Čítania na deň: 11. 6. 2025 (Streda turíčnych kántrových dní)
Jozua
Júdov podiel
15 1 Podiel, ktorý lósom pripadol Júdovcom podľa ich rodov, siaha na juh k hraniciam Edómu, k púšti Sín až celkom na juh.
2 Jeho južná hranica sa začína od pobrežia Soľného mora, od zálivu, ktorý je obrátený na juh.
3 Tiahne sa na juh k výstupu Akrabím, prechádza do Sínu a stúpa od Negevu do Kádeš-Barney. Potom prechádza popri Checróne, stúpa k Addáru a obchádza Karku,
4 potom prechádza do Acmónu, siaha až k Egyptskému potoku a končí sa pri mori. To bude vaša južná hranica.
5 Východnou hranicou bude Soľné more až po ústie Jordána. Na severe sa hranica začína morským zálivom pri ústí Jordána,
6 stúpa k Bét-Chogle a prechádza severne od Bét-Aráby, stúpa ku skale Rúbenovho syna Bóhana.
7 Potom hranica stúpa z údolia Áchor k Debíru a zahýna na sever ku Gilgálu, ktorý je oproti Adummímskemu svahu južne od potoka, prechádza k vodám Én-Šemeša a vybieha k prameňu Rógel.
8 Potom hranica stúpa údolím Ben-Hinnóm južne od hrebeňa Jebúsejov — to je Jeruzalem. Ďalej stúpa na vrchol kopca, ktorý je oproti údoliu Ben-Hinnóm smerom na západ, na severnom konci údolia Refájim.
9 Potom hranica zahýna od vrcholca kopca k prameňu vôd Neftóach, vybieha k mestám pohoria Efrón a zahýna k Baále, to je Kirjat-Jearím.
10 Od Baály sa hranica otáča na západ k pohoriu Seír, prechádza hrebeňom pohoria Jearím od severu — to je Kesalón — klesá k Bét-Šemešu a tiahne sa k Timne.
11 Hranica potom vybieha k severnému hrebeňu Ekrónu, zabočuje k Šikrónu, tiahne sa k vrchu Baálá, vybieha k Jabneelu a končí sa pri mori.
12 Západnou hranicou je pobrežie Veľkého mora. Toto je hranica Júdovcov dookola podľa ich rodov.
13 Kálebovi, synovi Jefunneho, dal Jozua podľa Hospodinovho príkazu podiel medzi Júdovcami: Kirjat-Arbu, mesto Anákovho otca Arbu — to je Hebron.
14 Káleb vyhnal odtiaľ troch Anákových synov: Šéšaja, Achímana a Talmaja.
15 Odtiaľ tiahol nahor proti Debírčanom. Debír sa predtým volal Kirjat-Séfer.
16 Vtedy Káleb povedal: Tomu, kto porazí Kirjat-Séfer a obsadí ho, dám svoju dcéru Aksu za ženu.
17 Otníel, syn Kenaza, Kálebovho brata, ho obsadil, a tak dostal Aksu za ženu.
18 Keď sa zaňho vydala, Otníel ju naviedol, aby si od otca žiadala pole. Keď zosadla z osla, Káleb sa jej spýtal: Čo chceš?
19 Ona odpovedala: Daj mi dar. Keď si ma vydal do Negevu, daj mi aj pramene vôd. Káleb jej dal Horné aj Dolné pramene.
20 Toto je dedičné vlastníctvo kmeňa Júdovcov podľa ich rodov.
21 Mestá, ktoré patria Júdovcom na juhu až po hranice Edóma, boli: Kabceel, Éder, Jágur,
22 Kína, Dimona, Adáda,
23 Kedeš, Chacór, Jitnán,
24 Zíf, Telem, Bealót,
25 Chacór-Chadattá, Kerijót, Checrón — to je Chacór —
26 Amám, Šema, Mólada,
27 Chacar-Gaddá, Chešmón, Bét-Pelet,
28 Chacar-Šúal, Beér-Šeba, Bizjótja,
29 Baálá, Ijjím, Ecem,
30 Eltólad, Kesíl, Chorma,
31 Ciklag, Madmanna, Sansanna,
32 Lebaót, Šilchím a Ajin-Rimmón; spolu dvadsaťdeväť miest aj s ich dedinami.
33 Na Nížine to boli mestá: Eštaól, Corea, Ašná,
34 Zánoach, Én-Ganním, Tappúach, Énam,
35 Jarmút, Adullám, Sócho, Azéka,
36 Šaarajim, Adítajim, Gedéra a Goderótajim; štrnásť miest aj s ich dedinami.
