Čítania na deň: 4. 1. 2026
Ezdráš
Manželstvá s pohankami
9 1 Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od národov týchto krajín, totiž od Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejov, Jebúsejov, Amónčanov, Moábčanov, Egypťanov a Amorejčanov, a konajú podľa ich ohavností.
2 Vzali si za ženy z ich dcér pre seba i svojich synov a pomiešali sväté potomstvo s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví.
3 Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a bradu a sedel som veľmi rozrušený.
4 Poschádzali sa ku mne všetci, čo sa báli slova Boha Izraela pre priestupok tých, čo prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety.
Ezdrášova modlitba
5 Počas večernej obety som však skončil kajúci obrad, s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu,
6 a vravel som: Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám prerástli cez hlavu a naše previnenia siahajú až po nebesia.
7 Od čias našich otcov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov cudzích krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to aj dnes.
8 Teraz sa Hospodin, náš Boh, na chvíľočku nad nami zmiloval, aby nám zachoval zvyšky, aby nám dovolil uchytiť sa na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh rozžiaril oči a dal nám trocha pookriať v našej porobe.
9 Hoci sme boli otrokmi, náš Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale nám priaznivo naklonil perzských kráľov, takže nám umožnili pookriať. Mohli sme opäť vybudovať dom nášho Boha a postaviť ho z rozvalín. Bol našou ochranou v Judsku a v Jeruzaleme.
10 Čo ti však, náš Bože, po tom všetkom povedať? Veď sme opustili tvoje prikázania,
11 ktoré si nám dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej idete, aby ste ju dedične zaujali, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou.
12 Nedávajte teda svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy sa neusilujte o ich blaho a dobro, aby ste boli čoraz mocnejší, požívali výhody krajiny a poručili ju svojim synom až naveky.
13 Po tom všetkom, čo nás prikvačilo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie — lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šetril, ako si zaslúžili naše neprávosti, a nechal si nám zachované zvyšky —,
14 neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa spríbuzniť s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, takže by nik nezostal nažive a neunikol skaze?
15 Hospodin, Bože Izraela, ty si spravodlivý, takže sme tu dnes ako zvyšok zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik pred tebou pre to neobstojí!
Prepustenie pohanských žien
10 1 Kým sa Ezdráš modlil a kým sa vyznával s plačom, ležiac dolu tvárou pred Božím domom, poschádzal sa k nemu veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a detí a ľud usedavo plakal.
2 Vtedy sa ozval Šekanja, syn Jechíela z Élamovcov, a povedal Ezdrášovi: Prehrešili sme sa proti svojmu Bohu tým, že sme si vzali za ženy cudzinky z národov krajiny, ale ešte je nádej pre Izrael.
3 Zaviažme sa teraz slávnostne svojmu Bohu, že zapudíme všetky ženy, aj deti, ktoré sa im narodili, keď ty, Hospodin, a tí, čo sa boja prikázania nášho Boha, odporúčate tak urobiť. Nech sa teda postupuje podľa zákona!
4 Vstaň, lebo ty to musíš nariadiť, a my ti pomôžeme! Pusti sa mužne do toho!
5 Ezdráš teda vstal a vyzval popredných kňazov, levitov a celú izraelskú pospolitosť, aby prisahali, že sa zaväzujú konať podľa tohto slova. Tak aj prisahali.
6 Ezdráš sa zdvihol spred Božieho domu, išiel do izby Eljášibovho syna Jehóchanana a tam prenocoval. Nejedol však chlieb a nepil vodu, lebo žialil pre hriech tých, čo prišli zo zajatia.
7 Potom vyhlásili po Judsku a po Jeruzaleme, aby sa všetci navrátenci zišli do Jeruzalema.
8 Každému, kto sa nedostaví do troch dní podľa uznesenia vrchnosti a starších, nech kliatba stihne celý jeho majetok a on sám nech je vylúčený z obce tých, čo prišli zo zajatia!
Súhlas zídeného ľudu
9 Do troch dní sa zišli do Jeruzalema všetci judskí a benjamínski muži. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho dňa toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím domom a triasol sa pre samotnú vec i pre lejaky.
10 Vtedy vstal kňaz Ezdráš a povedal im: Prehrešili ste sa tým, že ste sa poženili s cudzinkami a tak ste rozmnožili previnenie izraelského ľudu.
11 Preto sa teraz vyznajte Hospodinovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po vôli a oddeľte sa od národov tejto krajiny a od cudziniek!
12 Celé zhromaždenie odpovedalo veľkým hlasom: Sme povinní urobiť tak, ako nám hovoríš.
13 No ľud je početný, je čas dažďov a nevydržíme stáť vonku. Okrem toho to nie je práca na jeden deň ani na dva, lebo sme sa veľmi mnohí previnili v tejto veci.
14 Preto prosíme, nech naši predstavení zastupujú celú obec a všetci, čo sa v našich mestách poženili s cudzinkami, prídu v určenom čase so staršími a so sudcami jednotlivých miest, kým sa od nás neodvráti páľava hnevu nášho Boha pre túto vec.
15 Iba Asahélov syn Jonatán a Tikvov syn Jachzeja sa vzopreli proti tomu; Mešullám a levita Šabbetaj ich podporovali.
16 No navrátenci tak urobili. Kňaz Ezdráš si vybral mužov, predstavených rodov podľa jednotlivých rodín. Všetci boli zaznačení podľa mena. Zasadli v prvý deň desiateho mesiaca a skúmali tú vec.
17 Do prvého dňa prvého mesiaca skončili prípady všetkých, čo sa poženili s cudzinkami.
Menoslov previnilcov
18 Vyšlo najavo, že z kňazských synov si pobrali cudzie ženy títo: zo synov Jócadakovho syna Jéšuu a z jeho bratov: Maaséja, Elíezer, Jaríb a Gedalja.
