Čítania na deň: 27. 3. 2026 (Piatok po nedeli utrpenia Pána)
Jeremiáš
Poslušnosť Rechábovcov
35 1 Slovo, ktoré v dňoch judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, zaznelo Jeremiášovi od Hospodina:
2 Choď k domu Rechábovcov, prehovor s nimi, zaveď ich do Hospodinovho domu, do niektorej z jeho miestností, a ponúkni ich vínom.
3 Vzal som teda Jaazanju, syna Jirmeju, syna Chabacinju, a jeho bratov, všetkých jeho synov a celú rodinu Rechábovcov
4 a priviedol som ich do Hospodinovho domu, do miestnosti synov Božieho muža Chánana, Jigdaljovho syna, ktorá bola vedľa miestnosti kniežat, nad izbou strážcu prahu Maaséju, Šallúmovho syna.
5 Predložil som pred synov domu Rechábovcov plné čaše vína i kalichy a vyzval som ich: Pite víno!
6 Povedali mi: Nepijeme víno. Rechábov syn Jónadab, náš otec, nám povedal: Nikdy nepite víno, ani vy, ani vaši synovia,
7 ani nestavajte domy, nesejte semeno, nesaďte a nevlastnite vinice, bývajte v stanoch po všetky vaše dni, aby ste sa dožili mnohých dní tu na zemi, na ktorej ste pútnici.
8 Poslúchame hlas nášho otca Jónadaba, Rechábovho syna, vo všetkom, čo nám prikázal, preto po celý život nepijeme víno ani my, ani naši synovia, ani naše ženy, ani naše dcéry,
9 ani nestaviame domy na bývanie, nemáme vinice, ani polia, ani osivo.
10 Bývame v stanoch, poslúchame a konáme všetko, čo nám prikázal náš otec Jónadab.
11 Keď však vojsko babylonského kráľa Nebúkadnecara pritiahlo proti krajine, povedali sme: Poďte, vojdime do Jeruzalema pred vojskom Chaldejov a pred vojskom Sýrčanov, a tak sme zostali v Jeruzaleme.
12 Jeremiášovi zaznelo Hospodinovo slovo:
13 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Choď a povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Či si nechcete vziať poučenie a nebudete počúvať moje slová? — znie výrok Hospodina.
14 Príkaz Rechábovho syna Jónadaba, ktorý zakázal svojim synom piť víno, sa zachováva až podnes, pretože poslúchajú príkaz svojho otca. Ja k vám neustále hovorím, ale ma neposlúchate.
15 Stále k vám posielam svojich služobníkov, prorokov, s odkazom: Odvráťte sa všetci od svojej zlej cesty, napravte svoje skutky a nechoďte za cudzími bohmi, aby ste im slúžili. Potom budete bývať v krajine, ktorú som dal vám i vašim otcom. Vy ste však nezbystrili sluch a neposlúchali ste ma.
16 Synovia Jónadaba, Rechábovho syna, zachovávali príkaz svojho otca, ktorý im dal, ale tento ľud ma neposlúchal.
17 Preto toto hovorí Hospodin, Boh zástupov, Boh Izraela: Na Júdu a na všetkých obyvateľov Jeruzalema dopustím všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, pretože som k nim hovoril, ale neposlúchali, volal som, ale neodpovedali.
18 Domu Rechábovcov však Jeremiáš povedal: Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Pretože ste poslúchali príkaz svojho otca Jónadaba a všetko ste konali tak, ako vám prikázal,
19 takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Rod Jónadaba, Rechábovho syna, ktorý mi slúži po celý život, nevyhynie.
Opätovné napísanie Jeremiášovho proroctva
36 1 Vo štvrtom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, zaznelo Jeremiášovi od Hospodina toto slovo:
2 Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti povedal o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, keď som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes.
3 Keď sa dom Júdu dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu chystám urobiť, azda sa každý odvráti od svojej zlej cesty. Potom odpustím ich viny a ich hriech.
4 Jeremiáš teda zavolal Bárucha, Nérijovho syna, a ten podľa Jeremiášovho rozprávania zapísal do knižného zvitku všetky slová, ktoré Hospodin povedal Jeremiášovi.
5 Jeremiáš prikázal Báruchovi: Mne bránia, ja nemôžem ísť do Hospodinovho domu.
6 Choď teda ty a prečítaj zo zvitku, čo si napísal podľa môjho rozprávania, Hospodinove slová pred ľudom v Hospodinovom dome aj pred všetkými Júdovcami, ktorí prídu zo svojich miest v pôstnom dni.
