Čítania na deň: 17. 1. 2026
Kniha sudcov
Samson škodí Filištíncom
15 1 Neskôr počas žatvy pšenice Samson navštívil svoju ženu, priniesol kozľa a povedal: Chcem vojsť do izby k svojej žene. Jej otec mu však nedovolil vojsť.
2 Povedal: Myslel som si, že si ju znenávidel, a preto som ju dal tvojmu družbovi. Jej mladšia sestra je krajšia ako ona, nech je tvoja namiesto nej!
3 Samson im však odpovedal: V tomto prípade sa voči Filištíncom nepreviním, ak im vykonám niečo zlé.
4 Samson odišiel a pochytal tristo líšok. Potom vzal fakle a líšky pospájal chvostami do dvojíc tak, že medzi chvosty každej dvojice pripevnil fakľu.
5 Pozapaľoval fakle a líšky pustil Filištíncom do obilia. Takto zapálil nielen snopy v krížoch a obilie na koreni, ale aj vinice a olivové sady.
6 Filištínci sa vypytovali: Kto to urobil? Dostali odpoveď: Timňanov zať Samson, lebo mu vzal ženu a dal ju jeho družbovi. Filištínci vyšli a upálili ju i s otcom.
7 Samson im povedal: Za toto, čo ste vykonali, neprestanem, kým sa vám nevypomstím.
8 Mlátil ich teda rad-radom, utrpeli ťažkú porážku. Potom zišiel a býval v skalnej rokline Étam.
9 Filištínci vyšli hore, utáborili sa v Judsku a pripravili sa zaútočiť na Lechí.
10 Muži z Judska sa spýtali: Prečo ste prišli bojovať proti nám? Odpovedali: Vyšli sme spútať Samsona a odplatiť mu to, čo on urobil nám.
11 Tritisíc mužov z Judska zostúpilo ku skalnej rokline Étam a vyčítalo Samsonovi: Nevieš, že nad nami vládnu Filištínci? Čo si nám to vykonal? Odpovedal im: Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im.
12 Prišli sme ťa spútať a vydať ťa do rúk Filištíncov. Samson im povedal: Prisahajte mi, že vy sami ma nenapadnete!
13 Odpovedali mu: Nenapadneme ťa, len ťa spútame a vydáme ťa do ich rúk, ale určite ťa nechceme usmrtiť. Nato ho spútali dvoma novými povrazmi a vytiahli z rokliny.
14 Keď prišiel do Lechí a Filištínci mu vyšli v ústrety s bojovým pokrikom, zrazu ho prenikol Hospodinov duch a povrazy na jeho ramenách boli ako ohňom opálené vlákna a putá na jeho rukách povolili.
15 Našiel čerstvú osliu čeľusť, vystrel ruku, uchopil čeľusť a pobil ňou tisíc mužov.
16 Potom Samson povedal:
Čeľusťou z osla som z nich urobil veľkú hromadu,
čeľusťou z osla som pobil tisíc mužov.
17 Keď dohovoril, čeľusť z ruky ďaleko odhodil. Preto nazvali to miesto Rámat-Lechí[*] Rámat-Lechí — návršie čeľuste..
18 Veľmi vysmädnutý volal k Hospodinovi: Ty si viedol svojho služobníka k tomuto veľkému vyslobodeniu a teraz musím zomrieť smädom a padnúť do rúk neobrezancov?
19 Vtedy Boh roztvoril priehlbeň v Lechí, z ktorej vystrekla voda. Keď sa z nej napil, pookrial a ožil. Preto prameňu, ktorý je v Lechí dodnes, dal meno Én-Hakkóre[*] Én-Hakkóre — prameň volajúceho..
20 Samson spravoval Izrael za čias Filištíncov dvadsať rokov.
Únik z moci Filištíncov
16 1 Keď raz prišiel Samson do Gazy a uvidel tam neviestku, vošiel k nej.
2 Len čo obyvatelia Gazy počuli: Samson prišiel sem, zbehli sa a pri mestskej bráne celú noc na neho striehli a až do svitania ticho vyčkávali. Povedali: Na úsvite ho zabijeme.
3 Samson ležal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami a závorou, vzal to na plecia a vyniesol na temeno vrchu smerom k Hebronu.
Samson a Delíla
4 Potom sa v údolí Sórek zaľúbil do ženy menom Delíla.
5 Nato prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: Snaž sa ho zvábiť a vyzvedieť, odkiaľ má svoju veľkú silu a ako by sme ho mohli premôcť, spútať a ovládnuť. Potom ti každý z nás dá tisícsto šekelov striebra.
6 Delíla naliehala na Samsona: Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa ovládli.
7 Samson jej povedal: Ak ma poviažu siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými lukovými tetivami, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.
8 Filištínske kniežatá jej doniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých lukových tetív a ona ho nimi poviazala.
