Čítania na deň: 14. 3. 2026 (Sobota po 3. nedeli Štyridsiatnice)

Jeremiáš Proroctvá proti Judsku Úvod 1 1 Reči Jeremiáša, syna Chilkiju, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine. 2 Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, v trinástom roku jeho vlády 3 a v dňoch judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju, Joziášovho syna, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci. Povolanie proroka 4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 5 Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov. 6 Povedal som: Pane môj, Hospodin, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec. 7 Hospodin mi však povedal: Nehovor: Ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem! 8 Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina. 9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst. 10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil. Dve videnia pri povolaní 11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka. 12 Hospodin mi povedal: Dobre si videl, pretože bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil. 13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu. 14 Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny. 15 Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám. 16 Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu, pretože ma opustili, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk. 17 Ty si však opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil! 18 Pozri, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. 19 Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil. Sľubný začiatok 2 1 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 2 Choď a krič do uší Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Spomínam si na lásku tvojej mladosti, na ľúbosť z čias tvojich zásnub, keď si ma nasledoval po púšti v krajine bez siatiny. 3 Izrael bol svätým Hospodinovi, prvotinou jeho úrody, všetci, čo z nej jedli, museli za to pykať, nešťastie ich postihlo — znie výrok Hospodina. Vierolomnosť 4 Čujte slovo Hospodina, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa? Šli za márnosťou a vyšli na márnosť. 6 Nehovorili: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol po púšti, po krajine stepí a roklín, po krajine vyprahnutej a temnej po krajine, ktorou nikto neprejde, ktorú človek neobýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste sa živili jej plodmi a dobrotami. Prišli ste a moju krajinu ste poškvrnili, moje dedičstvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Hoci sa vyznali v zákone, mňa nepoznali, pastieri sa proti mne vzbúrili, proroci v mene Baála veštili a chodili za tými, čo nie sú ničím osožní. 9 Preto sa ešte budem s vami pravotiť — znie výrok Hospodina — i s deťmi vašich detí sa budem pravotiť. Veľkosť viny 10 Prejdite ostrovy Kittejov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédaru a skúmajte dôkladne, všimnite si, či sa niečo také stalo. 11 Či si nejaký národ zmenil bohov? — hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však zamenil svoju slávu za čosi, čo neosoží. 12 Žasnite nad tým, nebesá, zhrozte sa úžasne — znie výrok Hospodina. 13 Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu. Následky nevernosti 14 Či je Izrael otrokom alebo doma narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy naňho revú, ozývajú sa. Jeho krajinu obrátili na pustatinu, jeho mestá sú vypálené a neobývané. 16 Aj synovia Nófu[*] Nóf je označenie mesta Memfis. a Tachpanchésu ťa vypásli až po temeno. 17 Či ti to nezapríčinilo tvoje odpadnutie od Hospodina, tvojho Boha, keď ťa viedol cestou? 18 Načo ideš do Egypta? Napiť sa azda vody z Nílu? Načo ideš do Asýrie? Napiť sa azda vody z Eufratu? 19 Tvoja zloba ťa potrestá a tvoje nevernosti ťa skárajú. Spoznaj a viď, aké trpké a zlé je to, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a nemáš zo mňa strach — znie výrok Pána, Hospodina zástupov. Modloslužba 20 Už dávno si polámala svoje jarmo, roztrhala si svoje putá a povedala si: Nebudem otročiť! Na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ, ty neviestka. 21 Zasadil som ťa ako šľachtený vinič, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič? 22 Keby si sa umyla aj lúhom a použila veľa mydla, škvrna tvojej viny zostane predo mnou — znie výrok môjho Pána, Hospodina. 23 Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa, za baálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí, spoznaj, čo si urobila, ty ľahká ťava, čo strečkuje po ceste, 24 divá oslica, navyknutá na púšť, čo v roztúženosti vetrí, kto ju uspokojí v jej ruji? