Čítania na deň: 2. 12. 2025
Judita
Porada u Holofernesa a Achiorova zrada
5 1 Hlavnému veliteľovi asýrskeho vojska Holofernesovi oznámili, že synovia Izraela sa pripravili na boj, že uzavreli priechody cez pohorie, opevnili každý končiar vysokého horstva a že na rovinách nakládli zátarasy.
2 On sa nesmierne rozhneval, zvolal všetkých moábskych predákov a amónskych vojvodcov i všetkých satrapov pobrežia.
3 Povedal im: Povedzte mi, Kanaánci, čo je to za ľud, ktorý sídli v hornatom kraji? Kto sú tí, čo obývajú mestá, a koľko majú vojska? V čom je ich sila a moc, kto je nad nimi kráľom, ktorý vedie ich vojská?
4 Prečo spomedzi všetkých obyvateľov západu práve oni odmietli vyjsť mi v ústrety?
5 Odpovedal mu Achior, vodca všetkých Amónčanov: Nech môj pán počuje slovo z úst svojho otroka. Poviem ti pravdu o ľude, čo býva v tomto hornatom kraji vedľa teba. Lož nevyjde z úst tvojho otroka.
6 Títo ľudia sú potomkami Chaldejov.
7 Najprv prišli bývať do Mezopotámie, pretože sa nechceli pridŕžať bohov svojich otcov, ktorí boli v krajine Chaldejov.
8 Opustili náboženstvo svojich predkov a klaňali sa nebeskému Bohu, Bohu, ktorého spoznali. Chaldeji ich vyhodili spred tváre svojich bohov a oni utiekli do Mezopotámie a ako cudzinci tam ostali dlhý čas.
9 Ich Boh im povedal, aby odišli zo svojho bydliska a putovali do krajiny Kanaán. Tam sa usadili a tam nadobudli množstvo zlata a striebra i veľmi početné stáda.
10 Potom zostúpili do Egypta, lebo územie kanaánskej krajiny zachvátil hlad, a usadili sa tam, kým nachádzali obživu. Tam sa veľmi rozmnožili, takže sa ich rod nedal ani spočítať.
11 Vtedy sa kráľ Egypta postavil proti nim, zneužíval ich a nútil do výroby tehál. Ponižovali ich a urobili z nich otrokov.
12 I volali k svojmu Bohu a ten bil celú egyptskú krajinu ranami, na ktoré nebolo lieku. Vtedy ich Egypťania vyhnali spred svojej tváre.
13 A Boh pred nimi vysušil Červené more
14 a vyviedol ich na cestu k Sinaju a do Kádeš-Barney. Potom vyhnali všetkých obyvateľov púšte,
15 usídlili sa v krajine Amorejčanov a svojou mocou vyhubili všetkých Chešbónčanov. Keď prekročili Jordán, zaujali celý hornatý kraj.
16 Zahnali od seba Kanaánčanov, Perizzejov, Jebúsejov, Síchemčanov i všetkých Girgášejov a na dlhý čas sa usídlili v krajine.
17 Kým nezhrešili proti svojmu Bohu, mali sa dobre, pretože je s nimi Boh, ktorý nenávidí neprávosť.
18 Keď sa však odchýlili od cesty, ktorú im určil, boli úplne vyničení v mnohých dlho trvajúcich vojnách a ako zajatci odvlečení do krajiny, ktorá nebola ich krajinou. Chrám ich Boha bol zrovnaný so zemou a ich miest sa zmocnili nepriatelia.
19 No teraz, keď sa obrátili opäť k svojmu Bohu, vrátili sa z vyhnanstva, kde žili rozptýlení. Zaujali Jeruzalem, kde je ich svätyňa, a znova sa usídlili v hornatom kraji, pretože bol pustý.
20 A tak teda, vládca a pán, ak sa tento ľud dopúšťa hriechu nevedomosti a ak hrešia proti svojmu Bohu a presvedčíme sa, že urážajú Boha, vytiahneme a budeme bojovať proti nim.
21 Ale ak niet neprávosti v ich národe, nech ich môj pán nechá tak, aby sa azda na ich obranu nepostavil ich Pán a ich Boh, ktorý je nad nimi, a my budeme mať hanbu pred celým svetom.
22 Keď Achior skončil túto reč, všetok ľud, ktorý stál okolo stanu, šomral. Holofernesovi vysokí dôstojníci a všetci obyvatelia prímoria a Moábu hovorili, že ho treba na kusy rozsekať.
