Čítania na deň: 28. 1. 2026
Prvá Samuelova kniha
Jonatánova služba Dávidovi
20 1 Dávid ušiel z Nájotu v Ráme, prišiel k Jonatánovi a sťažoval sa: Čo som vykonal, čím som sa previnil a čím prehrešil, že ma tvoj otec chce pripraviť o život?
2 Povedal mu: To iste nie! Nezomrieš. Môj otec dosiaľ nepodnikol nič dôležité ani bezvýznamné, aby sa mi s tým nezveril. Prečo by mi mal práve toto zatajiť? To je vylúčené!
3 Dávid ešte prísažne vyhlásil: Tvoj otec dobre vie, že som si získal tvoju náklonnosť. Preto si myslí, že o tom Jonatán nemusí vedieť, aby sa netrápil. No akože žije Hospodin a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik.
4 Jonatán sa spýtal Dávida: Čo mám pre teba urobiť?
5 Dávid navrhol Jonatánovi: Zajtra bude nov mesiaca a ja mám ako obvykle sedieť s kráľom pri stole. Dovoľ mi odísť a skrývať sa v poli až do pozajtrajšieho večera.
6 Ak by som tvojmu otcovi veľmi chýbal, povieš mu, že ťa Dávid naliehavo požiadal, aby smel hneď odísť do svojho mesta Betlehema, kde sa poriada výročná obeta s hostinou za celú rodinu.
7 Ak povie: Dobre!, tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ak ho však ovládne hnev, potom vedz, že sa odhodlal na to najhoršie.
8 Urob svojmu služobníkovi láskavosť — uzavrel si predsa so svojím služobníkom zmluvu pred Hospodinom — ak som sa nejako previnil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vydať svojmu otcovi?
9 Jonatán odvetil: To je vylúčené! Ak sa s istotou dozviem, že sa môj otec odhodlal na to najhoršie, či by som ťa nevaroval?
10 Dávid sa spýtal Jonatána: Kto mi však oznámi, ak ti otec odpovie tvrdo?
11 Jonatán vyzval Dávida: Poď, vyjdeme do poľa. Odišli teda obaja.
12 Jonatán uisťoval Dávida: Pred Hospodinom, Bohom Izraela, prisahám: Ak zistím u svojho otca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaznivo vyvíja, nebudem ti nič hlásiť.
13 No ak nie, nech Hospodin prísne potresce Jonatána. Keby sa môj otec rozhodol naložiť s tebou čo najhoršie, prezradím ti to a pokojne ťa nechám odísť. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s tvojím otcom.
14 Zatiaľ, kým žijem, preukazuj mi priazeň Hospodinovu, aby som nezomrel.
15 Neodním svoju priazeň od môjho domu ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.
16 Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov.
17 Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba.
18 Jonatán mu povedal: Zajtra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne.
19 Na tretí deň zájdi ďalej, príď na to miesto, kde si sa už raz skrýval, a zostaň tam pri kameni Ezel.
20 Vystrelím popri ňom tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ.
21 Potom pošlem mládenca s príkazom: Choď pohľadať tie šípy. Ak mu výslovne poviem: Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich, vtedy môžeš prísť, nič ti nehrozí, akože žije Hospodin.
22 No ak mládencovi poviem: Šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin.
23 Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou.
24 Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine.
25 Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Saula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne.
26 V ten deň Saul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý.
27 Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Saul syna Jonatána: Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu?
28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema.
29 Povedal: Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Pozval ma brat. S tvojím súhlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov. Preto sa nedostavil ku kráľovmu stolu.
30 Vtedy sa Saul rozhneval na Jonatána a povedal mu: Ty syn odbojnej pobehlice! Dobre viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na hanbu sebe a svojej matke.
31 Kým bude Izajov syn žiť na zemi, neobstojíš ty ani tvoje kráľovstvo. Teraz pošli poňho, daj ho priviesť ku mne, lebo je synom smrti.
32 Jonatán sa spýtal svojho otca Saula: Prečo má zomrieť? Čo spáchal?
33 Saul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol. Vtedy Jonatán pochopil, že jeho otec sa rozhodol Dávida zabiť.
34 Preto roztrpčene vstal, odišiel od stola a na druhý deň nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak potupil.
35 Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec.
36 Prikázal mu: Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím. Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp.
37 Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: Šíp by mal byť ďalej od teba.
38 Jonatán znova zavolal na chlapca: Nestoj, poponáhľaj sa. Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi.
39 Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid.
40 Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: Choď, zanes to do mesta.
41 Keď chlapec odišiel, Dávid vstal od južnej strany úkrytu, padol tvárou na zem a trikrát sa poklonil. Potom sa obaja pobozkali a spoločne plakali, najmä Dávid.