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci. 25 Daj si pozor, aby si nezostala bosá a tvoje hrdlo nevysmädlo. Ty však hovoríš: Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem za nimi chodiť. Následky modlárstva 26 Ako sa zahanbí prichytený zlodej, tak sa zahanbí dom Izraela, oni, ich králi, kniežatá, ich kňazi i proroci, 27 ktorí drevu hovoria: Ty si môj otec a skale: Ty si ma zrodila. Ku mne sa však obracajú chrbtom, a nie tvárou. Ak sa im zle vodí, vtedy volajú: Povstaň a zachráň nás! 28 Kde sú tvoji bohovia, čo si si urobil? Nech vstanú a zachránia ťa, keď budeš v núdzi! Koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Judsko! 29 Prečo sa so mnou pravotíte? Všetci ste sa mi spreneverili — znie výrok Hospodina. 30 Darmo som bil vašich synov, neprijali moje napomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev. 31 Toto pokolenie, vy si všímajte slovo Hospodina: Stal som sa azda pre Izrael púšťou alebo krajinou strašných temnôt? Ľud môj, prečo hovoríš: Chceme byť voľní, už nepôjdeme k tebe? 32 Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však zabudol na mňa už od dávnych dní. Boží súd 33 Ako dobre si len upravuješ cestu, aby si vyhľadala lásku! Tak si si aj na zločiny navykla na svojich cestách. 34 Aj na obrubách ti našli krv nevinných chudobných, hoci si ich nepristihla pri vlámaní. Napriek tomu všetkému hovoríš: 35 Som nevinná, jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Tu som, posúdim ťa, pretože tvrdíš: Nezhrešila som. 36 Čo sa tak veľmi náhliš zmeniť svoju cestu? Aj s Egyptom vyjdeš na hanbu, ako si vyšla na hanbu s Asýriou. 37 Aj odtiaľ vyjdeš s rukami nad hlavou. Keďže Hospodin zavrhol tvoje opory, s nimi neuspeješ. Možnosť obrátenia 3 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho, potom sa oddá inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom zneuctená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? — znie výrok Hospodina. 2 Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi. 3 Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka, vôbec si sa nehanbila. 4 Pravda, teraz voláš na mňa: Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti. 5 Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať? Takto hovoríš, ale robíš zle, ako len vládzeš. Hriech Izraela a Júdu 6 V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila. 7 Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica. 8 Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona. 9 Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne — znie výrok Hospodina. 11 Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica. 12 Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: Vráť sa, izraelská odpadlíčka! — znie výrok Hospodina. Moja tvár sa na vás nebude mračiť, veď ja som milostivý — znie výrok Hospodina — nebudem sa hnevať navždy. 13 Len uznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi, pod každý zelený strom, na môj hlas si však nedbala — znie výrok Hospodina. Obrátenie Júdu 14 Vráťte sa, odpadlíci — znie výrok Hospodina —, lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion. 15 Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne. 16 Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hospodina —, nebudú už hovoriť: Archa Hospodinovej zmluvy! Nikto nebude na ňu myslieť, nebude ju spomínať ani po nej túžiť, ani ju viac nezhotovia. 17 V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca. 18 V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo. Nevďak Izraela 19 Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo národov? Povedal som: Budete ma volať: Otče môj a neodvrátite sa odo mňa. 20 No ako neverná žena opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili vy, dom Izraela — znie výrok Hospodina. Vyznanie viny 21 Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Hospodina, svojho Boha. 22 Vráťte sa, odpadlíci, vyliečim vás z odpadlíctva. Pozri, prichádzam k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Boh. 23 Naozaj, klamom sú kopce, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela. 24 Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti, ich ovce, dobytok, synov i dcéry. 25 Ležíme vo svojej hanbe, pokrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina, nášho Boha. Žalmy Bože, zver svoju právomoc kráľovi 72 1 Šalamúnov. Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu synovi svoju spravodlivosť. 2 Nech spravodlivo súdi tvoj ľud a tvojich biednych podľa práva. 3 Nech vrchy prinášajú ľudu pokoj a pahorky spravodlivosť. 4 Nech biednym z ľudu prisúdi právo, nech pomôže chudobným a rozdrví utláčateľa. 