Čítania na deň: 27. 12. 2025
Ester (grécka verzia)
Hamanove úklady proti Židom
3 1 Po týchto udalostiach kráľ Artaxerxes vyznamenal Hamadatovho syna Hamana Bugajčana[*] V pôvodine bugaios. Nedá sa jednoznačne určiť, či ide o prímenie označujúce pôvod. Toto slovo môže však znamenať aj „chvastúň“ — pozri aj 1,1r. a povýšil ho na prvé miesto medzi všetkými svojimi priateľmi.
2 Všetci na dvore sa mu klaňali, lebo tak to kráľ prikázal. Avšak Mardochej sa mu neklaňal.
3 Kráľovskí dvorania Mardochejovi vyčítali: Mardochej, prečo si nevšímaš, čo kráľ hovorí?
4 Každý deň mu to pripomínali, ale nepočúval ich. Udali Mardocheja u Hamana, že sa stavia proti slovám kráľa. Nato im Mardochej vysvetlil, že je Žid.
5 Keď sa Haman dozvedel, že Mardochej sa mu neklania, náramne sa rozzúril
6 a zamýšľal vykynožiť všetkých Židov v Artaxerxovej ríši.
7 V dvanástom roku Artaxerxovho kraľovania pripravil losovanie a hádzal lósy, aby postupne zistil presný deň a presný mesiac, v ktorom by za jediný deň zahubil Mardochejov rod. A lós padol na štrnásty deň mesiaca ádar.
8 Vtedy povedal kráľovi Artaxerxovi: Je jeden národ rozptýlený medzi národmi po celej tvojej ríši, ktorých zákony sa líšia od zákonov všetkých národov; oni neposlúchajú kráľove zákony. Kráľovi uškodí, ak ich nechá len tak.
9 Ak uzná kráľ za vhodné, nech vydá rozhodnutie, aby boli vykynožení, a ja poukážem v prospech kráľovskej pokladnice desaťtisíc talentov striebra.
10 Kráľ sňal svoj prsteň a dal ho na Hamanovu ruku, aby ním spečatil písomnosti proti Židom.
11 A kráľ povedal Hamanovi: Nechaj si svoje striebro, ale s tým národom nalož, ako chceš.
12 Trinásty deň prvého mesiaca zvolali kráľovských pisárov a to, čo prikázal Haman, v mene kráľa Artaxerxa napísali vojvodcom a náčelníkom každej provincie od Indie po Etiópiu, dovedna stodvadsiatim siedmim krajinám, náčelníkom jednotlivých národov, každému v jeho vlastnej reči.
13 Poslovia rozniesli po Artaxerxovej ríši prípis, aby v prvý deň dvanásteho mesiaca, čiže ádara, bol zničený národ Židov a boli zhabané ich majetky.
14 (13a) Text listu znel takto: Toto píše veľký kráľ Artaxerxes náčelníkom stodvadsiatich siedmich provincií od Indie po Etiópiu a im podriadeným miestnym správcom.
15 (13b) Pretože vládnem mnohým národom a v mojich rukách je vláda nad celou zemou, prijal som rozhodnutie, ku ktorému ma nevedie pýcha moci, ale usilujem sa postupovať čo najspravodlivejšie a mierne, aby som pre svojich poddaných vždy a za každých okolností zabezpečil život bez otrasov a aby som obnovil v ríši poriadok a bezpečnosť, ako aj mier, po ktorom túžia všetci ľudia.
16 (13c) Keď som sa vypytoval svojich radcov, ako sa dá v plnej miere dosiahnuť tento cieľ, Haman, ktorého sme vyznačili funkciou druhého muža v kráľovstve, zaskvel sa pred nami rozvážnosťou, vynikol neochvejnou dobrou vôľou a zaručenou spoľahlivosťou,
17 (13d) vysvetlil nám, že medzi všetkými kmeňmi na celom svete žije roztrúsený istý neprispôsobivý ľud, ktorý sa svojimi zákonmi protiví každému národu a ustavične pohŕda príkazmi kráľov, takže nemôžeme uviesť do života zdokonalenie jednotnej štátnej správy, ktoré sa usilujeme presadiť.