23 Povedali: Nebudeme sa predsa báť Izraelitov! Veď je to ľud, čo nemá ani silu, ani schopnosť klásť tvrdý odpor.
24 Preto sa dajme do toho, vládca Holofernes, a oni budú pre celé tvoje vojsko iba malou korisťou.
Holofernesov hnev na Achiora
6 1 Keď sa utíšil hluk mužov, čo boli okolo zhromaždenej rady, pred celým davom cudzích žoldnierov sa oboril hlavný vojvodca asýrskeho vojska Holofernes na Achiora a na všetkých Moábčanov:
2 Ktože si ty, Achior, a vy, efrajimskí zapredanci, že sa dnes hráš medzi nami na proroka? Povedal si, že sa nemá bojovať proti rodu Izraela, lebo vraj sa na ich záštitu postaví ich Boh? Veď kto je bohom okrem Nabuchodonozora? On pošle svoje sily a vyhubí ich z povrchu zeme. Ich Boh ich nevytrhne.
3 No my, kráľovi služobníci, budeme ich biť, akoby boli jediným mužom. Neodolajú náporu našich koní.
4 Zaplavíme ich nimi. Hory nasiaknu ich krvou a roviny sa zaplnia ich mŕtvolami. Pred naším zrakom neostane ani len stopa po ich nohách, úplne zahynú. Tak hovorí kráľ Nabuchodonozor, pán celej zeme. Lebo tak povedal a ani slovo z jeho výroku nevyjde naprázdno.
5 Ty však, Achior, amónsky zapredanec, ktorý si sa dnes vyrieknutím týchto slov dopustil zrady, neuvidíš moju tvár do tohto dňa, kým nevykonám pomstu nad týmto pokolením z Egypta.
6 Potom keď sa vrátim, prebodne meč môjho vojska a kopija mojich služobníkov tvoj bok a padneš medzi ich ranených.
7 Moji služobníci ťa odnesú do hôr a položia ťa do jedného z miest, ktoré ležia na svahoch.
8 Nezomrieš hneď, ale budeš zničený spolu s nimi.
9 Ak máš v srdci nejakú nádej, že ich mestá nebudú dobyté, nemusíš sa tváriť tak skľúčene. Povedal som a ani jedno z mojich slov nevyjde nazmar.
Achior odovzdaný do Betulie
10 Potom Holofernes rozkázal svojim sluhom, čo stáli v jeho stane, aby zadržali Achiora, dopravili ho do Betulie a odovzdali do rúk Izraelitov.
11 Sluhovia ho chytili a viedli von z vojenského tábora na rovinu a z roviny ho viedli do hornatého kraja, až došli k prameňom poniže Betulie.
12 Len čo muži z mesta zbadali, ako vystupujú na vrchol hory, chopili sa zbraní a vyšli z mesta smerom k vrcholu hory. Všetci prakovníci im prekazili výstup tým, že na nich strieľali kamene.
13 Vtedy Holofernesovi sluhovia zostúpili zo svahu, sputnali Achiora a nechali ho ležať na úpätí vrchu. Potom sa vrátili k svojmu pánovi.
14 Izraeliti zostúpili zo svojho mesta, prišli k nemu, rozviazali ho, odviedli ho do Betulie a postavili pred predstaviteľov mesta.
15 V tých dňoch to boli: Michov syn Oziáš zo Šimeónovho kmeňa, Otonielov syn Chabrís a Melchielov syn Charmís.
16 Zvolali všetkých starších mesta a do snemu sa zbehli aj všetci mladíci a ženy. Achiora postavili do stredu všetkého ľudu a Oziáš sa ho vypytoval, čo sa stalo.
17 On im odpovedal a vyrozprával im, o čom sa hovorilo v Holofernesovej vojenskej rade, aj všetko to, čo povedal uprostred asýrskych náčelníkov, aj aké velikášske reči vyslovil Holofernes proti domu Izraela.
18 Vtedy ľud padol tvárou na zem, klaňali sa Bohu a volali:
19 Pán, Boh neba, pozri na ich nadutosť a zmiluj sa nad naším poníženým rodom. Pohliadni dnes na tvár tých, čo sa ti zasvätili.
20 Potešovali Achiora a veľmi ho chválili.
21 Zo zhromaždenia ho Oziáš zaviedol do svojho domu a pre starších mesta vystrojil hostinu. Po celú tú noc vzývali Boha Izraela, aby im pomáhal.