5 Nech sa ťa boja pri svite slnka i mesiaca z pokolenia na pokolenie. 6 Ako keď dážď padá na pokosenú lúku a ako rosa zavlažuje zem, 7 tak nech za dní jeho vlády kvitne spravodlivosť a nech je hojnosť pokoja, kým nezanikne mesiac. 8 Nech vládne od mora k moru, od Rieky[*] Myslí sa na Eufrat. až po okraje zeme. 9 Nech sa koria pred ním jeho protivníci, jeho nepriatelia nech lížu prach. 10 Králi Taršíša a ostrovov nech prinesú dary, králi Šeby a Sáby[*] Označenie časti Etiópie alebo Arábie. nech prinesú poplatky. 11 Nech sa mu klaňajú všetci králi, nech mu slúžia všetky národy. 12 On zachráni chudobného, ktorý volá o pomoc, biedneho i toho, ktorému nik nepomáha. 13 Zmilúva sa nad slabým a biednym a zachraňuje život chudobných. 14 Z útlaku a násilia im vykupuje dušu, ich krv je vzácna v jeho očiach. 15 Nech žije! Nech mu dávajú zlato zo Šeby! Nech sa vždy zaňho modlia, nech mu každodenne dobrorečia! 16 Nech je v krajine hojnosť obilia, nech sa vlní na vrcholoch kopcov. Nech prináša ovocie ako Libanon, nech rozkvitajú mestá ako tráva zeme. 17 Nech jeho meno trvá naveky, nech jeho meno prekvitá, kým trvá slnko. Nech mu dobrorečia, nech ho blahoslavia všetky národy! 18 Nech je zvelebený Hospodin, Boh, Boh Izraela! Jedine on koná divy. 19 Nech je zvelebené jeho slávne meno naveky a nech jeho sláva naplní celú zem! Amen, amen. 20 Končia sa modlitby Dávida, Izajovho syna. Tretia kniha Žalmov (73 — 89) Aký dobrý je Boh k Izraelu 73 1 Ásafov žalm. Aký dobrý je Boh k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce! 2 No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli. 3 Závidel som totiž pyšným, keď som videl, ako si bezbožníci pokojne žijú. 4 Veď ich nič netrápi, telo majú zdravé a vypasené. 5 Lopotu smrteľníkov nepoznajú, nebývajú postihnutí ako iní ľudia. 6 Preto nosia pýchu ako náhrdelník, odievajú sa rúchom násilia. 7 Oko im z tuku vyčnieva, srdce majú plné výmyslov. 8 Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšene hrozia násilím. 9 Ústa dvíhajú proti nebu, jazyk im behá po zemi. 10 Preto sa ľud k nim obracia a dychtivo sa napája. 11 Hovoria: Ako sa to dozvie Boh? Pozná to Najvyšší? 12 Naozaj, takí sú bezbožníci: stále bez obáv hromadia majetok. 13 Zbytočne som teda dbal o čistotu srdca a ruky si umýval v nevine. 14 Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný. 15 Keby som si povedal: Budem teda hovoriť ako oni, spreneveril by som sa pokoleniu tvojich synov. 16 Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. 17 Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia. 18 Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby. 19 Ako rýchlo vyjdú navnivoč, zmiznú, hrôzou zahynú! 20 Ako po prebudení zmizne sen, tak, Pane, zavrhneš ich obraz, keď sa zobudíš. 21 Keď sa mi srdce roztrpčovalo a pichalo ma v ľadvinách, 22 bol som hlupák, človek bez rozumu, bol som pred tebou ako dobytča. 23 Ja však zostávam stále s tebou, držíš ma za pravicu. 24 Budeš ma viesť podľa svojho zámeru a potom ma prijmeš do slávy. 25 Koho mám v nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu. 26 Aj keď mi chradne telo i srdce, Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom. 27 Tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú. Zničíš každého, kto sa ti spreneverí. 28 Mňa však Božia blízkosť blaží. V Pánovi, Hospodinovi mám útočisko, preto ohlasujem všetky tvoje skutky. Evanjelium podľa Jána Lazárova smrť 11 1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2 Bola to tá Mária, ktorá pomazala Pána myrhou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3 Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý. 4 Keď to Ježiš počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn. 5 Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. 6 Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni. 7 Potom povedal učeníkom: Poďme znova do Judska! 8 Učeníci mu povedali: Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš? 9 Ježiš odpovedal: Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta. 10 Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla. 11 Toto povedal a potom im povedal: Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť. 12 Učeníci mu povedali: Pane, ak zaspal, ozdravie. 13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Vtedy im Ježiš otvorene povedal: Lazár zomrel. 15 Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu! 16 Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos[*] Dvojča., ostatným učeníkom: Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním! Príslovia 12 13 Do previnenia svojich perí sa chytí ničomník, kým spravodlivý sa vymaní z úzkostí.