Čítania na deň: 12. 1. 2026
Kniha sudcov
Otníel
3 7 Izraeliti robili to, čo sa nepáčilo Hospodinovi, zabudli na Hospodina, svojho Boha, a slúžili baálom a ašéram.
8 Hospodin sa nahneval na Izraelitov a vydal ich napospas Kúšan-Rišátajimovi, kráľovi Aram-Naharajimu. Izraeliti boli osem rokov poddaní Kúšan-Rišátajima.
9 Izraeliti volali k Hospodinovi o pomoc a Hospodin im poslal záchrancu, ktorý ich vyslobodil: Otníela, Kenazovho syna, Kálebovho mladšieho brata.
10 Hospodinov duch zostúpil naňho a on začal súdiť Izrael. Pustil sa do boja a Hospodin mu dal do moci aramejského kráľa Kúšan-Rišátajima. Jeho ruka mocne doliehala na Kúšan-Rišátajima.
11 Krajina mala potom štyridsať rokov pokoj, kým Kenazov syn Otníel nezomrel.
Ehúd
12 Keďže Izraeliti ďalej páchali, čo sa Hospodinovi nepáčilo, Hospodin umožnil moábskemu kráľovi Eglónovi ovládnuť Izraelitov, lebo robili, čo sa Hospodinovi nepáčilo.
13 Eglón sa spojil s Amónčanmi a Amálekmi, zaútočil, porazil Izrael a obsadil Mesto paliem.
14 Izraeliti boli poddaní moábskemu kráľovi Eglónovi osemnásť rokov.
15 Izraeliti úpenlivo prosili Hospodina o pomoc a Hospodin im poslal záchrancu Ehúda, syna Benjamínovca Géru, ktorý bol ľavák. Po ňom poslali Izraeliti Eglónovi, moábskemu kráľovi, povinný poplatok.
16 Ehúd si zhotovil na lakeť dlhý, obojstranne ostrý meč. Pripásal si ho pod šaty na pravý bok.
17 Moábskemu kráľovi Eglónovi odovzdal povinný poplatok. Eglón bol veľmi tučný muž.
18 Keď Ehúd odovzdal povinný poplatok, prepustil mužov, čo tento poplatok priniesli.
19 On sám sa vrátil od modiel pri Gilgále a povedal: Pre teba, kráľ, mám tajný oznam. Eglón povedal: Ticho! Vtedy všetci, čo stáli okolo neho, vyšli von.
20 Keď Ehúd vošiel k Eglónovi, ten sedel vo svojej chladnej vrchnej sieni, ktorú mal iba pre seba. Ehúd povedal: Mám pre teba Boží odkaz. Eglón vstal z kresla.
21 Vtedy siahol Ehúd ľavou rukou po meči na pravom boku, vytasil ho a vrazil ho Eglónovi do brucha.
22 Za čepeľou vnikla aj rukoväť a sadlo sa za ňou zavrelo, lebo meč mu z brucha nevytiahol, a zadným východom vyšiel von.
23 Potom Ehúd prešiel stĺporadím, dvere vrchnej siene za sebou zavrel a zamkol.
24 Len čo však vyšiel, prišli Eglónovi sluhovia a keď zistili, že dvere vrchnej siene sú zamknuté, povedali si: Určite koná potrebu v chladnej izbe.
25 Aj keď čakali príliš dlho, on dvere vrchnej izby neotvoril. Keď vzali kľúč a otvorili, videli, že ich pán leží na zemi mŕtvy.
26 Kým váhali, Ehúd ušiel. Prešiel popri modlách a unikol do Seíry.
27 Len čo ta dobehol, dal zatrúbiť na Efrajimskom pohorí, odkiaľ s ním Izraeliti zostúpili a on ich viedol.
28 Povedal im: Poďte za mnou, lebo Hospodin vám vydal napospas vašich nepriateľov Moábčanov. Oni šli za ním, zobrali Moábčanom jordánske brody a nikomu nedovolili prejsť.