9 Niekoľkí muži striehli v jej komore. Vtedy skríkla: Samson, Filištínci idú na teba! On však roztrhol tetivy, ako sa trhá niť z kúdele, keď sa jej dotkne plameň, a tajomstvo jeho sily zostalo neodhalené.
10 Vtedy Delíla povedala Samsonovi: Luhal si mi a oklamal si ma. Teraz mi prezraď, čím ťa možno spútať.
11 On jej odvetil: Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré neboli dosiaľ použité pri práci, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.
12 Nato Delíla vzala nové povrazy, spútala ho nimi a zvolala: Samson, Filištínci idú na teba! Zatiaľ v komore na neho striehli. On však postrhával povrazy z ramien ako nite.
13 Delíla vyčítala Samsonovi: Až dosiaľ si ma podvádzal a luhal si mi. Prezraď mi, čím ťa možno spútať. Odpovedal jej: Ak spletieš sedem vrkočov z mojej hlavy s osnovou a upevníš ich kolíkom, oslabnem a budem ako ktokoľvek iný.
14 Vtedy ho uspala, splietla sedem vrkočov z jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala naňho: Samson, Filištínci idú na teba! On sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou.
15 Delíla mu dohovárala: Ako môžeš povedať: Milujem ťa, keď tvoje srdce nie je pri mne? Už trikrát si ma podviedol a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.
16 Keď ho celé dni trápila svojimi rečami a naliehala naňho, že bol na smrť unavený,
17 otvoril jej svoje srdce a povedal jej: Mojej hlavy sa dosiaľ britva nedotkla, lebo od života matky som Božím zasvätencom. Keby ma ostrihali, sila by ma opustila a bol by som slabý ako ktokoľvek iný.
18 Delíla videla, že jej úplne otvoril srdce. Filištínskym kniežatám odkázala: Teraz už poďte, lebo mi úplne otvoril srdce. Filištínske kniežatá prišli a priniesli aj striebro.
19 Ona ho uspala vo svojom lone, zvolala jedného muža, ktorý mu ostrihal sedem vrkočov na hlave. Samson začal slabnúť a sila ho opustila.
20 Vtedy zvolala: Samson, Filištínci idú na teba! Keď sa prebudil, pomyslel si: Ako vždy dosiaľ, aj teraz zhodím ich putá. Nevedel však, že Hospodin odstúpil od neho.
21 Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho spútali bronzovými okovami. Vo väzení musel mlieť.
22 Vlasy na hlave mu však po ostrihaní začali znova rásť.
Samsonova pomsta a smrť
23 Filištínske kniežatá sa zhromaždili, aby priniesli veľkú obetu na počesť svojho boha Dágona a oddali sa zábave. Vraveli:
Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa Samsona.
24 Keď ľud uvidel Samsona, oslavoval svojho boha a volal:
Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa,
ktorý pustošil našu krajinu
a pobil mnoho našich ľudí.
25 Keď sa rozveselili, zvolali: Doveďte Samsona, aby nás pozabával. Priviedli teda Samsona z väzenia a on ich musel zabávať. Keď ho potom postavili medzi stĺpy,
26 Samson povedal mládencovi, ktorý ho viedol za ruku: Veď ma, aby som sa dotkol stĺpov, na ktorých spočíva dom, a mohol sa o ne oprieť.
27 Dom bol plný mužov i žien a boli tam všetky filištínske kniežatá. Na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien, čo hľadeli na zábavu so Samsonom.
28 Vtedy Samson vzýval Hospodina a prosil: Pane, Hospodin! Spomeň si na mňa a ešte raz mi daj predošlú silu, nech sa vypomstím Filištíncom aspoň za jedno z mojich očí.
29 Nato Samson pevne objal oba prostredné stĺpy, na ktorých spočívala stavba, jeden pravou a druhý ľavou rukou a oprel sa o ne.
30 Povedal: Nech zomriem spolu s Filištíncami. Celou silou sa oprel a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom. Mŕtvych, ktorých usmrtil, keď zomrel, bolo viac ako tých, čo usmrtil zaživa.
31 Jeho bratia so všetkými príbuznými zostúpili, odniesli ho, vrátili sa a pochovali ho medzi Coreou a Eštaólom v hrobe jeho otca Manoacha. Samson spravoval Izrael dvadsať rokov.
Žalmy
Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť
17 1 Dávidova modlitba.
Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť,
venuj pozornosť môjmu volaniu!
Nakloň sluch k mojej modlitbe
plynúcej z perí, čo neklamú.
2 Ty sám rozhodni o mne,
tvoje oči vidia, čo je správne.
3 Skúmaš mi srdce, pozoruješ ma v noci,
skúšaš ma a nijakú neprávosť si nenašiel,
ani úmysel, ktorý by prešiel cez pery.
4 Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch
vyhýbal som sa chodníkom násilníka.
5 Kráčal som v tvojich šľapajach,
nohy sa mi nepošmykli.