7 Azda prenikne ich úpenlivá prosba pred Hospodina a každý sa odvráti od svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a zlosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu.
8 Nérijov syn Báruch urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a v Hospodinovom dome z knihy prečítal Hospodinove slová.
9 V piatom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, v deviatom mesiaci, vyhlásili pôst pred Hospodinom pre všetok ľud v Jeruzaleme a pre všetok ľud, ktorý prišiel zo svojich judských miest do Jeruzalema.
10 Vtedy v Hospodinovom dome, v izbe Gemarju, syna pisára Šáfana, na hornom nádvorí pri vchode do Novej brány Hospodinovho domu Báruch prečítal z knihy Jeremiášove slová všetkému ľudu.
11 Mikája, syn Gemarju, syn Šáfana, vypočul z knihy všetky Hospodinove slová.
12 Zišiel do kráľovského domu, do pisárovej izby, kde práve zasadali všetky kniežatá: pisár Elíšama, Šemajov syn Delája, Akbórov syn Elnátan, Šáfanov syn Gemarja, Chananjov syn Cidkija a všetky ostatné kniežatá.
13 Mikája im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď ich Báruch z knihy nahlas čítal ľudu.
14 Vtedy všetky kniežatá poslali k Báruchovi Jehúdiho, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, s odkazom: Zober do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a poď! Báruch, syn Nérijov, vzal zvitok do ruky a šiel k nim.
15 Povedali mu: Sadni si a čítaj pred nami! Nato Báruch čítal pred nimi.
16 Keď si vypočuli všetky slová, preľaknutí pozerali jeden na druhého a povedali Báruchovi: Všetky tieto slová musíme oznámiť kráľovi!
17 Vypytovali sa ho: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho rozprávania?
18 Báruch im povedal: Všetky tieto slová mi povedal a ja som ich atramentom zapísal do knihy.
19 Nato kniežatá povedali Báruchovi: Choď, schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš, aby nikto nevedel, kde ste.
20 Potom prišli ku kráľovi na nádvorie, zvitok však nechali v izbe pisára Elíšamu. So všetkým oboznámili kráľa.
21 Kráľ poslal Jehúdiho, aby priniesol zvitok. Jehúdi ho vzal z izby pisára Elíšamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa.
22 Kráľ sedel v zimnom dome — bol deviaty mesiac — a na ohnisku pred ním horel oheň.
23 Keď Jehúdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hádzal do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok.
24 Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tie slová, sa však nezľakli, ani si neroztrhli rúcho.
25 Hoci Elnátan, Delája a Gemarja naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich.
26 Kráľ prikázal Jerachmeelovi, kráľovmu synovi, Serájovi, Azríelovmu synovi, a Šelemjovi, Abdeelovmu synovi, aby chytili pisára Bárucha a proroka Jeremiáša. No Hospodin ich ukryl.
27 Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré napísal Báruch podľa Jeremiášovho rozprávania, Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina:
28 Znova si vezmi iný zvitok a napíš naň všetky predchádzajúce slová z prvého zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jójakim.
29 O judskom kráľovi Jójakimovi povedz: Toto hovorí Hospodin: Ty si spálil ten zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal, že babylonský kráľ určite príde, zničí túto krajinu a odstráni z nej ľud i zver?
30 Preto o judskom kráľovi Jójakimovi Hospodin hovorí toto: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón, a jeho mŕtvola bude pohodená vo dne na horúčave a v noci na mraze.
31 Potrescem jeho, jeho potomstvo i jeho sluhov pre ich previnenia a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Judska všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, no neposlúchali.
32 Jeremiáš teda vzal iný zvitok a dal ho pisárovi Báruchovi, Nérijovmu synovi. Ten naň podľa Jeremiášovho rozprávania napísal všetky slová knihy, ktorú judský kráľ Jójakim spálil na ohni, a ešte pridal mnohé podobné slová.
Kráľovi poslovia u Jeremiáša
37 1 Namiesto Jójakimovho syna Konju stal sa kráľom Joziášov syn Cidkija. Babylonský kráľ Nebúkadnecar ho ustanovil za kráľa v Judsku.
2 No ani on sám, ani jeho služobníci, ani ľud krajiny nepočúvali slová Hospodina, ktoré oznamoval prostredníctvom proroka Jeremiáša.
