Čítania na deň: 1. 2. 2026 (Nedeľa v Sedemdesiatnici »Nedeľa deviatnik«)

Genezis — Prvá Mojžišova kniha Stvorenie sveta 1 1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami. 3 Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5 Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň. 6 Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd. 7 Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. 8 Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň. 9 Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo. 10 Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré. 11 Boh povedal: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom rôzneho druhu. Tak sa aj stalo. 12 Zem vydala sviežu zeleň, semenné rastliny rôzneho druhu a ovocné stromy so semenom rôzneho druhu. Boh videl, že je to dobré. 13 Bol večer a bolo ráno, tretí deň. 14 Boh povedal: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a označovali obdobia, dni a roky. 15 Nech svietia na nebeskej oblohe a osvetľujú zem. Tak sa aj stalo. 16 Boh utvoril dve veľké svetlá: väčšie, aby vládlo dňu, a menšie, aby vládlo noci; urobil aj hviezdy. 17 Boh ich umiestnil na nebeskej oblohe, aby svietili na zem, 18 aby vládli vo dne i v noci a oddeľovali svetlo od tmy. Boh videl, že je to dobré. 19 Bol večer a bolo ráno, štvrtý deň. 20 Boh povedal: Nech sa hmýria vody živými tvormi a vtáky nech lietajú nad zemou pod nebeskou oblohou. 21 Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živé tvory, ktorými sa hmýria vody, a všetky druhy okrídlených vtákov. Boh videl, že je to dobré. 22 Boh ich požehnal a povedal: Ploďte sa a množte sa a naplňte vodu v moriach; vtáctvo nech sa množí na zemi! 23 Bol večer a bolo ráno, piaty deň. 24 Boh povedal: Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov: dobytok, plazy a divú zver. Tak sa aj stalo. 25 Boh utvoril rôzne druhy divej zveri, dobytka a plazov. Boh videl, že je to dobré. 26 Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi. 27 Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. 28 Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi! 29 Potom Boh povedal: Dal som vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, aby vám boli pokrmom. 30 No všetkým suchozemským živočíchom, všetkému nebeskému vtáctvu a všetkému živému tvorstvu, čo sa pohybuje po zemi, dávam za potravu všetky zelené byliny. Tak sa aj stalo. 31 Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré. Bol večer a bolo ráno, šiesty deň. 2 1 Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. 2 Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. 3 Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. 4 Takto sa udialo stvorenie neba a zeme. Keď Hospodin, Boh utvoril zem i nebo, 5 ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Boh nezoslal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem. 6 Spodná voda však vyvierala zo zeme a zavlažovala celý zemský povrch. 7 Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. Záhrada v Edene 8 Hospodin Boh vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. 9 Hospodin Boh dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred raja dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. 10 Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky. 11 Meno prvého je Píšon; ten obteká celú krajinu Chavíla, kde sa vyskytuje zlato. 12 Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa nachádza bdeliová živica a ónyxový kameň. 13 Meno druhej rieky je Gichón. Tá obteká celú krajinu Kúš. 14 Meno tretej rieky je Tigris[*] Hebr. Chiddekel.. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvrtou riekou je Eufrat[*] Hebr. Perát.. 15 Hospodin Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. 16 Hospodin Boh prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. Stvorenie ženy 18 Potom Hospodin Boh povedal: Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná. 19 Keď Hospodin Boh stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. 20 Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. 21 Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. 22 Z rebra, ktoré vybral Hospodin Boh človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. 23 Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! 24 Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo. 25 Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili. Pokušenie a pád 3 1 Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin Boh. Povedal žene: Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady? 2 Žena mu odpovedala: Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli. 4 No had žene povedal: Nie, určite nezomriete! 5 Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo. 6 Žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. 7 Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery. 8 Keď počuli hlas Hospodina Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa muž i jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. 9 Hospodin Boh zavolal na človeka a opýtal sa ho: Kde si? 10 On odpovedal: Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl. 11 Potom sa ho spýtal: Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? 12 Človek odvetil: Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol. 13 Nato povedal Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? Ona odpovedala: Had ma naviedol, tak som jedla. Trest a milosť 14 Hospodin Boh povedal hadovi: Pretože si to urobil, budeš prekliaty, vyvrhnutý spomedzi všetkého dobytka a všetkých divých zvierat. Budeš sa plaziť po bruchu a hltať prach po všetky dni svojho života. 15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu! 16 Žene povedal: Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou. 17 Mužovi povedal: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. 18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš. 20 Človek dal svojej žene meno Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých. 21 Hospodin Boh urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a zaodel ich. 22 Potom Hospodin Boh povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky! 23 Hospodin Boh ho vyhnal zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý. 24 Odohnal človeka a na východ od záhrady Eden postavil cherubov a blýskavý plamenný meč, aby strážili cestu k stromu života. Žalmy Prvá kniha Žalmov (1 — 41) Blahoslavený ten, kto nechodí podľa rady bezbožných 1 1 Blahoslavený ten, kto nechodí podľa rady bezbožných, nestojí na ceste hriešnikov, nesedáva v kruhu posmešníkov, 2 ale záľubu má v zákone Hospodina, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. 3 Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, darí sa mu. 4 Inak je to s bezbožníkmi, tí sú ako plevy, ktoré odnáša vietor. 5 Preto bezbožníci neobstoja pred súdom ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. 6 Hospodin pozná cestu spravodlivých, no cesta bezbožníkov vedie do záhuby. Evanjelium podľa Jána Prológ 1 1 Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2 Ono bolo na počiatku u Boha. 3 Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. 4 V ňom bol život[*] Var.: Čo jestvuje, má v ňom život. a život bol svetlom ľudí. 5 A to svetlo vo tme svieti, ale tma ho nepohltila[*] Prekl.: neprijala.. 6 Od Boha bol poslaný človek; volal sa Ján. 7 Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili. 8 On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle. 9 Bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta[*] Var.: Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.. 10 Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal. 11 Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali. 12 Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; 13 tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. 14 A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. 15 Ján vydal o ňom svedectvo a volal: To je ten, o ktorom som povedal: Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja. 16 Z jeho plnosti sme my všetci prijali, milosť za milosťou. 17 Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, Boh[*] Titul Ježiša v štvrtom evanjeliu v Jn 1,14.18; 3,16.18 tu dosahuje popri stručnosti maximálnu teologickú výpoveď. Iné preklady volia medzi titulmi: jednorodený Syn, resp. jednorodený Boh., ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil. Príslovia Prvá Šalamúnova zbierka prísloví (10,1 — 24,22) 10 1 Šalamúnove príslovia. Múdry syn potešuje otca, ale hlúpy syn zarmucuje matku. 2 Bezbožne získané poklady neprinášajú úžitok, spravodlivosť však vyslobodzuje zo smrti.