Čítania na deň: 17. 11. 2025
Ozeáš
Zánik kráľovstva a hriešneho kultu
10 1 Izrael je bujný vinič
a rodí primerane veľa ovocia.
Čím viac ovocia však nesie,
tým viac oltárov množí,
o čo je jeho krajina lepšia,
o to lepšie robí aj posvätné stĺpy.
2 Ich srdce je falošné,
no teraz zaplatia za svoju vinu.
On zrúca ich oltáre
a spustoší ich posvätné stĺpy.
3 Teraz hovoria: Nemáme kráľa;
nebojíme sa Hospodina, a kráľ
— čože nám môže urobiť?
4 Sú vyslovované slová, prisahá sa bez zmyslu, uzatvárajú sa zmluvy,
rozsudok vzchádza ako jedovatá burina na brázdach oráčiny.
5 O teľa Bét-Ávenu sa trasú obyvatelia Samárie,
smúti za ním jeho ľud aj jeho kňazi;
trasú sa pre jeho slávu,
lebo odstúpila od neho.
6 Aj ono bude odnesené do Asýrie
ako obeta veľkému kráľovi.
Stud zožne Efrajim,
hanbiť sa bude Izrael za svoje plány.
7 Samária bude zničená;
jej kráľ je podobný trieske plávajúcej na vode.
8 Spustošené budú výšiny Ávenu, hriech Izraela,
tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch.
Vtedy povedia vrchom: Prikryte nás!
a kopcom: Padnite na nás!
9 Odo dní Gibey sa tiahne hriech Izraela; tam zastali.
Či ich nezastihne v Gibei vojna proti synom bezprávia?
10 Prichádzam, aby som ich potrestal;
zhromaždia sa proti nim národy pri treste za ich dvojitú vinu.
11 Efrajim je cvičená jalovica, ktorá rada mláti obilie,
a ja som vložil dobré jarmo na jej šiju.
Zapriahnem Efrajima, Júda bude orať, Jákob bude brániť.
12 Zasejte si spravodlivosť,
žnite ovocie milosrdenstva,
preorte si úhor.
Je čas hľadať Hospodina,
až kým nepríde
a nezavlaží vás spravodlivosťou.
13 Zaorávali ste podlosť,
neprávosť ste zožínali,
jedli ste ovocie lži,
lebo si sa spoliehal na svoju jazdu,
na množstvo svojich udatných bojovníkov.
14 Povstane však rozbroj v tvojom ľude
a všetky tvoje pevnosti budú zničené,
tak ako zničil Šalman Bét-Arbelu v čase vojny;
vtedy bola ubitá na smrť matka skláňajúca sa nad deťmi.
15 Tak naložím s vami, Bétel,
pre veľké zlo, ktoré konáte.
Na úsvite izraelský kráľ načisto skončí.
Sklamaná otcovská láska Boha
11 1 Keď bol Izrael mladý, miloval som ho,
z Egypta som povolal svojho syna.
2 Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa,
baálom prinášali obety a modlám pálili kadidlo.
3 Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená,
no nepoznali, že som ich uzdravoval.
4 Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky,
bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste,
skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť.
5 Nevráti sa do Egypta,
no Asýria mu bude kráľom,
lebo sa odmietli kajať.
6 Meč bude krúžiť v jeho mestách,
zničí jeho falošných prorokov
a strávi ich pre ich zámery.
7 Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa,
Baál je ten, ku ktorému volajú, spoločne ho vyvyšujú.
Božia láska premáha nevernosť
8 Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim,
teba sa vzdať, Izrael?
Ako by som ťa mohol vydať ako Adamu
a naložiť s tebou ako s Cebójimom?
Moja myseľ sa obracia proti mne
a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú.
9 Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu,
nezničím znova Efrajim,
lebo ja som Boh, a nie človek,
Svätý uprostred teba,
neprídem vo vzrušení hnevu.
10 Budú kráčať za Hospodinom,
on zareve ako lev.
Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu.
11 Pribehnú s triaškou ako vták z Egypta,
ako holubica z Asýrie;
potom im dám príbytok v ich vlastných domoch
— znie výrok Hospodina.
Izrael je nespoľahlivý
12 1 Klamstvom ma obohnal Efrajim,
podvodom dom Izraela,
aj Júda sa stále potuluje s bohmi,
svätým božstvám ostáva verný.
2 Efrajim je pastierom vetra,
za východným vetrom sa ženie celý deň,
množí lož a násilie.
Uzatvárajú zmluvu s Asýriou,
olej je dopravovaný do Egypta.
3 Hospodin má spor s Júdom,
chce strestať Jákoba podľa jeho ciest,
podľa jeho skutkov mu dať odplatu.