19 Zaručili sa, že svoje ženy prepustia a že za svoj poklesok obetujú barana zo stáda.
20 Z Immérových synov: Chanáni a Zebadja.
21 Z Chárimových synov: Maaséja, Élija, Šemaja, Jechíel a Uzzija.
22 Z Pašchúrových synov: Eljóenaj, Maaséja, Jišmáel, Netaneel, Józabad a Elása.
23 Z levitov Józabad, Šimei, Kelája zvaný Kelíta, Petachja, Jehúda a Elíezer.
24 Zo spevákov Eljášib a z vrátnikov Šallúm, Telem a Úri.
25 Ďalej z izraelského ľudu: z Paróšových synov: Rameja, Jizzija, Malkija, Mijjámin, Eleazár, Malkija a Benája.
26 Z Élamových synov: Mattanja, Zekarja, Jechíel, Abdi, Jeremót a Élija.
27 Zo Zattúových synov: Eljóenaj, Eljášib, Mattanja, Jeremót, Zábad a Azíza.
28 Z Bébajových synov: Jehóchanan, Chananja, Zabbaj, Atláj.
29 Z Bániových synov: Mešullám Mallúk, Adája, Jášub, Šeál, Jeremót.
30 Z Pachat-Moábových synov: Adna, Kelal, Benája, Maaséja, Mattanja, Becaleel, Binnúj a Menašše.
31 Z Chárimových synov: Elíezer, Jiššija, Malkija, Šemaja, Šimeón,
32 Benjamín, Mallúk, Šemarja.
33 Z Chášumových synov: Mattenaj, Mattatta, Zábad, Elífelet, Jerémaj, Menašše, Šimei.
34 Z Bániových synov: Maadaj, Amrám, Úel,
35 Benája, Bédja, Keluhi,
36 Vanja, Meremót, Eljášib,
37 Mattanja, Mattenaj, Jaasáv,
38 Báni, Binnúj, Šimei,
39 Šelemja, Nátan, Adája,
40 Maknadbaj, Šášaj, Šáraj,
41 Azareel, Šelemja, Šemarja,
42 Šallúm Amarja a Jósef.
43 Z Nebóových synov: Jeíel, Mattitja, Zábad, Zebína, Jaddav, Joel a Benája.
44 Títo všetci si vzali cudzinky. Boli medzi nimi už aj také, ktoré mali deti.
Žalmy
Keď volám, vypočuj ma
4 1 Zbormajstrovi na strunovom nástroji. Dávidov žalm.
2 Keď volám, vypočuj ma,
môj spravodlivý Bože!
Ty si mi uľavoval v tiesni.
Zmiluj sa nado mnou; počuj moju modlitbu!
3 Ľudia, dokedy budete tupiť moju česť,
milovať daromnosti a vyhľadávať lož? — Sela —
4 Pochopte, Hospodin pre zbožného robí divy.
Hospodin počuje, keď volám k nemu.
5 Chvejte sa a nehrešte;
uvažujte na lôžku a zmĺknite! — Sela —
6 Prinášajte správne obety
a dôverujte Hospodinovi!
7 Mnohí sa pýtajú: Kto nám ukáže niečo dobré?
Hospodin, nech nás osvieti svetlo tvojej tváre!
8 Dal si mi do srdca väčšiu radosť,
než majú oni z hojnosti obilia a muštu.
9 V pokoji si ľahnem a zaspím,
lebo len ty sám, Hospodin,
dávaš bezpečný príbytok.
List Rimanom
3 1 Čo je teda prednosťou Židov alebo aký je úžitok obriezky?
2 Veľký, v každom ohľade. Predovšetkým: Im boli zverené Božie slová.
3 Čo teda? Ak sa niektorí stali nevernými, či azda ich nevernosť zruší Božiu vernosť?
4 Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek luhár, ako je napísané:
Aby si bol uznaný za spravodlivého vo svojich slovách
a aby si zvíťazil, keď ťa súdia.
5 Ak však naša nespravodlivosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti, čo na to povedať? Či Boh nie je nespravodlivý, keď nás stíha hnevom? Toto hovorím podľa ľudského zmýšľania.
6 Určite nie! Veď inak ako by mohol Boh súdiť svet?
7 Ale ak sa na mojej lži ukazuje, že Božia pravda je omnoho väčšia — čo Bohu slúži na slávu —, prečo som ešte aj ja súdený ako hriešnik?
8 Či je to vari tak, ako nás ohovárajú a ako podľa niektorých vraj my hovoríme: Robme zle, aby vzišlo dobro? Ich odsúdenie je spravodlivé.
Nikto nie je spravodlivý
9 Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov, že všetci sú pod hriechom,
10 ako je napísané:
Nieto spravodlivého, niet ani jedného,
11 niet rozumného,
niet nikoho, kto by hľadal Boha.
12 Všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými.
Niet nikoho, kto by robil dobro,
niet ani jedného.
13 Ich hrdlo je otvorený hrob,
svojimi jazykmi podvádzali,
hadí jed majú na perách.
14 Ich ústa sú plné kliatby a horkosti.
15 Ich nohy sa náhlia prelievať krv,
16 na ich cestách skaza a nešťastie,
17 nepoznali cestu pokoja
18 a v ich očiach niet bázne pred Bohom.
19 Vieme však, že to, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby umĺkli všetky ústa a aby celý svet bol vinný pred Bohom.
20 Pretože zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo zákona pochádza poznanie hriechu.
Príslovia
20 24 Kroky muža vedie Hospodin,
ako môže človek svojej ceste rozumieť?
25 Pascou pre človeka je nerozvážne vyrieknuť: Je to sväté!,
a iba potom zvažovať sľuby.