37 Cenán, Chadáša, Migdal-Gád,
38 Dileán, Micpe, Jokteel,
39 Lakíš, Bockat, Eglón,
40 Kabbón, Lachmás, Kitlíš,
41 Gederót, Bét-Dágon, Naama a Makkéda; šestnásť miest aj s ich dedinami.
42 Libna, Eter, Ášan,
43 Jiftách, Ašná, Necíb,
44 Keíla, Akzíb a Máreša; deväť miest aj s ich dedinami.
45 Ekrón s osadami a dedinami;
46 od Ekrónu po more všetko, čo leží pri Ašdóde a jeho dedinách.
47 Ašdód s osadami a dedinami, Gaza s osadami a dedinami až po Egyptský potok, Veľké more s jeho pobrežím.
48 Na pohorí: Šamír, Jattír, Sócho,
49 Danna, Kirjat-Sanna, to je Debír,
50 Anáb, Eštemó, Aním,
51 Góšen, Cholón a Gílo; jedenásť miest aj s ich dedinami.
52 Arab, Dúma, Ešeán,
53 Jánum, Bét-Tappúach, Aféka,
54 Chumtá, Kirjat-Arba — to je Hebron — a Ciór; deväť miest aj s ich dedinami.
55 Maón, Karmel, Zíf, Jutta,
56 Jezreel, Jokdeám, Zánoach,
57 Hakkajin, Gibea a Timna; desať miest aj s ich dedinami.
58 Chalchúl, Bét-Cúr, Gedór,
59 Maarát, Bét-Anót a Eltekón; šesť miest aj s ich dedinami.
60 Kirjat-Baál — to je Kirjat-Jearím — a Rabba; dve mestá aj s ich dedinami.
61 Na púšti Bét-Arába, Middín, Sechácha,
62 Nibšán, Soľné mesto a Én-Gedi; šesť miest aj s ich dedinami.
63 Jebúsejov však, ktorí bývali v Jeruzaleme, nemohli Júdovci vyhnať, takže Jebúseji ostali bývať s Júdovcami dodnes.
Podiel Efrajima a Menaššeho
16 1 Podiel, ktorý lósom pripadol Jozefovcom, siaha od Jordána pri Jerichu na východ od jerišských vôd na púšť. Hranica vystupuje od Jericha na pohorie k Bételu.
2 Od Bétela ide hranica ďalej do Lúzu, prichádza do Atarótu k územiu Arkíjcov,
3 postupuje na západ územia Jafléťanov až k územiu Dolného Bét-Chorónu po Gézer a končí sa pri mori.
4 Takto dostali Jozefovi synovia, Menašše a Efrajim, dedičné vlastníctvo.
5 Toto bolo územie Efrajimovcov podľa ich rodov: hranicou ich dedičného vlastníctva je Atrót-Addár po Horný Bét-Chorón.
6 Potom ide hranica k moru; na severe od Mikmetátu, neskôr zabočuje na východ do Taanat-Šíla, východne popri ňom prechádza k Jánoachu.
7 Z Jánoachu zostupuje do Atarótu a Naary, dotýka sa Jericha a končí sa pri Jordáne.
8 Od Tappúachu ide hranica na západ k potoku Kána a končí sa pri mori. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Efrajimovcov podľa ich rodov.
9 Aj mestá uprostred dedičného vlastníctva Menaššeovcov boli oddelené pre Efrajimovcov, všetky mestá aj s ich dedinami.
10 Nevyhnali však Kanaánčanov, ktorí bývali v Gézere. Kanaáančania ostali medzi Efrajimovcami až dodnes, no stali sa otrokmi.
17 1 Aj kmeňu Menaššeho lósom pripadol podiel, lebo on je Jozefov prvorodený. Makír, prvorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášan.
2 Aj ostatným Menaššeovcom pripadol podiel podľa ich rodov: synom Abíezerovým, Chélekovým, Asríelovým, Šekemovým, Chéferovým a Šemídovým. To boli mužskí potomkovia Menaššeho, Jozefovho syna, podľa ich rodov.
3 No Celofchád, Chéferov syn, Gileádov syn, Makírov syn, Menaššeov syn, nemal synov, iba dcéry. Volali sa: Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca.
4 Predstúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a povedali: Hospodin prikázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlastníctvo medzi našimi bratmi. Aj im dal dedičné vlastníctvo podľa Hospodinovho rozkazu medzi vlastníctvom bratov ich otca.
5 Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášan za Jordánom,
6 lebo Menaššeho dcéry dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom.
7 Menaššeho územie siahalo od Ašéru k Mikmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne na juh k Én-Tappúachčanom.
8 Okolie Tappúachu pripadlo Menaššemu, ale mesto Tappúach patrilo Efrajimovcom.
9 Ďalej hranica zostupuje k potoku Kána. Mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Hranica Menaššeho sa však tiahne severne od potoka a končí sa pri mori.
10 Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jissákara.
11 Na území Jissákara a Ašéra patril Menaššemu: Bét-Šeán a priľahlé osady, Jibleám a priľahlé osady, obyvatelia Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Taanaku a priľahlé osady, obyvatelia Megidda a priľahlé osady, tri horské pásma.