4 V lone matky uchopil brata za pätu,
vo svojej sile zápasil s Bohom,
5 zápasil s anjelom a premohol ho,
plakal a prosil o milosť.
V Bételi ho našiel, tam sa s ním rozprával.
6 Hospodin je Boh zástupov,
Hospodin je jeho meno.
7 Ty by si sa mal vrátiť k svojmu Bohu.
Zachovaj milosrdenstvo a spravodlivosť
a dychtivo očakávaj svojho Boha bez prestania!
8 Kanaán má v ruke falošné váhy,
miluje podvod.
9 Efrajim zasa povedal:
Ako som len zbohatol,
nahonobil som si majetok;
nič z toho, čo som spôsobil, ma nezastihne,
žiadne zlo, ktorým som sa prehrešil.
10 Ja som však Hospodin, tvoj Boh,
ktorý ťa vyviedol z Egypta,
znovu ťa ubytujem v stanoch
ako v dňoch stretávania na púšti.
11 Hovoril som k prorokom,
dal som im mnohé videnia
a prostredníctvom prorokov
som hovoril v obrazoch.
12 S Gileádom je ničomnosť,
akí sú len prázdni!
V Gilgále obetovali dobytku
a ich oltáre sú tak ako hromada kamenia na brázde oráčiny.
13 Jákob utiekol do stepí Aramu,
Izrael slúžil, aby dostal ženu.
Za ženu strážil stáda.
14 Prostredníctvom proroka Hospodin vyviedol Izrael z Egypta
a prostredníctvom proroka ho strážil.
15 Trpké rozhorčenie spôsobil Efrajim,
preto jeho Pán naňho nechá uvaliť jeho vlastnú krv
a vráti mu potupu, ktorú spôsobil.
Smrť Efrajima
13 1 Keď Efrajim hovoril, nastala hrôza
— bol vyvýšený v Izraeli,
previnil sa však s Baálom a zomrel.
2 Teraz ešte stále pokračujú v hriechu
a zo svojho striebra si vyrábajú liate modly:
modly podľa vlastného chápania,
diela remeselníkov — všetky z nich;
majú aj obetné baránky
a teľatá bozkávané človekom.
3 Preto budú ako ranný oblak,
ako rosa, čo sa hneď stratí,
ako plevy odviate z humna
alebo ako dym z komína.
4 Ja som Hospodin, tvoj Boh,
ktorý ťa vyviedol z Egypta.
Iného Boha, ako som ja, nepoznáš
a záchranca mimo mňa nejestvuje.
5 Pásol som ťa na púšti
vo vyschnutej zemi.
6 Ako som ich pásol, nasýtili sa;
nasýtili sa a spyšnelo im srdce,
preto na mňa zabudli.
7 Budem teda pre nich ako lev,
ako leopard budem číhať na ceste.
8 Napadnem ich ako medvedica olúpená o mláďa
a rozorvem im hruď, chrániacu srdce.
Zožeriem ich tam ako levica,
poľná zver ich roztrhá.
9 Zničím ťa, Izrael,
ktože ti môže pomôcť?
10 Kde je tvoj kráľ a tvoji sudcovia,
aby ťa zachránili vo všetkých tvojich mestách?
Tí, o ktorých si hovoril:
Daj mi kráľa a veľmožov!
11 Dal som ti kráľa vo svojom hneve
a beriem ho vo svojom rozhorčení.
12 Zviazaná je vina Efrajima
a uschovaný je jeho hriech.
13 Bolesti rodičky prišli kvôli nemu;
je to syn nemúdry,
lebo sa nedostal včas na opustenie jej lona.
14 Vykúpil som ich zo spárov podsvetia,
vyslobodil som ich zo smrti.
Kde sú tvoje rany moru, smrť?
Kde je tvoj osteň, podsvetie?
15 Aj keď sa mu darí medzi bratmi,
priženie sa východný vietor,
vietor od Hospodina sa zdvihne z púšte
a vysuší jeho žriedlo, vysuší jeho pramene.
On vylúpi poklad všetkých vytúžených vecí.
14 1 Samária nesie vinu za vzburu proti svojmu Bohu,
padne pod mečom:
ich deti budú rozsekané na kusy
a tehotné ženy budú rozpárané.
Návrat a nový život pre Izrael
2 Vráť sa, Izrael, k Hospodinovi, svojmu Bohu,
veď si sa potkýnal na vlastnej vine.
3 Vezmite so sebou slová
a vráťte sa k Hospodinovi,
povedzte mu:
Odpusť nám každú vinu,
vezmi všetko, čo je dobré,
a my zaplatíme ovocím našich perí.