29 Vtedy pobili z Moábčanov asi desaťtisíc silných a udatných mužov. Nikto z nich im neunikol.
30 V ten deň bol Moáb pred Izraelom pokorený. Krajina mala osemdesiat rokov pokoj.
Šamgar
31 Po Ehúdovi sa stal sudcom Anátov syn Šamgar, ktorý voliarskym bodlom pobil šesťsto Filištíncov a tiež vyslobodil Izrael.
Sudca Bárak a prorokyňa Debóra
4 1 Aj po Ehúdovej smrti Izraeliti páchali to, čo sa nepáčilo Hospodinovi,
2 a preto ich Hospodin vydal napospas kanaánskemu kráľovi Jábinovi, ktorý panoval v Chacóre. Veliteľ jeho vojska bol Sísera, ktorý sídlil v Charóšet-Gójime.
3 Izraeliti úpenlivo žiadali od Hospodina pomoc, lebo Jábin mal deväťsto železných vozov a Izraelitov dvadsať rokov tvrdo utláčal.
4 V tom čase súdila v Izraeli prorokyňa Debóra, Lappidótova žena.
5 Sedávala pod Debórinou palmou na Efrajimskom pohorí medzi Rámou a Bételom a Izraeliti prichádzali k nej na súd.
6 Ona poslala po Báraka, syna Abínoamovho a zavolala ho z Kedeš-Naftáli. Oznámila mu: Hospodin, Boh Izraela, ti prikazuje: Ihneď tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov spomedzi Naftáliovcov a Zebúlunovcov.
7 Ja ti potom privediem k potoku Kíšon Síseru, Jábinovho veliteľa, s jeho vozmi i vojskom a vydám ti ho do rúk.
8 Bárak jej odvetil: Ak pôjdeš so mnou, pôjdem i ja, no ak so mnou nepôjdeš, nepôjdem ani ja.
9 Nato mu povedala: Pôjdem s tebou, ale v tomto boji sa nepresláviš, lebo Hospodin vydá Síseru do rúk ženy. Potom Debóra vstala a šla s Bárakom do Kedeša.
10 Bárak zvolal do Kedeša Zebúlunovcov a Naftáliovcov; šlo za ním desaťtisíc mužov a išla s ním aj Debóra. —
11 Kénijec Cheber sa oddelil od ostatných Kénijcov, synov Mojžišovho tesťa Chóbaba, a postavil si stan pri posvätnom dube v Caanajime pri Kedeši.
12 Keď Síserovi oznámili, že Abínoamov syn Bárak vyšiel na vrch Tábor,
13 Sísera sústredil všetkých deväťsto železných vozov a zvolal všetok ľud, ktorý bol s ním, z Charóšet-Gójimu k potoku Kíšon.
14 Debóra povedala Bárakovi: Vstaň, lebo práve dnes ti Hospodin vydal Síseru do rúk. Sám Hospodin totiž už vyšiel pred tebou. Bárak zišiel z vrchu Tábor a za ním desaťtisíc mužov.
15 Hospodin mečom zmiatol pred Bárakom Síseru i všetky vozy, i celý jeho tábor. Sísera zoskočil z voza a pešo utiekol.
16 Bárak prenasledoval vozy i tábor až po Charóšet-Gójim. Celé Síserovo vojsko padlo mečom, neostal ani jediný muž.
17 Sísera utekal pešo k stanu Jáely, ženy Kénijca Chebera, pretože medzi chacórskym kráľom Jábinom a domom Kénijca Chebera bol mier.
18 Jáel vyšla oproti Síserovi a pozvala ho: Uchýľ sa, pane, uchýľ sa ku mne, neboj sa! Keď sa uchýlil k nej do stanu, prikryla ho.
19 Daj sa mi, prosím, napiť vody, lebo som smädný. I otvorila kožený mech s mliekom, dala sa mu napiť a prikryla ho.
20 Ešte ju požiadal: Postav sa ku vchodu stanu a keď niekto príde a spýta sa ťa: Je tu niekto?, povedz, že nie.
21 Vtedy Cheberova manželka Jáel vzala stanový kolík a kladivo, ticho sa priblížila k nemu a kolíkom mu prerazila sluchy. Kolík vnikol až do zeme. Sísera totiž v únave tvrdo zaspal. Tak zomrel.