6 K tebe volám, Bože, lebo mi odpovieš,
nakloň mi svoje ucho, počuj, čo hovorím.
7 Ukáž divy svojho milosrdenstva,
ty, ktorý pravicou svojou zachraňuješ všetkých,
čo sa pred nepriateľmi k tebe utiekajú.
8 Chráň ma ako zrenicu oka!
Skry ma v tôni svojich krídel
9 pred bezbožníkmi, ktorí chcú na mne spáchať násilie,
pred úhlavnými nepriateľmi, čo ma zúrivo obkľučujú.
10 Srdce im obrástlo tukom,
ich ústa hovoria povýšene.
11 Sledujú ma, už ma obkľučujú,
upierajú na mňa oči, aby ma zrazili k zemi,
12 ako lev, keď chce roztrhať korisť,
ako levíča, ktoré striehne v úkryte.
13 Povstaň, Hospodin, predíď ho a zraz!
Svojím mečom ma zachráň pred bezbožníkom
14 a svojou rukou, Hospodin, z moci ľudí,
ktorých údelom je len tento život.
Naplň im brucho zo zásob svojich
a nasýť ich synov;
zvyšok nechajú svojim deťom.
15 Ja však v spravodlivosti[*] Aj ospravedlnený. uzriem tvoju tvár,
keď sa prebudím, nasýtim sa tvojím obrazom.
List Rimanom
Poslušnosť vrchnosti
13 1 Každý nech sa podriadi vrchnosti. Lebo niet vrchnosti, ak len nie od Boha, a tie, ktoré sú, ustanovil Boh.
2 A tak kto sa stavia proti vrchnosti, protiví sa Božiemu ustanoveniu, a tí, čo sa protivia, priťahujú si odsúdenie.
3 Predstavených sa netreba báť pre dobrý skutok, ale pre zlý. Chceš sa nebáť vrchnosti? Konaj dobro a budeš mať od nej pochvalu.
4 Ona je totiž Božím služobníkom, na tvoje dobro. Ale ak robíš zle, boj sa, lebo nie nadarmo nosí meč. Je totiž Božím služobníkom, pomstiteľom, vykonávateľom jeho hnevu proti tomu, kto robí zle.
5 Preto sa jej treba podriadiť nielen pre hnev, ale aj pre svedomie.
6 Aj preto totiž platíte dane, lebo oni sú Boží služobníci a venujú sa práve tejto úlohe.
7 Dávajte každému, čo ste povinní: Komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.
Bratská láska
8 Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil zákon.
9 Veď prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš a ak je nejaké iné prikázanie, sú zhrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.
10 Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením[*] Prekl.: plnosťou. zákona je teda láska.
Blízkosť Kristovho dňa
11 A toto robte, veď viete, aký je čas, že už nastala hodina, aby ste sa prebudili zo spánku. Teraz je totiž naša spása bližšie, ako keď sme uverili.
12 Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla.
13 Kráčajme slušne ako vo dne, nie v obžerstve a opilstve, nie v smilstve a bezuzdnosti, nie v hádkach a závisti.
14 Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a nevyhovujte telu, aby ste neprepadli žiadostiam.
Neodsudzuj svojho brata
14 1 Prijímajte slabého vo viere medzi seba, ale nehádajte sa pre názory.
2 Jeden verí, že môže jesť všetko, slabý však je zeleninu.
3 Ten, kto je, nech neopovrhuje tým, kto neje, kto však neje, nech neodsudzuje toho, kto je, veď Boh ho prijal.
4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On s vlastným pánom stojí alebo padá. Bude však stáť, lebo Pán ho môže postaviť.
5 Niekto pokladá určitý deň za dôležitejší ako iný, druhý hodnotí každý deň rovnako. Každý nech je úplne presvedčený o svojom presvedčení.
6 Kto zachováva určitý deň, zachováva ho pre Pána. Kto je, robí to na česť Pána, lebo ďakuje Bohu, a kto neje, robí to tiež na česť Pánovi, lebo aj on ďakuje Bohu.
7 Lebo nikto z nás nežije sebe samému a nikto sebe samému neumiera.
8 Ak totiž žijeme, žijeme Pánovi, ak umierame, umierame Pánovi, a tak či žijeme, či umierame, patríme Pánovi.
9 Veď preto Kristus zomrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi, aj nad živými.
10 Ale ty, prečo odsudzuješ svojho brata? Alebo ty, prečo opovrhuješ svojím bratom? Všetci sa totiž postavíme pred Božiu súdnu stolicu.
11 Lebo je napísané:
Akože žijem, hovorí Pán,
predo mnou sa zohne každé koleno,
každý jazyk bude vyznávať Boha.
12 A tak teda každý z nás vydá Bohu počet za seba.
Príslovia
21 20 V príbytku múdreho je vzácny poklad a olej,
hlupák ich však premrhá.
21 Kto sa usiluje o spravodlivosť a milosrdenstvo,
nachádza život, spravodlivosť a slávu.