18 (13e) Uvedomujeme si teda, že spomenutý národ sa nachádza ako jediný vo svojom ustavičnom nepriateľskom vzťahu voči každému človeku, že jeho spôsob života je cudzí našim zákonom a vymyká sa im, že zmýšľa nepriaznivo o našej politike a že sa dopúšťa tých najhorších zločinov, len aby podkopával stabilitu ríše.
19 (13f) Preto prikazujeme, aby tí, ktorých vám vo svojich prípisoch označil Haman, náš vládny splnomocnenec a náš druhý otec, boli všetci až do koreňa mečmi svojich nepriateľov bez akéhokoľvek zľutovania a súcitu štrnásty deň dvanásteho mesiaca — ádara tohto roku vykynožení spolu s manželkami a deťmi.
20 (13g) A tak tí, čo oddávna boli a sú aj teraz neprispôsobiví, za jediný deň s použitím sily zostúpia do podsvetia, aby sa v nasledujúcom čase dokonale upevnila stabilita a pokoj v našom štáte.
21 (14) Odpisy tohto listu boli doručené do provincií a všetkým národom sa prikazuje, aby boli pripravení na stanovený deň.
22 (15) Toto opatrenie čoskoro zverejnil aj v Súzach. Kým kráľ a Haman popíjali, v meste panoval strach.
Esterino rozhodnutie
4 1 Keď sa Mardochej dozvedel, čo sa deje, roztrhol si odev, obliekol sa do vrecoviny, posypal sa popolom, vybehol von a po uliciach mesta kričal silným hlasom: Národ, ktorý nespáchal nijakú neprávosť, vydávajú na záhubu.
2 Prišiel až ku kráľovskej bráne a zastavili ho. Nedovolili mu vstúpiť do paláca, lebo mal na sebe vrecovinu a popol.
3 V každej provincii, kam prípis doručili, zavládol medzi Židmi veľký smútok, nárek a kvílenie; obliekli sa do vrecoviny a posypali sa popolom.
4 Keď prišli komorné a eunusi kráľovnej a oznámili jej, čo sa stalo, zhrozila sa nad tým, čo počula. Poslala Mardochejovi odkaz, aby sa riadne obliekol a zložil zo seba vrecovinu. On ju však neposlúchol.
5 Ester si zavolala svojho eunucha Achrataia, ktorý jej slúžil, a poslala ho, aby sa od Mardocheja dozvedela niečo presnejšie[*] V. 6 je iba v niektorých rkp.: Ten vyšiel k Mardochejovi na námestie oproti mestskej bráne..
7 Mardochej mu povedal o všetkom, čo sa stalo, aj o sľube, ktorý dal Haman kráľovi, že venuje do pokladnice desaťtisíc talentov, aby vyhubil Židov.
8 Okrem toho mu dal odpis rozkazu uverejneného v Súzach o tom, že majú byť vyhubení, aby ho ukázal Ester, a povedal mu, nech ju vyzve, aby išla ku kráľovi a prosila ho za ľud: Nezabúdaj na dni, keď si žila v skromnosti, ako som ťa živil vlastnými rukami, pretože Haman, ktorý je druhým mužom v ríši, nahovoril kráľa proti nám, aby nás odsúdil na smrť. Vzývaj Pána, porozprávaj kráľovi o nás a vytrhni nás zo smrti.
9 Keď sa Achrataios vrátil, porozprával jej všetko, čo mu Mardochej povedal.
10 Ester povedala Achrataiovi: Choď za Mardochejom a povedz mu:
11 Všetky národy kráľovstva vedia, že niet záchrany pre nijakého muža alebo ženu, ak vojde ku kráľovi do jeho vnútorného dvora bez pozvania. Výnimkou je, ak k takému človeku vystrie kráľ zlaté žezlo. Jedine ten bude zachránený. No ja som za posledných tridsať dní nebola pozvaná, aby som vstúpila ku kráľovi.
12 Achrataios odovzdal Mardochejovi všetky slová Ester.
13 Nato povedal Mardochej Achrataiovi: Choď a povedz jej: Ester, nenahováraj si, že sa zachrániš ty jediná spomedzi všetkých Židov v ríši.