22 Keď Bárak prenasledoval Síseru, Jáel mu vyšla naproti a povedala mu: Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš! Vošiel k nej a hľa, ležal tam mŕtvy Sísera s kolíkom v sluchách.
23 Boh v ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jábina pred Izraelitmi.
24 Potom ruka Izraelitov stále tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jábina. Nakoniec však zničili aj jeho.
Víťazná pieseň Debóry
5 1 Vtedy spievala Debóra s Bárakom, Abínoamovým synom, túto pieseň:
2 Dobrorečte Hospodinovi
za to, že vodcovia sa chopili vedenia v Izraeli,
za to, že ľud dobrovoľne povstal.
3 Počúvajte, králi,
zbystrite sluch, kniežatá!
Zaspievam Hospodinovi,
zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela.
4 Hospodin, keď si vyšiel zo Seíru,
keď si šiel z Edómskych strání,
zachvela sa zem,
z neba padali kropaje,
z oblakov sa liala voda.
5 Vrchy sa klátili pred Hospodinom, Bohom zo Sinaja,
pred Hospodinom, Bohom Izraela.
6 Za čias Anátovho syna Šamgara,
za dní Jáely
boli opustené cesty,
ľudia chodievali bočnými cestami.
7 Vidiek zostal pustý,
dediny v Izraeli boli ako vymreté,
kým som nepovstala ja, Debóra,
kým som nepovstala ja, matka v Izraeli.
8 Ľud si zvolil nových bohov,
v bránach mesta sa rozpútal boj;
no nebolo vidieť štít ani kopiju
pri štyridsaťtisícovom dave Izraela.
9 Moje srdce patrí vodcom Izraela,
dobrovoľníkom ľudu!
Velebte Hospodina,
10 vy, ktorí jazdíte na svetlohnedých osliciach,
sedávate na kobercoch,
aj vy, ktorí chodíte na cestách: Uvažujte!
11 Pripojte sa k jasotu pri napájadlách;
tam sa oslavujú víťazstvá Hospodina,
jeho víťazné skutky
v prospech vidiečanov v Izraeli.
Vtedy Hospodinov ľud zišiel k bránam.
12 Prebuď sa, prebuď, Debóra,
prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň!
Vstaň, Bárak, odveď ako svojich zajatcov
tých, čo zajímali teba, syn Abínoamov!
13 K bránam vtedy zostúpil zvyšok
vznešeného ľudu,
Hospodinov ľud zostúpil so mnou
medzi hrdinov.
14 Efrajimovi potomkovia bojovali proti Amálekovi,
za tebou zostúpil Benjamín so svojimi oddielmi.
Z Makíra zostúpili vodcovia
a zo Zebúluna tí, čo nosia žezlo.
15 Jissákarove kniežatá s Debórou,
ako Jissákar, tak Bárak,
sa vydali po jeho stopách.
V Rúbenových rodoch sa konali
dlhé porady.
16 Prečo si zostal sedieť v ohradách,
počúvať bľakot stád?
V Rúbenových rodoch
sa konali dlhé porady.
17 Gileád sa zdržiava za Jordánom
a prečo Dán zostal pri lodiach?
Ašér sa usadil na morskom pobreží
a pokojne býva v jeho zátokach.
18 Zebúlun je ľud, čo opovrhol smrťou,
podobne aj Naftáli na vysokých stráňach.
19 Prišli králi a bojovali,
vtedy bojovali kanaánski králi
v Taanaku pri vodách Megidda,
ale striebro si neukoristili.
20 Hviezdy z neba bojovali,
zo svojich dráh bojovali proti Síserovi.
21 Kíšonský potok ich odplavil,
ten odveký potok je Kíšon.
Smelo vykroč, duša moja!
22 Vtedy dupotali konské kopytá,
vtedy cválali jeho silní.
23 Preklínajte Méroz, vraví Hospodinov anjel,
prekľajte, prekľajte jeho obyvateľov,
lebo neprišli na pomoc Hospodinovi,
na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami!
24 Buď medzi ženami požehnaná Jáel,
žena Kénijca Chebera,
nad ženy v stanoch buď požehnaná!