4 Asýria nás nezachráni.
Nebudeme jazdiť na koňoch
a nepovieme už dielu našich rúk: Naši bohovia!,
lebo v tebe je zľutovanie nad sirotou.
5 Vyliečim ich odpadnutie,
budem ich slobodne milovať,
lebo sa odvrátil od nich môj hnev.
6 Budem ako rosa pre Izrael,
on rozkvitne ako ľalia
a zapustí korene ako Libanon.
7 Bude vyháňať nové výhonky,
bude krásny ako oliva
a bude rozvoniavať ako Libanon.
8 Tí, čo prebývajú v jeho tôni,
budú opäť žiť ako obilie,
vyženú ratolesti ako vinič
a jeho chýr bude ako chýr libanonského vína.
9 Efrajim — čo ešte chce s modlami?
Sám ho vypočujem a dohliadnem naňho.
Som ako svieži cyprus,
to odo mňa si dostal svoje plody.
10 Kto je múdry, nech tieto veci pochopí
a kto je chápavý, nech ich spozná.
Lebo priame sú cesty Hospodinove;
spravodliví po nich kráčajú,
no hriešnici sa na nich potkýnajú.
Žalmy
(mém)
119 97 Ako len milujem tvoj zákon!
Celý deň o ňom rozjímam.
98 Tvoje príkazy ma robia múdrejším, než sú moji nepriatelia,
lebo sú moje naveky.
99 Múdrejší som než všetci moji učitelia,
lebo rozjímam o tvojich prikázaniach.
100 Som rozvážnejší než starci,
lebo plním tvoje rozkazy.
101 Pred každým krivolakým chodníkom zdržiavam svoje nohy,
aby som zachovával tvoje slovo.
102 Od tvojich rozhodnutí sa neodchyľujem,
lebo ty ma poúčaš.
103 Akú sladkú chuť má tvoja reč,
mojim ústam je sladšia ako med.
104 Tvoje rozkazy ma robia múdrejším,
preto nenávidím každý chodník lži.
Prvý Petrov list
Živý kameň a svätý národ
2 1 Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania
2 a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu,
3 keď ste už okúsili, že Pán je dobrý.
4 Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny.
5 Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
6 Veď v Písme je napísané:
Hľa, kladiem na Sione kameň,
uholný, vyvolený, vzácny;
kto verí v neho, nebude zahanbený.
7 Pre vás, veriacich je vzácny, ale pre neveriacich je to
kameň, čo stavitelia zavrhli;
ten sa stal kameňom uholným
8 a
kameňom úrazu
i skalou pohoršenia.
Oni sa oň potkýnajú, lebo nepočúvajú slovo — na to boli aj určení.
9 Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ, aby ste zvestovali veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.
10 Kedysi ste neboli ľudom,
ale teraz ste Boží ľud;
prv ste boli bez milosrdenstva,
ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli.
Žite ako Boží služobníci
11 Milovaní, povzbudzujem vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.
12 Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby tí, čo vás teraz osočujú ako zločincov, videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia za to oslavovali Boha.
13 S ohľadom na Pána sa podriaďte každému ľudskému zriadeniu, či už kráľovi ako najvyššiemu vládcovi,
14 alebo vladárom, ktorých posiela trestať tých, čo robia zle, a chváliť tých, čo konajú dobro.
15 Veď Božia vôľa je, aby ste konaním dobra umlčali nevedomosť nerozumných ľudí.
16 Ste slobodní, no nie ako tí, ktorým sloboda slúži na zastieranie zloby, ale ako Boží služobníci.
17 Všetkých si uctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si ctite!
Príklad Kristovho utrpenia
18 Sluhovia, vo všetkej bázni sa podriaďujte svojim pánom, nielen dobrým a miernym, ale aj hrubým.
19 Veď je to milosť[*] Bohu milé., ak niekto, pretože sa riadi vo svedomí podľa Boha, znáša protivenstvá a nevinne trpí.
20 Veď aká je to sláva, keď budete trpezlivo znášať rany za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte a vydržíte v utrpení, to je Bohu milé.
21 Veď na to ste boli povolaní; pretože aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.
22 On sa hriechu nedopustil,
ani lesť nebola v jeho ústach.
23 Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko odovzdal tomu, čo spravodlivo súdi.
24 On sám, na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili vďaka spravodlivosti. Jeho ranami ste boli uzdravení.
25 Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi[*] Gr. epískopos — ochranca, dozorca. svojich duší.
Príslovia
17 9 Kto prehliadne previnenie, usiluje sa o lásku,
kto ďalej o ňom rozpráva, rozdeľuje priateľov.
10 Výčitka zapôsobí na rozumného viac
ako sto palíc na blázna.