14 Lebo ak v takejto chvíli ostaneš ticho, z iného miesta sa Židom dostane pomoc a ochrana, ale zahynieš ty aj dom tvojho otca. A kto vie, či si sa nestala kráľovnou práve pre túto chvíľu.
15 Ester po poslovi odkázala Mardochejovi túto odpoveď:
16 Choď a zvolaj na zhromaždenie Židov zo Súz. Postite sa za mňa a vo dne v noci, tri dni ani nejedzte, ani nepite. Ani ja a moje komorné nebudeme prijímať pokrm. A potom napriek tomu zákonu vojdem ku kráľovi, aj keby som mala zahynúť.
17 Mardochej išiel a konal podľa pokynov, ktoré mu dala Ester.
Mardochejova modlitba
18 (17a) Pripomínajúc si všetky Pánove skutky, modlil sa k Pánovi a povedal:
19 (17b) Pane, Pán a kráľ všetkých vlád, v tvojej moci je všetko a preto nejestvuje nikto, kto by sa mohol postaviť proti tvojej vôli, keď budeš chcieť zachrániť Izrael.
20 (17c) Veď ty si stvoril nebo i zem a všetko to zázračné, čo sa nachádza pod nebom, si pánom všetkého a niet nikoho, kto by mohol vzdorovať tebe, Pánovi.
21 (17d) Ty poznáš všetko. Ty vieš, Pane, že som to neurobil z pýchy ani nadutosti ani z ctibažnosti, keď som sa neklaňal nadutému Hamanovi. Veď pre záchranu Izraela by som bol rád pobozkal aj chodidlá jeho nôh.
22 (17e) No urobil som to, aby som nepovýšil slávu človeka nad slávu Boha. Ja sa nebudem klaňať nikomu okrem teba, svojho Pána, a nebudem to robiť z nadutosti.
23 (17f) Teraz však, Pán, Boh a Kráľ, Boh Abraháma, ušetri svoj ľud, lebo zamýšľajú nás zničiť a túžia zahubiť dedičstvo, ktoré je tvojím od počiatku.
24 (17g) Nenechaj bez povšimnutia tvoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil pre seba z egyptskej krajiny.
25 (17h) Vypočuj moju modlitbu a buď milostivý k svojmu dedičstvu. Náš nárek zmeň na plesanie, aby sme žili a ospevovali tvoje meno, Pane, a nedaj zaniknúť ústam, ktoré ťa chvália.
26 (17i) A celý Izrael kričal zo všetkých síl, pretože smrť hľadela do ich očí.
27 (17k) Aj kráľovná Ester sa v zajatí smrteľnej úzkosti utiekala k Pánovi. Zložila zo seba nádherný kráľovský šat a obliekla si kajúci, smútočný odev. Namiesto skvostných voňaviek zasypala svoju hlavu popolom a špinou, svoje telo nesmierne pokorila a každé miesto na sebe, ktoré krásou pôsobilo radosť, zakryla svojimi postrapatenými vlasmi. Modlila sa k Bohu Izraela:
28 (17l) Pán môj a náš kráľ, ty si jediný Boh. Pomôž mne osamelej, lebo nemám pomocníka okrem teba, pretože sa púšťam do nebezpečenstva.
29 (17m) Od narodenia som v kmeni svojich otcov počúvala, že ty, Pán, si sa ujal Izraela spomedzi všetkých národov a našich otcov spomedzi všetkých tých, čo žili pred nimi, aby si ich mal ako večné dedičstvo, a urobil si pre nich všetko, čo si im sľúbil.
30 (17n) Lenže my sme zhrešili pred tvojou tvárou, nuž si nás vydal do rúk našich nepriateľov za to, že sme oslavovali ich bohov. Spravodlivý si, Pane.
31 (17o) Lenže im nestačí, že sme v trpkom otroctve. Položili svoje ruky na ruky svojich modiel[*] To znamená: dali slávnostný sľub svojim modlám., aby navnivoč obrátili rozhodnutie tvojich úst a aby zničili tvoje dedičstvo, aby zapchali ústa tých, čo ťa chvália, a vyhasili slávu tvojho domu a oheň tvojho oltára,
32 (17p) aby otvorili ústa pohanov na chválu prázdnych modiel a aby naveky bol obdivovaný kráľ so smrteľným telom.