3 Tu kráľ Cidkija poslal Šelemjovho syna Jehúkala a kňaza Cefanju, Maaséjovho syna, k prorokovi Jeremiášovi s odkazom: Modli sa za nás k Hospodinovi, nášmu Bohu!
4 Jeremiáš sa voľne pohyboval medzi ľudom, ešte ho nedali do väzenia.
5 Vtedy faraónovo vojsko vyrazilo z Egypta. Keď sa však o tom dozvedeli Chaldeji, ktorí obliehali Jeruzalem, odtiahli od Jeruzalema.
6 Prorokovi Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina:
7 Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Toto povedz judskému kráľovi, ktorý vás poslal ku mne vypytovať sa: Hľa, faraónovo vojsko, ktoré vám vyšlo na pomoc, sa vráti do svojej krajiny, do Egypta.
8 Chaldeji sa však vrátia, zaútočia na toto mesto, zaujmú ho a vypália ohňom.
9 Toto hovorí Hospodin: Neklamte samých seba, keď si myslíte: Chaldeji od nás konečne odišli. Veď oni neodišli.
10 Aj keby ste porazili celé vojsko Chaldejov, ktoré bojuje proti vám, a zostalo by z nich niekoľko ranených mužov, každý by sa zdvihol vo svojom stane a ohňom by spálili toto mesto.
Uväznenie Jeremiáša
11 Keď pred faraónovým vojskom odtiahlo od Jeruzalema vojsko Chaldejov,
12 Jeremiáš vyšiel z Jeruzalema a chcel odísť do kraja Benjamínovcov, aby tam prevzal dedičný podiel medzi ľudom.
13 Keď bol v Benjamínovej bráne, bol tam veliteľ stráže menom Jirijja, syn Šelemju, syn Chananju. Ten zadržal proroka Jeremiáša a vyčítal mu: Ty chceš prebehnúť k Chaldejom!
14 Jeremiáš odpovedal: To je lož! Ja nechcem prebehnúť k Chaldejom! Jirijja ho však nepočúval, chytil Jeremiáša a zaviedol ho pred kniežatá.
15 Kniežatá sa rozzúrili na Jeremiáša, dali ho zbiť a uvrhli ho do väzenia v dome pisára Jonatána; urobili z neho totiž väznicu.
16 Jeremiáš sa tak dostal do klenutej časti domu s cisternou. Tam musel Jeremiáš zostať mnoho dní.
17 Kráľ Cidkija poslal poňho, dal ho vyviesť a vo svojom dome sa ho kráľ potajomky vypytoval: Je nejaký výrok od Hospodina? Jeremiáš povedal: Je, a ešte dodal: Dostaneš sa do ruky babylonského kráľa.
18 Nato sa Jeremiáš opýtal kráľa Cidkiju: Čím som sa previnil proti tebe, proti tvojim služobníkom a proti tomuto tvojmu ľudu, že ste ma uvrhli do väzenia?
19 Kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokovali: Babylonský kráľ nepríde proti nám a proti tejto krajine?
20 Teraz, môj pán a kráľ, počúvaj, nech k tebe prenikne moja úpenlivá prosba: Nevráť ma do domu pisára Jonatána, aby som tam nezomrel.
21 Kráľ Cidkija vydal rozkaz, aby Jeremiáša držali pod dozorom na nádvorí stráže a z Pekárskej ulice mu denne dávali peceň chleba, kým sa v meste neminie všetok chlieb. Jeremiáš tak zostal na nádvorí stráže.
Žalmy
Plesaj Hospodinovi, celá zem!
100 1 Žalm ďakovnej obety.
Plesaj Hospodinovi, celá zem!
2 Radostne slúžte Hospodinovi,
prichádzajte pred neho s jasotom!
3 Vedzte, že Hospodin je Boh,
on nás utvoril, patríme mu[*] Hebr. a nie my.,
sme jeho ľud, ovce jeho pastviny.
4 Vstúpte do jeho brán s vďakou
a s chválospevom do jeho nádvorí,
ďakujte mu, dobrorečte jeho menu,
5 lebo Hospodin je dobrý,
jeho milosť trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie!
O milosti a súde chcem spievať
101 1 Dávidov žalm.
O milosti a súde chcem spievať,
teba chcem ospevovať, Hospodin!
2 Chcem byť rozvážny na ceste dokonalosti.
Kedy prídeš ku mne?