25 Vodu si žiadal, podala mu mlieko
a v čaši kniežacej doniesla smotanu.
26 Ruku vystrela, uchopila kolík,
pravicou svojou ťažké kladivo,
udrela Síseru, rozbila mu hlavu,
prerazila mu sluchy.
27 Padol jej k nohám,
zrútil sa, vystrel sa.
K jej nohám sa zvalil, padol.
Kde klesol, padol zabitý.
28 Cez okno hľadí a volá
spoza mreže Síserova matka:
Prečo tak otáľa návrat jeho voza,
prečo len mešká hrkot jeho záprahov?
29 Odpoveď prišla z úst jej najmúdrejších kňažien,
ich slová si pripomína sama:
30 Určite sa delia o získanú korisť:
jednu či dve zajatkyne pre muža,
korisť pestrých rúch pre Síseru,
korisť pestrých šiat,
jednu-dve pestro tkané šatky na môj krk.
31 Tak nech hynú
všetci tvoji nepriatelia, Hospodin!
Tí však, čo ho milujú,
budú ako slnko pri východe vo svojej sile.
V krajine bol potom pokoj štyridsať rokov.
Žalmy
Pomôž, Hospodin, lebo zbožného už niet
12 1 Zbormajstrovi na osemstrunovom nástroji. Dávidov žalm.
2 Pomôž, Hospodin, lebo zbožného už niet
a spomedzi ľudí miznú verní.
3 Klamú sa navzájom
úlisnými perami a neúprimným srdcom.
4 Nech Hospodin zničí všetky úlisné pery
i chvastavý jazyk tých,
5 čo hovoria: V našom jazyku je sila,
máme predsa ústa. Kto je naším pánom?
6 Pre útlak biednych, pre vzdychy úbohých
povstanem teraz — hovorí Hospodin —
zachránim tých, ktorými pohŕdajú.
7 Hospodinove slová sú rýdze
ako striebro tavené v hlinenej forme,
sedemkrát prečistené.
8 Hospodin, ty ich ochrániš,
aj nás navždy zachrániš pred týmto pokolením;
9 hoci vôkol nás chodia bezbožníci
a medzi ľuďmi sa vzmáha podlosť.
List Rimanom
9 6 To však neznamená, že Božie slovo stratilo účinnosť. Veď nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izrael.
7 Ani deťmi nie sú všetci len preto, že sú potomstvom Abraháma, ale: Podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo.
8 To znamená, že Božími deťmi nie sú deti tela, ale za potomstvo sa pokladajú deti prisľúbenia.
9 Lebo toto je slovo prisľúbenia: O tomto čase prídem a Sára bude mať syna.
10 Tak to bolo nielen pri nej, ale aj pri Rebeke, ktorá počala od jedného muža, od nášho otca Izáka.
11 Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé — aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté,
12 ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva —, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu,[*] Prekl.: väčší bude slúžiť menšiemu.
13 ako je napísané:
Jákoba som miloval,
ale Ézava som nenávidel.
14 Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie.
15 Lebo Mojžišovi hovorí:
Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam,
a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.
16 A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.
17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.
18 A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
Boží hnev a milosrdenstvo
19 Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?
20 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil?
21 Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?
22 A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu,
23 aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu —
24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov.
25 Tak hovorí aj u Ozeáša:
Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom,
a ako milovanú tú, čo nebola milovaná.
26 A stane sa, že tam, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud,
tam sa budú volať synmi živého Boha.
27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok.
28 Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo.
29 Tak predpovedal aj Izaiáš:
Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo,
boli by sme ako Sodoma
a podobali by sme sa Gomore.
Izrael a evanjelium
30 Čo teda povieme? Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery;
31 ale Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu.
32 Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale akoby zo skutkov. Potkli sa o kameň pohoršenia,
33 ako je napísané:
Hľa, kladiem na Sione skalu úrazu a kameň pohoršenia,
ale kto verí v neho, nebude zahanbený.
Príslovia
21 10 Duša bezbožníka dychtí po zle,
blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie.
11 Keď trestajú posmešníka, neskúsený múdrie,
keď poúčajú múdreho, získava poznanie.