42 Jonatán povedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja prisahali v Hospodinovom mene. Nech je Hospodin natrvalo svedkom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím potomstvom.
Dávid v Nóbe
21 1 Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta.
2 Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achímelekovi. Achímelek vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: Prečo si sám a nikto nie je s tebou?
3 Dávid odvetil kňazovi Achímelekovi: Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril. Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú.
4 Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.
5 Kňaz odvetil Dávidovi: Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?
6 Dávid odpovedal kňazovi: Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.
7 Nato mu kňaz dal posvätný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými.
8 V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Saulových služobníkov, Doég Edómsky, vedúci spomedzi Saulových pastierov.
9 Dávid sa ešte spýtal Achímeleka: Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.
10 Kňaz povedal: Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Éla. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet. Dávid povedal: Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!
Dávid u kráľa Akíša
11 Dávid sa v ten deň dal pred Saulom na útek a prišiel ku gátskemu kráľovi Akíšovi.
12 Akíšovi služobníci však povedali: Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci:
Saul porazil svoje tisíce,
ale Dávid svoje desaťtisíce.
13 Dávid si zapamätal tie slová a dostal strach z gátskeho kráľa Akíša.
14 Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na dvere brány a púšťal po brade sliny.
15 Akíš povedal svojim služobníkom: Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli?
16 Nemám azda dosť pomätencov, že mi privádzate tohto, aby tu vystrájal? Ten má vojsť do môjho domu?
Dávidov potulný život
22 1 Dávid odtiaľ ušiel a uchýlil sa do jaskyne v Adulláme. Keď sa o tom dozvedeli jeho bratia a celá rodina, zašli za ním.
2 Pripojili sa k nemu všetci prenasledovaní, všetci zadlžení a všetci nespokojní ľudia. Spolu ich bolo asi štyristo a on sa stal ich vodcom.
3 Odtiaľ odišiel Dávid do moábskej Micpy a moábskeho kráľa požiadal: Dovoľ, aby môj otec a moja matka zostali u vás, kým nezistím, ako so mnou naloží Boh.
4 Dávid ich priviedol k moábskemu kráľovi a bývali s ním, kým sa on zdržiaval v pevnosti.
5 Prorok Gád povedal Dávidovi: Nezdržiavaj sa v pevnosti, ale choď do Judska. Dávid šiel a prišiel do lesa Cheret.
Vyvraždenie kňazov v Nóbe
6 Saul sa dopočul, že Dávida videli aj s mužmi, čo boli s ním. Saul vtedy sedel pod tamariškou na kopci v Gibei. V ruke mal kopiju a všetci jeho služobníci stáli okolo neho.
7 Saul povedal služobníkom, čo boli okolo neho: Dobre počúvajte, Benjamínovci. Neponúkal aj vám všetkým Izajov syn polia a vinice? Neustanovil aj vás všetkých za tisícnikov a stotníkov?
8 Všetci ste sa sprisahali proti mne. Nebolo nikoho, kto by ma upozornil, že môj syn uzavrel zmluvu s Izajovým synom. Nikto z vás nemal so mnou súcit a neprezradil, že môj syn podnietil môjho služobníka k vzbure, aby sliedil za mnou, ako je to dodnes.
9 Vtom sa ozval Doég Edómsky, ktorý stál medzi Saulovými služobníkmi: Videl som Izajovho syna, keď prišiel do Nóbu k Achítubovmu synovi Achímelekovi.
10 Pre neho žiadal radu od Hospodina a Dávidovi dal aj potraviny i meč Filištínca Goliáša.
11 Nato si dal kráľ predvolať Achítubovho syna, kňaza Achímeleka, i celú jeho rodinu, kňazov z Nóbu a tí všetci prišli ku kráľovi.
12 Saul povedal: Syn Achítubov, dobre počúvaj. Ten odvetil: Tu som, pane.
13 Saul mu povedal: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty aj Izajov syn tým, že ste dali Dávidovi chlieb i meč a pre neho ste žiadali radu od Hospodina, aby povstal proti mne a chystal mi úklady, ako je to dnes?
14 Achímelek odvetil kráľovi: Máš medzi služobníkmi spoľahlivejšieho než je Dávid, kráľov zať a veliteľ tvojej telesnej stráže, ktorý požíva úctu v celom tvojom dome?
15 Či som sa iba dnes prvýkrát pre neho utiekal k Bohu o radu? Veru nie! Nech neupodozrieva kráľ svojho služobníka a celú moju rodinu. Veď tvoj služobník nemal o tom všetkom ani potuchy.
16 Kráľ mu však povedal: Achímelek, ty i celá tvoja rodina musíte zomrieť.
17 Kráľ prikázal bežcom, ktorí ho obklopovali: Obkľúčte a pobite Hospodinových kňazov, lebo držia s Dávidom. Hoci vedeli, že je na úteku, neoznámili mi to. No služobníci kráľovi nechceli vystrieť ruku proti Hospodinovým kňazom a pozabíjať ich.