Obliehanie Betulie
7 1 Na druhý deň rozkázal Holofernes celému svojmu vojsku a celému svojmu ľudu, tým, čo sa pridali k nemu ako spojenci, aby vyrazili proti Betulii, aby obsadili výstupy do hornatého kraja a začali boj proti Izraelitom.
2 V ten deň vyrazili všetci bojaschopní muži. Ich bojová sila pozostávala zo stosedemdesiattisíc pešiakov a dvanásťtisíc jazdcov. Okrem toho mali vozatajstvo a mužov, ktorí ich sprevádzali pešo; tých bolo veľmi veľké množstvo.
3 Utáborili sa v údolí blízko Betulie pri prameni a roztiahli sa do šírky smerom k Dótanu až po Belbaim a do dĺžky od Betulie až po Kyamón, ktorý leží oproti Esdrelónu.
4 Keď Izraeliti videli ich množstvo, veľmi sa naľakali a povedali každý svojmu susedovi: Tí teraz vycicajú celú krajinu a ich ťarchu neunesú ani vysoké vrchy, ani doliny, ani vyvýšeniny.
5 Všetci sa chopili svojich zbraní, zapálili ohne na vežiach a ostali tam celú noc strážiť.
6 Na druhý deň Holofernes vyviedol celú svoju jazdu tak, aby ju videli Izraeliti bývajúci v Betulii.
7 Preskúmal prístupové cesty k mestu, poobchádzal pramene vôd a obsadil ich. Postavil k nim oddiely bojovníkov, ale sám sa vrátil k svojmu vojsku.
8 Vtedy k nemu pristúpili všetci náčelníci Ézavových synov a všetci vodcovia moábskeho ľudu i vojvodcovia z prímoria a povedali:
9 Vypočuj, vládca naše slová, aby tvoje vojsko neutrpelo ťažké straty.
10 Tento ľud Izraelitov sa totiž nespolieha na svoje kopije, ale na výšiny vrchov, v ktorých bývajú. Veď naozaj nie je ľahké vystúpiť na vrcholy ich hôr.
11 Preto teraz, vládca, nebojuj proti nim v otvorenom boji a z tvojho vojska nepadne ani jediný muž.
12 Ostaň vo svojom tábore a nechaj tam aj všetkých mužov zo svojho vojska. Iba tvoji sluhovia nech sa zmocnia vodného prameňa, ktorý vyviera na úpätí vrchu,
13 pretože odtiaľ nosia vodu všetci, čo bývajú v Betulii. Tak ich zničí smäd a oni svoje mesto vydajú. My však a naše vojsko vystúpime na blízke končiare hôr a utáboríme sa tam. Budeme strážiť, aby z mesta nevyšiel ani jeden muž.
14 Tak zahynú od hladu i so svojimi ženami a deťmi, a skôr než na nich dopadne meč, budú ležať na uliciach pred svojimi domami.
15 Takto sa im odplatíš krutým trestom za to, že sa ti vzopreli a nevyšli ti pokojne v ústrety.
16 Ich slová sa zapáčili Holofernesovi i všetkým jeho služobníkom. Rozkázal konať, ako navrhli.
17 Oddiel Amónčanov a päťtisíc Asýrčanov s nimi vyrazili, utáborili sa v údolí a zmocnili sa vôd i vodných prameňov Izraelitov.
18 Synovia Ézava a Amóna sa vydali na cestu a utáborili sa na výšine oproti Dótanu. Niekoľkých spomedzi seba poslali na juhovýchod smerom k Egrebélu, ktorý je blízko Chúsu pri potoku Mochmúr. Ostatné asýrske vojsko sa utáborilo na rovine a pokryli celú krajinu. Ich stany a vojenské oddiely utvorili obrovský tábor; bolo ich veľké množstvo.
Nedostatok vody v Betulii a zúfalstvo obyvateľov
19 Izraeliti volali k Pánovi, svojmu Bohu, lebo ich ducha ovládla malomyseľnosť. Obkľúčili ich totiž všetci ich nepriatelia a nemali možnosť úniku.
20 Celý asýrsky tábor, pešiaci, vozy a jazdci ostali okolo nich tridsaťštyri dní. Všetkým obyvateľom Betulie sa minuli zásoby vody zo všetkých nádob.
21 Vyprázdňovali sa aj cisterny a voda im nestačila už ani na jeden deň na to, aby sa nadostač napili, aj keď ju dávali na prídel.
