. Áno, nad celou slávou bude baldachýn 6 a stan, čo poskytne tôňu v horúčave dňa a je útočiskom a úkrytom pred víchricou a dažďom. Pieseň o vinici 5 1 Zaspievam svojmu milému pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na úrodnom úbočí. 2 Skypril ju, vyzbieral z nej kamenie, vysadil ju viničom, v strede postavil vežu a do skaly vytesal lis. Potom čakal, že zarodí hrozno, ale zarodila plánky. 3 Teraz však, obyvateľ Jeruzalema a muž Judska, rozsúďte medzi mnou a mojou vinicou! 4 Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu, a neurobil som? Čakal som, že zarodí hrozno, prečo teda zarodila plánky? 5 Teraz vám chcem oznámiť, čo urobím svojej vinici: zvalím jej plot, aby ju spásli, zrútim jej ohradu, aby ju pošliapali. 6 Skoncujem s ňou. Nebude orezávaná, ani okopávaná, takže vzíde tŕnie a bodľačie, aj oblakom prikážem, aby ju nekropili dažďom. 7 Veď vinicou Hospodina zástupov je dom Izraela, mužovia Judska sú jeho milovaným sadom. Čakal na právo — a hľa, krviprelievanie, na spravodlivosť — a hľa, volanie o pomoc. Šestoro beda 8 Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole k poľu pripájajú, takže niet miesta a sami zostanete bývať uprostred krajiny! 9 V ušiach mi znie prísaha Hospodina zástupov: Veru, mnohé domy spustnú, a tie veľké a krásne zostanú neobývané. 10 Desať jutár[*] Jutro je asi 2,5 ha. vinice urodí jeden bat a chómer osiva prinesie éfu. 11 Beda tým, čo sa včasráno zháňajú za opojným nápojom, až do zotmenia ich rozpaľuje víno! 12 Citara, harfa, bubon, flauta i víno — ich hostiny; na skutky Hospodina nehľadia a dielo jeho rúk nevidia. 13 Takže môj ľud pôjde do zajatia pre svoju nevedomosť, jeho urodzení zomrú od hladu a pospolitý ľud umorí smäd. 14 Preto podsvetie otvorí svoje hrdlo, naplno roztvorí svoju tlamu a zostúpia doň vznešení i pospolitý ľud, tí, čo sú hluční a jasajú. 15 Tak bude človek pokorený, každý bude ponížený, oči povýšených sa sklopia. 16 Pri súde bude povýšený Hospodin zástupov, Svätý, Boh ukáže svoju svätosť v spravodlivosti. 17 Ako na svojej pastve sa budú pásť baránky, ovce sa budú sýtiť medzi ruinami. 18 Beda tým, čo si trest priťahujú neprávosťou a hriech vlečú povrazmi na vozoch! 19 Hovoria: Nech sa ponáhľa, nech urýchli svoje dielo, aby sme ho videli! Nech sa priblíži a príde rozhodnutie Svätého Izraela, nech ho spoznáme! 20 Beda tým, čo zlé nazývajú dobrým a dobré zlým, čo tmu pokladajú za svetlo a svetlo za tmu, horké pokladajú za sladké a sladké za horké. 21 Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní! 22 Beda hrdinom v pití vína a silákom v miešaní opojných nápojov, 23 ktorí za úplatok vyhlásia zločinca za nevinného a za odmenu odnímu právo od spravodlivých! 24 Lebo ako jazyky ohňa stravujú plevy a seno sa stráca v plameni, tak zhnije ich koreň a ich kvet vzlietne ako prach, pretože odmietli poučenie Hospodina zástupov a opovrhli rečou Svätého Izraela. Príchod vzdialeného nepriateľa 25 Preto vzplanul Hospodinov hnev proti vlastnému ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a udrel ho. Hory sa budú triasť a mŕtvol bude ako smetí na uliciach. Napriek všetkému sa neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá. 26 Potom vztýči znak ďalekému národu, zapíska naň od končín zeme, a hľa, príde náhle, rýchlo. 27 Nikto v ňom nie je unavený ani sa nepotkýna, nespí, ani nedrieme, opasok na jeho bedrách sa nerozopne, ani remienok na obuvi sa neroztrhne. 28 Jeho šípy sú ostré, všetky luky napnuté, kopytá jeho koní sú ako kremeň a jeho kolesá ako víchrica. 29 Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí, uchytí korisť, odnesie ju a nik mu ju nevytrhne. 30 V ten deň bude nad ním hučať ako hukot mora. Pozrite na zem, hľa, hustá tma aj svetlo sa zatmie v jej mrákave! Povolanie proroka 6 1 V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. 2 Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. 3 Jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy. 4 Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom. 5 Povedal som: Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov. 6 Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. 7 Dotkol sa mi perí a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený. 8 Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: Koho mám poslať, kto ta pôjde? Povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! 9 Povedal: Choď a povedz tomuto národu: Počúvajte, len počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte! 10 Urob bezcitným srdce tohto ľudu, zapchaj mu uši a zastri oči, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, neobrátil sa a nevyzdravel. 11 Povedal som: Dokedy, Pane? Povedal: Dovtedy, kým nespustnú mestá a budú bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým sa zem nestane púšťou. 12 Hospodin ďaleko odvedie ľudí a v krajine nastane veľké spustošenie. 13 Ak v nej zostane ešte desatina, bude spálená ako posvätné stromy — terebint a dub, z ktorých pri stínaní zostane iba kmeň. Ich peň je sväté semeno. Žalmy Z hlbín volám k tebe, Hospodin 130 1 Pútnická pieseň. Z hlbín volám k tebe, Hospodin. 2 Pane, počuj môj hlas; kiež tvoje ucho pozorne vypočuje hlas môjho vzdychania. 3 Ak si budeš, Hospodin, v pamäti uchovávať neprávosti, Pane, kto obstojí? 4 Ty však máš moc odpúšťať, aby cítili bázeň pred tebou. 5 Čakám na Hospodina. Moja duša čaká na jeho slovo. 6 Moja duša čaká na Pána viac ako strážcovia na ráno, viac ako strážcovia na ráno. 7 Izrael, čakaj na Hospodina, lebo od Hospodina je milosť a od neho je plné vykúpenie. 8 On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí. Evanjelium podľa Marka Podobenstvo o lampe 4 21 Ďalej im povedal: Vari je lampa na to, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie je na to, aby ju postavili na svietnik? 22 Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva! O meraní 24 Ďalej im hovoril: Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané, ba ešte aj pridané, 25 lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude odňaté i to, čo má. Podobenstvo o rastúcom zrne 26 Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. 27 Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. 29 Keď potom úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. Podobenstvo o horčičnom zrnku 30 A pokračoval: K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých zŕn na zemi, 32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky. Záver podobenstiev 33 Ježiš im hlásal slovo mnohými takýmito podobenstvami, podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval. Utíšenie búrky na mori 35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! 36 Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode. 37 Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38 Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme? 39 On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru? 41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more? Príslovia 18 21 Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov. 22 Kto našiel ženu, našiel dobro a zadovážil si priazeň Hospodina.