Čítania na deň: 8. 2. 2026 (Nedeľa v Šesťdesiatnici)
Genezis — Prvá Mojžišova kniha
Lót v Sodome
19 1 Keď podvečer prichádzali dvaja anjeli do Sodomy, Lót sedel v mestskej bráne. Len čo ich zazrel, vstal a šiel im v ústrety. Poklonil sa im až po zem
2 a povedal: Prosím vás, moji páni, poďte do domu svojho služobníka, prenocujte, umyte si nohy a ráno pôjdete svojou cestou. Oni však odpovedali: Nie, prenocujeme na tomto priestranstve.
3 On však na nich tak naliehal, že sa odobrali k nemu. Keď vošli do jeho domu, pripravil im hostinu, dal napiecť nekvasených chlebov a najedli sa.
4 Skôr, ako si políhali, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlapca až po starca, všetci do jedného.
5 Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali.
6 Lót predstúpil pred nich, ale zatvoril za sebou dvere
7 a povedal: Prosím vás, bratia moji, neurobte takú hanebnosť!
8 Pozrite, mám dve dcéry, ktoré ešte neobcovali s mužmi. Vyvediem vám ich a robte s nimi, čo sa vám zapáči, ale týmto mužom nič nerobte, veď sa uchýlili do môjho prístrešia.
9 Oni ho však zahriakli: Zmizni odtiaľto! a ďalej vykrikovali: Sám sa sem prisťahoval ako cudzinec a ešte chce aj rozhodovať. Horšie dopadneš ako oni! Surovo dorážali na Lóta a chystali sa vylomiť dvere.
10 Vtom tí dvaja muži vlastnými rukami vtiahli Lóta do domu a zamkli dvere.
11 Tých, čo boli vonku, od najmenších až po starých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť dvere.
12 Potom muži povedali Lótovi: Máš tu ešte niekoho zo svojich? Zaťa, synov, dcéry a všetkých z mesta, čo patria k tebe, vyveď odtiaľto!
13 Zničíme toto miesto, lebo žaloba naň je pred Hospodinom veľmi veľká. Hospodin nás poslal, aby sme ho zničili.
14 Nato Lót vyšiel a svojim nastávajúcim zaťom, ktorí si chceli vziať jeho dcéry za manželky, povedal: Vstaňte, odíďte z tohto miesta, lebo Hospodin zničí toto mesto. Oni sa však nazdávali, že žartuje.
15 Keď svitol deň, anjeli naliehali na Lóta a povedali: Vstaň, vezmi manželku a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si pre neprávosť mesta nezahynul.
16 Keď váhal, muži uchopili za ruku jeho i jeho manželku a obe dcéry, lebo Hospodin ich chcel ušetriť. Vyviedli ho von, mimo mesta a tam ho nechali.
17 Keď ich viedli von, povedali: Zachráň sa, ide ti o život. Neobzeraj sa, ani sa nikde v celom Okolí nezastavuj. Zachráň sa na vrchoch, aby si nezahynul.
18 Lót im povedal: Nie tak, Pane!
19 Veď tvoj sluha získal tvoju priazeň a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si mu preukázal, keď si mi zachránil život, ale ja už nevládzem ujsť na vrch; zachváti ma pohroma a zomriem.
20 Pozri, tu nablízku je mesto, ta môžem ujsť. Je malé, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? Ja zostanem nažive.
21 On mu povedal: Dobre, aj v tom ti vyhoviem a mesto, za ktoré sa prihováraš, nezničím.
22 Rýchlo sa tam skry, lebo nemôžem nič robiť, kým ta nedôjdeš. Preto sa to mesto volá Cóar[*] Hebr. Cóar je malé mesto..
23 Keď Lót došiel do Cóaru, slnko vychádzalo nad krajinu.
24 Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hospodina.
25 Zničil tie mestá, celé Okolie, všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny.
26 Lótova žena sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp.
27 Keď Abrahám včasráno vstal, šiel na miesto, kde predtým stál s Hospodinom.
28 Pozrel smerom k Sodome a Gomore i na celé Okolie a videl vystupovať dym zo zeme ako dym z huty.
29 Keď Boh pustošil mestá Okolia, spomenul si na Abraháma a zachránil Lóta pred zničením, ktoré postihlo mestá, v ktorých Lót býval.
Lótove dcéry
30 Potom Lót s oboma dcérami odišiel z Cóaru a usadil sa na pohorí. Bál sa zostať v Cóare. Býval so svojimi dvoma dcérami v jaskyni.