22 Deti už padali do mdlôb, aj ženy a mládenci chradli od smädu a padali na uliciach mesta a v priechodoch brán, lebo už boli celí vysilení.
23 Vtedy sa zhromaždil všetok ľud k Oziášovi a k predstaviteľom mesta, mladíci, ženy i deti hlasno kričali a volali pred všetkými staršími:
24 Nech Boh súdi medzi vami a nami, že ste nám veľmi ukrivdili, keď ste s Asýrčanmi nerokovali o mieri.
25 Nám už niet pomoci, lebo Boh nás vydal do ich rúk, aby sme tu ležali pred nimi vysmädnutí a celkom zničení.
26 Zavolajte ich a vydajte teraz celé mesto napospas Holofernesovmu ľudu a celému jeho vojsku.
27 Pre nás je lepšie, aby sme sa stali ich korisťou. Budeme síce otrokmi, ale budeme žiť. Naše oči nebudú musieť pozerať na zomieranie našich maličkých ani na to, ako sa vytráca život z našich žien a detí.
28 Za svedka proti vám voláme nebo, zem aj nášho Boha a Pána našich otcov, ktorý nás trestá podľa našich hriechov a hriechov našich otcov. Prosíme, aby dnes nenaložil s nami tak, ako sme to opísali.
29 Uprostred zhromaždenia prepukol veľký plač. Všetci silným hlasom volali k Pánovi, svojmu Bohu.
30 Vtedy im Oziáš povedal: Vzchopte sa, bratia. Vydržme ešte päť dní. Dovtedy Pán, náš Boh, obráti svoje milosrdenstvo k nám; on nás natrvalo neopustí.
31 Keď však tie dni pominú a nepríde nám pomoc, urobím podľa vašich slov.
32 Potom rozpustil ľud do ich stanovíšť. Odišli teda na hradby a na veže svojho mesta. Ženy a deti poslali domov. V meste zavládla veľká skľúčenosť.
Žalmy
Tí, čo sa spoliehajú na Hospodina
125 1 Pútnická pieseň.
Tí, čo sa spoliehajú na Hospodina,
sú ako vrch Sion:
nepohne sa, trvá naveky.
2 Ako sú vrchy vôkol Jeruzalema,
tak je Hospodin vôkol svojho ľudu
odteraz až naveky.
3 Nespočinie teda žezlo bezbožnosti
nad územím spravodlivých,
aby spravodliví nesiahli po bezpráví.
4 Hospodin, dobre rob dobrým,
tým, čo majú úprimné srdce!
5 Nech však tých, čo sa dávajú na krivolaké cesty,
Hospodin zaženie aj s páchateľmi neprávosti!
Pokoj nad Izraelom!
Evanjelium podľa Marka
Ježiš v kafarnaumskej synagóge
1 21 Tak prišli do Kafarnauma. Hneď v sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil.
22 Žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.
23 Práve vtedy bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol:
24 Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: Boží Svätý.
25 No Ježiš mu pohrozil slovami: Mlč a vyjdi z neho!
26 Vtom nečistý duch človekom zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.
27 Všetci sa čudovali a medzi sebou sa dohadovali: Čo je to? Nové učenie s mocou. Rozkazuje aj nečistým duchom, a poslúchajú ho.
28 A zvesť o ňom sa rýchle rozniesla po celom galilejskom kraji.
Uzdravenie Petrovej testinej a iných
29 Len čo vyšli zo synagógy, vošli s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu.
30 Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali.
31 Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
32 Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi.
33 Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Cesta po Galilei
35 Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil.
36 Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním.
37 Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú!
38 On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel.
39 Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Uzdravenie malomocného
40 Tu prišiel k nemu malomocný a prosil ho na kolenách: Ak chceš, môžeš ma očistiť.
41 Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý!
42 Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený.
43 Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč.
44 Povedal mu: Hľaď, aby si nikomu nič nepovedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo.
45 Lenže on po svojom odchode začal o tom veľa rozprávať a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním zovšadiaľ prichádzali.
Uzdravenie ochrnutého
2 1 Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Roznieslo sa, že je v dome.
2 Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo.
3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka.
4 Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.
5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!
6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali:
7 Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh.
8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri?
9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy — alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď!
10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému:
11 Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!
12 On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli.
Príslovia
18 11 Majetok pre boháča je ako opevnené mesto,
javí sa mu sťa nedostupná hradba.
12 Pred skazou býva srdce človeka povýšenecké,
slávu však predchádza pokora.