33 (17q) Nevydaj, Pane, svoje žezlo tým, čo nejestvujú, nech sa neposmievajú pre náš pád, ale obráť ich zámer proti nim a toho, od ktorého vyšlo sprisahanie proti nám, prísne potrestaj.
34 (17r) Pamätaj na nás, Pane! Prejav svoju moc v čase našej tvŕdze a mne vlej odvahu, kráľ bohov a panovník nad každou vládou.
35 (17s) Daruj mojim ústam podmanivú reč, keď predstúpim pred toho leva, a zmeň jeho srdce, aby znenávidel toho, čo brojí proti nám, a aby skoncoval s ním i s jeho prívržencami.
36 (17t) Nás však vysloboď svojou rukou a pomôž, Pane, mne osamelej, veď nemám nikoho okrem teba.
37 (17u) Ty vieš všetko a vieš, že nenávidím nádheru tých, ktorí neuznávajú zákon, že sa mi hnusí lôžko neobrezaných a každého cudzinca.
38 (17v) Ty vieš, v akej som tiesni a že sa mi hnusí znak mojej nadradenosti, ktorý musím mať na hlave v dňoch, keď vystupujem na verejnosti. Hnusí sa mi ako bielizeň zašpinená mesačným výtokom a ani ho nenosím, keď oddychujem v súkromí.
39 (17x) Tvoja služobnica nejedla z Hamanovho stola. Nepoctila som svojou prítomnosťou kráľovskú hostinu ani som nepila z vína zasväteného modlám.
40 (17y) Tvoja služobnica od dňa svojho vstupu do paláca nepoznala nijakú radosť okrem radosti z teba, Pán, Boh Abraháma.
41 (17z) Bože, ktorý mocne vládneš nad všetkými, vypočuj hlas zúfalých a vysloboď nás z ruky zákerných. A mňa zbav môjho strachu.
Žalmy
Ako dobré je ospevovať nášho Boha
147 1 Haleluja!
Ako dobré je ospevovať nášho Boha,
je to príjemné a patrí sa ho chváliť.
2 Hospodin buduje Jeruzalem
a zhromažďuje rozohnaných z Izraela;
3 uzdravuje skrúšených srdcom
a obväzuje im rany.
4 On určil počet hviezd
a všetky volá po mene.
5 Veľký a všemocný je náš Pán,
jeho múdrosť je nesmierna.
6 Hospodin sa ujíma pokorných,
bezbožných ponižuje až po zem.
7 Spievajte Hospodinovi pieseň vďaky,
spievajte nášmu Bohu pri zvuku citary.
8 Nebesia zahaľuje mračnami,
na zem zosiela dážď,
vŕšky odieva trávou.
9 Dobytku dáva krmivo
a mladým havranom, čo si krákaním žiadajú.
10 Nekochá sa v sile koňa,
nemá záľubu v svaloch muža.
11 Hospodin má záľubu v tých, čo sa ho boja,
v tých, čo sa spoliehajú na jeho milosť.
Evanjelium podľa Marka
14 27 Vtedy im Ježiš povedal: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané:
Udriem pastiera
a ovce sa rozpŕchnu.
28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.
29 Peter mu povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!
30 Ježiš mu povedal: Amen, hovorím ti, že túto noc, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, ma tri razy zaprieš.
31 Peter však pokračoval: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa. A podobne hovorili všetci.
Modlitba v Getsemani
32 Prišli na miesto zvané Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: Sadnite si sem, kým sa pomodlím.
33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Doľahla naňho hrôza a úzkosť.
34 Povedal im: Moja duša je veľmi smutná — až na smrť. Zostaňte tu a bedlite!
35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.
36 Hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.
37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť?
38 Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo je slabé.
39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.
40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať; ich oči sa im od únavy zatvárali. Nevedeli, čo mu odpovedať.
41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov.
42 Vstaňte, poďme! Hľa, ten, ktorý ma zrádza, je blízko.
Príslovia
20 8 Kráľ, čo sedí na sudcovskej stolici,
preosieva svojím zrakom všetko zlé.
9 Kto môže povedať: Ja som si srdce očistil,
som čistý od hriechu?