31 Staršia z nich povedala mladšej: Náš otec je starý a nezostal na zemi muž, ktorý by s nami mohol obcovať podľa zvyklosti na celom svete.
32 Opojme teda otca vínom a spime s ním, aby sme mohli získať od neho potomstvo.
33 V tú noc dali sa otcovi napiť vína. Potom vošla k nemu staršia a spala s ním. On však nezbadal, kedy si ľahla ani kedy odišla.
34 Na druhý deň zas povedala staršia mladšej: Pozri, včera som s otcom spala ja. Dáme mu aj v túto noc napiť sa vína. Ľahneš si ty a vyspíš sa s ním, aby sme získali od neho potomstvo.
35 Dali sa teda aj tejto noci otcovi napiť vína. Ľahla si k nemu mladšia dcéra a spala s ním. On však ani teraz nezbadal, kedy si k nemu ľahla a kedy odišla.
36 Tak počali obe Lótove dcéry od svojho otca.
37 Staršia porodila syna a dala mu meno Moáb. On je praotcom dnešných Moábčanov.
38 Aj mladšia porodila syna a dala mu meno Ben-Ammí. On je praotcom dnešných Amónčanov.
Sára u Abímelecha
20 1 Odtiaľ sa Abrahám vybral do kraja Negev. Zastavil sa medzi Kádešom a Šúrom a dočasne zostal v Geráre.
2 Abrahám vtedy o svojej manželke Sáre hovorieval: Toto je moja sestra. Gerársky kráľ Abímelech poslal po Sáru a vzal si ju.
3 V noci počas spánku prišiel Boh k Abímelechovi a povedal mu: Určite zomrieš, lebo si si vzal ženu, čo má muža.
4 Keďže Abímelech sa k nej ešte nepriblížil, povedal: Pane, zabíjaš aj spravodlivých ľudí?
5 Či mi on sám nepovedal: Toto je moja sestra? Ba aj ona mi povedala: To je môj brat. Urobil som to v bezúhonnosti srdca a s čistými rukami.
6 Boh mu vo sne povedal: Aj ja viem, že si to urobil v nevinnosti srdca, preto som ti zabránil zhrešiť proti mne a nedopustil som, aby si sa jej dotkol.
7 Vráť teda manželku jej mužovi, lebo on je prorok. On sa bude za teba prihovárať, aby si žil. Ak ju však nevrátiš, vedz, že určite zomrieš so všetkými, čo patria k tebe.
8 Abímelech včasráno vstal, zvolal všetkých svojich sluhov, a keď im vyrozprával všetko, čo sa stalo, muži sa veľmi naľakali.
9 Abímelech zavolal Abraháma a povedal mu: Čo si nám to urobil? Čím som sa proti tebe prehrešil, že si priviedol na mňa a na moje kráľovstvo taký veľký hriech? Urobil si mi niečo, čo si nemal urobiť.
10 Potom sa Abímelech Abraháma spýtal: Čo ti to zišlo na um, takto sa správať?
11 Abrahám odvetil: Povedal som si: Na tomto mieste určite nieto bázne pred Bohom a pre moju ženu ma zabijú.
12 Napokon, ona mi je naozaj sestrou, je to dcéra môjho otca, no nie dcéra mojej matky; stala sa mojou ženou.
13 Keď ma Boh po odchode z otcovského domu nechal blúdiť, vtedy som jej povedal: Preukáž mi túto láskavosť: Všade, kam prídeme, povieš: To je môj brat.
14 Nato vzal Abímelech ovce, dobytok, otrokov a slúžky, dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj jeho ženu Sáru.
15 Abímelech povedal: Pozri, moja zem je pred tebou, bývaj, kdekoľvek sa ti zapáči.
16 Sáre povedal: Pozri, tvojmu bratovi som dal tisíc strieborných, to bude odškodné na zastretie očí všetkým, čo sú s tebou. Tým budeš ospravedlnená pred všetkými.
17 Abrahám sa modlil k Bohu; Boh uzdravil Abímelecha, jeho ženu i slúžky, takže mohli rodiť.
18 Hospodin totiž zavrel každé materské lono v Abímelechovom dome pre Abrahámovu ženu Sáru.
Izákovo narodenie
21 1 Hospodin navštívil Sáru, ako povedal, a splnil, čo jej sľúbil.
2 Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase, ktorý mu Boh predpovedal.