Budem žiť v bezúhonnosti srdca
vo svojom dome.
3 Neupriamim pohľad
na vec ničomnú[*] Prekl.: na vec Beliála, t. j. na modloslužobné úkony..
Počínanie odpadlíkov nenávidím,
nezláka ma.
4 Nech je ďaleko odo mňa prevrátenosť srdca;
o zle nechcem ani vedieť.
5 Kto tajne ohovára blížneho,
toho umlčím.
Kto má pyšné oči a naduté srdce,
toho neznesiem.
6 Zrak upieram na verných v krajine,
aby bývali so mnou.
Kto chodí bezúhonne,
ten mi bude slúžiť.
7 V mojom dome nebude bývať ten,
kto koná úskočne.
Kto klame,
predo mnou neobstojí.
8 Každé ráno umlčím
všetkých bezbožníkov v krajine.
Z Hospodinovho mesta odstránim
všetkých, čo páchajú neprávosť.
Evanjelium podľa Jána
Ježiš pred Pilátom
18 28 Od Kajfáša odviedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo včasráno. Oni však nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili a aby mohli jesť veľkonočného baránka.
29 Pilát teda vyšiel von k nim a opýtal sa: Akú žalobu vznášate proti tomuto človeku?
30 Odpovedali mu: Keby nebol zločincom, nevydávali by sme ti ho.
31 Pilát im odpovedal: Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona! Židia mu na to: My nemáme právo nikoho usmrtiť,
32 aby sa naplnilo Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou má zomrieť.
33 Pilát teda opäť vošiel do vládnej budovy, predvolal si Ježiša a opýtal sa ho: Ty si kráľ Židov?
34 Ježiš odpovedal: Hovoríš to sám od seba, alebo ti to o mne povedali iní?
35 Pilát odpovedal: Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?
36 Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.
37 Nato mu Pilát povedal: Tak predsa si kráľ? Ježiš odpovedal: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.
38 Pilát mu povedal: Čo je pravda?! Ako to povedal, opäť vyšiel k Židom a vyhlásil pred nimi: Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.
39 Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?
40 Oni znova skríkli: Nie toho, ale Barabbáša! Barabbáš bol však zbojník.
Ježiš odsúdený na smrť
19 1 Nato vzal Pilát Ježiša a dal ho zbičovať.
2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu a položili ju Ježišovi na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa,
3 prichádzali k nemu a hovorili: Nech žije kráľ Židov! A bili ho po tvári.
4 Potom Pilát znova vyšiel a povedal im: Pozrite, vediem vám ho von, aby ste spoznali, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.
5 Tu vyšiel Ježiš von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: Hľa, človek!
6 Len čo ho veľkňazi a ich sluhovia zazreli, kričali: Ukrižuj ho! Ukrižuj! Pilát im povedal: Vezmite si ho a vy ho ukrižujte! Lebo ja na ňom nenachádzam vinu!
7 Židia mu odpovedali: My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.
8 Keď to Pilát počul, ešte viac sa vystrašil.
9 Znova vošiel do vládnej budovy a povedal Ježišovi: Odkiaľ si? Ale Ježiš mu neodpovedal.
10 Pilát mu povedal: Ty sa so mnou nerozprávaš? Neuvedomuješ si, že mám moc prepustiť ťa a mám moc ťa aj ukrižovať?
11 Ježiš mu odpovedal: Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto ten, kto ma vydal tebe, má väčší hriech.
12 Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho, ale Židia kričali: Ak tohto prepustíš, nie si cisárov priateľ. Lebo každý, kto sa robí kráľom, protiví sa cisárovi.
13 Keď teda Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von, posadil sa na súdnu stolicu, na miesto menované Litostrótos[*] Kamenná dlažba., po hebrejsky Gabbata.
14 Bol prípravný deň pred Veľkou nocou[*] Piatok pred veľkonočnou sobotou. a bolo okolo šiestej hodiny[*] Okolo poludnia.. Tu prehovoril k Židom: Hľa, váš kráľ!
15 Nato oni začali kričať: Preč s ním, preč s ním! Ukrižuj ho! Pilát im povedal: Vášho kráľa mám ukrižovať? Veľkňazi odpovedali: Nemáme kráľa, iba cisára!
16 Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali.
Príslovia
12 26 Spravodlivý skúma cestu svojho blížneho,
ale bezbožníci na svojej ceste blúdia.