12 Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine.
13 Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k robote, no nedokázali ich vyhnať.
14 Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva len jeden podiel a jednu čiastku? My sme predsa veľký národ, lebo nás Hospodin doteraz požehnával.
15 Jozua im odvetil: Ak ste veľký národ a pohorie Efrajim vám nestačí, choďte do lesa a klčujte zem v krajine Perizzejov a Refájov.
16 Jozefovi potomkovia povedali: Pohorie nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí bývajú v údolí, majú železné vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľahlých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.
17 Jozua povedal Jozefovmu domu, Efrajimovcom a Menaššeovcom: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel,
18 ale aj pohorie bude tvoje. Ak je tam les, vyklčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vyženieš Kanaánčanov, hoci majú železné vozy a sú silní.
Benjamínov podiel
18 1 Celá pospolitosť Izraelitov sa zhromaždila do Šíla a postavila tam stan stretávania po tom, čo sa im krajina poddala.
2 Medzi Izraelitmi zostalo ešte sedem kmeňov, ktorým nepridelili dedičné vlastníctvo.
3 Jozua povedal Izraelitom: Dokedy budete váhať s obsadením krajiny, ktorú vám dal Hospodin, Boh vašich otcov?
4 Vyberte si z každého kmeňa troch mužov. Ja ich pošlem, aby prešli krajinou a opísali ju podľa dedičných vlastníctiev a potom nech prídu ku mne.
5 Nech si ju rozdelia na sedem dielov. Júda zostane na svojom území na juhu a Jozefov dom zostane na svojom území na severe.
6 Urobte rozpis územia na sedem dielov a doneste mi ho. Ja vám hodím lós tu pred Hospodinom, naším Bohom.
7 Leviti totiž nemajú podiel medzi vami, ale kňazstvo Hospodinovo je ich dedičným vlastníctvom. Gád, Rúben a polovica kmeňa Menaššeho dostali na východe za Jordánom dedičné vlastníctvo, ktoré im dal Mojžiš, Hospodinov služobník.
8 Muži sa vybrali na cestu. Jozua im rozkázal opísať krajinu: Choďte, prejdite krajinu a opíšte ju, potom sa vráťte ku mne a tu v Šíle pred Hospodinom vám hodím lós.
9 Muži odišli a prešli krajinou. Zaznamenali do knihy rozpis podľa miest na sedem častí a prišli k Jozuovi do tábora v Šíle.
10 Jozua im hodil lós pred Hospodinom v Šíle a rozdelil tam krajinu Izraelitom podľa ich rodov.
Žalmy
Keď volám, vypočuj ma
4 1 Zbormajstrovi na strunovom nástroji. Dávidov žalm.
2 Keď volám, vypočuj ma,
môj spravodlivý Bože!
Ty si mi uľavoval v tiesni.
Zmiluj sa nado mnou; počuj moju modlitbu!
3 Ľudia, dokedy budete tupiť moju česť,
milovať daromnosti a vyhľadávať lož? — Sela —
4 Pochopte, Hospodin pre zbožného robí divy.
Hospodin počuje, keď volám k nemu.
5 Chvejte sa a nehrešte;
uvažujte na lôžku a zmĺknite! — Sela —
6 Prinášajte správne obety
a dôverujte Hospodinovi!
7 Mnohí sa pýtajú: Kto nám ukáže niečo dobré?
Hospodin, nech nás osvieti svetlo tvojej tváre!
8 Dal si mi do srdca väčšiu radosť,
než majú oni z hojnosti obilia a muštu.
9 V pokoji si ľahnem a zaspím,
lebo len ty sám, Hospodin,
dávaš bezpečný príbytok.
Skutky apoštolov
Pavlova plavba do Ríma
27 1 Len čo bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov stotníkovi menom Július z cisárskej kohorty.
2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa chystala na plavbu popri pobreží Ázie. Keď sme vyplávali na šíre more, bol s nami Aristarchos, Macedónčan z Tesaloniky.
3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa zachoval voči Pavlovi ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom, aby prijal ich pohostinnosť.
4 Keď sme odtiaľ vyplávali na more, plavili sme sa v závetrí popri Cypre, lebo vietor fúkal proti nám.
5 Plavili sme sa pozdĺž Cilície a Pamfýlie a prišli sme do lýcijskej Myry.
6 Tam našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a naložili nás na ňu.
7 Veľa dní sme sa plavili veľmi pomaly a horko-ťažko sme sa dostali ku Knidu. Pretože vietor nám nedovoľoval pristáť, plavili sme sa v závetrí Kréty popri Salmóne.
8 Len tak-tak sme ju oboplávali a dostali sme sa na isté miesto neďaleko mesta Lasaja, ktoré sa volá Dobré prístavy.
Príslovia
14 32 Bezbožníka zavrhne jeho vlastná zloba,
ale spravodlivý dôveruje aj v hodine smrti.