3 Abrahám dal svojmu synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák.
4 Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna Izáka, ako mu prikázal Boh.
5 Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák.
6 Vtedy Sára povedala: Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje, zasmeje sa.
7 A dodala: Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe.
Zavrhnutie Hagar
8 Chlapec rástol a odstavila ho. V deň, keď bol Izák odstavený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu.
9 Keď Sára videla, že syn Egypťanky Hagar, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva sa jej synovi,
10 povedala Abrahámovi: Vyžeň tú slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom.
11 Abraháma sa to veľmi dotklo, lebo to bol jeho syn.
12 Boh však povedal Abrahámovi: Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi.
13 No aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom.
14 Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba.
15 Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov,
16 poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa. Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala.
17 Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je.
18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ.
19 Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť.
20 Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom.
21 Potom sa usadil na púšti Páran a matka mu vzala ženu z Egypta.
Žalmy
V Hospodinovi nachádzam útočisko
11 1 Zbormajstrovi. Dávidov.
V Hospodinovi nachádzam útočisko.
Ako mi môžete povedať:
Uleť si, vtáča, na svoj vrch!?
2 Pozri, bezbožníci už luk napínajú,
šíp si kladú na tetivu,
aby za tmy strieľali na úprimných.
3 Keď sa základy rozvrátia,
čo si počne spravodlivý?
4 Hospodin je vo svojom svätom chráme,
Hospodinov trón je na nebesiach,
jeho oči hľadia,
jeho pohľad skúma ľudí.
5 Hospodin skúma spravodlivého i bezbožného.
Z duše nenávidí toho, kto má záľubu v násilí.
6 Dážď žeravého uhlia a síry spustí na bezbožníkov,
horúci vietor bude ich údelom.
7 Hospodin je predsa spravodlivý, miluje spravodlivé skutky.
Úprimní uvidia jeho tvár.
Evanjelium podľa Jána
Uzdravenie syna úradníka
4 43 Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley.
44 Sám Ježiš sa totiž presvedčil, že prorok nemá úctu vo svojej domovine.
45 Keď teda prišiel do Galiley, Galilejčania ho prijali, lebo videli všetko, čo vykonal cez sviatky v Jeruzaleme, keďže aj oni boli na slávnostiach.
46 Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Istý kráľovský úradník v Kafarnaume mal chorého syna.
47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby prišiel a uzdravil mu syna, ktorý už umieral.
48 Ježiš mu povedal: Keby ste nevideli znamenia a divy, neuverili by ste.
49 Kráľovský úradník mu odpovedal: Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!
50 Ježiš mu povedal: Choď, tvoj syn žije! Ten človek uveril Ježišovým slovám a odišiel.
51 Ešte bol na ceste, keď mu vyšli naproti sluhovia a oznámili mu, že jeho dieťa žije.
52 Opýtal sa ich na hodinu, v ktorú sa dieťaťu uľavilo. Odpovedali mu: Včera o siedmej hodine[*] O jednej popoludní. mu prestala horúčka.
53 Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: Tvoj syn žije. A uveril on i všetci v jeho dome.
54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.
Uzdravenie chorého pri rybníku
5 1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník po hebrejsky nazývaný Betesda[*] Var.: Betzata., s piatimi stĺporadiami.
3 V nich ležalo množstvo chorých, slepcov, chromých, ochrnutých[*] Var.: + a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. V. 4 Pánov anjel totiž z času na čas zostupoval do rybníka a rozvíril vodu. Kto vstúpil do rozvírenej vody ako prvý, vyzdravel, nech ho trápila akákoľvek choroba..
5 Bol tam človek, chorý už tridsaťosem rokov.
6 Keď ho Ježiš videl ležať a spoznal, že je už dlho chorý, opýtal sa ho: Chceš vyzdravieť?
7 Chorý mu odpovedal: Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.
8 Ježiš mu povedal: Vstaň, zober si lôžko a choď!
9 A ten človek okamžite ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
V ten deň však bola sobota,
10 a tak Židia dohovárali uzdravenému: Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!
11 Ale on im odpovedal: Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: Zober si lôžko a choď!
12 Oni sa ho spýtali: Ktože je ten človek, čo ti povedal: Zober si lôžko a choď!?
13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil zo zástupu, ktorý sa zišiel na tom mieste.
Príslovia
10 15 Majetok boháča je jeho opevneným mestom,
kým skazou núdznych je ich chudoba.
16 Odmena spravodlivého vedie k životu,
no zisk bezbožníka k hriechu.