18 Kráľ povedal Doégovi: Pristúp teda sám a pobi kňazov! Doég Edómsky pristúpil a sám ich pobil. V ten deň usmrtil osemdesiatpäť mužov, čo nosili ľanový efód.
19 Mečom vyhubil i kňazské mesto Nób, mužov i ženy, deti i dojčatá, voly, osly i ovce.
20 Zachránil sa iba jeden syn Achímeleka, syna Achítubovho, menom Ebjatár, ktorý ušiel k Dávidovi.
21 Ebjatár priniesol Dávidovi správu o tom, že Saul povraždil Hospodinových kňazov.
22 Dávid povedal Ebjatárovi: Už vtedy, keď tam bol Doég Edómsky, som vedel, že to určite udá Saulovi. Nesiem zodpovednosť za všetkých členov tvojej rodiny.
23 Zostaň pri mne a neboj sa! Každý, kto ohrozuje môj život, ohrozuje aj tvoj život. Pri mne budeš v bezpečí.
Žalmy
Hospodinovi patrí zem
24 1 Dávidov žalm[*] Rkp. + prvého dňa po sobote (LXX, Vg)..
Hospodinovi patrí zem i to, čo ju napĺňa,
svet i tí, čo ho obývajú.
2 Veď on ho založil na moriach
a upevnil na vodných prúdoch.
3 Kto smie vystúpiť na vrch Hospodina?
Kto sa smie postaviť na jeho svätom mieste?
4 Ten, kto má ruky nevinné a srdce čisté;
ten, kto sa neobracia k márnosti,
ani falošne neprisahá.
5 Ten si odnesie požehnanie od Hospodina
a ospravedlnenie od Boha svojej spásy.
6 To je pokolenie tých, čo sa na neho vypytuje;
čo ťa vyhľadávajú, Bože Jákoba. — Sela —
7 Brány, zdvihnite hlavice!
Prastaré vchody, zdvihnite sa,
aby mohol vojsť Kráľ slávy!
8 Kto je ten Kráľ slávy?
Hospodin, silný a mocný,
Hospodin, vojnový hrdina.
9 Brány, zdvihnite hlavice!
Prastaré vchody, zdvihnite sa,
aby mohol vojsť Kráľ slávy!
10 Ktože je ten Kráľ slávy?
Hospodin zástupov.
On je ten Kráľ slávy! — Sela —
Druhý list Timotejovi
Ľudia v posledných dňoch
3 1 Uvedom si však, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy.
2 Ľudia budú sebeckí, budú milovať peniaze, budú chvastaví, namyslení, rúhači, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní,
3 neláskaví, neľútostní, ohovárači, nezdržanliví, bezohľadní, bez lásky k dobru,
4 zradcovia, nerozvážni, vystatovační, viac milujúci rozkoše ako Boha.
5 Budú mať výzor nábožnosti, ale jej moc budú popierať. Aj od týchto sa odvracaj.
6 Niektorí spomedzi nich totiž vnikajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a zmietané rozličnými žiadosťami,
7 ktoré sa stále učia, a nikdy nemôžu spoznať pravdu.
8 Ako sa Jannés a Jambrés postavili proti Mojžišovi, tak sa aj títo ľudia protivia pravde. Sú to ľudia so skazenou mysľou a neosvedčení vo viere.
9 Ale s ich úspechmi je už koniec, lebo ich nerozumnosť sa stane zjavnou všetkým, ako sa stala aj nerozumnosť tamtých dvoch.
Posledné poverenie Timotejovi
10 Ty si však dôsledne nasledoval moje učenie, správanie, predsavzatie, vieru, trpezlivosť, lásku, vytrvalosť,
11 moje prenasledovania, utrpenia, ktoré ma postihli v Antiochii, Ikóniu, Lystre. Koľko prenasledovaní som zniesol! A zo všetkých ma Pán vytrhol.
12 A všetci, čo chcú žiť zbožne v Ježišovi Kristovi, budú prenasledovaní.
13 Ale zlí ľudia a podvodníci budú napredovať v zlom, budú zvádzať a budú zvádzaní.
14 Ty však zostaň v tom, čomu si sa naučil a čo ti je zverené[*] Var.: a o čom si pevne presvedčený., veď vieš, od koho si sa to naučil,
15 a pretože od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu, a to vierou v Ježiša Krista.
16 Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti,
17 aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.
Príslovia
22 11 Kto má rád čisté srdce a láskavé pery,
bude priateľom kráľa.
12 Oči Hospodina chránia poznanie,
on vyvracia slová zradcu.